Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/99/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Sandry Veľkej v spore žalobcu: JUDr. Y. P., Q. XX, X., IČO: 42 228 239, proti žalovaným 1/: Športový klub CASSOSPORT Košice, Alejová 11, Košice, IČO: 17 076 153, 2/ Košický golfový klub, Alejová 11, Košice, IČO: 31 309 372, právne zastúpený: JUDr. Rudolf Bezák, advokát so sídlom Krmanova 14, Košice, o zaplatenie 476.347,- Eur s príslušenstvom, o trovách konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 30. januára 2019, č. k.

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie v jeho napadnutom výroku o trovách konania.

Priznáva žalovanému v 2. rade voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením konanie proti žalovanému v 2. rade zastavil a priznal žalovanému v 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Ku zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby voči žalovanému v 2. rade s odôvodnením, že žalobu voči nemu podal iba z opatrnosti, ako aj z dôvodu, že žalovaný v 1. rade bol nezákonne vymazaný z registra občianskych združení MV SR, urobil to v snahe zmarenia vymáhaných pohľadávok, predstierajúc zánik právnej subjektivity žalovaného v 1. rade. Súd prvej inštancie po súhlase žalovaného v 2. rade a s poukázaním na ust. , až 3 a , , (ďalej len „“) konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil. Žalovaný v 2. rade si však uplatnil náhradu trov konania. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , vychádzajúc z procesného zavinenia žalobcu za zastavenie konanie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.

3. Uznesenie vo výroku o trovách konania napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, v ktorom uplatnil odvolacie dôvody podľa a a navrhol uznesenie v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania proti žalovanému v 2. rade, a to aj napriek skutočnosti, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, avšak súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa , ktoré predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie podľa . Zdôraznil, že žalobca podal pôvodne žalobu proti žalovanému v 2. rade z procesnej opatrnosti, pretože žalovaný v l. rade, SK CASSOSPORT Košice, bol ku dňu 12.11.2013 vymazaný z registra občianskych združení, vedenej Ministerstvom vnútra SR. Podľa názoru žalobcu išlo o nezákonný výmaz občianskeho združenia, pričom malo dôjsť k údajnému zmluvnému predaju podniku na žalovaného v 2. rade, žalobca preto z opatrnosti žaloval aj žalovaného v 2. rade (štatutár žalovaného v 1. rade, pán I. Y., vytvoril situáciu akoby zániku žalovaného v l. rade v snahe znemožniť vymáhanie pohľadávok vo vzťahu k nemu). Zároveň poukázal

aj na skutočnosť, že pán I. Y. bol, a aj v súčasnosti je štatutárnym orgánom žalovaného v 2. rade. Po nariadení dodatočnej likvidácie majetku žalovaného 1. rade rozhodnutím súdu (právoplatným ku dňu 15. februára 2017) došlo k obnoveniu právnej subjektivity žalovaného v 1. rade a pri takejto zásadnej zmene procesnej situácie žalobca zobral späť žalobu voči žalovanému v 2. rade. Na túto skutočnosť žalobca poukázal a žiadal zohľadniť okolnosti hodné osobitného zreteľa podľa , čím sa súd prvej inštancie aj napriek tomu vôbec nezaoberal. Uviedol, že 4. novembra 2019 bolo žalobcovi doručené uznesenie Okresného súdu Košice II zo 17. októbra 2019, sp. zn. , ktorým zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému v 2. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 8.306,23 Eur, pričom v odôvodnení uviedol, že uznesenie z 30. januára 2019, č.k. -267 malo nadobudnúť právoplatnosť 7. marca 2019. O vydaní predmetného uznesenia sa žalobca dozvedel až z odôvodnenia uznesenia zo 17. novembra 2019, sp. zn. o výške náhrady trov konania. Považuje preto za nepochopiteľné, akým spôsobom uvedené uznesenie z 30. januára 2019 mohlo nadobudnúť právoplatnosť.

