Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-12-2023.pdf
PDF · 100.1 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/12/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovaným 1/ LÍVIA ROYALE SK spol. s. r. o. v likvidácii, so sídlom v Bratislave - mestská časť Staré Mesto 811 01, Gorkého 12, IČO: 36 831 344, a 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. X, XXX XX, v konaní o zaplatenie 1 272,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice – okolie (teraz Mestský súd Košice) zo dňa 26.9.2022, č.k. 17Cb/11/2019-172, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 17Cb/11/2019-172.
II. Žalobca má proti žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice – okolie (teraz Mestský súd Košice – ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) rozhodol I. Žalovaný v 1. a žalovaná v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1 272,01 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 892,- € od 24.06.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má proti neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý sú žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade povinní uhradiť spoločne a nerozdielne. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 4.10.2018, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade povinnosť zaplatiť mu sumu 1.272,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 892,- eur od 24.6.2017 až do zaplatenia. Svoju aktívnu legitimáciu odvádza od Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0669/2017/CE zo dňa 23.6.2017. Tvrdí, že medzi postupcom a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená dňa 6.9.2012 Zmluva o splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovanému v 1. rade ako MIKRO podnikateľovi vo výške 4.000,- eur. Dňa 6.9.2012 žalovaný v 2. rade uzavrel s postupcom Dohodu o pristúpení k záväzku, prostredníctvom ktorej postupca v súlade s § 533 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník alebo OZ) umožnil žalovanému v 2. rade pristúpenie k záväzku dlžníka – žalovaného v 1. rade. Postupca vyzval žalovaných na zaplatenie pohľadávky z úveru Výzvou zo dňa 22.3.2017, ku dňu 21.3.2017 evidoval postupca nezaplatenú pohľadávku vo výške 1.209,06 eur. Výzvou boli žalovaní upozornení, že v prípade, ak nedôjde z ich strany k úhrade nezaplatenej pohľadávky,
postupca je oprávnený túto postúpiť tretej osobe. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1.272,01 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 892,- eur a príslušenstva v sume 380,01 eur.
3. Žalovaná v 2. rade žiadala žalobu zamietnuť argumentujúc, že zo žalobcom predložených dôkazov nie je zrejmé, či došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, pretože žalobca nedoložil žiaden doklad o úhrade za postúpenie, čím nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie. Nepredložil ani prehlásenie, že túto pohľadávku eviduje vo svojom účtovníctve.
3.1. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril.
4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:
- dňa 6.9.2012 bola medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s. ako bankou a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 5032434949. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru žalovanému ako MIKRO podnikateľovi v sume 4.000,- eur pri úrokovej sadzbe dojednanej ako referenčná sadzba BASE RATE SPL nezabezpečené + úroková marža 2,5 % ročne a type úrokovej sadzby ako premenná. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal splácať úver v splátkach vo výške 84,- eur mesačne, splatných vždy k 5. dňu v kalendárnom mesiaci, s prvou splátkou splatnou dňa 5.10.2012, pričom konečná splatnosť úveru bola dojednaná ku dátumu 5.9.2016;
- dňa 6.9.2012 bola medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s., ako bankou a žalovanou v 2. rade ako pristupujúcim dlžníkom uzatvorená Dohoda o pristúpení k záväzku – Zmluve o úvere č. 5032434949; listom zo dňa 22.3.2017 označeným ako Výzva právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade, že banka z dôvodu omeškania so splácaním pohľadávky vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stala splatnou celá pohľadávka. Zároveň právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného v 1. rade a žalovanú v 2. rade, že ak dlžnú sumu neuhradia, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku banky tretej osobe;
- dňa 23.6.2017 bola medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0669/2017/CE. Podľa prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bola predmetom postúpenia aj pohľadávka zo splátkového úveru č. 5032434949;
- listom zo dňa 30.6.2017 označeným ako Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka, Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade, že pohľadávku zo splátkového úveru č. 5032434949 postúpila na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0669/2017/CE zo dňa 23.6.2017. Oznámenie bolo žalovanému v 1. rade zaslané dňa 4.7.2017 a žalovanej v 2. rade dňa 6.7.2017;
- výzvou zo dňa 9.8.2018 žalobca vyzval žalovaného v 1. rade a žalovanú v 2. rade k úhrade dlžnej sumy vo výške spolu 1.352,56 eur najneskôr do 16.8.2018.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 524 a nasl. OZ (právna úprava postúpenia pohľadávky), § 497 a nasl. OBZ (právna úprava úverovej zmluvy), § 369 OBZ (právna úprava omeškania dlžníka), § 533 OZ a nasl. (právna úprava pristúpenia k záväzku).
6. Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy žalobe vyhovel. Vychádzal pri tom zo skutočnosti, že žalovaný v 1. rade uzatvorenie uvedenej zmluvy o splátkovom úvere žiadnym spôsobnom nerozporoval a nerozporovala ho ani žalovaná v 2. rade, preto táto skutočnosť bola v konaní nespornou. Žalovaná v 2. rade nerozporovala ani pristúpenie k záväzku z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere, preto súd vo vzťahu k tejto dohode o pristúpení k záväzku vzal za nespornú jej existenciu. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a žalobcom a žalovaným v 2. rade posúdil ako obchodnoprávny. Konštatoval, že na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 5032434949 zo dňa 6.9.2012 vznikla právnemu predchodcovi žalobcu povinnosť poskytnúť žalovanému v 1. rade ako MIKRO podnikateľovi dojednaný splátkový úver vo výške 4.000,- eur. Poskytnutie úveru žalovaný v 1. rade, ani žalovaná v 2. rade žiadnym spôsobom nerozporovali a vyplynulo aj zo žalobcom predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného v 1. rade, podľa ktorého bol úver vo výške 4.000,- eur poskytnutý dňa 6.9.2012. Žalovaný v 1. rade sa právnemu predchodcovi žalobcu zaviazal ho splácať v splátkach vo výške 84,- eur mesačne, so splatnosťou prvej splátky ku dňu 5.10.2012 a konečnou splatnosťou dňa 5.9.2016. Povinnosť splácať poskytnutý úver vznikla pristúpením k tomuto záväzku na základe Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 6.9.2012 aj žalovanej v 2. rade, ktorá sa v zmysle § 533 OZ v spojení s § 1 ods. 2 OBZ stala dlžníčkou zo Zmluvy o splátkovom úvere popri žalovanom v 1. rade. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa 23.6.2017 uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok č.
0669/2017/CE, predmetom ktorej bola i pohľadávka zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5032434949, ktorá skutočnosť vyplynula zo žalobcom predloženej Prílohy 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. o postúpení pohľadávky zo dňa 30.6.2017. Listom zo dňa 22.3.2017 označenom ako Výzva právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným, že z dôvodu omeškania so splácaním úveru vyhlásil jeho mimoriadnu splatnosť. Zároveň ich upozornil, že ak dlžnú sumu neuhradia, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Vo vzťahu k žalovanou v 2. rade namietanú absenciu odmeny za postúpenie pohľadávky súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o postúpení pohľadávky nie je ex lege odplatnou a k postúpeniu môže dôjsť aj bez akéhokoľvek plnenia. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalovanej v 2. rade o tom, že už nie je konateľkou, či spoločníčkou žalovaného v 1. rade, pretože pristúpila ako fyzická osoba k záväzku žalovaného v 1. rade a týmto právnym úkonom sa stala zaviazanou na zaplatenie splátkového úveru popri žalovanom v 1. rade, bez ohľadu na jej vzťah k nemu.
7. O úrokoch z omeškania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 369 ods. 1 OBZ.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalobcovi.
9. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná v 2. rade z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h), b) CSP.
9.1. Argumentuje, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade vznikol záväzkový vzťah z titulu Zmluvy o splátkovom úvere - bezúčelový úver pre podnikateľov. To, že pristúpila k záväzku obchodnej spoločnosti nemožno považovať za obchodnoprávny vzťah, ale za vzťah občianskoprávny, keďže tam bola označená menom a priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, čo sú údaje pre fyzickú osobu – nepodnikateľa, ktorá skutočnosť má vplyv na výšku úroku z omeškania vo vzťahu k nej ako nepodnikateľovi. V ďalšom uvádza, že vzhľadom k skutočnosti, že žalovaný v 1. rade je v likvidácii, z obsahu rozhodnutia sa nedozvedela, či bola pohľadávka uplatnená v likvidácii a aké je stanovisko likvidátora, resp. či bolo niečo z požadovaného záväzku uhradené.
10. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej v 2. rade ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
12. Vychádzajúc z § 379 CSP preskúmaval súd rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. 13. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľkou sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľka ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) (tento odvolací dôvod výslovne nemenuje, no z obsahu jej odvolania vyplýva), t.j. že jej súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak – posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.3.2024 o 10.20 hod. v pojednávacej miestnosti č. 200/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
17. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, prihliadol pri tom na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP. Zistený skutkový stav podriadil pod správne právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu. Odôvodnenie jeho rozhodnutia obsahuje náležitosti podľa § 220 ods. 2CSP a dáva odpoveď na otázky relevantné pre rozhodovanie vo veci samej.
