Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/114/2020

Potvrdené rozhodnutím 6CoCsp/1/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Jozefa Angeloviča v spore žalobcu: G. H., P.. XX.XX.XXXX, X. E. XXX XX X. E. XXX, právne zast.: Právna pomoc poškodeným, so sídlom Janka Kráľa 200/12, 082 71 Lipany, IČO: 50951947, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9Csp/114/2020-78 zo dňa 23.11.2020, takto jednohlasne rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok. II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: H. G., P.. XX.XX.XXXX, H. H. X. E. XXX, XXX XX X. E. právne zastúpený: Právna pomoc poškodeným, IČO: 50951947, so sídlom Janka Kráľa 12, 082 71 Lipany proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto právne zastúpený: JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47233516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4 403,61 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.05.2020 sa žalobca na žalovanom domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 4403,61 €. Žalobca v žalobe uviedol: 1.1. Žalovaný, ktorého jedným z predmetov činnosti je poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom uzavrel so žalobcom ako spotrebiteľom dňa: • 25.03.2013 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mali byť zo strany žalovaného žalobcovi poskytnuté peňažne prostriedky vo výške 1 500 ,- EUR na každú jednu úverovú zmluvu. Žalovaný však poskytol finančné prostriedky vo výške 1 284,25 ,- EUR na každú úverovú zmluvu a započítal aj zmluvnú odmenu za poskytnutie služby spočívajúcej v odklade splátok vo výške 215,75 ,- EUR. Spotrebiteľský charakter Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným plynúci z uzatvorenia predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je preukázateľne vzťahom spotrebiteľským. Uvedené vyplýva z toho, že žalovaný uzavrel predmetnú formulárovú zmluvu v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, pričom obdobné zmluvy dlhodobo uzatváral so spotrebiteľmi. Žalobca predmetnú zmluvu o úvere uzavrel za účelom získania finančných prostriedkov výlučne na súkromné účely, pričom tieto peniaze nepoužil na výkon podnikania, zamestnania ani povolania. K bezúročnosti a bezpoplatkovosti Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahujú údaje obligatórne vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a zároveň obsahujú nesprávne vypočítaný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. V dôsledku uvedených skutočností je predmetná zmluva v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročné a bez poplatkov.

Predmetné zmluvy o úvere obsahujú nesprávne uvedený údaj o výške RPMN. Žalovaný svojim konaním a postupom pri uzatváraní predmetných zmlúv vymohol odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru k zmluve, na základe ktorej mala žalovanému patriť odmena vo výške 215,75,- EUR na každú úverovú zmluvu. Takéto dojednanie je nutné hodnotiť výslovne ako obchádzanie zákona. Objektívne možno dospieť k záveru, že táto odplata má funkciu nahradenia časti úroku za poskytnutý úver, ktorý žalovaný nemôže z dôvodu striktnej právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa uviesť v samotnej zmluve o úvere. K výške odplaty Ročná úroková sadzba za poskytnuté úvery mala v zmysle predmetnej zmluvy predstavovať 70,01%. Odplata vo výške viac ako 70,01 % ročne z poskytnutého úveru je preukázateľne niekoľko násobne vyššia ako odplata požadovaná v sledovanom období, t. j. v roku 2013 na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery. Priemerná RPMN stanovená na 47,29% a predpokladaná RPMN 70,01% po prepočte nie je 46,30 % a 70% , ale až keď budem počítať zo skutočnej sumy, ktorú žalobca prevzal to je 1 284.25,- EUr , /lebo odplata ktorá bola hneď stiahnutá vo výške 215.75 EUR a ktorá mala byť zaplatená len v prípade odkladu splatnosti / tak RPMN bude až 90,55% čo vysoko presahuje priemernú RPMN v čase poskytnutia úveru , ktorá v obdoby poskytnutia úveru nepresahovala cca 13%. K bezdôvodnému obohateniu Vzhľadom na: • neuvedenie podstatných náležitostí, ktorých absencia je ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutých úverov • nesprávne uvedený údaj RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo je v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) sankciované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru • rozpor odplaty s dobrými mravmi mal žalovaný zo zmluvy č. XXXXXXXXXX právo len na vrátenie ním poskytnutej istiny úveru vo výške 1 284.25,- EUR, a to bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Zo strany žalobcu však bolo na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX poukázané na účet žalovaného plnenie súhrne v sume 3 295.64 ,- EUR (čo predstavuje súčet splátok zrazených zamestnávateľom , to znamená o 2 011.39,- EUR viac, než načo mal žalovaný nárok. Zo zmluvy č. XXXXXXXXXX právo len na vrátenie ním poskytnutej istiny úveru vo výške 1 284.25,- EUR, a to bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Zo strany žalobcu však bolo na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX poukázané na účet žalovaného plnenie súhrne v sume 3 676.47 ,- EUR (čo predstavuje súčet splátok zrazených zamestnávateľom), to znamená o 2 392.22,- EUR viac, než načo mal žalovaný nárok. V rozsahu sumy 4 403,61 ,- EUR tak došlo na základe predmetných zmlúv k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Žalobou si tak na základe uvedeného žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4 403.61 ,- EUR, čo predstavuje súčet plnení nad rámec istiny poskytnutých revolvingových

