Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/12/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci obžalovaného O.. E. J., stíhaného pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 15. februára 2022, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 23.11.2020, takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 23.11.2020 bol obžalovaný O.. E. J. podľa oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. zo dňa 12.06.2019 pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa Tr. zák. a prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa , Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

v bode 1./

registrovanej ako mesačný platiteľ dane z pridanej hodnoty podal na Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen dňa 28. 12. 2015 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015 s uvedenou sumou vlastnej daňovej povinnosti 13.708,61 Eur, v rámci ktorej suma 666,67 Eur predstavuje daň z pridanej hodnoty, uhradenú dňa 03. 11. 2015 formou prevodu na bankový účet uvedenej spoločnosti, z titulu vystavenej faktúry č. 50019 zo dňa 30. 09. 2015 na sumu 4.000,- Eur spoločnosti MERKAVA s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 389 977, ktorú po lehote splatnosti zadržal a neodviedol Daňovému úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen, čím štátnemu rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Zvolen spôsobil zníženie príjmov o sumu 666,67 Eur,

v bode 2./

registrovanej ako mesačný platiteľ dane z pridanej hodnoty podal na Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec až jún 2015 s uvedenou sumou vlastnej daňovej povinnosti celkovo vo výške 34.253,44 Eur, ktorú po splatnosti v období od 27. 04. 2015 do 27. 07. 2015 nezaplatil, hoci uvedená spoločnosť bola schopná túto uhradiť za mesiac marec 2015 vo výške 1.405,16 Eur - celá suma vlastnej priznanej daňovej povinnosti, za mesiac apríl 2015 vo výške 2.990,- Eur - celá suma vlastnej priznanej daňovej povinnosti, za mesiac máj 2015 vo výške 20.125,20 Eur - celá suma vlastnej priznanej daňovej povinnosti a za mesiac jún 2015 vo výške 3.312,- Eur - časť sumy vlastnej priznanej daňovej povinnosti, čím štátnemu rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Zvolen spôsobil zníženie príjmov o sumu celkovo 27.832,82 Eur,

podal na Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2014 s uvedenou sumou vlastnej daňovej povinnosti

celkovo vo výške 960,- Eur s daňovou licenciou na úhradu, splatnej dňa 30. 06. 2015, ktorú po splatnosti nezaplatil, hoci uvedená spoločnosť bola schopná túto uhradiť, čím štátnemu rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Zvolen, spôsobil zníženie príjmov o sumu celkovo 960,- Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podala odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen.

Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že prokurátorka nesúhlasí s rozhodnutím súdu o vine obžalovaného Ing. E. J. s odôvodnením, že aj po vykonanom dokazovaní má za to, že bolo dostatočne preukázané, že konaním obžalovaného zákonné znaky žalovaných prečinov boli naplnené. Súd podľa jej názoru vyhodnotil jednotlivé okolnosti prípadu jednostranne v prospech obžalovaného.

Súd pri hodnotení dôkazov ustálil, že konaním obžalovaného O.. E. J. neboli naplnené zákonné znaky skutkových podstát predmetných trestných činov. Domnieva sa, že napriek objasneniu trestnej činnosti obvineného v potrebnom rozsahu neboli zistené skutočnosti náležite vyhodnotené. V tejto súvislosti prokurátorka poukázala na výpoveď obžalovaného O.. E. J., ktorý napádal vypracovaný znalecký posudok O.. C. R. spolu s doplnkami, ktorý trpí viacerými nedostatkami, pretože táto hodnotila dôkazy, riešila právne otázky a uvádzala špekulatívne domnienky nad rámec zadania.

