Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4Cob-46-2020.pdf
PDF · 101.39 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/46/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: Záhradníctvo Sadex, s. r. o., Duklianska 19/B, 080 01 Prešov, IČO: 44 687 281, právne zastúpeného Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r. o., Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 855 928, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.294,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 18Cb/38/2017-168 z 19. novembra 2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby.
Mení rozsudok vo výroku o trovách prvoinštančného konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanému v rozsahu 92 %.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.244,51 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 21.12.2018 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že dňa 26.09.2016 malo dôjsť zo strany zamestnanca žalobcu pri úprave (kosení) zelene v oblasti Levočskej ulice k poškodeniu (prasknutiu čelného skla) osobného motorového vozidla BMW X5, EČ: P. XXXFA, ktorého vlastníkom je Y. U., bytom X. XXXX/XX, O. Š.. Z dôvodu, že malo dôjsť k vzniku poistnej udalosti, spísal žalobca ako poistený s poškodeným oznámenie o vzniku škody z poistenia zodpovednosti za škodu zo dňa 29.09.2016 a taktiež uplatnenie nároku na náhradu škody voči škodcovi - poistenému zo dňa 29.09.2016. Z dôvodu, že malo dôjsť k vzniku poistnej udalosti, si poškodený uplatňoval voči žalobcovi ako škodcovi nárok na náhradu škody vo výške 1.294,51 eur, pričom výšku tejto škody určil poškodený na základe kalkulácie nákladov na opravu zo dňa 29.09.2016.
3. Dňa 28.11.2016 bolo žalobcovi doručené vyrozumenie od poisťovne k oznámeniu poistnej udalosti z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX, v ktorom bolo oznámené, že v prípade poistnej udalosti číslo 9563381231 zo dňa 26.09.2016 poistné plnenie ako náhradu škody poisťovňa neposkytne.
4. Podľa čl. IX. bod 7 Všeobecných poistných podmienok žalovaného pre poistenie zodpovednosti za škodu (ďalej len VPP) KOOPERATIVA je povinná vyplatiť škodu poškodenému do 15 dní po skončení
vyšetrenia; potrebného na zistenie rozsahu plnenia (§ 797 ods. 3 OZ). Vyšetrenie je skončené, ako náhle bola so súhlasom KOOPERATIVY alebo jej dodatočným schválením určená výška náhrady škody, alebo ako náhle výška náhrady škody bola určená právoplatným rozhodnutím súdu.
5. Zo spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 16C/70//2016 bolo zistené, že súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.294,51 eur s úrokom z omeškania, čo odôvodnil tým, že zo zisteného skutkového stavu je nesporné, že dňa 26.09.2016 spôsobili zamestnanci žalovaného (Záhradníctvo Sadex, s. r. o.) pri kosení zelene na ulici Levočskej škodu žalobcovi na jeho osobnom motorovom vozidle počas prejazdu pri vykonávaní kosenia. Žalobca (Y. U.) sa bezprostredne po vzniku škodovej udalosti obrátil na autorizovanú osobu - spoločnosť F. F.. E.. D.., ktorá vypočítala kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom 1.078,76 eur, čo po prirátaní DPH činí 1.294,51 eur, teda žalovanú sumu. Žalovaný prejavil vôľu nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu, avšak túto podmieňoval výplatou poistného plnenia z poisťovne KOOPERATIVA, ktorá uzavrela škodovú udalosť ako bezpredmetnú z dôvodu vedomej nedbanlivosti zamestnancov poisteného. Rozsudok Okresného súdu Prešov nadobudol právoplatnosť dňa 05.12.2018 a vykonateľnosť dňa 09.12.2018.
6. Nesúhlas žalovaného s uplatneným nárokom vychádzal z aplikácie čl. II. bod 2 ods. 1 VPP, podľa ktorého sa poistenie nevzťahuje na škodu spôsobenú úmyselne alebo vedomou nedbanlivosťou poisteným, prípadne inými osobami úmyselne konajúcimi z podnetu poisteného, čo bližšie špecifikoval. Súd prvej inštancie zdôraznil, že bližšie vysvetlenie tohto pojmu VPP neobsahujú, v dôsledku čoho bolo povinnosťou žalovaného v rámci dôkaznej produkcie relevantným spôsobom preukázať dôvodnosť aplikácie tejto výluky z poistného plnenia.