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril nasledujúco: 2.1. 1. Žalovaný namieta procesný nedostatok neplatnosti zastúpenia, ktoré sa v konaní preukazuje na základe splnomocnenia zo dňa 04.09. 2019 a ktorým mal žalobca splnomocniť subjekt Občianske združenie Právna pomoc poškodeným. Podľa verejne dostupných údajov z registra občiansky združení má subjekt Občianske združenie Právna pomoc poškodeným evidovaný cieľ činnosti : iné združenia, čo nie je možné považovať za splnenie na to, aby tento subjekt bol oprávnený v rámci svojej činnosti zastupovať žalobcu. Druhý dôvod pre tvrdenie žalovaného je, že podľa znenia splnomocnenia žalobca nesplnil subjekt Občianske združenie Právna pomoc poškodeným v rozsahu, v akom to umožňuje Na základe predloženého splnomocnenia sa javí, že subjekt Občianske združenie Právna pomoc poškodeným je splnomocnený na všetky a akékoľvek úkony, čo je ale v rozpore s označeným zákonom. Vzhľadom na označené skutočnosti preto žalovaný namieta neprípustnosť zastúpenia a nesplnenie náležitosti žaloby, pretože tú mal podať subjekt, ktorý k tomu nie je riadne splnomocnený. 2. V podanej žalobe sa uvádza, že malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia tým, že zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX H. XXXXXXXXXX majú byť bezúročné a bez poplatkov pre nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov a výška odplaty má byť v rozpore s dobrými mravmi. V žalobe sa uvádza, že malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia v sume 4403,61 Eur, čo má byť súčet sumy 2011,39 Eur v prípade zmluvy č. XXXXXXXXXX a sumy 2.392,22 Eur v prípade zmluvy č. XXXXXXXXXX. 3.Žalovaný uplatňuje voči nároku tvrdeného v žalobe námietku premlčania, a to nasledovne: a) v súvislosti so zmluvou č. XXXXXXXXXX namieta premlčania voči sume prevyšujúcej čiastku 83,27 Eur,

