Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-52-2017.pdf
PDF · 104.59 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/52/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou, v právnej veci žalobcu: N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Y. E. XXX, XXX XX A. Y. E., právne zast. JUDr. Miroslav Bachynec, advokát, Podbiel 177, 027 42 Podbiel, proti žalovanému: D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Y. E. XXX, XXX XX A. Y. E., právne zast. JUDr. Dušan Serek, so sídlom Hattalova 373/3, 029 01 Námestovo, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Stranám sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.12.2017 domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam - pozemku zapísanom v k.ú. A. Y. E., parcela registra „T." ktorá je zapísaná na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X -orná pôda vo výmere XXXX m2, a to v časti pod Y./X na žalobcu - N. O. v podiele XX/XX úč. a v časti pod B/X na žalovaného - D. L.'. v podiele X/XX úč., pričom v rámci pôvodnej žaloby žiadal, aby v rámci vyporiadania bola celá nehnuteľnosť prikázaná do jeho výlučného vlastníctva a aby žalovanému bol zaviazaný vyplatiť za prikázaný spoluvlastnícky podiel, ktorý predstavuje výmeru XXXmX sumu 17,70 €, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti pôvodne odôvodňoval tým, že viackrát sa snažil osobne o uzatvorenie dohody so žalovaným o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, ktorý spoluvlastníctvo nadobudol aj za cenu porušenia práva prednosti pôvodným spoluvlastníkom, avšak neúspešne, nakoľko to žalovaný odmietol.. On nemá záujem na zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve k pozemku, ktorý je predmetom tohto návrhu z dôvodu. že ho aj napriek tomu, že je jeho majoritný podielový spoluvlastník nemôže účelne využívať na poľnohospodárske účely. Za primeranú náhradu, ktorá bude vyplatená žalovanému považuje čiastku 17,70 € /tj. 0,1563 € za 1 m2/, keďže na jeho podiel ako na podiel žalobcu XX/XX-in účasti pripadá výmera XXXXmX, tak potom na podiel žalovaného v X/XX-in úč. pripadá výmera XXX m2. Nakoľko tak predmetom žalobného návrhu je výmera prislúchajúca na spoluvlastnícky podiel žalovaného celkom XXX,XX m2, v hodnote podľa zákona č. 582/2004 Z.z., o cene ornej pôdy v A. A. Y. E. má táto výmera hodnotu vo výške 17,70 € /0.1563 € za lm2/.
3. V priebehu konania žalobca zobral svoju žalobu späť a žiadal konanie zastaviť, pričom ako dôvod uviedol možnosť uzavretia dohody zámenou pozemkov (čl. 38), neskôr žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nemožnosti reálneho rozdelenia spornej nehnuteľnosti bez toho aby došlo k porušeniu zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. S uvedeným späťvzatím žaloby však nesúhlasil žalovaný, ktorý žiadal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo
k spornej nehnuteľnosti z dôvodu, že ani on nemá záujem zotrvať v podielom spoluvlastníctve so žalobcom, pričom má na vyporiadaní pozemku záujem nakoľko je na ňom postavená maštaľ, ktorú má v dlhodobom prenájme, a v ktorej maštali skladuje seno, drevo, zrno pre hospodárske zvieratá, má tam odstavené nákladné auto a sklad materiálu (čl. 41-42). Žalovaný ďalej tvrdil, že spornú nehnuteľnosť nepovažuje za pozemok poľnohospodársky na ktorý by sa vzťahoval zákon č. 180/1995 Z.z., ale ju považuje za stavebný pozemok podľa § 43h zákona č. 50/1976 Zb., keďže je už zastavaná existujúcou stavbou, ktorú má on v dlhodobom nájme od roku 2010, pričom v priebehu tohto konania súdu predložil výpis z U. z ktorého vyplýva, že na parcele U. parc. č. XXX/X o výmere XXX m2- zastavaná plocha a nádvorie je zapísaná maštaľ, pričom LV k danej nehnuteľnosti nie je založený (čl. 164). Uvedená stavba bola zapísaná popisným spôsobom. Súd späťvzatie žalobného návrhu nepripustil, a to uznesením č.k. 1C/52/2017-69, nakoľko toto späťvzatie žaloby bolo voči žalovanému právne neúčinné z dôvodu jeho nesúhlasu podľa § 146 ods. 1,2 CSP.
