Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-61-2020.pdf
PDF · 92.97 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/61/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej na návrh navrhovateľky: E. Y., W.. X.X.XXXX, F. L. Q. XX, zast. advokátkou JUDr. Evou Hudákovou, Dlhý rad 17, Bardejov, proti manželovi: R. Y., W.. XX.X.XXXX, F. L.Z. Q. XX, zast. advokátom JUDr. Jozefom Jaroščákom, ml., Radničné námestie 33, Bardejov, v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1Pc/17/2019- 48 zo dňa 30.12.2019 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je rozvod manželstva na základe návrhu manželky, ktorá tvrdila, že k manželovi stratila akýkoľvek vzťah, nie je šanca na obnovenie manželského spolužitia, s manželom intímne nežijú viac ako 3 roky. Manžel s návrhom na rozvod nesúhlasí, manželku má stále rád a verí, že ich vzťahy sa upravia a budú také ako predtým.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Súd manželstvo E. Y., C.. Š., W.. X.X.XXXX a R. Y., W.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev MNV A., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Účastníkom nepriznáva nárok na náhradu trov konania.“
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzťahy medzi manželmi - účastníkmi konania sú vážne rozvrátené. Manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Manželia síce žijú v spoločnej domácnosti, avšak nežijú klasickým manželským životom, ako by sa od manželov očakávalo. Najmä navrhovateľka odmieta s manželom komunikovať, riešiť veci spoločne, nemá záujem, snaží sa hospodáriť samostatne. Tvrdí, že k nemu nič necíti, nedôveruje mu, nechce obnoviť manželské spolužitie, manžel sa k nej choval agresívne. Manželia tiež niekoľko rokov nežijú spolu intímne, majú dlhodobo oddelené izby. Už pred dvoma rokmi bola navrhovateľka rozhodnutá rozviesť sa, avšak pre zmenu správania sa
manžela, návrh nepodala. K rozvodu manželstva sa priklonili aj ich dospelé deti z manželstva, čo má určitú výpovednú hodnotu pre súd. Nemožno preto hovoriť o ľahkovážnom prístupe navrhovateľky k manželstvu a jeho rozvodu, ani ju žiadať, aby za účelom preukázania dôvodov rozvodu manželstva opustila nehnuteľnosť v jej výlučnom vlastníctve, kde naviac býva jej matka a syn. Príčinu rozpadu manželstva súd videl v dôsledku odcudzenia sa manželov, chýbajúcich citoch (najmä zo strany navrhovateľky), chýbajúcej dôvere, vzájomnej úcte a komunikácii a klasického manželského života, intímneho života, neriešení spoločných vecí. Súd je názoru, že ďalšie spolužitie účastníkov konania v manželstve nie je možné a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, najmä zo strany navrhovateľky. Manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich základných funkcií. V tomto prípade manželstvo nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, skôr je len formálnym zväzkom dvoch dospelých ľudí, ktorí vedľa seba síce žijú, ale nezdieľajú spoločný manželský život, čo podľa názoru súdu nestačí na to, aby bolo manželstvo udržateľné. Založiť zotrvanie manželstva len na finančnom zabezpečení a majetkových veciach a na v budúcnosti tvrdenej finančnej či inej odkázanosti navrhovateľky na manželovi (či v prípade smrti jej matky, či jeho samého), nemôže založiť opätovné fungovanie manželského vzťahu, ktorý nefunguje tak, ako by mal a ako by sa očakávalo. Naviac tvrdenia manžela ohľadne rekonštrukcie domu, príjmov, financovania domácnosti a pod. sa týkajú skôr vecí patriacich do ich BSM, ako manželského vzťahu ako takého, ktorý by mal napĺňať aj iné funkcie, nie len materiálne (napr. city, dôvera, vzájomná náklonnosť, úcta a pod.), čo v tomto prípade absentuje, aj keď samozrejme súd nespochybňuje, že sa manžel podieľal na zveľadení spoločnej domácnosti a na jej financovaní a starostlivosti, keďže je súčasťou tejto domácnosti. V tomto zväzku súd tieto základne atribúty fungovania manželstva postráda, preto súd manželstvo účastníkov rozviedol, aj napriek nesúhlasu manžela.
4. Napadnuté rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 23 ods. 1, 2, § 18, § 19 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej len „Zákona o rodine“).