teda namieta premlčanie tvrdeného nároku v sume 1928,12 Eur. Suma 83,27 Eur je súčet platieb vykonaných v období 15.06. 2017 a 14.07. 2017. Zvyšné úhrady boli vykonané skôr ako 29.05. 2017, čiže od ich vykonania do podania žaloby uplynulo viac ako tri roky a v danom rozsahu je žalovaný nárok premlčaným. b) v súvislosti so zmluvou č. XXXXXXXXXX namieta premlčania voči sume prevyšujúcej čiastku 1964,69 Eur, teda namieta premlčanie tvrdeného nároku v sume 427,53 Eur. Suma 1964,69 Eur je súčet platieb vykonaných v období 15.06. 2017 do 12.09. 2019. Zvyšné úhrady boli vykonané skôr ako 29.05. 2017, čiže od ich vykonania do podania žaloby uplynulo viac ako tri roky a v danom rozsahu je žalovaný nárok premlčaným. 4.Žalovaný popiera tvrdenia uvádzané v žalobe, pretože hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bola určená spôsobom predpísaným svoje tvrdenia. Žalovaný popiera tvrdenia o nesprávne určenej hodnote RPMN, pričom na preukázanie svojho tvrdenia predkladá vyčíslenie výpočtu, akým bola RPMN určená. Zároveň žalovaný podotýka, že pri výpočte RPMN sa logicky vychádza z celej sumy čerpania (teda nielen z vyplatenej čiastky, ale aj započítanej), pretože aj spôsob výpočtu RPMN ako vyplýva z prílohy č. 2 k vychádza zo sumy čerpania (a nie vyplatenej čiastky). V súvislosti s tvrdením o nesprávnej priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov žalovaný uvádza, že tento údaj nevypočítava ani žalovaný, a ani žiadny iný subjekt. Ide o priemernú hodnotu určenú Ministerstvom financií SR postupom, ktorý predpokladal písmeno y) v spojení s v znení aplikovateľnom na vyššie označené úverové zmluvy a vyhláška MF SR č. Ku dňu 25.03. 2013 bola platná hodnota zverejnená dňa 31.01. 2013 na základe údajov z 4.štvrťroku 2012. Pre rovnaké úvery, ako boli čerpané na základe označených úverových zmlúv, bola relevantná hodnota 47,29 %. 5.Žalovaný popiera aj tvrdenie žalobcu o výške odplaty, nakoľko táto je v súlade s právnou úpravou zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Žalobca namiesto právnej úpravy účinnej v čase uzavretia zmluvy nedôvodne porovnáva štatistické údaje iného poskytovateľa úverov (za diametrálne odlišných podmienok schválenia, bonity, zabezpečenia atď.), navyše za stavu, kedy zákonodarca výšku odplaty reguloval explicitne. Podľa : Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Dôvod, pre ktorý sa má uvedené ustanovenie aplikovať vyplýva priamo z návetia v znení „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov...“. Podľa dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu dôvodová správa k čl. II, bod 2 , pozn. vyššie citované ustanovenie ObčZ): „Do sa navrhuje doplniť nový odsek 6, obsahom ktorého je zákaz, aby v spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov, odplata podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v obdobných prípadoch. Bude dôležité o akú výšku poskytnutých prostriedkov ide. Či ide o záväzok zabezpečený a obdobie na ktoré sa peňažné prostriedky poskytujú. Tieto tri kritéria majú význam pri určení podstatného prevýšenia odplaty a pri judikatúre možno pri tomto termíne (podstatného prevýšenia) vysledovať hranicu max. 20%. Zákonodarca v citovanom zákonnom ustanovení výslovne určil, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehotu splatnosti. Ustanovenie výslovne odkazuje na posudzovanie primeranosti odplaty porovnaním s finančným trhom. Finančným trhom sa rozumie „sústava subjektov finančného trhu, jeho nástrojov a transakcií (finančných investícií) s týmito nástrojmi a medzi týmito subjektmi. Pri tom ide o nepriame sprostredkované financovanie, ktorého rizikom je návratnosť finančných prostriedkov.“ resp. „je hmotne motivované, inštitucionálne organizované nakupovanie a predávanie peňazí“ (Sidak, M., Ďuračinská, M. a kol. Finančné právo. 1 vydanie. Bratislava. C.H.Beck. 2012). Dohodnutá odplata v zmluve o revolvingovom úvere priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala, keďže podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky tak, ako to vyplýva aj z dôvodovej správy k novelizácii vyhlášky č. účinnej od 15.08.2014, bolo možné za podstatné prevýšenie odplaty považovať odklon od priemernej sadzby o 25-27 %. Odplata v prejednávanej veci vyjadrená v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere v nadväznosti na Oznámenie žalovaného o schválení revolvingového úveru

vo výške 70,01 % nie je oproti priemernej hodnote RPMN, platnej ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere, v rozsahu 47,29 % sadzbou, ktorá by podstatným spôsobom túto sadzbu prevyšovala ... Priemernú RPMN určuje Ministerstvo financií SR na základe údajov získaných za celý finančný trh. Za podstatné prevýšenie sa pritom považuje také, ktoré je viac ako o 25 - 27 %. Priemerná výška odplaty v danom období bola 47,29% a táto nebola v Zmluve podstatným spôsobom prevýšená.

3. Podľa - Spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže mať len jedného takto zvoleného zástupcu. 3.1. Zastúpenie žalobcu v prejednávanej veci - Právna pomoc poškodeným je prípustné, keďže podľa bodu 2.1 Stanov združenia - Združenie si dáva za cieľ zastupovanie na súdnych aj mimosúdnych konaniach a poskytovať pomoc poškodeným trestnou činnosťou, dopravnou nehodou, ako aj ochranou spotrebiteľov.

4. Súd preskúmal zmluvy o úvere uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným a zistil, že údaje o požadovanom revolvingovom úvere, teda oferta dlžníka sa nachádza v bode 5. týchto zmlúv. Okrem iného dlžník pri oboch zmluvách dňa 19.03.2013 požadoval, aby mu bol poskytnutý úver, ktorého RPMN bude predstavovať výšku 70,01%. V bode 6. zmlúv podpísaných veriteľom dňa 25.03.2013 sa nachádzajú údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré sú zhodné s ofertou dlžníka okrem údaja o RPMN. Návrh zmlúv prijal veriteľ s uvedením RPMN vo výške 65,44%. Súčasťou prijatia návrhov zo strany žalovaného veriteľa boli aj „Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere“, ktoré oproti návrhu na uzavretie zmluvy obsahujú ďalšie tam neuvedené údaje a to: dátum splatnosti prvej splátky a dátum splatnosti poslednej splátky.

