Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Csp-199-2017.pdf
PDF · 112.35 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/199/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovu v spore žalobcu: WM Consulting & Communication, s. r. o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Roman Kvasnica a partneri s. r. o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany proti žalovaným: 1. N.B. J., Y.. X.X.XXXX, L. E. R. XXX, XXX XX R. a 2. N. J., Y.. XX.X.XXXX, L. E. R. XXX, XXX XX R. zastúpenému ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 5.741,71 eura s prísl.,
rozhodol:
I. Konanie o nároku žalobcu nad sumu 2.608,10 eura s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.290,50 eura od 5.4.2017 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.608,10 eura s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.290,50 eura od 5.4.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou 6.4.2017 domáhal voči žalovaným v 1. a 2.rade zaplatenia sumy 5.741,71 eura s 10,80 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.684,71 eura od 26.9.2014 do zaplatenia a s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.684,71 eura od 26.9.2014 do zaplatenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že „dňa 21.9.2006 bola medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a. s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava (sporiteľňa) uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 0503859167, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 163.000,- Sk s premenlivo ročnou úrokovou sadzbou vo výške 10,80 %. Nakoľko žalovaní úver poskytnutý na základe Zmluva o úvere vyčerpali v celom rozsahu, vznikla im povinnosť úver splatiť, splatiť úroky a plniť ďalšie zmluvne dohodnuté podmienky. Jednou zo zmluvných povinností žalovaných bolo splácať poskytnutý a vyčerpaný úver mesačnými splátkami vo výške 2.300, Sk mesačne vždy k 20.dňu kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.1.02006 a konečná splatnosť bola dohodnutá na 20.9.2016. Nakoľko si žalovaní neplnili riadne a včas zmluvne dohodnuté povinnosti a nesplácali splátky v dohodnutej dobe a v dohodnutej výške, dostali sa do omeškania so splácaním, pričom toto omeškanie trvalo po dobu dlhšiu ako 90 dní. Sporiteľňa zaslala žalovaným dňa 15.8.2014 výzvy, ktorými ich vyzvali na doplatenie omeškanej dlžnej sumy. Žalovaní boli zároveň týmito výzvami upozornení, že v prípade neuhradenia omeškanej dlžnej sumy, sporiteľňa môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Žalovaní omeškanú dlžnú sumu aj napriek výzvam zo dňa 15.8.2014 nezaplatili. Nakoľko boli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, sporiteľňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a to dňu 9.9.2014, čím došlo k zosplatneniu celého úveru, o čom boli žalovaní informovaní listami zo dňa 10.9.2014. Dňa 25.9.2014 bola pohľadávka sporiteľne voči žalovaným Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE postúpená na žalobcu,
nakoľko boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre postúpenie pohľadávky. Oznámením zo dňa 7.10.2014 upovedomila sporiteľňa žalovaných o postúpení pohľadávky, pričom boli informovaní o tom, že uhradiť pohľadávku je možné výlučne žalobcovi. Ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. 25.9.2014 dosiahla výška splatného dlhu žalovaných sumu 5.741,71 eura, ktorá suma pozostáva z istiny vo výške 4.684,71 eura a príslušenstvo vo výške 1.057 eur. Výzvami na zaplatenie pohľadávky zo dňa 23.6.2015 boli žalovaní vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy, avšak napriek týmto výzvam dlh nezaplatili“.
