Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/35/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, o zaplatenie 1.680,17 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. -330 zo dňa 28. januára 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol, mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 30,- eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti ho p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej (I.), ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

Žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 592,10 eur v splátkach vo výške 50,- eur mesačne splatných vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod sankciou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich s tým, že vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 30.05.2006 a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.12.2017 vyhodnotil ako spotrebiteľský, podliehajúci právnej úprave spotrebiteľského práva. Zo žalobcom predložených výpisov z účtu žalovaného mal preukázané, že za obdobie od 31.05.2006, kedy žalobca zriadil v prospech žalovaného účet, do jeho zatvorenia dňa 06.07.2018, boli na účte žalovaného vykonané kreditné operácie vo výške 93 663,90 eur a debetné operácie v sume 95 344,47 eur. Bol názoru, že žalobca nepreukázal čiastkový nárok, ktorým je prečerpanie na účte žalovaného tvorené - poplatok za transakcie v sume 224,16 eur, poplatok za balík služieb vo výške 308,86 eur, poplatok za zistenie zostatku v bankomate inej banky SR vo výške 2,27 eur, poplatok za avízo o nezrealizovaní príkazu vo výške 8,- eur, poplatok za sms notifikáciu v sume 4,55 eur, ostatné poplatky v sume 5,- eur, poplatok za zrušenie trvalého príkazu spolu 0,17 eur a poplatok za ostatné potvrdenia v sume 6,- eur. Žalobca nepreukázal, že uvedené poplatky boli so žalovaným individuálne dojednané. Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 30.05.2006 a ani zmluva o spotrebiteľskom úvere - Povolené prečerpanie zo dňa 28.12.2017 takéto dojednanie medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorého by bol žalobca oprávnený žalovanému účtovať uvedené poplatky, neobsahuje. Pokiaľ žalobca odkazoval na Sadzobník poplatkov a Všeobecné obchodné podmienky, v konaní predložený Sadzobník poplatkov a Všeobecné obchodné podmienky nie sú žalovaným podpísané, nie je preto

bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, či žalovaný bol s uvedenými poplatkami skutočne žalobcom oboznámený. Odkaz na sadzobník zverejnený v priestoroch pobočiek žalobcu alebo na webovej stránke žalobcu nie je dostatočnou informáciou pre spotrebiteľa a nepreukazuje riadne dojednanie týchto poplatkov. Z uvedeného dôvodu nárok žalobcu na zaplatenie prečerpania tvoreného vyššie uvedenými poplatkami vyhodnotil ako nedôvodný. Čiastkový nárok vytvárajúci prečerpanie na účte žalovaného uplatnené žalobcom predstavoval aj poplatok za upozornenie - debet spolu v sume 60,- eur a poplatok za výzvu - debet v sume 30,- eur, ktorý považoval za nedôvodný, keďže v konaní vo vzťahu k tejto sume nebolo preukázané žiadne primerané protiplnenie poskytnuté žalobcom žalovanému, pričom poukázal na závery rozhodnutia Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 3. mája 2011 (). Ani úrok vo výške 28 % ročne zo sumy 1 680,17 eur od 07.07.2018 do 26.07.2018 a zo sumy 1 680,17 eur od 27.07.2018 do zaplatenia nevyhodnotil ako individuálne dojednaný. Jeho dojednanie nevyplýva z uzavretých zmlúv, pričom pokiaľ žalobca odkazoval na Sadzobník poplatkov banky a Všeobecné obchodné podmienky, ako už bolo vyššie uvedené, v konaní nebol predložený Sadzobník poplatkov banky, ani Všeobecné obchodné podmienky, ktoré by boli žalovaným riadne podpísané a zároveň ani odkaz na sadzobník zverejnený v priestoroch pobočiek žalobcu alebo na webovej stránke žalobcu nie je dostatočnou informáciou pre spotrebiteľa a nepreukazuje riadne dojednanie úroku v uvedenej uplatnenej výške 28 % ročne. Sankčný úrok vo výške 28 % ročne nemôže požívať súdnu ochranu, nakoľko odporuje i kogentnej úprave úrokov z omeškania upravených v , s tým, že poukázal aj na ust. , v zmysle ktorého veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok, ktorý nie je ustanovený zákonom alebo uvedený v spotrebiteľskej zmluve. Čo sa týka nároku žalobcu na vyčíslený debetný úrok v sume 439,96 eur, tento považoval za nepreskúmateľný, nakoľko nie je zrejmé, z akých úrokových sadzieb pri jeho výpočte žalobca vychádzal a z akého základu. Pokiaľ žalobca pri výpočte tohto úroku vychádzal z úrokovej sadzby vo výške 28 % ročne, potom odkázal na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré dospel k záveru, že nároku na zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne nie je možné poskytnúť ochranu. Neprihliadnuc na účtované poplatky za transakcie v sume 224,16 eur, za balík služieb v sume 308,36 eur, za upozornenie - debet v sume spolu 60,- eur, úroky/daň v sume 439,96 eur, za zistenie zostatku v bankomate inej banky SR v sume spolu 2,27 eur, za avízo o nezrealizovaní príkazu v sume 8,- eur, za sms notifikáciu v sume 4,55 eur, za výzvu - debet v sume 30,- eur, ostatné poplatky v sume 5,- eur, za zrušenie trvalého príkazu v sume 0,17 eur, za ostatné potvrdenia v sume 6,- eur, predstavuje prečerpanie účtu žalovaného sumu vo výške 592,10 eur ako rozdiel medzi kreditnými operáciami vo výške 93 663,90 eur a debetnými operáciami v sume 94 256,- eur. Preto zo všetkých uvedených dôvodov žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 592,10 eur a vo zvyšku uplatnený nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol a s prihliadnutím na pomery žalovaného v súlade s ust. , mu povolil splatiť žalobcovi priznaný nárok v splátkach vo výške 50,- eur mesačne pod sankciou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. tak, že žalovanému ako úspešnejšej strane v spore nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