5. Pri svojom rozhodovaní a nezmenenom skutkovom stave oproti času vyhlásenia v poradí prvého rozsudku vychádzal okresný súd z nasledujúcich právnych úvah: - Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. - Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. - Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. 5.1. Zmluva je uzavretá v momente zhody (konsenzu) vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy tým, že riadne a včasné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobudlo účinnosť ( <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3977759&FragmentId2=3977759>). Prijatím návrhu na uzavretie zmluvy bez zmien a doplnkov dochádza k zmluvnému konsenzu, ktorý má právotvorné účinky na vznik zmluvy. Zhoda vôle navrhovateľa a adresáta je predpokladom vzniku každej zmluvy. Zhoda vôle sa musí vzťahovať na celý obsah zmluvy. Ustanovenie <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3977765&FragmentId2=3977765>vychádza zo zásady, že prijatie návrhu (súhlas) musí byť úplné. Podmienkou vzniku zmluvy preto je, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek doplnkov, zmien a výhrad. V prípade, že odpoveď na návrh obsahuje modifikáciu obsahu, resp. dodatky, výhrady, obmedzenia či iné zmeny, považuje sa za odmietnutie návrhu ako celku, za zánik pôvodného návrhu a za splnenia podmienok uvedených v <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent= %7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3977743&FragmentId2=3977743>za nový návrh so zmeneným obsahom. V prípade protinávrhu dochádza k zmene doterajšieho postavenia subjektov, t. j. navrhovateľa a adresáta (obláta). 5.2. V zmysle vyššie citovaných ustanovení o spotrebiteľských úveroch je uvedenie RPMN podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej neuvedenie v zmluve (ak zmluva inak vznikla) je sankcionované tým, že takáto zmluva je bez poplatkov a bez úrokov. Je teda zrejmé, že v prípade, ak zo strany adresáta návrhu na uzavretie zmluvy dôjde k zmene výšky RPMN, dochádza tým k zmene podstatných náležitostí Zmluvy a takúto odpoveď

je treba považovať za nový návrh. Následne preto, aby došlo k uzavretiu Zmluvy, je potrebné túto odpoveď chápať ako návrh zmluvy, ktorý musí byť opätovne prijatý pôvodným navrhovateľom zmluvy, teda dlžníkom. V uvedenom prípade k tomu nedošlo, preto treba mať za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je predmetom tohto konania, uzavretá nebola. Na vyššie uvedenom závere nič nemení ani ustanovenie Čl. 2 bodu 2.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, podľa ktorého: „... Veriteľ je oprávnený po vyhodnotení údajov o Dlžníkovi výšku úveru jednostranne znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany Veriteľa.“ Predmetné ustanovenie treba v prospech žalovaného spotrebiteľa vykladať spôsobom vyššie uvedeným (ako novú ofertu) inak by išlo o neplatné ustanovenie z dôvodu rozporu s (Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.) pre rozpor s . 5.3. Keďže návrh bol prijatý aj prostredníctvom „Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“, tak toto prijatie obsahuje ďalšie údaje, ktoré neboli predmetom návrhu dátum splatnosti prvej splátky, dátum konečnej splatnosti a deň splatnosti každej splátky v rámci kalendárneho mesiaca a teda rozširuje nezhodu medzi návrhom a jeho prijatím. 5.4. Súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že RPMN je výsledkom výpočtu a nie zmluvného dojednania, preto nemá vplyv na vznik zmluvy. Vyššie citované ustanovenia nerozlišujú charakter a závažnosť rozdielnych údajov v návrhu a jeho prijatí ale vyžadujú jednoznačný konsenzus. Preto posudzovanie charakteru rozdielneho údaja považuje súd za zbytočnú. Naviac, ak RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa , tak rozdielna výška RPMN logicky znamená rozdielnu výšku celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom (v prejednávanej veci uvedenú v návrhu a v prijatí návrhu). 5.5. Podľa rozsudku KS v BB sp. zn. - nemá ustanovenie, že na uzavretie zmluvy stačí dohoda strán o jej podstatných náležitostiach, preto na uzavretie zmluvy sú nevyhnutné dva adresované jednostranné právne úkony, ktoré sú úplne obsahovo zhodné. 5.6. Vyššie uvedený záver o neexistencii úverovej zmluvy bol potvrdený rozsudkom KS v PO sp. zn. - Žiadosť o poskytnutie úveru obsiahnutá v bode 5 zmluvy o revolvingovom úvere predstavuje návrh na uzavretie zmluvy podľa . <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> Ak žalovaný zmenil údaj o RPMN fakticky išlo v zmysle ust. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> o odmietnutie návrhu žalobcu, ktoré je potrebné považovať za nový návrh. Tento nový návrh musel byť prijatý žalobcom v účastníkmi dojednanej písomnej forme. Povinnosť uzatvoriť zmluvu v písomnej forme priamo vyplýva z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. V zmysle bodu 13 zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 11. 09. 2014 na jej uzatvorenie sa vyžadovalo riadne vyplnenie zmluvy a následné podpísanie. K písomnému prijatiu nového návrhu v zmysle ust. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> zo strany žalobcu nedošlo, a preto ani zmluva o revolvingovom úvere platne vzniknúť nemohla. 5.7. Rovnaký záver prijal KS v PO aj vo veci sp. zn. z 28.03.2017 - Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobkyni úver na základe podmienok iných ako boli uvedené v žiadosti žalobkyne o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, resp. formou „oznámenia veriteľa o schválení úveru“. Je zrejmé, že žalobkyňa v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru (18.08.2011) nemala vedomosť o výške RPMN, resp. bola jej známa len „predpokladaná RPMN“ ktorú žalovaný uviedol v čl. 6 zmluvy a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“, keďže k tomuto došlo až dňa 23.08.2011. K odvolacím dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že je možné proces uzatvárania zmlúv rozdeliť a fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien. Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou. Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda žalovaný v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mala žalobkyňa prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj.

Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v žiadosti žalobkyne bol údaj týkajúci sa RPMN vo výške 70,01 %, pričom v oznámení veriteľa o schválení úveru RPMN predstavovala výšku 66,59 %. V tejto súvislosti neobstojí argument žalovaného, že RPMN nemôže byť predmetom dohody a že jej výpočet je konkrétne určený, jej výška však musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi v čase vzniku dohody. Nemôže byť zmenená jednostranným úkonom zo strany žalovaného. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva platne nevznikla, z tohto dôvodu žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel. Odvolací súd poukazuje na , , , <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523457'&ucin-k-dni='30.12.9999'> s tým, že plnenie bez právneho dôvodu malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia, ktoré je nutné vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Keďže žalobkyňa vrátila žalovanému viac finančných prostriedkov ako jej bolo žalovaným poskytnutých, na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo dôvodné zaviazať žalovaného. 5.8. Vyššie uvedený právny záver sa zdá byť prijatý minimálne väčšinovo, keďže je uvedený aj rozhodnutí KS v PO sp. zn. , , a najnovšie zo dňa 17.12.2018 a sp. zn. zo dňa 20.11.2018, ako aj v rozhodnutí KS v BB sp. zn. , , KS v Žiline sp.zn. , a ďalších. 5.9. V rámci tejto časti právnej argumentácie súd poukazuje ešte na rozsudok SDEÚ vo veci C - 290/19, podľa ktorého: Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, zmenenej smernicou Komisie 2011/90/EÚ zo 14. novembra 2011, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola RPMN vyjadrená nie ako jedna konkrétna hodnota, ale ako rozpätie uvádzajúce najnižšiu a najvyššiu hodnotu. Analogicky podľa citovaného rozsudku má procesný súd za to, že ak RPMN nemôže byť uvedená rozpätím, tak nemôže byť uvedená ani ako pravdepodobná, keďže nezaručuje jednoznačnosť tohto údaja.

6. Vzťah medzi účastníkmi konania, tak treba posudzovať ako vzťah z bezdôvodného obohatenia, pričom išlo o plnenie bez právneho dôvodu (k vzniku zmluvy a to aj neplatnej pre nedostatok prieniku oferty s jej prijatím nedošlo). 6.1. Podľa (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa - Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa - Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa - Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

7. Pri oboch zmluvách bola žalovaným žalobcovi reálne poskytnutá suma 1284,25 € (po odpočítaní poplatku 215,75 € za možnosť odkladu splátok, pričom takáto zmluvná podmienka bola opakovane vyhlásená za neprijateľnú). a) Pri zmluve s koncovkou 144 zaplatil žalobca sumu 3684,06 €, teda viac o 2399,81 €. Žalovaná bola suma 2011,39 €. b) Pri zmluve s koncovkou 146 zaplatil žalobca sumu 4320,92, teda viac o 3036,67 €. Žalovaná bola suma 2392,22 €. Preplatok tak predstavoval spolu sumu 5436,48 € a žalovaná bola suma 4403,61 €.

8. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplynutím objektívnej premlčacej lehoty 3 roky. Relevantná judikatúry NS SR k objektívnej premlčacej lehote v obdobných prípadoch je nasledujúca: O a - 19. Tu dovolací súd konštatuje, že samotné všeobecné skutočnosti (fakty) o profesionálnom podnikateľskom postavení nebankových subjektov v oblasti poskytovania úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch samé o sebe nemôžu bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel nebankového subjektu (veriteľa). Ako už bolo vyššie uvedené, v predmetnom prípade je nutné dôsledne skúmať vôľovú a vedomostnú zložku zavinenia aplikujúc analógiu podľa trestného práva hmotného pri právnom posúdení formy zavinenia, a to s dôrazom na čas konania protiprávneho úkonu, resp. získania neoprávneného majetkového prospechu.

