Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cob-72-2020.pdf
PDF · 99.75 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/72/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: GGE, a. s., so sídlom Bajkalská 19B, 821 01 Bratislava, IČO: 47 257 814, zastúpeného: h&h PARTNERS, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Mäsiarska 6, 040 01 Košice, IČO: 44 323 760, proti žalovanému: Róbert Karaščák, nar. 29.12.1969, bytom Snina, Pálenčiarska 1828/58, o zaplatenie 34.060,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 17Cb/14/2020-111 z 30.6.2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 34.060,- eur so 14,5 % úrokom zo sumy 17.030,- eur od 1.1.2016 do zaplatenia a so 14 % úrokom zo sumy 17.030,- eur od 1.1.2017 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 20.5.2015 bola medzi spoločnosťou GGE a.s., Pekná cesta 6, 834 04 Bratislava, IČO: 36 746 941 ako prevodcom a Q. ako nadobúdateľom uzatvorená Zmluva o prevode obchodného podielu, z ktorej vyplýva, že prevodca bol jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti GGE UA OOO („GRAFOBAL GROUP ENERGY UA“), IČO: 38808283 (ďalej len „spoločnosť“). Predmetom zmluvy o prevode obchodného podielu bol záväzok prevodcu previesť na nadobúdateľa obchodný podiel v spoločnosti a záväzok nadobúdateľa obchodný podiel v celosti prijať a pristúpiť v plnom rozsahu k zakladateľskej listine spoločnosti. Zmluvné strany sa dohodli, že nadobúdateľ je povinný za prevod obchodného podielu uhradiť prevodcovi odplatu vo výške 34.060,- eur, a to v dvoch splátkach, prvá splátka predstavujúca 50 % odplaty vo výške 17.030,- eur bude nadobúdateľom uhradená v prospech prevodcu najneskôr do 31.12.2015 a druhá splátka predstavujúca 50 % odplaty vo výške 17.030,- eur bude nadobúdateľom uhradená v prospech prevodcu najneskôr do 31.12.2016. Na predloženej zmluve o prevode obchodného podielu síce absentuje dátum podpisu zmluvy, avšak podpisy na tejto zmluve boli osvedčené notárom dňa 20.5.2015, preto má súd za to, že Zmluva o prevode obchodného podielu bola uzatvorená dňa 20.5.2015.
3. Následne bola medzi Q. ako pôvodným dlžníkom, B. - žalovaným ako preberajúcim dlžníkom a spoločnosťou GGE a.s. - žalobcom ako veriteľom uzatvorená v súlade s ustanovením § 531 Občianskeho zákonníka Zmluva o prevzatí záväzku, v ktorej pôvodný dlžník vyhlásil, že má voči veriteľovi záväzok spočívajúci v povinnosti pôvodného dlžníka uhradiť veriteľovi odplatu za prevod
obchodného podielu vo výške 34.060,- eur vyplývajúci zo zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti GGE UA OOO („GRAFOBAL GROUP ENERGY UA“), IČO: 38808283, uzatvorenej dňa 20.5.2015 medzi veriteľom ako prevodcom obchodného podielu a pôvodným dlžníkom ako nadobúdateľom obchodného podielu. Predmetná zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 20.5.2015 uzatvorená medzi pôvodným dlžníkom a právnym predchodcom veriteľa tvorila prílohu zmluvy o prevzatí záväzku. V zmluve o prevzatí záväzku sa preberajúci dlžník - žalovaný dohodol s pôvodným dlžníkom, že preberá jeho záväzok vo výške 34.060,- eur špecifikovaný v čl. I zmluvy a nastúpi ako dlžník na jeho miesto čo sa týka povinnosti splniť záväzok dňom uzatvorenia tejto zmluvy. Prevzatie záväzku bolo dohodnuté bezodplatne. Veriteľ svojím podpisom vyjadril súhlas s prevzatím záväzku podľa čl. II bod 1 tejto zmluvy. Žalovaný ani pôvodný dlžník žalobcovi záväzok nesplnili, a to ani čiastočne.
