Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/229/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., v právnej veci žalobcu: J.. R. T., R.., Q.. XX.XX.XXXX, U. S. Y.Á. Č.. XXXX/XX, XXX XX U., zastúpený: JUDr. Richard Piliar, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Školská 4, 977 01 Brezno, IČO: 42 299 608, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti Opatrenia žalovaného - Oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.k. SPOU-PO6-2018/004984-4 zo dňa 18.12.2018 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I .

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca - J.. R. T., R.., Q.. XX.XX.XXXX, U. S. Y. Č.. XXXX/XX, XXX XX U. (ďalej len ako „žalobca“), podaním zo dňa 12.11.2018, doručeným žalovanému - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava (ďalej len ako „žalovaný“), dňa 16.11.2018, podal podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (ďalej len ako „podnet“) podľa ustanovenia o Štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej polície Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“), a to personálneho rozkazu č. 26, vydaného riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne zo dňa 11.02.2014 (ďalej len ako „personálny rozkaz č. 26“), ktorým bolo rozhodnuté na základe jeho vlastnej žiadosti zo dňa 31.01.2014 o jeho uvoľnení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru (ďalej len ako „príslušník PZ“), a to dňom 31.03.2014 a ktorý bol naposledy služobne zaradený vo funkcii referent Obvodného oddelenia Policajného zboru odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici.

2. V podnete žalobca popísal priebeh služobného pomeru, ako aj okolnosti jeho skončenia a žiadal o odstránenie nezákonného stavu zrušením personálneho rozkazu č. 26 o jeho uvoľnení zo služobného pomeru. Svoj návrh opieral o rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -43, potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorým bolo zrušené rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici v Banskej Bystrici č. p.: KR PZ- BB-VO2-6-008/2014-PK zo dňa 24.04.2014 v spojení s personálnym rozkazom riaditeľa OR PZ v Brezne č. 154 zo dňa 19.12.2013. Uviedol, že predmetom súdneho konania bolo preskúmanie rozhodnutí,

ktorými bol žalobca dňom 01.01.2014 ustanovený do funkcie referent OO PZ Brezno v 1. platovej triede s tým, že uvedené personálne opatrenie bolo realizované v rámci jeho prevedenia na inú funkciu v dôsledku organizačnej zmeny (pred prevedením od 01.07.2012 vykonával funkciu referenta oddelenia ekonomickej kriminality OKP OR PZ V Brezne). Ďalej uviedol, že vec bola vrátená Krajskému riaditeľstvu PZ v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Žalobca mal za to, že na základe uvedeného rozsudku, bude žalovaným opätovne ustanovený do funkcie a príslušníka PZ, čo uviedol aj v podaniach, v ktorých žiadal o späťvzatie do služobného pomeru a náhrady za stratu na služobnom príjme.

3. Žalobca argumentoval, že jeho žiadosť o uvoľnenie nemôže predstavovať právny základ pre vydanie rozhodnutia o uvoľnení, nakoľko bola urobená v omyle, spočívajúcom v jeho presvedčení, že je ustanovený na funkcii. V zmysle uvedeného, potom vyvodzoval záver, že jeho žiadosť nebola doručená nadriadenému a preto je potrebné ju považovať za neplatnú. Následne absencia žiadosti podľa neho spôsobuje nulitu rozhodnutia o uvoľnení zo služobného pomeru. Žalobca spochybňoval aj kompetenciu riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Brezne, ktorý podľa jeho názoru nebol oprávnený vo vzťahu k jeho osobe konať a vydať rozhodnutie. Navrhoval, aby žalovaný po preskúmaní personálneho rozkazu č. 26, ho zrušil.

4. Dňa 31.12.2018 bolo doručené žalobcovi oznámenie žalovaného č. k. SPOU-PO6-2018/004984-4 zo dňa 18.12.2018 (ďalej aj ako „oznámenie žalovaného“) vo veci preskúmania rozhodnutia - personálneho rozkazu č. 26 mimo odvolacieho konania podľa ustanovenia , a v ktorom uviedol, že preskúmaním personálneho rozkazu č. 26 mimo odvolacieho konania spolu s konaním, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo bolo zistené, že predmetný personálny rozkaz č. 26 bol vydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami a ostatnými predpismi, z tohto dôvodu, podnet na mimoriadny opravný prostriedok zamietol ako nedôvodný.

II.

Žaloba

5. Včas podanou žalobou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) dňa 22.02.2019, sa žalobca domáhal voči žalovanému preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného - Oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.k. SPOU-PO6-2018/004984-4 zo dňa 18.12.2018 (ďalej aj ako „napadnuté opatrenie“) s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.

6. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté opatrenie - Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. k. SPOU-PO6-2018/004984-4 zo dňa 18.12.2018 je preskúmateľné súdom, nakoľko sa jedná o individuálny správny akt, ktorý má určeného adresáta. V zmysle ustanovení (ďalej len ako „SSP“), pod opatrením orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie a nepovažovaný za rozhodnutie), ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, t.j. pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy a ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb priamo dotknuté.

7. Ďalej uviedol, že správnu žalobu podal podľa ustanovenia , z ktorého vyplýva, že právoplatné rozhodnutie možno zmeniť, zrušiť a vrátiť na nové konanie do piatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti s tým, že podaniami zo dňa 07.04.2017 a zo dňa 25.04.2017 adresovanými žalovanému, požiadal o odstránenie nezákonného stavu, o zrušenie rozhodnutia a vydanie personálneho rozkazu v intenciách rozsudkov označených v žalobe.

8. Poukázal na to, že z odpovedí žalovaného č. SPOU-PO6-2017/001857 zo dňa 26.04.2017, ako aj zo dňa 23.05.2017 vyplýva, že orgán verejnej správy na namietanú nezákonnosť (nulitu) rozhodnutia

- personálneho rozkazu č. 26 neprihliadol, keď dospel k záveru, že jeho podnetu nemôže vyhovieť. Uviedol, že v rovnakých intenciách po doručení rozsudkov uvedených v žalobe oznámilo svoje stanovisko aj Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, kde okrem iného uvádza, že služobný pomer bol skončený dňa 31.03.2014 a z dôvodu, že žalobca nie je už príslušníkom PZ, nie je možné vo veciach ďalšie konanie tak, ako to určili súdy vo svojich rozsudkoch.

9. Žalobca namietal, že napadnuté opatrenie nie je vôbec odôvodnené, t.j. nie je zrejmé, v akom rozsahu bol orgánom verejnej správy zistený skutkový stav pre riadne posúdenie veci a vybavenie podnetu, z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy ho viedli pri vyhodnotení dokazovania a z tohto dôvodu, je preto nepreskúmateľné ( ). Nesúhlasil s názorom žalovaného, že jeho podnet je nedôvodný a zdôraznil, že predpokladom zákonnosti rozhodnutia (opatrenia) je aj zistenie skutkového stavu v rozsahu postačujúcom pre riadne posúdenie veci. Tento rozsah v zásade vyplýva z príslušných procesných právnych predpisov upravujúcich postup orgánov verejnej správy a nedodržanie takéhoto postupu t j. nezistenie skutkového stavu v potrebnom rozsahu, je dôvodom na zrušenie rozhodnutia (opatrenia) podľa ustanovenia . Žalovaný zastával názor, že napadnuté opatrenie je svojvoľné, je nepreskúmateľné pre absenciu odôvodnenia a je arbitrárne.

III.

Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným vyjadrením zo dňa 19.05.2020, doručeným správnemu súdu dňa 19.05.2020 zhodne s odôvodnením napadnutého opatrenia a v nadväznosti na všetky uvedené skutočnosti navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

11. Uviedol, že žalobca v podnete popísal priebeh služobného pomeru, ako aj okolnosti jeho skončenia a žiadal o odstránenie nezákonného stavu zrušením personálneho rozkazu č. 26 o jeho uvoľnení zo služobného pomeru a svoj návrh opieral o rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -43, potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorým bolo zrušené rozhodnutie riaditeľa KR PZ v Banskej Bystrici č. p.: KR PZ-BB-VO2-6-008/2014- PK zo dňa 24.04.2014 v spojení s personálnym rozkazom riaditeľa OR PZ v Brezne č. 154 zo dňa 19.12.2013 s tým, že vec bola vrátená Krajskému riaditeľstvu PZ v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Poukázal na to, že predmetom súdneho konania bolo preskúmanie rozhodnutí, ktorými bol žalobca dňom 01.01.2014 ustanovený do funkcie referent OO PZ Brezno v 1. platovej triede, pričom uvedené personálne opatrenie bolo realizované v rámci jeho prevedenia na inú funkciu v dôsledku organizačnej zmeny (pred prevedením od 01.07.2012 vykonával funkciu referenta oddelenia ekonomickej kriminality OKP OR PZ v Brezne). Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca na základe vyššie uvedeného rozsudku očakával, že bude ustanovený do funkcie, čo vyjadroval aj v podaniach, v ktorých žiadal o späťvzatie do služobného pomeru a náhrady za stratu na služobnom príjme a zdôraznil, že vzhľadom na skutočnosť, že služobný pomer žalobcu bol v čase nadobudnutia právoplatnosti uvedených rozsudkov, t.j. dňa 28.03.2017, právoplatne skončený, preto nebolo možné voči nemu vykonávať žiadne úkony, ktoré sa viažu k trvaniu služobnému pomeru, o čom bol žalobca ním písomne informovaný.

