Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-525-2020.pdf
PDF · 89.52 KB
Case nature
Subarea
59Ek/525/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému F. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. C. XXX/XX, XXX XX Z. O., o vymoženie 770,32 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, Exekútorský úrad Šaľa, so sídlom P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa pod sp. zn. 130EX 301/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Povinnému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 05.03.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 770,32 eur s prísl. na základe exekučného titulu, platobného rozkazu Okresného súdu Nitra č.k. 10Csp/8/2018-28 zo dňa 15.03.2018. Okresný súd Banská Bystrica dňa 05.05.2020 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/525/2020, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Povinný dňa 13.06.2020 podal návrh na zastavenie exekúcie elektronickými prostriedkami (e-mailom) bez kvalifikovaného elektronického podpisu, t.j. návrh bol vyhotovený v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie súd neprihliada. Súd v tejto súvislosti uvádza, že povinný návrh na zastavenie exekúcie doručil súdu v listinnej podobe v zákonom stanovenej lehote desiatich dní, keď ten podal na pošte Nitra 10 dňa 15.06.2020 a súdu bol doručený dňa 18.06.2020. Predmetným návrhom sa povinný dožaduje zastavenia exekúcie, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a bránia jeho vykonateľnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a úniovým právom, pretože mu boli odňaté ústavné práva. V návrhu uviedol, že platobný rozkaz mu nikdy nebol doručený a teda nie je právoplatný a ani vykonateľný. Zmyslom ústavného práva na spravodlivý proces je postulát, že každý má právo, aby jeho vec bola riadne prerokovaná a mal sa k nej možnosť vyjadriť a použiť dostupné prostriedky procesnej obrany. Je preto neprípustné, aby exekúcia bola vedená na podklade takého súdneho rozhodnutia, ktoré síce je opatrené pečiatkou vykonateľnosti, ale po materiálnej stránke vykonateľné nie je. V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že akokoľvek podpísaná doručenka o prevzatí platobného rozkazu nie je spôsobilým dôkazom o jeho riadnom doručení. Rozhodujúcou je skutočnosť, či sa na doručenke nachádza podpis povinného, nakoľko sa platobný rozkaz doručuje do vlastných rúk. Vzhľadom na uvedené by exekučný
súd na základe návrhu povinného, v ktorom namieta nedoručenie platobného rozkazu, mal tomuto návrhu vyhovieť, exekúciu zastaviť a následne by sa malo nanovo vykonať doručovanie platobného rozkazu.
3. Pokiaľ ide o doručenie platobného rozkazu, z doručenky vyplýva, že zásielku, ktorej obsahom bol platobný rozkaz neprevzal povinný, ale splnomocnenec na prijímanie zásielok. Platobný rozkaz, aby nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť musí byť doručený žalovanému do „vlastných rúk“, pričom náhradné doručenie je vylúčené. Len riadne a predpisom vyhovujúce doručenie má účinky predpokladané zákonom. Platobný rozkaz musel byť doručený do vlastných rúk odporcu (povinnému) bez možnosti náhradného doručenia. V tomto prípade bol platobný rozkaz určený povinnému prostredníctvom pošty s tým, že mu má byť doručený do „vlastných rúk“. Z doručenky vyplýva, že zásielku obsahujúcu „platobný rozkaz“, ktorým adresátom bol povinný, prevzala od neho odlišná osoba „splnomocnenec“, pričom nejde o zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie alebo zástupcu pre doručovanie. Na tej adrese povinný nebýval a trvalý pobyt mal v Nitrianskych Hrnčiarovciach, a zároveň v tom čase už žil mimo Slovenskej republiky. Povinný ďalej poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Levice sp. zn. 13Er/572/2009 zo dňa 20.01.2020, keď podľa jeho názoru ide o tento istý prípad a ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a ktorú zastavil z dôvodu, že ak platobný rozkaz bol doručený osobe odlišnej od účastníka, ktorá nie je zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie alebo zástupcom pre doručovanie podľa § 49 ods. 2 OSP účinného do 30.06.2016, nemožno ho považovať za doručený a to ani vtedy, ak sa zhodou okolnosti dostal do rúk účastníka, ktorému bol určený. Ďalej poukázal na skutočnosť, že základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Právna teória rozlišuje medzi formálnou a materiálnou vykonateľnosťou, pričom súd je povinný skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené. Ďalej poukázal na materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu a na prieskumnú činnosť exekučného súdu, ktorá je obmedzená na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. Záverom uviedol, že súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s úniovým právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Na základe uvedeného žiada exekúciu zastaviť a zaviazať oprávneného na náhradu trov konania a trov exekúcie.
4. Dňa 20.07.2020 súdny exekútor predložil súdu vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktorý so zastavením exekúcie nesúhlasí, nakoľko povinný neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti.
5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
8. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
9. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.
10. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
11. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
12. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
14. Podľa § 121 ods. 4 CSP ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
15. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
16. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
17. Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
18. Podľa § 111 ods. 1 CSP do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.
19. Podľa § 109 ods. 1 CSP za adresáta je oprávnená písomnosť prijať osoba, ktorá na to bola adresátom písomne splnomocnená alebo poverená.
20. Podľa § 195 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
25. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.
28. Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 28.05.2020, čo vyplýva z doručenky, ktorá je súčasťou spisu. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 29.05.2020, t.j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom posledný deň, v ktorom by bola splnená podmienka včasného podania návrhu na zastavenie exekúcie pripadol na 12.06.2020. Nakoľko povinný návrh na zastavenie exekúcie podal elektronickými prostriedkami (e-mailom) dňa 13.06.2020, ktorý doplnil v listinnej podobe (podaný na poštovú prepravu dňa 15.06.2020 na pošte Nitra 10), súd konštatuje, že povinný podal návrh po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Keďže neboli splnené predpoklady uvedené v ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, pričom zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné v zmysle ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Zároveň je potrebné podotknúť, že povinný nepostupoval zákonným spôsobom, a teda v rozpore s ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku v zmysle ktorého sa návrh na zastavenie exekúcie podáva u súdneho exekútora, keďže návrh adresoval Okresnému súdu Banská Bystrica.