2. Žalovaní namietali, že spotrebiteľská zmluva uzavretá medzi sporiteľňou a žalovanými obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktorými sú prinajmenšom poplatok za správu úveru. Poukázali ďalej na tom, že na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 1CbZm/1052/2015 prebieha konanie o zaplatenie 5.711,50 eur z titulu pohľadávky z predmetnej zmluvy, pričom žaloba bola podaná 5.11.2016 a doposiaľ o predmete žaloby nebolo rozhodnuté. Žalovaní žiadali, aby súd skúmal, či predmetná úverová zmluva má náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy. Poukázali na skutočnosť, že podľa § 4 ods. 2 Zákona 258/2001 Z.z., zmluva okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov., preto považujú úver za bezúročný a bezpoplatkov. Zároveň žalovaní vzniesli námietku premlčania vo vzťahu k jednotlivým splátkam do okamihu ich zosplatnenia. Žiadali zároveň zamietnuť aj žalobu v časti úrokov vo výške 10,80 % od 26.9.2014 do zaplatenia, keďže po zosplatnení úveru má žalobca nárok na úroky z omeškania. Napokon žalovaní vzniesli námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Namietali v tejto súvislosti, že žalobca v konaní nepreukázal, že jeho právny predchodca doručil výzvy z 15.8.2014, a preto nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, a teda žalobca v danej veci nie je aktívne legitimovaným subjektom. Zo strany žaloby bola predložená len výzva z 15.8.2014, ktorá mala byť adresovaná žalovanému v 2.rade, pričom žalobca nepredložil potvrdenie o jej doručení a taktiež nepreukázal výzvu a jej doručenie pre žalovanú v 1.rade. Poukázali ďalej na to, že žalobca listinu preukazujúcu vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti úveru z 10.9.2014 žalovaným nedoručil a súdu predložil len oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktoré malo byť adresované žalovanému v 2.rade, pričom nepredložil potvrdenie o jeho doručení a taktiež nepreukázal oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a jeho doručenie pre žalovanú v 1.rade., splatnosť ešte nenastala a banka nemôže postúpiť nebanke živý úver, len pohľadávky z ukončeného úveru a zo živého úveru môže postúpiť len splatné splátky.
3. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 4.3.2019 č.k. 19Csp/199/2017-132 súd žalobu zamietol a nárok posúdil podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. bankového zákona a Občianskeho zákonníka, § 39 OZ s poukazom na judikát R 60/2018 a deklaroval, že v danom prípade bolo zistené, že písomná výzva sporiteľne nebola žalovaným doručená a rovnako nebolo doručené oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru napriek tomu, že žalobca odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky sporiteľne, súd poukazuje na to, že v danom prípade je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pokiaľ by aj Všeobecné obchodné podmienky boli riadne inkorporované podpisom žalovaných doručovať písomnosti s tak závažným právnym následkom ako aj výzvy a oznámenie o okamžitom zosplatnení úveru na fikciu doručenia. Súd konštatoval, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu a žalobu zamietol.
4. Na odvolanie žalobcu uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.3.2020 č.k. 9Co/76/2019-149 bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, že „aj bez potreby vedomosti o existencii tohto textu VOP, ktorý upravuje adresu pre doručovanie, je všeobecne prijímaným očakávaním v zmysle naplnenia dobrej viery účastníkov záväzkového právneho vzťahu, ktorú akcentoval aj Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí C-42/15, také konanie dlžníka zo záväzkového vzťahu, ktoré nevytvára prekážky vo vzájomnej komunikácii s veriteľom. Oznámenie zmeny adresy pre účely doručovania ním bezpochyby je, osobitne za situácie existencie údajných dôvodov omeškania s plnením zmluvných povinností, resp. dôvodov pre ich neplnenie. V zmysle ust. § 45 Občianskeho zákonníka pre účinnosť adresovaného hmotnoprávneho úkonu sa predpokladá, že prejav vôle sa dostane do dispozičnej sféry adresáta, pričom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom úkonu, postačuje, ak mal objektívnu príležitosť tak urobiť. Posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť i právnu istotu subjektov právnych vzťahov (Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 5Cdo/129/2010, Najvyšší súd Českej republiky sp.zn.: 26Cdo/864/2004). V zmysle tejto tzv. „teórie dôjdenia“ nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta pravého úkonu, nakoľko inak by mohol účinkom prejavu vôle druhého
