Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Tk-2-2020.pdf
PDF · 179.14 KB
Case nature
Area
Subarea
8Tk/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred senátom zloženým z predsedu senátu JUDr. Mariána Manducha a prísediacich Ing. Antona Mika a Rudolfa Dorušinca na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 20.11.2020 takto
rozhodol:
Obžalovaný
G. W., nar. XX.XX.XXXX v C. H., trvale bytom S. XXX, t.č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Ilava,
j e v i n n ý , ž e
dňa 03.06.2016 okolo 16.00 hodiny po tom, ako prišiel do rodinného domu č. XXX v obci S., okres Púchov za susedou J. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorú osobne dlhodobo poznal ako dôchodkyňu a osobu vyššieho veku, so žiadosťou o finančnú pôžičku vo výške 20 EUR, ktorú mu odmietla požičať s odôvodnením, že nemá peniaze, následne prešiel do chodby domu, kde mu J. Y. vyčítala, že sú chudáci a nemajú peniaze, a to že vykričí aj vonku, na čo ju obžalovaný na chodbe domu napadol tak, že ju chytil okolo krku, zápasili spolu, presunuli sa do kuchyne, kde sa napili vody, následne J. Y. opätovne začala kričať na obžalovaného, ktorý ju znova napadol, presunuli sa do chodby, kde ju obžalovaný zhodil na zem, ľahol si na ňu a jednou rukou jej stláčal krk a druhou rukou zakrýval ústa, aby nekričala, keď uvidel, že už prestala klásť odpor, za ruky ju odtiahol z chodby do spálne, zatvoril dvere na spálni, na chodbe poutieral handrou krv, následne vchodové dvere domu uzamkol kľúčom, ktorý sa nachádzal vo dverách a ktorý následne zahodil do smetného koša v Púchove, čím J. Y. spôsobil smrť udusením zahrdúsením protrahovaným tlakom a stiskom rukou, resp. rukami veľkou intenzitou na prednú oblasť krku aj s pritlačením o podložku, keď k smrti poškodenej došlo následne po útoku,
t e d a
iného úmyselne usmrtil, čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku.
T ý m s p á c h a l
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á
podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona s prihliadnutím k § 36 písmeno j) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) rokov.
Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa počas plynutia ochranného dohľadu alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej J. Y., nar. XX.XX.XXXX v Považskej Bystrici, trvale bytom C.X., Š. XXX/XX, škodu vo výške 1.345,54 Eur, do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodenú J. Y., nar. XX.XX.XXXX v Považskej Bystrici, trvale bytom C., Š. XXX/XX, so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, tiež oboznámením obrazovo- zvukového záznamu z výsluchu obžalovaného v prípravnom konaní zo dňa 12.03.2020, výsluchom svedkov J. Y., V.. U. Y., I.. N. X., S. Q., M. K., výsluchom znalcov Doc. MUDr. Ľubomíra Straku, PhD., MUDr. Andrey Žiškovej, PhDr. Andreja Benkoviča, prečítaním zápisníc o výpovediach svedkov S. Y., S. Y., Y. Y., V.. D. Y., W. Y., Š. C., Q. R., G. W. G.., B. W., I.M. I., W. D., U. Č., N. I., Ľ. D., W. D., Z. M., I. G., N. C., I. X. Z. Q. X. z prípravného konania a prečítaním listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný G. W. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že sa priznal pod psychickým nátlakom vyšetrovateľa a vypovedal len to, čo sa rozprávalo po pár dňoch po uliciach. V inkriminovaný deň prišiel domov z práce asi o 15 hodine, potom si išiel k nebohej požičať čiastku 20,- Eur, keď tam prišiel cez pootvorené vchodové dvere, videl nebohú v chodbe ležať na zemi, skúšal jej tep a robiť masáž srdca a nič viac. Potom sa zľakol a ušiel preč. Nezavolal políciu ani záchranku. Bál sa, že by mu nikto neuveril. Nevidel tam nič rozhádzané, akurát videl tašku u vchodových dverí. Okolo tej 16 hodine nevidel nikoho vojsť alebo vyjsť z obydlia nebohej. Nikomu v živote neublížil. Doposiaľ nenamietal skutočnosť, že na neho bol vyšetrovateľom vytváraní psychický nátlak. V minulosti si asi dvakrát požičal finančnú čiastku od nebohej, ktorú vždy vrátil. Nebohú pozná od malička, bola dôchodkyňa. Nikdy medzi nimi nedošlo k verbálnemu alebo fyzickému konfliktu. V spálni nebohej nikdy nebol. V minulosti nikdy nevstúpil do obydlia nebohej bez jej dovolenia, ale v predmetný deň mu bolo divné, že nikto na zvonenie nereaguje, vždy mávali dvere uzamknuté. Mesačne zarábal asi 600,- až 650,- Eur, čo mu na živobytie nestačilo. Nebol schopný splácať pôžičky, preto mu rodičia pomáhali. K prípadnému podozreniu zo spáchania predmetného skutku obžalovaný uviedol, že ako je možné, že najskôr sa povedalo, že sa stratili nejaké peniaze a po asi mesiaci sa po upratovaní našli.
Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal o niektorých relevantných skutočnostiach rozporne ako vo svojej výpovedi v procesnom postavení obvineného, prečítal prokurátor na hlavnom pojednávaní časť zápisnice o výpovedi obžalovaného z prípravného konania zo dňa 12.03.2020, kedy uviedol, že v kritický deň zazvonil u susedy J. Y. s tým, že si chcel požičať 20 eur, zavolala ho do domu. Keď mu povedala, že peniaze nemá, začala mu aj vykrikovať, že sú žobráci, prišiel konflikt, začali spolu zápasiť, chytil ju okolo krku, vošli do kuchyne, kde sa napili vody. Poškodená zas na neho začala vrieskať, začali sa naťahovať, na chodbe ju zvalil na zem, znova mu vykrikovala, že to povie aj vonku, kolenom jej kľačal na hrudi, jednou rukou jej tlačil krk, druhou rukou ústa, aby nekričala, všimol si, že nejaví známky života, spanikáril, odtiahol ju do spálne, zavrel dvere. Na chodbe bolo trocha krvi, ktorú poutieral handrou z kúpeľne, následne zamkol vchodové dvere a kľúč odhodil do smetného koša v Púchove. Následne odišiel za bývalou priateľkou. Nemal v úmysle poškodenej ublížiť. Ďalej aj uviedol, že u poškodenej bol viackrát požičať peniaze, vždy mu požičala. Je mu ľúto, čo sa stalo.
Po vyzvaní na odstránenie vyššie uvedených rozporov obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho dnešná výpoveď je pravdivá a predchádzajúce výpovede boli pod nátlakom. Nemal by dôvod vraždiť preto, že by nebohá kričala, že sú žebráci. V minulosti nemal žiadnu negatívnu skúsenosť s políciou.
Svedkyňa poškodená J. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne o relevantných skutočnostiach ako v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedla, že pozná obžalovaného, je susedou jej nebohej mamy J.W. Y.. Vedela, že mu mama viackrát požičala peniaze, v poslednej dobe bol na ňu dosť agresívny, naposledy od nej pýtal 50,- Eur, bolo to 01.06.2016, čo jej sama povedala. Aj v minulosti mu peniaze požičiaval jej nebohý otec. Jej nebohá mama mala obžalovaného za rodinného známeho, pomáhal im, mal auto. Od začiatku mala na neho podozrenie, že to mohol urobiť, hoci spočiatku bolo podozrenie na jej brata s manželkou, ktorí v dome tiež žijú a často mali s mamou výmenu názorov. Dňa 04.06.2016 jej volal brat U. Y. s tým, že jej povedal, že mama umrela. Okolo 13.30 hodine prišla do S. spolu s manželom a dcérou. Brat jej povedal, že bol u nich lekár a povedal, že to bola embólia. Následne išla do spálne, kde mama ležala, bola celá opuchnutá. Odišli do Púchova vybavovať pohreb a keď sa vrátili, smrť mamy sa jej nepozdávala, lebo boli porozhadzované veci v kuchyni i v obývačke. Taktiež s bratom hľadali v spálni peniaze, ktoré tam mama mala mať, v ten deň ich nenašli. Tiež zistili, že chýba kľúč od vstupných dverí do domu, ktorý používala mama. Na základe uvedených pochybností zavolali políciu.