18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti a k námietkam žalovanej v odvolaní udáva: 19. Žalovaná v 2. rade namietala nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie; keď posúdil vzťah žalovanej v 2. rade k právnemu predchodcovi žalobcu ako obchodnoprávny a nenazeral na ňu ako na spotrebiteľa.
19.1. K uvedenému odvolací súd udáva, že žalovaná v 2. rade sa na základe písomnej dohody s veriteľom uzavretej podľa § 533 OZ stala dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi (žalovanému v 1. rade), čím sa obidvaja stali voči právnemu predchodcovi žalobcu zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ide teda o ich spoločný záväzok, ktorý má charakter solidárneho dlhu, čo znamená, že žalobca môže požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z nich, pričom v rozsahu plnenia jedného z dlžníkov zaniká povinnosť druhého dlžníka plniť v prospech žalobcu. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému v 1. rade splátkový úver ako MIKRO podnikateľovi, ktorého účelom bolo financovanie prevádzkových resp. investičných potrieb žalovaného v 1. rade v súlade s jeho predmetom činnosti (viď. čl. I. Zmluvy). Vzťah právneho predchodcu žalobcu a žalovaného v 1. rade je tak vzťahom obchodnoprávnym; kde na žalovaného v 1. rade nemožno nazerať ako na spotrebiteľa. Žalovaná v 2. rade k tomuto záväzku pristúpila, preto na ňu platí rovnaký právny režim. Keďže pre veriteľa pristúpením tretej osoby k záväzku nastáva zvýšenie pravdepodobnosti jej uspokojenia resp. jej vymoženia, v rámci právnej teórie je pristúpenie k záväzku považované za inštitút so zabezpečovacími účinkami, ktorý je do istej miery príbuzný ručeniu.
Je pravdou, že v aplikačnej praxi môže nastať aj situácia, keď je dojednaný záväzok podľa režimu obchodného práva a v prípade vedľajšieho alebo záväzku vzájomne závislého vystupuje fyzická osoba, a to mimo rámec svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Vo vzťahu k uvedenému už Súdny dvor EÚ zaujal stanovisko (vec C-419/11 Česká spořitelna a.s. proti E. F.), že rozhodujúcim kritériom je „úzkosť“ podnikateľských väzieb fyzickej osoby a obchodnej spoločnosti, keď fyzickú osobu majúcu úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti (konateľstvo, člen predstavenstva, väčšinový spoluvlastník), nemožno považovať za spotrebiteľa, ak prevezme ručenie na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere. Žalovaná v 2. rade bola konateľkou žalovaného v 1. rade, za žalovaného v 1. rade zmluvu aj podpísala, v rovnaký deň podpísala aj Dohodu o pristúpení k záväzku. Aj z uvedeného dôvodu nespadá právny režim pristúpenia k záväzku pod spotrebiteľský režim.
20. K námietke odvolateľky súvisiacej s likvidáciou žalovaného v 1. rade (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý odvolateľka vzhliada v nevyporiadaní sa súdu prvej inštancie s otázkami súvisiacimi s likvidáciou spoločnosti) odvolací súd udáva:
20.1. Jednou zo zásad ovládajúcich sporové konanie je aj zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že strany sporu nemôžu vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek počas konania, ale len v jeho určitom štádiu. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania sú prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky
- § 149 CSP), pre ktoré platí, že ich možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). Po tomto úkone súdu sa na ďalšie prostriedky procesného útoku resp. procesnej obrany strán sporu neprihliada.
20.2. Je pravdou, že prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, možno za istých okolností, ak neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie (tzv. „novoty“) uplatniť aj v odvolacom konaní, a to za podmienok uvedených v § 366 CSP a to vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.
20.3. Na uvedené odvolací súd poukazuje vzhľadom k skutočnosti, že tvrdenia uvádzané v odvolaní (likvidácia) mohli/mali byť uplatnené už v prvoinštančnom konaní. Odvolateľka teda uplatňuje v odvolacom konaní novoty, na ktoré ale odvolací súd nemohol prihliadať, pretože neboli splnené podmienky podľa § 366 CSP (odvolateľka ich splnenie ani netvrdí).
21. Na základe uvedeného tak bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený (§ 387 ods. 1 CSP).
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).