Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoCsp-34-2020.pdf
PDF · 86.8 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/34/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a sudcov u JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobkyne: K.V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A/ Bratislava, IČO: 47 232 471, o určenie neplatnosti zmluvy, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 4Csp/67/2020-17 zo dňa 2. júla 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.06.2017 zo zmluvy č. 1745685955, uzavretej medzi ním a žalobkyňou do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy (výrok I). Žalovanému uložil povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobcu - IC - AUMONT, s.r.o., so sídlom Svidník, Sovietskych hrdinov 200, IČO: 36 500 798, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy (výrok II). Rozhodnutie o náhrade trov konania si podľa § 262 ods. 1/ CSP vymienil v konečnom rozhodnutí.
1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1 , § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 3 § 333, § 335 ods. 1 CSP.
1.3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 29.06.2020 domáhala určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 1745685955 zo dňa 27.06.2017, úver zo zmluvy o úvere č. 1745685955 zo dňa 27.06.2017 je bezúročný a bezpoplatkový, alternatívne, že zmluva o úvere č. 1745685955 zo dňa 27.06.2017 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je pre množstvo neprijateľných podmienok neplatná. Žalobkyňa zároveň žiadala nariadiť neodkladné opatrenie v znení uvedenom v odseku 1 dôvodiac tým, že na základe výzvy žalovaného jej zamestnávateľ pristúpil k výkonu zrážok z jej mzdy a hrozí obava, že žalovaný naplní zásah do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad únijného práva. Poukazovala na rozpor s právom EÚ, v prípade C-30/12 Marcinová/Pohotovosť, pričom pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala o dočasné opatrenie voči jeho zamestnávateľovi, pretože nedisponuje iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekomfortným zásahom do svojho majetku.
1.4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú dané podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom, ale veriteľ v tomto prípade nie je povinnou osobou, ktorá sama zrážky zo mzdy vykonáva, tie vykonáva zamestnávateľ dlžníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom, ale slúži nielen na zabezpečenie, ale aj na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Žalobkyňa sa domáha vyslovenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalobou vo veci samej a zároveň žiada zaviazať žalovaného na zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy s povinnosťou veriteľa oznámiť platiteľovi mzdy, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Podľa súdu prvej inštancie osvedčila dôvodnosť svojho nároku skutočnosťami uvedenými v žalobe, preto jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Dôvodil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) CSP. Podľa jeho názoru žalobkyňa neosvedčila bezodkladnú potrebu úpravy pomerov strán sporu. Poukázal na ustanovenie § 551 Obč. zákonníka, ktorý upravuje možnosť uspokojenie pohľadávky zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, ktoré nesmú byť väčšie než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Podľa neho žalobkyňa nepreukázala nesplnenie predpokladov tohto ustanovenia. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19 CO 3/2019, v, ktorom súd konštatuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy je legitímnym inštitútom zabezpečenia pohľadávok. K tvrdeniu žalobkyne, že dohoda mu umožňuje svojvoľne určiť výšku dlhu a postihnutie majetku poukázal, že dohoda ho obmedzuje na vymoženie aktuálneho dlhu z uzatvorenej zmluvy o úvere, z čoho vyplýva, že zrážkami zo mzdy dôjde k splateniu rovnakej výšky dlhu, ako by splácala bez výkonu zrážok. Nejde o svojvôľu, ak medzi stranami zmluvy boli riadne dohodnuté všetky náležitosti a tieto žalobkyňa pri uzatvorení zmluvy o úvere poznala. Nesúhlasil s názorom žalobkyne, že zrážky zo mzdy nemohla zastaviť napriek text neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo právny vzťah. Pokiaľ ide o povinnosť zamestnávateľa zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy nad rámec zabezpečenej pohľadávky alebo na základe neplatnej dohody, táto vyplýva z § 131 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého zrážky zo mzdy môže zamestnávateľ vykonávať ak to vyplýva z osobitného predpisu, teda podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej podľa § 551 OZ. Uviedol, že zrážky zo mzdy nezasiahnu do ekonomickej situácie žalobkyne, pretože sa môžu vykonávať len vo výške zodpovedajúcej výške dohodnutej mesačnej splátky. Pokiaľ pri riadnom splácaní dlhu žalobkyňa pravidelne mesačne platila dohodnutú splátku úveru, jej ekonomická situácia sa nezhorší, ak rovnaká suma bude zrážaná priamo z jej mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Zo zmluvy o úvere vyplýva výška mesačnej splátky úveru 481,80 euro, podľa článku 2 bodu 2. 