Svedkyňa na hlavnom pojednávaní ešte doplnila, že k posunu chladničky v kuchyni nebohej mohlo dôjsť aj nárazom do nej, videla prevrátenú šálku, zaprášené kalendáre z vrchu kredenca boli zhodené, tiež bol posunutý šporák, akoby vysunutý a v obývačke boli zo skrine vyhádzané dokumenty. Nebohá bola poriadkumilovná. V rámci uplatneného nároku na náhradu škody si uplatnila vynaložené náklady za muziku vo výške 130,- Eur, spevákovi zaplatila 30,- Eur a farárovi za pohreb 50,- Eur. Svedok poškodený V.. U. Y., syn nebohej poškodenej J. Y., na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol, že žije so svojou rodinou v rodinnom dome č. XXX v obci S., do 03.06.2016 s nimi bývala aj jeho mama J. Y.. Dňa 03.06.2016 bol v práci, poobede po 14.00 hodine bol s celou rodinou na vystúpení dcéry v Púchove. Keď poobede odchádzali z domu, videl mamu v obývačke, pozdravil ju, ona mu odzdravila. Domov sa vrátili po 18.00 hodine, zamkol vchodové dvere, celý večer boli všetci doma. Na druhý deň 04.06.2016 doobeda pracoval v záhrade, okolo obeda odbehol autom pre dcéru do Púchova, keď sa okolo 12.30 hodine vrátil, mal zlú predtuchu, začal hľadať mamu, hľadal ju po miestnostiach, našiel ju v spálni ležať na zemi, hneď volali lekára. Peniaze, ktoré mala mať mama doma a vkladnú knižku našli v manželskej posteli v jej spálni až 25.07.2016 pri upratovaní. Po nájdení mamy v spálni volal sestre, táto prišla, poobede boli vybavovať pohreb v Púchove. Sestra trvala aj na pitve nebohej. Neskôr sa potvrdilo, že mama zomrela násilnou smrťou. Svedkyňa S. Y., nevesta nebohej poškodenej, v prípravnom konaní uviedla rovnaké skutočnosti ako svedok V.. U. Y.. Dodala, že so svokrou mala zlý vzťah, svokra ju neznášala, nadávala jej, komunikovali spolu málo, keď komunikovali, vždy sa pohádali. Nemala vedomosť o jej peniazoch, ktoré sa dodatočne našli v kabelke pri upratovaní. Svedkyňa S. Y., vnučka nebohej J. Y., v prípravnom konaní uviedla, že väčšinou babka útočila na jej otca, vyčítala mu, že sa viac stará o rodinu ako o ňu, jej mama sa s babkou skoro nerozprávala, ale často počula hádky rodičov s babkou. Babka často nadávala jej mame. Pamätá si ako otec našiel 04.06.2016 babku v spálni mŕtvu, mama volala na pohotovosť, prišiel lekár, babku obhliadol a počula ako lekár povedal, že tam nie je cudzie zavinenie. Keď prišla teta J. Y. pýtala sa na peniaze, ale vtedy sa tam nenašli. Nevie uviesť, či babka požičiavala niekomu peniaze, a či chodili k nej na návštevu iní susedia.
Svedkyňa Y. Y., sestra S. Y., v prípravnom konaní vypovedala rovnako, vyjadrovala sa najmä k rodinným vzťahom medzi babkou a jej rodičmi U. Y. a S. Y. a k udalostiam zo dňa 03.06.2016 a 04.06.2016.
Svedok V.. D. Y. v prípravnom konaní uviedol, že je manželom J. Y.. Dňa 04.06.2016 mu telefonoval U. Y., že babka J. Y. zomrela. Preto hneď išli do S., bol tam lekár, ktorý konštatoval, že poškodená zomrela na embóliu. Potom odišli do Púchova zariaďovať pohreb, keď sa vrátili, manželka obzrela dom, zistila porozhadzované veci v obývačke i kuchyni. Keďže je zdravotná sestra, nepozdával sa jej výraz mamy, rozhodli sa zavolať políciu. Svedkyňa W. Y., vnučka nebohej J. Y., v prípravnom konaní uviedla, že o smrti babky sa dozvedela, keď im zavolal U. Y., išli do domu babky, bol tam aj lekár, ktorý povedal, že babka zomrela prirodzenou smrťou, ale mama povedala, že sa jej to nezdá. Poobede išli vybavovať pohreb do Púchova, keď sa
vrátili, mama sa rozhodla volať políciu aj preto, že videli porozhadzované veci v kuchyni, v obývačke, nemohli nájsť peniaze, ktoré mala mať babka doma. Obžalovaného pozná ako suseda nebohej babky, občas ju vozil k lekárovi, do obchodu, vedela, že babka mu občas požičala aj peniaze. O vzťahoch babky s ujom U. Y. a jeho rodinou vedela, že nie sú dobré, často sa hádali, nadávali si, najmä s tetou S.. Svedok Š. C. v prípravnom konaní uviedol, že dňa 02.06.2016 mu volala na telefón nebohá Y., že chce maľovať dom, aby k nej prišiel. Ukázala mu, čo chce maľovať, povedal jej nech si dá kúpiť farbu a omietku od U.. Dohodli sa, že kúpeľňu jej vymaľuje v sobotu, ale viac sa neozvala. V dome si nevšimol neporiadok, ani žiadne zranenia na poškodenej. Svedkyňa Q. R. v prípravnom konaní uviedla, že je suseda nebohej J. Y., býva oproti, boli dobré kamarátky, často sa stretávali a navštevovali. Nebohá sa jej často sťažovala na nevestu S. Y., mali zlé vzťahy, povedala jej, že ju nenávidí. Videla ju 02.06.2016, kedy jej dávala zeleninu zo záhradky, tiež ju videla v piatok 03.06.2016, mala dve tašky s nákupom v rukách. Poobede v ten deň jej bolo divné, že ju nevidela, ani vonku na dvore. Zvonila jej na zvonček, nikto jej neotváral. Potom v sobotu 04.06.2016 videla pred jej domom sanitku, dozvedela sa, že J. Y. je mŕtva. Čo sa jej stalo nevedela uviesť. Svedkyňa B. W. v prípravnom konaní uviedla, že nevedela, že jej syn, obžalovaný G. W., i manžel si chodili požičiavať peniaze k nebohej susede J. Y., keby to vedela, zakázala by im to. K synovi uviedla, že riadne pracuje, ale platí za neho pôžičku, aj inokedy mu pomohla, napríklad keď potreboval na výživné. Svedok G. W. G.. v prípravnom konaní uviedol, že mu poškodená J. Y. občas požičala peniaze na pivo, boli to dve eurá alebo päť eur. Keď dostal dôchodok, tak jej to vrátil, nepožičiaval si často. Od jej nebohého manžela si nikdy peniaze nepožičiaval. Naposledy ju videl 02.06.2016, kedy sa rozprávali o bylinkách. Nevedel, že si bol jeho syn G. W. požičiavať u poškodenej 03.06.2016 peniaze, vie, že prišiel z práce domov pred 15.00 hodinou.
Svedkyňa N. C., v prípravnom konaní uviedla, že s obžalovaným G. W.Š.Y. majú spoločného syna, ale často jej dlží peniaze na výživnom a často si aj peniaze od nej požičiaval. Vie, že riadne pracoval, ale málo zarábal. K vražde susedy J. Y. sa nevie vyjadriť. Svedkyňa I. G. v prípravnom konaní uviedla, že je bývalou priateľkou obžalovaného G. W., v čase skutku s ním chodila, rozišli sa po smrti J.Í. Y.. Nepoznala dobre jeho finančnú situáciu, ale keď boli spolu, brával ju s deťmi na výlety. Ona často chodila k jeho rodičom, u ktorých býval. Rozišli sa preto, lebo ju stále kontroloval, bol dotieravý, žiarlivý. Nevedela o tom, že si požičiaval od susedy Y. peniaze. O žalovanom skutku nič nevie. Svedok I.. N. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol, že dňa 04.06.2016 slúžil pohotovostnú službu ako lekár na pohotovosti v Púchove. Po 13.00 hodine išiel do obce S. na obhliadku mŕtvej J. Y., boli tam prítomní U. Y. a jeho manželka S.. Nebohá ležala v spálni na zemi na chrbte, začal vykonávať obhliadku tak, že vyskúšal posmrtnú stuhlosť. Mŕtva mala posmrtné škvrny na tvári, rukách, na nohách, na chrbte. Na základe uvedeného zistil, že k smrti muselo dôjsť minimálne deň pred obhliadkou a dospel k záveru, že nebohá mohla dostať embóliu, keďže mu prítomní povedali, že mala problémy so žilami. Vonkajšie zranenia na poškodenej si nevšimol, ani znaky dusenia alebo hrdúsenia, preto si nevie vysvetliť závery súdnej pitvy. Svedkovia I. I. a W. D. zhodne v prípravnom konaní uviedli, že dňa 03.06.2016 boli spoločne v rodinnom dome č. XXX v obci S., dom je neobývaný, chodia tam pracovať. V uvedený deň tam išli prezúvať pneumatiky na aute. Keďže tento dom susedí s domom Y., poobede okolo 16.00 hodine počuli z domu Y. ženský hlas, bolo to také chrčanie, stonanie, kričanie, mohlo trvať niekoľko sekúnd. Nevideli nikoho, kto by vchádzal alebo odchádzal z domu Y.. Svedkovia M. K. a S. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedali zhodne o relevantných skutočnostiach ako v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedli, že pracovali v júni 2016 ako policajti na OO PZ Púchov. Začiatkom júna 2016 boli preveriť v obci S. v rodinnom dome úmrtie ženy, čakala ich dcéra zosnulej, ktorá im povedala, že sa jej to nezdá, lebo v dome sú porozhadzované veci. Preto volali na operačné stredisko a na miesto činu prišiel výjazd s kriminalistickým technikom. Vykonali obhliadku miesta činu, hľadali aj peniaze, keďže dcéra nebohej im povedala, že chýbajú peniaze mŕtvej, ale nenašli žiadne. Svedok U. Č. v prípravnom konaní uviedol, že dňa 03.06.2016 v S.Z. okolo obeda kontroloval kanalizáciu, ktorá sa v obci buduje. Bol dohodnutý s U. Y., stretli sa pred jeho domom a ohliadal zapojenie, vypísali papiere, ktoré Y. podpísal a odišiel preč. U. Y. ostal doma.