2) Proti tomuto rozsudku, v časti zamietajúceho výroku, ako aj výroku o trovách, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. , a . Mal za to, že súd porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie a postupoval v rozpore so zásadou kontradiktórnosti súdneho konania, keď v rozpore s ust. skúmal tvrdenia, ktoré neboli žalovaným spochybnené. Ohľadom poplatkov uviedol, že všetky poplatky boli vyjadrené určito a zrozumiteľne v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou zmluvy. V čase uzatvorenia zmluvy o účte zo dňa 30.05.2006 nebol ešte v platnosti zákon o platobných službách. Zmluva o bežnom účte sa preto spravovala ust. a nasl. . Poukázal na čl. VI. bod 4 Zmluvy, podľa ktorého je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov. Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník sú súčasťou zmluvy a to vzhľadom: na text zmluvy (ktorý ich uvádza ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy, s ktorou sa žalovaný oboznámil a vyslovil súhlas svojím podpisom), na rozhodnutie SD EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/2015 (podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument), na ust. v spojení s povahou úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu s tým, že podľa ust. sa výslovne upravuje možnosť úpravy povinností zo zmluvy v obchodných podmienkach. Poukázal na čl. 2 Zmluvy o povolenom prečerpaní, kde boli individuálne dohodnuté konkrétne poplatky. Poplatok za upomienku a výzvu predstavuje skutočnú náhradu nákladov banky, ktoré vznikli banke v súvislosti s omeškaním dlžníka. Poplatok za upomienku predstavuje aj službu klientovi spočívajúcu v tom, že klient je v dostatočnom časovom predstihu informovaný o omeškaní a o následkoch nesplácania úveru a môže tak tieto negatívne následky včas odvrátiť, pričom zároveň zabezpečuje, aby bol dlžník motivovaný splniť záväzok riadne a včas. Namietal, že súd nesprávne právne posúdil úrok vo výške 28

% p.a. ako sankčný úrok, úrok z omeškania. Uvedený nárok si uplatnil z titulu prekročenia, ktoré upravuje o spotrebiteľských úveroch ( a ). Výška úroku pri nepovolenom debete na účte bola upravená vo Výveske úrokových sadzieb. V tejto súvislosti poukázal aj na VOP účinné ku dňu vzniku prekročenia.

3) Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4) Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní ( , ) a bez nariadenia pojednávania ( ) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol, podľa ust. zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 30,- eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti ho potvrdil. Vo zvyšnej časti, t. j. vo výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 592,10 eur v splátkach vo výške 50,- eur mesačne splatných vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod sankciou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich, odvolaním nenapadnutom, ponechal rozsudok nedotknutý.

5) V prejednávanom prípade súd prvej inštancie správne vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 30.05.2006 a Zmluvou o spotrebiteľskom úvere - Povolené prečerpanie na účte zo dňa 28.12.2017 ako spotrebiteľský, podliehajúci právnej úprave spotrebiteľského práva. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej strany a neprípustnosti zneužívania postavenia dodávateľov ako tzv. silnejšej zmluvnej strany.

6) Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore so zásadou kontradiktórnosti súdneho konania (ust. ), keď skúmal tvrdenia žalobcu, ktoré neboli žalovaným spochybnené, je potrebné podotknúť, že v predmetnej veci nebolo sporné, že strany sporu uzatvorili vyššie uvedené zmluvy ako spotrebiteľské. Súd (rozhodujúci spotrebiteľský právny vzťah) má povinnosť prihliadať na neprijateľné podmienky z úradnej povinnosti (ust. ). Preto odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorý aj bez procesnej aktivity žalovaného ex offo prihliadal na ochranu spotrebiteľa - žalovaného v zmysle ustanovení , ako aj súvisiacich ustanovení o ochrane spotrebiteľa, považuje za správny.

7) Odvolací súd je taktiež názoru, že žalobca nemá nárok na úhradu poplatku za transakcie v sume 224,16 eur, poplatok za balík služieb vo výške 308,36 eur, poplatok za zistenie zostatku v bankomate inej banky SR vo výške 2,27 eur, poplatok za avízo o nezrealizovaní príkazu spolu vo výške 8,- eur, poplatok za sms notifikáciu v sume 4,55 eur, ostatné poplatky v sume 5,- eur, poplatok za zrušenie trvalého príkazu 0,17 eur a poplatok za ostatné potvrdenia v sume 6,- eur.

8) Žalobca v odvolaní namietal, že všetky poplatky boli vyjadrené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou zmluvy s tým, že súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky. V tejto súvislosti poukazoval na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy o účte nebol v platnosti zákon o platobných službách, a preto sa zmluva spravovala , pričom podľa ust. , časť obsahu zmluvy bolo možné určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky alebo iné obchodné podmienky, z čoho malo vyplývať, že nestanovil, že by všetky náležitosti zmluvy o účte museli byť obsiahnuté v jedinom dokumente. Odvolací súd sa s týmito argumentmi nemohol stotožniť, nakoľko v danej veci je žalovaný spotrebiteľom, ktorému právny poriadok poskytuje ochranu inými špeciálnymi predpismi. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah musí veriteľ/dodávateľ (žalobca) prihliadať aj na špecifické podmienky, ktoré je nutné dodržiavať pri ochrane spotrebiteľa. Tieto podmienky neupravuje ani zákon o platobných službách, ale špeciálne predpisy, akými sú napríklad zákon o ochrane spotrebiteľa, či . Podľa ust. , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

9) Žalobca ďalej argumentoval skutočnosťou, že Všeobecné obchodné podmienky, ako aj Sadzobník poplatkov sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Odvolací súd nesúhlasí s tým, že by tieto dokumenty mali charakter individuálneho zmluvného dojednania. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy dávať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nezodpovedá zásade profesionality a poctivosti, ak sa dávajú do nich dojednania, ktoré sú pre uzavretie zmluvy podstatné, z hľadiska informovania spotrebiteľa dôležité, resp. ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých sa predpokladá, že si ich spotrebiteľ nevšimne. Ak takéto podstatné ustanovenia dodávateľ zahrnie do všeobecných obchodných podmienok, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS ČR sp. zn. zo dňa 11.11.2013). Ani Sadzobník poplatkov nemá charakter zmluvného dokumentu obsahujúceho vzájomné dojednanie strán, naopak, tento predstavuje len interný jednostranný písomný dokument žalobcu.