12. Ďalej žalovaný uviedol, že za účelom objektívneho posúdenia veci bolo vyžiadané stanovisko riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici spolu so spisovým materiálom vzťahujúcim sa na preskúmavanú vec.

13. Zdôraznil, že žalobca dňa 31.01.2014 sám požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru, preto žalovaný postupoval podľa ustanovenia v zmysle ktorého, policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Nadriadený žalobcu teda pri splnení zákonných podmienok uvedených v citovanom ustanovení nemal inú možnosť, ako akceptovať žiadosť žalobcu, na základe čoho, uplynutím lehoty podľa ustanovenia , t. j. dňom 31.03.2014 jeho služobný pomer skončil, čo dokazuje personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Brezne č. 26 zo dňa 11.02.2014, ktorým žalovaný podľa ustanovenia uvoľnil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, s tým, že proti tomuto rozhodnutiu neboli zo strany žalobcu podané žiadne opravné prostriedky a je právoplatné. Na uvedenú skutočnosť nemohlo mať vplyv ani rozhodnutie súdu, na základe ktorého by mal služobný úrad znovu konať o ustanovení žalobcu do funkcie. Ďalej sa žalovaný vyjadril k námietke žalobu vo vzťahu k oprávnenosti konania jeho nadriadeného pri jeho uvoľnení zo služobného pomeru príslušníka PZ, s tým, že uviedol, že oprávneným orgánom na uvoľnenie žalobcu bol okresný riaditeľ a pôsobnosť vo veciach personálnych upravuje nariadenie MV SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (personálna pôsobnosť) v platnom znení a v zmysle ktorého, podľa čl. 5 písm. i) riaditeľ okresného riaditeľstva PZ uvoľňuje podľa

ustanovenia policajtov vo svojej ustanovovacej pôsobnosti a podľa čl. 7 ods. 16 okresný riaditeľ ustanovuje do funkcie policajtov na útvare, ktorý riadi, okrem svojho zástupcu.

14. V nadväznosti na žalobcom uvedené rozhodnutia súdov v iných konaniach vo vzťahu k nemu, žalovaný zdôraznil, že v danom prípade keďže služobný pomer žalobcu skončil, neexistuje zákonná možnosť ustanoviť ho do funkcie.

15. Žalovaný poukázal na ustanovenie v zmysle ktorého, je preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania mimoriadny opravný prostriedok a ktorým sa posudzuje zákonnosť rozhodnutia, t. j. či je rozhodnutie v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi s tým, že podľa odseku 3 tohto ustanovenia sa pri preskúmavaní vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Zastával názor, že z tohto dôvodu sa preto nemôže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Zdôraznil, že preskúmaním podnetu žalobcu sa teda mohla odstrániť len nezákonnosť rozhodnutia, ktorá už existovala v čase vydania rozhodnutia, t.j. dňa 11.02.2014. Na základe vyššie uvedeného, bol v predmetnom mimo odvolacom konaní v oznámení žalovaným (napadnutom opatrení) konštatovaný záver, že personálny rozkaz č. 26, ktorým bolo rozhodnuté o uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ dňom 31.03.2014, bol vydaný v súlade ustanoveniami dvanástej časti zákona upravujúcimi konanie vo veciach služobného pomeru.

16. Žalovaný uviedol, že v zmysle zaužívanej aplikačnej praxe je výsledkom preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa ustanovenia buď rozhodnutie alebo oznámenie a že pokiaľ sa v zmysle tohto ustanovenia zistí, že právoplatné rozhodnutie bolo vydané v rozpore s právnymi a ostatnými predpismi, minister ho zmení alebo zruší rozhodnutím. Ďalej uviedol, že v prípade, že preskúmaním rozhodnutia neboli zistené také vady konania alebo rozhodnutia, ktoré by mali vplyv na zákonnosť, podnet sa zamietne neformálnym oznámením. Spôsobom ukončenia mimo odvolacieho konania sa súčasne diferencuje, či jeho výsledok má, resp. nemá vplyv na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov konania. Keďže nevyžaduje, aby konanie vo veciach služobného pomeru bolo ukončené rozhodnutím v každom prípade a bez ohľadu na jeho záver, nie je možné toto oznámenie považovať ani za fiktívne rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré nespĺňa náležitosti ako odôvodnenie, v dôsledku čoho trpí vadou nepreskúmateľnosti. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ žalobca považoval personálny rozkaz č. 26 za nezákonný, prečo nevyužil možnosť podať proti nemu riadny opravný prostriedok - odvolanie, čo je podmienkou súdneho prieskumu opatrení orgánov verejnej správy v zmysle ustanovenia .

