Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoKR/9/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: SLOV - ENERGIA CONSULTING s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 43, 821 09 Bratislava, IČO: 36 515 302, právne zastúpeného: PATENT IURIST s. r. o., so sídlom advokátskej kancelárie Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 724 467, proti žalovanému v I. rade: JUDr. Miroslava Žitníková, so sídlom Moyzesova 816/100, 017 01 Považská Bystrica, správca úpadcu: EDEN s.r.o. v konkurze, so sídlom Továrenská 56, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 35 854 847, proti žalovanému v II. rade: ECO -ENERGIA CONSULTING s.r.o., so sídlom Dolnohorská 2398/66, 949 01 Nitra, IČO: 44 816 944, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, Piaristická 46, 911 01 Trenčín, IČO: 36 837 857 v spore o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.januára 2017, č. k. 37Cbi 26/2016-25 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil. Výrokom II. žalovanému v I. rade, II. rade náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd rozhodol o určení, že pohľadávka žalobcu vo výške istiny 2.810.236,24 Eur, vo výške úroku z omeškania 78.070,67 Eur, vo výške nákladov na uspokojenie 9.367,45 Eur, v celkovej sume 2.896.674,36 Eur, prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu EDEN s.r.o. v konkurze, sp. zn. 28K/70/2012 prihláškou zo dňa 07.06.2016 existuje čo do právneho dôvodu, čo do výšky a čo do poradia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Z podanej žaloby vyplýva, že pohľadávka žalobcu bola popretá aj z dôvodu, že nadobudnutím právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cbi/35/2015-56 zo dňa 30.04.2014, postavenie žalobcu ako účastníka konkurzného konania zaniklo a predmetné uznesenie predstavuje prekážku res iudicata. Na skutkový a právny stav aplikoval súd prvej inštancie ust. § 24 odsek 1 ZoKR, § 27 ZoKR, § 28 odsek 1, 2, 3, 4 ZoKR, § 32 odsek 9 ZoKR, § 61 CSP, § 161 odsek 1, 2 CSP, § 470 odsek 1 CSP. Konštatoval, že v zmysle § 27 ZoKR, veriteľ, ktorý má pohľadávku voči úpadcovi si ju prihlasuje buď v základnej prihlasovacej lehote alebo po základnej prihlasovacej lehote s tým, že zo znenia predmetného ustanovenia logicky vyplýva, že veriteľ si môže svoju pohľadávku prihlásiť iba v jednej z uvedených lehôt. V prípade, ak k prihláseniu pohľadávky zo strany veriteľa raz dôjde, čo bol aj uvedený prípad, stáva sa takýto veriteľ účastníkom konkurzného konania. ZoKR následne v § 27 ZoKR upravuje situácie, kedy k zániku postavenia účastníka konkurzného konania dochádza, a to medzi inými aj dňom zastavenia konania o určení popretej pohľadávky z dôvodu, že veriteľ popretej pohľadávky nezaplatil preddavok na trovy konania, v rozsahu popretia pohľadávky. Žalobca sám aj v podanej žalobe uviedol, ako to vyplýva aj z uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cbi/35/2013-56 zo dňa 30.04.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16CoKR/27/2015-90 zo dňa 27.01.2016, že konanie o tej istej pohľadávke, o jej určenie ako popretej pohľadávky, bolo právoplatne zastavené,