Svedok N. I. v prípravnom konaní uviedol, že je susedom Y., býva v S.. Občas sa rozprával s nebohou Y., nikdy sa nesťažovala na zlé vzťahy so synom alebo nevestou. Dňa 03.06.2016 bol doma, bol chorý.
V ten deň nič podozrivé nepočul. Nikdy nešíril reči o tom, že U. Y. mal zavraždiť svoju mamu, nevie ako zomrela. Svedkyňa Ľ. D. v prípravnom konaní uviedla, že je kolegyňou v práci S. Y., táto sa jej párkrát sťažovala, že svokra, s ktorou bývajú im robila zle, stále jej nadávala, osočovala ju, nepovedala jej prečo. Asi dva roky pred smrťou svokry sa jej zdôverila, že hľadajú druhé bývanie, že ich svokra vyhadzuje z domu, k čomu napokon nedošlo. Následne po smrti svokry jej hovorila, že táto nezomrela prirodzenou smrťou a preto sa vedie vyšetrovanie. Svedok W. D. v prípravnom konaní uviedol, že po smrti J. Y. mu volala S. Y., kolegyňa jeho manželky z práce a chcela sa poradiť ako sa brániť, ak ju niekto obvinení z krádeže peňazí, keďže nepoznal ich situáciu rodinnú ani okolnosti, za akých sa to malo stať, tak sa nevyjadroval, čo má robiť. O okolnostiach úmrtia jej svokry sa nebavili. Svedkyňa Z. M., sestra svedkyne S. Y., v prípravnom konaní uviedla, že sestra jej často spomínala, keď žila jej svokra J. Y., že hľadajú byt na prenájom alebo chceli kúpiť dom, lebo mali zlé vzťahy v dome. Nechodila ani často k sestre na návštevu, lebo jej to svokra zakazovala. Keď našli svokru mŕtvu, volala jej sestra, neskôr po pitve sa zistilo, že zomrela zavinením inej osoby, tiež jej spomínala, že hľadajú svokrine peniaze, ktoré sa našli neskôr v posteli. Sestra sa vyjadrovala, že nevie, kto jej to mohol urobiť. Svedkyňa I. X., sestra obžalovaného G. W., v prípravnom konaní uviedla, že neverí tomu, že by spáchal žalovaný skutok. So všetkými susedmi mal dobrý vzťah, dokonca aj s Y., ktorým pomáhal. Svedok Q. X., švagor obžalovaného G. W., v prípravnom konaní uviedol, že neverí, že by bol páchateľom stíhaného skutku. Ako ho pozná, nie je schopný niečo také urobiť. Bol nekonfliktný, každému sa snažil pomôcť, aj susede Y., napr. vozil ju k lekárovi.
Zo znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo, ktorý na hlavnom pojednávaní predniesol znalec Doc. MUDr. Ľubomír Straka, PhD., vyplynulo, že na základe pitevného nálezu, najmä s prihliadnutím na prítomné čerstvé ložiská krvácania v mäkkých tkanivách a orgánoch krku, na prítomnosť zlomeniny štítnej chrupavky hrtana, na prítomnosť zakrvácania v oblasti koreňa jazyka, na nález mnohopočetných bodkovitých krvných výronkov v spojivkách, periférneho rozdutia na pľúcnom tkanive, s prihliadnutím na nález bodkovitých krvácaní pod popľúcnicou a na osrdí, úplne tekutej krvi v cievach, ako i s prihliadnutím na nález krvných podliatin a odrenín na koži krku, možno v danom prípade konštatovať, že k smrti poškodenej došlo v dôsledku udusenia pri tlaku na dýchacie cesty mechanizmom manuálneho hrdúsenia (škrtenia) na úrovni prednej a predobočnej plochy krku. Tlak na mäkké štruktúry krku a prenesene aj na dýchaciu trubicu (priedušnicu), spôsobený konaním inej osoby, pôsobil od roviny podhradia až do úrovne približne vo výške štítnej chrupavky z prednej a čiastočne aj z bočných strán krku; vzhľadom k tomu, že na koži krku boli zistené početné typické morfologické povrchové známky po pôsobení mechanického násilia produkovaného menšími oválnymi predmetmi pri súčasnom prenesení pôsobiaceho násilia (tlaku) aj na oblasť štítnej chrupavky, sú znalci toho názoru, že násilie na oblasť krku vzniklo ako následok stisku a tlaku prstov ruky, resp. rúk útočníka priamo na kožu krku. Išlo pritom o tlak a stisk veľkej intenzity, ktorý viedol jednak ku vysunutiu koreňa jazyka dozadu a nahor do oblasti hrtanového vchodu, ktorý sa týmto uzavrel, ako aj ku priamemu pritlačeniu hltana aj hrtana proti krčnej chrbtici a k stlačeniu štítnej chrupavky, ktorá sa týmto stiskom zlomila v oblasti pravého horného rohu. Týmto mechanizmom došlo súčasne k stlačeniu priesvitu hrtanu, ku kompresii krčných tepien a k podráždeniu blúdivého nervu (tzv. nervus vagus) a vo svalstve a v mäkkých tkanivách krku vznikli viaceré ložiskové krvné výrony, a to v oblasti tuku a svalstva krku, ako aj v štítnej žľaze, v oblastí štítnej chrupavky, ako aj v oblasti koreňa jazyka vľavo. Čo sa týka mechanizmu smrti pri hrdúsení - znalci uvádzajú, že v dôsledku kompresie (stlačenia) mäkkých tkanív krku (vrátane priedušnice, či hrtanu a krčných tepien) spôsobenej tlakom približne vo výške štítnej chrupavky dochádza k poruche normálnej činnosti všetkých orgánov nachádzajúcich sa v tejto oblasti. Krčnou oblasťou prechádzajú dôležité tepny (krčnice, krčné tepny - pozn. znalcov), ktoré privádzajú okysličenú krv zo srdca a z aorty k mozgu. Mechanickým stlačením krčníc dochádza k obmedzeniu až zastaveniu prietoku okysličenej krvi zo srdca do mozgu. Tkanivo mozgu na nedostatok okysličenej krvi reaguje systémom biochemických dejov a reakcií, ktorých úlohou je zabezpečiť prežitie mozgu v stave nedostatku kyslíka až do obnovy prietoku krvi. Vplyvom uvedených reakcií tkanivových pôsobkov, nervov a hormónov dochádza u postihnutej osoby rýchlo k vzniku tzv. hypoxického opuchu mozgu (hypoxia - nedostatok kyslíka v tkanivách, pozn. znalcov), pričom do mozgového tkaniva preniká z ciev tekutina a tkanivo mozgu sa v pevne uzatvorenej lebke, ktorej objem je konštantný a nemenný, zväčšuje. Po presiahnutí reverzibilného (zvratného) štádia opuchu mozgu a po spotrebovaní rezervnej objemovej kapacity lebky dochádza k vtláčaniu sa častí mozgu do prirodzených otvorov na spodine pevne uzatvorenej dutiny lebečnej. Kmeň mozgu, kde sú uložené hlavné životne dôležité centrá
regulujúce činnosť srdca a dýchania, sa vtláča smerom do veľkého záhlavového otvoru, mechanicky sa dráždi až poškodzuje o jeho pevný kostný okraj - vznikajú v ňom drobné sekundárne krvácania, čo vedie k prerušeniu regulačnej a riadiacej činnosti mozgu na činnosť srdca a pľúc, až dôjde k zastaveniu sa srdca a dýchania, čo znamená smrť postihnutej osoby. Smrť v dôsledku hypoxického opuchu mozgu pri dusení nastáva rádovo v desiatkach sekúnd, až v minútach, pričom je však nutné zdôrazniť, že momentové zastavenie prietoku okysličenej krvi do mozgu vedie vo veľmi krátkom časovom úseku od jeho vzniku k bezvedomiu. Najcitlivejšie tkanivo mozgu na nedostatok kyslíka je v oblasti mozgovej kôry, ktorá reaguje pri pretrvávaní tohto stavu už po niekoľkých minútach (maximálne do cca 6 - 9 minút) odumretím mozgových buniek a tým smrťou najdôležitejšej časti mozgu. Smrť mozgu pritom znamená súčasne aj smrť postihnutého jedinca. V anatomickej oblasti krku sa nachádza aj hrtan a priedušnica, ktoré majú za úlohu privádzať vzduch, a teda aj kyslík z nosa (úst) do pľúc. Akákoľvek relevantná mechanická kompresia krku (t.j. aj pri škrtení, či hrdúsení) vedie k zastaveniu prívodu vzduchu do pľúc, a teda aj k zastaveniu výmeny dýchacích plynov v pľúcach, čo vedie k akútnemu nedostatku kyslíka v krvi postihnutej osoby a tým k hypoxii tkanív a orgánov - teda aj mozgu, čo vedie (analogicky ako v prípade zamedzenia prívodu krvi do mozgu) taktiež najprv k hypoxickému opuchu mozgu a vzápätí