Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-77-2020.pdf
PDF · 153.21 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/77/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 proti žalovanému D&J Design s.r.o., so sídlom Mikušovská cesta 5528, 984 01 Lučenec, IČO: 44 561 504, zast. Mgr. Jozef Mochnacký, advokát, so sídlom T.G. Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, IČO: 42 002 443 o zaplatenie 6.448,15 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Cb/16/2020-100 zo dňa 4. júna 2020 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Cb/16/2020-100 zo dňa 4. júna 2020 potvrdzuje.
II. Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.448,15 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 6.448,15 Eur od 03.12.2019 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od jeho právoplatnosti. V druhej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celosti vo výške uvedenej v osobitnom uznesení vydaným vyšším súdnym úradníkom.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 6.448,15 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe Faktoringovej zmluvy č. 21270.1 z 06.11.2018 (ďalej aj „Zmluva“), uzatvorenej na základe Rámcovej zmluvy o faktoringu č. 966 zo dňa 04.07.2018 faktor Všeobecná úverová banka, a.s. a klient Promina s.r.o. poskytol faktoring pre zákazníka
- žalovaného. Rámcová zmluva o faktoringu č. 966 upravuje právne vzťahy medzi klientom a faktorom, ktoré vznikli v rámci a v súvislosti s poskytovaním faktoringových a iných služieb faktora klientovi a definuje faktoring. Dňa 06.11.2018 klient - Promina s.r.o. zaslal žalovanému (zákazníkovi) Oznámenie o postúpení pohľadávok, ktorým klient - Promina s.r.o. žiada žalovaného aby odo dňa udelenia súhlasu na tomto oznámení boli považované za postúpené na nového veriteľa - žalobcu. Súhlas žalovaného, v zastúpení jeho konateľa Jozefa Jackuliaka, bol písomne potvrdený dňa 09.11.2018. Dňa 22.05.2019 bola zo strany dodávateľa Promina s.r.o. vystavená faktúra č. 20190071 adresovaná odberateľovi - žalovanému v sume 32 593,82 Eur s dátumom splatnosti 19.06.2019. Dňa 15.11.2019 bola zo strany žalobcu na adresu žalovaného zaslaná Výzva na zaplatenie dlžnej sumy, v ktorej žalobca uvádzal, že pohľadávka vyplývajúca z vystavenej faktúry č. 20190071 nebola v deň jej splatnosti uhradená v celej sume a žiadal žalovaného k uhradeniu zvyšnej časti pohľadávky vo výške 6 448,15 Eur. Predmetnú výzvu žalovaný prevzal dňa 19.11.2019.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že na žalobcom uplatnenú faktúru vo výške 32.593,82 Eur so splatnosťou 19.06.2019 uhradil dňa 19.07.2019 jej časť vo výške 26.145,67 Eur a žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia časti tejto pohľadávky vo výške 6.448,15 Eur, ktorá nebola zo strany žalovaného uhradená. Uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar, ktorý bol vyfakturovaný postupcom (pôvodne Promina s.r.o.) Uvedený postupca, t. j. pôvodný veriteľ na základe ústne dojednanej rámcovej zmluvy dodával žalovanému komponenty potrebné na výrobu výrobkov žalovaného. Podľa žalovaného v rámci rámcovej zmluvy bolo dohodnuté aj to, že v prípade vád dodaných komponentov a uznanej reklamácie zo strany postupcu za zberné obdobie, budú tieto reklamácie postupcom vybavené vystavením dobropisu zo strany postupcu, pričom suma uvedená v dobropise vystavenom postupcom mala byť na základe dohody o započítaní medzi žalobcom a postupcom započítaná na pohľadávku postupcu z uvedenej zmluvy, alebo malo dôjsť k úhrade tejto sumy žalovanému zo strany postupcu. Tento spôsob vysporiadania oprávnenej reklamácie mal vyplývať z obsahu priložených reklamácií ako aj z emailovej komunikácie.
4. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že v rámci spolupráce postupca reklamácie nevybavoval vôbec, resp. vybavoval oneskorene. Vybavené reklamácie zo strany postupcu boli všetky uznané ako dôvodné. Ani na tieto však postupca dobropis nevystavil. Žalovaný reklamoval tovar reklamáciami zo dňa 07.11.2018 pod č. 45/18, 46/18, 47/18, pričom tento tovar z reklamácie bol vrátený postupcovi dňa 05.12.2018 podľa dodacieho listu č. 0512/2018, ďalší tovar bol reklamovaný reklamáciami zo dňa 10.04.2019 pod č. 10/19, 11/19, 12/19, 13/19, ktorý bol postupcovi vrátený dňa 16.05.2019 dodacím listom č.1605/2019 a ďalšie reklamácie boli uplatnené žalovaným voči postupcovi dňa 18.06.2019 pod č. 24/19, 25/19, 26/19 a 27/19, ktoré neboli vybavené vôbec. Žalovaný mal upozorniť žalobcu na skutočnosť, že jeho faktúru č. 20190071 uhradí len čiastočne do výšky 26.165,67 Eur. V konaní uviedol, že stav pohľadávok a jeho nároky voči postupcovi predstavujú celkovú sumu 7.111,27 Eur, a to za faktúru vf190169 vo výške 47,60 Eur, za nevystavené dobropisy pri uznaných reklamáciách a za nevybavené reklamácie pod č. 24 - 27/19, spolu vo výške 7.063,67 Eur s DPH. Zároveň uviedol, že záväzky žalovaného voči postupcovi predstavujú celkovú sumu 7.111,27 Eur pozostávajúce z neuhradeného zostatku faktúry č. 20190071 vo výške 6.448,15 Eur a z f. č. 20180183 vo výške 663,12 eur.
5. Žalovaný tvrdil, že emailom zo dňa 16.04.2019 reagujúc na emailovú správu žalobcu z toho istého dňa vo veci odsúhlasenia salda postúpených faktúr, upozornil žalobcu, „že postupca nie je zbavený zodpovednosti za prípadné reklamácie a povinnosti vystaviť dobropis a zároveň vyhradil svoje právo započítať prípadné pohľadávky voči postupcovi“. V konaní zdôrazňoval, že postúpením pohľadávky sa nemení jeho postavenie ako dlžníka a nemení sa ani jeho právo uplatniť voči pohľadávke všetky námietky aj po zmene veriteľa. Námietky sa môžu týkať podstaty pohľadávky, rozsahu postúpenej povinnosti, premlčania a podobne. Takouto námietkou je aj námietka povinnosti vzájomného plnenia. Namietal právo žalobcu vymáhať žalovanú pohľadávku z dôvodu existencie vzájomných povinností postupcu a žalovaného, keď postupca niektoré reklamácie v rozpore s dohodou vôbec nevybavil vôbec a tie, ktoré uznal, pri nich nevystavil dobropis podľa vzájomnej dohody. Podľa žalovaného je zrejmé, že postupca nie je schopný splniť svoje povinnosti zo zmluvy, t. j. vybaviť uplatnené reklamácie, vystaviť dobropis na uznané reklamácie a vysporiadať vzájomné nároky so žalobcom. Do doby plnenia týchto povinností zo strany postupcu nie je žalovaný povinný plniť pohľadávku postupcu postúpenú na žalobcu a uplatnenú v konaní.
