Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-94-2019.pdf
PDF · 111.17 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/94/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného O.. E. J., pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 23. 11. 2020 vo Zvolene, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd obžalovaného O.. E. J., F.. XX. XX. XXXX v H.Š., trvale bytom D.. D. XX, W., oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 1Pv/151/17/6611 zo dňa 12. 06. 2019, ktorá mu kládla za vinu spáchanie prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona a prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že ako štatutárny orgán obchodnej spoločnosti SUPERWINCH - navijáky, gps s.r.o., so sídlom D. XX, XXX XX W., O.: XX XXX XXX
v bode 1./
registrovanej ako mesačný platiteľ dane z pridanej hodnoty podal na Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen dňa 28. 12. 2015 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015 s uvedenou sumou vlastnej daňovej povinnosti 13.708,61 Eur, v rámci ktorej suma 666,67 Eur predstavuje daň z pridanej hodnoty, uhradenú dňa 03. 11. 2015 formou prevodu na bankový účet uvedenej spoločnosti, z titulu vystavenej faktúry č. 50019 zo dňa 30. 09. 2015 na sumu 4.000,- Eur spoločnosti MERKAVA s.r.o., so sídlom D. P. X, XXX XX T. T., O.: XX XXX XXX, ktorú po lehote splatnosti zadržal a neodviedol Daňovému úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen, čím štátnemu rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Zvolen spôsobil zníženie príjmov o sumu 666,67 Eur,
v bode 2./
registrovanej ako mesačný platiteľ dane z pridanej hodnoty podal na Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec až jún 2015 s uvedenou sumou vlastnej daňovej povinnosti celkovo vo výške 34.253,44 Eur, ktorú po splatnosti v období od 27. 04. 2015 do 27. 07. 2015 nezaplatil, hoci uvedená spoločnosť bola schopná túto uhradiť za mesiac marec 2015 vo výške 1.405,16 Eur - celá suma vlastnej priznanej daňovej povinnosti, za mesiac apríl 2015 vo výške 2.990,- Eur - celá suma vlastnej priznanej daňovej povinnosti, za mesiac máj 2015 vo výške 20.125,20 Eur - celá suma vlastnej priznanej daňovej povinnosti a za mesiac jún 2015 vo výške 3.312,- Eur - časť sumy vlastnej priznanej daňovej povinnosti, čím štátnemu rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Zvolen spôsobil zníženie príjmov o sumu celkovo 27.832,82 Eur,
podal na Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2014 s uvedenou sumou vlastnej daňovej povinnosti celkovo vo výške 960,- Eur s daňovou licenciou na úhradu, splatnej dňa 30. 06. 2015, ktorú po splatnosti nezaplatil, hoci uvedená spoločnosť bola schopná túto uhradiť, čím štátnemu rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Zvolen, spôsobil zníženie príjmov o sumu celkovo 960,- Eur, pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 12. 06. 2019 na tunajší súd pod sp. zn. 1Pv/151/17/6611 obžalobu na O.. E. J. pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.