k odumieraniu mozgových buniek najmä v mozgovej kôre - a teda k smrti postihnutého jedinca. Do tretice je potrebné zmieniť sa aj o tom, že oblasťou krku prechádzajú aj závažné nervové pletené, z ktorých najdôležitejším je 10. hlavový nerv, tzv. nervus vagus (blúdivý nerv) ako hlavná zložka tzv. parasympatickeho nervstva. Pri škrtení dochádza jednak k prenesenému dráždeniu mozgu, ako aj k dráždeniu cieľových orgánov, ktoré blúdivý nerv inervuje. Vetvy blúdivého nervu inervujú aj priamo srdce, takže pri podráždení blúdivého nervu dochádza k spomaľovaniu srdcového rytmu, až prípadne k zastaveniu jeho činnosti. Pri zastavení činnosti srdca prestáva cirkulácia okysličenej krvi cievami, prestáva okysličovanie orgánov - a teda aj mozgu, čo vedie už vyššie uvedeným mechanizmom taktiež k hypoxickému opuchu mozgu, k odumieraniu buniek kôry mozgu, a tým aj k smrti postihnutého jedinca. Každý z uvedených troch mechanizmom pri hrdúsení (ale aj pri akejkoľvek inej mechanickej kompresii krku - pozn. znalcov) môže teoreticky viesť k smrti postihnutej osoby izolovane alebo vo vzájomnej kombinácii, pričom výsledný efekt, t.j. hypoxický opuch mozgu a následná smrť je vždy rovnaký. Vo veľkej väčšine prípadov škrtenia, hrdúsenia, či inej kompresie prednej plochy krku sú na smrti udusením však prakticky vždy zapojené všetky tri uvedené zložky (mechanizmy), ako tomu bolo pravdepodobne aj v danom prípade. Tlak ruky (rúk) na hrtan v danom prípade spôsobil, že vzduch, nachádzajúci sa predtým v pľúcach, sa uzavrel, bol vytláčaný na perifériu pľúcneho tkaniva, čím došlo k tzv. periférnemu rozdutiu pľúc. Pri rozdutí pľúc došlo na ich okrajoch k roztrhnutiu pľúcnych mechúrikov, a tým k popraskaniu drobných periférnych kapilár so vznikom drobných bodkovitých krvných výronov pod popľúcnicou, ktoré boli spolu s ložiskami rozdutia zistené aj pri pitve neb. J. Y.. Znemožnením prístupu vzduchu, teda aj kyslíka, do pľúc, začalo dochádzať k akútnemu nedostatku kyslíka, t.j. k hypoxii, čo sa prejavilo negatívne najmä na tkanivách, ktoré sú na nedostatok kyslíka najcitlivejšie, t.j. (ako už bolo vyššie uvedené) na mozgu, ale aj na chorobne pozmenenom srdci, pričom v dôsledku nedostatku kyslíka sa na mozgu vyvinul hypoxický opuch (viď vyššie). Skutočnosť, že pľúca nemohli prečerpávať okysličenú krv, viedla k tomu, že dochádzalo k úpornému namáhaniu pravého oddielu srdca, čo sa prejavilo akútnym rozšírením pravej predsiene a hlavne pravej komory srdca, a keďže dusenie nebolo prerušené, dochádzalo k mestnaniu žilovej krvi pred srdcom, čo viedlo k praskaniu drobných kapilár s následnou tvorbou bodkovitých krvných výronkov pod spojivkami. V dôsledku nedostatku kyslíka v krvi, ktorý sa za normálnych okolností viaže na krvné farbivo (hemoglobín), ostala krv aj po smrti v tekutom stave. V oblasti brušnej dutiny dochádzalo súčasne vplyvom mestnania krvi pred srdcom k prekrveniu vnútorných orgánov. Následne na to došlo k finálnemu štádiu dusenia, ktoré pri odumretí buniek mozgovej kôry a pri tlaku na mozgový kmeň znamenalo zlyhanie všetkých životne dôležitých funkcií mozgu, zlyhanie činnosti srdca, a tým smrť poškodenej. Celý proces dusenia pri škrtení trval približne okolo 3-5 minút, maximálne do 6 až 9 minút; po takomto časovom úseku došlo už na bunkách kôry mozgu k takým ireverzibilným zmenám (k ich odumretiu), ktoré by nebolo možné zvrátiť ani prípadným poskytnutím laickej, či odbornej lekárskej pomoci. Vzhľadom k tomu, že pri pitve bol zistený ťažký opuch mozgu, že boli zistené bodkovité krvné výrony v spojivkách, pod popľúcnicou a na osrdí, že bola zistená prítomnosť rozdutia oboch pľúc, akútna dilatácia (rozšírenie) pravej srdcovej komory a predsiene, tekutá krv a prekrvenie brušných orgánov, ako aj s prihliadnutím na prítomnosť známok pôsobenia mechanického násilia na oblasť krku, na zlomeninu štítnej chrupavky a na ložiská krvácania v mäkkých tkanivách krku, v štítnej žľaze, ako aj
na korení jazyka, možno v danom prípade jednoznačne ustáliť záver, že k smrti poškodenej J. Y. došlo mechanizmom udusenia pri hrdúsení (manuálnom uškrtení). Súčasne možno konštatovať, že smrť poškodenej v danom prípade bola bez akýchkoľvek pochybností spôsobená konaním inej osoby, pretože človek si sám nemôže spôsobiť taký mohutný manuálny tlak na svoj krk prstami, aby si privodil udusenie zahrdúsením, nakoľko v momente, kedy by začalo dochádzať k spomaleniu prietoku krvi krčnými tepnami do mozgu, resp. k redukcii prívodu vzduchu do pľúc - a teda by sa začalo rozvíjať bezvedomie, tlak prstov ruky (rúk) by sa spontánne uvoľnil a prietok krvi do mozgu, či prísun vzduchu do pľúc by sa obnovil, čiže k uduseniu by za zadných okolností dôjsť nemohlo. Smrť J. Y. bola teda jednoznačne spôsobená konaním inej osoby. Čo sa týka vzájomnej polohy poškodenej a útočníka v čase hrdúsenia znalci uvádzajú, že - aj keď v súdnolekárskej praxi sú známe prípady škrtenia aj v polohe obete stojmo - vzhľadom k tomu, že v danom prípade došlo k vyvinutiu značne mohutného tlaku na krku spredu (viď nález zlomenej štítnej chrupavky a zakrvácania krčného svalstva), sú znalci toho názoru, že k hrdúseniu poškodenej J. Y.Z. mohlo dôjsť aj v polohe ležmo horeznačky, pričom útočník (silnejšia žena, alebo stredne silný až silný muž) bol sklonený nad ňou spredu, resp. mierne zboku. Okrem samotného tlaku na celú krčnú oblasť až podbradie poškodenej sa v danom prípade nepochybne uplatnil aj mohutný stisk samotných prstov ruky proti palcu priamo na oblasť rohu štítnej chrupavky, ktorá sa týmto stiskom zlomila. V súvislosti s popisom tohto mechanizmu hrdúsenia v polohe poškodenej ležmo horeznačky považujú znalci za potrebné zdôrazniť, že na základe nálezu ďalších viacerých známok pôsobenia mechanického násilia na hlave poškodenej (zakrvácanie mäkkých pokrývok lebečných), ako aj na základe nálezu mnohopočetných krvných výronov na ramenách a predlaktiach, možno predpokladať, že v danom prípade došlo aj k zápasu medzi poškodenou a útočníkom a to tak, že útočník poškodenej držal ruky za zápästia, resp. aj za ramená, čo viedlo k vzniku typických úchopových krvných výronov v týchto oblastiach. Uvedenému mechanizmu nasvedčujú aj známky škrtenia na okrajoch brady, keď útočník zrejme držal poškodenú za blúzku (zrejme zozadu) a snažil sa krčný okraj blúzky zatiahnuť a tak pôsobiť na krk poškodenej. Nakoľko však tento tlak pôsobil v hornej časti krku, kde pôsobeniu na krčné štruktúry bránil dolný okraj sánky, k žiadanému efektu nedošlo a tak útočník zmenil škrtenie za pôsobenie vlastných rúk a teda hrdúsenie. Takýmto spôsobom došlo postupne k zlyhávaniu životne dôležitých funkcií centrálnej nervovej sústavy s následným zlyhávaním srdcovej činnosti a dýchania, až napokon došlo k smrti poškodenej takým mechanizmom ako to bolo uvedené v predchádzajúcom texte. V tomto kontexte považujú znalci ešte za potrebné zdôrazniť, že u poškodenej sa jednalo o závažne chorobne oslabeného jedinca, najmä čo sa týka stavu srdca a srdcovo-cievneho systému, na základe čoho možno predpokladať, že proces hrdúsenia mohol v danom prípade trvať podstatne kratšie než u zdravej osoby, nakoľko poškodené