Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-193-2020.pdf
PDF · 87.78 KB
Case nature
Subarea
2Co/193/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne F. W., N.. XX.XX.XXXX, bývajúcej v Q., A. XXX/XX, proti žalovanému V. W., N.. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Q., A. XXX/XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 3C/11/2020-8 zo dňa 22.9.2020 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému, aby nevstupoval do nehnuteľnosti, a to rodinného domu súp. č. 589, postavenom na parcele registra C KN č. 359/112, nachádzajúcim sa na A. L. Č.. XXX/XX M. Q., zapísanom na LV č. XXXX, kat. územie Q., obec Q., Y.. X., ako aj na pozemok - parcely CKN č. 359/5 a č. 359/112, zapísaných na tom istom liste vlastníctva. Uložil žalobkyni v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať na príslušnom súde žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania týchto ňou užívaných nehnuteľností. Pokiaľ žaloba v stanovenej lehote nebude podaná, súd v zmysle § 336 ods. 3 CSP uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na ich plnú náhradu.
2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala nariadenia uvedeného neodkladného opatrenia z toho dôvodu, že dňa 16.9.2020 došlo v spoločnej domácnosti so žalovaným k domácemu násiliu zo strany jej manžela - žalovaného, pričom opísala celý skutkový stav a spôsob útoku. Keď chcela odísť z domu, zobral jej telefón, kľúče od auta, ako aj od domu a nemohla vyjsť z izby, pričom pomoc - políciu privolala jej sestra, keď ju o to cez facebook požiadala. Policajti žalovaného z domu vykázali a momentálne býva u svojich rodičov. K žalobe pripojila dôkazy, a to potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi OO PZ Gelnica, z ktorého vyplynulo, že skutočne urobila oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a žalovaný bol dňa 16.9.2020 v čase o 14.40 hod. vykázaný zo spoločného obydlia.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1,2,3, § 325 ods. 1,2 písm. e/, § 328 ods. 1,2,3, § 329 ods. 1,2, § 330 ods. 1,2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1,2, § 336 ods. 1,3 Civilného sporového poriadku (CSP) a neodkladné opatrenie nariadil, teda vyhovel žalobe žalobkyne. Konštatoval, že žalobkyňa osvedčila potrebu nariadenia žiadaného neodkladného opatrenia, konštatoval tiež nutnosť bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov účastníkov vzhľadom k tomu, že sporové strany žijú v spoločnej domácnosti a bolo osvedčené, že došlo k domácemu násiliu zo strany žalovaného s tým, že bol vykázaný políciou zo spoločného obydlia. Zároveň, keďže bolo nariadené neodkladné opatrenie pred začatím
konania vo veci samej, uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu na vylúčenie užívania žalovaného z predmetnej nehnuteľnosti.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 CSP a úspešnej žalobkyni priznal proti neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania.
5. V zákonnej lehote proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie žalovaný s tým, že s ním nesúhlasí z dôvodu jeho neopodstatnenosti, lebo okolnosti, ktoré jeho manželka uviedla, sú nepresné a zavádzajúce. Žiadal o ďalšie úkony procesnej obrany, keďže zistený skutkový stav je nepravdivý a navrhol, aby odvolací súd zrušil neodkladné opatrenie na zákaz vstupu do predmetného rodinného domu.