subjektu zabrániť a vedomým nepreberaním zásielky sa vyhnúť riešeniu možného problému. Dôkazné bremeno na preukázanie objektívnej nemožnosti je na adresátovi úkonu. 5. Uložil súdu prvej inštancie v priebehu ďalšieho konania vec opätovne prejednať a pokiaľ opätovne dospeje k záveru, že zákonné predpoklady pre postúpenie pohľadávky neboli splnené a aktívna legitimácia žalobcu tým nie je daná, aj z dôvodu nesplnenia povinnosti zo strany jeho právneho predchodcu, uvedie, ktoré povinnosti, kde upravené, právny predchodca žalobcu pri komunikácii so žalovanými nesplnil. V kontexte s tým vyhodnotí, žalovanou v 1. rade priznané dôsledky nečinnosti žalovaných neoznámením zmeny ich doručovacej adresy v situácii neplnenia ich zmluvných povinností. Vyhodnotí, na základe procesnej aktivity žalovaných to, či mali alebo nie, objektívnu možnosť oboznámiť sa s písomnosťami, ktoré im adresoval právny predchodca žalovaných - s výzvou, s oznámením o predčasnom zosplatnení úveru. Ak dospeje k záveru, že predpoklady pre postúpenie splnenými neboli, žalobu zamietne, v opačnom prípade posúdi nárok tak, ako bol žalobou kvantifikovaný s prioritným posúdením žalovanými vznesenej námietky premlčania. V prípade, že námietka premlčania dôvodnou nebude, posúdi či v procese kontraktácie boli dodržané všetky podmienky vyžadované pre zmluvný vzťah, na základe ktorého boli žalovaným ako spotrebiteľom poskytnuté peňažné prostriedky ako úver, či boli splnené predpoklady pre zosplatnenie úveru, ak nie, vezme zreteľ na to, že v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky mohol veriteľ, banka, postúpiť aj časť pohľadávky ako to uviedol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku 1Cdo/147/2017, v bode 19“. 6. Súd preto po zrušení rozhodnutia opätovne vo veci konal v intenciách tohto právneho názoru, pričom žalovaná strana opätovne vzniesla námietku prekážky začatého konania vo vzťahu ku konaniu vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 1CbZm/1052/2015 a po tom, čo Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 19.9.2020 č.k. 1CoZm/7/2020 rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 3.9.2919 č.k. 1CbZm 1052/2015-268 potvrdil v časti, v ktorej tento uložil žalovaným spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu 2 608,10 eura, 6% úrok ročne z tejto sumy od 10.9.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 8,69 eura, žiadala konanie zastaviť pre prekážku rozsúdenej veci. Zotrvala na námietke bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu rozčlenenia splátok ako predpísanej náležitosti úverovej zmluvy, s tým, že nárok by mal byť dôvodný iba vo výške 765,84 eura. Poukázala aj na to, že postup právneho predchodcu žalobcu nemožno hodnotiť ako súlad s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, nakoľko v čase, keď bol poskytnutý žalovaným úver, bol už preúverovaný ďalšími piatimi úvermi.
7. Na pojednávaní konanom dňa 20.10.2020 žalobca na námietku premlčania žalovanej strany uviedol, že berie žalobu nad sumu 2.608,10 eura s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 2.290,50 eura od 5.4.2017 do zaplatenia späť a žiada žalobu v tejto časti zastaviť. 8. Žalovaná strana uviedla, že voči vyčísleniu nepremlčaného nároku v tejto výške námietky nevznáša a pokiaľ súd neprijme jeho námietky, prehlasuje, že nemá námietky voči tomu nároku bol ustálený na tomto pojednávaní.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v 1.rade, oboznámením listinných dôkazov a to: zmluva o splátkovom úvere zo dňa 21.9.2066, výzva z 15.8.2014 adresovaná žalovanému v 2.rade, výzva zo dňa 15.8.2014 adresovaná žalovanému v 1.rade, vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti zo dňa 10.9.2014 adresované žalovanému v 2.rade, vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti zo dňa 10.9.2014 adresované žalovanej v 1.rade, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 7.10.2014, oznámenie o postúpení pohľadávky obom žalovaným, výzva na zaplatenie pohľadávky zo dňa 23.6.2015 adresovaná obom žalovaným, všeobecné obchodné podmienky, vyjadrenie žalovaných zo dňa 26.6.2017, vyjadrenie žalobcu zo dňa 27.10.2017 a k nemu pripojené listinné dôkazy prehľad o úvere, vyjadrenie žalovaných zo dňa 10.4.2018, replika žalujúceho zo dňa 1.2.2019 a k nej pripojené listinné dôkazy opätovne výzvy a opätovne oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s pripojenými návratkami doručeniek a doplnením dokazovania o prehľad započítania úhrad a zistil tento skutkový stav: 10. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s. je vedená v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Sa, vo vložke č. 601/B.