10) Podstatné náležitosti zmluvy musia byť dohodnuté priamo v zmluve, nie v obchodných podmienkach, ktorých úlohou je len spresniť a rozvinúť niektoré ustanovenia zmluvy, prípadne upraviť určité technické náležitosti a ani v Sadzobníku poplatkov a v iných zdrojoch, na ktoré žalobca poukazuje, navyše keď ich obsah žalovaný nemohol ovplyvniť. Žalobca zároveň nepreukázal, že dokumenty na ktoré poukazuje boli k zmluve pripojené, že s nimi bol žalovaný pri podpise zmluvy reálne oboznámený, resp. ním boli podpísané. Možno konštatovať, že v okolnostiach posudzovanej veci absentuje kvalifikované zmluvné dojednanie (individuálne dojednané), ktoré by bolo výsledkom dohody strán a zakladalo by nárok žalobcu na uplatnené poplatky a úroky. V danom vzťahu ide o jednostranne prejavenú vôľu žalobcu.

11) Pokiaľ žalobca namietal závery rozsudku súdneho dvora C-42/2015, je potrebné dať do pozornosti, že i v tomto rozhodnutí sa konštatuje, že Smernica 2008/48/ES nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere patrí do pôsobnosti tejto smernice a musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy. Tu je potrebné poukázať na to, že v ustanovení presne špecifikuje podstatné náležitosti zmluvy, z čoho vyplýva, že tieto náležitosti musia byť i podpísané účastníkmi zmluvy. Teda v prípade, že by tieto náležitosti zmluvy boli obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach, minimálne je potrebné, aby tieto boli účastníkmi zmluvy i podpísané.

12) V zmysle vyššie uvedeného výkladu i odvolací súd považoval žalobcom požadovaný úrok 28 % ročne za individuálne nedojednaný, nakoľko takto požadovaný úrok nie je v zmluvách uzavretých medzi žalobcom a žalovaným uvedený. Pokiaľ žalobca odôvodňoval nárok naň z ust. 2 písm. f) a ust. 18 o spotrebiteľských úveroch, je potrebné podotknúť, že ust. o spotrebiteľských úveroch predovšetkým upravuje výlučne informačnú povinnosť banky vo vzťahu ku klientovi pre prípad vzniku prekročenia (prečerpania) bežného účtu, neustanovuje akékoľvek práva banky v súvislosti s prekročením (prečerpaním) bežného účtu (neustanovuje, že banka má voči klientovi pri nepovolenom prečerpaní nárok na všetky plnenia, o ktorých jej toto ustanovenie ukladá klienta informovať).

13) Odvolací súd sa ale nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, pokiaľ tento žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie poplatku za výzvu na splatenie nepovoleného prečerpania účtu vo výške 30 eur, ktorý bol dojednaný medzi žalobcom a žalovaným v zmluve o spotrebiteľskom úvere - Povolené prečerpanie na účte zo dňa 28.12.2017. Uvedený nárok žalobcu priamo vyplýva z čl. 2 zmluvy. Čo sa týka nároku na zaplatenie poplatku za upozornenie - debet vo výške 60,- eur, odvolací súd nestotožňujúc tento poplatok so zmluvnou pokutou uvedenou v čl. 2 totožnej zmluvy, tento žalobcovi nepriznal.

14) K argumentácii žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

15) O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú primerane aj na odvolacie konanie), ods. 2 (ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie) a aplikujúc ustanovenie (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci). Žalobca bol v konaní úspešný čo do výšky sumy 622,10 eur (po pripočítaní sumy poplatku za výzvu na splatenie nepovoleného prečerpania účtu vo výške 30,- eur k sume 592,10 eur predstavujúcej prečerpanie účtu žalovaného - viď bod 17 napadnutého rozhodnutia) a neúspešný vo výške sumy 1.058,47 eur. V prejednávanej veci bol úspešný žalovaný, ktorého úspech predstavuje 62,98 % (žalobcov úspech predstavuje 37,02 %). Žalovaný by mal teda nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,96 % (čistý úspech). Nakoľko ako úspešnému v konaní mu vychádzajúc z obsahu spisu žiadne trovy majúce sa nahradiť nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

16) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).