6. Po vykonanom dokazovaní okresný súd konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že pôvodná pohľadávka dodávateľa žalovaného Promina, s. r. o. podľa faktúry č. 20190071 zo dňa 20.05.2019 splatná dňa 19.06.2019 bola postúpená na žalobcu na základe rámcovej faktoringovej zmluvy a následne faktoringovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom - VÚB, a. s. ako faktorom a klientom
- Promina, s. r. o. Postúpenie pohľadávky mal okresný súd preukázané faktoringovými zmluvami v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami faktoringu, ktorá pohľadávka bola zo strany klienta Promina, s. r. o. navrhnutá na faktoring a faktor, t. j. žalobca ju akceptoval. Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2018, ktoré žalovaný potvrdil dňa 09.11.2018 vyplýva, že žalovanému bolo oznámené, že jeho veriteľ - Promina, s. r. o. sa zaviazal postupovať všetky pohľadávky, ktoré mu vzniknú voči žalovanému, na žalobcu, t. j. VÚB, a. s. Zároveň bol žalovaný upozornený, aby všetky reklamácie, pohľadávky schopné k započítaniu podľa § 529 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) oznamoval jednak veriteľovi do troch dní od ich zistenia na jeho adresu, ako aj do sídla VÚB, a. s. Skutočnosť, že postúpenie pohľadávky bolo dlžníkovi (žalovanému) oznámené, žalovaný nenamietal.
7. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovanému, ako dlžníkovi, voči pôvodnej pohľadávke zostali zachované vo vzťahu k postupníkovi, t. j. žalobcovi ako novému veriteľovi podľa § 529 ods. 1 OZ námietky v rozsahu, v akom ich mal v čase postúpenia, t. j. k 23.05.2019, keď došlo k akceptácii postúpenia pohľadávky postupníkom, t. j. žalobcom. Okresný súd konštatoval, že žalobca nenamietal, že v čase postúpenia žalovaný nemal pohľadávky, či už titulom vybavených alebo nevybavených reklamácií voči postupcovi. Okresný súd poukázal na znenie § 529 ods. 2 OZ, ktorý je lex specialis k započítaniu pohľadávok v prípade ich postúpenia a podľa ktorého ustanovenia mal žalovaný bez zbytočného odkladu postupníkovi, t. j. žalobcovi oznámiť svoje pohľadávky, a to aj vtedy, ak by neboli splatné. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že by bol postupníkovi existenciu takýchto pohľadávok bez zbytočného odkladu oznámil, pričom postúpenie pohľadávky muselo byť žalovaného zrejmé z oznámenia zo dňa 06.11.2018 deklarujúceho postupovanie pohľadávok voči žalovanému na VÚB, a. s., a teda muselo byť žalovanému zrejmé, že jeho pohľadávka na základe faktúry č. 20190071 je postúpená na žalobcu, najneskôr sa však o tom mohol dozvedieť z výzvy na zaplatenie dlžnej sumy z 15.11.2019, ktorú žalovaný obdržal 19.11.2019. Podľa okresného súdu v tomto čase žalovaný už vedel o svojich pohľadávkach aj vo vzťahu k reklamáciám, ktoré sám predložil a dátumovo predchádzajú oznámeniu o postúpení pohľadávok, resp. výzve na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 15.11.2019. Podľa okresného súdu preto neobstojí obrana žalovaného, že by jeho pohľadávka ešte v tom čase neexistovala alebo by o nej nevedel alebo by nebola splatná.
8. Podľa okresného súdu podstatnou okolnosťou pre zamýšľané započítanie v prípade postúpenia pohľadávok podľa § 529 ods. 2 OZ je notifikácia týchto pohľadávok, či splatných alebo nesplatných novému veriteľovi, t. j. žalobcovi.
9. Okresný súd konštatoval, že právo žalovaného ako veriteľa vo vzťahu k spoločnosti Promina s.r.o. na uplatnenie vzájomných pohľadávok titulom reklamácie vád dodaného tovaru zostalo žalovanému zachované aj po postúpení pohľadávky na žalobcu. Žalovaný má teda právo uplatniť námietku započítania svojich pohľadávok voči postúpenej pohľadávke, ktorú žalobca uplatňuje ako veriteľ, avšak za splnenia podmienky notifikácie existencie vzájomnej pohľadávky, ktorú žalovaný však bez zbytočného odkladu neučinil. Podľa okresného súdu notifikácia pohľadávky aj vzhľadom na možnú námietku jej započítania musí obsahovať konkrétne uvedenie o akú pohľadávku sa jedná, t. j. jej dôvod a výšku. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný nepredložil dôkaz, že by takúto notifikáciu žalobcovi zaslal a upovedomil ho, že voči postúpenej pohľadávke má vlastné pohľadávky presne špecifikované. Okresný súd preto žalobe vyhovel z dôvodu nesplnenia povinnosti žalovaného ako dlžníka včas jeho pohľadávky voči pôvodnému veriteľovi oznámiť potom, čo sa o postúpení dozvedel postupníkovi.
10. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške od 03.12.2019, t. j. po dátume splatnosti uvedenej faktúry č. 20190071. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásady úspechu strán sporu zaviazal žalovaného na ich náhradu žalobcovi v celosti.
11. Voči uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
12. Podľa žalovaného okresný súd pri svojom závere o existencii pohľadávky spôsobilej na započítanie vychádzal z nesprávneho predpokladu pri aplikácii ust. § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že žalovaný ako dlžník v čase postúpenia pohľadávok mal voči postupcovi pohľadávku spôsobilú na započítanie. Tvrdil, že uplatnenie reklamácie žalovaným voči postupcovi, nemá charakter pohľadávky spôsobilej na započítanie. Samotným uplatnením reklamácie nevzniklo žalovanému právo na plnenie (pohľadávka na vrátenie peňazí alebo dodanie tovaru bez vád) a toto právo mohlo žalovanému vzniknúť najskôr vybavením reklamácie zo strany postupcu a vystavením dobropisu.
13. Zopakoval existenciu vzájomnej dohody medzi žalovaným a postupcom pri vybavovaní reklamácie, keď v prípade jej uznania mal postupca vystaviť dobropis a suma uvedená v dobropise mala byť na základe dohody započítaná na pohľadávku postupcu alebo mala byť postupcom žalovanému uhradená. Tvrdil, že pohľadávka postupcu na peňažné plnenie z dôvodu vybavenia reklamácie mohla vzniknúť až vystavením dobropisu postupcu. Postupca takým spôsobom nepostupoval, reklamáciu buď nevybavil vôbec alebo oneskorene. Aj reklamácie uznané postupcom za dôvodné neboli vybavené vystavením dobropisu zo strany postupcu. Tieto skutočnosti neboli v konaní spochybnené. Žalovaný tvrdil, že
nemohol postupovať podľa § 529 ods. 2 OZ, pretože v čase postúpenia pohľadávky a ani v súčasnosti nemá voči dlžníkovi pohľadávku spôsobilú na započítanie.
14. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že mohol postupovať len podľa § 529 ods. 1 OZ. Pretože postupca napriek opakovaným výzvam nesplnil povinnosti pri riešení reklamácie, niektoré z nich nevybavil vôbec a pri uznaných nevystavil dobropis, žalovaný mal obavu z nesplnenia povinnosti zo strany postupcu a preto upozornil žalobcu, že faktúru 20190071 uhradí len čiastočne do sumy 26.146,67 Eur podľa e- mailu zo dňa 18.07.2019. Zopakoval, že e-mailom zo dňa 16.04.2019 upozornil žalobcu, že postupca nie je zbavený zodpovednosti za prípadné reklamácie a povinnosti vystaviť dobropis a vyhradil si právo započítať prípadné pohľadávky voči postupcovi. Ani tieto dôkazy neboli spochybnené. Vzhľadom na vyššie uvedené namietal skutkový záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 48. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o nepreukázaní oznámenia žalobcovi ako postupníkovi bez zbytočného odkladu o existencii svojich pohľadávok voči postupcovi.
15. Uviedol, že na základe e-mailu žalovaného zo dňa 16.04.2019 si žalobca bol vedomý možnosti uplatnenia námietok žalovaným voči postúpeniu pohľadávok z titulu reklamácií za dodaný tovar. Znova zdôraznil, že pri postúpení pohľadávok nemôže dôjsť k zhoršeniu postavenia žalovaného ako dlžníka, ktorému ostávajú k dispozícii všetky námietky aj po zmene veriteľa, vrátane námietky povinnosti vzájomného plnenia.
16. Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že v konaní netvrdil, že má voči žalobcovi pohľadávku spôsobilú na vzájomné započítanie a ani sa v konaní nedomáhal zamietnutia žaloby z dôvodu započítania vzájomných pohľadávok. V konaní namietal právo žalobcu vymáhať žalovanú pohľadávku z dôvodu existencie vzájomných povinností postupcu a žalovaného uvedených vyššie. Zo správania postupcu je zrejmé, že tento nie je schopný plniť svoje povinnosti - vybaviť uplatnené reklamácie, vystaviť dobropis na uznané reklamácie a vysporiadať vzájomné nároky so žalobcom. Do doby splnenia týchto povinností nie je podľa žalovaného tento povinný plniť dlh (pohľadávku) postupcu postúpenú na žalobcu a uplatnenú žalobcom v tomto konaní.
17. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 18.08.2020, v ktorom uviedol, že trvá na pôvodnom vyjadrení v celom rozsahu a na podanej žalobe. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 08.09.2020, v ktorom uviedol, že trvá v celom rozsahu na skutkových tvrdeniach, ako aj na právnej argumentácii uvedenej v odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu. Žalobca sa k tomuto vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 16.09.2020, v ktorom uviedol, že trvá na podanej žalobe a na pôvodnom vyjadrení v celom rozsahu.
19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako faktor uzatvoril s klientom - Promina, s.r.o. Rámcovú zmluvu o faktoringu č. 966 dňa 04.07.2018. Podľa jej Čl. 2 - Definícia faktoringu, bod 1, faktoring je činnosť, pri ktorej dochádza k postupovaniu pohľadávok z klienta na faktora vzniknutých voči konkrétnemu zákazníkovi zväčša z dodávky tovarov alebo poskytnutie služieb. Uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky v súlade s touto rámcovou zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami faktoringu a faktoringovou zmluvou sa faktor zväčša stane oprávneným veriteľom postúpenej pohľadávky a poskytne klientovi dohodnuté peňažné plnenie a ďalšie služby, na ktoré sa zaviazal vo faktoringových podmienkach. Klient je povinný zaplatiť faktorovi za faktoringové služby poplatok, ostatné poplatky a ďalšie nároky upravené vo faktoringových dokumentoch.
21. Následne žalobca ako „faktor“ uzatvoril s Promina s.r.o. ako „klientom“ dňa 06.11.2018 podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Faktoringovú zmluvu č. 21270.1, predmetnom ktorej bola s poukazom na Čl. 1, bod 1 úprava obchodných podmienok poskytovania konkrétneho druhu a typu faktoringu
vo vzťahu k bližšie uvedenému zákazníkovi klienta. Faktoringová zmluva bola uzatvorená na základe Rámcovej zmluvy o faktoringu č. 966 s tým, že v zmysle Čl. 2 - Podmienky faktoringu, bod 1, na základe faktoringovej zmluvy bude klientovi poskytnutý faktoring pre zákazníka D&J Design s.r.o., Lučenec, t.j. žalovaného.
22. Zo všeobecných obchodných podmienok faktoringu VÚB, a.s., Článok 3 - Postúpenie pohľadávok, bod 1 vyplýva, že klient podá návrh na postúpenie svojej pohľadávky voči zákazníkovi na forme tlačiva „Postúpenie pohľadávok“ (ďalej aj ako „TPP“), ktorého záväzné znenie je určené faktorom a tvorí neoddeliteľnú súčasť rámcovej zmluvy o faktoringu. Návrhom na postúpenie pohľadávky obsiahnutom v TPP je klient viazaný do dňa úhrady príslušnej pohľadávky navrhnutej k postúpeniu. TPP musí obsahovať náležitosti a prílohy stanovené v prílohe č. 1 týchto VOPF (inštrukčný list). Faktor na základe vlastného uváženia môže prijať návrh na postúpenie pohľadávky, aj keď doručené TPP nespĺňa dohodnuté formálne alebo obsahové náležitosti.
23. V písomnom Oznámení o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2018 obchodná spoločnosť Promina, s.r.o., Detva oznámila žalovanému, že dňa 06.11.2018 uzatvorila so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava (žalobcom) faktoringovú zmluvu, na základe ktorej sa zaviazala postupovať všetky pohľadávky, ktoré jej vzniknú voči spoločnosti D&J Design, s.r.o. (žalovanému) so všetkých zmlúv uzatvorených v rámci ich dodávateľsko-odberateľských vzťahov odo dňa udelenia súhlasu žalovaným, počnúc a končiac dňom vystavenia kvitancie spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. Spoločnosť Promina s.r.o. v Oznámení žiadala žalovaného aby odo dňa udelenia súhlasu na tomto oznámení boli všetky jej pohľadávky považované za postúpené na nového veriteľa - žalobcu. V prípade vzniku alebo existencie reklamácií, dlhopisov, nejasností alebo akýchkoľvek pohľadávok žalovaného voči spoločnosti Promina, s.r.o. schopných k započítaniu v súlade s § 529 Občianskeho zákonníka v súvislosti s platbami faktúr za dodávky tovarov (službieb), žiadala Promina, s.r.o. žalovaného, aby tieto skutočnosti oznamoval najneskôr do troch dní odo dňa ich zistenia tak na jeho adresu, ako aj na adresu sídla Všeobecnej úverovej banky, a.s.
24. Reklamáciou zo dňa 06.11.2018 č. 45_18, č. 46_18, č. 47_18 žalovaný reklamoval u dodávateľa Promina, s.r.o. dodanie tovaru v cene 219,29 Eur, 8,18 Eur a 44,80 Eur s navrhovaným spôsobom vyporiadania reklamácie vystavením dobropisu.