7. V zmysle právnej teórie aplikovanej na problematiku náhrady škody spôsobenej poistnou udalosťou, o vedomú nedbanlivosť ide vtedy, ak poistený vedel, že môže spôsobom uvedeným v zákone alebo VPP porušiť alebo ohroziť záujem príslušnými ustanoveniami chránený. Na rozdiel od eventuálneho úmyslu však poistený nesúhlasí s tým, že spôsobí možné porušenie zákona (absentuje vôľová zložka), ale sa iba bez primeraných dôvodov spolieha, že to nespôsobí. Ide teda len o ľahkomyseľné spoliehanie sa na to, že možné porušenie nenastane. Záver o vedomej nedbanlivosti predpokladá nielen zistenie toho, či si bol poistený vedomý, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť chránený záujem, ale predpokladá sa aj zistenie toho, že sa poistený bez primeraných dôvodov spoliehal na to, že k niečomu podobnému v skutočnosti nedôjde. Samotný fakt, že ak by aj došlo k porušeniu ustanovení ukladajúcich poistencovi určité povinnosti, napríklad ako v danom prípade vykonanie ochranných opatrení pri kosení, k prijatiu záveru o vedomej nedbanlivosti nestačí, nakoľko musí byť súčasne preukázaná vedomá nedbanlivosť porušovateľa povinnosti.
8. Z dôkazov produkovaných žalovaným v konaní však tvrdená vedomá nedbanlivosť žalobcu nevyplýva. Tvrdenia žalovaného o predchádzajúcich poškodeniach zo strany žalobcu v obdobných prípadoch v minulosti nie sú preukázaním, že v prípade tejto konkrétnej udalosti došlo k vzniku škody spôsobenej vedomou nedbanlivosťou poisteného, prípadne inými osobami úmyselne konajúcimi z podnetu poisteného. Naopak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, zamestnanci žalobcu boli riadne poučení o povinnosti zabezpečiť pracovný priestor, na ktorom bolo vykonávané kosenie, použitím ochrannej plachty a v prípade ak to konkrétne miesto neumožňuje, ako v danom prípade, vzhľadom na bezprostrednú blízkosť najvyťaženejšej vozovky v meste Prešov, oddelenej zábradlím (k skutku došlo medzi hranou vozovky a zábradlím, ktoré oddeľuje chodník), aby vykonávali spôsob kosby smerom na chodník, čo podľa výpovede zamestnanca žalobcu aj realizovali. Aj v takom prípade pritom nie je v praktickom procese kosby možné úplne zabrániť tomu, aby prípadne nedošlo k odlietavaniu kamienkov alebo iných predmetov iným smerom. Argumentácia žalovaného o nesplnení povinnosti pracovníkov žalobcu použiť ochrannú sieť je preto, vzhľadom na špecifickosť miesta skutku, nedôvodná, a preto bol žalovaným prijatý záver zjavne nedostatočný na aplikáciu predmetného ustanovenia všeobecných poistných podmienok pre náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou.
9. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalovaného na výšky uplatnenej škody, ktorá jednak bola zistená a ustálená právoplatnými rozhodnutiami súdov (16C/70//2016) a jednak vyplýva z kalkulácie nákladov spoločnosti F., F.. E.. D.., výhradne titulom výmeny čelného skla a príslušenstva poškodeného vozidla a nie iných poškodení na kapote vozidla, k čomu smerovali aj návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania.
10. Predmet sporu prvoinštančný súd právne posúdil podľa § 415, § 420, § 797, § 822 Občianskeho zákonníka.
11. Keďže žalovaný tým, že neposkytol plnenie žalobcovi v zmysle čl. IX. bod 7 VPP do 15 dní odo dňa skončenia súdneho konania (právoplatnosť dňa 05.12.2018), dostal sa dňom nasledujúcim (21.12.2018) do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku. Preto mu vznikla súčasne povinnosť zaplatiť žalobcovi od uvedeného dátumu úroky z omeškania z priznanej sumy vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, až do zaplatenia. Úrok z omeškania priznal súd žalobcovi poukazom na ustanovenie § 365, § 369 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
12. V zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bol priznaný úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
13. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný. Odvolacie dôvody podriadil pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP. Poukazom na čl. II bod 2, ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu (ďalej len „VPP“) žalovaný trval na tom, že na daný prípad sa nevzťahuje poistenie, keďže škoda bola spôsobená úmyselne alebo vedomou nedbanlivosťou poisteným, prípadne inými osobami úmyselne konajúcimi z podnetu poisteného. Zdôraznil, že žalobca už v minulosti niekoľkokrát spôsobil poškodenia vozidiel pri činnosti údržby zelene krovinorezmi a napriek tomu nevykonal opatrenia na predídenie ďalším škodám a zabezpečenie pracovného priestoru, na ktorom bolo vykonávané kosenie, napr. štandardným postupom, ktorým je použitie plachty oddeľujúcej pracovný priestor, prípadne zvolením inej technológie kosenia. Vychádzajúc z výpovede poškodeného, teda spôsob vzniku škodu, mal odvolateľ za to, že zamestnanci žalobcu nevykonávali spôsob kosby smerom na chodník, nakoľko v takomto prípade by motorové vozidlo nezasiahlo viacero kamienkov z viacerých kosačiek zamestnancov žalobcu. Skutočnosť, že žalobca poučil svojich zamestnancov o tom, ako majú vykonávať kosenie na danom úseku cesty považoval odvolateľ za irelevantné, ak takýto popisovaný spôsob kosby reálne nevykonávali. Zdôraznil, že žalobca sa ľahkomyseľne spoliehal na to, že ku škodám nedôjde a v prípade ak nastane škoda, táto bude hradená z uzatvorenej poistnej zmluvy. Dôvod neposkytnutia poistného plnenia vzhliadol žalovaný nielen podľa čl. II bod 2, ods. 1, ale aj podľa ods. 2 tohto čl. VPP.
14. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho námietku týkajúcu sa samotnej výšky škody a túto vyhodnotil ako nedôvodnú poukazom na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/70/2016. Mal za to, že predložená kalkulácia nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla nie je spôsobilým dôkazom na preukázanie skutočne vzniknutej výšky škody na poškodenom motorovom vozidle, keďže sa jedná iba o predbežnú kalkuláciu odhadovaných nákladov na opravu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že nebol účastníkom konania, pod sp. zn. 16C/70/2016 a ani zo strany žalobcu nebol vyzvaný na vstup do tohto konania, teda nemal možnosť ovplyvniť priebeh sporu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nedostatočne odôvodnené, čo zakladá inú vadu konania, ktorý odvolací dôvod videl žalovaný v tom, že súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo priznáva žalobcovi plnú náhradu trov konania, napriek tomu, že žalobca vzal žalobu späť v časti úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky z vlastného podnetu a nie z dôvodov na strane žalovaného. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak nespĺňa kvalitatívne požiadavky rozhodnutia vymedzené v CSP. Do pozornosti odvolacieho súdu v súvislosti s touto odvolacou námietkou dal viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, či Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
15. K porušeniu práva na spravodlivý proces podľa žalovaného došlo tým, že na pojednávaní dňa 19.11.2019 predložil žalobca nový listinný dôkaz označený ako „Hodnota za peniaze projektu R4, Severný obchvat Prešova“ pozostávajúci zo 14-tich strán. Pokiaľ žalovaný požiadal súd o poskytnutie primeranej lehoty na vyjadrenie sa k tomuto dôkazu, tak tento jeho návrh bol zamietnutý a v rozpore so zásadou koncentrácie konania pripustil súd prvej inštancie nový listinný dôkaz.
16. Nesprávne závery súdu prvej inštancie vyhodnotil žalovaný aj vo vzťahu k omeškaniu s poskytnutím poistného plnenia, pokiaľ bol priznaný úrok z omeškania vo výške 5 % od 21.12.2018. Vyslovil názor, že v danom prípade nie je možná aplikácia čl. IX, bod 7 VPP, v zmysle ktorého do omeškania s plnením svojho
záväzku sa dostane dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dní odo dňa skončenia súdneho konania, teda od právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Zdôraznil, že nebol účastníkom konania vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16C/70/2016 a nemal ani len vedomosť o tomto súdnom konaní a dozvedel sa o ňom až z uznesenia súdu prvej inštancie v predmetnom spore zo dňa 27.02.2019, ktoré mu bolo doručené 27.02.2019.
17. Poukazom na ustanovenie § 255 CSP žalovaný namietal aj nesprávne rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, keďže žalobe nebolo vyhovené v celom rozsahu a tak je dôvodná aplikácia ustanovenia § 255 ods. 2 CSP.
18. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
19. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 09.01.2020. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne, s dostatočne zisteným skutkovým stavom a s aplikáciou správnej právnej normy. Pozornosť odvolacieho súdu upriamil na to, že žalovaný zlyhal v procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia, na ktorých zakladal právo neposkytnúť a odoprieť poistné plnenie žalobcovi. Taktiež výška priznaného plnenia bola dostatočne preukázaná tým, že bola ustálená v rámci právoplatne ukončeného súdneho konania a spôsobom rešpektujúcim všeobecné poistné podmienky žalovaného. K ostatnej argumentácii žalovaného vyjadrenej v odvolaní poukázal žalobca na svoju argumentáciu prednesenú pred súdom prvej inštancie. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.