Ďalej vo veci boli vypočuté aj svedkyne poškodené - O.. Z. S. z Daňového úradu Banská Bystrica - pobočka Zvolen a O.. R. P., ktorá vypovedala, že daňový subjekt mal neuhradené dane ku dňu podania trestného oznámenia, odvtedy sa ešte zvýšil nedoplatok, ktorý ku dňu hlavného pojednávania bol na DPH vo výške 207.844,18 Eur, na dani z príjmov 207.318,54 Eur a ešte bol aj nedoplatok na dani z motorových vozidiel za rok 2017 vo výške 135,14 Eur, teda spolu celkovo vo výške 416.780,37 Eur. V tomto smere prokurátorka poukázala na zadovážený znalecký posudok č. 7/2017 z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvia účtovníctva a daňovníctva O.. C. R., ktorý bol oboznámený na hlavnom pojednávaní. Týmto znaleckým posudkom bola posúdená schopnosť spoločnosti SUPERWINCH - navijáky, gps, s.r.o., platiť vzniknuté daňové povinnosti na skúmanej DPH za predmetné zdaňovacie obdobia a vzhľadom k stavom dostupných finančných prostriedkov zisteným podľa účtovných záznamov spoločnosti a so zohľadnením chronologického sledu dátumov splatnosti, z platnej sumy a zisteného kumulatívneho súčtu možných úhrad všetkých daní skúmaných v predmetnom znaleckom posudku, znalkyňa O.. C. R. skonštatovala, že spoločnosť bola schopná s jej dostupnými finančnými prostriedkami uhradiť časť vzniknutých odvodových povinností na skúmanej DPH za predmetné zdaňovacie obdobia kalendárne mesiace marec 2015 až december 2016, a to mohla uhradiť časť DPH vo výške súhrnne 27.705,04 Eur, v tom - celú sumu VDP na DPH za marec 2015 vo výške 1.405,16 Eur, za apríl 2015 vo výške 2.990,- Eur, za máj 2015 vo výške 20.125,20 Eur a časť VDP na DPH za jún 2015 vo výške 3.184,68 Eur, pričom v dňoch splatnosti odvodových povinností bol zistený stav dosiahnutých finančných prostriedkov vždy vyšší ako splatná suma DPH za každý z uvedených mesiacov.

Posudzovaná bola aj schopnosť spoločnosti platiť daňové povinnosti na DPPO za predmetné zdaňovacie obdobia a tu bolo zistené, že prihliadajúc k stavom dostupných finančných prostriedkov zisteným podľa účtovných záznamov spoločnosti s so zohľadnením chronologického sledu dátumov splatnosti, splatnej sumy a zisteného kumulatívneho súčtu možných úhrad všetkých daní skúmaných v posudku, bolo konštatované, že spoločnosť bola schopná s jej dostupnými finančnými prostriedkami uhradiť časť vzniknutých daňových povinností na skúmanej DPPO za roky 2014 a 2015, a to časť v sume 960,- Eur - spoločnosť mohla uhradiť celú sumu DPPO za rok 2014 v uvedenej výške. V deň splatnosti, t. j. dňa 30.06.2015 boli spoločnosti dostupné finančné prostriedky v sume vyššej ako bola vzniknutá daňová povinnosť na DPPO za rok 2014 a boli vyššie aj ako kumulatívny súčet možných úhrad skúmaných daní so splatnosťou pred týmto dátumom.

Znalkyňou O.. C. R. po vykonanej daňovej kontrole a doplnení podkladov obvineným bolo vypracované doplnenie č. 1 znaleckého posudku č. 7/2017 z dôvodu, že mali byť posúdené aj do času spracovania znaleckého posudku neznáme skutočnosti. Znalkyňa konštatovala, že po podaní pôvodného znaleckého posudku boli vykonané viaceré opravy účtovníctva spoločnosti za roky 2014 až 2016, a to dodatočným zaúčtovaním prípadov do účtovných kníh za príslušné účtovné obdobie. Dodatočne boli zaúčtované do hlavnej knihy za rok 2015 prípady výdavkov peňazí v hotovosti a bolo zaúčtované zníženie kapitálových