25. Reklamáciou zo dňa 09.04.2019 č. 10_19, č. 11_19, č. 12_19, č. 13_19 žalovaný reklamoval u dodávateľa Promina, s.r.o. dodanie tovaru v cene 1.985,43 Eur, 129,70 Eur, 520,04 Eur a 24,49 Eur s navrhovaným spôsobom vyporiadania reklamácie vystavením dobropisu.
26. Reklamáciou zo dňa 17.06.2019 č. 24_19, č. 25_19, č. 26_19, č. 27_19 žalovaný reklamoval u dodávateľa Promina, s.r.o. dodanie tovaru v cene 2.479,15 Eur, 40,94 Eur, 421,71 Eur a 12,66 Eur s navrhovaným spôsobom vyporiadania reklamácie vystavením dobropisu.
27. Z e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a Promina, s.r.o. vyplýva, že dňa 20.05.2019 boli akceptované reklamácie č. 10_19, č. 11_19, č. 12_19 a č. 13_19.
28. Žalovaný emailom zo dňa 16.04.2020 oznámil žalobcovi potvrdenie postúpených faktúr a zároveň upozornil žalobcu, že postupca nie je zbavený zodpovednosti za prípadné reklamácie a povinnosti vystaviť dobropis a vyhradzuje si právo prípadné pohľadávky započítať.
29. Faktúrou č. 20190071 zo dňa 20.05.2019 a splatnou dňa 19.06.2019 fakturoval dodávateľ Promina, s.r.o. žalovanému ako odberateľovi sumu 32.593,82 Eur s DPH za dodaný tovar podľa dodacieho listu č. W21/01 zo dňa 20.05.2019.
30. Z listiny označenej ako „Postúpenie pohľadávok“, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 23.05.2019 spoločnosť Promina, s.r.o. s poukazom na Faktoringovú zmluvu č. 21270.0 navrhla k postúpeniu v plnej miere a plnom rozsahu na žalobcu pohľadávky vzniknuté dodaním tovaru a jeho následnou fakturáciou zákazníkom D&J Design, s.r.o. na základe faktúry č. 20190071 vo výške 32.593,82 Eur.
31. Z oznámenia o akceptácii a o poskytnutí zálohy zo dňa 23.05.2019 vyplýva, že žalobca oznámil firme Kasim Sokagi, s.r.o. (predtým Promina, s.r.o.), že návrh na postúpenie akceptuje vo vzťahu k faktúre č. 20190071.
32. Z e-mailu na č.l. 70 bez uvedenia adresáta vyplýva, že žalovaný ku dňu 18.07.2017 eviduje vzájomné pohľadávky a záväzky voči spoločnosti Promina, s.r.o., nakoľko do tohto dňa neboli vystavené dobropisy k reklamáciám, ktoré boli zo strany dodávateľa akceptované a je nútený znížiť faktúru č. 20190071 o príslušnú sumu. K tomuto dňu teda uhradí 26.145,67 Eur. V tomto oznámení žalovaný uviedol, že v prípade vystavenia dobropisov môže pristúpiť k vzájomnému zápočtu, prípadne k vzájomnej úhrade. V oznámení špecifikoval pohľadávky voči Promina, s.r.o., a to vo výške 47,60 Eur na základe faktúry č. VF190169, vo výške 5.866,39 Eur bez DPH, 7.111,27 Eur s DPH spolu za reklamácie č. 45_18, č. 46_18 a č . 47_18 zo dňa 07.11.2018, č. 10_19, č. 11_19, č. 12_19, č. 13_19 zo dňa 10.04.2019 a č. 24_19, č. 25_19, č. 26_19, č. 27_19 zo dňa 18.06.2019 a uviedol, že uhradí sumu 26.145,67 Eur.
33. Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 15.11.2019 oznámil žalobca žalovanému, že na základe faktoringovej zmluvy medzi ním a predávajúcim Kasim Sokagi, s.r.o. (pôvodný názov Promina, s.r.o.) došlo k postúpeniu pohľadávky predávajúceho voči žalovanému na žalobcu (VÚB, a.s.) vo výške 32.593,82 Eur vyúčtovanej faktúrou č. 20190071, splatnou dňa 19.06.2019. Žalobca vo výzve uviedol, že dňa 19.09.2019 bol kontaktovaný právnym zástupcom žalovaného Mgr. Jozefom Mochnackým, ktorý ho informoval, že žalovaný zadržiava neuhradenú sumu za účelom vysporiadania reklamácií vznesených ním voči predávajúcemu, teda voči jeho dodávateľovi. Reklamácie sú zo dňa 09.04.2019, 17.06.2019 a 06.11.2018. Po preverení zaslaných reklamácií žalobca vo výzve uviedol, že sa nevzťahujú k vyššie uvedenej pohľadávke, ktorú eviduje voči žalovanému a nie je možné uplatniť voči nej námietky v zmysle § 529 OZ. Vo výzve žalobca poukázal, že ani po postúpení vyššie uvedenej pohľadávky, ani pri jej vymáhaní žalovaný neinformoval žalobcu o tom, že by mal pohľadávky voči predávajúcemu spôsobilé k započítaniu voči jeho pohľadávke a neurobil tak ani ku dňu tejto výzvy, t.j. do 132 dňa po splatnosti pohľadávky.
34. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) v znení ku dňu 23.05.2019 právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
35. Podľa § 261 ods. 9 ObZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
36. Podľa § 269 ods. 2 ObZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
37. Podľa § 325 ObZ, ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné.
38. Podľa § 358 ObZ na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
39. Podľa § 359 ObZ proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.
40. Podľa § 409 ods. 1 ObZ kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
41. Podľa § 529 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ) námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.
42. Podľa § 529 ods. 2 OZ dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.
43. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného voči napadnutému rozhodnutiu vychádzal zo skutkového stavu zisteného v dostatočnom rozsahu súdom prvej inštancie, a preto nepovažoval za potrebné vykonané dokazovanie doplniť alebo ho zopakovať.
44. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd preskúmal v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní.
45. Predmetom konania je nárok žalobcu ako postupníka voči žalovanému na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru podľa faktúry č. 20190071 vystavenej dňa 20.05.2019 so splatnosťou dňa 19.06.2019 v celkovej výške 32.593,82 Eur, z ktorej žalovaný neuhradil jej časť vo výške 6.448,15 Eur. Súd prvej inštancie správne posúdil aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, keď poukázal na postúpenie uvedenej pohľadávky z faktúry č. 20190071 na základe rámcovej faktoringovej zmluvy a následne faktoringovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom - VÚB, a. s. ako faktorom, t. j. postupníkom a jeho klientom Promina, s.r.o. ako postupcom. Súd prvej inštancie správne vyvodil zo zisteného skutkového stavu záver, že žalovanému bolo doručené oznámenie zo dňa 06.11.2018 o postúpení všetkých budúcich pohľadávok od Promina, s. r. o. ako dodávateľa tovaru žalovaného na žalobcu ako faktora, ktoré vzniknú zo vzťahu medzi žalovaným a postupcom - Promina, s.r.o. Správne konštatoval aj to, že v tomto oznámení bol žalovaný upozornený, aby všetky reklamácie a pohľadávky spôsobilé na započítanie oznamoval jednak postupcovi, ako aj žalobcovi, t. j. postupníkovi do troch dní. Uvedené skutočnosti o postúpení pohľadávky a o aktívnej legitimácii žalobcu v konaní sporné neboli.