17. Žalovaný zastával názor, že je zrejmé, že oznámenie výsledku preskúmania rozhodnutia t. j. personálneho rozkazu č.26, nie je možné považovať za opatrenie orgánu verejnej správy vydané v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy, a preto v danom prípade oznámenie žalovaného nemá charakter rozhodnutia a ani opatrenia, pretože nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmov alebo povinnostiach účastníkov konania. Z tohto dôvodu ani nie je v zmysle ustanovenia spôsobilé súdneho prieskumu.

IV.

Replika žalobcu

18. Žalobca v replike zo dňa 22.06.2019 uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu a nesúhlasil s námietkami žalovaného.

19. Poukázal na to, že na základe ním podanej žaloby bolo rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -81 zo dňa 24.10.2014 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaným pod sp. zn. dňa 30.03.2017 zrušené rozhodnutie o osobnom príplatku.

20. Žalobca sa ďalej podrobne vyjadril k výkonu svojej funkcie príslušníka PZ, ktorú vykonával od 15.03.2003.

21. Zdôraznil, že pod vplyvom okolností uvádzaných v dodatku žiadosti o uvoľnenie zo dňa 31.03.2014zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktoré vnímal a aj naďalej považuje za nezákonné, diskriminačné a perzekučné konanie voči jeho osobe zo strany v tom čase aktívneho riaditeľa Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Brezne (terajší riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici plk. Mgr. Z. R.) a zástupcu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne a snahu príslušných funkcionárov o potupnú dehonestáciu jeho osoby, podal napokon dňa 31.01.2014 pod č.p. ORPZ-BR-OPP3-230-001/2014 žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa § 191 zákona o štátnej službe, ktorú neskôr aj bližšie písomne doplnil o dôvody jej podania. Na základe tejto jeho žiadosti bolo vydané rozhodnutie, ktorého zrušenia sa prostredníctvom podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania domáha a to personálny rozkaz č. 26 vydaný riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne zo dňa 11.02.2014, ktorým bol uvoľnený zo služobného pomeru vykonávaného „v stálej štátnej službe vo funkcii referent Obvodného oddelenia Policajného zboru Brezno odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, miesto výkonu štátnej služby Brezno.

22. Uviedol, že z rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici pod č.k.: KRPZ-BB- VO2-6-008/2014-PK zo dňa 24.04.2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti personálnemu rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Brezne č. 154 zo dňa 19.12.2013 o jeho ustanovení do funkcie referent OO PZ Brezno (ďalej len ako „rozhodnutie o ustanovení do funkcie“) je zrejmé, že žalobca bol právoplatne ustanovený do tejto funkcie až 24.04.2014, kedy nadobudol právoplatnosť rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Brezne č. 154 zo dňa 19.12.2013. Predmetné rozhodnutie bolo nakoniec rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušené, a to rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -43 zo dňa 06.03.2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.02.2017 zrušené Rozhodnutie o ustanovení). 23. Žalobca uviedol, že na základe ním podanej žaloby, bolo predmetné rozhodnutie o ustanovení do funkcie, zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -43 zo dňa 06.03.2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súd Slovenskej republiky vydaným pod sp. zn. zo dňa 22.02.2017. Preto zastával názor, že rozhodnutie o ustanovení do funkcie predstavuje nulitný a teda neexistujúci individuálny správny akt.

24. Mal za to, že jeho žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ je neplatný právny úkon, nakoľko nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne.

25. Žalobca zastával názor, že z dostupných výstupov rozhodovacej činnosti súdov vo vzťahu k nulitným správnym aktom vyplýva, že aj nulitné rozhodnutie je nezákonným rozhodnutím. V. Právne posúdenie veci

26. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ), po preskúmaní žalobou napadnutého opatrenia žalovaného - Oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. k. SPOU-PO6-2018/004984-4 zo dňa 18.12.2018, v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. 27. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia dňa 19.11.2020, nakoľko žalobca a ani žalovaný nežiadali nariadiť pojednávanie ( ). 28. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. k. SPOU-PO6-2018/004984-4 zo dňa 18.12.2018, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe. 29. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( ). 30. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách. 31. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách ustanovenia súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 32. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 33. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 35. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 36. Podľa : (1) Policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná.