srdce nedokázalo dlhšie vzdorovať zvýšenej záťaži, vyplývajúcej z hrdúsenia a k smrti J. Y. tak mohlo dôjsť aj v rozmedzí 2 až 3 minút po začatí hrdúsenia. Z pitevného nálezu vyplýva, že okrem pôsobenia násilia na oblasť krku poškodenej, ktoré v konečnom dôsledku viedlo k jej smrti, pôsobilo vonkajšie mechanické násilie aj na iné časti tela poškodenej. Na hlave poškodenej boli zistené viaceré morfy. Jednalo sa najmä o odreniny vpravo na čele a na pravej strené úst a brady, taktiež krvné výrony na pravom obočí a ľavej ušnici. Všetky tieto poranenia, vrátane zakrvácania pokrývok lebečných mohli vzniknúť pádovým a nárazovým mechanizmom ako tupé poranenia aj pritlačením hlavy o podložku, v prípade odrenín aj pádom na drsnejší podklad, napr. koberec. Na pravej časti brady boli zistené typické čiarové odreniny, ktoré sú typické pre kontakt s nechtami. Vzhľadom na skutočnosť, že v tejto oblasti bola zistená aj škrtiaca ryha, nemožno vylúčiť, že uvedené morfy mohli vzniknúť aj vlastnými nechtami poškodenej, ktorá sa chcela takto vymaniť spod tlaku škrtidla
- blúzky, zaťahovanej zozadu (viď vyššie). Na ľavej časti brady bola zistená pásová odrenina - taktiež charakteru škrtiacej ryhy, ktorá taktiež mohla vzniknúť účinkom predmetnej blúzky, zatiahnutej zozadu, avšak nie pôsobením okraja (švíku) blúzky, ale blúzky ktorá mohla byť preložená (zahnutá), čím vytvorila plošnejšiu (širšiu) morfu škrtiacej ryhy. V strede brady bolo zistené zakrvácanie vnútornej plochy dolnej pery, čo môže nasvedčovať skutočnosti, že útočník istý čas držal poškodenú za ústa zrejme v snahe zamedziť prívod vzduchu. Na oboch horných končatinách boli zistené mnohopočetné krvné výrony, svedčiace pre skutočnosť, že útočiaca osoba poškodenú držala za zápästia a taktiež ju silne viackrát uchopila aj za ramená, čím vznikli uvedené krvné výrony. V čase vzniku všetkých týchto poranení poškodená ešte nepochybne žila, o čom svedčia jednoznačné vitálne známky v okolí týchto poranení (samotné krvácanie a krvné výrony či odreniny).
Všetky vyššie uvedené poranenia svedčia pre skutočnosť, že v danom prípade sa jednalo o dlhší zápas útočníka s poškodenou, ktorého postupnosť mohla byť nasledovná: Na začiatku zápasu mohol útočník škrtiť poškodenú ťahom za blúzku smerom odzadu, pričom vznikli škrtiace ryhy na brade. Následne mohlo dôjsť k pádu poškodenej na zemský povrch (odreniny na tvári), resp. k nárazu o nejaký predmet (stena, chladnička) a následnému pádu, v tejto polohe došlo k súboju, keď útočník poškodenú držal za ruky a takýmto spôsobom sa jej snažil zabrániť v obrannej aktivite. Nakoniec zrejme v polohe ležmo došlo násilím smerovaným na krk k manuálnemu škrteniu (hrdúseniu) menovanej (po krátkej epizóde v snahe o prekrytie úst rukami - krvné výrony na vnútornej ploche dolnej pery), ktoré trvalo až do jej smrti, ktorá nastala práve následkom udusenia zahrdúsením. Čo sa týka určenia doby smrti vzhľadom k stupňu rozvoja posmrtných zmien zistených pri obhliadke poškodenej na mieste činu prehliadajúcim lekárom dňa 04.06.2016 v čase o 13,16 hod. a následne aj v čase začiatku pitvy dňa 07.06.2016, keď sa už dala posmrtná stuhnutosť možno konštatovať, že ku smrti poškodenej došlo s najväčšou pravdepodobnosťou v popoludňajších až večerných hodinách dňa 03.06.2016. Pri pitve neboli zistené žiadne také chorobné zmeny, ktorými by sa dala smrť poškodenej vysvetliť iným spôsobom než ako to bolo uvedené v predchádzajúcom texte, resp. ktoré by sa boli na mechanizme smrti spolupodieľali. Možno dôvodne predpokladať, že proces dusenia mohol byť u poškodenej skrátený chorobným oslabením a slabou kondíciou srdcovocievneho systému, čo urýchlilo nástup jej smrti a skrátilo čas dusenia. Zostávajúce chorobné zmeny zistené pri pitve na vnútorných orgánoch poškodenej J. Y. boli veku poškodenej primerané, a preto ich znalci hodnotia len ako pridružený pitevný nález, ktorý mechanizmus smrti nijako neovplyvnil. Všetky poranenia, ktoré boli pri pitve zistené, boli čerstvého charakteru a vznikli jednoznačne konaním inej osoby dňa 03.06.2016 v popoludňajších až večerných hodinách. Všetky poranenia vznikli zaživa, nakoľko boli sprevádzané krvácaním navonok, do svojho okolia, ako aj do niektorých orgánov, čo je jednoznačný a dostačujúci dôkaz intravitálneho pôvodu, t.j. pôvodu zaživa. Pri pitve neboli zistené žiadne také typické poranenia, ktoré by poukazovali na známky sebaobrany, boli však zistené známky zápasu, ktorými mohli byť krvné výrony na oboch horných končatinách. Záverom možno teda konštatovať, že v prípade neb. J. Y. sa jednalo o smrť násilnú pre svoju všeobecnú podstatu, ktorá je v priamej príčinnej aj časovej súvislosti s udusením zahrdúsením, ku ktorému došlo konaním inej osoby v obytnom dome v S., okr. Puchov, dňa 03.06.2016 v popoludňajších až večerných hodinách.
Znalec na hlavnom pojednávaní ešte doplnil, že sa nedá vylúčiť presunutie tela nebohej po jej smrti. Znalci na tele nebohej nenašli žiadne známky po poskytovanej resuscitačnej pomoci. Celý trojfázový útok na nebohú mohol trvať asi 30 min., avšak určite neprekročil 1 hodinu.
Zo znaleckého posudku č. 5/2020 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria), ktorý na hlavnom pojednávaní predniesla znalkyňa MUDr. Andrea Žišková vyplynulo, že vyšetrenie obžalovaného prezentuje 36 ročného muža, slobodného, zamestnaného, netrestaného. Vychovávaný bol v úplnej rodine ako najmladší z piatich súrodencov, vzájomné vzťahy hodnotí ako harmonické. Otcov brat zomrel tragickou smrťou, podrobnosti nepozná, otec je potátor. Zaškolený bol bez odkladu, v učení prospieval so slabším prospechom, bližšie mu boli manuálne práce - opravovanie strojov a mechanizmov, čomu sa priučil pri otcovi, a čo bolo dôvodom ďalšieho zamerania v štúdiu - absolvoval s výučným listom SOU poľnohospodárske. ZVS absolvoval bez problémov, nenadsluhoval. Vrátil sa bývať k rodičom, kde žije do súčasnosti, neuvažoval nad osamostatnením sa, očakáva, že zdedí celý rodičovský dom. Pracoval u viacerých zamestnávateľov, jednalo sa o viacročné pomery, ktoré zväčša ukončil pre nevhodné platové podmienky. Posledných 5-6 rokov pracuje ako mechanik vysokozdvižných vozíkov v K. C., kde je spokojný. Je slobodný, má 1,5 ročného syna z krátkodobého vzťahu, s matkou dieťaťa je v kontakte cez SMS, podľa nej o syna javí slabý záujem. Trpí obezitou a vysokým tlakom krvi, na ktorý užíva lieky. Nadmerne fajčí nikotínové cigarety a prejedá sa. Alkohol pije od 17 rokov, s preferenciou domáceho alkoholu, ktorý si s otcom dorobí, a piva. Palimpsesty a ranné dúšky neuvádza, ako ani excesívne ebriety. Na podnet partnerky mal viacročné obdobie abstinencie, pri inej partnerke, žijúcej v proalkoholovom prostredí, znovu začal popíjať. Podľa príbuzných posledné 4 roky pije vo väčšom množstve a frekvencii, než sám priznáva. Pije pri zachovanej tolerancii, pri práci /domáce/ alebo od smädu /pivo/, vie sa pitia zdržať. Po zadržaní ani vo väzbe sa mu abstinenčná symptomatika nerozvinula. Pitie alkoholu obžalovaným je v štádiu abusu, nie sú vyjadrené príznaky plne rozvinutej závislosti. Pitie alkoholu sa nepodieľalo na spáchanom skutku.
