Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Odi-3-2020.pdf
PDF · 110.77 KB
Case nature
Area
Subarea
40Odi/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Patricií Kepeňovou v spore žalobcu: Poštová banka, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO 31 340 890, právne zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie č. 8A, 811 02 Bratislava, IČO 47 232 471, proti žalovanej: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom I. Q. XXX/XX, XXX XX Z., občan Slovenskej republiky, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a. II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.02.2020 domáhal zrušenia oddlženia žalovanej pre nepoctivý zámer, ktorý odôvodnil tým, že zo správania žalovanej pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehala na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Žalovaná dňa 16.05.2019, 31.05.2019 a 01.07.2019 podpísala žiadosti o úver, v ktorých uviedla, že nemá žiadne mesačné splátky úverov. Okrem iného mala žalovaná v čase podaných žiadosti o úver a v čase uzavretia Zmlúv záväzky, ktoré neuhrádzala, v dôsledku čoho sú na ňu vedené tri exekučné konania, ako to vyplýva z registra exekúcií. Žalobca posúdil schopnosť žalovanej splácať poskytnuté peňažné prostriedky zo všetkých troch zmlúv na základe dopytu do SP na 110% deklarovaného príjmu, dopytu do úverového registra, deklarovaného rodinného stavu, vyživovacích povinností, finančnej analýzy. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaná napriek mesačnému deklarovanému príjmu vo výške 530,- eur neuhrádzala svoje záväzky, čím spôsobila ich predčasné zosplatnenie a navyšovanie vo forme trov exekučného konania. Je preto evidentné, že žalovaná v čase uzatvárania Zmlúv o úvere vedela, že svoje záväzky plniť nebude, a nakoľko už sedem mesiacov od podpisu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, sedem a pol mesiaca od podpisu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a päť mesiacov od podpisu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX bol vyhlásený konkurz na majetok žalovanej, žalovaná uviedla žalobcu do omylu svojím klamlivým správaním, za účelom získať finančné prostriedky. Aj napriek tomu súd na základe jej nepoctivého zámeru v čase poskytnutia úveru, ale aj v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, vyhlásil konkurz a žalovanú oddlžil. Súčasne zo správania sa dlžníčky pred podaním návrhu možno usudzovať, že mala snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa. Žalovaná v čase uzatvárania zmluvy vedela, že svojím konaním poškodí veriteľa a svoj záväzok nesplní, nakoľko v konkurznom konaní nebude žalobca uspokojený resp. vo veľmi malej miere. V čase podania žaloby konkurzné konanie stále prebieha, konkurzné konanie nebolo zastavené. Žalobca súčasne navrhol, aby súd prihliadal prísnejšie na uvádzané skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u žalovanej z dôvodu, že žalovaná získala osobitné životné skúsenosti, ktoré jej umožňovali posúdiť danú situáciu s väčšou odbornosťou. Súčasne žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia vo výške 204,44 eura.
2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.07.2020 uviedla, že jej zámerom nebolo úmyselne sa obohatiť na úkor žalobcu, u ktorého požiadala o spotrebný úver za účelom spojeným s bývaním (zloženie kaucie, kúpa nábytku a pod). Úver splácala v pravidelných splátkach až do doby, kedy náhodne zomrel jej druh K. B., otec jej syna A. B.. Po smrti druha nebola schopná platiť splátky, pretože jej výdavky na bývanie boli a sú vysoké a je jedinou osobou s príjmom, nakoľko syn je študentom.
3. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že toto považuje za účelové, nakoľko žalovaná neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by vyvrátila tvrdenia žalobcu uvedené v žalobnom návrhu. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že svoje záväzky uhrádzala riadne a včas a preto v teda v žiadosti neuviedla pravdivé informácie týkajúce sa jej záväzkov, čo vyplýva zo zoznamu jej veriteľov. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalovaná mala jednoznačne úmysel obohatiť sa na úkor žalobcu. Žalovaná teda žalobcovi vedome zamlčala svoje záväzky, čo mohlo ovplyvniť skúmanie jej majetkových pomerov. Na pojednávaní žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že podľa jeho názoru je preukázané, že žalovaná pri riešení svojej nepriaznivej finančnej situácie neprejavila ochotu riešiť ju iným spôsobom ako oddlžením, teda zvolila si jednoduchší spôsob ako čestne splácať svoje dlhy.
4. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie na deň 24.11.2020, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a žalovaná. Nakoľko žalobca nepožiadal z vážnych dôvodov o odročenie pojednávania, súd pojednával v jeho neprítomnosti, za prítomnosti jeho právneho zástupcu. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením obsahu listinných dôkazov: súhrnná prihláška pohľadávky do konkurzného konania (č. l. 5-7), indikatívne informácie z Centrálneho registra exekúcií (č. l. 8-10), žiadosť o spotrebiteľský úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.05.2019 (č. l. 11-12), žiadosť o spotrebiteľský úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.05.2019 (č. l. 13-14), žiadosť o spotrebiteľský úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.07.2019 (č. l. 15-16), Zmluva o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.05.2019 (č. l. 17-19), zmluva o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.05.2019 (č. l. 20-22), zmluva o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.07.2019 (č. l. 23-26), úmrtný list K. B. (č. l. 64), rodný list A. B. (č. l. 65), platobný doklad SIPO II (č. l. 66), prvé dve strany zmluvy č. XXXXXXXXXX o nájme bytu (č. l. 67-68), obsah konkurzného spisu vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 40OdK/836/2019 (pripojený), stav úverov ku dňu 12.12.2019 (č. l. 82-87).
5. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalovanou a žalobcom - Poštovou bankou a.s. boli uzavreté zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.05.2019 s výškou úveru 2.000,- eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.05.2019 s výškou úveru 3.000,- eur a č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.07.2019 s výškou úveru 2.000,- eur; žalovaná bola oddlžená formou konkurzu uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 40OdK/836/2019-15 zo dňa 05.12.2019 s účinkami 12.12.2019; žalobca prihlásil pohľadávky vyplývajúce zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.05.2019 do konkurzu vo výške 1.897,80 eura, č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.05.2019 vo výške 2.853,69 eura a č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.07.2019 vo výške 1.941,94 eura; žalovaná uhrádzala v čase pred vyhlásením konkurzu splátky úverov riadne až do 11/2019, pričom splátka za november 2019 bola žalobcom strhnutá naposledy s odôvodnením oddlženia.
6. Z výsluchu žalovanej na pojednávaní dňa 24.11.2020 vyplýva, že jedenásť rokov žila v zahraničí. Po návrate v auguste 2018 sa zamestnala, pričom hneď z prvej výplaty jej boli strhnuté exekučné splátky pre pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti z odvozom smetí a bývaním napriek tomu, že sa na adrese bydliska nezdržiavala (pobyt v zahraničí). O podlžnostiach nevedela a dozvedela sa o týchto až pri realizácii exekúcie zrážkami zo mzdy. V tom čase bývala s druhom K. B. u rodičov, pričom sa rozhodli osamostatniť a prenajať si byt. Na nájom bolo potrebné zložiť kauciu, na ktorú si zobrali prvú pôžičku od žalobcu vo výške 2.000,- eur. Následne si vzali ďalšie dve pôžičky od žalobcu na zariadenie prenajatého bytu. Úver zo dňa 01.07.2019 si vzala z toho dôvodu, že druh v tom čase prechodne dva mesiace nemal v zahraničí prácu a tieto finančné prostriedky boli potrebné na preklenutie tohto obdobia na úhradu bežných výdavkov. Jej druh pracoval v zahraničí a preto mali možnosť splácať úvery od žalobcu a súčasne jej boli strhané finančné prostriedky z výplaty na exekúcie. Riadne platila úvery a boli jej stŕhané exekúcie. Dňa 15.10.2019 jej druh zomrel pri autonehode. Po oznámení tejto správy bola zrútená a v šoku u svojej kamarátky, ktorá jej poradila, aby požiadala o oddlženie, nakoľko oddlženie nejakú dobu trvá a bola si vedomá, že bez príjmu druha nebude zvládať uhrádzať všetky svoje pohľadávky. Úvery od žalobcu však boli stŕhané z jej účtu až do novembra 2019 kedy sa žalobca zo strhaním prestal. Uviedla, že zámerne do oddlženia išla pre exekúcie s tým, že bude pokračovať v splácaní úveru žalobcu. V
šoku zo smrti druha ju nenapadlo riešiť svoju finančnú situáciu inak ako práve oddlžením. Pohľadávku žalobcu mala v úmysle uhrádzať napriek oddlženiu a to aj robila. Ďalej uviedla, že po rozhodnutí súdu o oddlžení, formou SMS ju žalobca vyzval na úhradu nejakých čiastok, ktoré boli pomerne vysoké a preto telefonicky kontaktovala žalobcu za účelom vysvetlenia prečo má platiť, keď sú vykonávané zrážky zo mzdy. Zástupca banky sa v telefóne správal neprimerane, či nevie ako sa žije s oddlžením a že má tieto sumy zaplatiť. Správca jej však povedal, že po oddlžení už nemusí platiť žalobcovi nič a preto opätovne kontaktovala žalobcu, že ďalej chce platiť tieto úvery, pričom jej odpoveď nebola poskytnutá.