46. Obrana žalovaného v priebehu konania spočívala v jeho tvrdení, že voči postupcovi uplatnil viacero reklamácií zo dňa 06.11.2018, zo dňa 09.04.2019 a zo dňa 17.06.2019, pričom postupca si nesplnil dohodnutú povinnosť vybaviť reklamácie vystavením dobropisu. Odkazoval pritom na svoje e-mailové podanie adresované žalobcovi zo dňa 16.04.2019, kedy ho upozorňoval na možný zápočet svojich pohľadávok z titulu reklamácií, ako aj na e-mail zo dňa 18.07.2019, ktorým mal oznamovať úhradu pohľadávky z faktúry č. 20190071 len do výšky 26.145,67 Eur z dôvodu existencie pohľadávok voči Promina s.r.o. vzniknutých v súvislosti s uvedenými reklamáciami a nevystavením dobropisov. Súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu tejto obrany túto posúdil ako nárok na započítanie pohľadávok žalovaného vzniknutých z titulu reklamácií, ktorých časť bola postupcom uznaná a časť nebola vybavená vôbec. Na základe takéhoto posúdenia obrany žalovaného podľa jej obsahu bol potom postup okresného súdu oprávnený, keď zisťoval splnenie predpokladov započítania, pretože žalovaný na viacerých miestach v odpore, ako aj v priložených prílohách poukazoval na existenciu vzájomných pohľadávok žalovaného voči postupcovi Promina s.r.o.
47. Súd prvej inštancie vyhovel nároku žalobcu v celom rozsahu, pričom neprihliadol na obranu žalovaného, ktorou namietal svoju povinnosť plniť, keď poukázal na to, že žalovaný nepreukázal splnenie povinnosti voči žalobcovi na včasnú notifikáciu existencie pohľadávok spôsobilých na započítanie, ktoré mal pôvodne voči postupcovi - Promina, s. r. o. v zmysle § 529 ods. 2 OZ vychádzajúc zo zistenia, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, že by včasnú notifikáciu odoslal žalobcovi a upovedomil ho, že voči postúpenej pohľadávke má vlastné pohľadávky presne špecifikované (bod 50. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Neprihliadol ani na tvrdenie žalovaného, že v čase postúpenia pohľadávky ešte neexistovala pohľadávka žalovaného (bod 48. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). S takýmto záverom odvolací súd súhlasí a odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 48 až 50 a dodáva nasledovné.
48. Vzťah medzi žalobcom a postupcom - spoločnosťou Promina, s. r. o. bol založený na základe rámcovej zmluvy o faktoringu a následne uzavretej faktoringovej zmluvy. Jej podstatou, ako to vyplýva
z čl. II. rámcovej zmluvy o faktoringu zo dňa 04.07.2018 je činnosť, pri ktorej dochádza k postupovaniu pohľadávok z postupcu a dodávateľa žalovaného na žalobcu, a to tých pohľadávok, ktoré smerujú voči žalovanému. Nebolo sporné, že žalovaný súhlasil s postúpením všetkých budúcich pohľadávok vzniknutých zo vzťahu medzi žalovaným a postupcom ako veriteľom, čo potvrdil svojim podpisom na Oznámení dňa 09.11.2018. Nebolo v konaní sporné ani to, že zo vzťahu medzi žalovaným a Promina, s. r. o. bola vystavená dňa 20.05.2019 faktúra č. 20190071 vo výške 32.593,82 Eur s dátumom splatnosti dňa 19.06.2019, ktorá bola žalobcovi riadne doručená. Žalobca ako faktor odsúhlasil postúpenie tejto pohľadávky od Promina, s. r. o. ako pôvodného veriteľa žalovaného na žalobcu dňa 23.05.2019. Na základe zmluvne dohodnutých podmienok preto k postúpeniu tejto pohľadávky došlo ku dňu 23.05.2019, pričom vzhľadom na osobitný spôsob faktoringového vzťahu bola žalovanému táto skutočnosť oznámená už predtým, a to dňa 06.11.2018. Veriteľom pohľadávky z faktúry č. 20190071 stal žalobca ku dňu 23.05.2019. Ustanovenie Obchodného ani Občianskeho zákonníka nevylučujú, aby dochádzalo k postúpeniu pohľadávok, ktoré vzniknú v budúcnosti. Právna úprava nezakazuje udelenie aj predchádzajúceho súhlasu so strany dlžníka s postúpením pohľadávky vzniknutej v budúcnosti, ktorý v sebe zahŕňa vedomosť dlžníka o postúpení aj budúcej pohľadávky voči nemu. Pre žalovaného ako dlžníka to znamená, že deň doručenia žalovanému akejkoľvek faktúry vystavenej postupcom Promina, s.r.o. sa zároveň považuje za oznámenie o postúpení pohľadávky zo strany postupcu na základe už predtým (dňa 09.11.2018) udeleného súhlasu žalovaného o akceptácii postúpenia všetkých pohľadávok z postupcu - Promina s.r.o. na žalobcu. Z uvedeného vyplýva, ako to uviedol okresný súd v bode 48. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že ku dňu 23.05.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky na základe odsúhlasenia medzi žalobcom a Promina, s. r. o. vo vzťahu k faktúre č. 20190071 zo dňa 20.05.2019. Jej riadnym doručením žalovanému, vzhľadom na predchádzajúce udelenie súhlasu zo strany žalovaného ku dňu 09.11.2019, nastali účinky oznámenia o postúpení tejto pohľadávky postupcom podľa § 526 Občianskeho zákonníka. Doručenie uvedenej faktúry žalovanému sporné nebolo.
49. V žalobe odkazoval žalobca na výzvu adresovanú žalovanému dňa 15.11.2019, ktorou ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 6.448,15 Eur. V tejto výzve sa uvádza, že žalobca vyzýval žalovaného upomienkami zo dňa 05.07.2019, 15.07.2019 a 30.07.2019 na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobca v tejto výzve potvrdil čiastočnú úhradu vo výške 26.145,47 Eur zo dňa 19.07.2019 zo strany žalovaného. Vo výzve sa uvádza, že až dňa 19.09.2019 právny zástupca žalovaného informoval žalobcu o zadržaní sumy z dôvodu nevysporiadaných reklamácií uplatnených žalovaným voči postupcovi. V tejto výzve žalobca poukazoval aj na to, že ani po postúpení uvedenej pohľadávky a ani pri jej vymáhaní neinformoval žalovaný žalobcu o tom, že by žalovaný mal pohľadávky voči postupcovi, t. j. predávajúcemu spôsobilé na započítanie voči pohľadávke žalobcu a neurobil tak ani ku dňu tejto výzvy, t. j. k 15.11.2019. Žalovaný v konaní obsah tejto výzvy nenamietal, nespochybnil, ani ho nepoprel. Na druhej strane žalovaný tvrdil, že emailom zo dňa 18.07.2019 (v spise na č.l.70) mal žalobcovi oznámiť nevystavenie dobropisov k reklamáciám, na základe čoho pristupuje k zníženiu úhrady faktúry č. 20190071 na sumu 26.145,67 Eur, pričom vyčíslil svoje pohľadávky voči postupcovi vo výške 7.111,27 Eur a svoje záväzky vo výške 33.256,94 Eur.
