Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/38/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 22.12.2023 č.k. – 29, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.03.2024 takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa , a tak, že zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. X.X.XXXX v B., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 10.10.2019 v spojení s uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 5.4.2023. 2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený, v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti. 3. Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne podaním zo dňa 05.03.2024 nasledovne (skrátene): 3.1. Poukazuje na to, že súd prvého stupňa na jednej strane fakticky konštatuje splnenie prvej materiálnej podmienky, no na druhej strane, nie je tu dôvodná obava, že povedie riadny život, nakoľko jeho postoj ku trestnej činnosti je iba čiastočne kritický, má tendenciu bagatelizovať a tým plní stanovené ciele len čiastočne. Uvádza, že uvedené závery sú rozporuplné, vnútorne nelogické a záver o tom, že nie je naplnená druhá materiálna podmienka nie je ničím podložený, pretože samotná povaha trestnej činnosti bez iných okolností či spojitosti, nemôže odôvodňovať záver, že od odsúdeného nemožno očakávať vedenie riadneho života, a už vôbec nie v kontexte vedenia (neukončených) iných trestných konaní voči odsúdenému. Povaha trestnej činnosti a skutočnosť, že trestnú činnosť spáchal v skúšobnej dobe sa premietla do výšky trestu a nemôže byť bez ďalšieho zohľadňovaná druhýkrát. 3.2. Uvádza, že polepšenie sa je preukázané správaním sa odsúdeného počas výkonu trestu, jeho správanie je bezproblémové, nebol disciplinárne potrestaný, prejavil záujem o prácu, kontaktuje sa s rodičmi, čo odôvodňuje očakávanie, že i naďalej bude odsúdený viesť riadny život a bude sa vyhýbať protispoločenskej činnosti. Polepšenie sa svedčí o prebehnutom procese vnútornej premeny jeho osobnosti. Ďalej poukazuje na prísľub do zamestnania a zabezpečené bývanie u rodičov. 3.3. Má za to, že u odsúdeného sú naplnené obe materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Záver súdu o o nesplnení druhej materiálnej podmienky nie je v uznesení nijako zdôvodnený a poukazuje na kladné hodnotenie riaditeľa ÚVTOS a jeho odporúčanie odsúdeného podmienečne prepustiť s dohľadom.

3.4. Poukazuje na dôvodovú správu k , ktorá v súvislosti s uvádza, že dlhodobé uväznenie vplyvom procesu prizonizácie znižuje, ba až znemožňuje pravdepodobnosť úspešnej reintegrácie po prepustení, pôsobí negatívne na formovanie sociálne žiadúcich vzorcov správania, znižuje účinnosť resocializačných zámerov a postihuje i tzv. prosociálny typ odsúdených, kratší čas vo výkone trestu napomáha úspešnej resocializácií páchateľa. 3.5. Odsúdený súhlasí i s prípadným uložením povinností či obmedzení, alebo kontrolou jeho osoby s technickými prostriedkami. 3.6. Konštatuje, že u odsúdeného možno badať splnenie účelu výkonu trestu odňatia slobody a aj samotný kladný vplyv penitenciárnej starostlivosti o odsúdeného, teda odsúdený plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a je možné od neho očakávať, že povedie riadny život a navrhuje, aby Krajský súd v Trnave napadnuté uznesenie zrušil a podľa a odsúdeného podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody a aby mu určil primeranú skúšobnú dobu. 4. Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. 5. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa , preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 6. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. 7. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia uvedeného v odôvodnení prvostupňového uznesenia. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený spĺňa formálnu podmienku (vykonanie potrebnej časti trestu odňatia slobody), nespĺňa prvú materiálu podmienku (vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie) a druhú materiálu podmienku (dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho podmienečnom prepustení na slobodu). 8. V odôvodnení súd prvého stupňa k nesplneniu prvej materiálnej podmienky po zrekapitulovaní hodnotenia odsúdeného uviedol, že hoci riaditeľ ústavu odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť s dohľadom, napriek tomu považuje súd prvú materiálnu podmienku za nesplnenú, z dôvodu, že odsúdený plnil stanovené ciele programu iba čiastočne a iba čiastočne spĺňa v zmysle hodnotenia riaditeľa ústavu podmienky aj na podmienečné prepustenie. Zdôrazňuje, zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po splnení formálnej podmienky bez ohľadu na druhú materiálnu podmienky a to, či možno prognózovať, že odsúdený po tom, ako opustí brány väzenia bude viesť riadny život. 