(2) Deň, v ktorom sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručí nadriadenému, sa považuje za deň doručenia žiadosti.

(3) Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podáva policajt spravidla prostredníctvom bezprostredne nadriadeného tomu nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o uvoľnení policajta zo služobného pomeru. Ak sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nepodáva na predpísanom tlačive, je policajt povinný na vyzvanie toto tlačivo vyplniť; žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru sa pripojí k vyplnenému predpísanému tlačivu.

(4) Ak policajt písomne oznámi, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie späť, skôr ako je o nej rozhodnuté, a príslušný nadriadený so späťvzatím tejto žiadosti súhlasí, konanie o uvoľnení sa tým bez ďalšieho opatrenia končí.

(5) Súhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru potvrdí nadriadený svojím podpisom na tejto žiadosti.

(6) Ak príslušný nadriadený so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nesúhlasí, bezodkladne to oznámi policajtovi.

(7) Služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému. (8) Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru.

37. Podľa :

(1) Ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi, môže ho minister zmeniť alebo zrušiť.

(2) Minister rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu alebo odvolaciemu orgánu, ktorý ho vydal na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; tieto orgány sú právnym názorom ministra viazané.

(3) Pri preskúmavaní rozhodnutia sa vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže sa preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

(4) Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť na nové konanie do piatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti.

(5) Proti rozhodnutiu vydanému podľa odsekov 1 a 2 možno podať rozklad.

38. Podľa Čl. 23 ods. 1, 2 nariadenia MV SR č. 39/2015, prezident Policajného zboru okrem úloh uvedených v čl. 22 riadi riaditeľov vybraných organizačných zložiek Prezídia Policajného zboru a riaditeľov krajských riaditeľstiev Policajného zboru. Riaditeľov ostatných organizačných zložiek Prezídia Policajného zboru a zariadení ministerstva v pôsobnosti Prezídia Policajného zboru riadi prezident Policajného zboru prostredníctvom prvého viceprezidenta, viceprezidenta alebo určených riaditeľov organizačných zložiek Prezídia Policajného zboru. Rozsah riadiacich kompetencií určí prezident Policajného zboru v organizačnom poriadku Prezídia Policajného zboru.

39. Podľa čl. 4 ods. 2 pís. d) a e) nariadenia MV SR č. 174/2010, riaditeľ krajského riaditeľstva PZ

d) ustanovuje podľa § 33 ods. 2 zákona policajtov do funkcií uvedených v čl. 7 ods. 6 až 12, e) prevádza na inú funkciu a prekladá na inú funkciu policajtov

1. podľa § 35 zákona vo svojej ustanovovacej pôsobnosti, 2. podľa § 35 ods. 1 zákona zaradených v útvaroch v rozsahu jeho pôsobnosti.

40. Podľa čl. 7 ods. 11 pís. b) nariadenia MV SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (personálna pôsobnosť) v platnom znení (ďalej len ako „nariadenie MV SR č. 174/2010“), riaditeľ krajského riaditeľstva PZ ustanovuje do funkcie policajtov v krajskom riaditeľstve Policajného zboru okrem svojho zástupcu.

41. Podľa čl. 8 ods. 1, 2, 3 nariadenia MV SR č. 174/2010, kde sa v tomto nariadení uvádza pojem „v rozsahu pôsobnosti“, rozumie sa tým riadiaca pôsobnosť vymedzená príslušným organizačným poriadkom. Ustanovovacou pôsobnosťou ministra sa rozumie aj jeho pôsobnosť vymenovať do funkcie. Ustanovovacia pôsobnosť zahrňuje tiež právo odvolať z funkcie, zaradiť do jednotlivých druhov štátnej služby, určiť kratší čas služby v týždni alebo ho inak vhodne upraviť, započítať odbornú prax, určiť služobný príjem okrem odmeny podľa § 102a zákona, oznámiť skončenie služobného pomeru podľa § 189 písm. a) a d) až i) zákona, vydať posudok o služobnej činnosti, rozhodnúť o úhrade nákladov vynaložených na získanie alebo zvýšenie vzdelania, o ich čiastočnom znížení alebo odpustení. Ustanovovacia pôsobnosť zahrňuje tiež právo poveriť zastupovaním alebo výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie za predpokladu, že funkcia, ktorej sa toto personálne opatrenie týka, ako aj funkcia policajta, ktorý má byť poverený zastupovaním alebo výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie sú v ustanovovacej pôsobnosti toho istého nadriadeného. Inak vykoná toto opatrenie najbližší spoločný nadriadený.

42. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa v prvom rade zaoberal tým, či napadnuté opatrenie je možné preskúmať v súdnom konaní a to aj vzhľadom na námietku žalovaného, ktorý zastával názor, že oznámenie žalovaného nemá charakter rozhodnutia a ani opatrenia, pretože nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmov alebo povinnostiach účastníkov konania a dospel k záveru, že predmetné opatrenie je spôsobilé súdneho prieskumu, nakoľko sa jedná o individuálny správny akt - opatrenie orgánu verejnej správy, ktorý bol vydaný pri výkone jeho pôsobnosti a ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti žalobcu priamo dotknuté. 43. Úlohou správneho súdu bolo potrebné primárne posúdiť, či v danom prípade existovali dôvody na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa ustanovenia na základe podnetu žalobcu, a či žalovaný vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru uvedenom v napadnutom opatrení - oznámení žalovaného č. k. SPOU-PO6-2018/004984-4 zo dňa 18.12.2018 vo veci preskúmania rozhodnutia - personál-neho rozkazu č. 26 mimo odvolacieho konania, že predmetný

personálny rozkaz č. 26 bol vydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami a ostatnými predpismi. Ďalej správny súd skúmal, či žalovaný postupoval správne a zákonným spôsobom, keď po posúdení veci vyslovil vyššie uvedený záver s tým, že nevydal v predmetnej veci rozhodnutie, ale zaslal žalobcovi len písomné oznámenie, a teda, či žalobca týmto opatrením žalovaného bol ukrátený na svojich právach.

44. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca podaním zo dňa 12.11.2018, doručeným žalovanému dňa 15.11.2018, podal podnet u žalova-ného na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (ďalej len ako „podnet“) podľa ustanovenia , a to personálneho rozkazu č. 26, vydaného riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ v Brezne zo dňa 11.02.2014, ktorým bolo rozhodnuté na základe jeho vlastnej žiadosti zo dňa 31.01.2014 o jeho uvoľnení zo služobného pomeru príslušníka PZ, a to dňom 31.03.2014 a ktorý bol naposledy služobne zaradený vo funkcii referent Obvodného oddelenia Policajného zboru odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Brezne, Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici. Ďalej mal správny súd zistené z administratívneho spisu, že dňa 31.12.2018 bolo doručené žalobcovi oznámenie žalovaného č.k. SPOU-PO6-2018/004984-4 zo dňa 18.12.2018, vo veci preskúmania rozhodnutia - personálneho rozkazu č. 26 mimo odvolacieho konania podľa ustanovenia , a v ktorom uviedol, že preskúmaním personálneho rozkazu č. 26 dospel k záveru, že predmetný personálny rozkaz č. 26 bol vydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami a ostatnými predpismi s tým, že podnet na mimoriadny opravný prostriedok zamietol ako nedôvodný. 45. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté opatrenie žalovaným nie je vôbec odôvodnené, t.j. nie je zrejmé v akom rozsahu bol orgánom verejnej správy zistený skutkový stav pre riadne posúdenie veci, z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy ho viedli pri vyhodnotení dokazovania, a z tohto dôvodu je preto nepreskúmateľné ( ). Zdôraznil, že predpokladom zákonnosti rozhodnutia (opatrenia) je aj zistenie skutko-vého stavu v rozsahu postačujúcom pre riadne posúdenie veci, čo vyplýva z príslušných procesných právnych predpisov upravujúcich postup orgánov verejnej správy a nedodržanie takéhoto postupu t.j. nezistenie skutkového stavu v potrebnom rozsahu je dôvodom na zrušenie rozhodnutia (opatrenia) podľa ustanovenia . Žalovaný zastával názor, že napadnuté rozhodnutie je svojvoľné, je nepreskúmateľné pre absenciu odôvodnenia a je arbitrárne.

46. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným vyjadrením zo dňa 19.05.2020 zhodne s odôvodnením napadnutého opatrenia a v nadväznosti na všetky uvedené skutočnosti navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a žalobca v replike zo dňa 22.06.2019 uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu a nesúhlasil s námietkami žalovaného.

47. V konaní bol nesporné, že žalobca bol personálnym rozkazom č. 26, vydaným riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ v Brezne zo dňa 11.02.2014, uvoľnený na základe jeho vlastnej žiadosti zo dňa 31.01.2014 zo služobného pomeru príslušníka PZ a to dňom 31.03.2014 a že voči nemu žalobca nepodal riadny opravný prostriedok.