4. Žalobca vo svojich ďalších vyjadreniach vo veci ako aj na pojednávaní dňa 22.10.2020 žiadal žalobu zamietnuť predovšetkým z dôvodu, že reálne rozdelenie pozemku nie je pre zákonné prekážky možné, keďže podľa jeho názoru sa jedná o poľnohospodársky pozemok, navyše poukazoval na to že pokiaľ je na ňom aj postavená stavba maštale, ktorá mala byť postavená okolo roku 1980, tak ide o stavbu neoprávnenú, keďže bola postavená bez stavebného povolenia a nebola skolaudovaná, pričom aj znaleckého posudku č. 35/2020 zo dňa 23.4.2020, ktorý si dal na účely tohto konania vyhotoviť žalovaný o všeobecnej hodnote pozemku vyplýva, že znalec pri ohodnocovaní pozemku nezobral do úvahy na časti pozemku stojacu nepovolenú stavbu a neocenil pozemok pod stavbou ako stavebný lebo stavba reálne neexistuje.
5. Žalovaný vo svojich ďalších vyjadreniach vo veci ako aj na pojednávaní dňa 22.10.2020 zotrval na svojich tvrdeniach, že pozemok v časti, v ktorej je zastavaný stavbou maštale, nie je poľnohospodárskou pôdou, ale že ide o stavebný pozemok a preto žiadal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo celého pozemku tak, že žalovanému bude v zmysle Geometrického plánu č. 7/2019 zo dňa 25.2.2019 vyhotovenom spol. Geomal Slovensko, s.r.o. so sídlom J. Hertela 284/4, Trstená (čl. 48) prikázaný pozemok pod stavbou maštale, a teda novovytvorená U. parc. č. XXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a zvyšnú nezastavaná časť pozemku, a teda novovytvorené parcely U. parc. XXX/X- ttp o výmere XXX m2 a U. č. XXX/X- zastavaná plocha o výmere XmX budú prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu za peňažnú náhradu pre žalobcu vo výške 37,97, tak ako bola ustanovená znaleckým posudkom, pričom prísup žalovaného k novovytvorenej parcele U. parc. č. XXX/X by mal žalovaný zabezpečený od severnej strany - zozadu ide o spevnenú, poľnú cestu po ktorej už chodí, pričom po nej chodia viaceré osoby, predtým po nej chodili do maštale družstevníci a doteraz nebol žiadny problém so vstupom a teda po novovytvorenej parcele U. č. XXX/X (POZNÁMKA súdu ide o pozemok, ktorý nie je predmetom toho konania a ktorý vlastnícky patrí iným osobám).
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, ako aj ďalšími vyjadreniami žalobcu vo veci (čl. 24,38, 79, 84, 118-119, 145-146), tiež s vyjadreniami žalovaného (čl. 10-11, 26, 41-42, 155), ako aj s listinnými dokladmi predloženými žalovaným a to s Nájomnou zmluvou zo dňa 10.5.2010 (čl. 12), Výpisom zo živnostenského registra na žalovaného z čl. 13, s výpisom na register farmy č. XXXXXX na žalovaného (čl. 14), s Geometrickým plánom č. 7/2019 (čl. 45-48), s Oznámením obce A. Y. E. zo dňa 6.4.2020 (čl. 128), s vyhlásením o vklade zo dňa 8.12.1998 (čl. 157-158), so Znaleckým posudkom č. 35/2020 zo dňa 25.4.2020 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov pre .k. A. Y. E. vypracovaný Ing. Jozefom Žuffom (čl. 130-136), ako aj s LV č. XXXX (čl.163), s kópiou katastrálnej mapky z U. (čl. XX,XX, ), a s tým súvisiacimi výpismi LV pre k.ú. A. Y. E. na str. 165-166 na susedné nehnuteľnosti U. parc. č. XXXX, XXXX (LV č. XXXX) a U. č. XXXX (LV. č. XXX), ako aj s fotografiami časti spornej nehnuteľnosti z čl. 44, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Z LV č. XXXX pre k.ú. A. Y. E. mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku U. parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m2 zapísaného v U. ako druh pozemku : orná pôda, ktorý je umiestnený mimo zastaveného územia obce a teda v extraviláne, kde žalobca je spoluvlastníkom podielu o veľkosti XX/XX-in úč. z celku a žalovaný spoluvlastníkom podielu o veľkosti X/XX-ina úč. z celku. Rovnako bolo zistené a táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná, že na časti vyššie uvedeného pozemku presnejšie vo výmere XXX m2 je postavená stavba maštale, ktorá má celkovú výmeru XXX m2 a ktorú stavbu ako poľnohospodárku budovu vo vlastníctve