9. Súd prvého stupňa ďalej uvádza, že pri posudzovaní druhej materiálnej podmienky prihliadol na odpis z registra trestov, v ktorom má odsúdený evidované 3 záznamy. Odsúdený bol v minulosti potrestaný alternatívnym trestom v podobe peňažného trestu a tiež podmienečným trestom odňatia slobody so skúšobnou dobou, pričom v oboch prípadoch sa dopustil rovnakého trestného činu - ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Pri oboch odsúdeniach došlo k ich zahladeniu. Uvedené tresty však neboli pre odsúdeného dostatočným poučením a motiváciou viesť svoj život v súlade so zákonom, nakoľko sa krátko po osvedčení v skúšobnej dobe podmienečného odkladu dopustil ďalšej trestnej činnosti na úseku dopravy, za ktorú mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 10.10.2019 uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so skúšobnou dobou s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov za súčasného uloženia obmedzení a povinností. Poukazujúc na trestnú minulosť odsúdeného sa tak jednalo už o tretiu šancu poskytnutú súdom na vedenie riadneho a usporiadaného života nielen počas skúšobnej doby ale aj po jej uplynutí, ktorú však odsúdený nevyužil vo svoj prospech, nakoľko uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 5.4.2023 súd odsúdeného neosvedčil v skúšobnej dobe a nariadil mu výkon trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov. V zmysle uvedeného ako aj s prihliadnutím na charakter trestnej činnosti, iba čiastočne kritický postoj k trestnej činnosti, jej bagatelizovanie, menej priaznivú resocializačnú prognózu, čiastočné plnenie cieľov programu zaobchádzania a iba čiastočné splnenie podmienok na podmienečné prepustenie má súd prvého stupňa za to, že neexistuje dostatočná záruka, že odsúdený povedie po prepustení riadny život v súlade so zákonom.

10. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení . 11. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie. Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného. 12. Sťažnostný súd pre zvýraznenie správnosti úvah prvostupňového súdu opakuje, že pokiaľ ide o nesplnenie prvej materiálnej podmienky, z hodnotenia poskytnutého na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by svedčali o polepšení odsúdeného. Záver hodnotiacej správy odsúdeného vyznieva síce pozitívne a je z nej zrejmé, že sa odsúdený adaptoval na režim výkonu trestu odňatia slobody, avšak na druhej strane nijako svojou aktivitou nevybočuje z radu, síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Odsúdený doposiaľ nepreukázal zvýšenú snahu po náprave, ciele programu zaobchádzania plní iba čiastočne, neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania, nie je poverený žiadnou funkciou z radu väzňov, zaujíma iba čiastočne kritický postoj k svojej trestnej činnosti a ani nezískal žiadnu disciplinárnu odmenu. Odsúdený teda počas doterajšieho výkonu trestu neurobil nič, čím by súd presvedčil, že sa polepšil a prebehla u neho vnútorná zmena v jeho hodnotovej orientácii. Plnenie si základných povinností vo výkone trestu je nevyhnutnou podmienkou ako samotnej adaptácie, tak aj celého priebehu výkonu trestu odňatia slobody, čo ale nemožno považovať za prejav jeho vyššej aktivity plnenia si svojich povinností a polepšenia sa. 13. V súvislosti so sťažnosťou odsúdeného sťažnostný súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky, ide o to rozlíšiť, kedy správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného odôvodňujúce nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život. To znamená, že ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa, automaticky to neznamená, že sa polepšil a tým splnil prvú materiálnu podmienku. 14. Odsúdený v sťažnosti namieta rozporný záver prvostupňového súdu, ktorý údajne skonštatoval polepšenie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody, no stále od neho nie je možné očakávať, že povedie riadny život. K tomu sťažnostný súd uvádza, že súd prvého stupňa u odsúdeného neskonštatoval splnenie prvej materiálnej podmienky, len vymenoval skutočnosti uvádzané v hodnotení, z týchto ale nedospel k záveru, že odsúdený svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie, práve naopak, poukázal na čiastočné plnenie cieľov programu zaobchádzania, čiastočne kritický postoj odsúdeného k trestnej činnosti a čiastočné splnenie podmienok na podmienečné prepustenie v zmysle hodnotenia riaditeľa, čím odôvodnil svoj záver o nesplnení tejto materiálnej podmienky. 