5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
III. Obsah odvolania manžela a vyjadrenie k odvolaniu
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie manžel namietajúc nesprávne skutkové zistenia súdu na základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Namietal, že úlohou súdu je viesť manželov k zmiereniu, preto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a predčasné. Uviedol, že rozpory s manželkou sú podnecované zo strany svokry. Manželka býva v svokrinej časti rodinného domu, preto nemá objektívne možnosť iniciovať bez konfliktu so svojou svokrou komunikáciu s manželkou. Manželku má stále úprimne rád, a chce s ňou zotrvať v manželskom zväzku. Z jeho príjmu sú hradené náklady na domácnosť a platené dlhy, ktoré v manželstve nadobudli v súvislosti s prerábaním rodinného domu. Podľa jeho názoru pretrváva aj funkcia vzájomnej pomoci, keďže ju viezol k lekárovi alebo jej privolal záchrannú službu. Účastníci žijú v spoločnej domácnosti, spoločne sa podieľajú na jej chode a v prípade potreby manžel pomáha manželke, ak si to vyžaduje zdravotný stav. Podľa jeho názoru je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Konštatoval, že úlohou súdu nie je nútiť manželov zotrvať v manželstve, avšak úlohou súdu je rozhodnúť o tom, či je tu dôvod na rozvod manželstva účastníkov konania. Namietal, že súd sa nedostatočne vysporiadal s povinnosťou v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 CMP, keď pojednávanie neodročil a neodporučil účastníkov konania na manželskú poradňu. Navrhol odvolaciemu súdu zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vrátiť súdu rozhodnutie na ďalšie konanie.
7. K odvolaniu sa písomne vyjadrila manželka, ktorá uviedla, že manželské spolužitie obnoviť nemieni, k manželovi stratila akýkoľvek vzťah a nemá záujem to riešiť ani u mediátora, ani v manželskej poradni. Jej rozhodnutie je jednoznačné, nekompromisné. Manželstvo neplní žiadnu funkciu, manželia nehospodária spoločne, neudržiavajú spoločnú domácnosť, nežijú ani intímnym životom. Spoločný majetok je výsledkom manželstva, keďže počas manželstva sa veci nadobúdajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tvrdenie manžela, že manželstvo plní hospodársku funkciu a funkciu vzájomnej pomoci je podľa jej názoru bezprecedentné. To, či upravuje alebo opravuje ich rodinný dom nesvedčí o udržateľnosti manželstva, keďže je to povinnosť oboch manželov do doby, kým v prípade právoplatnosti rozsudku o rozvode dôjde k vysporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Udržanie manželstva nie je možné, nie je možné niekoho nútiť k tomu, aby zotrval v manželstve s
človekom ku ktorému nemá vzťah, nežije s ním a nechce žiť, nevedie s ním spoločnú domácnosť, nežije intímne a ani tak v budúcnosti nechce robiť. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok „CSP“) oprávneným subjektom
- účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po konštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania.
10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o podmienkach rozvodu manželstva. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
12. Vo vzťahu k odvolacím námietkam manžela odvolací súd dodáva. Manžel nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva a tvrdí, že manželku má naďalej úprimne rád, chce s ňou zotrvať v manželskom zväzku, a podľa jeho názoru neboli zistené také závažné porušenia, aby sa nedalo odvrátiť momentálny nepriaznivý stav v manželstve. Manželstvo plní funkciu hospodársku, ako aj funkciu vzájomnej pomoci a podľa jeho názoru je možné od účastníkov konania očakávať plnohodnotné obnovenie manželského spolužitia.
13. Súd prvej inštancie postupoval správne ak zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva. Pri skúmaní zákonných podmienok rozvodu manželstva prijal záver, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel, k rozvodu manželstva sa priklonili aj ich dospelé deti z manželstva. Príčinu rozpadu manželstva videl súd v dôsledku odcudzenia manželov, chýbajúcich citov zo strany manželky, v chýbajúcej dôvere, vzájomnej úcty a komunikácií a klasického manželského života, intímneho života, v neriešení spoločných vecí. Súd vyslovil názor, že ďalšie spolužitie účastníkov konania nie je možné v manželstve a nie je možné od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia, najmä zo strany manželky. Manželstvo neplní žiadnu zo svojich základných funkcií. V tomto prípade nejde o harmonické a trvalé životné spoločenstvo, skôr len o formálny zväzok dvoch dospelých ľudí, ktorí vedľa seba síce žijú, ale nezdieľajú spoločne manželský život, čo podľa názoru súdu nestačí na to, aby bolo manželstvo udržateľné, preto súd manželstvo účastníkov rozviedol aj napriek nesúhlasu manžela.
14. Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov: žiť spolu, byť si verní a vzájomne si pomáhať. Žiť spolu znamená teda pre manželov ich obojstrannú vôľu tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť alebo nie. Je
prirodzené, že vymenované funkcie rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Jej dlhodobá neexistencia vytvára predpoklady pre odcudzenie manželov, čo sa môže logicky premietnuť do rozvratu manželstva. Zrušenie alebo opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže potvrdiť existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je predpokladom rozvodu.
15. Podľa Zákona o rodine sú manželia povinní vzájomne si pomáhať. Zakotvenie povinnosti manželov vzájomne si pomáhať nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, resp. na vyživovaciu povinnosť. Môže mať aj osobný charakter a je prirodzeným následkom rodinnoprávneho pomeru. Vzájomnú pomoc medzi manželmi nemožno vynucovať súdnou mocou, s výnimkou finančnej pomoci v rámci aplikácie ustanovení o výživnom.
16. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení § 18, § 19 ods. 1 Zákona o rodine manželia v manželstve sú povinní spravovať sa hlavnými zásadami, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach, jednotlivé práva a povinnosti manželov zahŕňajú v sebe aj vernosť, snahu pomôcť si navzájom, ako aj vytváranie zdravého rodinného prostredia. V danej veci v dôsledku dlhodobého odcudzenia manželia si neplnia svoje zákonné povinnosti, nevedú žiaden spoločný rodinný a manželský život.
17. V zmysle § 23 ods. 3 Zákona o rodine je súd povinný pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi povinný prihliadnuť na porušenie povinnosti ustanovených v § 18 a v § 19 zákona o rodine.
18. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje.
19. V prejednávanej veci je možné prijať záver z vykonaného dokazovania, že manželia spolu nežijú ako manželia. Povinnosť žiť spolu neznamená totiž, aby manželia nemohli žiť určitú nevyhnutnú dobu oddelene, ak sú preto závažné dôvody. Zmyslom tejto povinnosti je ale tvoriť trvalé životné spoločenstvo. Manželka odmieta akékoľvek obnovenie manželského spolužitia aj napriek tomu, že manžel má záujem o obnovenie spolužitia. Aj napriek týmto tvrdeným snahám manželka odmieta žiť spolu s manželom a od podania návrhu sa nič nezmenilo na jej postoji. V priebehu odvolacieho konania rovnako nedošlo k zmene.
20. Nie je možné prostredníctvom rodinného práva vytvoriť zabezpečenie a kvalitu, ako aj trvalosť spolužitia manželov. To musia manželia vzájomne a spoločne. V prejednávanej veci je zrejmé, že vzťah manželov sa rozpadol a hlavným dôvodom rozpadu sú dlhodobo pretrvávajúce nezhody, neochota manželky zotrvať v manželstve, strata jej citovej náklonnosti k manželovi. Možno konštatovať, že ide o nedostatok zodpovednosti oboch manželov zvládnuť problémy v rodine a zvládnuť svoju úlohu v manželstve.
21. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že súd prvej inštancie sa riadil vyššie uvedenými zásadami a dostatočne preskúmal vážnosť, trvalosť a intenzitu narušenia spolužitia účastníkov konania, a taktiež príčiny rozvratu a možnosť obnovenia spolužitia.
22. Pokiaľ manžel namieta nesprávny záver súdu o dôvodnosti rozvodu manželstva a prejavuje nesúhlas s rozvodom, odvolací súd poukazuje na odmietavý postoj manželky, ako aj obsah jej vyjadrenia k odvolaniu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody aj odvolací súd aj napriek nesúhlasu manžela s rozvodom manželstva, ako aj jeho tvrdenia o snahe zachrániť manželstvo dospel k záveru, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Ide o kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi a manželia si neplnia svoje povinnosti uvedené v § 18 a 19 Zákona o rodine. Odvolací súd mal za to, že v tejto veci nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, čo znamená, že bolo preukázané definitívne ukončenie spoločného žitia manželov bez nádeje na zmierenie. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, tieto boli správne súdom prvej inštancie zistené.
23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vrátane správneho výroku o trovách konania postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).