Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

48C/18/2024

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcov: 1/ X.. S. F., nar. XX.XX.XXXX, a 2/ X.. T. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX N., právne zast.: HHB advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 13, 036 01 Martin, IČO: 52 274 896, proti žalovanému: Ing. K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C. XX, XXX XX I., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 06.03.2024 bol tunajšiemu súdu postúpený návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhajú zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v petite návrhu za účelom zabezpečenia ich pohľadávky vo výške 168.000,- Eur z titulu poskytnutej pôžičky.

2. Návrh odôvodnili nasledovne. V úvode podania dali žalobcovia do pozornosti súdu existenciu konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. , ktoré úzko súvisí s podaným návrhom. Predmetom tohto upomínacieho konania je žalobný nárok žalobcov uplatnený proti žalovanému a p. PaeDr. K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. 8, XXX XX D. (otec žalovaného), o zaplatenie 168.000,- Eur s príslušenstvom. V upomínacom konaní bol dňa 18.09.2023 vydaný platobný rozkaz, proti ktorému bol zo strany žalovaného a jeho otca podaný odpor. Bližšie uviedli, že predmetný nárok si uplatnili titulom poskytnutej bezúročnej pôžičky, na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi nimi (ako veriteľmi) na jednej strane a žalovaným a jeho otcovi (ako dlžníkmi) na druhej strane dňa 28.02.2018, ktorou sa žalobcovia zaviazali poskytnúť dlžníkom bezúročnú pôžičku vo výške 250.000,- Eur, ktorú sa dlžníci zaviazali vrátiť do 10.12.2018. Časť pôžičky vo výške 232.000,- Eur poukázali žalobcovia dlžníkom bankovým prevodom na účet uvedený v Zmluve o pôžičke a zvyšnú časť vo výške 18.000,- Eur im poskytli v hotovosti. Keďže pôžička nebola zo strany dlžníkov v lehote vrátená, žalovaný a jeho otec poskytli žalobcom dňa 09.12.2021 čestné vyhlásenie, v ktorom uznali zostatok svojho dlhu na základe Zmluvy o pôžičke vo výške 188.000,- Eur. V Čestnom vyhlásení zároveň výslovne uviedli, že z pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o pôžičke bolo ku dňu poskytnutia Čestného vyhlásenia splatených spolu 62.000,- Eur, z toho 32.000,- Eur prevodom dňa 27.06.2019 a ostatné prostriedky vo výške 30.000,- Eur boli žalobcom uhradené v hotovosti dňa 09.12.2021. Následne bolo zo strany žalovaného vrátených z titulu Zmluvy o pôžičke ešte ďalších 20.000,- Eur, a to bezhotovostným prevodom dňa 30.01.2023. Dlžná časť pôžičky tak predstavuje ku dnešnému dňu sumu vo výške 168.000,- Eur. Žalobcovia vyslovili názor, že žalovaný a jeho otec sú si dobre vedomí svojho dlhu voči nim, ako aj jeho výšky. O tejto skutočnosti svedčí aj list zo dňa 16.06.2023 adresovaný žalobcom od právneho zástupcu žalovaného a jeho otca - advokátskej kancelárie AK HERCEG, s.r.o., v ktorom sa výslovne uvádza, že žalovaný a jeho otec

