Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Co-1-2020.pdf
PDF · 111.01 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v spore žalobcu: V. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom K. XX, štátny občan SR, zastúpený JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice p r o t i žalovaným v 1. rade Generali Poisťovňa a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpená Mgr. Pavlom Horovčákom, advokátom, so sídlom Advokátska kancelária Hroncová 3, 040 01 Košice, v 2. rade H. M., narodenémuXX.XX.XXXX, bytom X.. B. XXX/XX, XXX XX B., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 1.266,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 1.rade proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 3C/55/2006-449 zo dňa 06.09.2019 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v I. a II.rade v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému náhrady škody v súvislosti s dopravnou nehodou.
II. Obsah rozhodnutia
2. Okresný súd Svidník ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že: „I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í uhradiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu vo výške 1 266,35 eura so 7 % úrokom z omeškania ročne od 01.03.2006 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalovaní zodpovedajú za škodu, ktorú si uplatnil žalobca. Vychádzal pritom zo zistenia, že žalovaný v 2. rade mal na motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda uzavreté zákonné povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Bolo preukázané, že žalovaný v 2. rade bol prevádzkovateľom motorového vozidla Škoda Forman EČV: SK - XXXAG. Vychádzal tiež z priestupkového spisu OR PZ Bardejov č. Y.-P-XX/DI-I-XXXX kde bolo zistené, že pôvodný žalovaný Q. A., (ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX )ako vodič motorového vozidla Škoda Forman EČV SK-XXX AG
porušil ust. § 21 ods.2 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, za čo mu bola uložená bloková pokuta 2.000,- Sk.
4. Súd vychádzal tiež zo záverov znaleckého dokazovania Ústavu Ústavného inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, z ktorých vyplýva, že popis nehodového deja pri dopravnej nehode zo dňa 26.01.2006 zodpovedá poškodeniu osobného motorového vozidla, a to tak, že vodič vozidla Škoda H. mal cúvaním naraziť do odstaveného vozidla Ford Focus. Zdokumentované poškodenie zodpovedá popisovanému spôsobu vzniku a tieto sú vzájomne korešpondujúce. Vo Vzťahu k znaleckému posudku č. 122/2006 znalca J.. W. K., ktorý bol predložený v konaní, žalovaným v 1/ rade, sa konštatuje, že zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že znalec v bode II.2 „Technická prijateľnosť možnosti vzniku poškodenia“ na základe deklarovaného spôsobu vzniku poškodenia a spôsobu cúvaním vozidla Škoda Forman konštatuje, že z technického hľadiska mohlo dôjsť ku kontaktu medzi vozidlami a teda, že dopravná nehoda mohla vzniknúť tak, ako ju jej účastníci popisujú. S uvedeným konštatovaním Ing. K. sa stotožňujú spracovatelia predmetného znaleckého posudku (podaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity). V časti II.3. „Korešpondencia poškodenia“ znalec realizuje porovnanie vzájomných geometrických pomerov, ktoré v zásade korešpondujú s porovnaním spracovateľov tohto znaleckého posudku. Rozdiel však spočíva v posúdení nutnosti poškodenia krytu svetla vozidla Škoda Forman v dôsledku kontaktu s vozidlom Ford a to pre jeho krehkosť, ako podmienky vzniku poškodenia blatníka v dôsledku ich vzájomného kontaktu. J.. K. uvádza, že by muselo dôjsť k poškodeniu svetla vozidla Škoda Forman - toto tvrdenie však nezodpovedá skutočnosti, kde realizovaným pokusom bolo preukázané, že kryt svetla je dostatočne tvrdý a pevný a nemusí dôjsť k jeho deštrukcii pri kontakte s pevnou časťou karosérie iného vozidla. Uvedené tvrdenie Ing. K. nie je správne. Z technického hľadiska ku kontaktu došlo krytom nárazníka s pneumatikou v jej hornej časti, pričom vozidlo bolo posunuté so zdokumentovanou stopou na podklade. Pri popisovanom kontakte dochádza k vzniku silového pôsobenia na ramene priemeru kolesa s pôsobením cez náboj kolesa a tehlicu na tlmič, kde spoj tehlice a tlmiča je v spodnej časti tlmiča a jeho deformácia je v takomto prípade technicky prijateľná. Poškodenia krytu nárazníka a mriežky nárazníka zodpovedajú dynamickému prepruženiu krytu. S ohľadom na uvedené konštatujú, že z hľadiska korešpondencie poškodenia znalec J.. K. neinterpretoval správne zdokumentovaný stav poškodenia vozidla Ford Focus vo vzťahu s kolidujúcim vozidlom. S ohľadom na uvedené sú závery znalca J.. K. (kde znalec uvádza, 4, že jednotlivé poškodenia na vozidle Ford nevznikli a nemohli vzniknúť v príčinnej súvislosti s nehodovým dejom tak ako klienti v spise popisujú) technicky nesprávne.
