Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/37/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu MINIHOTOVOST, SE, IČO: 04355211, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majernikova 3479/3A, Bratislava, IČO: 42185190 proti žalovanému I. T., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom I. I. XXXX/X, B. C., o zaplatenie 350 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 350 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 350 eur od 14. 5. 2016 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnom rozsahu žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 8. 7. 2020 (postúpená z Okresného súdu Banská Bystrica - upomínacieho súdu, na ktorý napadla 4. 4. 2019) sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 350 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 350 eur od 14. 5. 2016 do zaplatenia a spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 12 eur. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha, IČ: 04355211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku (akciovú) spoločnosť MINIHOTOVOST, SE (nástupnická spoločnosť) a zmenila sídlo na adresu T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., (zanikajúca spoločnosť), so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35852453, došlo ku zlúčeniu nástupnickej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnickú spoločnosť. Žalovaný sa prostredníctvom webovskej stránky F..C..D. registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 350 eur. Pri registrácii uviedol svoje osobné údaje (I. T., nar. XX. X. XXXX, bytom I. I. XXXX/X, B. C..) Pri registrácii a odoslaní žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný potvrdil, že súhlasí so „Smlouvou o zápůjčce“, ako aj so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdil, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe Smlouvy o zápůjčce č. 485003 zo 7. 4. 2016 uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. (Občanský zákonník) a zákona č. 145/2010 Sb. (o spotřebitelském úveru v znení neskorších predpisov) žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 350 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 100 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 450 eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle Smlouvy o zápůjčce č. 485003 sú celkové

náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu 100 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej smlouvy o zápůjčce, stal sa jeho dlh splatným, a to 6. 5. 2016. Podľa čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ bol oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo SMS správou alebo písomne. Veriteľ bol oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 eurá za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS správ alebo e-mailov. Na upomienky žalobcu žalovaný nereagoval, telefonicky sa s ním nepodarilo skontaktovať. Zaslané boli celkovo 4 upomienky v podobe e-mailu (9. 5. 2016, 10. 5. 2016, 9. 8. 2016 a 12. 8. 2016), a preto vznikla žalovanému povinnosť uhradiť 12 eur.

2. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve súdu k žalobe písomne nijako nevyjadril.

3. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovaného možno povedať, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, tunajší súd podľa ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie. Dňa 30. 10. 2020 tunajší súd podľa súd oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke príslušného súdu. Rozsudok bol následne verejne vyhlásený 19. 11. 2020.

4. Súd na zistenie skutkového stavu súd vykonal dokazovanie prostredníctvom listinných dôkazov označených a priložených k žalobe (žalovaný žiadne dôkazy vykonať nenavrhoval.)

5. Z výpisu z obchodného registra vedeného Krajským súdom v Brne, oddiel H, vložka 602, z 24. 7. 2018, súd zistil, že v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČ: 04355211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku (akciovú) spoločnosť s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOST, SE (ďalej len „nástupnícka spoločnosť“), v postavení pri cezhraničnej fúzii nástupníckej korporácie, s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOSŤ, a.s., so sídlom Pribinova 25, Bratislava - Ružinov, Slovenská republika, IČO: 35852453, v postavení pri cezhraničnej fúzii zanikajúcej korporácie (ďalej len „zanikajúca spoločnosť“), došlo k zlúčeniu nástupníckej spoločnosti so zanikajúcou spoločnosťou, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnícku spoločnosť.

6. Zo „Smlouvy o zápůjčce č. 485003“ uzatvorenej medzi spoločnosťou MINIHOTOVOST a.s., IČ: 04355211, so sídlom Politických věznů 1272/21, Nové Město, Praha, Česká republika (ako veriteľom) a žalovanou (ako dlžníkom) 7. 4. 2016, vyplynulo, že 7. 4. 2016 uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu prostriedkami diaľkovej komunikácie zmluvu o úvere, ktorej obsahom bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému istinu vo výške 350 eur a záväzok žalovaného vrátiť túto sumu právnemu predchodcovi žalobcu do 5. 5. 2016, a to spolu s odmenou, ktorá predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vo výške 100 eur. Z šl. IV. tejto zmluvy tiež vyplynulo, že účastníci tejto zmluvy sa dojednali, že veriteľ upozorní dlžníka na omeškanie so splátkou úveru a to buď e-mailom, SMS správou na jeho telefónne číslo alebo písomne na jeho adresu, pričom veriteľ je oprávnený požadovať od dlžníka paušálnu náhradu nákladu vo výške 3 eurá za každú odoslanú upomienku.