48. Správny súd mal v konaní zistené z napadnutého opatrenia, že v preskúmavanej veci žalovaný nezistil zákonný dôvod na preskúmanie rozhodnutia žalovaným, a preto vo veci nevydal meritórne rozhodnutie a žalobcovi oznámil neformálnym listom, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že personálny rozkaz č. 26 bol vydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami a ostatnými predpismi. 49. K námietke žalobcu, ktorý spochybňoval kompetenciu riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Brezne, ktorý podľa jeho názoru nebol oprávnený vo vzťahu k jeho osobe konať a vydať rozhodnutie t. j. personálny rozkaz č. 26, správny súd uvádza, že oprávneným orgánom na uvoľnenie žalobcu bol okresný riaditeľ a pôsobnosť vo veciach personálnych upravuje nariadenie MV SR č. 174/2010. Podľa čl. 5 písm. i) riaditeľ okresného riaditeľstva PZ uvoľňuje podľa ustanovenia policajtov vo svojej ustanovovacej pôsobnosti a podľa čl. 7 ods. 16 okresný riaditeľ ustanovuje do funkcie policajtov na útvare, ktorý riadi, okrem svojho zástupcu. Preto správny súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

50. K námietke žalobcu, že jeho žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ nemôže predstavovať právny základ pre vydanie rozhodnutia (personálneho rozkazu č. 26) o uvoľnení zo služobného pomeru, nakoľko táto bola urobená v omyle, spočívajúcom v jeho presvedčení, že je ustanovený vo funkcii, a preto vyvodzoval záver, že jeho žiadosť nebola doručená nadriadenému, a

z tohto dôvodu je potrebné ju považovať za neplatnú a v tom dôsledku je personálny rozkaz č. 26 nulitným právnym úkonom, správny súd uvádza, že v konaní bolo preukázané z administratívneho spisu, že žalobca urobil právny úkon sám a dobrovoľne keď podal u žalovaného žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ, a preto žalovaný postupoval podľa ustanovenia v zmysle ktorého, policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. V danom prípade, služobný pomer žalobcu ako príslušníka PZ skončil uplynutím lehoty podľa ustanovenia , t. j. dňom 31.03.2014, čo potvrdzuje vydaný personálny rozkaz č. 26.

51. Správny súd vo vzťahu k vyššie uvedenému poznamenáva, že žalobca požiadal na základe vlastnej žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ, a preto uvedený prejav vôle žalobcu nie je možné považovať za obmedzenie slobody a vážnosti vôle, ktoré činia právny úkon absolútne neplatný tak, ako to má na mysli (podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne). V okolnostiach predmetnej veci možno podanú žiadosť považovať za dostatočnú vonkajšiu manifestáciu vôle podať žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru. Dôvody, ktoré žalobca uviedol vo svojej žiadosti, predstavujú tzv. pohnútky, ktoré samé o sebe nedeterminovali jeho správanie, podanie žiadosti, ale predstavujú len predpoklady, z ktorých vychádzal pri utváraní vôle podať žiadosť. Predpokladom platnosti písomných právnych úkonov je podpis konajúcej osoby, a to zvyčajne podpis vlastnoručný. Podanú žiadosť nemožno vyhodnotiť ako podanú tretou osobou alebo pod fyzickým nátlakom alebo psychickým nátlakom v zmysle bezprávnej vyhrážky. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru v zmysle ktorej, pod pojmom sloboda vôle je potrebné chápať jednak slobodu vzniku vôľového rozhodnutia, jednak slobodu jej prejavu. Slobodou vôle sa chápe neexistencia účinkovania takých vonkajších znepokojujúcich vplyvov, ktoré by boli spôsobilé konajúcu osobu zbaviť voľnosti a rozhodnúť sa, či určitý prejav vôle urobí, alebo neurobí, alebo ktoré by boli spôsobilé túto jej voľnosť nenáležite obmedziť. Za nedostatok slobody vôle sa teda bude pokladať iba konanie pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka zmluvy, prípadne i zo strany tretej osoby, v tomto prípade správneho orgánu. Nátlakom môže byť buď priame fyzické donútenie (vis absoluta), alebo bezprávna vyhrážka (vis compulsiva). Využitie priameho fyzického násilia na vykonanie pohybu, ktorý by inak bol prejavom vôle, sa rozumie fyzickým donútením. Pri fyzickom donútení je vôľa konajúceho účastníka nahradená vôľou donucovateľa. Bezprávna vyhrážka je fakticky psychickým donútením. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len v prípade, keď vyhrážka by mala byť bezprávna, najčastejšie sa jedná o vydieranie, keď vyhrážka by mala byť priamou príčinou toho, že došlo k uzavretiu vynúteného právneho úkonu, keď vyhrážka by mala byť takého druhu a takej intenzity, aby podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu vzbudila dôvodný strach u toho, voči komu sa použila a keď vyhrážka by mala byť adresná, to znamená, že smeruje voči tomu, od koho sa právny úkon vyžaduje. Od vôle sa diferencuje pohnútka (motív) a cieľ právneho úkonu. Pohnútka (motív) je síce tiež, podobne ako vôľa, psychickým javom preukazujúcim sa v správaní konajúceho, no na rozdiel od vôle nedeterminuje jeho správanie priamo (primárne), ale presadzuje sa skôr sekundárne, ako vedľajší podnet kreovania jeho vôle. Pohnútka zahŕňa predovšetkým predpoklady, z ktorých konajúci vychádza pri utváraní svojej vôle. Treba zdôrazniť, že pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle. Dôkazné bremeno preukázať neslobodu vôle má ten, kto sa takéhoto konania dovoláva. (O., 2008, s. 204-205). Správny súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že predmetný právny úkon žalobcu je neplatný, nakoľko v čase podania žiadosti žalobcom o jeho uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ, trvali všetky dôvody, ktoré žalobca uviedol a teda ipso facto k jej podaniu nebol nútený. Preto správny súd považuje vyššie uvedenú námietku žalobcu za nedôvodnú.