50. Uvedená emailová správa však neobsahuje adresáta a v konaní sa nenachádza doklad o tom, že bola adresovaná a doručená žalobcovi. Okresný súd preto správne v bode 50. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že zo strany žalovaného nebol predložený žiaden dôkaz, že by akúkoľvek notifikáciu žalobcovi zaslal a upovedomil ho, že voči postúpenej pohľadávke má vlastné pohľadávky presne špecifikované. V e-mailovej správe zo dňa 18.04.2019 síce žalobcu na možné započítanie upozorňuje, avšak bez uvedenia akejkoľvek konkrétnej pohľadávky. Takéto všeobecné konštatovanie bez určenia konkrétnej pohľadávky, jej právneho dôvodu a výšky nie je možné považovať za oznámenie podľa § 529 ods. 2 OZ. Navyše sa jedná o oznámenie pred postúpením pohľadávky z f.č. 20190071, čo nie je možné považovať za notifikáciu podľa § 529 ods. 2 OZ, ktorú zákon predpokladá až po postúpení pohľadávky (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn 23 Cdo 2999/2007). Tvrdenie žalovaného o doručení e-mailu zo dňa 18.07.2019 žalobcovi nebolo popreté. Žalovaný však nepoprel a nespochybnil obsah výzvy žalobcu zo dňa 15.11.2019 (priloženú k žalobe, na ktorú sa v žalobe odvolával) a v ktorej žalobca namietal absenciu akejkoľvek notifikácie o pohľadávkach spôsobilých na započítanie zo strany žalovaného ku dňu 15.11.2019. Tvrdenie o odoslaní e-mailu zo dňa 18.07.2019 žalobcovi je v rozpore s výzvou žalobcu zo dňa 15.11.2019, ktorej obsah žalovaný nepoprel. Pokiaľ strany sporu nepopreli obsah nimi predložených dokladov, ktorý obsah si odporuje, ostala v konaní dôvodná pochybnosť o odoslaní e-mailu zo dňa 18.07.2019 žalobcovi, ktorý neobsahuje
dátum jeho vyhotovenia a ani dôkaz o jeho odoslaní žalobcovi. Záver okresného súdu o nepredložení dokladu preukazujúceho včasné zaslanie notifikácie žalobcovi v bode 50. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je preto správny.
51. Z vyššie uvedeného e-mailu vyplýva, že samotný žalovaný ku dňu 18.07.2019 evidoval svoje pohľadávky voči postupcovi vo výške 7.111,27 eur. Na druhej strane žalovaný v odvolaní namietal, že nemal žiadne spôsobilé pohľadávky na započítanie voči pohľadávke žalobcu a preto nemohol postupovať podľa § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Toto svoje tvrdenie odôvodňoval tým, že samotným uplatnením reklamácie ešte pohľadávka nevznikla a táto mohla vzniknúť až vybavením reklamácie a vystavením dobropisu. Okresný súd na túto obranu neprihliadol, keď tvrdenie žalovaného o neexistencii pohľadávky považoval za obranu, ktorá neobstojí (bod 48. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). S týmto záverom odvolací súd súhlasí.
52. Predpokladom vzniku pohľadávky z titulu vadného plnenia nie je existencia alebo neexistencia vystaveného dobropisu zo strany postupcu ako predávajúceho. Predpokladom vzniku pohľadávky je právna skutočnosť, s ktorou zákon alebo zmluva spája existenciu určitých nárokov. V danom prípade pri uplatnení nároku z vád tovaru sa jedná o možné nároky na zľavu z kúpnej ceny (zníženie ešte neuhradenej ceny) alebo na vrátenie kúpnej ceny, ktorá už bola uhradená. Ako uviedol samotný žalovaný pri reklamáciách uplatnených dňa 06.11.2018 a dňa 09.04.2019 (reklamácie č.45 až 47/18, č. 10 až 13/19) boli tieto postupcom uznané, pričom podľa žalobcu došlo aj k vráteniu tovaru podľa dodacích listov č. 0512/2018 zo dňa 05.12.2018 a dodacieho listu č. 1605/2019 zo dňa 16.05.2019. Tieto skutkové tvrdenia žalobca nepoprel. Vyššie uvedenými reklamáciami s uplatneným nárokom na vystavenie dobropisu jednoznačne žalovaný prejavil vôľu na zníženie sumy vytavených faktúr, resp. na vrátenie tejto sumy ak už bola zaplatená. Tento nárok na peňažné plnenie žalovanému vznikol ku dňu postúpenia pohľadávky zo dňa 23.05.2019 a týkal sa vadného plnenia z dodania iného tovaru, ako bol vyúčtovaný vo f.č. 20190071. Nezaplatenie kúpnej ceny z faktúry č. 20190071 nemôže byť odôvodnené uplatnením práva znížiť kúpnu cenu do výšky zľavy podľa § 439 ods. 2 ObZ vyúčtovanú vo f.č. 20190071, pretože uvedené reklamácie sa týkali iného tovaru.
53. Nároky z reklamácií zo dňa 06.11.2018 a 09.04.2019 môžu byť „len“ dôvodom na zápočet z dôvodu vadného plnenia, ktoré bolo odlišné od plnenia podľa f.č. 20190071 a ktoré mu predchádzalo. Vystavenie alebo nevystavenie dobropisu zo strany postupcu nemá vplyv na vznik a existenciu nárokov žalovaného voči postupcovi z titulu vadného plnenia a následne voči žalobcovi po postúpení pohľadávok. Navyše samotný žalovaný v e-maile, o ktorom tvrdí, že bol adresovaný žalobcovi dňa 18.07.2019 tieto pohľadávky z reklamácie aj presne vyčíslil. Existencia pohľadávky žalovaného voči postupcovi z vadného plnenia nemôže byť závislá na tom, či postupca, ktorý dodal vadné plnenie následne splní alebo nesplní povinnosť vystavenia dobropisu. Dohoda o vystavení dobropisu na základe uplatnenej reklamácie je dohodou o spôsobe riešenia vzniknutých nárokov z vadného plnenia, avšak vystavenie alebo nevystavenie dobropisu nemá vplyv na vznik a existenciu samotného nároku z vadného plnenia. Vznik pohľadávky z dôvodu vadného plnenia na dobropis viazaný nie je. Ak postupca nevystavil dobropis za uznané reklamácie, čo podľa žalovaného bol dohodnutý spôsob vybavenia reklamácie, žalovanému ostal zachovaný nárok z vadného plnenia. Opačný výklad by smeroval k neprijateľnému záveru, že postupca, ktorý dodal vadný tovar, by mohol zmariť nároky žalovaného z vadného plnenia svojou nečinnosťou, t.j. nevystavením dobropisov.