sú si vedomí, že do dnešného dňa nesplatili v celosti pôžičku poskytnutú vo výške 250.000,- Eur, pričom navrhujú nesplatený zostatok vysporiadať prevodom nehnuteľnosti špecifikovanej v Liste do vlastníctva žalobcov, s čím však žalobcovia nesúhlasia. Žalobcovia súčasne dali súdu do pozornosti skutočnosť, že žalovaný bol na začiatku upomínacieho konania (krátko po doručení Platobného rozkazu) vlastníkom viacerých nehnuteľností (zapísaných na LV č. XXXX k.ú. S., LV č. XXXX k.ú. N. a LV č. XXXX k.ú. I.), pričom len niekoľko mesiacov po doručení platobného rozkazu žalovanému, ten previedol jednu zo svojich nehnuteľností (zapísanú na LV. Č. XXXX, k.ú. I.) na tretí subjekt. Žalovaný sa začal postupne zbavovať svojho majetku, a to práve v dôsledku jeho vedomosti o existencii upomínacieho konania a s tým súvisiacej hrozby možnej exekúcie proti jeho majetku. Vyjadrili obavu, že rovnako bude žalovaný pokračovať, a to aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX a k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX. Je pritom zjavné, že cieľom opísaného zbavovania sa majetku žalovaného je výlučne vyhnutie sa povinnosti zaplatiť svoj dlh voči žalobcom. Takéto konanie žalovaného navyše nepochybne ohrozuje vymoženie pohľadávky žalobcov uplatnenej v upomínacom konaní. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na základe tohto návrhu, a teda naliehavý právny záujem žalobcov na nariadení zabezpečovacieho opatrenia na základe tohto návrhu je dôvodná obava, že prípadné exekučné vymáhanie peňažného nároku žalobcov proti žalovanému titulom samotným žalovaným uznanej pohľadávky žalobcov vo výške 168.000,- Eur spolu s príslušenstvom, môže byť v dôsledku opísaného zbavovania sa majetku zo strany žalovaného ohrozené. Zdôraznili, že v tomto prípade skutočne existuje dôvodná obava, že prípadná následná exekúcia, ktorá by bola vedená v prospech žalobcov proti žalovanému titulom ich pohľadávky na zaplatenie 168.000,- Eur spolu s príslušenstvom, bude vzhľadom na vyššie opísané zbavovanie sa majetku zo strany žalovaného ohrozená. Dodali, že z pohľadu tohto návrhu je právne irelevantný motív zbavovania sa majetku zo strany žalovaného, teda či dôvodom na takéto konanie je napríklad jeho zlá finančná situácia, na ktorú mimochodom odkazujú tak žalovaný ako aj Otec Žalovaného v Čestnom vyhlásení a v Liste. V tejto súvislosti poukázali na nález Ústavného súdu SR spis. zn. , ktorý sa v ňom jednoznačne vyjadril, že aj prípadnú nemajetnosť strany je potrebné v týchto intenciách skúmať ako premennú pri hodnotení obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. Žalobcovia sú aj s poukazom rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR R (ČR) 6/1994 presvedčení, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie nie je rozhodujúca hodnota nehnuteľných vecí, na ktorých má byť zriadené záložné právo (v tomto štádiu konania sa to z pohľadu možností žalobcov objektívne ani len nedá posúdiť), ale už vyššie preukázaná dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie. Záverom tejto časti návrhu vyjadrili svoje presvedčenie, že navrhované zabezpečovacie opatrenie nebude podľa ich názoru v rozpore so zásadou proporcionality, keďže toto opatrenie žalovaného de facto žiadnym spôsobom neobmedzí. Dodali, že v prípade, ak žalovaný prejaví záujem vyrovnať sa so žalobcami, t.j. dobrovoľne uhradiť ich pohľadávku uplatnenú v upomínacom konaní, ktorú mimochodom uznal, čo do dôvodu ako aj výšky, navrhované zabezpečovacie opatrenie bude pre žalovaného právne bezvýznamné. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadajú súd, aby ich návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel a súčasne im priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. K návrhu pripojili: Platobný rozkaz, Odpor žalovaného a jeho otca, nedatovaný, doručený do súdneho spisu vedeného k upomínaciemu konaniu dňa 02.10.2023, Zmluva o pôžičke zo dňa 28.02.2018, Výpis z účtu žalobcu v 1. rade za obdobie mesiaca marec 2018, Čestné vyhlásenie, Výpis z účtu žalobcu v 1. rade za obdobie mesiaca jún 2019, Výpis z účtu žalobcu v 1. rade za obdobie mesiaca január 2023, List zo dňa 16.06.2023, Návrh Kúpnej zmluvy, Lustrácia v záznamoch Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 27.10.2023, Výpisy z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX a XXXX ku dňu 14.11.2023, Výpisy z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX a XXXX ku dňu podania Návrhu.