5. Súd prvej inštancie teda mal za preukázané, že v danej veci došlo k protiprávnemu konaniu a za protiprávne konanie bolo vedené priestupkové konanie, skonštatované boli závery tohto priestupkového konania. Bolo preukázané, že ku škode došlo, výška škody bola žalobcom preukázaná a závery znaleckého dokazovania, ktoré súd nariadil sú dôvodné pre prijatie záveru o vyhovení žaloby. K namietanej otázke aktívnej legitimácie súd uviedol, že motorové vozidlo žalovaný v 2.rade mal pre prípad škody poistené u žalovaného v 1/ rade. K otázke aktívnej legitimácie už bolo súdom zaujaté stanovisko a poukazuje aj na závery vyslovené v uznesení Krajského súdu Prešov zo dňa 27.10.2015, kde je zrejmé, že žalobca je aktívne legitimovaný v spore. Zároveň súd odôvodňuje nevykonanie dôkazu, a to vypočutie znalca J.. W. K., pretože to považuje za neúčelné, nehospodárne . Ústav Ústavného inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline sa vyrovnáva v znaleckom posudku so všetkými otázkami, ako aj za prijatým záverom znalca J.. K., pričom tento ústav uviedol, že tieto závery znalca sú technicky nesprávne a tvrdenia uvedeného znalca a jeho záveru nie sú dôvodné.
6. Právne rozhodnutie odôvodnil s ustanoveniami §§ 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 442, § 443, § 511, § 588, § 133, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to § 3 tohto nariadenia.
7. O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 2 C.s.p., kedy úspešnej strane v konaní, teda žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému v 1/ a v 2/ rade.
III. Obsah odvolania žalovanej v 1 rade a vyjadrení k odvolaniu
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podáva odvolanie žalovaná v 1.rade. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, návrh alebo respektíve žalobu zamietol a priznal jej proti žalobcovi
náhradu trov konania, alternatívne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodňuje odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/. Poukazuje na to, že súd prvej inštancie znemožňuje jej ako strane sporu umožniť svoje procesné práva, pretože súd nepripustil dôkaz a to vypočutie znalca Ing. K.. Odôvodnenie rozsudku aj keď je pomerne rozsiahle nie je dostatočne odôvodnené, javí sa teda obtiažne, nesúhlasí so základnou skutočnosťou, ktorú namieta v celom konaní, ide o technickú neprijateľnosť tvrdení osôb zúčastnených na dopravnej nehode, ktorú preukazovala znalcom J.. W. K.. Zároveň má za to, že dôvodne vzniesla námietku aktívnej legitimácie žalobcu. Poukazuje na závery znalca J.. K., z ktorého vyplýva, že nie je možné, aby z technického hľadiska jednotlivé poškodenia vznikli v príčinnej súvislosti s nehodovým dejom. Aktívnu legitimáciu súd neposúdil správne, poukazuje na to, že v rámci doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že žiadateľom v administratívnom konaní pri schvaľovaní technickej spôsobilosti dovezeného vozidla bol pán Q. D.. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 20.01.2016 a vlastníkom predmetného motorového vozidla vtom čase bol Q. D.. Podľa názoru odvolateľky tak nie je možné stanoviť aktívnu legitimáciu žalobcovi. Zotrváva na tom, že neboli preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a to je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, priama príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Súd sa týmito skutočnosťami nezaoberal dostatočne. Existencia škody vyplýva z faktúry autodopravcu z 02.02.2016, z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 03.02.2016, z ktorých vyplýva, že žalobca fakturovanú sumu 1.265,- Eur uhradil autodopravcovi, však takýto postup súdu nepovažuje za dostatočný a správny.
9. K odvolaniu podáva písomné vyjadrenie žalobca, ktorý navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a priznať mu náhradu trov konania. Poukazuje na to, že závery znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, jednoznačne preukazujú, že poškodenie na vozidle žalobcu zodpovedalo popisovanému spôsobu vzniku a tieto sú vzájomne korešpondujúce. Zároveň bolo konštatované, že závery v znaleckom posudku znalca Ing. Q. K., ktorý predložila žalovaná v 1. rade nie sú správne. Súd si splnil svoju povinnosť, riadne vykonal dokazovanie, vyhodnotil výsledky dokazovania a prijal právny záver. Považuje napadnutý rozsudok za zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený. Súd prvej inštancie sa vyrovnal s dôvodmi pre ktoré nevykonal výsluch znalca, a poukazuje na to, že žalovaný nevzniesol námietky k znaleckému posudku iba navrhoval vypočutie znalca J.. W. K.. Účelom výsluchu znalca je odstránenie nejasností, odborných záverov znalca a súd nesmie upustiť od výsluchu znalca, ak účastník konania vzniesol proti záverom výhrady. V danej veci však súd mohol upustiť od výsluchu znalca, pretože závery jeho znaleckého posudku boli vyvrátené iným dôkazom. Aktívne legitimovaný je žalobca. S otázkou aktívnej legitimácie sa súd vyrovnal správne.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 1.rade nie je dôvodné.
11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 C.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré žalovaná v 1.rade uvádza v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.
13. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, vo vzťahu k náhrade škody. V dostatočnom rozsahu vykonal súd prvej inštancie dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky
dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu odchýliť.
14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
15. Podľa názoru odvolateľky súd nesprávnym procesným posúdením znemožnil jej ako strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, pokiaľ skončil dokazovanie vo veci a nerealizoval navrhnutý dôkaz a to vypočutie znalca Ing. W. K., ktorý vyhotovil znalecký posudok, v konaní bol predložený odvolateľkou. Ani odvolací súd vzhľadom na zistený skutkový stav nepovažuje navrhovaný dôkazný prostriedok za taký dôkazný prostriedok, ktorý bolo nevyhnutné vykonať, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k dostatočnému zisteniu skutkového stavu, na zistený skutkový stav prijal správny právny záver. Ním zistený skutkový stav obstojí. Námietka o potrebe vykonania navrhovaného dôkazu neobstojí s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania Ústavom Ústavného inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.
16. Postup súdu prvej inštancie zodpovedá zásade procesnej ekonómie konania pred súdom a záver z vykonaných dôkazov je aj presvedčivo sformulovaný.
17. Ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať takú, medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená to vo svojich dôsledkoch aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ( porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 168/2019 z 21. novembra 2019, uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 29/2019).
18. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že navrhnutý dôkaz, nemohol mať vplyv na riadne zistenie skutkového stavu veci z hľadiska tvrdení žalovanej v 1. rade o neexistencii vzniku škody. Z tohto dôvodu nie je možné vnímať postup súdu ako tvrdené porušené právo žalovanej v 1. rade na odňatie možnosti uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že došlo k jej porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
19. Z doteraz vykonaných dôkazov totiž možno bezpečne ustáliť a prijať záver o dôslednom zistení skutkového stavu v danej veci. Súd prvej inštancie náležitým spôsobom svoje rozhodnutie o nevykonaní navrhnutého dôkazu zdôvodnil, poukazuje pritom na závery znaleckého posudku vypracovaného Ústavom Ústavného inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline z ktorého znaleckého posudku vyplýva, že zdokumentované poškodenia zodpovedajú popisovanému spôsobu vzniku a tieto sú vzájomne korešpondujúce. Práve závermi citovaného znaleckého posudku boli vyvrátené znaleckým posudkom znalca J.. W. K., ktorý bol predložený v konaní žalovanou v 1. rade. Obstojí záver súdu o tom, že nevykonanie dôkazov - nevypočutie znalca Ing. W. K. nie je potrebné.
20. V prejednávanej veci tak súd prvej inštancie správne svoje závery o vzniku škody, protiprávnom konaní pôvodného žalovaného v 3. rade a o príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym konaním a tým, že škoda bola žalobcovi spôsobená prevádzkou motorového vozidla opiera o závery dôkazov, ktoré boli vykonané súdom prvej inštancie. Ide o závery, ktoré vyplývajú zo svedeckých výpovedí, z protokolu o cestnej premávke ORPZ v Bardejove, Okresného dopravného inšpektorátu v Bardejove, rozhodnutia okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 26.01.2006 o uložení pokuty pre spáchanie priestupku a o závery znaleckého posudku Ústavu Ústavného inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.
21. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon (čl. 15 základných zásad C.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov ( porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo/204/2009).
22. V prejednávanej veci odvolateľka uplatnila odvolací dôvod aj podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Pokiaľ ide o uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť pochybenie súdu vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v čl. 16 ods. 2, alebo vypočutie svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§193 C.s.p.) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§194 ods. 2 C.s.p.). Takéto porušenie v postupe súdu odvolací súd nezistil.