Jedná sa o jednoducho štruktúrovanú personu, najmladšieho z piatich súrodencov, zvyknutého žiť pri rodičoch, nápomocný pri bežných denných aktivitách. Nenaučil sa efektívne hospodáriť s príjmom, u vzťahovo najbližšej osoby - otca - videl, ako si chodí požičiavať peniaze na bežné výdavky /nákup, alkohol/; tento spôsob konania si osvojil. Zazmluvnené finančné záväzky nesplácal v lehote, čím sa dostal do exekúcie /neplatenie pôžičiek, výživného na dieťa/. Naďalej si peniaze požičiaval. S J. Y. mal vzájomne výhodný vzťah - pomohol jej s drobnými aktivitami, ona mu viackrát požičala menšie čiastky. V čase posudzovaného skutku plánoval víkendové stretnutie s partnerkou a jej deťmi, a keďže nemal dostatok potrebných financií, požiadal o malú pôžičku J. Y., ktorá sa však tentokrát správala neštandardne - pôžičku odmietla a zastrájala sa znevážením a zneuctením povesti obžalovaného pred spoluobyvateľmi. V situácii bol dobre zorientovaný, svoje konanie prispôsoboval meniacim sa podmienkam /fyzický atak prerušil, keď na chvíľu prestala s verbálnou hrozbou, upokojili sa, nalial im vodu... po samotnom skutku po sebe „upratal“ - zotrel krv z dlážky, zamkol dvere, zbavil sa kľúča/, na okolnosti skutku má ucelenú spomienku. Na vrchole skutku sa vyskytol vystupňovaný afekt strachu so zúžením vedomia krátkeho trvania, ktorý však nemá forenzný význam. Ovládacie schopnosti obžalovaného v čase skutku neboli forenzne významne narušené. Jeho intelekt ani právne povedomie mu nebránili rozpoznať trestnosť svojho konania. V posudzovanom čase obžalovaný nebol pod vplyvom alkoholu ani inej psychoaktívnej látky, ani netrpel duševnou poruchou či chorobou, ktorá by ho chorobným spôsobom motivovala k vykonaniu posudzovaného skutku. Obžalovaný v súčasnosti netrpí duševnou poruchou ani chorobou, pre ktorú by bol jeho pobyt na slobode nebezpečný. Znalkyňa nenavrhuje uložiť obžalovanému liečenie. Obžalovaný je sociálne etablovaný v jadrovej rodine /rodičia/, má rozvinuté pracovné návyky, netrpí anomálnou štruktúrou osobnosti ani závislosťou od alkoholu alebo ilegálnych psychoaktívnych látok. Prognóza ďalšieho vývoja jeho osobnosti je z tohto pohľadu priaznivá. Dopad trestu odňatia slobody na jeho ďalší osobnostný vývoj nemožno s určitosťou predvídať, môže ho ovplyvniť oboma smermi.
Znalkyňa na hlavnom pojednávaní ešte doplnila, že postoj obžalovaného počas psychiatrického vyšetrenia v mesiaci apríl 2020 bol taký, že popisoval úľavu potom ako sa priznal, prezentoval pocity viny, výčitky svedomia, samotný priebeh skutku popísal pomerne detailne s jednotlivým emočným prežívaním v jednotlivých fázach. Obžalovaný sa počas vyšetrenia správal pokojne, štandardne komunikoval, odpovedal plynule bez nejakých emočných výkyvov, bolo z neho cítiť takú úľavu. Na znalkyňu pocitovo pôsobili odpovede obžalovaného autenticky, ako keď dieťa prichytíte pri klamstve a prizná sa, bola tam tá úľava z priznania sa, tie pocity viny a výčitky svedomia boli autentické. Obžalovaný sám neprezentoval, že by bol na neho vyvíjaný nejaký nátlak, že by mal nejakú úľavu za to čo povie, nič také sa nevyskytlo. Znalkyňa si nemyslí, že zo strany obžalovaného tam išlo o zámerné stupňovanie napätia, ten cieľ bolo nejakým spôsobom vyriešiť tú situáciu vo svoj prospech, aby nedošlo k zneváženiu alebo k zneucteniu. To, že z tej situácie neodišiel, keď sa nebohá upokojila v priebehu skutku, keď boli v kuchyni, skôr by popísala ako taký afektívny vstup, je to emočný prejav, keď sa cítime ohrození, tu sa prejavila neschopnosť obžalovaného odkomunikovať takúto situáciu, keď sa nebohá zastrájala, že bude rozprávať po dedine, že obžalovaný a jeho rodina si požičiavajú peniaze, obžalovaný chcel, aby nebohá zostala ticho a v tom vidí znalkyňa úmysel usmrtiť nebohú. Bolo to určite skratové konanie obžalovaného. Zo znaleckého posudku č. 31/2020 z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, ktorý na hlavnom pojednávaní predniesol znalec PhDr. Andrej Benkovič vyplynulo, že na základe psychologického znaleckého vyšetrenia obžalovaného sa jedná o 36- ročného muža. Intelektové výkony sú rovnomerne profilované a nachádzajú sa v pásme populačného podpriemeru. Intelektové schopnosti sa aktuálne nachádzajú v pásme podpriemernej inteligencie. Verbálna a performačná zložka intelektu sa aktuálne nachádza v pásme podpriemernej inteligencie. Kognitívne schopnosti, vrátane intelektových a mnestických nie sú narušené. Z forenzného hľadiska je schopný správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať udalosti, ktoré prežil a ktorých sa zúčastnil priamo. V štruktúre osobnosti bez nejakej významnejšej psychopatológie, nezisťujem poruchu osobnosti v zmysle alterácie osobnosti a ani zvýraznenie niektorých osobnostných čŕt v zmysle akcentácie osobnosti. Osobnosť nesie známky nezrelosti a to v oblasti emocionálnej a sociálnej, je osobnosť infantilná, detská. Uvedené znamená, že vzhľadom k dosiahnutému osobnostnému vývinu nie je schopný prevziať na sebe zodpovednosť, skôr sa zodpovednosti vyhýba, prenecháva svoje povinnosti na druhých. Je pôžitkár, má nedostatočne rozvinutý pocit zodpovednosti za svoje konanie, nemá v sebe dostatočne rozvinutý pocit záväzku, čo sa prejavuje v bližších partnerských vzťahoch ako aj v rámci celkového prístupu k životu. Osobnosť štruktúrovaná v smere extroverzie, aktuálne emocionálne labilný, nálada je reaktívne depresívna, čo súvisí s aktuálnou životnou situáciou, resp. s prejednávanou vecou. Je zaťažený starosťami, je náladovo depresívny, skľúčený, má pocity viny, vyčíta sa, viní sa
za svoje konanie. Je jedincom spoločenským, družným, má rád spoločnosť a ľudí okolo seba, celkovo sociabilný, komunikatívny. V interpersonálnych vzťahoch sa snaží pôsobiť dôležitejšie než skutočnosti je, čo je prejavom jeho nezrelosti. Uvedeným sa snaží prekryť svoje nedostatky, či pocity menejcennosti, ktorých si je vedomý. Slabšia modulácia afektu je prítomná v krízových, náročných situáciách, kedy koná chvatne, veci si menej premyslí. Môžeme hovoriť o impulzívnejšej, menej zrelej afektívnej reakcii v záťaži. Agresivita nie je zvýraznenou črtou jeho osobnosti, nie je ľahko aktivovateľnou. Základná ingrediencia konvenčného testovania reality je zachovaná, nevykazuje poruchy vnímania a myslenia, apsychotický. Obžalovaný mal k poškodenej nebohej J. Y. susedský vzťah, jednalo sa o formálny vzťah, vzájomne sa poznali, pomáhali si ako susedia, keďže vedia seba bývali. Vzájomne si pomáhali ak bolo niečo potrebné a to aj rodičia obžalovaného a tiež aj nebohý manžel poškodenej. Posledné obdobie si obžalovaný požičiaval peniaze od poškodenej nebohej. Obžalovaný si išiel opätovne požičať peniaze, pretože potreboval pre svoje plány, zase raz nemal starosti s tým, že na to čo plánuje reálne nemá dostatok peňazí, ale ako aj predtým sa spoliehal, že ho niekto podporí, resp. mu pomôže, vyhovie. Nečakal, že poškodenej nebohej reakcia bude odmietavá a že mu nielen nepožičia ale mu okrem toho začne vyčítať, že on a ani jeho rodina nemajú peniaze, že sú chudáci alebo niečo v tom duchu, pričom hovoria, že to vykričí všetkým ľuďom. Obžalovaný sa dostal do situácie, s ktorou nepočítal, reagoval impulzívne, agresívne a to napriek tomu, že agresivita nie je zvýraznenou črtou jeho osobnosti. Došlo k zaplaveniu komplexnosťou z dôvodu viacznačných prvkov v podnetovom poli obžalovaného, čo viedlo k výrazne zníženej kapacite pre adekvátnu kontrolu. Bol zmätený pocitmi, čo viedlo k správaniu s intenzívnejším afektívnym prejavom. Obžalovaný má strach, bojí sa, je ako malý chlapec, ktorý si uvedomuje, že spravil niečo zlé, ale bojí sa priznať, resp. si myslí, že keď zavrie oči, tak ho nikto nebude vidieť. Znalec je názoru, že obžalovaný sa objektívne trápi čo spravil, má strach z následkov svojho konania. Tohto času je zaťažený starosťami, je náladovo depresívny, skľúčený, má pocity viny, vyčíta sa, viní sa za svoje konanie. Obžalovaný