Pri bezdôvodnom obohatení je preto dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo z objektívneho hľadiska a v tom čase preukázať úmysel veriteľa, resp. jeho zavinenie, aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či je potrebné aplikovať 3-ročnú alebo 10-ročnú premlčaciu lehotu. Z uvedeného teda zákonite vyplýva, že v prvom rade je potrebné správne právne posúdiť, z akého dôvodu došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle . Iná situácia nastáva napr. pri bezdôvodnom obohatení bez právneho dôvodu ako pri bezdôvodnom obohatení z neplatného právneho úkonu z časového hľadiska, kedy k obohateniu reálne došlo. Až po správnom určení okamihu, kedy k obohateniu došlo, je možné pristúpiť ku skúmaniu zavinenia veriteľa, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Žalobca musí preukázať, že v čase kedy došlo k obohateniu, mal žalovaný úmysel získať majetkový prospech na jeho úkor. V prípade nepreukázania úmyslu žalovaného (vedomostnej aj vôľovej zložky úmyslu) musí byť aplikovaná všeobecná trojročná objektívna lehota. 21. Dovolací súd preto konštatuje, že právny záver odvolacieho súdu ohľadne toho, že samotný fakt, že nebankový subjekt poskytujúci úver spotrebiteľovi je v postavení profesionálneho podnikateľa vo všeobecnosti bez ďalšieho nemôže zakladať úmysel tohto nebankového subjektu bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľa. Z uvedeného vyplýva, že právne posúdenie objektívnej premlčacej lehoty súdmi nižších inštancií bolo nesprávne. O NS SR sp. zn. - V konaní neboli zistené ani predložené také rozhodnutia súdov či záväzné judikáty, v ktorých by už sporná otázka regresu z titulu vyplatených dávok nemocenského voči zamestnávateľovi bola riešená a z ktorých by tak vyplývala nezákonnosť postupu žalovanej voči žalobcovi v čase vzniku bezdôvodného obohatenia a ktoré by dokazovali, že žalovaná mala vedomosť o nesprávnosti svojho postupu a o tom, že nemá zákonný podklad na vymáhanie regresných nárokov na dávkach nemocenského voči žalobcovi. Záver tohto súdu, že právo Sociálnej poisťovne na náhradu vyplatených plnení voči zamestnávateľovi nie je možné bez ďalšieho vyvodiť z ustanovenia z dôvodu porušenia predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nevylučuje, že takýmto zavineným protiprávnym konaním zamestnávateľa v zmysle citovaného ustanovenia bude práve zavinené porušenie bezpečnostných predpisov v príčinnej súvislosti s vyplatením dávok. Keďže v konaní nebol preukázaný ani priamy ani nepriamy úmysel žalovanej získať bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, nevznikol ani dôvod pre aplikáciu 10-ročnej objektívnej premlčacej doby. Z týchto dôvodov bol správny záver odvolacieho súdu, že právo žalobcu je premlčané, pretože 3-ročná objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 22. decembra 2008 (uhradením poslednej finančnej čiastky žalobcu v prospech žalovanej) a uplynula dňa 22.decembra 2011, t.j. pred podaním žaloby na súd dňa 8. februára 2013. O ÚS SR - - Sťažovateľ nasmeroval svoju sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu i najvyššieho súdu, pričom opätovne zopakoval a predostrel svoj právny pohľad na vec prezentovaný pred všeobecnými súdmi. Uvádza, že napadnutými rozhodnutiami došlo k neprípustnému zásahu do jeho označených práv z dôvodu zaujatia nesprávneho právneho názoru k otázke premlčania bezdôvodného obohatenia. Tvrdenia krajského súdu i najvyššieho súdu o neúmyselnom obohatení žalovaného sú podľa názoru sťažovateľa „v hrubom rozpore so súdnou praxou s prvkami svojvôle a arbitrárnosti. Nakoľko išlo zo strany žalovaného o úmyselné obohatenie, platí 10-ročná objektívna premlčacia doba. Z hľadiska posúdenie subjektívnej premlčacej doby bolo pritom nesporné, že o bezdôvodnom obohatení som sa dozvedel až dňa 04.12.2012, kedy mi bol doručený zmeňujúci rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. <http://merit.slv.cz/9Co154/2012> zo dňa 11.10.2012, v ktorom krajský súd vyslovil neexistencii práva žalovaného na akúkoľvek regresnú náhradu a celú vec účastníkom detailne (po cca 5 pojednávaniach a jednej kasácii) účastníkom právne vysvetlil a zmenil rozsudok okresného súdu. Uvedený deň je rozhodujúcim pre začatie plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Je nelogické, že by som žalovanému plnil za stavu, že by som mal vedomosť o neexistencii práva žalovaného. Ak by som túto vedomosť mal, logicky by som žalovanému nič neplatil. Subjektívna premlčacia doba tak logicky nemohla plynúť odo dňa vykonania platby.“. Sťažovateľ je tak presvedčený o tom, že nárok uplatnil včas v 2-ročnej subjektívnej a v 10- ročnej objektívnej premlčacej dobe. Zo strany žalovaného išlo o „hrubo nezákonné“ konanie, a preto ide o úmyselné obohatenie. Dôvodí, že právny omyl je podľa právnej teórie irelevantný a „je úplne nerozhodné, že si žalovaný sám vyložil (resp. skôr dotvoril) zákon podľa svojich potrieb a v môj neprospech. V danej veci navyše nešlo o žiaden právny omyl, ale o cielené konanie a zavádzanie mojej osoby. Rozhodujúcim pri bezdôvodnom obohatení bola skutočnosť, že žalovaný plnenie bez právneho dôvodu aktívne a úmyselne vymáhal a jeho celé konanie smerovalo k získaniu plnenia, na ktoré od počiatku nemal právny nárok, avšak žalovaný neustále prezentoval opak. Ide tak zreteľne o úmysel získať bezdôvodné obohatenie. Podstatné je, že v mojej veci žalovaný postupoval nezákonne a úmyselne sa obohatil, čo je nesporné. “. Pre účely overenia opodstatnenosti námietok predostretých sťažovateľom sa ústavný súd oboznámil s obsahom spisu

vedeného okresným súdom pod sp. zn. <http://merit.slv.cz/2C116/2013> a v rámci neho i s napadnutým rozhodnutím sp. zn. <http://merit.slv.cz/5Cdo291/2015> z 28. februára 2017, ktorým najvyšší súd dovolanie sťažovateľa zamietol. V jeho obsahu najvyšší súd konštatoval, že odvolací súd nárok žalobcu nezamietol z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby či jej nesprávne určeného počiatku, ale z dôvodu, že už pred podaním žaloby došlo k uplynutiu objektívnej premlčacej doby. Najvyšší súd tento právny záver krajského súdu považoval za správny a v relevantnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol: „Pre stanovenie počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby ... je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. Všeobecne je týmto dňom ten deň, kedy by si oprávnená osoba mohla svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť po prvý krát, t.j. kedy by mohla podať žalobu (actio nata), pričom nie je rozhodujúce, či bola v situácii, ktorá mu uplatnenie práva prípadne znemožňovala ... Ide o objektívne určený počiatok behu premlčacej doby, ktorý sa odvíja od právnych skutočností, prípadne udalostí, ktorých vznik či existencia sú nezávislé od úrovne vedomia (znalostí) oprávneného subjektu zodpovednostného vzťahu. Odvolací súd správne určil počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby na deň, kedy žalobca uhradil za žalovanú (ako tvrdil neoprávnene) poslednú splátku vyplateného nemocenského, t.j. 22. decembra 2008.“ Najvyšší súd ďalej v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval, že predpokladá 3- ročnú objektívnu premlčaciu dobu a 10-ročná premlčacia doba sa uplatní iba v prípade ak ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia tvrdí a preukáže, že bezdôvodné obohatenie bolo na jeho úkor získané úmyselne. Následne vychádzal z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v (s. 8 napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, pozn.) a uzavrel, že rozhodujúcim znakom úmyselného konania je predchádzajúca vedomosť subjektu, ktorý sa neoprávnene obohatil, o tom, že svojím konaním získava (úmysel priamy) alebo získať môže (úmysel nepriamy) plnenie, ktoré mu nepatrí a na ktoré nemá nárok. Aplikujúc uvedené na prípad sťažovateľa zhrnul, že „žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal (a ani odvolací súd nezistil) žiadne také skutkové okolnosti, ktoré by viedli k záveru, že žalovaná pri vymáhaní regresného nároku podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/461/> Z. z. postupovala s úmyslom získať od žalobcu plnenie, na ktoré nemá nárok a ani také okolnosti, ktoré by preukazovali vedomosť žalovanej (resp. jej zamestnanca) o tom, že koná v rozpore so zákonom a neoprávnene vymáha regresný nárok. Skutočnosť, že žalovaná aktívne vymáhala peňažné plnenie od žalobcu nepreukazuje jej vedomosť o tom, že na plnenie, ktoré vymáhala nemala nárok a získavala ho bez právneho dôvodu, ani jej úmysel obohatiť sa týmto spôsobom na úkor žalobcu. Povinnosť žalovanej postupovať aktívne a vymáhať škodu od tretích osôb, ktorá vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, jej ako verejnoprávnej inštitúcii poverenej plnením úloh v zmysle <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/> Z.z. vyplýva priamo zo zákona.“ K tomu ústavný súd dodáva, že vedomosť žalovanej o tom, že plnenie jej nepatrí alebo jej bolo poskytnuté omylom, sa neprezumuje. Sťažovateľ, ktorý sa domáha vrátenia plnenia, musí preukázať, že žalovaná vedela alebo z okolností musela predpokladať, že jej vyplatená suma nepatrí, čo sa v danom prípade nepreukázalo. Citujúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia „žalovaná počas celého konania zastávala názor, že postupovala v súlade s zákona a uviedla aj argumenty na podporu svojich tvrdení, pričom neuviedla, že by svoj postup v obdobných prípadoch ako u žalobcu akokoľvek menila. V konaní neboli zistené ani predložené také rozhodnutia súdov či záväzné judikáty, v ktorých by už sporná otázka regresu z titulu vyplatených dávok nemocenského voči zamestnávateľovi bola riešená a z ktorých by tak vyplývala nezákonnosť postupu žalovanej voči žalobcovi ... a ktoré by dokazovali, že žalovaná mala vedomosť o nesprávnosti svojho postupu a o tom, že nemá zákonný podklad na vymáhanie regresných nárokov na dávkach nemocenského voči žalobcovi. ... Keďže v konaní nebol preukázaný ani priamy ani nepriamy úmysel žalovanej získať bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, nevznikol ani dôvod pre aplikáciu 10-ročnej objektívnej premlčacej doby. Z týchto dôvodov bol správny záver odvolacieho súdu, že právo žalobcu je premlčané, pretože 3-ročná objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 22. decembra 2008 (uhradením poslednej finančnej čiastky žalobcu v prospech žalovanej) a uplynula dňa 22. decembra 2011, t.j. pred podaním žaloby na súd dňa 8. februára 2013.“. 8.1. S vyššie citovanými rozhodnutia NS SR a ÚS SR sa okresný súd plne stotožňuje a cíti sa nimi precedenčne viazaný. 8.2. Pri posudzovaní omylu v občianskom práve sa analogicky vychádza z úpravy v práve trestnom. Podľa Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. 8.3. Bezdôvodné obohatenie je teda získané s nepriamym úmyslom vtedy, ak dodávateľ vedel, že ho získať môže a pre prípad, že ho získa, bol s tým uzrozumený. V prejednávanej veci súd nevychádza iba zo všeobecných tvrdení o nutnej profesionalite dodávateľa pri jeho činnosti, ktoré samé osebe získanie bezdôvodného obohatenia úmyselným nerobia. V prejednávanej veci však súd z úradnej činnosti vie, že vo veci žalovaného OS Žilina dňa 17.12.2013 a KS v Žiline dňa 24.03.2014 právoplatne rozhodli, že vyššie uvedený postup s uvádzaním „pravdepodobnej RPMN“ je nesprávny a spôsobuje, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov (záver o tom, že zmluva o úvere vznikla a úver je bez úrokov a poplatkov je síce iný od záveru procesného súdu o tom, že zmluva ani nevznikla ale podstata o nemožnosti inkasa úrokov a poplatkov je rovnaká a rozhodujúca). Pri zmluve s koncovkou 144 sa istina úveru začala preplácať platbami od 14.08.2014 a pri úvere s koncovkou 146 platbami od 14.11.2014, teda od času, keď žalovaný dodávateľ mal už v rukách právoplatné súdne rozhodnutie o tom, že z obdobného typu zmlúv (s uvedením pravdepodobnej RPMN) nemôže okrem istiny inkasovať inú sumu a preto vzniknuté bezdôvodné obohatenie je z jeho strany získané minimálne s nepriamym úmyslom, čo znamená aplikáciu 10 - ročnej premlčacej lehoty. 8.4. Aj keď subjektívna 2 - ročná premlčacia lehota namietaná nebola, z výsluchu žalobcu, jeho manželky a zástupcu občianskeho združenia vyplynulo, že zmluva so záverom o jej nesprávnosti im bola posúdená v lete/jeseni 2019.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe v celom rozsahu ako dôvodne podanej vyhovel.

10. Náhrada trov konania. Podľa - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 10.1. Žalobca v konaní úspešný náhradu trov konania nepožadoval, preto mu súd nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach.

Podľa - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.