Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31CoKR-16-2019.pdf
PDF · 113.88 KB
Case nature
Area
Subarea
31CoKR/16/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov senátu JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Pavla Laczu v sporovej veci žalobcu: magicsport, s.r.o., so sídlom Bezručova 1191/3, Trenčín, IČO: 48 242 373, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46, Trenčín, IČO: 36 837 857 proti žalovanému: JUDr. V. Q., so sídlom kancelárie Pekárska 11, Trnava, správca úpadcu AUTO AZ s.r.o., so sídlom Pekárska 11, Trnava, IČO: 35 797 541, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 13. septembra 2019 č.k. 25Cbi/5/2019-73, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.04.2019 domáhal, aby súd určil, že je veriteľom nezabezpečenej pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania Okresného súdu Trnava sp. zn. 25K/43/2015 vedenom voči úpadcovi AUTO - AZ, s.r.o., v celkovej výške 83.484, 83 eur a táto pohľadávka je nesporná, oprávnená a zistená čo do výšky, právneho dôvodu, poradia a vymáhateľnosti v celom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol tak, že žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 27 ods. 1 písm. c), § 32 ods. 1, 2, 5, 9, 14, 16 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C.s.p.
4. Súd prvej inštancie mal za preukázané a nebolo medzi stranami sporné, že žalobca si ako veriteľ prihlásil do konkurzu sp. zn. 25K/43/2015 svoju pohľadávku voči úpadcovi prihláškou v celkovej výške 83.484,83 eur. Správca Oznámením zo dňa 19.03.2019 informoval žalobcu, že jeho prihlásenú pohľadávku poprel v celom rozsahu čo do právneho dôvodu a výšky, pričom v oznámení špecifikoval bližšie dôvody popretia. Žalobca v konaní tvrdil, že správca nepostupoval správne, keď pri prihlásenej pohľadávke túto poprel na základe ním uvedených dôvodov. Ďalej nebolo medzi stranami sporné a žalobca to nenamietal, že totožná pohľadávka žalobcu, ktorá bola na neho postúpená, bola už raz do konkurzného konania vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/43/2015 prihlásená jeho právnym predchodcom - pôvodným veriteľom tejto pohľadávky spoločnosťou UNILEASING, s.r.o. dňa 05.12.2016 a bola popretá iným veriteľom A. N. a správcom. Správca následne v súlade s ustanovením § 32 ods. 6 ZKR zaslal pôvodnému veriteľovi UNILEASING,
s.r.o. Oznámenie popretia. Veriteľ UNILEASING, s.r.o. v zmysle § 32 ods. 9 ZKR mal právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí pohľadávku popreli, a musí byť podaná v 30 dňovej zákonnej, hmotnoprávnej, prekluzívnej lehote, inak toto právo zanikne a nemožno sa už v konkurznom konaní domáhať určenia popretej pohľadávky. Žaloba veriteľa UNILEASING, s.r.o. o určenie popretej pohľadávky mala byť podaná nielen voči správcovi, ale aj voči popierajúcemu veriteľovi a mala byť doručená na Okresný súd Trnava najneskôr dňa 10.02.2017. Zo strany žalobcu nebolo taktiež namietané tvrdenie žalovaného, že pôvodný veriteľ UNILEASING, s.r.o. však v rozpore s § 32 ods. 9 ZKR nepodal žalobu o určenie popretej pohľadávky voči popierajúcemu veriteľovi, ale podal žalobu len voči správcovi a žaloba bola doručená na súdu až dňa 13.02.2017, teda po uplynutí 30 dňovej zákonnej, prekluzívnej lehoty, t.j. oneskorene. Predmetné konanie o určenie popretej pohľadávky bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 25Cbi/4/2017 a bolo právoplatne zastavené uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 25Cbi/4/2017-62 zo dňa 18.1.2019 z dôvodu, že žalobca ani po opakovanej výzve súdu si nezvolil advokáta na zastupovanie a tým neodstránil nedostatok procesnej podmienky konania. Je preukázané, že pôvodný veriteľ v konaní o určenie popretej pohľadávky nebol úspešný (bez ohľadu na dôvody). Pôvodný veriteľ mal právo kvalifikovane sa brániť zákonným procesným prostriedkom (podaním riadnej a včasnej žaloby o určenie) voči popretiu a sám svojim ne/konaním (či už nepodal včas žalobu, voči všetkým ktorým mal, alebo si nezvolil zástupcu a preto bolo konanie zastavené) bol neúspešný, čo je na ťarchu iba jemu (a prípadne ďalšiemu veriteľovi totožnej popretej pohľadávky). Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že vzhľadom na skutočnosť, že veriteľ UNILEASING, s.r.o. nepodal žalobu o určenie popretej pohľadávky aj voči popierajúcemu veriteľovi a navyše žalobu podal až po zákonnej prekluzívnej lehote, táto skutočnosť má závažné právne dôsledky v konkurznom konaní. Moment márneho uplynutia lehoty na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky má právne dôsledky v konkurznom konaní nielen vo vzťahu k veriteľovi popretej pohľadávky, ktorému týmto momentom zaniká postavenie účastníka konkurzného konania v zmysle § 27 ods. 1 písm. c) ZKR (čo nie je až tak rozhodujúce pri právnom posúdení v danej veci), ale treba zdôrazniť, že má závažné právne dôsledky predovšetkým vo vzťahu k samotnej popretej pohľadávke, pretože momentom márneho uplynutia lehoty na podanie incidenčnej žaloby zaniká jednak právo domáhať sa určenia tejto konkrétnej popretej pohľadávky a čo je v danej veci zásadnejšie, na popretú pohľadávku v konkurze sa už neprihliada a nemôže sa na ňu prihliadať ani v budúcnosti, pretože takáto pohľadávka sa raz a navždy považuje v konkurznom konaní za popretú a nikdy sa nemôže v budúcnosti (napr. pri jej opätovnom prihlásení ako v danom prípade) považovať v konkurznom konaní za zistenú, čo a contrario vyplýva z ustanovenia § 32 ods. 16 ZKR. Pohľadávka prihlásená veriteľom UNILEASING, s.r.o. (postupcom) a pohľadávka prihlásená žalobcom (postupníkom) je stále tá istá, totožná pohľadávka, ktorá sa v konkurznom konaní úpadcu už považuje za účinne popretú a nemôže sa na ňu prihliadať ani po prípadnom jej opätovnom prihlásení (napr. postupníkom). Tento názor podporuje aj komentár JUDr. Milana Ďuricu k ZKR (C. H. Beck, 2. Vydanie, s. 329): „Na pohľadávku veriteľa popretú čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, ktorý nepodal žalobu o určenie popretej pohľadávky v stanovenej lehote (analogicky je možné použiť aj na daný prípad, keď nebola podaná včas kvalifikovaná žaloba) alebo ju vzal späť, resp. ju súd zamietol (analogicky je možné použiť aj na daný prípad, keď konanie bolo zastavené, resp. skončené s tým, že žalobca bol procesne neúspešný), sa v konkurze už neprihliada“. Súd má za to, že nie je zásadné, že príde k zmene veriteľa (napr. postúpením), ale je zásadná tá skutočnosť, že ide stále o „veriteľa“ tej istej pohľadávky. Súd je taktiež názoru, že opätovné prihlásenie totožnej, už raz popretej pohľadávky sa javí špekulatívne s cieľom žalobcu získania postavenia veriteľa v konkurznom konaní, v ktorom sa zmeškala lehota na podanie kvalifikovanej žaloby o určenie popretej pohľadávky a v ktorom potom pôvodnému veriteľovi už zaniklo v zmysle § 27 ods. 1 ZKR postavenie účastníka konkurzného konania.
5. Z oznámenia o popretí pohľadávky správcom zo dňa 19.03.2019 (č.l. 44 spisu) súd zistil, že žalovaný ako správca poprel v celom rozsahu žalobcom prihlásenú pohľadávku v konkurznom konanú úpadcu AUTO - AZ s.r.o., vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 25K/43/2015. V odôvodnení uviedol, že prihlásená pohľadávka bola už raz do konkurzného konania prihlásená z totožného právneho dôvodu a rovnakej výške právnym predchodcom - pôvodným veriteľom tejto pohľadávky spoločnosťou UNILEASING, s.r.o., ktorá však bola popretá iným veriteľom a zároveň aj správcom. Pôvodný veriteľ mal podať žalobu o určenie popretej pohľadávky voči všetkým, ktorí ju popreli (t.j. voči správcovi a popierajúcemu veriteľovi) a mal ju podať do 30 dní od doručenia oznámenia o popretí. Pôvodný veriteľ síce podal takúto žalobu, ale len voči správcovi a po lehote, teda oneskorene. Preto sa považuje táto pohľadávka v konkurznom konaní za popretú. Z uvedeného dôvodu sa na popretú pohľadávku v konkurznom konaní už neprihliada nemôže sa na ňu prihliadať ani po opätovnom prihlásení magicsport,
s.r.o. ako postupníkom. V oznámení správca ešte uviedol, že veriteľ magicsport, s.r.o., po postúpení popretej pohľadávky veriteľa UNILEASING s.r.o., podal návrh na vstup do konkurzného konania avšak súd zamietol jeho vstup práve z dôvodu, že pohľadávky pôvodného veriteľa bola účinne popretá. V závere poukázal správca na to, že konanie o určenie popretej pohľadávky žalobcu UNILEASING s.r.o., bolo právoplatne zastavené dňa 07.02.2019 z dôvodu, že žalobca si nezvolil advokáta na zastupovanie.
6. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že uznesenie súdu, ktorým zastavil súdne konanie o určení popretej pohľadávky (vyvolané pôvodným veriteľom) nepredstavuje rozhodnutie súdu, v rámci ktorého by bol súd meritórne posúdil predmet súdneho konania a nepredstavuje prekážku res iudicata, a preto súd aj v danom konaní preskúmaval meritórne dôvodnosť popretia pohľadávky (aj keď treba uviesť, že išlo o iné, opakované, popretie z iných dôvodov, iného veriteľa čo opäť len potvrdzuje, že nejde o totožný predmet sporu a prekážku rozhodnutej veci).
7. Súd sa stotožnil s tvrdením, že podľa § 27 ods. 1 písm. c) ZKR pohľadávka žalobcu hmotnoprávne nezaniká a nie je preto vylúčené, aby veriteľ (alebo jeho právny nástupca), ktorému postavenie účastníka zaniklo, napríklad v dôsledku toho, že zmeškal lehotu na podanie incidenčnej žaloby, si opäť založil opätovným prihlásením pohľadávky postavenie účastníka konania. Treba však zdôrazniť, že samotné „prihlásenie pohľadávky“ dôvodom popretia nebolo, a preto nie je súdu celkom zrejmé z akého dôvodu sa žalobca či už v žalobe alebo ďalšom vyjadrení argumentačne venuje tejto skutočnosti v súvislosti s preukázaním nedôvodnosti popretia. Správca ako dôvod popretia neuvádza „opätovné prihlásenie pohľadávky“, ktorému prihláseniu nič nebráni, ale správca (opätovne) poprel pohľadávku z toho dôvodu, že táto už raz bola účinne popretá, že sa považuje raz a navždy za popretú a preto sa na ňu už neprihliada. Súd sa stotožnil aj s tvrdením, že v dôsledku toho, že veriteľovi zanikne postavenie účastníka, nenastáva hmotnoprávny zánik pohľadávky, nie je preto vylúčené, aby veriteľ ktorému postavenie účastníka zaniklo, napríklad v dôsledku toho, že zmeškal lehotu na podanie incidenčnej žaloby, si opäť založil opätovným prihlásením pohľadávky postavenie účastníka konania. Treba však zdôrazniť, že „zánik pohľadávky“ dôvodom popretia opäť nebol a preto nie je súdu celkom zrejmé z akého dôvodu sa žalobca argumentačne venuje tejto skutočnosti v súvislosti s preukázaním nedôvodnosti popretia. Pohľadávka ako taká bezpochyby nezanikla, existuje naďalej (ale už nie je možné na ňu z dôvodu účinného popretia prihliadať). Na podporu tohto názoru žalobca citoval aj názor: „v dôsledku toho, že veriteľovi zanikne postavenie účastníka, nenastáva hmotnoprávny zánik pohľadávky, nie je preto vylúčené, aby veriteľ ktorému postavenie účastníka zaniklo, napríklad v dôsledku toho, že zmeškal lehotu na podanie incidenčnej žaloby, si opäť založil opätovným prihlásením pohľadávky postavenie účastníka konania“. K tomu súd uvádza, že citovaný názor vôbec nevylučuje postup správcu a jeho popretie v danej veci. Cit. názor hovorí iba o tom, že pri zmeškaní lehoty na podanie incidenčnej žaloby, si veriteľ opätovným prihlásením pohľadávky založí postavenie účastníka konkurzného konania. Dôvodom popretia v danej veci však zánik postavenia veriteľa ako účastníka konania ani zánik pohľadávky nebol ale skutočnosť, že totožná pohľadávky už raz bola účinne popretá, a preto sa na ňu už ďalej neprihliada.