spol. „A.“ podielnicke poľnohospodárske družstvo so sídlom P., IČO: 36 382 175 má v nájme na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 10.5.2010 na dobu 99 rokov od 1.5.2010 žalovaný. Z nájomnej zmluvy tiež vyplýva, že táto poľnohospodárska budova označená ako maštaľ mala byť postavená v roku 1980 bez súp. č. o rozmeroch XXm x Xm, pozostávajúca z betónovej podlahy, drevených stien a plechovej strechy. Z potvrdenia obce A. Y. E. zase vyplýva, že vyššie uvedená stavba maštale mala byť postavená a skolaudovaná pred rokom 1976 stavebníkom „Orava“ podielnicke poľnohospodárke družstvo, Nižná, IČO: 36 382 175. Z vyhlásenia o vklade zo dňa 8.12.1998 bolo rovnako zistené, že vyššie uvedená stavba maštale bola zahrnutá ako členský vklad v podobe hmotného investičného majetku vkladateľom ORAVA- Poľnohospodárske podielnicke družstvo Nižná, IČO: 00 191 094 (vymazaný z OR dňa 12.2.2017-čl. 147) do HIM spol. „ORAVA“ podielnicke Poľnohospodárske družstvo, Nižná, IČO: 36 382 175 ako „maštaľ“ inv. č. XXXXXX, kde podľa vyjadrenia žalovaného označenie HRF znamená označenie typu kráv, ktoré v tom čase choval vkladateľ. Vyššie uvedené zistenia žalobca súdu ďalej nerozporoval.
8. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka (1) Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
9. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
10. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka (2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
11. Podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, (1)V záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastaveného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.
12. Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom , (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu48) <https:// www.zakonypreludi.sk/zz/1995-180> alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva49) <https:// www.zakonypreludi.sk/zz/1995-180> alebo rozhodnutia o dedičstve50) <https://www.zakonypreludi.sk/ zz/1995-180> vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
13. Podľa § 2písm. b/ zákona č. 220/2004 Z.z. ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov Na účely tohto zákona sa rozumie, b) poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností1) <https://www.zakonypreludi.sk/ zz/2004-220> (ďalej len „kataster“) ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (2) Pozemok na poľnohospodárske účely podľa tohto zákona je taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je a) poľnohospodárskou pôdou,2) <https://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-504>(odkaz na zákon č. 200/2004 z.z.), b) evidovaný v katastri nehnuteľností v registri „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely, alebo c) iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely; ustanovenia osobitného predpisu9) <https://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-504> tým nie sú dotknuté. 15. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z nejakého dôvodu nevyhovuje. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní (§ 141 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Ak k tejto dohode spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojím autoritatívnym rozhodnutím. Spôsoby tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť, sú uvedené v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak nie je rozdelenie veci (prvý spôsob autoritatívneho vyporiadania) dobre možné, súd pristúpi k druhému spôsobu autoritatívneho vyporiadania a prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom (druhý spôsob vyporiadania). Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (tretí spôsob súdneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva).
16. V danom prípade medzi stranami bolo sporné, či je možné rozdelenie vyššie uvedeného pozemku, ktorý je predmetom tohto konania a ktorý je zapísaný v U. pre k.ú. A. Y. E. na LV č. XXXX ako U. parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda, umiestnený mimo zastaveného územia obce vzhľadom ku skutočnosti, že je sčasti presnejšie vo výmere XXX mX zastavaný poľnohospodárskou stavbou- maštaľou, kde žalobca na strane jedenej tvrdil, že to možné nie je, nakoľko pozemok je potrebné považovať ako celok za poľnohospodársky a z tohto dôvodu je jeho delenie vylúčené, nakoľko by došlo k jeho drobeniu pod výmeru XXXXmX a žalovaný na strane druhej tvrdil, že rozdelenie možné je, z dôvodu že pozemok pod stavbou má charakter stavebného pozemku.