7. Žalobcove skutkové tvrdenia, že žalovaný sa prostredníctvom webovskej stránky F..C..D. registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 350 eur, pričom pri registrácii uviedol svoje osobné údaje (I. T., nar. XX. X. XXXX, bytom I. I. XXXX/X, B. C.) a potvrdil, že súhlasí so „Smlouvou o zapůjčce č. 485003“, ako aj so všeobecnými obchodnými podmienkami poskytnutia úveru, a súčasne potvrdil, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľ poskytol sú pravdivé a úplné, ako aj skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 350 eur, a že žalovanému boli zaslané 4 upomienky v podobe e- mailu (9. 5. 2016, 10. 5. 2016, 9. 8. 2016 a 12. 8. 2016), žalovaný nepoprel, a preto ich súd podľa považoval za nesporné a osvojil si tieto skutkové tvrdenia žalobcu ako zistený skutkový stav. Vo vzťahu k nesporným skutkovým tvrdeniam sa totiž podľa zásady hospodárnosti konania ( Základných princípov ) dokazovania nevykoná. Rovnako súd považoval za nesporné pre nepopretie žalobcovo skutkové tvrdenie o tom, že žalovaný do

spísania žaloby dlžnú sumu 350 eur právnemu predchodcovi žalobcu, resp. neskôr žalobcovi nevrátil, a to ani len sčasti.

8. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné vysvetliť, že vychádzajúc z únijného práva, v zmysle ktorého je vnútroštátny súd povinný ex offo (aj bez návrhu) skúmať nekalú povahu dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľa nezaťažuje (inak obvyklé) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany, avšak (len) vo vzťahu k nekalým (neprijateľným) podmienkam v spotrebiteľských zmluvách (k obsahu spotrebiteľskej zmluvy.) Vo vzťahu ku všetkým ostatným skutkovým okolnostiam, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie súdu v spotrebiteľskom spore, únijné právo bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany (vo vzťahu k spotrebiteľovi) nijako neupravuje, a preto možno mať za to, že v zmysle vnútroštátneho práva ( v spojení s ) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení strany spotrebiteľa zaťažuje (tak ako každú inú stranu v civilnom spore.) Prípadný argument poukazujúci na ust. vôbec neobstojí, pretože toto ustanovenie sa týka výlučne dokazovania a dokazovanie prichádza do úvahy až v prípade, ak nemožno skonštatovať nespornosť skutkových tvrdení (viď aj komentár k , C.H.BECK, 2016, Števček a kol., str. 1030 až 1031, ale tiež aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. 10. 2018, sp.zn.: .)

9. Takto zistený skutkový stav súd právne kvalifikoval podľa nasledovných hmotnoprávnych ustanovení.

10. Podľa ( v znení neskorších predpisov, účinného v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy, ďalej len „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa ( v znení neskorších predpisov, účinného v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy, ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa , prvej vety dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

18. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (účinného v čase uzavretia uvedenej zmluvy, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba R. Q. J. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. V danom prípade ide o konanie s medzinárodným prvkom, ktorý sa týka sídla žalobcu (Česká republika.) Právomoc Okresného súdu Liptovský Mikuláš ako súdu Slovenskej republiky bol daná podľa čl. 18, ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EU) č. 1215/2012 z 12. 12. 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Brusel Ia“), pretože tu išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa čl. 17 ods. 1 písm. c) nariadenia Brusel Ia, pričom tomuto záveru právomoci nebráni ani čl. 26 nariadenia Brusel Ia. Smerovanie obchodovania alebo podnikania na územie Slovenskej republiky podľa článku 17 ods. 1 písm. c) nariadenia Brusel Ia vyplýva jednak zo skutočnosti, že zmluva o úvere upravovala výšku úveru v eurách, ako aj zo skutočnosti, že žalovaný ako spotrebiteľ sa registroval cez webovú stránku F..C..D. (viď aj komentár k článku 17 nariadenia Brusel Ia Wolters Kluwert v ASPI.) Pokiaľ ide o rozhodné hmotné právo, ktoré sa má aplikovať na tento zmluvný záväzok, tunajší súd podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo 17. 6. 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „Rím I“), podľa ktorého sa na tento zmluvný záväzok aplikovať slovenské občianske právo (spotrebiteľské právo), a to napriek „kvázi“ dohode zmluvných strán (v smlouve o zapůjčce) o to, že rozhodné právo má byť české občianske právo, pretože aj podľa čl. 6 ods. 2 nariadenia Rím I ani prípadná (dojednaná) voľba rozhodného práva nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe ods. 1 rozhodným. Ustanovenia slovenského občianskeho spotrebiteľského práva zamerané na ochranu spotrebiteľa sú kogentnej povahy, a preto nie je možné sa od nich odchýliť podľa slovenského občianskeho práva formou dohody.