7. Z aktuálneho stavu úverov k 12.12.2019 a zhodných tvrdení strán sporu vyplýva, že žalovaná uhrádzala žalobcovi dohodnuté splátky pôžičky podľa zmluvy (inkasom z účtu), pričom posledné inkaso bolo realizované v novembri 2019.
8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40OdK/367/2019 súd zistil, že žalovaná podala prostredníctvom Centra právnej pomoci dňa 22.11.2019 návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalovaná je zamestnaná, ktorá doposiaľ pracovala ako upratovačka, pomocná sila v kuchyni, chyžná, pomocná kuchárka a poštová doručovateľka s príjmom ku dňu 13.10.2019 vo výške 580,- eur. V zozname majetku a v zozname majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžníčka vlastnila v posledných rokoch, žalovaná neuviedla žiaden majetok. Z informácie z centrálneho registra exekúcií súd zistil, že voči žalovanej sa ku dňu 01.04.2019 viedla exekúcia na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 9Er/4511/2012 na istinu 327,26 eura s príslušenstvom, pod sp. zn. 16Er/1456/2009 na istinu 272,16 eura s príslušenstvom a pod sp. zn. 16Er/1459/2009 na istinu 40,40 eura s príslušenstvom.
9. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
10. Podľa § 192 CSP skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.
11. Podľa § 166e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZKR), o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú o ktoré dlhy ide.
12. Podľa § 166f ods. 1 ZKR veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
13. Podľa § 166d ods. 1 ZKR dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
14. Podľa § 166d ods. 2 ZKR dlžník nemá poctivý zámer najmä ak: a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty súd neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že
sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.
15. Podľa § 166g ods. 3 ZKR súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.
16. Podľa §166g ods. 4 ZKR súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.
17. Podľa § 48a vyhl. č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že majetkom väčšej hodnoty sa rozumie majetok, ktorého súpisová hodnota presahuje 2000 eur.
18. Súd v prvom rade skúmal splnenie procesných podmienok. Žalobca je aktívne legitimovaným na podanie návrhu na zrušenie oddlženia na základe ustanovenia § 166f ods. 1 ZKR. Konkurz vyhlásený na majetok žalovanej je vedený Okresným súdom Trenčín, v rámci ktorého si žalobca prihlásil pohľadávku voči žalovanej ako dlžníčke. Uznesenie č. k. . 40OdK/836/2019-15 zo dňa 05.12.2019 o vyhlásení konkurzu na majetok žalovanej bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 239/2019 dňa 11.12.2019 s účinkami 12.11.2019. Šesťročná lehota na podanie žaloby na zrušenie oddlženia začala plynúť dňom 13.11.2019. Žalobca podal žalobu dňa 25.02.2020, teda v zákonnej lehote.
19. Ďalej súd skúmal, či v danom prípade boli naplnené znaky konania dlžníčky s nepoctivým zámerom. Účelom návrhu zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým sa zaviedol pojem osobný bankrot je riešenie úpadku fyzických osôb, ktorý predstavuje v Slovenskej republike významný ekonomicko-sociálny problém. Významným predpokladom na možnosť uchádzať sa v oddlžení je platobná neschopnosť dlžníka. Tá sa predpokladá. Ide však o domnienku vyvrátiteľnú. Vyvrátená môže byť na začiatku konania samotným súdom alebo v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého veriteľa. Poctivý zámer sa vymedzuje jednak pozitívne a jednak negatívne. Obe vymedzenia sú v zásade postavené na demonštratívnych enumeráciách prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má, resp. kedy ho nemá. Kontrolu poctivého zámeru môže iniciovať v zásade každý veriteľ, ktorý je oddlžením dotknutý. Žaloba sa uplatňuje voči dlžníkovi, resp. voči jeho dedičom. Ustanovuje sa taktiež lehota na uplatnenie žaloby. Pozitívne rozhodnutie o zrušení oddlženia má účinky erga omnes. Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah, jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti.