4. Výzvou zo dňa 17.7.2019 žalobca vyzval žalovaného ako preberajúceho dlžníka na úhradu záväzku vo výške 34.060,- eur s prísl. s tým, že ak dlh v lehote uvedenej vo výzve neuhradí, žalobca bude nútený pristúpiť k uplatneniu nárokov súdnou cestou. Uvedenú výzvu prevzal splnomocnenec žalovaného dňa 30.7.2019. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že žalobca sa nedomáhal zaplatenia kúpnej ceny, ani ho nijakým spôsobom nevyzval na jej plnenie. Žalovaný nepoprel, že uzavrel zmluvu o prevzatí záväzku a prevzal záväzok po pôvodnom dlžníkovi, žalovaný iba uvádza, že si nie je vedomý záväzku, ktorého sa žalobca domáha. Na podporu svojich tvrdení však žalobca nepredložil žiadne dôkazy. Žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno, napriek tomu, že mal dostatok času na to, aby uviedol ďalšie návrhy na dokazovanie vo svojich vyjadreniach v zmysle civilného sporového poriadku v rámci repliky a dupliky, čo však neurobil.
5. Žalovaný prevzal záväzok po pôvodnom dlžníkovi, pričom tento záväzok žalobcovi nebol uhradený, a teda nárok žalobcu na zaplatenie sumy 34.060,- eur je dôvodný, a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto dlžnej sumy.
6. Nesplnením svojho peňažného záväzku v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty splatnosti, a týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy. Žalovaného preto súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške požadovanej žalobcom, ktorá výška je v súlade s § 369 Obchodného zákonníka a nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
7. Zároveň súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v súlade s ustanovením § 369c Obchodného zákonníka, pretože záväzkový obchodno- právny vzťah medzi stranami sporu vznikol po 1.2.2013.
8. Výrok o trovách konania odvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
9. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
10. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
11. Poukázal na to, že súd nariadil pojednávanie na 30.6.2020 a žalovaný 29.6.2020 zaslal žiadosť o ospravedlnenie z účasti na pojednávaní a odročenie pojednávania z dôvodu, že v tom čase sa zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky, a to v R. na Ukrajine. Písomnosťou z 29.6.2020 však súd vyslovil nesúhlas s odročením pojednávania z dôvodu nezistenia podmienok v zmysle § 183 ods. 2, 3, 4 CSP.
12. V tomto smere ide o nesprávny procesný postup, pretože v čase nariadenia pojednávania trvala na území Slovenskej republiky mimoriadna situácia a v čase nariadenia pojednávania aj núdzový stav, čo mal súd prvej inštancie zohľadniť. Súd dostal informáciu - ospravedlnenie 29.6.2020 o tom, že žalovaný sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky na Ukrajine, ktorá je rizikovým štátom z hľadiska šírenia pandémie Covid-19. Takýmto spôsobom mu súd znemožnil účasť na pojednávaní, na ktorom bolo vo veci rozhodnuté a rozhodol bez toho, aby mu bolo známe vyjadrenie žalovaného.
13. Pokiaľ ide o vec samú, žalovaný nárok žalobcu neuznáva a nie je si vedomý prevzatia záväzku na základe žalobcom predloženej zmluvy o prevzatí záväzku z 28.11.2016. Na predmetnej zmluve o prevzatí záväzku nie je jeho podpis úradne osvedčený a vzniká dôvodná pochybnosť o hodnovernosti podpisu. Žalovaný nemal vedomosť, aby takýto dôležitý dokument, ktorý by ho zaväzoval na tak vysokú sumu, podpisoval.
14. K prevodu obchodného podielu na základe zmluvy o prevode obchodného podielu z 20.5.2015 došlo, avšak medzi stranami GGE, a. s. a Q.. O kúpu predmetného obchodného podielu sa žalovaný zaujímal, avšak k podpísaniu zmluvy v tomto smere nedošlo, a preto nie je pochopiteľné, aby akýkoľvek záväzok v tomto smere preberal žalovaný.
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
16. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno konštatovať ani nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane (v danom prípade žalovanému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
18. Podľa § 183 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
19. Podľa § 183 ods. 2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
20. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
21. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
22. Podľa § 115 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia.
23. Podľa § 115 ods. 4 Obchodného zákonníka, zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.
24. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
25. Podľa § 531 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.
26. Podľa § 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.
27. Podľa § 532 Občianskeho zákonníka, obsah záväzku sa prevzatím dlhu nemení, ale zabezpečenie dlhu poskytnuté tretími osobami trvá len vtedy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka.
28. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
29. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
30. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
31. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
32. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- eur jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
33. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne postupoval pokiaľ nevyhovel návrhu žalovaného na odročenie pojednávania dňa 30.6.2020, ktorý súdu zaslal emailovým podaním z 29.6.2020. V tomto smere treba vychádzať z ustanovenia § 183 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že v zásade od strany (v danom prípade žalovaného) možno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť. Pokiaľ sa žalovaný v čase konania tohto pojednávania 30.6.2020 nachádzal na M. (podľa jeho tvrdenia, pričom dôkaz v tomto smere nepredložil), mohol sa nechať na pojednávaní zastúpiť advokátom alebo inou osobou, ktorá mohla prezentovať jeho stanovisko k nárokom uplatňovaným v tomto konaní. Treba konštatovať, že žalovaný sa o termíne pojednávania dozvedel s dostatočným časovým predstihom a nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný predvolanie na pojednávanie prevzal 17.6.2020, avšak (v zmysle vyššie uvedeného) sa ospravedlnil až 29.6.2020, t.j. deň pred konaním predmetného pojednávania. V čase konania predmetného pojednávania na súde prvej inštancie núdzový stav na území Slovenskej republiky netrval, nakoľko núdzový stav vyhlásený 15.3.2020 (uznesenie vlády Slovenskej republiky publikované v Zbierke zákonov SR pod č. 45/2020 Z.z.) bol uznesením vlády Slovenskej republiky č. 366 z 10.6.2020 ukončený dňom 13.6.2020. Z uvedeného vyplýva, že súdu prvej inštancie nič nebránilo v tom, aby vo veci konal na pojednávaní 30.6.2020.
34. Pokiaľ ide o vec samú, možno konštatovať, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na vyvrátenie procesného útoku žalobcu (i záverov súdu prvej inštancie), že na základe zmluvy o prevzatí záväzku z 28.11.2016 prevzal žalovaný záväzok medzi pôvodným dlžníkom Q. a pôvodným veriteľom - žalobcom v celkovej sume 34.060,- eur, vychádzajúc zo zmluvy o prevode obchodného podielu z 20.5.2015. V
zmluve o prevode obchodného podielu bolo zároveň uvedené, že odplata za tento prevod je splatná v dvoch splátkach po 17.030,- eur, a to do 31.12.2015 (1. splátka) a do 31.12.2016 (2. splátka).
35. Žalovaný v tomto smere vo svojom vyjadrení v priebehu prvoinštančného konania i v odvolaní poukazoval na to, že nie je si vedomý uzavretia takéhoto záväzku a zdôrazňoval, že jeho podpis na predmetnej zmluve o prevzatí záväzku nie je osvedčený. To znamená, že žalovaný kategoricky nepoprel, že k takémuto úkonu došlo a jednoznačne netvrdil ani to, že podpis na tejto zmluve nie je jeho. Zdôrazňoval len vyššie uvedenú okolnosť týkajúcu sa neosvedčenia jeho podpisu. Žalovaný však v tomto smere žiadne dokazovanie nenavrhol, najmä v polohe písmoznaleckého dokazovania, ktoré by mohlo potvrdiť pochybnosti o tom, že podpis na tejto zmluve je jeho tak, ako to žalovaný vo svojich stanoviskách uvádza. Za týchto okolností nemožno súhlasiť s názorom žalovaného spočívajúcim v tom, že súd prvej inštancie rozhodol na základe neúplne zisteného skutkového stavu, nakoľko žalovaný v rámci prezentácie prostriedkov procesnej obrany návrhy na dokazovanie, ktorými by boli vyvrátené tvrdenia, ale predovšetkým dôkazy žalobcu, nepredložil.
36. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ vo veci konal (na pojednávaní 30.6.2020) a vo veci aj správne rozhodol, pokiaľ žalobe vyhovel. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o príslušenstve pohľadávky vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov), odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 :0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).