a to práve z dôvodu, že zo strany žalobcu nedošlo k zloženiu preddavku na trovy konania. Tým že žalobca po prihlásení pohľadávky do konkurzu úpadcu preddavok na trovy konania nezaplatil, jeho postavenie účastníka konkurzného konania zaniklo. Ak preto zaniklo jeho postavenie účastníka konkurzného konania, žalobca nemá postavenie účastníka konkurzného konania, teda veriteľa, ktorý si spôsobom ZoKR predpokladaným prihlásil svoju pohľadávku, preto nemá ani procesnú spôsobilosť subjektu podať žalobu o určenie popretých pohľadávok, nakoľko túto žalobu môže podať iba veriteľ, ktorý si spôsobom zákonom predpokladaným svoju pohľadávku prihlásil. ZoKR umožňuje prihlásiť veriteľom svoju pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote, alebo neskôr po základnej prihlasovacej lehote. Podľa názoru súdu prvej inštancie ZoKR nehovorí o možnosti prihlasovať opakovane tú istú pohľadávku toho istého veriteľa, raz v základnej lehote a opakovane raz po základnej prihlasovacej lehote. Ak preto žalobu o určenie popretej pohľadávky môže podať iba veriteľ, ktorý je účastníkom konkurzného konania, pričom veriteľ úpadcu je účastníkom konkurzného konania iba vtedy ak si spôsobom zákonom určeným prihlásil svoju pohľadávku, súd prvej inštancie mal za to, že v uvedenom prípade podmienky postavenia žalobcu ako veriteľa nie sú vzhľadom k opakovanému prihláseniu už raz prihlásenej pohľadávky, splnené. Vzhľadom k tomu, že spôsobilý subjekt v zmysle veriteľa, ktorý by si pohľadávku prihlásil v súlade s ZoKR v uvedenom prípade nie je, súd pre nedostatok procesnej podmienky, konanie zastavil. Na podanie žaloby je procesne spôsobilý v zmysle § 32 odsek 9 ZoKR, veriteľ, pričom postavenie žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cbi/35/2013-56 zo dňa 30.04.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16CoKR/27/2015-90 zo dňa 27.01.2016, zaniklo. Nakoľko žalobca nemá postavenie veriteľa v konkurznom konaní, z dôvodu nemožnosti, podľa názoru súdu prvej inštancie, opakovaného prihlásenia tej istej pohľadávky, súd konanie zastavil. Súd prvej inštancie mal za to, že ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý v zmysle § 161 odsek 2 nemožno odstrániť. O nároku na náhradu trov zastaveného konania, rozhodol súd prvej inštancie za použitia § 256 odsek 1 CSP. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zisťoval procesné zavinenie strán na zastavení konania. Konanie bolo zastavené pre nedostatok procesnej subjektivity žalobcu, nakoľko na podanie predmetnej žaloby má procesnú subjektivitu iba veriteľ konkurzného konania, ktorým subjekt žalobcu nie je. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal žalobu ako nespôsobilý subjekt, teda zavinil zastavenie konania, žalovaným v konaní doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli, nemajú vedomosť o podanej žalobe, súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol odvolaciemu súdu aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie. Zároveň navrhol súdu prvej inštancie prerušenie konania a postúpenie veci Ústavnému súdu vzhľadom na zjavný rozpor právnej úpravy konkurzného zákona zo zákonom o súdnych poplatkoch ako aj zrejmý rozpor inštitútu preddavku na trovy konania a jeho dosahu na stranu sporu, kedy poukázal na zrejmú nespravodlivosť, resp. nedôvodnú prísnosť právnej úpravy obsiahnutej v § 27 ods. 1 písm. c) zák. č. 7/2005 Z.z. , ktorá zakladá pri súčasnej formulácii procesný zánik účastníctva v konaní bez reálnej možnosti nápravy alebo opravy. Alternatívne navrhol prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. V odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal, že žalobca v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súdu Trenčín pod sp.zn. 36Cbi/35/2015 nemal vedomosť o vyrubení preddavku, ani že mu je výzva doručovaná, nakoľko jeho administratíve sídlo bolo v krízovom režime z dôvodu rozsiahlej statickej poruchy budovy. Ustanovenie o zániku postavenia strany sporu v dôsledku neuhradenia preddavku považoval za nespravodlivé v rozpore s ústavou, formulované tak rigidne, že dokonca ani dostatočnou úhradou preddavku nie je možné dosiahnuť navrátenie do predošlého stavu. K zastaveniu konania z dôvodu nezaplatenia preddavku na trovy konania nemožno považovať za prekážku rozhodnutej veci. Za takú by bolo možné považovať len konanie, kde sa konalo o merite veci, kde bolo vykonávané dokazovanie a rozhodnuté vo veci samej. Poukázal na odborný komentár, v ktorom autori výslovne konštatujú, že v dôsledku zániku postavenia účastníka nenastáva hmotnoprávny zánik pohľadávky, a preto nie je vylúčené, aby veriteľ si založil opätovne prihlásením pohľadávky postavenie účastníka.

3. Žalovaný 2 v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Zastával názor, že rozhodnutie v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 37Cbi/26/2016, ktoré bolo zastavené pre nezaplatenie preddavku predstavuje

prekážku res iudicata v zmysle ustanovení § 27 ods. 1 písm. b) ZoKR a § 161 ods. 1, 2 a § 230 CSP. Nemožno považovať za spravodlivé, aby si ten istý veriteľ opakovane prihlasoval do konkurzného konania ten istý nárok, napriek tomu, že už o ňom bolo právoplatne rozhodnuté v predošlom incidenčnom konaní. Rovnako nevidel žiadny dôvod na prerušenie konania, ktorý návrh žalobcu považoval za účelový v snahe oddialiť rozhodnutie vo veci samej. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu k odvolaniu žalovaného 2 zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní. Žalovaný 2 v písomnom vyjadrení k vyjadreniu k odvolaniu žalobcu zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou sporu podľa § 359 CSP, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

4. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť z dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b / CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Obligatórne (§ 380 ods. 2 sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b/ je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

6. Civilný sporový poriadok, ktorý je od 01.07.2016 právnym predpisom upravujúcim postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní (§ 1 , spočíva na základných princípoch vyjadrených v čl. 1 - 18. Tieto princípy tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť právne normy Civilného sporového poriadku aplikované a interpretované.