8. Súd na záver dodal, že je vôbec otázne, či je žalobca oprávnený (aktívne legitimovaný) vôbec podať predmetnú incidenčnú žalobu na súd, nakoľko momentom márneho uplynutia lehoty na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky pôvodnému veriteľovi (totožnej pohľadávky) má právne dôsledky v konkurznom konaní nielen vo vzťahu k veriteľovi popretej pohľadávky, ale má závažné právne dôsledky predovšetkým vo vzťahu k samotnej popretej (stále tej istej) pohľadávke, pretože týmto momentom v zmysle § 32 ods. 9 ZKR zaniká právo domáhať sa určenia popretej pohľadávky (komentár JUDr. Milana Ďuricu k ZKR, C. H. Beck, 2. Vydanie, s. 245: ...prihlásené pohľadávky boli správcom popreté a veriteľ nepodal včas incidenčnú žalobu alebo ju zobral späť, resp. bola súdom zamietnutá. Vo všetkých uvedených prípadoch veriteľovi ako účastníkovi konania tiež zaniká oprávnenie uplatňovať práva spojené s týmito pohľadávkami). Aj keď došlo postúpením k zmene subjektu veriteľa stále ide o „Veriteľa“ tej istej pohľadávky, stále ide o veriteľa spojeného s totožnou pohľadávkou a nie je rozhodujúce, že teraz za „veriteľa“ vystupuje už iný subjekt, iná obchodná spoločnosť. Bez ohľadu na to súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne, žalobca nepreukázal nedôvodnosť popretia pohľadávky správcom, a preto ju súd zamietol.
9. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako procesne úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov konania, keďže si tento ich náhradu v konaní
neuplatnil a vzdal sa tohto nároku aj napriek tomu, že v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., by mal ako procesne úspešný právo na ich náhradu.
10. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že mu nič nebráni v tom, aby si opätovne prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu na majetok úpadcu. V danom žalobcu utvrdzuje aj konštrukcia procesu prihlasovania pohľadávok upravená v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko v zmysle § 28 ods. 3 zák. o konkurze a reštrukturalizácii je správca povinný prihliadať aj na prihlášky pohľadávok, ktoré boli doručené po základnej prihlasovacej lehote, to znamená, že neprihlásenie pohľadávky v základnej prihlasovacej lehote nemá za následok zánik týchto pohľadávok. Na podporu tohto nášho názoru poukázal aj nasledovný názor odbornej verejnosti „v dôsledku toho, že veriteľovi zanikne postavenie účastníka, nenastáva hmotnoprávny zánik pohľadávky, nie je preto vylúčené, aby veriteľ ktorému postavenie účastníka zaniklo, napr. v dôsledku toho, že zmeškal lehotu na podanie incidenčnej žaloby si opäť založil opätovným prihlásením pohľadávky postavenie účastníka konania. (Pospíšil B. a kol. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii Komentár Druhé doplnenie a prepracované vydanie. Wolter Kluwer-Bratislava. 2016 str. 171). V zmysle rozhodnutia KS v Trenčíne sp.zn. 8CoKR/9/2017 zo dňa 28.08.2017: za podstatné odvolacie námietky žalobcu odvolací súd považoval jeho tvrdenia o tom, že zastavenie konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania nemožno považovať za preukážku rozhodnutej veci, a že v dôsledku zániku postavenia účastníka konkurzného konania nenastáva hmotnoprávny zánik pohľadávky, a preto nie je vylúčené, aby si opätovným prihlásením pohľadávky založil postavenie veriteľa v konkurznom konaní. Tieto odvolacie námietky považoval odvolací súd za dôvodné. Je potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu v tom smere, že v dôsledku toho, že veriteľovi zanikne postavenie účastníka v konkurznom konaní nenastáva hmotnoprávny zánik pohľadávky, a preto nie je vylúčené, aby veriteľ, ktorému postavenie účastníka v konkurznom konaní zaniklo, si opäť založil opätovným prihlásením pohľadávky postavenie účastníka, ak tomu nebráni prekážka veci rozhodnutej (viď Zákon o konkurze a reštrukturalizácii autor JUDr. Branislav Pospíšil vyd. IVRA EDITION rok 2012). Zo žiadneho z relevantných právnych predpisov takéto obmedzenie opakovaného prihlásenia pohľadávky do konkurzu pre veriteľa nevyplýva. Rovnako odvolací súd zhodne s názorom žalobcu uzavrel, že zastavenie konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania nespĺňa predpoklady ust. § 230 C.s.p. - t.j. veci rozhodnutej. Za prekážku veci rozhodnutej možno považovať len také konanie, v ktorom sa vec meritórne prejednala a bolo rozhodnuté vo veci samej. Procesné rozhodnutia o zastavení konania z akéhokoľvek dôvodu nemožno považovať za res iudicatae. Nemožno sa stotožniť ani so záverom súdu o špekulatívnom prístupe veriteľa, takýto skutkový záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nie je zákonom vylúčený. Uznesenie súdu, ktorým zastavil súdne konanie o určení popretej pohľadávky nepredstavuje rozhodnutie súdu, v rámci ktorého by bol súd meritórne posúdil predmet súdneho konania a nepredstavuje prekážku res