20. Účelom oddlženia podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov (ďalej len ZKR) nie je garancia úplného uspokojenia pohľadávok veriteľov, ktoré hoci riadne prihlásené i zistené boli v konkurze uspokojené iba čiastočne. Účelom oddlženia je zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou jeho dlhov, aby ho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali ďalší jeho úpadok a aby sa po stránke hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol opätovne postaviť na vlastné nohy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.01.2017 Sp. zn. III. ÚS 570/2016).
21. Žalobca počas prebiehajúceho súdneho konania zdôrazňoval splnenie formálnych podmienok na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného podľa § 166g ods. 2 ZKR. Žalobca vychádzal z prísne formálneho výkladu ustanovenia § 166g ods. 2 ZKR, ktoré je nielen v rozpore so zámerom zákonodarcu, ale takýto výklad by nebol ústavno konformný. V tejto súvislosti poukazuje súd na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky Sp. zn. III. ÚS 72/2010, v ktorom ústavný súd vyslovil názor, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálnemu zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (článok 152 ods. 4 Ústavy). Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že aj keby boli formálne splnené podmienky definujúce nepoctivý zámer, čo v danom prípade nie sú, v záujme spravodlivého a ústavno konformného výkladu súd musí vec posúdiť komplexne a prihliadnuť na zámer zákonodarcu. Súd vedený týmito úvahami dospel k záveru, že posudzovanie otázky naplnenia znakov nepoctivého zámeru nezávisia len od naplnenia dikcie zákona a mechanického posudzovania, ale zákonodarca kladie dôraz na komplexné posudzovanie každého prípadu osobitne, zohľadňujúc osobitosti individuálnych skutočností, čo vyplýva nielen z ustanovenia § 166g ods. 1, ale aj demonštratívnej povahy ustanovenia § 166g ods. 2 a tzv. priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ustanovení § 166g ods. 3 a 4 ZKR.
22. Medzi stranami vznikol spor o nepoctivom zámere žalovanej ako dlžníčky v predmetnom konkurznom konaní, ktorú pochybnosť žalobca zakladá na tom, že žalovaná nebola v čase podania návrhu platobne neschopná, mala snahu poškodiť svojho veriteľa a pri preberaní záväzkov sa spoliehala na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom, t. j. nepoctivý zámer žalovanej zdôvodňoval zákonným ustanovením § 166g ods. 2 písm. f), g) a h) ZKR. Súd dáva do pozornosti, že v zmysle ustanovenia § 166f ods. 1 ZKR spočíva bremeno dôkazu, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer, na žalobcovi.
23. Žalobca žiadal, aby súd v súlade s ustanovením § 166g ods. 3 ZKR prihliadal prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníčky, nakoľko dlžníčka získala osobitné životné skúsenosti, ktoré jej umožňovali posúdiť danú situáciu s väčšou odbornosťou. Aké konkrétne osobitné životné skúsenosti získané žalovanou mal žalobca na mysli, však nekonkretizoval. Nakoľko súd z vykonaného dokazovania zistil (táto skutočnosť ani nebola medzi stranami sporu sporná), že žalovaná doposiaľ pracovala ako upratovačka, pomocná sila v kuchyni, chyžná, pomocná kuchárka a v súčasnosti poštová doručovateľka, nemožno ustáliť, že by žalovaná mala možnosť v týchto zamestnaniach získať osobitné životné skúsenosti, ktoré jej umožňovali posúdiť danú situáciu s väčšou odbornosťou. Na základe uvedeného súd na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníčky nemá dôvod prihliadať prísnejšie.
24. 1. Uvádzaný dôvod nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. f) ZKR, že v čase podania návrhu dlžníčka nebola platobne neschopná, aj keď o tom vedela alebo s prihliadnutím na okolnosti musela vedieť, žalobca podľa názoru súdu nepreukázal.
24. 2. V priebehu konania bolo síce preukázané (táto skutočnosť ani nebola sporná), že žalovaná má pravidelný príjem vo výške 580,- eur a že pôžičky od žalobcu v zmysle zmluvy uhrádzala, súd sa však nestotožňuje s názorom žalobcu, že tieto skutočnosti bez ďalšieho preukazujú, že preto nebola platobne neschopná.