54. Aj v reklamáciách zo dňa 17.06.2019 adresovaných postupcovi (č. 24 - 27/19) uplatnil žalovaný nárok z vadného plnenia, a to na vystavenie dobropisu v konkrétnej hodnote, čím prejavil vôľu na zníženie sumy vystavených faktúr, resp. na vrátenie tejto sumy ak už bola zaplatená. V každom prípade sa jedná o vznik nároku na peňažné plnenie, ktoré nie je závislé na postupe postupcu, či vydá alebo nevydá dobropis. Vo vzťahu k uvedeným reklamáciám zo dňa 17.06.2019 je potrebné zdôrazniť, že sa jedná o reklamácie tovaru, ktorý nebol predmetom dodávky podľa faktúry č. 20190071, keďže tovar podľa tejto faktúry bol dodaný podľa dodacieho listu č. W21/01, ale reklamácie zo dňa 17.06.2019 sa týkali dodania tovaru podľa dodacieho listu č. 19DO000776. Aj v tomto prípade preto platí, že nezaplatenie kúpnej ceny z faktúry č. 20190071 nemôže byť odôvodnené uplatnením práva znížiť kúpnu cenu do výšky zľavy podľa § 439 ods. 2 ObZ vyúčtovanú vo f.č. 20190071, ale „len“ nárokom na zápočet z dôvodu vadného plnenia, ktoré bolo odlišné od plnenia podľa f.č. 20190071.
55. Pokiaľ by všetky vyššie uvedené reklamačné nároky uplatnené dňa 06.11.2018, 09.04.2019 a 17.06.2019 boli pohľadávkami, ktoré existovali na strane žalovaného voči postupcovi v čase doručenia f.č. 20190071, ktoré sa považuje zároveň za oznámenie o postúpení pohľadávok, súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že si splnil včas povinnosť notifikácie existencie týchto pohľadávok podľa § 529 ods. 2 OZ. Zaslanie oznámenia o konkrétnom uplatnení pohľadávok existujúcich voči postupcovi v čase postúpenia pohľadávky žalovaný nepreukázal, nakoľko jeho e-mailové podanie zo dňa 18.07.2019 spisu na č.l. 70 neobsahuje adresáta ani deň odoslania tohto e-mailu žalobcovi. Avšak aj pokiaľ by súd mal posudzovať uvedené oznámenie zo dňa 18.07.2019 ako notifikáciu o existencii pohľadávok na započítanie, toto nebolo urobené včas.
56. Pohľadávka z f.č. 20190071 bola postúpená dňa 23.05.2019 na žalobcu. Žalobca podľa výzvy zo dňa 15.11.2019 opakovane vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, a to dňa 05.07.2019, 15.07.2019 a 20.07.2019. Aj v prípade akceptovania e-mailového podania zo dňa 18.07.2019 nemôže byť toto podanie posúdené ako včasná notifikácia vzhľadom na postúpenie pohľadávky ku dňu 23.05.2019, pričom ku dňu postúpenia pohľadávky žalovaný mal predchádzajúcu vedomosť o postúpení aj tejto pohľadávky na základe oznámenia zo dňa 06.11.2018. Od postúpenia pohľadávky (23.05.2019) a doručenia f.č. 20190071 zo dňa 20.05.2019 žalovanému do 18.07.2019 uplynuli takmer dva mesiace. Ustanovenie § 529 ods. 2 OZ pri oznámení dlžníkových pohľadávok voči postupcovi spôsobilých na započítanie vyžaduje vykonať toto oznámenie (notifikáciu) postupníkovi „bez zbytočného odkladu“, pričom lehota takmer dvoch mesiacov tejto zákonnej požiadavke nezodpovedá. Ak by bola lehota na včasnú notifikáciu posudzovaná od splatnosti uvedenej f.č. 20190071, t.j. od 19.06.2019, tak ani lehota 29 dní nie je lehotou bez zbytočného odkladu. Podľa výzvy žalobcu zo dňa 15.11.2019 bol žalovaný vyzývaný na zaplatenie uvedenej faktúry už dňa 05.07.2019, kedy žalovaný z tejto výzvy už musel vedieť o postúpení pohľadávky na žalobcu. Ani pri posudzovaní včasnosti notifikácie od 05.07.2019 do 18.07.2019 nie je možné lehotu takmer dvoch týždňov považovať za oznámenie bez zbytočného odkladu. Lehote bez zbytočného odkladu môže zodpovedať lehota 3 dní, ktorá bola uvedená v Oznámení o postúpení pohľadávok postupcom - spoločnosťou Promina s.r.o. zo dňa 06.11.2018 a ktoré žalovaný potvrdil svojim podpisom dňa 09.11.2018 (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2008 sp. zn. 4 Obdo/32/2007 podľa ktorého lehota 8 dní zodpovedala v uvedenej veci notifikácii vykonanej bez zbytočného odkladu).
57. Pojem „bez zbytočného odkladu“ sa v ustálenej právnej praxi vykladá podľa objektívnych možností splnenia stanovenej povinnosti s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého prípadu. Pod pojmom „bez zbytočného odkladu“ je potrebné rozumieť časový úsek, v rámci ktorého mohol subjekt z objektívneho hľadiska konkrétne právo vykonať, a to bez zbytočného odďaľovania, ak mu v tom nebránia konkrétne prekážky. Pokiaľ v konaní realizoval žalovaný poslednú reklamáciu voči postupcovi dňa 17.06.2019 s presným určením vadného tovaru a jeho ceny, potom mu nič nebránilo oznámiť žalobcovi existenciu konkrétnych pohľadávok na započítanie (a to aj z predchádzajúcich reklamácií) obratom po tomto dátume, navyše pokiaľ f.č. 20190071 bola splatná dňa 19.06.2019. Ani lehotu 31 dní (od 17.06.2019 do 18.07.2019) nemožno vykladať za lehotu bez zbytočného odkladu.
58. Tvrdenie žalovaného, že žiadnu pohľadávku spôsobilú na započítanie nemal v čase postúpenia, preto nezodpovedá zistenému skutkovému stavu a záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní včasného oznámenia o započítaní pohľadávok voči pohľadávke žalobcu je správny.
59. Odvolací súd zdôrazňuje, že je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom žalovaný v odvolaní výslovne uviedol, že nemá žiadne spôsobilé pohľadávky na započítanie, a to ani ku dňu podania odvolania. Odvolací súd sa vyššie uvedenými skutkovými a právnymi závermi zaoberal z dôvodu, že podľa obsahu procesnej obrany žalovaného súd prvej inštancie túto obranu posúdil ako nárok na započítanie pohľadávok voči pohľadávke žalobcu vzniknutej zo vzťahu medzi žalobcom a postupcom, pričom žalovaný v odvolaní namietal nesprávne zistenie skutkového stavu okresným súdom o nepreukázaní včasnej notifikácie podľa § 529 ods. 2 OZ.