4. Podľa (ďalej len „“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

6. Podľa výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

7. Zabezpečovacie opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je obava, že by exekúcia mohla byť ohrozená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia dokazovanie neprebieha. Je iba potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia. To vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným znakom neodkladných a zabezpečovacích opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť, potreba procesnej ochrany, či úpravy pomerov strán a zabráneniu ohrozenia exekúcie. Skúmanie podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje pri konaní vo veci samej. Nie je konečným rozhodnutím, preto pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné.

8. Pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase použiteľného práva.

9. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to: a) zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy o budúcnosť marenia exekúcie.

10. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd posudzoval, či predmetom návrhu je spôsobilý predmet záložného práva, či zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia môže zabezpečovať peňažnú pohľadávku a tiež, či existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie.

11. Podľa , záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. V tejto veci navrhovateľ ako záloh označil nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, na základe čoho súd skúmal, či uvedené nehnuteľnosti sú spôsobilým predmetom záložného práva.

12. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Postihuje tak majetok patriaci dlžníkovi za účelom zabezpečenia budúcej vymožiteľnosti pohľadávok, ktoré má navrhovateľ voči dlžníkovi. Z ustanovenia je tak zrejmé, že záložné právo možno zriadiť iba k veciam, právam, či iným majetkovým hodnotám, ktoré (v čase rozhodnutia) vlastnícky patria dlžníkovi, t.j. dlžník (žalovaný) musí byť v čase rozhodnutia vlastníkom majetku, ktorý má slúžiť ako záloh.

13. Z hľadiska existencie, trvania a vymedzenia nároku žalobcov, ktorému sa má poskytnúť ochrana v podobe navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, má súd za to, že žalobcovia osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, poukazujúc pritom na Zmluvu o pôžičke zo dňa 28.02.2018 (č.l. 16-20), čestné vyhlásenie žalovaného a jeho otca o uznaní dlhu voči žalobcom (č.l. 23), ako aj vydaný platobný rozkaz na zaplatenie sumy 168.000,- Eur s príslušenstvom v rámci upomínacieho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica (č.l. 33-36), či oznámenie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 16.06.2023 (č.l. 29). Žalobcovia taktiež v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preukázali aj splnenie ďalšej podmienky, a to spôsobilý predmet záložného práva. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že predmet záložného práva je spôsobilý na zabezpečenie, keď predmetom záložného práva majú byť nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného.

14. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, súd musí zohľadniť aj zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením v súlade s ust. musí spĺňať kritérium primeranosti a proporcionality a nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov strán, najmä žalovaného. Primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia je súd povinný skúmať a žalobca povinný osvedčiť. Zriadením záložného práva prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia dochádza k zásahu do právneho postavenia žalovaného z hľadiska obmedzenia, resp. sťaženia možnosti nakladať s jeho majetkom zaťaženým súdom zriadeným záložným právom, kedy v zmysle ust. záložné právo v zásade pôsobí voči nadobúdateľovi zálohu pri jeho prevode alebo prechode. Kritérium primeranosti a proporcionality zabezpečovacieho opatrenia tak musí zohľadňovať na jednej strane hodnotu zabezpečovanej pohľadávky veriteľa v pomere na druhej strane k hodnote veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, ku ktorej súd zabezpečovacím opatrením zriaďuje záložné právo. V danom prípade pohľadávka žalobcov predstavuje sumu 168.000,- Eur, pričom hodnotu nehnuteľností, ktoré žalobcovia žiadajú podaným návrhom zaťažiť záložným právom, súdu neosvedčili. Z uvedeného dôvodu súd nemal osvedčený predpoklad proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, keď nemal žalobcami osvedčenú ani približnú hodnotu navrhovaného zálohu. Je pritom súčasťou povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcov, aby v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčili primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k osvedčovanej pohľadávke žalobcov voči žalovanému. Žalobcovia v návrhu uviedli, pričom toto svoje tvrdenie opreli o rozhodnutie, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie nie je rozhodujúca hodnota nehnuteľných vecí, na ktorých má byť zriadené záložné právo, nakoľko podľa ich názoru sa to v tomto štádiu konania z pohľadu možností žalobcov objektívne ani len nedá posúdiť. Súd sa s týmto tvrdením žalobcov nestotožňuje, nakoľko približný odhad ceny nehnuteľností sa dá preukázať napríklad nezávislým stanoviskom niektorej z realitných kancelárií na obdobné pozemky, či byty, resp. nebytové priestory v uvedenej lokalite, kde sa nachádzajú pozemky, byt a nebytové priestory, ktoré žalobcovia žiadajú zaťažiť záložným právom na zabezpečenie ich pohľadávky, ktorú evidujú voči žalovanému.