11. Žalovaní v 1. a 2.rade sú fyzické osoby - spotrebitelia.
12. Dňa 21.9.2006 uzavrela sporiteľňa so žalovanými Zmluvu o splátkovom úvere č. 0503859167, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 163.000,- Sk s premenlivou výškou úrokovej sadzby 10,80 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy. V zmluve bol dohodnutý poplatok za správu úveru 60,- Sk mesačne. Výška splátka bola dohodnutá vo výške 2.300,- Sk. splatnosť
prvej splátky 20.10.2006, konečná splatnosť úveru 20.9.2016. Žalovaný mali splácať úver mesačnými splátkami do 20.dňa v kalendárnom mesiaci inkasným spôsobom z inkasného účtu. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená 12,15 %.
13. Podľa bodu II bod 2 zmluvy, žalovaní vyhlásili, že sa oboznámili so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorý sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasia s nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať.
14. Výzvou zo dňa 15.8.2014 adresovanou obom žalovaným na adresu Budovateľská 32, Prešov, ktorá adresa je uvedená ako adresa trvalého pobytu aj na úverovej zmluve, sporiteľňa oznámila žalovaným, že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 14.8.2014 vo výške 2.789,10 eur a požiadala ich, aby dlžnú sumu uhradiť najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Sporiteľňa doručovala predmetnú písomnosť na adresu ich trvalého pobytu uvedenú v úverovej zmluve. Zásielky sa podľa návratiek doručeniek vrátili s tým, že adresát je neznámy.
15. Listom zo dňa 10.9.2014 nazvaným Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti sporiteľňa obom žalovaným oznámila, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 7.6.1 písm. a) VOP t.j. omeškanie so splatením splátky úveru, ktorá trvá viac ako 3 mesiace, a teda vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru ku dňu 9.9.2014, ku ktorému dňu predstavuje pohľadávka sumu 5.711,50 eura. Predmetné oznámenie doručovala sporiteľňa žalovaným na adresu trvalého pobytu Budovateľská 32, Prešov, odtiaľ sa zásielky vrátili s tým, že adresát je neznámy.
16. Sporiteľňa vyzvala oboch žalovaných v tomto oznámení, aby splatili uvedenú pohľadávku spolu s príslušenstvom do 15 dní na jej účet.
17. Podľa predložených listinných dôkazov boli doručované výzvy vrátené sporiteľni 20.8.2014 a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti 17.9.2014.
18. Dňa 25.9.2014 sporiteľňa pohľadávku voči žalovaným Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE postúpila na žalobcu.
19. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 9.10.2014, ktoré bolo taktiež doručované na adresu trvalého bydliska žalovaných uvedenú v úverovej zmluve, im oznámila postúpenie pohľadávky.