20. Žalovaný svoju odvolaciu repliku nepredložil.
21. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo veci samej nie je dôvodné.
22. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
23. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd prejednal v odvolacom konaní len vyhovujúci výrok a výrok o trovách konania, keďže odvolacie námietky žalovaného sa netýkali zamietavej časti rozhodnutia predstavujúcej spoluúčasť žalobcu.
24. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
25. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.
26. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že ani výpoveďou poškodeného v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 16C/70/2016 nepreukazuje to, že zamestnanci žalobcu neplnili príkaz žalobcu vykonávať kosbu smerom na chodník. Keďže žalovaný v súvislosti s týmto svojim tvrdením nepredložil súdu prvej inštancie ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania, je potrebné jeho skutkové tvrdenia vyhodnotiť ako nepreukázané. Žalovaný napriek tomu, že trval na nesprávnosti vykonávania údržby žalobcom, čo malo byť príčinou vzniknutej škody, nepredložil súdu prvej inštancie skutkové tvrdenia a dôkazy o možnom inom spôsobe vykonávania údržby zelene v mieste vzniku škodovej udalosti, čím nevyvrátil tvrdenia žalobcu o správnosti údržby. Pozornosti odvolacieho súdu neušla ani skutočnosť, že žalovaný plnil žalobcovi v dôsledku poškodenia motorového vozidla pri údržbe zelene aj po poistnej udalosti, ktorá je predmetom tohto konania (čl. 120 spisu), preto pokiaľ žalovaný pred súdom prvej inštancie zdôvodňoval odmietnutie plnenia odkazom na čl. II bod 2 ods. 1 VPP, čo preukazoval už poskytnutými plneniami žalobcovi, tak takáto jeho argumentácia je bez relevancie k ním tvrdeným skutočnostiam. Naopak, svedčí skôr v prospech tvrdení žalobcu, že zaužívaný a doposiaľ neprekonaný spôsob údržby zelene nesie zo sebou riziko poškodenia okolitých vecí, k náprave čoho v konečnom dôsledku účel poistenia slúži. Žalovanému nič nebráni v prípade nespokojnosti so záväzkovým vzťahom so žalobcom tento ukončiť zákonným spôsobom.
27. Odvolacia námietka týkajúca sa priznanej výšky škody bola správne vyhodnotená prvoinštančným súdom ako nedôvodná. Odvolací súd v súvislosti s touto námietkou upriamuje pozornosť na čl. IX, bod 7 VPP žalovaného, v ktorom ustanovení je vyšetrenie poistnej udalosti ako aj povinnosť plnenia žalovaného viazaná na výšku škody určenú aj právoplatným rozhodnutím súdu. V súvislosti so samotnou výškou škody preto považoval odvolací súd za postačujúcej predchádzajúce právoplatné rozhodnutie súdu. Žalovaný na preukázanie okolnosti vzniku škody a určenie skutočnej výšky škody navrhol znalecké dokazovanie, ktoré však správne súd prvej inštancie vyhodnotil ako neúčelné, nadbytočné, vzhľadom na predchádzajúce sporové konanie, výsledkom ktorého bol záver o príčinne škody a jej výške.
28. Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
29. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
30. Otázka priznanie úrokov z omeškania, teda stanovenia času plnenia žalovaného nebola žalovaným namietané v konaní pred súdom prvej inštancie, preto odvolací súd na túto odvolaciu námietku nemohol prihliadať.
31. Pokiaľ odvolateľ porušenie svojho práva na spravodlivý proces vzhliadol v nemožnosti vyjadriť sa k dôkazu „„Hodnota za peniaze projektu R4, Severný obchvat Prešova“, tak tu sa žiada uviesť, že takýto dôkaz nebol súdom prvej inštancie vôbec zohľadnený pri rozhodovaní o veci samej, preto nemohlo ani dôjsť k porušeniu procesných práv žalovaného.
32. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k istine a príslušenstvu v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP.
33. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania nie je súladné s ustanovením § 255 ods. 2 CSP, keďže žalobca nebol v celom rozsahu úspešný, ak žaloba bola v časti o zaplatenie 50,- eur zamietnutá. Túto skutočnosť súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nezohľadnil, preto bolo dôvodné v tejto časti rozhodnutie súdu zmeniť v súlade s ustanovením § 388 CSP. Žalobca však v priebehu konania nepristúpil k akémukoľvek späťvzatiu žaloby o úroky, či paušálnu náhradu trov konania, ktoré tvrdenie uvádzal žalovaný v odvolaní.
34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda žalobcovi úspešnom v odvolacom konaní vo vzťahu k predmetu sporu bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%.
35. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).