15. Súd zároveň dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili ani dôvodnosť obavy, že prípadná budúca exekúcia ich pohľadávky je ohrozená. Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, avšak skutočnosťami, ktoré osvedčujú, že by exekúcia mohla byť zmarená, je predovšetkým také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Žalobcovia neosvedčili správanie žalovaného, ktoré vedie k znižovaniu reálnej hodnoty jeho majetku tým, že sa ho žalovaný zbavuje jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, resp. zaťažuje ho záložnými právami iných veriteľov. Súdu nie je zrejmé, akým spôsobom by malo opísané konanie žalovaného ohroziť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu v prípadnom exekučnom konaní. Za zbavovanie sa majetku nemožno považovať, ak žalovaný majetok scudzil za primeranú protihodnotu, čím by nijakým spôsobom neohrozili vymožiteľnosť pohľadávky žalobcov, nakoľko predajom dochádza len k zmene formy vlastníctva z vlastníctva nehnuteľnosti na vlastníctvo peňažných prostriedkov v hodnote zodpovedajúcej predanej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti žalobcovia nijako neosvedčili a ani len netvrdili, že by žalovaný chcel nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve scudzovať pod cenu, prípadne za neprimerané protiplnenie či darovaním, kedy by bolo možné hovoriť o zbavovaní sa majetku. Naopak z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaný spolu so svojim otcom navrhli žalobcom nesplatený zostatok pohľadávky vysporiadať prevodom nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v Oznámení zo dňa 16.06.2023 (List, č.l. 29), čo však žalobcovia neakceptovali, pričom bližšie nezdôvodnili svoje rozhodnutie. Navyše tvrdenie žalobcov ohľadne zlej finančnej situácie žalovaného a jeho otca, na ktorú sa vraj odvolávajú aj samotní dlžníci v Čestnom vyhlásení zo dňa 09.12.2021 (č.l. 23) a Oznámení zo dňa 16.06.2023 (č.l. 29), na podporu dôvodnosti podaného návrhu (ako obava z ohrozenia budúcej exekúcie), však z predložených listinných dôkazov vôbec nevyplýva, nakoľko ani v čestnom vyhlásení ani oznámení nie je žiadna zmienka o tom, že žalovaný a jeho otec sú vo finančnej tiesni.

XX. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, za použitia citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré musia byť splnené kumulatívne, nakoľko žalobcovia dostatočne neosvedčili dôvodnosť

obavy z exekúcie a taktiež nepreukázali hodnotu majetku, na ktorý sa malo vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, z toho dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol.

17. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na . Žalobcovia boli v konaní neúspešní a preto by úspešný žalovaný mal proti nim nárok na náhradu trov konania. S poukazom na skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy nevznikli a na zásadu racionality, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).