17. Pri rozhodovaní vyššie uvedenej otázky súd vychádzal z vyššie citovaných ust. zákonov č. 180/1995 Z.z., č. 220/2004 z.z. a č. 504/2003 Z.z.. Zákon č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku nepoužil, nakoľko ustanovenia uvedené v tomto zákone sa s poukazom na ust. § 1 písm. a/ použijú na postup nadobúdania vlastníckeho práva prevodom, čo nie je tento prípad. V ďalšom, keďže žalovaný poukazoval na Nájomnú zmluvu zo dňa 10.5.2010 na základe ktorej má prenajatú stavbu maštale súd vychádzal z ust. zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 hovorí o definícii „pozemku na poľnohospodárske účely“, kde potom za takýto pozemok označuje pozemok alebo jeho časť definovaný v písm. a/, b/ a c/, pričom v písm. a/ odkazuje na def. poľnohospodárskej pôdy v zákone č. 220/2004 Z.z., v písm. b/ o definícii pozemku na poľnoh. účely, ktorý je v katastri nehnuteľnosti klasifikovaný ako zastavané plochy a nádvoria, pričom však slúži na poľnohospodárske účely a v písm. c/ o inom pozemku prenechanom na poľ. účely. Ustanovenia Stavebného zákona § 43h na ktoré poukazoval právny zástupca žalovaného súd nepoužil, nakoľko tieto sa daný skutkový stav nevzťahujú, keďže upravujú definíciu stavebného pozemku, ktorý sa nachádza v územnom pláne obce alebo zóny , čo nie je tento prípad.
18. V konaní bolo jednoznačne preukázané a toto medzi stranami nebolo ani sporné, že na časti sporného pozemku (XXX m2) je umiestnená budova maštale, ktorá tam bola postavená právnym predchodcom súčasného vlastníka stavby spol.“Orava“ podielnické poľnohospodárske družstvo, P., IČO: 36 382 175, za účelom chovu kráv právneho predchodcu terajšieho vlastníka, a teda ORAVA- Poľnohospodárske podielnicke družstvo Nižná, IČO: 00 191 094, a teda išlo nepochybne o objekt, ktorého spôsob využívania súvisí s poľnohospodárkou výrobou, čo inak vyplýva aj z nájomnej zmluvy predloženej samotným žalovaným. Žalovaný sám uviedol, že v budove maštale vykonáva podnikateľskú činnosť, pričom podniká tak v oblasti výroby a impregnácii dreva, zvoz a povozníctvo dreva, ako aj v oblasti poľnohospodárskej činnosti, kde má registrovanú farmársku činnosť už od 29.12.2010 pod č. XXXXXX, o ktorej skutočnosti predložil súdu aj doklady ako je uvedené vyššie. Z uvedeného je tak zrejmé, že ide o stavbu na poľnohospodárske účely.
19. Pokiaľ aj pozemok pod maštaľou je zapísaný v U. reg. „W.“ ako zastavaná plocha a nádvorie pod parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 a to na LV č. XXXX, ide stále o pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely. Na základe vyššie uvedeného mal teda súd za to, že v prípade spornej nehnuteľnosti -pozemku, ktorý je predmetom tohto konania a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX ako U. parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda s poukazom na aplikáciu ust. § 23 ods. 1 v spojení s § 21 ods. 1 z. č. 180/1995 Z.z. nie je možné túto reálne rozdeliť aj napriek tomu, že v zmysle vykonaného geometrického plánu na základe ktorého došlo k zápisu vyššie uvedeného pozemku U. č. XXX/X popisným spôsobom je táto reálne deliteľná. Výnimky ustanovené v § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. kedy sa ustanovenia § 22 a 23 nepoužijú neboli v konaní zistené. Súd tu poukazuje aj na doposiaľ platnú judikatúru NS SR, a to na rozsudok NS SR z 20.7.2007 sp. zn. 1Cdo/187/2006, ako aj na rozsudok NS SR 29.1.2008 sp. zn. 1Cdo/88/2007.