20. Žalovaná v 1.rade uviedla pri výsluchu, že na základe úveru z Prvej stavebnej sporiteľne si zakúpili byt na Budovateľskej 32 a z tejto zmluvy o splátkovom úvere si ho chceli zrekonštruovať, čo aj urobili. V tom čase boli obaja so žalovaným v 2. rade zamestnaní. V roku 2012 sa u nej prejavili choroba z povolenia a žalovaný v 2. rade v tom istom roku dostal infarkt a embóliu do pľúc a v podstate zostali žiť na nemocenských dávkach. Pokiaľ nemocenské dávky ešte prichádzali, tak oba úvery splácali. Neskôr sa už splácať nedali. V roku 2014 si zlomila nohu a zostali už iba na nemocenských dávkach. Prvá stavebná sporiteľňa si uplatnila záložné právo z titulu svojho úveru, a tak sa dostali do exekúcie a boli byt na Budovateľskej 32 predať a odsťahovať sa do Kendíc do rodinného domu, ktorý si ona kúpila takisto na hypotekárny úver, aby ho mohla splácať, tak aj s dcérou odišli do Anglicka. V tomto dome v Kendiciach 121 bývajú so žalovaným v 2. rade, platia inkaso sa v podstate žijú v dome, ktorý patrí ich dcére. Z adresy Budovateľská 32 sa odsťahovali v roku 2014. Zo sporiteľne ich nikto nekontaktoval, ani ich nevyzýval, ani žiaden kontakt s nimi nemal a ani výzva na zaplatenie dĺžnej sumy z dňa 15.8.2014, ani vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z 10.9.2014 im doručené neboli. Rovnako poprela, aby mala vedomosť o takých zmluvných podmienkach, že im budú písomnosti zo strany sporiteľne doručované na adresu, ktorá je uvedená ako adresa trvalého pobytu.
21. Z prehľadu splácania úveru súd zistil, že úver bol nepravidelne splácaný, pričom malo byť zaplatených spolu 120 mesačných splátok splatných od 20.10.2006 do 20.9.2016, a celkom malo byť uhradených 9 162 eur., do zosplatnenia úveru t.j. do 9.9.2014 malo byť zaplatených celkom 95 splátok, ale bolo uhradených len 65 splátok., a celkom bolo uhradených len 4 644,77 eur.
22. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 3.9.2019 č.k. 1CbZm1052/2015-268 bolo uložené žalovaným zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne z titulu zmenky vystavenej na zabezpečenie tejto pohľadávky sumu 2608,10 eur, 6% úrok ročne z tejto sumy od 10.9.2014 do zaplatenia a zmenkovú
odmenu vo výške 8,69 eur, pričom súd zamietol v prevyšujúcej časti nárok žalobcu, ktorým žiadal o zaplatenie sumy 5 711,50 eur s 6% úrokom ročne z tejto sumy od 10.9.2014 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 19,04 eura a na odvolanie žalobcu odvolací súd rozsudok potvrdil s odôvodnením, že žalobca bol v súlade so Zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve oprávnený do blankozmenky doplniť ako zmenkovú sumu sumu určenú bankou v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky, čo aj urobil, avšak ako dátum splatnosti zmenky bol žalobca oprávnený vyplniť dátum, najskôr ako 10.deň odo dňa, kedy sa dlžníci dostanú do omeškania so splatením splatnej pohľadávky. Žalobca nevyplnil blankozmenku v súlade s vyplňovacím oprávnením, nakoľko dátum splatnosti zmenky bol totožný s dátumom, kedy banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Z uvedeného vyplýva, že žalobca do zmenkovej sumy zahrnul aj splátky, ktoré sa vyhlásením mimoriadnej splatnosti síce stali splatnými ku dňu 9.9.2014, ale ku dňu splatnosti zmenky, t.j. 9.9.2014 žalovaní s ich úhradou ešte neboli v omeškaní, nakoľko im banka poskytla na zaplatenie dlžnej sumy lehotu 15 dní odo dňa prevzatia oznámenia. Do omeškania sa dlžníci tak dostali až 16. Deň od prevzatia oznámenia a majiteľ zmenky mohol dátum splatnosti zmenky vyplniť najskôr 10.deň odo dňa, kedy sa dlžníci dostanú do omeškania so splatením splatnej pohľadávky. Doplnením vyššej sumy sa však zmenka neplatnou nestala, len v rozsahu, v ktorom bolo oprávnenie prekročené, dlžníkov nezaväzuje. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že dlžníci na kauzálnu pohľadávku uhradili sumu 4.644,77 eura. V období od 20.10.2003, kedy mala byť splatnosť prvej splátky do 9.9.2014 mala byť v splátkach uhradená suma 218.500,- Sk, t.j. 7.252,87 eura (95 splátok x 2.300,- Sk). Nakoľko žalovaní uhradili sumu 4.644,77 eura, ku dňu splatnosti zmenky boli v omeškaní s úhradou sumy 2.608,10 eura. Pokiaľ ide o zmluvný úrok, ktorý bol v špecifikácii zo dňa 16.8.2018 vyčíslený vo výške 971,97 eura, súd dospel k záveru, že táto suma nebola vyplnená do zmenkovej sumy oprávnene, nakoľko úrok z úveru je už obsiahnutý v jednotlivých splátkach, s ktorými boli žalovaní v omeškaní. Rovnako vo vzťahu k úroku z omeškania má súd za to, že nejde o správne vyplnenie zmenkovej sumy zodpovedajúcej tejto sume, keďže žalobca nešpecifikoval, z akej sumy a za aké obdobie mal nárok na úrok z omeškania vzniknúť. Vyčíslenie úroku takým spôsobom, že žalobca uvedie len výslednú sumu, vzbudzuje prvky svojvôle a mohlo byť viesť až k absurdným záverom, že je dlžník povinný zaplatiť akúkoľvek sumu len preto, že ju žalobca vyčíslil (v zmysle uviedol peňažnú čiastku). Z rovnakého dôvodu súd prvej inštancie neakceptoval ani tvrdenie žalobcu, že nárok na zaplatenie zmenkovej sumy mu patrí minimálne v rozsahu zodpovedajúceho sume uvedenej vo výzve na úhradu zo dňa 15.8.2014, v ktorom banke žalovaných vyzvala na zaplatenie omeškanej pohľadávky vo výške 2.789,10 eura, v ktorej mal byť zohľadnený aj úrok z omeškania. Nakoľko úrok z omeškania nebol konkretizovaný, súd uznal dôvodnosť zmenkovej sumy len v rozsahu neuhradených splátok, s ktorými boli žalovaní v omeškaní ku dňu splatnosti zmenky.
23. Na základe takto zisteného skutkového súdu súd právne uzatvára:
24. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie spotrebného úveru, ktorý nárok sa riadi ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy (ZoSÚ) ako aj ustanovení §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) pojednávajúcich o právach a povinnostiach zo spotrebiteľských zmlúv.
25. Súd po vyslovení právneho názoru odvolacieho súdu a zistení sporných skutočností konštatuje, že došlo k platnému postúpeniu bankovej pohľadávky a aktívna legitimácia žalobcu je daná.
26. Procesná námietka žalovaných vo vzťahu k rozhodnutiu v zmenkovej veci nie je dôvodná, a konanie a rozhodnutie v zmenkovej veci nezakladá prekážku v konaní litispendencie ani res iudicata vo vzťahu k rozhodovaniu o hlavnom kauzálnom záväzku., pretože rozhodujúca je výška pohľadávky rozhodnutá v konaní o hlavnom záväzku. Zmenkový záväzok zaniká zánikom pohľadávky a nie opačne. A rovnako je zrejmé, že nie je možné uplatňovať z titulu zmenkového nároku vyššiu pohľadávku, než ktorá by bola konštatovaná z kauzálneho vzťahu súdnym rozhodnutím vydaným o hlavnom záväzku.