vkladov - 3 prípady vyplatením peňazí v hotovosti v sume v súhrne 15.000,- Eur a zvýšenie stavu ostatných pohľadávok - 1 prípad vyplatení peňazí v hotovosti v sume 9.073,68 Eur na údajný účet vrátenie dotácie, avšak z dostupných účtovných záznamov nebolo možné identifikovať skutočný účel platby v tomto prípade. Ďalej boli dodatočne zaúčtované aj prípady odpisov záväzkov voči dodávateľom a súvzťažne doúčtovania výnosov. Znalkyňa uviedla, že zistené opravy účtovníctva minulých rokov 2014 až 2015 a 2016 boli vykonané metodicky nesprávne - zaúčtovaním do už uzavretých účtovných kníh po schválení účtovnej závierky, pričom mali byť vykonané v účtovnom období, v ktorom boli chyby účtovníctva zistené, čiže v účtovných knihách za rok 2018. Spoločnosť vykonávala činnosť pre celkovo 8 odberateľov a vyhotovila spolu 112 odberateľských faktúr, ktorými fakturovala cenu za tieto služby. Ďalej znalkyňa uviedla priemernú mesačnú výšku fakturovaných tržieb z reklamných služieb, pričom konštatovala, že odberatelia spoločnosti dlhodobo neuhrádzali pohľadávky a napriek tomu spoločnosť dlhodobo a opakovane poskytovala reklamné služby úzkemu okruhu odberateľov. Tak vznikli pochybnosti o reálnosti podnikania spoločnosti v analyzovanom období, a to najmä o tom, či spoločnosť vykonávala reálnu podnikateľskú činnosť, za ktorú očakávala úhrady od odberateľov, alebo uskutočňovala len pravdepodobné fiktívne daňové transakcie so zámerom, aby odberateľské obchodné spoločnosti ako daňové subjekty dosiahli daňovú výhodu. Podľa názoru prokurátorky obžalovaný svojim konaním popísaným vo výroku obžaloby naplnil zákonné znaky žalovaných trestných činov, pretože vyčíslenú daň neodviedol a nezaplatil, hoci v prvom prípade ju vybral a v druhom prípade mal na úhradu k tomu vo firme finančné prostriedky, o ktorých použití sám rozhodoval. Domnieva sa, že nie je na mieste brať v úvahu len znalecký posudok resp. jeho zistenia taký, ktorý bol zadaný obvineným ako objednávateľom a predložený do konania ako listinný dôkaz a neprihliadať v celosti na znalecký posudok vypracovaný procesne v rámci trestného konania a tak následne nebrať pri hodnotení dôkazov v úvahu výpoveď znalkyne pribratej do konania, ale naopak znalkyne, ktorej zadanie uložil sám obvinený.

Prihliadajúc na vyššie uvedené prokurátorka zastáva názor, že súd mal pri hodnotení dôkazov brať v úvahu nielen vyjadrenie obžalovaného a na jeho zadanie vypracovaný znalecký posudok O.. U. T., ale aj súhrn všetkých získaných dôkazov produkovaných v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, vrátane výpovede samotného obvineného, výpovede svedkyne poškodenej O.. Z. S., svedkyne O.. R. P., znalecký posudok O.. C. R. a jej výpoveď ako znalkyne, pričom posudok O.. U. T. mal byť braný v úvahu len ako listinný dôkaz a jeho zhotoviteľka mala byť k veci vypočutá v inom procesnom postavení.

Krajskému súdu v Banskej Bystrici preto navrhla, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K podanému odvolaniu okresnej prokurátorky sa písomne prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril aj obžalovaný O.. E. J..

Obhajoba obžalovaného po oboznámení sa s obsahom odvolania konštatovala, že prokurátorka okresnej prokuratúry v podanom odvolaní opakovane uvádzala skutočnosti, ktoré už boli predmetom dokazovania v súdnom konaní a s ktorými sa súd v rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal. Domnieva sa, že sa nejedná o dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu.

Pokiaľ prokurátorka poukazovala na jednotlivé svedecké výpovede, tak z výpovedí svedkyne O.. Z. S. a O.. R. P. bola zistená len výška daňových nedoplatkov zo strany daňového subjektu, pričom sa nejednalo o skutočnosť, ktorá by mala na posúdenie viny obžalovaného podstatný vplyv.

Celá obžaloba je tak výlučne postavená na záveroch znaleckého posudku č. 7/2017 znalkyne O.. R., ako aj doplnku č. 1 k tomuto znaleckému posudku. Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného bolo zodpovedanie otázky, či spoločnosť bola schopná uhradiť splatnú daň ku konkrétnemu dátumu splatnosti jednotlivých daní. Z vykonaného dokazovania pritom jednoznačne vyplynul záver, že spoločnosť v čase splatnosti jednotlivých daňových povinností nedisponovala dostatkom peňažných prostriedkov na ich úhradu, čo bolo preukázané znaleckým posudkom č. 9/2018 znalkyne O.. T., ako aj doplnkom č. 1 k tomuto znaleckému posudku, napokon tiež znaleckým posudkom O.. R.. Správne prvostupňový súd vyhodnotil, že i znalecký posudok O.. R. konštatoval nedostatok peňažných prostriedkov na úhradu daňových povinností.