7. Za podstatné odvolacie námietky žalobcu odvolací súd považoval jeho tvrdenia o tom, že zastavenie konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania nemožno považovať za prekážku rozhodnutej veci a že v dôsledku zániku postavenia účastníka konkurzného konania nenastáva hmotnoprávny zánik pohľadávky a preto nie je vylúčené, aby si opätovným prihlásením pohľadávky založil postavenie veriteľa v konkurznom konaní. Tieto odvolacie námietky považoval odvolací súd za dôvodné.

8. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tvrdení, že nakoľko žalobca po prihlásení pohľadávky do konkurzu úpadcu preddavok na trovy konania nezaplatil, jeho postavenie účastníka konkurzného konania zaniklo. Nemá preto postavenie veriteľa, ktorý si spôsobom predpokladaným ZoKR prihlásil svoju pohľadávku, preto nemá ani procesnú spôsobilosť subjektu podať žalobu o určenie popretých pohľadávok. ZoKR totiž nehovorí o možnosti opakovaného prihlasovania pohľadávky veriteľom aj v základnej prihlasovacej lehote, alebo neskôr aj po základnej prihlasovacej lehote. Mal za to, že ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý v zmysle § 161 odsek 2 nemožno odstrániť a preto konanie zastavil. 9. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že ZoKR nemá osobitné ustanovenia o procesnej spôsobilosti strany sporu a preto pre posúdenie tejto spôsobilosti sa použijú ustanovenia CSP. Procesná spôsobilosť sa odvodzuje od hmotného práva, ktoré ustanovuje spôsobilosť na právne úkony. ZoKR určuje druhovo, kto je účastníkom konkurzného konania, pričom každý z nich musí mať aj všeobecnú spôsobilosť byť sporovou stranou, z čoho vyplýva, že aj druhové označenie účastníka konkurzného konania sa čiastočne odvíja od hmotného práva. Zároveň spôsobilosť byť sporovou stranou treba odlišovať od tzv. vecnej legitimácie účastníka - aktívnej či pasívnej. (Uznesenie NS SR 30. apríla 1992 sp.zn. 4Cdo 22/1992). Aktívna a pasívna legitimácia predpokladá spôsobilosť byť sporovou stranou. Incidenčné konanie sa spravuje v plnom rozsahu CSP, ZoKR určuje len okruh účastníkov, záväznosť rozhodnutia vydaného v incidenčnom konaní a právne dôsledky na prihlásenú pohľadávku.

10. Je potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu v tom smere, že v dôsledku toho, že veriteľovi zanikne postavenie účastníka v konkurznom konaní, nenastáva hmotnoprávny zánik pohľadávky a preto nie je vylúčené, aby veriteľ, ktorému postavenie účastníka v konkurznom konaní zaniklo, si opäť založil opätovným prihlásením pohľadávky postavenie účastníka, ak tomu nebráni prekážka veci rozhodnutej (viď Zákon o konkurze a reštrukturalizácii autor JUDr. Branislav Pospíšil vyd. IVRA EDITION rok 2012). Zo žiadneho z relevantných právnych predpisov takéto obmedzenie opakovaného prihlásenia pohľadávky do konkurzu pre veriteľa nevyplýva. Rovnako odvolací súd, zhodne s názorom žalobcu uzavrel, že zastavenie konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania, nespĺňa predpoklady ust. § 230 - t.j. veci rozhodnutej. Za prekážku veci rozhodnutej možno považovať len také konanie, v ktorom sa vec meritórne prejednala a bolo rozhodnuté vo veci samej. Procesné rozhodnutia o zastavení konania, z akéhokoľvek dôvodu, nemožno považovať za res iudicatae.

11. Na základe týchto záverov dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie nie je z hľadiska odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ správny, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP, nakoľko porušením procesného postupu v konaní pred súdom prvej inštancie bolo žalobcovi znemožnené uskutočňovanie procesných práv závažným a neprípustným spôsobom v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. 12. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 vec prejedná a vo veci opätovne rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu prvej inštancie, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvej inštancie v konaní o novom rozhodnutí vo veci. V novom konaní v prvom rade opätovne posúdi procesnú subjektivitu žalobcu a jeho aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Zároveň sa vysporiada s návrhom na prerušenie konania, ktorým žalobca navrhol súdu prvej inštancie postup podľa § 162 ods. 1 CSP.

13. Odvolací súd zrušil výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný k meritórnemu rozhodnutiu.

14. Podľa § 396 ods. 3 rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .