Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Cob-18-2023.pdf
PDF · 92.26 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/18/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, proti žalovanému: Miki - Trans, s.r.o., IČO: 46 977 619, Magnezitová 8, 841 07 Bratislava - mestská časť Devínska Nová Ves, o zaplatenie 539,13 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II (teraz Mestský súd Košice) zo dňa 11.1.2023, č.k. 31Cb/33/2022-59 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 31Cb/33/2022-59 zo dňa 11.1.2023.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (teraz len Mestský súd Košice alebo súd prvej inštancie) žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 28.3.2022, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 539,13 eur s príslušenstvom titulom nároku na zaplatenie poistného.
2.1. Dôvodil, že sporové strany uzatvorili dňa 26.6.2015 poistnú zmluvu č. 6585456720 na dobu neurčitú, kde si dohodli spôsob platenia ročného poistného polročne, pričom žalovaný túto zmluvne dohodnutú povinnosť porušil. Poistenie zaniklo dňa 29.3.2020, podľa § 801 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník alebo OZ), z dôvodu nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie. Keďže v súlade s § 803 ods. 1 OZ, má žalobca právo na poistné za dobu do zániku poistenia, vyúčtoval ho vo výške 539,13 eur.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že výpoveďou zo dňa 31.5.2008 vypovedal poistnú zmluvu, čím táto zanikla. Po výzve žalobcu na úhradu poistného, opätovne dňa 22.11.2019 doručil žalobcovi výpoveď poistnej zmluvy.
4. Žalobca skutkové tvrdenia žalovaného nepoprel, na výzvu súdu nereagoval a na pojednávanie konané dňa 11.1.2023 sa nedostavil.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 800 a nasl. OZ (právna úprava poistnej zmluvy, právna úprava zániku poistenia).
6. Podriadiac zistený skutkový stav pod vyššie uvedené právne normy, súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba je nedôvodná.
7. Konštatoval, že medzi sporovými stranami bolo nesporné, že dňa 26.6.2015 uzatvorili poistnú zmluvu s výškou poistného plnenia 659,49 eur ročne, pričom platenie poistného bolo dohodnuté polročne. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia poistného za 9 mesiacov od júna 2019 do marca 2020, v celkovej výške 539,13 eur. Medzi sporovými stranami nebolo sporné ani to, že poistný vzťah zanikol. Sporným bolo, z akého dôvodu a kedy poistná zmluva zanikla a teda za aké obdobie žalobcovi patrí nárok na poistné. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný porušil povinnosť zaplatiť poistné za prvé poistné obdobie a podľa § 801 ods. 1 OZ došlo k zániku zmluvy ku dňu 29.3.2020. Žalovaný naopak tvrdil, že poistnú zmluvu vypovedal dňa 31.5.2018, a to ku dňu 29.6.2019. Žalovaný výpoveď žalobcovi doručoval opakovane prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.. Žalobca doručenie písomnej výpovede nepoprel a k skutkovým tvrdeniam a k listinným dôkazom žalovaného o zániku poistnej zmluvy sa nevyjadril.
7.1. Za danej situácie súd prvej inštancie skutkové tvrdenia sporových strán a predložené listinné dôkazy posúdil v súlade s § 151 CSP v prospech žalovaného. Dospel tak k záveru, že poistná zmluva zo dňa 26.6.2015 zanikla ku dňu 29.6.2019, žalobcovi preto nepatrí žalobou uplatnený nárok na zaplatenie poistného za obdobie od 30.6.2019 do 29.3.2020.
8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalovanému.
9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP.
9.1. Argumentuje, že relevantnosť výpovede je vždy viazaná na znenie ust. § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka, konkrétne, že táto musí byť doručená aspoň 6 týždňov pred uplynutím poistného obdobia. Žalovaný počas konania neuviedol, kedy mala byť výpoveď žalobcovi doručená, pričom bez takéhoto skutkového tvrdenia je žalovaného záver o ukončení poistnej zmluvy výpoveďou ku koncu poistného obdobia len jeho právnym hodnotením, pričom nejde o relevantné skutkové tvrdenia. Bez tvrdenia o doručení prejavu vôle v určitom časovom vymedzení sa preto nedá posudzovať, či došlo zo strany žalovaného k takému konaniu, ktoré by malo za dôsledok posúdenie, či došlo k platnej výpovedi alebo nie, nakoľko ani súd, ani žalobca nepozná tvrdenie žalovaného o tom, kedy sa mal prejav vôle dostať do dispozície žalobcu. Žalovaný tak neuniesol bremeno tvrdenia, keď neuviedol, kedy mala byť doručená výpoveď, ktorou mienil ukončiť poistný vzťah k 29.6.2019, preto žalobca nemal čo popierať, nakoľko sa žalobca nevie vyjadriť, či žalovaný poštu odosielal.
9.2. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
10. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
12. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; písm. e), t.j. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.
12.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
12.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
12.3. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
12.4. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
12.5. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.3.2024 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP, na zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu.
15. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 1). Na doplnenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navyše udáva:
15.1. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu - povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno). Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce ich pravdivosť sa vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti (skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.
15.2. Na uvedené odvolací súd poukazuje, pretože chce zdôrazniť, že rozhodnutie vo veci samej je ovplyvnené aktivitou strán sporu, t. j. ich tvrdeniami a označovaním dôkazov na preukázanie ich pravdivosti, ktoré sú následne sudcom v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov vyhodnocované ako preukázané alebo nie (resp. preukázané s vysokou pravdepodobnosťou).
15.3. § 151 ods. 1 CSP stanovuje, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, ktoré si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Uvedené neplatí len výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení (§ 186 ods. 2 CSP).
15.4. Z citovaného ustanovenia tak vyplýva, že stranu sporu (v prejednávanej veci žalobcu) zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca skutkové tvrdenie protistrany o zániku poistnej zmluvy ku dňu 29.6.2019 výpoveďou relevantne nepoprel (t.j. neuviedol vlastné tvrdenia). Za tejto procesnej situácie súd prvej inštancie postupoval správne, ak nepopreté skutkové tvrdenia žalovaného označil ako nesporné, t.j. osvojil si ich ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádzal pri rozhodovaní vo veci samej.
16. Odvolací súd tak dospel k záveru, že nie sú naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.
17. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenej existencii odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e) odvolací súd udáva, že v odvolaní nestačí len formálne citovať v zákone uvedený odvolací dôvod, ale je potrebné ho aj identifikovať, t.j. vymedziť v akom konkrétnom pochybení odvolateľ vidí jeho naplnenie.
17.1. Odvolací súd konštatuje (pokiaľ ide o vyššie uvedené odvolacie dôvody), že odvolanie tejto požiadavke nezodpovedá. Odvolateľ totiž neuvádza, akým konkrétnym procesným postupom mu súd znemožnil uplatňovať jeho procesné práva (a to v intenzite spôsobujúcej porušenia práva na spravodlivý
proces), neuvádza aká konkrétna „iná“ vada konania, (t.j. aké konkrétne procesné ustanovenia, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c), CSP boli porušené), čoho dôsledok sa mohol prejaviť vo výsledku konania (v rozhodnutí vo veci samej) a neuvádza ani, ktoré konkrétne dôkazy vykonané neboli (hoci ich vykonanie navrhoval). Existencia týchto odvolacích dôvodov preto nebola predmetom odvolacieho prieskumu.
18. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že tvrdenie odvolateľa vo vzťahu k doručeniu/nedoručeniu výpovede je tzv. „novotou“; na ktorú odvolací súd nemôže prihliadať, pretože neboli naplnené podmienky podľa § 366 CSP (ich naplnenie odvolateľ napokon ani netvrdí).
19. Na základe uvedeného bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený (§ 387 ods. 1 CSP).
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti toho rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).