Obžalovaný O.. E. J. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil vyhlásenie o tom, že je nevinný. Po zákonnom poučení vypovedal, že dňa 08. 12. 2017 mu bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia, pričom dňa 30. 06. 2017 bol vypracovaný znalecký posudok s doplnkami č. 1 a č. 2, pričom tento podľa neho trpí viacerými nedostatkami, až s podozrením na spáchanie správneho deliktu, o čom svedčí aj doručený list Ministerstva spravodlivosti SR, v ktorom sa uvádza, že znalkyňa bola dôrazne upozornená, aby sa obdobných nedostatkov v budúcnosti vyvarovala. Znalkyni pritom neprináleží hodnotiť dôkazy a riešiť právne otázky, v znaleckom posudku uvádzala špekulatívne domnienky, aj nad rámec zadania. Neuhradené pohľadávky napr. zahrnula do aktív a na základe toho dospela k záveru, že spoločnosť bola schopná uhradiť daňovú povinnosť. Znalkyňa tiež brala do úvahy kumulatívne súčty predošlých období, pričom znalecký posudok vypracovala v čase prebiehajúcej daňovej kontroly, a teda doňho nemohla poňať zmeny, ktoré boli vykonané za rok 2014, 2015 a 2016, pretože boli podané zmenené daňové priznania, teda posudok je nepresný. V zmysle zákona je pritom znalec povinný vykonávať znalecký úkon osobne s odbornou starostlivosťou, ale znalecký posudok tieto kritéria nespĺňa, a je nepoužiteľný pre potreby trestného konania. Jeho dva doplnky tiež trpia viacerými vadami, znalkyňa mala z prepracovaného účtovníctva spraviť konkrétne prehľady, pričom analyzovala náklady v súhrne a zisk analyzovala tiež kumulatívne, avšak zákon o účtovníctve nepozná kumulatívny zisk, teda aj z tohto existuje podozrenie na zaujatosť znalkyne. Znalkyňa si taktiež pomýlila podvojné účtovníctvo s jednoduchým účtovníctvom, pričom príjmy a výdavky sa v podvojnom účtovníctvom nemôžu posudzovať tak, ako to urobila v posudku, potom v jednotlivých tabuľkách a prehľadoch sú nezmyselné údaje, okrem iného aj preto, že zákon o účtovníctve nepozná pojmy, ktoré znalkyňa uvádzala v posudku. Nie je možné v zmysle zákona spočítavať údaje na niektorých účtoch navzájom, ale znalkyňa to urobila. Vo všetkých položkách, ktoré v znaleckom posudku uvádzala, sú pochybenia, nemôže niektoré položky posudzovať ako príjmy, pričom dokonca údaje na niektorých účtoch spočítala. Nemôže aplikovať zásady jednoduchého účtovníctva do podvojného účtovníctva. Tiež je potrebné samostatne hodnotiť a analyzovať účty v banke. Viaceré postupy znalkyne sú nezrozumiteľné, pričom odpovede na otázky majú byť jasné. Znalkyňa neurobila prehľad o stave účtov v banke a v pokladni, odpovedala aj na otázky, ktoré jej neboli položené. Správne v posudku uviedla, že spoločnosť vykazovala znaky platobnej neschopnosti, pričom v niektorých častiach si posudok sám odporuje. Naopak, znalkyňa Ing. Bullová v svojom znaleckom posudku a jeho doplnení jasne a zrozumiteľne uviedla, že spoločnosť nemala finančné prostriedky na úhradu daňovej povinnosti. Znalecký posudok Ing. Štefančíkovej podľa neho preto nespĺňa kritéria znaleckého posudku, a je ako dôkaz nepoužiteľný.
Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že je konateľom v 7 alebo 8 spoločnostiach. Obchodná spoločnosť mala v tom období viacerých obchodných partnerov, pričom jedna alebo dve spoločnosti mohli byť tie, v ktorých bol konateľom. Spoločnosť sa zaoberá obchodnou činnosťou a reklamnou činnosťou. Najväčším obchodným partnerom bola zrejme spoločnosť BB COM EUROPE, tam nie je konateľom, ani spoločníkom. On sám hodnotil hospodárenie spoločnosti SUPERWINCH ako vyrovnané. Podľa neho, keby mal obchodných partnerov, ktorí neuhrádzajú záväzky, by s nimi obchodoval naďalej, raz tie záväzky uhradia, je veľa takých obchodných spoločností, ktoré takto pracujú, a je len otázka času, kedy sa dlh vyrovná. V dnešnej dobe nie je veľmi na výber s kým obchodovať, zisk časom môže prísť. V danom období viedla účtovníctvo spoločnosti externá účtovníčka, R. E., a to v roku 2015, a zrejme aj v roku 2014, pričom podklady jej dával on. Zmluvy s obchodnými partnermi uzatváral on. Nevedel presne, koľko bankových účtov mala spoločnosť v rokoch 2014 a 2015, určite jeden účet bol. Účtovníčka ho neinformovala pravidelne o stave finančných prostriedkov v pokladni. Podľa neho pokladnica bola vykazovaná len účtovne, pričom o výbere finančných prostriedkov z pokladne rozhodoval on. Nevedel uviesť, čoho sa mal týkať výber sumy 15.000,- Eur z pokladne. Taktiež si nepamätal, o akú dotáciu išlo v prípade finančných prostriedkov určených na vrátenie dotácie. Podľa neho vykonával zápočty pohľadávok aj bez toho, aby obdržal platbu.