27. Ohľadom námietky neprijateľnosti zmluvnej podmienky o poplatku za správu úveru 60 Sk mesačne, súd poukazuje na to, že tieto poplatky boli zrušené od 10.6.2013, teda žalobca ani jeho právny nástupca ich od tej doby už neúčtovali a súd nevidí právny a praktický dôvod v právnom vzťahu, v ktorom došlo k zosplatneniu úveru 9.9.2014 sa týmto spätne zaoberať, pokiaľ táto námietka bola uplatnená v odpore proti platobnému rozkazu doručenému súdu 28.6.2017., navyše ak takýto poplatok vzhľadom na výšku
pohľadávky nie je v hrubom rozpore s výškou pohľadávky a súd nezistil v tom konkrétnom prípade absolútnu neplatnosť tohto dojednania podľa §§ 3,37,39,49a, 53 Občianskeho zákonníka.
28. Nedôvodná je aj námietka nesplnenia obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenej v § 4 ods. 2 písm. a ) ZoSÚ, a to že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov., a to s poukazom na to, že podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ, aj pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
29. V čase vzniku právneho vzťahu neuvedenie obligatórnych náležitostí podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ nebolo postihnuté bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru a rovnako ani zanedbanie odbornej starostlivosti.
30. Dôvodná je však námietka premlčania tých splátok úveru, ktoré neboli zaplatené do zosplatnenia úveru, ale u ktorých došlo k premlčaniu ešte pred zosplatnením.
31. Pre uplatnenie nároku platí trojročná premlčacia lehota podľa ustanovenia § 101 a nasl. OZ.
32. Podľa § 565 OZ, môže veriteľ pre omeškanie s niektorou splátkou žiadať splatenie celého dlhu, len ak je to dohodnuté.
33. V takomto prípade podľa § 103 OZ plynie trojročná premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (565 OZ) začne plynúť premlčania doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
34. Ustanovenie § 103 OZ ukladá veriteľovi, aby čo najskôr prikročil k vymáhaniu svojej pohľadávky, a preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané, kedy veriteľ využije svoje právo podľa § 565 OZ, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva, to znamená, že súd zisťuje, kedy mohol prvýkrát využiť toto právo mimoriadne zosplatniť dlh.
35. V danom prípade súd konštatuje a uznáva to aj žalobca, keďže zobral žalobu čiastočne späť, že úver bol nepravidelne splácaný, pričom malo byť zaplatených spolu 120 mesačných splátok splatných od 20.10.2006 do 20.9.2016, a celkom malo byť uhradených 9 162 eur., do zosplatnenia úveru t.j. do 9.9.2014 malo byť zaplatených celkom 95 splátok, ale bolo uhradených len 65 splátok., a celkom bolo uhradených len 4 644,77 eur., teda ak žalobca resp. jeho právny predchodca nevyužili právo zosplatniť dlh skôr, splátky od ktorých splatnosti do podania žaloby uplynula 3 ročná premlčacia lehota sú už premlčané a súd na námietku premlčania k nej prihliadol a rovnako aj žalobca následne upravil žalobný nárok.
36. V danom prípade sú teda dôvodne uplatňované nepremlčané splátky splatné od 20.4.2014 do 20.9.2016, teda 30 splátok po 72,65 eura, čo predstavuje sumu 2 290,50 eura. Dôvodný je aj nárok na úroky z omeškania špecifikované v čiastočnom späťvzatí žaloby z nezaplatených splátok úveru, ktoré neboli premlčané a to vo výške 317,60 eur , ako aj pokračujúce úroky z omeškania v zákonnej výške 8% ročne o sumy 2 290,50 eur od 5.4.2017 do zaplatenia s poukazom na ustanovenia § 517 ods. 2 OZ a nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.
37. V časti nad sumu 2.608,10 eura s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.290,50 eura od 5.4.2017 do zaplatenia súd konanie pre čiastočné späťvzatie zastavil podľa §§ 144,145 CSP.
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP, podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
39. Keďže obe strany sporu mali vo veci približne rovnaký úspech súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).