15. Pokiaľ ide o nesplnenie druhej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, aj tu sa sťažnostný súd plne stotožnil s názorom prvostupňového súdu. 16. V tejto súvislosti je potrebné primárne poukázať na skutočnosť, že u odsúdeného nemožno konštatovať polepšenie, a preto s poukazom na resocializačnú prognózu odsúdeného, jeho trestnú minulosť, charakter trestnej činnosti nemožno konštatovať, že odsúdený aktuálne spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie. 17. Sťažnostný súd pripomína, že naplnenie druhej materiálnej podmienky je podmienené naplnením prvej materiálnej podmienky. To znamená, že od odsúdeného je možné očakávať, že bude viesť riadny život, len ak počas výkonu trestu preukázal polepšenie plnením svojich povinností a svojím správaním, čo v uvedenom prípade preukázané nebolo. 18. K námietke o nemožnosti zohľadnenia povahy a charakteru trestnej činnosti a skutočnosti, že odsúdený skutok spáchal v skúšobnej dobe sťažnostný súd uvádza, že posúdenie otázky možnej recidívy je vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto miery sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí predchádzajúci spôsob života odsúdeného i jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Súd môže pri hodnotení osoby odsúdeného zohľadniť skutočnosť, že sa odsúdený v minulosti dopustil trestných činov a z toho vyvodiť príslušné závery z hľadiska jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným a možnosti jeho nápravy a polepšenia. 19. Recidíva odsúdeného nepochybne svedčí v prospech záveru, že predchádzajúce trestné stíhania, odsúdenia ani vykonané tresty na odsúdeného zjavne nemali požadovaný preventívny a resocializačný

účinok, keďže mu nezabránili v ďalšom páchaní úmyselnej trestnej činnosti, pričom je nevyhnutné zdôrazniť, že odsúdený sa opakovane dopúšťa trestných činov v súvislosti s vedením motorového vozidla. V osobe odsúdeného teda možno badať osobu s určitými sklonmi k páchaniu trestnej činnosti, ktorý ani pod vplyvom uložených a vykonaných trestov nezmenil svoj postoj k právnemu poriadku a k dodržiavaniu právnych noriem 20. V tomto smere by nebolo postačujúce ani uloženie primeraných obmedzení alebo povinností v súvislosti s podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré by podľa názoru sťažnostného súdu neboli dostačujúce, a to najmä s ohľadom na osobu odsúdeného, ktorý opakovane neprejavoval rešpekt k pravidlám a právnemu poriadku. Naviac v rámci posledného odsúdenia bol nad odsúdeným nariadený probačný dohľad a boli mu uložené primerané povinnosti a obmedzenia (zákaz užívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a zákaz účasti na hazardných hrách), však tento inštitút sa u odsúdeného ukázal ako neefektívny, keďže mu bol nariadený výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. 21. Odsúdený v sťažnosti ďalej poukazuje na predložený prísľub do zamestnania a potvrdenie o zabezpečenom bývaní, čo sťažnostný súd v kontexte vyššie uvedeného vyhodnotil ako nedostatočné na to, aby žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel. Navyše dôvody, pre ktoré nebolo vyhovené žiadosti odsúdeného viaznu v jeho osobnosti a nie vo vonkajších podmienkach, ktoré si on sám alebo ktoré mu rodinný príslušníci vytvorili. Inak povedané, trestná činnosť, za ktorú odsúdený aktuálne vykonáva trest nesúvisela s nedostatkom príjmu, rodinného zázemia alebo bývania. 22. Odsúdený ďalej poukázal na odporúčanie riaditeľa ústavu na jeho podmienečné prepustenie, k čomu sťažnostný súd uvádza, že ústav na výkon trestu odňatia slobody neskúma splnenie formálnej podmienky a materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie, len poskytuje hodnotenie k návrhu na podmienečné prepustenie, v ktorom opisuje správanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody. Splnenie zákonných podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je kompetentný posudzovať výlučne súd. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody súd síce vychádza z hodnotenia riaditeľa, ktoré je jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia o podmienečnom prepustení odsúdeného, nakoľko reflektuje správanie odsúdeného počas výkonu trestu v ústave na výkon trestu odňatia slobody, avšak je na zvážení súdu, či si odporúčania uvedené v hodnotení osvojí a pri zohľadnení a zhodnotení všetkých relevantných skutočností návrhu vyhovie alebo nie. Súd nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzanými závermi a odporúčaním riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávaných hodnoteniach. 23. S poukazom na vyššie uvedené, sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.