dlhodobo, viacročne zatajoval udalosti týkajúce sa predmetnej trestnej veci. Až po tom, čo sa vyšetrovanie zameriavalo viac na jeho osobu, tak tento tlak neustal a priznal sa k danému skutku. Osobnostne nezrelý, infantilný, reaktívne depresívny, takéto afektívne ladenie súvisí s predmetnou trestnou vecou, plačlivý, ľútostivý, cíti, resp. má nehraný pocit viny, zlyhania. Na otázky po tom čo sa priznal odpovedá, nemá zvýšenú tendenciu sa vyhýbať odpovedi, či fabulovať. Špecifická psychologická vierohodnosť je zachovaná. Z hľadiska resocializačnej prognózy resp. na základe posudzovania možnosti recidívy, hodnotí znalec možnosť resocializácie obžalovaného ako priaznivú prognózu nápravy. Nepredpokladá gradáciu trestnej činnosti. Je schopný empatie, vcítenia sa aj v rámci prejednávanej trestnej veci. V živote obžalovaného existujú stabilné, citovo sýtené rodinné vzťahy. Partnerské vzťahy sú skôr nestále z dôvodu jeho nezrelosti, čo je stav vývinovo ovplyvniteľný. Je schopný sa prispôsobiť spoločenským normám a viesť riadny život. Znalec na hlavnom pojednávaní ešte doplnil, že obžalovaný bol počas psychologického vyšetrenia dňa 27.03.2020 plačlivý, ľútostivý, mal nehraný pocit viny zo zlyhania, nemal tendenciu vyhýbať sa odpovedi, bol zdieľny, podrobivý, labilný, depresívny, zmienil sa, že na jednej strane cíti pocit viny, ale na druhej strane je rád, že to už nemusí držať v sebe, bolo mu s tým ťažké žiť, nikomu o tom nepovedal, bál sa to povedať, stále sa mu to v mysli vracalo, mal preto aj horší spánok, pričom predtým mal spánok dobrý. Znalec počas vyšetrenia nezistil, že by boli odpovede obžalovaného niečím negatívne ovplyvnené. Obžalovaný sa počas vyšetrenia nezmieňoval o prípadnom ovplyvňovaní jeho výpovede políciou. Znalec nezistil u obžalovaného strach z polície.
Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: správy zo sociálnej poisťovne, správa poisťovne Dôvera, dodacie listy za pohrebné služby, pokladničný doklad, príjmový pokladničný doklad, priebežná správa súdnej pitvy, správa o prehliadke mŕtveho, zápisnica o dodatočnej ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, hodnotenie z ÚVTOS Ilava, správa ÚPSVaR Považská Bystrica, pracovný posudok, potvrdenie o výške príjmu, správa obce S., aktuálne hodnotenie ÚVTOS Ilava, odpis z RT a výpis centrálnej evidencie priestupkov.
Obžalovaný bol pred vzatím do väzby zamestnaný v spoločnosti K. G., G..M..B.., C. ako robotník v opravárenskej dielni, pričom zamestnávateľ bol s pracovnými výsledkami obžalovaného spokojný, pridelenú prácu si plnil zodpovedne a včas, bol nekonfliktný a medzi spolupracovníkmi kamarátsky. Zo správy starostu obce S. vyplýva, že komisia na vybavovanie sťažností neriešila s obžalovaným žiadny priestupok. Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol v roku
2018 dvakrát priestupkovo prejednávaný za priestupky na úseku cestnej dopravy. Z odpisu registra trestov GP SR vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Zo správy riaditeľa ÚVTOS a ÚVV Ilava vyplynulo, že počas pobytu vo výkone väzby je správanie a vystupovanie obžalovaného na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia personálu rešpektuje a plní bez výhrad. K osobám, s ktorými prichádza do styku zachováva zásady slušného správania. Vo vzťahu k obvineným, s ktorými bol ubytovaný, neboli doposiaľ zaznamenané žiadne konfliktné situácie. Sociálne kontakty s vonkajším prostredím v priebehu výkonu väzby udržiava s blízkymi osobami formou korešpondencie, telefonovaním a návštevami. Obžalovaný neprejavil záujem o zaradenie do práce, nie je pracovne zaradený a z tohto dôvodu ho nemožno po tejto stránke hodnotiť. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil a nebol mu uložený žiadny disciplinárny trest ani udelená disciplinárna odmena. Záverom riaditeľ uviedol, že sa jedná o obžalovaného, ktorý si plní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu väzby menovaného je zatiaľ bezproblémový. V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov v zmysle návrhov procesných strán súd vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a ako bol popísaný v písomne podanej obžalobe. Predovšetkým výpoveďami obžalovaného v prípravnom konaní, svedkov poškodených J. Y., V.. U. Y., tiež výsluchom znalcov Doc. MUDr. Ľubomíra Straku, PhD., MUDr. Andrey Žiškovej, PhDr. Andreja Benkoviča bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Jednotlivé vykonané priame aj nepriame dôkazy sa vzájomne podporujú a dopĺňajú, pričom tieto neboli žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené a ani nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala ich nevierohodnosti. Tieto uvedené dôkazy vrátane niektorých listinných dôkazov skutočne vytvárajú ucelený reťazec dôkazov preukazujúcich priamo či nepriamo skutočnosť, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný G. W.. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie predmetného skutku, pričom uviedol, že v inkriminovaný deň prišiel domov z práce asi o 15 hodine, potom si išiel k nebohej požičať čiastku 20,- Eur, keď tam prišiel cez pootvorené vchodové dvere, videl nebohú v chodbe ležať na zemi, skúšal jej tep a robiť masáž srdca a nič viac, potom sa zľakol a ušiel preč, nezavolal políciu ani záchranku, lebo sa bál, že by mu nikto neuveril. Keďže obžalovaný vypovedal na hlavnom pojednávaní v rozpore s jeho výpoveďou z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania a tiež oboznámený jej obrazovo-zvukový záznam, pričom v rámci tohto výsluchu sa obžalovaný v plnom rozsahu priznal k spáchaniu predmetného skutku a oľutoval ho. Následne obžalovaný k tomuto rozporu uviedol, že jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní je pravdivá a predchádzajúce výpovede boli pod psychickým nátlakom zo strany polície. Nemal by dôvod vraždiť preto, že by nebohá kričala, že sú žebráci. Vzhľadom k vyššie uvedenému rozporu vo výpovediach obžalovaného bolo nevyhnutné vyhodnotiť tieto výpovede jednotlivo i vo vzájomnom súhrne aj s ďalšími na hlavnom pojednávaní vykonanými dôkazmi. Obžalovaný vypovedal v prípravnom konaní opakovane za prítomnosti svojho obhajcu, najskôr pred vyšetrovateľom, potom pred sudcom pre prípravné konanie v rámci rozhodovania o jeho väzbe, tiež v rámci preštudovania predmetného spisového materiálu, pričom zakaždým zotrval na svojom priznaní zo spáchania predmetného skutku, teda mal viacero možností poukázať za prítomnosti svojho obhajcu na prípadný psychický nátlak, ktorý mal byť na neho políciou vyvíjaný. Naopak pred vyšetrovateľom a znalcami v rámci či už psychologického ale aj psychiatrického vyšetrenia podrobne vypovedal o spáchaní predmetného skutku aj s emočnými prejavmi, na čo poukázali znalci MUDr. Andrea Žišková a PhDr. Andrej Benkovič, ktorí zhodne vydedukovali z vyšetrenia obžalovaného jeho pocit úľavy z priznania sa, ktoré bolo autentické. Z obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu obžalovaného v prípravnom konaní je zrejmá spontánnosť výpovede obžalovaného bez akýchkoľvek negatívnych vplyvov na jeho výpoveď. Ďalšou podstatnou skutočnosťou, ktorá poukazuje na vierohodnosť výpovede obžalovaného v prípravnom konaní, je, že obžalovaného popis priebehu skutku je v súlade s predpokladaným priebehom skutku, ktorý uviedol znalec z odboru Súdne lekárstvo, pričom tento znalec skonštatoval, že smrť nebohej je v priamej príčinnej aj časovej súvislosti s udusením zahrdúsením v polohe ležmo horeznačky, pričom útočník (silnejšia žena, alebo stredne silný až silný muž) bol sklonený nad ňou spredu, resp. mierne zboku. Na druhej strane výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní je nelogická vo viacerých ohľadoch. Najskôr vstup obžalovaného do domu nebohej bez dovolenia oprávnenej osoby, pričom nikdy predtým to neurobil, ďalej neprivolanie záchranky po nájdení tela nebohej, pričom v minulosti nemal s políciou negatívne skúsenosti. Napokon aj prípadná snaha obžalovaného o resuscitáciu nebohej masážou srdca nebola potvrdená znalcami z odboru Súdne lekárstvo, ktorí na tele nebohej nenašli žiadne známky po poskytovanej resuscitačnej pomoci. Keďže obrana obžalovaného na hlavnom pojednávaní nebola podporená žiadnym relevantným dôkazom, práve