29. Súd pre úplnosť dodáva, že návrhu povinného by nebolo možné vyhovieť a exekúciu zastaviť aj v prípade včasného podania návrhu. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Nitra č.k. 10Csp/8/2018-28 zo dňa 15.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.04.2018. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že mu exekučný titul nebol doručený „do vlastných rúk“ v dôsledku čoho sa nestal právoplatný a vykonateľný a preto je exekúcia neprípustná. Za účelom preskúmania tvrdení povinného exekučný súd požiadal Okresný súd Nitra o zapožičanie súdneho spisu vedeného pod sp. zn. 10Csp/8/2018 a z doručenky nachádzajúcej sa v spise mal za preukázané, že exekučný titul prevzal za povinného splnomocnenec dňa 11.04.2018, keď na doručenke sa nachádza podpis osoby, ktorá zásielku prevzala s uvedením, že ide o splnomocnenca na základe splnomocnenia č. 178/14. Súd má za nesporné, že povinný splnomocnil na preberanie zásielok inú osobu, ktorá dňa 11.04.2018 zásielku adresovanú povinnému prevzala. Prostredníctvom udeleného splnomocnenia adresát vyjadruje svoju vôľu nechať sa zastúpiť zvoleným zástupcom pri preberaní zásielok. Splnomocnenie na prijímanie zásielok udelené povinným v prospech iného pod číslom 178/14, na základe ktorého bola zásielka obsahujúca platobný rozkaz vydaná splnomocnencovi, je splnomocnením, ktoré oprávňuje splnomocnenca preberať zásielky určené splnomocniteľovi vrátane písomností určených do vlastných rúk. Nemožno preto akceptovať námietku povinného o nedoručení exekučného titulu do vlastných rúk, keďže udelením plnomocenstva povinnému vznikla povinnosť akceptovať skutočnosť, že prevzatie zásielok bude realizované osobou ním určenou a v čoho dôsledku takéto prevzatie bude považovať za také, akoby ho sám uskutočnil. Pokiaľ povinný v návrhu poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Levice sp. zn. 13Er/572/2009 zo dňa 20.01.2020 je potrebné uviesť, že predmetné rozhodnutie rieši odlišnú situáciu, keďže súd sa zaoberal otázkou doručovania ešte za podmienok zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý bol zrušený predpisom 160/2015 Z. z. a ktorý bol účinný do 30.06.2016. V zmysle platnej právnej úpravy v čase doručovania exekučného titulu povinnému súd poukazuje na ust. § 109 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého za adresáta je oprávnená písomnosť prijať osoba, ktorá na to bola adresátom písomne splnomocnená alebo poverená.
30. Ak by súd nerešpektoval doručenie zásielky splnomocnencovi došlo by k odňatiu práva splnomocniteľovi možnosť zabezpečenia si efektívneho spôsobu oboznámiť sa s obsahom jemu adresovaných zásielok v prípadoch, keď sa v určitom čase nebude zdržiavať na mieste, kde si zásielky
obvykle preberá, pričom skutočnosť, či sa zásielka reálne dostala do jeho dispozície je v tomto prípade irelevantná. Ide o vyjadrenie princípu priameho zastúpenia podstatou ktorého je jednak vyjadrenie slobodnej, vážnej a zrozumiteľnej vôle splnomocniteľa, aby v čase svojej neprítomnosti preberal zásielky ním zvolený zástupca a jednak prevzatie zodpovednosti za následky spojené s prevzatím zásielky prostredníctvom splnomocnenca. Splnomocniteľ tak musí znášať aj následky spojené s právnymi účinkami ich riadneho doručenia. Ak teda adresát zásielky udelil plnomocenstvo na jej prevzatie inej osobe, považuje sa zásielka za doručenú okamihom, kedy ju splnomocnená osoba prevzala.
31. Ak teda na základe riadne udelenej plnej moci, doručujúca pošta odovzdala zásielku obsahujúcu platobný rozkaz určenú povinnému jeho splnomocnencovi, nastali rovnaké právne účinky, ako keby povinný zásielku prevzal osobne a preto je potrebné považovať platobný rozkaz vo vzťahu k povinnému za účinne doručený. Súd preto dospel k záveru, že doručením exekučného titulu splnomocnencovi nastali účinky doručenia tak, ako by bol platobný rozkaz prevzal sám povinný (plynutie lehoty na splnenie povinnosti, lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku a pod.), v dôsledku čoho má súd za to, že platobný rozkaz bol riadne doručený povinnému, a preto neobstojí jeho tvrdenie, že exekučný titul mu nebol doručený do vlastných rúk a teda, z tohto dôvodu nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že exekúcia je vykonávaná na základe spôsobilého exekučného titulu. V čase začatia exekučného konania tak existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinný si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne nesplnil, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu, a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
33. V exekučnom konaní úspešnému oprávnenému v súvislosti s rozhodovaním súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vznikol podľa § 199d Exekučného poriadku nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov v súvislosti so zastupovaním v exekučnom konaní proti povinnému, ktorý úspech nemal, avšak oprávnený si ich neuplatnil. Súd však nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania povinnému a to s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP, keď zamietnutím návrhu povinného na zastavenie exekúcie povinný nemal ani čiastočný úspech vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.