Prvostupňový súd v reakcii na argumentáciu obžaloby jednoznačne uviedol, že predmetom znaleckého posudku nemalo byť posudzovanie schopnosti úhrady na základe kumulatívneho súčtu možných úhrad všetkých daní, ako to vo svojom znaleckom posudku uviedla O.. R.. Napriek tomu okresná prokurátorka v podanom odvolaní opakovane argumentovala týmito nesprávnymi závermi znalkyne O.. R., hoci súd v odôvodnení svojho rozsudku presvedčivo vysvetlil, prečo je použitá metóda kumulatívneho súčtu nevhodná pre posúdenie schopnosti spoločnosti plniť daňové povinnosti v čase splatnosti jednotlivých daní. Rozhodujúcim bolo zisťovanie peňažnej likvidity ku dňu splatnosti jednotlivých daňových povinností a nie kumulatívne cez viacero účtovných období.

Aj ďalšie odvolacie námietky týkajúce sa účelu využitia finančných prostriedkov, hospodárskej činnosti spoločnosti, účtovania jednotlivých prípadov do účtovných kníh, či posudzovania reálnosti fiktívnosti daňových transakcií vychádzajú zo znaleckého posudku O.. R., hoci predmetné závery boli súdom správne vyhodnotené ako hypotetické a špekulatívne, nepostačujúce na uznanie viny. Jednalo sa o závery týkajúce sa právnych otázok, ku ktorým znalkyňa vôbec nebola oprávnená sa vyjadrovať.

Ďalej obhajoba za nedôvodnú považovala snahu okresnej prokurátorky rozlišovať medzi dôkaznou silou znaleckých posudkov O.. R. a O.. T. na základe toho, že jeden z týchto posudkov bol vypracovaný na základe podnetu orgánov činných v trestnom konaní, pričom vypracovanie druhého posudku si obžalovaný sám objednal z pozície obvineného. Na nedostatky znaleckého posudku O.. R. obžalovaný poukazoval už v priebehu prípravného konania, pričom tieto neboli odstránené, a preto v rámci obhajoby nemal inú možnosť, ako sám požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku. v výslovne pripúšťa aj obstaranie znaleckého posudku stranou trestného konania, pričom nijakým spôsobom nerozlišuje znalecké posudky podľa toho, kto jeho vypracovanie zadal. Takéto rozlišovanie navyše v aktuálnom systéme kontradiktórneho konania považuje obhajoba za absolútne neprípustné.

Nie je preto dôvod, prečo by mal súd znalecký posudok O.. T. považovať len za listinný dôkaz a znalkyňu vo veci vypočuť v inom procesnom postavení, ako je naznačené v odvolaní. Súd pritom všetky predložené dôkazy, na ktoré okresná prokurátorka poukazovala v odvolaní podrobne a starostlivo vyhodnotil, pričom dospel k správnemu záveru, že tieto nemôžu viesť k uznaniu viny obžalovaného. Obhajoba preto navrhla, aby Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie prokurátorky podľa ako nedôvodné zamietol.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí sa pridržiaval písomných dôvodov odvolania a z tohto dôvodu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že na podklade vyčerpávajúceho referátu, ich vyjadrenia a celej veci mu nič iné nezostáva, len konštatovať, že predmetný znalecký posudok znalkyne R. je defektný a ďalej sa k nemu už ani nebude vyjadrovať, len podotkol, že v prípade, ak by bolo začaté konanie voči tejto znalkyni, asi by už znalkyňou nebola. Ďalej poukázal na to, že prokurátorka argumentovala v odvolaní skutkovými okolnosťami, ktoré boli nad rámec obžaloby. Z uvedeného dôvodu navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že by chcel, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu a odvolanie prokurátora zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podala prokurátorka odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie okresnej prokurátorky nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby mu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s ustanovením a tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie

Prvostupňový súd podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel,

existenciu ktorých skutočností pokladá so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov.

V tomto smere zo spisového materiálu a napadnutého rozsudku je zrejmé, že prvostupňový súd po vykonaní dokazovania mal k dispozícii vo veci dva protichodné znalecké posudky, a to O.. C. R. znalecký posudok č. 7/2017 a doplnok č. 1 k tomuto znaleckému posudku. Ďalej mal k dispozícii znalecký posudok Ing. U. T. č 9/2018 a doplnok č. 1 k tomuto znaleckému posudku.

Zo znaleckého posudku č.7/2017 Ing. R. a v doplnku č. 1 k tomuto znaleckému posudku v podstate vyplynulo, že obchodná spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu daňových povinností, pričom znalecký posudok bol vypracovaný v čase, kedy v obchodnej spoločnosti prebiehala daňová kontrola, výsledkom ktorej bolo zistenie, že obchodná spoločnosť neúčtovala v súlade so zákonom, preto muselo zo strany obchodnej spoločnosti dôjsť k oprave účtovníctva. Následne bol vypracovaný dodatok č. 1 k znaleckému posudku, z ktorého vyplynulo, že v odpovedi na otázku č. 4 v doplnku č. 1 znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že obchodná spoločnosť nebola schopná uhradiť DPPO za zdaňovacie obdobia rokov 2014, 2015 a 2016.