naopak bola v rozpore s vyššie uvedenými dôkazmi, súd ju vyhodnotil ako účelovú, v snahe vyviniť sa. Z vyššie uvedených dôvodov bolo skutočne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným v rozsahu kladenom mu za vinu a ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vzhľadom k uvedenému súd obžalovaného uznal vinným zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku právne posúdeného ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona, pričom ide o dokonaný obzvlášť závažný zločin, keďže boli naplnené všetky formálne znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu obzvlášť závažného zločinu. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti nasvedčujúce jeho nepríčetnosti, či zníženej príčetnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia, konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu - dolus directus a svojím konaním tak porušil záujem spoločnosti na ochrane ľudského života. Naplnená bola napokon aj objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu obzvlášť závažného zločinu, pretože obžalovaný iného úmyselne usmrtil a čin spáchal na chránenej osobe (osobe vyššieho veku). S poukazom na susedský vzťah obžalovaného a nebohej, tiež vedomosť obžalovaného, že nebohá bola dôchodkyňa, si obžalovaný musel byť vedomí, že nebohá J. Y. je osobou vyššieho veku, teda osobou staršou ako šesťdesiat rokov. Ďalší osobitný kvalifikačný pojem a to spáchanie predmetného trestného činu v úmysle získať majetkový prospech nebol jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázaný. K motívu konania obžalovaného sa vyjadrila znalkyňa MUDr. Andrea Žišková, ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že to, že z tej situácie obžalovaný neodišiel, keď sa nebohá upokojila v priebehu skutku, keď boli v kuchyni, skôr by popísala ako taký afektívny vstup, je to emočný prejav, keď sa cítime ohrození, tu sa prejavila neschopnosť obžalovaného odkomunikovať takúto situáciu, keď sa nebohá zastrájala, že bude rozprávať po dedine, že obžalovaný a jeho rodina si požičiavajú peniaze, obžalovaný chcel, aby nebohá zostala ticho a v tom vidí znalkyňa úmysel usmrtiť nebohú. Podľa znalkyne to bolo určite skratové konanie obžalovaného. O majetkovom motíve obžalovaného nesvedčí ani skutočnosť, že nebolo preukázané odcudzenie nejakej cennosti z obydlia nebohej, pričom k posunu predmetov v obydlí nebohej mohlo pravdepodobne dôjsť nielen jeho prehľadaním, ale aj zápasom medzi obžalovaným a nebohou.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný pred spáchaním predmetného trestného činu viedol riadny život (dva priestupky obžalovaného za porušenie pravidiel cestnej premávky súd vyhodnotil ako zanedbateľné vo vzťahu k ich charakteru a závažnosti), súd prihliadol k poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písmeno j) Trestného zákona, na ktoré musí súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať. Pretože u obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znížila sa horná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona (20 až 25 rokov) o jednu tretinu podľa § 38 odsek 3 v spojení s § 38 odsek 8 Trestného zákona, teda horná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody sa znížila na 23 rokov a 4 mesiace, čím prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rámci výmery 20 rokov až 23 rokov a 4 mesiace, alebo trestu odňatia slobody na doživotie.
V súvislosti s možnosťou uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na doživotie súd detailne skúmal u obžalovaného okrem vyššie uvedených atribútov účelu trestu aj osobnostné faktory, symptomatické (kriminogénne) faktory a spoločenské (sociálne) faktory, ktorých vyhodnotenie slúži aj na zváženie prípadného naplnenia podmienok v zmysle § 47 odsek 1 Trestného zákona.
V zmysle ustanovenia § 47 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že
a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a
b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov.
S poukazom na symptomatické (kriminogénne) faktory, tiež osobnostné a spoločenské (sociálne) faktory, ktoré vyplývajú zo znaleckých posudkov znalcov MUDr. Andrey Žiškovej a PhDr. Andreja Benkoviča, nemal súd jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázanú obligátnu zložku ustanovenia § 47 odsek 1 Trestného zákona a to, že nie je nádej, že by obžalovaného bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Práve naopak, znalec PhDr. Andrej Benkovič poukázal na priaznivú prognózu nápravy obžalovaného. Znalec nepredpokladá gradáciu trestnej činnosti. Obžalovaný je schopný empatie, vcítenia sa aj v rámci prejednávanej trestnej veci. V živote obžalovaného existujú stabilné, citovo sýtené rodinné vzťahy. Partnerské vzťahy sú skôr nestále z dôvodu jeho nezrelosti, čo je stav vývinovo ovplyvniteľný. Je schopný sa prispôsobiť spoločenským normám a viesť riadny život. Z uvedeného záveru znalca je zrejmá nádej, že obžalovaného je možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Tento záver podporuje aj skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, nepôsobil na neho žiaden súdom uložený trest. Napokon je potrebné poukázať aj na vyslovene kladné hodnotenia obžalovaného, či už riaditeľom ÚVTOS a ÚVV Ilava počas výkonu väzby, ale aj posledným zamestnávateľom obžalovaného.
V rámci zváženia všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery s prihliadnutím na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, zistenú poľahčujúcu okolnosť a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, je potrebné upriamiť pozornosť na obzvlášť závažný a nenapraviteľný následok spáchaného najzávažnejšieho trestného činu, keď obžalovaný spôsobil smrť osobe vyššieho veku. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby v trvaní 20 rokov, ktorý súd považuje v jeho prípade za dostatočný pre jeho nápravu a ochranu spoločnosti, pričom na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, keďže súd nedospel k záveru, že so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného, by bola náprava obžalovaného lepšie zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody s miernejším stupňom stráženia. Súd obžalovanému obligatórne v zmysle § 76 odsek 1 Trestného zákona uložil ochranné opatrenie, a to ochranný dohľad v trvaní 3 roky, ktorý by za súčinnosti probačného úradníka a uloženej povinnosti spočívajúcej v príkaze zamestnať sa počas plynutia ochranného dohľadu alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie mal dopomôcť k náprave obžalovaného, teda k vedeniu riadneho života. Takto uložený trest, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných pomerov obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno- preventívneho účinku, je dostatočným trestom.
Súd zároveň zaviazal obžalovaného na náhradu škody poškodenej J. Y., keďže jej včas a riadne uplatnený nárok na náhradu škody a to pohrebné v zmysle predložených dokladov a jej výsluchu, bol po vykonanom dokazovaní v rámci adhézneho konania v čiastočnom rozsahu preukázaný. Na rozdiel od zvyšku uplatneného nároku na náhradu škody a to platby farárovi za pohreb, ktorý nebol po vykonanom dokazovaní v rámci adhézneho konania v plnom rozsahu preukázaný, najmä s poukazom na skutočnosť, že poškodená žiadala zaviazať obžalovaného k zaplateniu služby, ktorá nie je spoplatnená. Poškodeného V.. U. Y. súd s uplatneným nárokom na náhradu škody nepripustil do súdneho konania, keďže si ho riadne neuplatnil do skončenia vyšetrovania predmetnej trestnej veci. iného úmyselne usmrtil, čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.