Poškodená O.. Z. S. z daňového úradu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že pracuje na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka Zvolen, ako správkyňa dane. Správu dane ku obchodnej spoločnosti SUPERWINCH už nevykonáva, správu k tejto spoločnosti vykonávala asi od februára do mája 2018 z dôvodu, že pani U. vtedy z daňového úradu odišla a pani P. ešte nenastúpila po materskej dovolenke, teda agenda bola prerozdeľovaná, a počas toho obdobia správu vykonávala ona. Pokiaľ vypovedala v prípravnom konaní, tak vypovedala pravdu. Nevedela sa vyjadriť ku výške nedoplatkov na dani ku dňu hlavného pojednávania, ani sa nevedela vyjadriť k akým zmenám na týchto nedoplatkoch došlo v období od jej výsluchu v prípravnom konaní, k tomu by sa vedela vyjadriť pani P..
Svedkyňa O.. R. P. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že predmetom trestného oznámenia zo strany daňového úradu bolo nezaplatenie dane, a to v prvom rade DPH za obdobie marec 2015 až asi október alebo november 2017, neuhradenie dane z príjmov právnických osôb za rok 2014, tam bola daňová licencia, ktorú neuhradil. Bolo to podané ako podnet na OČTK, od vtedy sa ešte zvýšil nedoplatok, pričom po nahliadnutí do dokladov zistila, že nedoplatok ku dňu hlavného pojednávania bol na DPH vo výške 207.844,18 Eur, na dani z príjmov 207.318,54 Eur, pričom tam boli ešte žaloby zo strany obžalovaného, ktoré tam neboli zarátané, a ešte nedoplatok na dani z motorových vozidiel za rok 2017 vo výške 135,14 Eur, celkovo spolu teda vo výške 416.780,37 Eur.
Znalkyňa Ing. Darina Štefančíková na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že vo veci vypracovala znalecký posudok, ako aj jeho doplnenie, o ktoré požiadal zadávateľ, pretože vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré pri vypracovaní pôvodného znaleckého posudku neboli známe. V znaleckom posudku č. 7/2017 skúmala ekonomicko-finančnú situáciu obchodnej spoločnosti SUPERWINCH za roky 2014 až 2016, ďalej daňové povinnosti na DPH za marec 2015 až december 2016, na DPPO za obdobie 2014 a 2015 a na dani z motorových vozidiel za rok 2015. Na základe účtovných záznamov, ktoré poskytol obžalovaný, zistila, aká bola ekonomicko-finančná situáciu spoločnosti, zisťovala stavy na účtoch a odpovedala na otázky zadávateľa. Zistila, že spoločnosť bola hospodársky aktívna, vykonávala reklamnú činnosť, z ktorej mala aj výnosy, pričom vykázala stratu za rok 2014 a zisky za roky 2015 a 2016 v takej výške, ako uviedla v znaleckom posudku. Pri vypracovaní posudku prihliadala nielen na účtovné závierky, ale aj na ďalšie účtovné knihy, z