60. Žalovaný v odvolaní zdôrazňoval, že namietal nárok žalobcu nie z dôvodu započítania pohľadávok, ktoré podľa neho žiadne na započítanie spôsobilé nemal, ale z dôvodu existencie vzájomných povinností postupcu a žalovaného, keď žalovaný tvrdil, že postupca si nesplnil povinnosti dohodnutým spôsobom vybaviť reklamácie a vystaviť dobropis a do splnenia týchto povinností nemá žalovaný povinnosť zaplatiť dlžnú sumu. S takýmto záverom odvolací súd nesúhlasí.
61. Súd prvej inštancie síce v napadnutom rozhodnutí uviedol ust. § 325 Obchodného zákonníka o vzájomnom plnení, avšak bližšie sa touto argumentáciou žalovaného nezaoberal, keďže jeho obranu posúdil ako nárok na započítanie vzájomných pohľadávok. V zmysle § 387 ods. 3 CSP preto odvolací súd dopĺňa dôvody pre ktoré nie je možné vyhovieť tejto obrane žalovaného.
62. Vo vzťahu k synalagmatickému plneniu treba zdôrazniť, že každý minimálne dvojstranný právny vzťah je v zásade typický existenciou plnenia obidvoch strán zmluvy. Treba zdôrazniť, že právna teória rozlišuje genetickú a tzv. funkcionálnu synalagmu. Genetická synalagma vyjadruje štandardnú vzájomnosť plnení účastníkov záväzkového vzťahu, ktorá je typická pre zmluvný systém. Synalagmatický vzťah bez ďalšieho nezakladá dôvod na právo odmietnuť plnenie bez súčasného protiplnenia druhej strany. V rámci bežných zmluvných vzťahov je účastník zmluvy obvykle povinný plniť bez podmienenosti vzájomného protiplnenia druhej zmluvnej strany. Funkcionálna synalagma predstavuje užší pojem a jej podstatou je vzájomná podmienenosť plnení, ktorá je spojená s právom odmietnuť plniť vopred, resp. inak, ako súčasne s inkasovaným protiplnením. (Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol., Občiansky zákonník II. Komentáre CH Beck. diel II., str. 1958). Z povahy vzájomne podmienených záväzkov (umožňujúcich odopretie plnenia bez súčasného protiplnenia druhej strany podľa § 325 ObZ) vyplýva, že musí byť daná ich vzájomná súvislosť, prepojenosť a väzba odôvodňujúca poskytnúť plnenie len ak je poskytnuté tomu zodpovedajúce protiplnenie druhej strany. Takáto podmienenosť musí vyplývať zo zmluvy, zákona alebo z povahy záväzku vyplýva. V danom prípade zo žiadneho dokladu a dôkazu nachádzajúceho sa v spise nevyplýva bez ďalšieho, či už na základe dohody, zákona alebo z povahy záväzku, podmienenosť plnenia obidvoch zmluvných strán, t.j. že žalovaný nie je povinný na zaplatenie kúpnej ceny za dodanie tovaru, pokiaľ nebudú vybavené reklamácie z predchádzajúcich dodávok tovaru.
63. Možnosť odopretia plnenia podľa § 326 ObZ, t. j. za predpokladu, ak sa pre správanie druhej zmluvnej strany stane zrejmým, že druhá strana svoj zmluvný záväzok nesplní sa týka prípadov, keď je časová súvislosť plnení jednoznačne určená tak, že jedna zmluvná strana má plniť skôr ako druhá. Existencia takejto dohody v konaní preukázaná nebola a žalovaný to ani netvrdil.
64. Treba však zdôrazniť, že pokiaľ jedna zo strán prijala plnenie, nemôže námietku nesplnenia vzájomnej zmluvy účinne uplatniť, a to ani v prípade, ak ide o plnenie vadné. V súvislosti s vadným plnením vznikajú veriteľovi sekundárne právne nároky zo zodpovednosti za vady, avšak až v nadväznosti na už realizované plnenia. Dlh musí byť pritom splnený v celom rozsahu (viď vyššie citované dielo
- Komentár k Občianskemu zákonníku, str. 1959). Vzhľadom k tomu, že žalovaný prijal plnenie od postupcu, a to dodaný tovar, pričom reklamoval jeho vady, jedná sa o následný sekundárny vzťah vzniknutý zo zodpovednostného vzťahu za vady. Prípadný nárok z vád tovaru dodaného pred tovarom, ktorého kúpna cena bola vyúčtovaná f.č. 20190071 môže žalovanému zakladať nárok na započítanie voči pohľadávke z uvedenej faktúry č. 20190071. Zaplatenie kúpnej ceny z uvedenej faktúry nie je podmienené vystavením alebo nevystavením dobropisu za vadné plnenie, ktoré predchádzalo dodaniu tovaru podľa f.č. 20190071, ale môže byť ovplyvnené započítaním, ktoré si však žalovaný výslovne v konaní neuplatnil.
65. Ako už bolo niekoľkokrát uvedené vyššie, nevystavenie dobropisu a nevybavenie reklamácií zo strany postupcu nemá vplyv na postavenie a nároky žalovaného voči postupcovi z vadného plnenia. Bez ohľadu na nevystavenie dobropisu táto skutočnosť nemá vplyv na vznik nároku žalovaného z vadného plnenia, v konkrétnom prípade nároku na započítanie voči konkrétnej žalobcovej pohľadávke. Pretože sa nejedná o vzájomné (podmienené) plnenia, nevybavenie reklamácie postupcom a nevystavenie dobropisu (za dodávky iného tovaru ako bol vyúčtovaný vo f.č. 20190071) neznamená možnosť žalovaného odoprieť zaplatiť kúpnu cenu podľa f.č. 20190071 bez toho, aby uplatnil započítanie pohľadávok z predchádzajúceho vadného plnenia postupcu. V prejednávanej veci je spôsob uplatnenia nároku žalovaného voči žalobcovi z vadného plnenia práve zápočet, ktorého sa však v konaní nedomáhal. Tvrdenie žalovaného o tom, že odmieta plniť žalobcovi z dôvodu, že postupca nevystavil dobropisy a nepostupoval dohodnutým spôsobom pri reklamácii, je vo vzťahu k nároku žalobcu irelevantné, pretože svoje nároky mohol žalovaný uplatniť na základe započítania (ktorého sa v konaní výslovne nedomáhal), a to bez ohľadu na vystavenie alebo nevystavenie dobropisov, na reakciu alebo nereagovanie zo strany postupcu ako dodávateľa vadného tovaru.
66. Odvolací súd preto ani tento dôvod uvedený v odvolaní nepovažoval za relevantný a napadnuté rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne v prvom výroku o vyhovení žalobe potvrdil.
67. Vzhľadom k tomu, že žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t. j. aj voči druhej výrokovej vete o náhrade trov konania, odvolací súd posúdil napadnuté rozhodnutie aj v tejto časti. Pretože súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, rozhodol správne, keď v súlade so zásadou úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi v celom rozsahu.
68. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že hoci bol žalobca v ňom úspešný, nepriznal mu nárok na ich náhradu, pretože v odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli.
69. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).