3 dohody má právo na výplatu zrážok v uvedenej výške, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy uvádza že má právo maximálne na výplatu zrážok zo mzdy vo výške, ktorá sa môže zo mzdy zraziť pri výkone rozhodnutia. Žalobkyňa mala možnosť zabrániť vykonávaniu zrážok, zamestnávateľovi mohla oznámiť, že dohodu o zrážkach považuje za neplatnú. Len v prípade, ak by zamestnávateľ odmietol výzvu a ďalej by hrozil vykonávaním zrážok, bolo by možné dospieť k názoru, že žalobkyni bezprostredne hrozí ujma z neoprávneného vykonávania zrážok. Okrem toho uviedol, že spoločnosť L. Collectors s.r.o. požiadala zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy, v ktorej žiadal zrážky vo výške 447 euro, čo je o 34,80 eura menej ako bolo dohodnuté v zmluve o úvere. Okrem toho k 21.7.2020 bolo na istinu úveru zaplatené žalobkyňou len 2.464,20 eura, preto žalobkyňa celkovo zaplatila titulom poskytnutého úveru 6.755,74 eura výška istiny predstavuje pritom sumu 29 000 euro z čoho vyplýva že žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia v situácii, keď nie je zaplatená ani len istina poskytnutého úveru. Odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len tým, že žalobkyňa sa vo veci samej domáhať neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy s povinnosťou upustiť od vykonávania zrážok zo mzdy pre nariadenie neodkladného opatrenia je podľa jeho názoru nedostatočné.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla uznesenie ako vecne správne potvrdiť. K tvrdeniam o nesprávnych skutkových zisteniach poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Prešov z 12.2.2019 sp. zn. 4Co/8/2019, v ktorom súd poukazuje na inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako na legitímny zabezpečovací prostriedok; ak existuje hoci len potencionálne riziko vymoženie nezákonného, či iné nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje obídením súdneho procesu realizovaním zrážok zo mzdy porušiť právo každého na ochranu majetku zaručeného v článku 20 ústavy. Poukázala aj na rozhodnutie vo veci H./Pohotovosť, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo 4. 12. 2019, sp. zn. 1 Co/260/2019, v ktorom sa konštatuje, že žalobkyňa osvedčila splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia do právoplatného konania o skončení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodov ochrany pred neoprávneným zásahom do svojho majetku, ku ktorému by mohlo dôjsť zrážkami z jej mzdy na základe použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Poukázala i na ďalšie rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky. Vyslovila názor, že nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu. Poukázala na ustanovenie § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 CSP. V závere vyslovila nesúhlas s tvrdením žalovaného, že návrh nie je výlučným prostriedkom na zabránenie zrážok z jej mzdy. Jej zamestnávateľ namietal zastavenie vykonávania zrážok s poukazom na článok y 2 bod 2. 3, 2. dohody, podľa ktorých má na základe dohody banka právo na výplatu zrážok zo mzdy dlžníka, ktoré právo nadobúda banka predložením dohody platiteľovi mzdy. Platiteľ mzdy zodpovedá banke za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti platiteľa mzdy vykonávať zrážky zo mzdy v zmysle dohody. Zamestnávateľ jej oznámil, že nemôže svojvoľne rozhodnúť o neplatnosti dohody, preto podala žalobu.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodne podané.
5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. V posudzovanej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas konania podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, pretože žalobu vo veci samej podala žalobkyňa súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa obsahu žaloby sa žalobkyňa domáha určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 1745685955 zo dňa 27.06.2017, úver zo zmluvy o úvere č. 1745685955 zo dňa 27.06.2017 je bezúročný a bezpoplatkový, alternatívne, že zmluva o úvere č. 1745685955 zo dňa 27.06.2017, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je pre množstvo neprijateľných podmienok neplatná. Žalobu odôvodňuje tým, že Úverová zmluva zo dňa 27. 06. 2017 č. 1745685955 obsahuje neprijateľné podmienky, je v rozpore s § 53 ods. 1 Obč. zákonníka. Tvrdí, že napriek absencii súdneho rozhodnutia, ktorým by jej bola uložená povinnosť plniť žalovanému, sú jej zo mzdy vykonávané zrážky zo mzdy na základe jednostranného príkazu veriteľa, bez odsúhlasenia výšky zrážok. Dohoda o zrážkach zo mzdy je podľa nej neplatná podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, neobsahuje presnú výšku zabezpečenej pohľadávky a teda žalovaný môže vykonávať zrážky donekonečna. Navyše, tento inštitút je podľa nej v rozpore s právom EÚ.