ktorých vyplynuli napr. náklady ohľadne vyradenia majetku, taktiež zisťovala aj podľa bankových výpisov, na základe toho uviedla stavy na účtoch, teda na bankovom účte a v pokladnici. Stavy finančných prostriedkov uviedla na str. 23 a 24 posudku, a pohybovali sa v sumách okolo 23 tisíc až 25 tisíc Eur v čase splatnosti daňových povinností, pričom išlo o stav v pokladni. Následne, na základe zistených zmien, ktoré sa týkali najmä zmien v stave pokladnici, keďže obžalovaný predložil opravené účtovné knihy za roky 2015 a 2016, pričom išlo o 4 prípady, ktoré sa mali stať v januári 2015, a na základe toho bol potom celý stav finančných prostriedkov v čase splatnosti daňových povinností nižší o tú sumu. Výsledkom skúmania bolo zistenie, že spoločnosti vznikli daňové povinnosti na DPH, DPPO a dani z motorových vozidiel. Podľa zistení v pôvodných účtoch vykonala platobnú schopnosť spoločnosti, pričom zohľadnila kumulatívny súčet, ktorý vysvetlila v znaleckom posudku, pričom pokiaľ by taký súčet nezvolila, výsledok by bol taký, že v podstate spoločnosť by mala každý deň dostatok finančných prostriedkov na úhradu daňových povinností, čo by ale nebol objektívny prístup, pretože treba zohľadniť aj reálny finančný tok. Zistila, že spoločnosť bola aktívna, fakturovala minimálne výdavky a vznikli jej odvodové povinnosti voči daňovému úradu, a spoločnosť bola schopná uhradiť časť týchto povinností, pričom bola schopná uhradiť časť DPH, čo sa týka DPPO za rok 2014, bola povinná uhradiť daňovú licenciu, za rok 2015 jej vyšla daňová povinnosť vo vyššej sume, pričom na základe kumulatívnych súčtov možných úhrad bola spoločnosť schopná uhradiť len daňovú licenciu. Čo sa týka dane z motorových vozidiel, spoločnosti vznikla taká daňová povinnosť, a nedoplatok, pričom spoločnosť nebola schopná túto daňovú povinnosť uhradiť. V dodatku ku znaleckému posudku č. 8/2018 uviedla, aké daňové povinnosti spoločnosti vznikli, a taktiež zo strany zadávateľa bolo rozšírené aj skúmané obdobie jednotlivých daňových povinností. Keďže sa zmenili stavy finančných prostriedkov na jednotlivých účtoch, jej záver bol taký, že spoločnosť bola schopná uhradiť ďalšiu časť daňovej povinnosti na DPH, nebola schopná zaplatiť ani len časť daňovej povinnosti na DPPO a dani z motorových vozidiel, ale zároveň aj uviedla zistenie, že výdavky boli vynaložené na to, čo nesúviselo s obchodnou činnosťou spoločnosti, pričom išlo o vrátenie nejakej dotácie a vrátenie kapitálového vkladu O.. J., pričom ak by toto spoločnosť nezaúčtovala, bola by schopná uhradiť aj ďalšie dane, a to časť DPH, a za rok 2014 aj časť DPPO.
Na doplňujúce otázky znalkyňa uviedla, že obchodných partnerov spoločnosti uviedla v znaleckom posudku, bolo ich celkovo 8, ich prehľad je na str. 57 posudku, pričom išlo napr. o Slovenskú realitnú kanceláriu, s.r.o., Merkava, s.r.o., WOS, s.r.o., IT Reklama, s.r.o., a voči týmto obchodným spoločnostiam spoločnosť vyhotovila 90 faktúr, len jedna z tých faktúr bola uhradená, a to faktúra vo výške 4.000,- Eur od spoločnosti Merkava, s.r.o. Z obchodného registra zistila, že v minimálne troch, alebo štyroch obchodných spoločnostiach vystupoval obžalovaný ako konateľa, alebo prokurista. Nespomenula si na to, či jej v čase vypracovania pôvodného znaleckého posudku bolo známe, že v spoločnosti prebiehala daňová kontrola za sledované obdobie, potom počas jej výsluchu v prípravnom konaní na to obhajca poukázal, ale v čase vypracovania znaleckého posudku neboli v spise žiadne zmienky o prebiehajúcej daňovej kontrole, ani žiadne výsledky takej kontroly. Znalecké skúmanie nie je bytostne zaťažené na daňovú kontrolu, pretože pri vypracovaní posudku vychádzala z účtovníctva, ako aj z ďalších daňových dokladov. Ona v záveroch, ktoré uviedla v znaleckom posudku, nevidí nič hypotetické, vychádzala z účtovných kníh, pričom závery uvádzala nie nad rámec zadania, ale jej úlohou bolo zisťovať stav finančných prostriedkov spoločnosti, a zároveň analyzovala príjmy a výdavky, a na základe dodatočne zistených skutočností uviedla svoje závery. Nové zistenia vyhodnotila tak, ako boli zaúčtované. Hypotetická otázka by už bola taká, aké by boli jej závery, keby tie nové zistenia nezohľadnila, pretože tie treba zohľadniť vždy.
Znalkyňa Ing. Helena Bullová na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že pri vypracovaní svojho znaleckého posudku, aj jeho doplnenia, mala k dispozícii aj znalecký posudok č. 7/2017 a jeho doplnenie, a v posudku presne uviedla, z čoho pri záveroch vychádzala. Ďalej uviedla, že ako znalkyňa nie je kompetentná hodnotiť znalecký posudok kolegyne, ale v rámci zadania bolo potrebné vysporiadať sa aj s tým znaleckým posudkom, a zistila, že dospeli k iným záverom, aj keď podklady na vypracovanie posudku mali tie isté, pričom ale niektoré závery v oboch znaleckých posudkoch sú rovnaké. Ona v posudku nehodnotila, ale len konštatovala, prečo došlo k týmto rozdielom. Kolegyňa vychádzala z účtovných dokladov, kde ale neskôr došlo k oprave účtovníctva, a ona svoj znalecký posudok vypracovala v roku 2018, kedy už mal daňový subjekt po daňovej kontrole, zo záverov ktorej vyplynulo, že účtovníctvo bolo vedené v rozpore s postupmi účtovania. Keďže závery správcu dane sú záväzné, daňový subjekt dal opraviť účtovníctvo, a ona v posudku zohľadnila prepracované účtovníctvo. Rozdiely pritom nie sú také podstatné, k rovnakým záverom v postate dospela aj druhá znalkyňa, ale niektoré skutočnosti posudzovala inak. Napr. čo sa týka likvidity, tú vypočítali obe, pričom likvidita 1. stupňa sa týka finančných prostriedkov na účtoch v pokladni, pričom subjekt v účtoch v bankách a v pokladni nemal dostatok finančných prostriedkov. Účty v bankách mal pritom daňový subjekt zablokované z dôvodu exekúcie, teda účtami nemohol disponovať. Keď sa k tomu pripočítala likvidita 2. stupňa, čo sú pohľadávky, druhej znalkyni vyšlo, že daňový subjekt mal prostriedky na krytie dlhov, ale na úhradu daňových nedoplatkov peniaze nemal, pretože pohľadávky nie sú peniaze. Mal teda síce pohľadávky zaúčtované, ale peniaze nemal, tam teda vznikol prvý veľký rozdiel. Pohľadávkami sa totiž nedá uhradiť daňový nedoplatok. Taktiež kolegyňa posudzovala výnosy ako príjem, ale to je možné, je to možné len v prípade, keď sú všetky výnosy uhradené cez pokladňu, čo ale v tomto prípade nebolo. Nie všetky výnosy sú aj príjmy, a nie všetky výnosy musia byť aj uhradené. Daňové nedoplatky boli v čase splatnosti, a v tom čase splatnosti aj skúmala stav finančných prostriedkov, ktoré sa nachádzali v pokladni a na účtoch v banke, nikde inde, nemožno tam zohľadniť pohľadávky a výnosy, to nie je možné porovnávať. Aj druhá znalkyňa to uviedla v jednej tabuľke v jej znaleckom posudku, teda aj ona vychádzala z rovnakých dokladov. Ku pojmom kumulatívne zisky a súhrnné náklady znalkyňa uviedla, že ona posudzovala stav finančných prostriedkov na účte v banke a v pokladni ku dňu splatnosti dlžných súm, pričom daň z motorových vozidiel je splatná k 31. 01., DPPO je splatná dňa 31. 03., resp. 31. 06., a DPH je splatná vždy ku 25. dňu daného mesiaca. K týmto dátumom teda zisťovala stav finančných prostriedkov, neexistuje iný postup, teda nejaké kumulatívne spočítanie, čiže musí byť vždy ku konkrétnemu dátumu zisťovaný stav finančných prostriedkov, pričom zákon o účtovníctve nepozná pojmy kumulatívny zisk a súhrnné náklady. Na záver uviedla, že podvojné účtovníctvo je postavené na princípe predpisu, v podvojnom účtovníctve sa neposudzujú príjmy a výdavky, ale náklady a výnosy. Tak, ako to druhá znalkyňa uviedla v jej znaleckom posudku, to nie je možné posudzovať, lebo len pri jednoduchom účtovníctve sa posudzujú príjmy a výdavky.
Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný aj znalecký posudok Ing. Štefančíkovej č. 7/2017 a doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 7/2017, ako aj znalecký posudok Ing. Bullovej č. 9/2018 a doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 9/2018.
V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: zápisnica o ústnom pojednávaní (č.l. 82 - 83), správa Tatra banky, a.s. (155 - 176), výpis z obchodného registra (č.l. 180 - 182), správa Daňového úradu Zvolen (č.l. 183), účtovné doklady (č.l. 191 - 595), evidenčná karta vozidla (č.l. 599 - 601), daňové priznanie (č.l. 607 - 608), protokol o daňovej kontrole (č.l. 857 - 887), daňové priznanie (č.l. 891 - 905, 914 - 947), protokol z daňovej kontroly (č.l. 948 - 957), podania adresované na Daňový úrad Zvolen (č.l. 961 - 967), zápisnica o ústnom pojednávaní (č.l. 968 - 976), rozhodnutie Daňového úradu Zvolen (č.l. 977 - 992), odpoveď obžalovaného na výzvu (č.l. 998 - 999), správa Daňového úradu Zvolen (č.l. 1356), daňové priznanie (č.l. 1357 - 1363), všeobecná správna žaloba (č.l. 1370 - 1376), správa Ministerstva spravodlivosti SR o preskúmaní postupu znalkyne (č.l. 1377 - 1378), návrh na zastavenie trestného stíhania (č.l. 1382
- 1983), výpis z evidencie priestupkov (č.l. 1443 - 1445), rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/153/2011 (č.l. 1448 - 1461), uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To/83/2013 (č.l. 1462 - 1464), podanie obžalovaného s oznámením o výsledku konania o inom správnom delikte (č.l. 1505 - 1509), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 1533).
Po vykonanom a zhodnotenom vyššie uvedenom dokazovaní súd potom dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Obžaloba kládla obžalovanému za vinu v podstate to, že ako konateľ obchodnej spoločnosti SUPERWINCH - navijáky, gps s.r.o., registrovaný ako mesačný platiteľ DPH, zadržal DPH vo výške 666,67 Eur, a neodviedol Daňovému úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen, ďalej nezaplatil DPH po lehote splatnosti v celkov výške 27.832,82 Eur, a na DPPO po lehote splatnosti nezaplatil daň vo forme daňovej licencie vo výške 960,- Eur, napriek tomu, že obchodná spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu daňových povinností. Podstatným pre celé trestné konanie potom bolo, na základe vykonaného dokazovania zistiť, či skutočne mala obchodná spoločnosť dostatok finančných prostriedkov v čase splatnosti jednotlivých daňových povinností na úhradu týchto daňových povinností. Obžaloba, ako aj samotná skutková veta obžaloby, vychádza zo znaleckého posudku č. 7/2017 a doplnku č. 1 k tomuto znaleckému posudku znalkyne Ing. Štefančíkovej. Zo záverov jej znaleckého posudku zjednodušene možno vyvodiť, že obchodná spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu daňových povinností (tu je potrebné konštatovať, že odpoveď na otázku č. 6 pôvodného znaleckého posudku je irelevantná, keďže daň z motorových vozidiel ani nie je predmetom žalovaného skutku). V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že znalecký posudok bol vypracovaný v čase, kedy v obchodnej spoločnosti prebiehala daňová kontrola, výsledkom ktorej bolo zistenie, že obchodná spoločnosť neúčtovala v súlade so zákonom, preto muselo zo strany obchodnej spoločnosti dôjsť k oprave účtovníctva. Už z tejto skutočnosti je zrejmé, že závery znaleckého posudku nemohli byť objektívne, a aj keď znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že znalecké skúmanie nie je bytostne zaťažené na daňovú kontrolu, pretože pri vypracovaní posudku vychádzala z účtovníctva, ako aj z ďalších daňových dokladov, práve účtovníctvo, ako aj daňové doklady, boli následne predmetom opravy zo strany daňového subjektu, a aj preto bola znalkyňa nútená vypracovať doplnok č. 1 k znaleckému posudku. Aj v tomto doplnku je odpoveď na otázku č. 5 irelevantná, pretože daň z motorových vozidiel nie je predmetom skutku uvedeného v obžalobe. V odpovedi na otázku č. 4 v doplnku č. 1 znaleckého posudku však aj sama znalkyňa uvádza, že obchodná spoločnosť nebola schopná uhradiť DPPO za zdaňovacie obdobia rokov 2014, 2015 a 2016. V závere odpovede na túto otázku už znalkyňa riešila právnu otázku (týkajúcu sa toho, že finančné prostriedky boli použité na výdavky nesúvisiace s prevádzkovým zabezpečením podnikania), a odpoveď je hypotetická, v rovine špekulácie, preto na túto časť odpovede nemohol súd prihliadať. Čo sa týka daňovej povinnosti vo vzťahu k DPH, znalkyňa v odpovedi na otázku č. 3 v doplnku č. 1 znaleckého posudku uviedla, že vzhľadom na stavy dostupných finančných prostriedkov a zisteného kumulatívneho súčtu možných úhrad všetkých daní skúmaných v znaleckom posudku bola obchodná spoločnosť schopná uhradiť časť vzniknutých odvodových povinností na skúmanej DPH, a to súhrnne vo výške 4.620,82 Eur. Zvyšok odpovede sa rovnako tak týka právnych otázok a hypotetických záverov, preto na túto časť znaleckého posudku nemohol súd prihliadať. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pre správne posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti mali byť v znaleckom posudku posudzované schopnosti obchodnej spoločnosti uhradiť splatnú daň ku konkrétnemu dátumu splatnosti jednotlivých daní, a nie posudzovať schopnosť úhrady na základe kumulatívneho súčtu možných úhrad všetkých daní, čo aj vysvetlila znalkyňa Ing. Bullová na hlavnom pojednávaní. Čo sa týka daňovej povinnosti na DPPO, k čomu sa vyjadrovala znalkyňa v odpovedi na otázku č. 2 v doplnení č. 1 znaleckého posudku, je potrebné konštatovať, že z odpovede v podstate nie je možné zistiť samotnú odpoveď na stav finančných prostriedkov obchodnej spoločnosti v
dňoch splatnosti daňových povinností, pričom znalkyňa v podstate v celej odpovedi riešila právne otázky, hypotetické konštrukcie ohľadne hospodárskej činnosti spoločnosti a reálnosť/fiktívnosť daňových transakcií. Navyše, ako potvrdila aj znalkyňa Ing. Bullová, účet v banke bol blokovaný exekútorom, teda obchodná spoločnosť týmto účtom nemohla disponovať. Odpoveď na otázku č. 1 je z pohľadu predmetu konania irelevantná, pretože sa netýka daňových a odvodových povinností obchodnej spoločnosti, ale týkala sa len opravy účtovníctva s ohľadom na vykonanú daňovú kontrolu. Naproti tomu, zo záverov znaleckého posudku č. 9/2018 a najmä doplnku č. 1 k tomuto znaleckému posudku znalkyne Ing. Bullovej jednoznačne vyplýva, že obchodná spoločnosť v čase splatnosti priznanej DPPO - daňovej licencie, nemala dostatočné množstvo finančných prostriedkov na účte a v pokladni, ktoré by postačovali na úhradu daňovej povinnosti ani v jednom roku. Taktiež obchodná spoločnosť nebola schopná, vzhľadom na zostatok finančných prostriedkov v pokladni, uhradiť splatnú daň z pridanej hodnoty v roku 2016 a 2017.
Jednou zo základných zásad trestného konania je zásada voľného hodnotenia dôkazov. Pri vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti, ani pri koncipovaní obžaloby, tiež nie je možné klásť dôraz a spoliehať sa len na jeden dôkaz, v tomto prípade na znalecký posudok č. 7/2017, a následne na doplnok č. 1 k tomuto znaleckému posudku, zo záverov ktorého však paradoxne vyplýva, že obchodná spoločnosť nebola schopná uhradiť DPPO za zdaňovacie obdobia rokov 2014, 2015 a 2016, a napriek tomu táto skutočnosť ostala nezmenená v skutkovej vete podanej obžaloby. Ďalšie pochybnosti ohľadne znaleckého posudku Ing. Štefančíkovej vychádzajú aj zo správy Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré však vzhľadom na uplynutie subjektívnej lehoty nemohlo začať správne konanie proti znalkyni (ktoré by však vzhľadom na ..... aj tak nezačalo), ale ministerstvo v závere uviedlo, že znalkyňa bola dôrazne upozornená na to, aby sa v budúcnosti vyvarovala obdobných nedostatkov - teda riešeniu právnych otázok v znaleckom posudku, keďže podľa zistení ministerstva znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku porušila povinnosť v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Všetky vyššie uvedené skutočnosti sú potom podľa názoru súdu tak závažné dôvodné pochybnosti, ktoré nemôžu viesť k uznaniu viny obžalovaného, a to bez akýchkoľvek dôvodných pochybností, práve naopak, súd po takto vykonanom dokazovaní nemal inú možnosť, ako obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, a to v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom. Uvedený záver bol preukázaný na základe listinných dôkazov, znaleckého posudku č. 9/2018 a doplnku č. 1 k tomuto znaleckému posudku, pričom jediným dôkazom, ktorý mal usvedčovať obžalovaného zo spáchania žalovaných trestných činov, bol znalecký posudok č. 7/2017 a doplnok č. 1 k touto znaleckému posudku, ktoré ale súd vyhodnotil tak, ako je to uvedené vyššie v odôvodnení.
Záverom súd už len poznamenáva, že aj oslobodenie obžalovaného spod obžaloby je zákonným rozhodnutím v prípade, ak prokurátor, ktorý zastupuje obžalobu, neunesie dôkazné bremeno. Súd v tomto prípade na základe vykonaného dokazovania nemal inú možnosť, ako za dôsledného rešpektovania zásady in dubio pro reo oslobodiť obžalovaného spod obžaloby.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.