20. Nakoľko v danom prípade podľa názoru súdu reálne rozdelenie veci (pozemku) nie je možné, bolo potrebné uvažovať, či prichádza do úvahy druhý spôsob vyporiadania a teda prikázanie veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov, resp. či tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
21. Nakoľko po vykonanom dokazovaní bol súd toho názoru, že dôvody osobitného zreteľa tu existujú, žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa súd vzhliadol v skutočnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalobcu ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom žalovaného zrušiť podielové spoluvlastníctvo súdu javil ako významnejší a prednejší, a to z nasledujúcich dôvodov:
22. V zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri prikázaní veci (podielu) jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu možno použiť len hľadisko účelného využitia veci, pričom z tohto pohľadu tak potom veľkosť spoluvlastníckeho podielu nemá vplyv na rozhodovanie súdu pri vyporiadaní spoluvlastníctva. V konaní bolo zistené, že reálne rozdelenie veci nie je možné, a to z vyššie uvedených zákonných dôvodov (odôvodnenie rozsudku bod 19.), rovnako, že pozemok, ktorého väčšinovým spoluvlastníkom je žalobca (kedy vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu XX/XX -in jeho výmera činí XXXX m2, výmera podielu X/XX-iny žalovaného činí potom XXX m2) je síce ako celok zapísaný na LV č. XXXX vo výmere XXXX m2 ako orná pôda, no v skutočnosti je sčasti zastavaný poľnohospodárskou stavbou - maštaľou o výmere XXX m2, ktorú má zase v dlhodobom nájme žalovaný a ktorý ju aj využíva na farmárske - poľnohospodárske podnikateľské účely ako sklad ( nájom na dobu 99 rokov, čo keďže inak presahuje obvyklú dĺžku obyčajného ľudského života samo osebe nečiní nájomnú zmluvu neplatnou, ale jedná sa o nájom dojednaný na dobu neurčitú). Za uvedeného stavu by tak z hľadiska účelného využitia veci- poľnohospodárskeho pozemku svedčilo právo na prikázanie veci v celosti za primeranú náhradu žalovanému. Žalobca by potom za svoj spoluvlastnícky podiel obdržal náhradu ako za poľnohospodárky pozemok, žalovaný by získal zase celú nehnuteľnosť o výmere XXXX m2, aj keď v reáli túto nevyužíva ako celok (keďže využíva iba tú časť o veľkosti XXX m2 nachádzajúcu sa pod skladom maštale a inak aj väčšiu ako je veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu) a ani časť sporného pozemku nepotrebuje k vstupu do skladu maštale, ktorú má prenajatú, keďže ako sa sám vyjadroval používa ako prístupovú cestu k nej poľnú cestu smerom zo severu (opačnej strany). Súd mal tak za to, že v tomto prípade je významnejší a prednejší záujem žalobcu ponechať mu doterajšie spoluvlastníctvo pozemku, ktorý ho môže využívať, resp. začať využívať pre svoje účely ako väčšinový podielový spoluvlastník, než ako ho oň pripraviť aj keď za náhradu (ktorá sa však žalobcovi nejavila z hľadiska charakteru pozemku primeranou), a teda ponechanie spoluvlastníckeho stavu je nad záujmom žalovaného, ktorému podľa názoru súdu išlo len o vyriešenie otázky užívacích vzťahov a otázka zániku spoluvlastníctva pre neho nemala prioritu a ani praktický význam práve vzhľadom na vyššie zistenú skutkovú situáciu ohľadne spôsobu súčasného užívania sporného pozemku ( navyše žalovaný sa sám vo svojom vyjadrení zo dňa 8.1.2018 vyjadril, že sporný pozemok kupoval hlavne za účelom vyriešenia majetkových stavov pod maštaľou- čl. 10). Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
23. V ďalšom sa súd otázkou oprávnenosti stavby na spornom pozemku na ktorú upozorňoval žalobca nezaoberal, nakoľko táto otázka, a teda či sa jedná o oprávnenú stavbu postavenú na cudzom pozemku, nebola podľa názoru súdu pre rozhodnutie v danom konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podstatná.
24. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustn. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody osobitného zreteľa súd vzhliadol v povahe prejedávanej veci, najmä v tom že návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mohol podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, pričom v tomto konaní súd nie je viazaný návrhom strán a môže rozhodnúť aj inak ako bolo navrhované.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.