7.1. So žalobou vo veci samej podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.06.2017 zo zmluvy č. 1745685955 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a uložiť žalovanému povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobcu - IC - AUMONT, s.r.o., so sídlom Svidník, Sovietskych hrdinov 200, IČO: 36 500 798, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. K návrhu pripojila úverovú zmluvu z 26.07.2017, Dohodu zrážkach zo mzdy z 27.06.2017, žiadosť R.Collectors.s.r.o Bratislava adresovanú mzdovej učtárni zamestnávateľa žalobkyne zo 14.04.2020 o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy od najbližšieho výplatného termínu dlžníka, pokus o zmier adresovaný žalobkyni z 11.12.2019.
8. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie vtedy, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery medzi stranami sporu. Súd vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom, by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.
9. S ohľadom na vyššie uvedené bolo povinnosťou žalobkyne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež osvedčiť potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie pri nariaďovaní predbežného opatrenia nepostupoval správne, pretože podľa názoru odvolacieho súdu neboli na jeho vydanie splnené zákonné podmienky podľa platnej právnej úpravy predbežných opatrení v zmysle príslušných ustanovení platných v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Iba skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu vo veci samej, neodôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila obavou o zásah do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení, poukazujúc na neprípustnosť použitia dohody ako zabezpečovacieho inštitútu. Odvolací súd nesúhlasí s názorom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je vo všeobecnosti neprípustný právny inštitút, pretože právna úprava Občianskeho zákonníka v ust. § 551 výslovne upravuje možnosť uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, ako dôvodne namieta žalovaný v odvolaní. Otázka platnosti tejto dohody bude predmetom posúdenia v konaní vo veci samej.
10. Za podstatný argument pre rozhodnutie vo veci odvolací súd považuje skutočnosť, že podľa zmluvy o úvere bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 29.000 eur, pričom táto suma predstavuje len samotnú istinu, bez úrokov a poplatkov. Splátka úveru bola dohodnutá sumou 481,80 eur mesačne. Celková čiastka, ktorú mala podľa zmluvy zaplatiť, ak by uhrádzala splátky riadne a včas, bola suma 46.251,45 eur. Úver bol žalobkyni poskytnutý dňa 27.06.2017 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.06.2025 (96 mesiacov). Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa nesplácala úverové splátky, pretože veriteľom bola už 11.12.2019 vyzvaná k bezodkladnej úhrade dlhu, ktorý bol vyčíslený k 18.12.2019 sumou 31.510,31 (istina a príslušenstvo). Zo žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy je zrejmé, že veriteľ požiadal o splátky v sume 447 eur, teda v sume dokonca nižšej, ako boli dohodnuté v zmluve o úvere. Podľa vyjadrenia žalobcu v odvolaní, ktoré žalobkyňa nespochybnila, zaplatila titulom poskytnutého úveru k 21.07.2020 len sumu 6.755,74 eura; táto suma teda predstavuje len časť z poskytnutého úveru - zo sumy 29.000 eur. Túto sumu (istinu) by žalobkyňa mala povinnosť vrátiť aj v prípade jej úspechu vo veci samej. Vzhľadom k tomu, že mesačné splátky úveru sú realizované v nižšej sume, ako boli dohodnuté stranami sporu v zmluve o úvere, pri takýchto splátkach, vzhľadom na výšku zostatku nesplatného dlhu na istine nie je možné hovoriť o ohrození práva žalobkyne vlastniť majetok. Je pritom potrebné vziať do úvahy, že aj žalovaný, ktorý poskytol finančné prostriedky žalobkyni, má právo na ochranu svojho majetku. Iná situácia by bola, ak by boli zrážky splátok zo mzdy vyššie, ako boli dohodnuté v zmluve, teda iba v tom prípade by žalobkyni hrozila v prípade vyslovenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy možná ujma na jej majetkových právach. Pokiaľ sú splátky dokonca nižšie, pri mesačnej úhrade na istine 447 eur by mala istinu splácať cca 49 mesiacov (29.000 - 6.755,74 suma úhrady ku dňu podania odvolania 23.07.2020), preto vzhľadom na výšku zostatku dlhu nie je možné hovoriť o potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením, pretože nateraz nehrozí, že by žalobkyňa uhradila realizovaním zrážok zo mzdy sumu nad rámec skutočného dlhu a u žalovaného by došlo k bezdôvodnému obohateniu, vydaniu ktorého by sa žalobkyňa musela domáhať súdnou cestou.
11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v konaní neosvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).