52. Správny súd konštatuje, že v danom prípade sa mohla odstrániť len nezákonnosť rozhodnutia, ktorá existovala už v čase vydania rozhodnutia, t. j. dňa 11.02.2014 a z tohto dôvodu na argumenty žalobcu uvedené v žalobe nemohol prihliadnuť. K rozhodnutiam súdov v právnych veciach uvedených žalobcom podrobne v podanej replike zo dňa 22.06.2020, súd uvádza, že predmetné rozhodnutia nemali vo vzťahu k preskúmavanému opatreniu žalovaného žiadnu právnu relevanciu a to ani v nadväznosti na rozhodnutie - personálny rozkaz č. 26, ktoré navrhoval žalobca preskúmať v mimo odvolacom konaní, nakoľko v danom prípade bol služobný pomer žalobcu u žalovaného už právoplatne skončený a to dňom 31.03.2014. Súd pri posudzovaní týchto skutočností vychádzal z ustanovenia , z ktorého vyplýva, že pri preskúmavaní rozhodnutia sa vychádza z právneho stavu a

skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže sa preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

53. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, sa správny súd nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadne nedostatočného odôvodnenia napadnutého opatrenia, zastávajúc názor, že napadnuté opatrenie je dostatočne jasné a zrozumiteľné, a preto ho možno považovať za riadne odôvodnené, keďže žalovaný nevydal meritórne rozhodnutie a žalobcovi oznámil neformál-nym listom, že personálny rozkaz č. 26 bol vydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami a ostatnými predpismi. Súd podotýka, že v správnom súdnictve nie je v záujme, aby súdy nahrádzali činnosť správnych orgánov, ale aby poskytovali ochranu v prípade zásahu do práv fyzickej alebo právnickej osoby prieskumom rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 54. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.X.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. zo dňa 12.05.2004, zo dňa 23.06.2004, sp. zn. zo dňa 15.03.2006, sp. zn. zo dňa 23.08.2006, sp. zn. zo dňa 04.05.2010, sp. zn. zo dňa 12.06.2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12.05.2011, sp. zn. ).

55. Správny súd poznamenáva, že žalobca proti personálnemu rozkazu č. 26 nepodal opravný prostriedok v zákonnej 15-lehote odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia a zdôrazňuje, že nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva s tým, že úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní.

56. Ďalej správny súd poukazuje na to, že aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť orgánov verejnej správy s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov, ktoré sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty.

57. Článok 2 ods. 2 určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom a v uvedenom smere upravuje princíp právneho štátu, t.j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu alebo zákon dovoľuje. ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

58. Vyššie citované ustanovenie vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej

úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom.

59. Správny súd námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého opatrenia a považoval ho vydané v súlade so zákonom.

60. Po preskúmaní napadnutého opatrenia súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie zamietol.

61. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia , avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

62. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.