6. Žalobkyňa sa k odvolaniu písomne vyjadrila a poukázala na to, že žalovaný odvolanie odôvodnil len tým, že jej tvrdenia v žalobe sú nepravdivé a zavádzajúce, avšak nijako tieto skutočnosti nerozviedol, bližšie ich neopísal a nepodal o tom žiaden dôkaz. Zotrvala na svojom podaní, ale aj na pravdivosti svojich tvrdení. Zároveň uviedla, že už podala v zmysle uznesenia súdu na Okresný súd v Spišskej Novej Vsi žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti a tá sa vedie pod sp.zn. 16C/55/2020. Zároveň poukázala na to, že po vydaní neodkladného opatrenia bol žalovaný uznaný vinným z priestupku, týmto rozhodnutím však nedisponuje, môže si ho zadovážiť súd. Uviedla tiež, že manželstvo so žalovaným uzatvorila dňa 28.4.2020 a problémy v ňom pretrvávajú od samého začiatku z dôvodu agresivity manžela voči nej, ale aj voči ich synom. Už v roku 2008 bol žalovaný vykázaný z domu kvôli jeho správaniu a zároveň uznaný zo spáchania priestupku a počas spoločného života musela opakovane privolávať políciu na riešenie situácií, ktoré žalovaný vyvolal. Kvôli alkoholizmu bol žalovaný už 3 x liečený a hospitalizovaný, no neúspešne. Mladší syn už nežije v spoločnej domácnosti a starší od septembra začal pracovať na turnusy a z toho dôvodu nie je sústavne v spoločnej domácnosti a žalobkyňa dúfala za tie roky, že sa situácia zlepší, nechcela to riešiť rozvodom kvôli deťom, no situácia sa len zhoršuje, čo vyvrcholilo útokom zo dňa 16.9.2020. Keďže žalovaný sa opakovane dopúšťa psychického a fyzického násilia voči nej a táto hrozba trvá aj do budúcna má obavy a preto žiada, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol. Ako odvolací návrh uviedla, aby odvolanie žalovaného bolo odmietnuté a žalovaná má nárok na náhradu trov konania.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania, podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania. Po skonštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Žalovaný použil (ako vyplýva z obsahu odvolania) odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. g/, h/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je nové doplnené ustanovenie (oproti Občianskemu súdnemu poriadku) v dôsledku nových inštitútov - prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 a nasl. CSP). Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
9. Po oboznámení sa s vecou odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie dôvody neboli naplnené. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazy, ktoré mal k dispozícii, čo napokon viedlo k správnemu rozhodnutiu vo veci. Podľa názoru odvolacieho súdu je uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým nariadil požadované neodkladné opatrenie je dostatočne odôvodnené a nemožno súdu vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z predložených dôkazov nevyšli najavo, tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Zo zisteného stavu veci súd vyvodil aj správny
právny záver a nebol zistený taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práv žalovaného na spravodlivý proces. 10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. e/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 11. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je nevyhnutne osvedčiť, že osobná integrita žalobkyne vykazuje znaky či už fyzického alebo psychického násilia. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany partnera.
12. Odvolací súd konštatuje, že už pri podaní žaloby žalobkyňa osvedčila dôvodnosť svojho nároku a bezodkladnosť úpravy, keď opísala všetky skutkové okolnosti vo svojom žalobnom návrhu, ale pripojila k nemu aj potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi odbor poriadkovej polície OO PZ Gelnica, ale aj list vlastníctva č. XXXX kat. územie Q., na ktorom je evidovaná nehnuteľnosť, ktorej sa zákaz vstupu týka. Zároveň mal súd k dispozícii uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves 7C/97/2009 zo dňa 14.5.2009, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie a to zákaz žalovanému vstupovať dočasne do predmetnej nehnuteľnosti, ale aj na pozemok a to do ukončenia trestného stíhania žalovaného, ktoré bolo proti nemu vedené na Okresnom riaditeľstve PZ úrad justičnej a kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi. K vyjadreniu k odvolaniu žalobkyňa pripojila ďalšie dôkazy, a to žalobu na vylúčenie žalovaného z užívania predmetnej nehnuteľnosti, predvolanie od Okresného úradu Spišská Nová Ves, odbor všeobecnej vnútornej správy v Gelnici zo dňa 6.10.2020 na prejednanie priestupku, rozhodnutie tohto úradu zo dňa 8.9.2009 č. 2009/00570/312-GL/MP, kde bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a to za ataky a hrubé správanie sa voči manželke a jeho synovi W. W..
13. Odvolací súd vzal do úvahy právo na slobodu pohybu a pobytu, zaručované aj žalovanému Ústavou Slovenskej republiky a uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu. Právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pretože toto právo je zaručené aj Ústavou Slovenskej republiky, ktorá zakotvuje právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čo v sebe zahŕňa aj právo na pokojný rodinný život. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, musí byť dlhotrvajúce a stupňujúcej intenzity.
14. Žalovaný v odvolaní namieta len všeobecne nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie, označuje tvrdenia žalobkyne za skreslené a nepresné, neuvádza však žiadne také okolnosti, ktoré by mali relevanciu zvrátiť preskúmavané rozhodnutie. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd nemá priestor na vykonávanie dôkazov a na jeho nariadenie postačuje len osvedčenie neodkladnosti úpravy pomerov sporových strán. Ako je už vyššie uvedené, žalobkyňa podala žalobu vo veci samej, kde bude mať žalovaný priestor na využitie prostriedkov procesnej obrany. Však skutočnosť, že v spolužití účastníkov existujú nezhody preukázané bolo a uloženie povinnosti žalovanému dočasne nevstupovať do spoločného obydlia účastníkov má silu eliminovať prípadné ďalšie konflikty, ktoré môžu pri silnom emocionálnom vypätí vyústiť opäť i do násilia.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd potvrdil odvolaním žalovaného napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol so svojím odvolaním úspešný, nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej odvolací súd priznal proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.
17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).