iudicata, a preto súd aj v danom konaní preskúmaval meritórne dôvodnosť popretia pohľadávky. Jediným dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky bola skutočnosť, že právny predchodca žalobcu spol. UNILEASING, s.r.o. si už raz svoju pôvodnú pohľadávku v rovnakej výške a z toho istého právneho titulu prihlásil do predmetného konkurzu, tá jej bola popretá tak správcom ako aj veriteľom a v zákonnej lehote spol. UNILEASING, s.r.o. síce podala incidenčnú žalobu, konanie o ktorej bolo právoplatne zastavené dňa 07.02.2019, čím jej zaniklo postavenie veriteľa podľa § 27 ods. 1 písm. c/ ZKR. Prvostupňový súd nesprávne konštatuje, že „zánik pohľadávky“ dôvodom popretia opäť nebol. Pohľadávka ako taká bezpochyby nezanikla, existuje naďalej (ale už nie je možné na ňu z dôvodu účinného popretia prihliadať). Takýto právny záver prvostupňového súdu je však v rozpore s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8CoKR/9/2017 zo dňa 28.08.2017, keďže opätovné prihlásenie pohľadávky založilo veriteľovi nové procesné postavenie konkurzného veriteľa, ktoré neodvíja svoje procesné postavenie od predošlého postavenia postupcu UNILEASING, s.r.o., ale od ním realizovaného opätovného prihlásenia tej istej pohľadávky. Následne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v ods. 20 sa odvíja od predošlého nesprávneho právneho posúdenia danej problematiky prvostupňovým súdom, preto mu žalobca nevenuje, v rámci podaného odvolania, zvlášť pozornosť.
11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie sa už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými dôvodmi odvolania a argumentáciou žalobcu a dospel k správnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. V predmetnej veci sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, a preto žalovaný na ňu opäť poukazuje. Pohľadávka, ktorá už
bola raz v konkurznom konaní účinne popretá, pretože: a) v zákonnej lehote nebola podaná žaloba o jej určenie, b) po prekluzívnej lehote podaná incidenčná žaloba nebola podaná voči všetkým subjektom, ktorý ju popreli, c) a zároveň konanie o určenie pohľadávky bolo zastavené z dôvodu, že žalobca si nezvolil advokáta, sa považuje v konkurznom konaní za popretú, je to nemenný právny stav, ktorý bráni tomu aby takáto pohľadávka bola v konkurznom konaní následne zistená a to ani pri jej opätovnom prihlásení, pretože sa jedná o tú istú pohľadávku. Pohľadávka sa v konkurznom konaní považuje buď za zistenú alebo popretú, čo vyplýva z ust. § 32 ods. 16 ZKR a tento právny stav platí pre celé konkurzné konanie. Žalovaný je toho názoru, že ak by sa v konkurzných konaniach uplatňoval postup neustáleho prihlasovania tej istej pohľadávky, ktorá už bola raz popretá, ale veriteľ by nepodal žalobu o jej určenie, ale namiesto toho by ju opäť prihlásil, bolo by to zjavným zneužitím práva, ktoré v zmysle základného princípu stanoveného v čl. 5 C.s.p. nepožíva právnu ochranu. (Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní).
12. Replika žalobcu nebola podaná.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
14. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.
16. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení
skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.
17. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, všetky ním produkované tvrdenia, ktorými argumentoval v odvolacom konaní boli známe už v konaní pred súdom prvej inštancie a ani žiadnym iným spôsobom nevyvrátil právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie za nedôvodné.
18. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie naviac uvádza, že v danej veci nešlo o prípad oneskoreného prihlásenia pohľadávky, ale o prípad prihlásenia pohľadávky, ktorá už raz bola účinne popretá, a preto argumentácia odvolateľa, že mu nič nebránilo v tom, aby si opätovne prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu na majetok úpadcu s poukazom na ust. § 28 ods. 3 ZKR nemohla obstáť.
19. Pokiaľ ide o rozhodnutie KS v Trenčíne sp. zn. 8CoKR/9/2017 zo dňa 28.8.2017, na ktoré poukazuje žalovaný v odvolaní, je potrebné skonštatovať, že sa nejedná o skutkovo a právne obdobný prípad, a preto nebolo možné naň v danom spore prihliadať.
20. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
21. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalobca sú v celom rozsahu neopodstatnené, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu, na základe čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, keď žalobca v odvolaní neuviedol žiadne odvolacie námietky, ktorými by spochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie o nároku žalovaného na náhradu trov konania, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok aj v tejto časti vecne správny.
22. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v celom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.