4. K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný v 2. rade, ktorý k otázke doručovania napádaného uznesenia žalobcovi sa nedokáže vyjadriť, avšak z dôvodu istoty navrhuje žalobcom podané odvolanie ako oneskorene podané odmietnuť. Odvolaciu námietku žalobcu považuje žalovaný v 2. rade za nedôvodnú, pretože žalobca žiadne relevantné skutočnosti v priebehu konania, ani vo svojom odvolaní neuvádza. To, že žalovaný v 1. rade zanikol jeho výmazom z registra občianskych združení, je faktom, ktorý je nezmenený od podania žaloby až po súčasnosť. Tvrdenia žalobcu o nezákonnosti takéhoto postupu nie sú pravdivé. To, že ich žalobca (bez ich preukázania) dodnes tvrdí alebo, že sa nimi riadil pred podaním žaloby, nie je možné považovať za okolnosť hodnú osobitného zreteľa. Ak by žalovaný v 1. rade nezanikol (ako nepravdivo tvrdí žalobca), bola by pojmovo vylúčená jeho dodatočná likvidácia (ktorá definične predpokladá zánik dodatočne likvidovaného subjektu) a rovnako tak vystupovanie JUDr. O. ako súdom ustanovenej likvidátorky v mene žalovaného v 1. rade. Výmaz žalovaného v 1. rade z registra občianskych združení navyše nemá žiadny logický súvis s posúdením pasívnej (vecnej) legitimácie žalovaného v 2. rade. Faktom je, že ak by nebolo ďalších námietok žalovaného v 2. rade proti nároku žalobcu (počiatočná neexistencia, premlčanie), žalovaný v 2. rade by ako jediný pasívnu (vecnú) legitimáciu v konaní mal. Žalovaný v 1. rade ju totiž nemá a nemôže mať, nakoľko titulom Zmluvy o predaji podniku zo dňa 18.09.2013 celý jeho podnik, vrátane všetkých práv a povinností s ním spojených, prešiel na žalovaného v 2. rade. K platnosti uvedenej Zmluvy o predaji podniku sa už vyjadril aj Krajský súd v Košiciach v uznesení z 31. januára 2019, sp. zn. a tiež Okresný súd Košice II v rozsudku z 27. mája 2019, sp. zn. , ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 11. decembra 2019, sp. zn. . Preto späťvzatie žaloby voči žalovanému v 2. rade v kontexte vyššie uvedených skutočností, ako aj tvrdení žalobcu v jeho odvolaní, nedáva žiadny logický zmysel. Preto žalovaný v 2. rade navrhuje, aby odvolací súd v prípade, že odvolanie žalobcu neodmietne, napádané uznesenie potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. a a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné.

6. Uznesenie, okrem výroku o trovách konania, nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť ( ), preto nebolo v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané.

7. Žalobca svojimi odvolacími námietkami, v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. a , nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania z hľadiska spôsobu právneho posúdenia otázky naplnenia/nenaplnenia zákonných predpokladov pre nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu

normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

8. V posudzovanej veci súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa a zdôraznil, že žalobca vzal žalobu voči žalovanému v 2. rade späť, teda žalobca procesne zavinil zastavenie konanie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.

9. S vyššie uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd bezo zvyšku stotožňuje. Tiež po posúdení odvolacích námietok zo strany žalobcu, ako aj jeho tvrdení o dôvodoch hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie trov žalovanému v 2. rade, dospel odvolací súd k záveru, že aplikácia vyššie citovaného ustanovenia súdom prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania je plne opodstatnená a správna. Odvolací súd konštatuje, že v preskúmavanej veci žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa nie sú dané.

10. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Ustanovenie je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším , ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka , ako uviedol aj Ústavný súd SR v náleze z 20. marca 2018, sp. zn. . Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne.

12. Vo všeobecnosti možno uviesť, že žalovaný procesne zaviní potrebu späťvzatia návrhu a následného zastavenia konania spravidla vtedy, keď sa po podaní návrhu rozhodne žalobcov nárok uspokojiť (hoci v predsporovom štádiu odmietal tak urobiť) (pozri vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. ).

13. Vychádzajúc z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutého uznesenia možno jednoznačne dospieť k záveru, že potrebu zastaviť konanie svojím postojom vo veci samej procesne zavinil žalobca. Dôvodnosť žaloby sa v takom prípade totiž posudzuje z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Dôvodnosť sa teda posudzuje z procesného hľadiska toho, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, nie z hľadiska dôvodnosti nároku podľa hmotného práva. Práve z procesnoprávne ponímaného pohľadu dospel odvolací súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a potrebu jej späťvzatia a následného zastavenia konania zavinil svojím postupom žalobca. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného v 2. rade v jeho vyjadrení k odvolaniu žalobcu, že zánik žalovaného v 1. rade jeho výmazom z registra občianskych združení je faktom, ktorý sa nezmenil od podania žaloby. Osobné presvedčenie žalobcu o nezákonnosti takéhoto postupu je v danej situácii je v rovine tvrdenia, a preto je irelevantné. To, že sa žalobca uvedeným presvedčením riadil pri podaní žaloby, nie je možné považovať za okolnosť hodnú osobitného zreteľa. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby totiž nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania.

14. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho privodili priaznivejšie rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k odvolateľovi. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. ).

15. Vyššie citované zákonné ustanovenie a všetky doposiaľ prezentované úvahy podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade jednoznačne odôvodňujú nevyhnutnosť priznania nároku na plnú náhradu trov konania žalovanému v 2. rade pri správnej aplikácii ustanovenia súdom prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania.

16. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku o trovách konania vecne správne a zákonné, uznesenie v napadnutom výroku potvrdil v súlade s ust. .

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. . Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania; úspešnému žalovanému v 2. rade odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( )

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorých sa konanie končí z dôvodov uvedených v ust. . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. .