21. Na právny vzťah vzniknutý z tejto zmluvy možno aplikovať ustanovenia zmluvy o úvere a nasl. , ako aj súčasne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa a nasl., nakoľko táto zmluva bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom podľa , teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalovaným ako spotrebiteľom podľa , teda ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom v tejto zmluve sa veriteľ zaviazal, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (resp. odplatu.)

22. Podľa bol žalovaný ako spotrebiteľ povinný poskytnuté peňažné prostriedky (istinu úveru) vo výške 350 eur vrátiť žalobcovi, k čomu však (ani sčasti) nedošlo, preto súd vyhovel žalobe o zaplatenie tejto istiny spotrebiteľského úveru vo výške 350 eur (nárok na odplatu si žalobca neuplatňoval.)

23. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 12 eur (za 4 upomienky vo forme e-mailu žalovanému, každá upomienka po 3 eurá), treba povedať že každá z týchto súm vo výške 3 eurá je žalovanému účtovaná za vykonanie úkonu - vyhotovenia upomienky žalobcom, ktorého uskutočnenie síce nepriamo súvisí s tým, že žalovaný porušil svoju povinnosť zo zmluvy spočívajúcu v nezaplatení dlžnej sumy žalobcovi, avšak uvedená suma sa požaduje vždy za vykonanie určitého úkonu žalobcom (resp. právnym predchodcom žalobcu.) Samotný žalobca túto sumu charakterizuje ako paušálnu náhradu nákladov právneho predchodcu žalobcu spojených s vyhotovením upomienky. Uvedené sumy preto majú podľa názoru súdu povahu (zmluvných) poplatkov účtovaných na základe čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu. Dojednanie o týchto poplatkoch pritom predstavuje tzv. neprijateľnú podmienku podľa , ktorá je podľa neplatná, a preto uplatnený nárok na sumu 12 eur súd nemohol žalobcovi priznať. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky vyplýva zo skutočností, že nejde o individuálne dojednanie, pretože žalovaný sa síce mal možnosť vopred oboznámiť s obsahom tohto dojednania (obsiahnutým vo všeobecných obchodných podmienkach), avšak je zrejmé, že nemohol reálne pred podpisom (ktorý sa mal podľa vyjadrenia žalobcu uskutočniť formou diaľkovej elektronickej komunikácie) ovplyvniť obsah tohto dojednania, keďže sa nachádzalo na právnym predchodcom žalobcu vopred formulovanom tlačive ( ), a žalobca v tomto smere ani nepreukázal opak ( ), a súčasne toto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto zmluvy v neprospech spotrebiteľa, pretože výška takéhoto poplatku (3 eurá za každú upomienku) je neprimerane vysoká k povahe služby, za ktorú sa požadovala (išlo iba o e-mailovú upomienku), ako aj vzhľadom na skutočnosť, že možnosť ukladania poplatkov za upomienky mal výlučne žalobca (a nie aj žalovaný za iné porušenia povinnosti žalobcu), ako aj zo skutočnosti, že množstvo týchto upomienok je bolo závislé len na rozhodnutí žalobcu (resp. právneho predchodcu žalobcu), takže žalobca by teoreticky mohol

týmito upomienkami „bombardovať“ žalovaného aj každý deň, a požadovať ich paušálnu náhradu (nie je zrejmé, prečo musel žalobca upomínať žalovaného pred podaním žaloby až 4 krát.) Navyše tieto poplatky neboli dojednané priamo v zmluve, ale iba vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (prílohe zmluvy.) Z uvedených dôvodov, preto súd podľa zamietol uplatnený nárok žalobcu na náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 12 eur.

24. Žalovaný sa podľa dostal do omeškania v deň nasledujúci po dátume splatnosti úveru dojednaného v zmluve (5. 5. 2016), t.j. 6. 5. 2016. K tomuto dňu podľa nariadenia predstavovala výška percentuálnej sadzby úroku z omeškania (podľa v spojení s nariadenia) len 5 % ročne, a preto súd žalobcovi priznal podľa v spojení s nariadenia nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo (súdom priznanej sumy, ktorá je zhodná so žalobcom uplatnenou sumou) vo výške 350 eur, od (žalobcom uplatneného dátumu) 14. 5. 2016 (keďže súd je s obsahom žalobného návrhu vždy podľa viazaný a nemôže ex offo priznať nárok na úrok z omeškania od začiatku omeškania, t.j. od 6. 5. 2016 bez toho, aby to žalobca navrhol) až do zaplatenia.

25. Porovnaním žalobného petitu, v ktorom sa žalobca domáhal istiny vo výške 350 eur s príslušenstvom a výroku rozsudku, v ktorom mu bol priznaný nárok na istinu vo výške 350 eur s príslušenstvom, súd dospel k záveru, že plne úspešným v tomto konaní bol žalobca, a preto má podľa v spojení s nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd súčasne podľa vyslovil, že po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o výške tejto náhrady samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.