24. 3. S poukazom na definíciu platobnej neschopnosti fyzickej osoby obsiahnutú v ustanovení § 3 ods. 2 ZKR. Nie je totiž vylúčené, že žalovaná nebola schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti iný svoj peňažný záväzok voči inému veriteľovi. Platobnú neschopnosť žalovanej naopak potvrdzuje skutočnosť, že voči žalovanej boli na Okresnom súde Prievidza vedené tri exekúcie.
24. 4. Výklad pojmu „nie je schopný plniť“ Najvyšší súd Českej republiky podal pod bodom XIV. stanoviska (str. 181 /357/), kde ustálil, že tento znak úpadku je daný vtedy, ak u dlžníka objektívne nastala
situácia, ktorá bráni uspokojiť pohľadávky veriteľov v stanovenej (zmluvnej, resp. inak určenej) lehote splatnosti, aj keby chcel. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná zjavne svoje dlhy schopná plniť nebola.
24. 5. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zákonný dôvod nepoctivého zámeru žalovanej podľa § 166g ods. 2 písm. f) ZKR žalobca nepreukázal.
25. 1. Uvádzaný dôvod nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. g) ZKR, že zo správania sa dlžníčky pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehala na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, podľa názoru súdu nebol preukázaný. Súd z výpovede žalovanej, ktorej pravdivosť a logickosť je podporená aj listinným dôkazom - úmrtným listom K. B. a rodným listom A. B. dospel k záveru, že pri preberaní záväzku voči žalovanému žalovaná nebola rozhodnutá riešiť svoje dlhy konkurzom. Z popísaného postupu (jednotlivých krokov) žalovanej pred oddlžením, ktorý vyplýva z jej vyjadrenia a výpovede naopak vyplýva, že žalovaná bola presvedčená, že za podpory druha bude schopná uhrádzať všetky svoje dlhy spolu s pohľadávkami žalobcu. Až náhla tragická smrť jej druha spôsobila nemožnosť riadneho splácania svojich pohľadávok, pričom zvolila oddlženie formou konkurzu. Pohľadávku žalobcu uhrádzala, v čom prestala až na základe odmietnutia splátok samotným žalobcom.
25.2. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zákonný dôvod nepoctivého zámeru žalovanej podľa § 166g ods. 2 písm. g) ZKR žalobca nepreukázal.
26. Uvádzaný dôvod nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR, že zo správania sa dlžníčky pred podaním návrhu možno usudzovať, že mala snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, podľa názoru súdu nebol rovnako preukázaný. Zo žiadnych skutkových tvrdení žalobcu nemožno vyvodiť záver, že žalovaná mala snahu poškodiť veriteľa, teda žalobcu. Skutočnosť, že žalovaná uhradila záväzok voči niektorému inému veriteľovi, čím by poškodila žalobcu, žalobcom preukázaný nebol.
27. Poctivý zámer súd skúma v rovine správania sa dlžníka po podaní návrhu na konkurz a oddlženie (oddlžovacie konanie). Správanie posudzuje v rovine ekonomickej, osobných pomerov a podľa súčinnosti poskytnutej v oddlžovacom konaní. Súd zvažuje celkové správanie sa dlžníka po oddlžení, či využil novú šancu alebo pokračuje v zadlžovaní. Pri nepoctivom zámere súd skúma správanie sa dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie a po jeho podaní, pričom skúma naplnenie konkrétnej skutkovej podstaty ustanovenia § 166g ods. 2 ZKR.
28. Vychádzajúc z vyššie prezentovaných a uvedených úvah dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia podmienok pre zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovanej. Súd nemal preukázané nepoctivé konanie žalovanej, ani úmysel poškodiť veriteľov. Vyhodnotením dôkazov dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal dostatočným spôsobom existenciu zákonných dôvodov na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočností uvedených v žalobe, v konaní nepreukázal, že by došlo k nepoctivému zámeru žalovanej. Súd preto žalobu zamietol ako podanú nedôvodne.
29. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko bola žalovaná v konaní plne úspešná, keďže súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, priznal jej voči neúspešnému žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania, pričom o ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave v dvoch rovnopisoch (§ 357 písm. m/ CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.