Vo vzťahu k tomuto znaleckému posudku a doplnku č. 1 k tomuto znaleckému posudku prvostupňový súd konštatoval, že pre správne posúdenie trestnej zodpovednosti mali byť v znaleckom posudku posudzované schopnosti obchodnej spoločnosti uhradiť splatnú daň ku konkrétnemu dátumu splatnosti jednotlivých daní, a nie posudzovať schopnosť úhrady na základe kumulatívneho súčtu možných úhrad všetkých daní, čo aj vysvetlila znalkyňa O.. T. na hlavnom pojednávaní. Čo sa týka daňovej povinnosti na DPPO, k čomu sa vyjadrovala znalkyňa v odpovedi na otázku č. 2 v doplnení č. 1 znaleckého posudku, je potrebné konštatovať, že z odpovede v podstate nie je možné zistiť samotnú odpoveď na stav finančných prostriedkov obchodnej spoločnosti v dňoch splatnosti daňových povinností, pričom znalkyňa v podstate v celej odpovedi riešila právne otázky, hypotetické konštrukcie ohľadne hospodárskej činnosti spoločnosti a reálnosť/fiktívnosť daňových transakcií. Navyše ako potvrdila znalkyňa O.. T., účet v banke bol blokovaný exekútorom, teda obchodná spoločnosť týmto účtom nemohla disponovať. V podstate zo záverov znaleckého posudku č. 9/2018 O.. T. a najmä doplnku k č. 1 k tomuto znaleckému posudku jednoznačne vyplynulo, že obchodná spoločnosť v čase splatnosti priznanej DPPO daňovej licencie, nemala dostatočné množstvo finančných prostriedkov na účte a v pokladni, ktoré by postačovali na úhradu daňovej povinnosti ani v jednom roku. Taktiež obchodná spoločnosť nebola schopná vzhľadom na zostatok finančných prostriedkov v pokladni uhradiť splatnú daň z pridanej hodnoty v rokoch 2016 a 2017(podrobnosti viď str. 6 až 8 napadnutého rozsudku). Ďalej prvostupňový súd poukázal na ďalšie pochybnosti ohľadne znaleckého posudku O.. R., ktoré vychádzajú aj zo správy Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré však vzhľadom na uplynutie subjektívnej lehoty, nemohlo začať správne konanie proti znalkyni, ale ministerstvo v závere uviedlo, že znalkyňa bola dôrazne upozornená na to, aby sa v budúcnosti vyvarovala obdobných nedostatkov - teda riešeniu právnych otázok v znaleckom posudku, keďže podľa zistení ministerstva znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku porušila povinnosti v zmysle o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonom v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom prvostupňový súd dospel k záveru, že uvedené skutočnosti sú tak závažné dôvodné pochybnosti, ktoré nemôžu viesť k uznaniu viny obžalovaného, a to bez akýchkoľvek dôvodných pochybností, práve naopak, súd po takto vykonanom dokazovaní nemal inú možnosť, ako obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, a to v zmysle , pretože skutok nie je trestným činom. K takémuto záveru dospel prvostupňový súd na základe listinných dôkazov znaleckého posudku č. 9/2018 a doplnku č. 1 k tomuto znaleckému posudku, pričom jediným dôkazom, ktorý mal usvedčovať obžalovaného zo spáchania žalovaných trestných činov bol znalecký posudok č. 7/2017 a doplnok č. 1 k tomuto znaleckému posudku, ktoré ale súd vyhodnotil, tak ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti aj odvolací súd sa stotožnil s týmto záverom prvostupňového súdu a na základe vykonaného dokazovania musí konštatovať, že prvostupňový súd správne za dôsledného rešpektovania zásady „in dubio pro reo“ oslobodil obžalovaného spod obžaloby v zmysle

Krajský súd sa potom v celom rozsahu stotožnil s prvostupňovým rozsudkom, a preto nemohol vyhovieť odvolaniu prokurátora, naviac keď tento vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, okrem tých, ktoré uvádzal už v priebehu prípravného konania, resp. hlavných pojednávaní na okresnom súde.

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.