23. Odvolateľka ďalej uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
24. Opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by teda bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 191 až § 194 C.s.p. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. teda možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné polemizovať ani s jeho skutkovými závermi. Daný odvolací dôvod nie je zistený.
25. Žalovaná v 1. rade namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods.1 písm.h/). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právny záver.
26. Žalovaná v 1.rade neuviedla v čom by malo spočívať údajne nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu, teda aplikáciu právnej normy, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje, opomenutím aplikácie právnej normy, ktorá sa na daný prípad aplikovať mala, prípadne nesprávny výklad právnej normy.
27. Odvolateľka poukazuje na nepreukázanie predpokladov škody, ktorú si uplatňuje žalobca. K danej námietke odvolací súd udáva.
28. Žalobca predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o vzniku škody, protiprávnom konaní žalovaného v 3. rade a o príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym konaním ako aj to, že škoda mu bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla a o tom , že žalovaný v 2rade je prevádzkovateľom motorového vozidla .
29. Právne relevantné je, že z priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ Bardejov, okresný dopravný inšpektorát Bardejov, oddelenie výkonu služby vysunuté pracovisko B., pod. č. Y.-W vyplýva, že dňa 26.01.2006 sa vo B. na ulici N. pri BJ XX stala dopravná nehoda, ktorej účastníkmi boli Q. A., nar.XX.XX.XXXX, bytom B., D. V. XXX/XX, vozidlo ktoré viedol s ev. č. SK XXX AG, Š-H., a V. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom K. XX, s vozidlom H. H. E. X,X C., pričom z protokolu o nehode v cestnej premávke sa uvádza, že k dopravnej nehode došlo tak, že vodič A. viedol vozidlo e. č. SK XXX AG, po ul. N. vo B. a pri cúvaní pred ubytovňou č. XX narazil zadnou časťou vozidla do pravej prednej časti osobného vozidla Ford bez EČ, ktoré tam zaparkoval majiteľ B., pričom vodič Q. A. porušil ust. § 21 ods. 2 Zákona NR SR č. 315/1996 Z. z., o premávke na pozemných komunikáciách. Z obsahu priestupkového spisu vyplýva, že uvedená dopravná nehoda bola zdokumentovaná policajným orgánom a vodičovi Q.ovi A. nar.30.06.1970 bola dňa 26.01.2006 uložená pokuta vo výške 2 000 Sk (66,38 Eur).
30. Podľa ust. § 193 C.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
31. Súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok a o tom, kto ho spáchal vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na právoplatné rozhodnutie v priestupkovom konaní, ktoré vo svojej výrokovej časti jednoznačne uvádza ako poškodeného žalobcu, pričom skutkové okolnosti v priestupkovej veci ako aj predmetnej občianskoprávnej veci sú totožné.
32. Námietke o výške škody uplatnenej žalobcom rovnako neobstojí dôkazy predložené žalobcom preukazujú výšku škodu ktorú zaplatil žalobca za opravu poškodeného vozidla.
33. Vo vzťahu k námietke o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu odvolací súd poukazuje na závery prijaté v uznesení č.k. 21Co/220/2014 - 288, podľa ktorých súd prvej inštancie postupoval. Žalobca ma aktívnu legitimáciu na podanie žaloby a uplatnenie náhrady škody, keďže preukázateľne ho možno považovať v súlade s § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. Za poškodeného. Predložil dôkazy, že utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu. Podľa čl.1 bod 2 Smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, na účely tejto smernice poškodený znamená akúkoľvek osobu oprávnenú na náhradu, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu spôsobenú motorovými vozidlami.
34. Čo sa týka námietky, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne a úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).
35. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, vyrovnal sa so všetkými argumentmi žalovanej strany v 1.rade. Prijaté právne závery primerane vysvetlil v súlade s požiadavkami zákona na odôvodnenie rozsudku. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu obsahuje odpovede na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyrovnal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup v odôvodnení je dostatočne vysvetlený. Z rozsudku je možné vyvodiť záver o tom, z akého skutkového stavu pri svojom rozhodnutí vychádzal a jeho právne odôvodnenie je dostačujúce, zodpovedajúce kritériám podľa § 220 C.s.p.
36. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil riadne, vysporiadal sa s podstatnými argumentmi, jeho rozhodnutie aj konanie zodpovedá zásadám spravodlivého procesu. Odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie ako rozsudok vecne správny vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. úspešnému žalobcovi priznal náhradu vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania. v rozsahu 100 percent voči žalovaným v 1 rade a 2.rade.
38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).