Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoCsp-19-2020.pdf
PDF · 78.1 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoCsp/19/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: S.. B. E., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XX, XXX XX H. D., adresa na doručovanie R. X, XXX XX Z., o zaplatenie 303,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 11Csp/179/2019-92 z 1. júla 2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 182,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 182,36 eur od 4. marca 2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu a žalovaná 21. septembra 2015 uzatvorili zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 500,- eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 26,47 eur. V zmluve o pôžičke bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 27 % ročne, RPMN 27 %, priemerná RPMN 33,96 % a termín konečnej splatnosti september 2017. Právny predchodca žalobcu listom z 29. decembra 2016 vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok a listom z 26. februára 2017 vyhlásil okamžitú splatnosť všetkých splátok a vyzval žalovanú na úhradu celej dlžnej sumy v súlade s obchodnými podmienkami. Žalovaná uhradila 317,64 eur.
3. Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej na základe zmluvy o pôžičke peňažné prostriedky vo výške 500,- eur a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver žalobcovi splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 26,47 eur. Žalovaná uhradila 317,64 eur. Právny predchodca žalobcu úver zosplatnil.
4. S poukazom na úrokovú sadzbu dohodnutú v zmluve o pôžičke vo výške 27 % ročne a na úrokovú sadzbu vo výške 10,75 % ročne, za ktorú banky poskytovali porovnateľné úvery v rozhodnom období, súd prvej inštancie posúdil úrokovú sadzbu dohodnutú v zmluve ako priečiacu sa dobrým mravom, teda ako absolútne neplatnú a preto považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 500,- eur a žalovaná zaplatila 317,64 eur, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 182,36 eur. Úrok z omeškania žalobcovi priznal od 4. marca 2017.
5. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 1 ods. 2 v znení účinnom do 31. mája 2014, § 2 písm. a), b) v znení účinnom do 30. novembra 2011, § 9 ods. 1, 2 v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, § 11 ods. 1 v znení účinnom od 23. decembra 2015, § 11 ods. 2, 3 v znení účinnom od 1. januára 2017 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 39, § 52 ods. 1 v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, § 52 ods. 2 v znení účinnom do 31. marca 2015, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, § 53 ods. 4, § 54 ods. 1 v znení účinnom do 12. júna 2014, § 54 ods. 2 v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, § 524 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Úrok z omeškania priznal prvoinštančný súd žalobcovi odkazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
6. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 2 CSP a s ohľadom na úspech žalobcu v rozsahu 60 %, priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %.
7. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania odvolanie žalobca. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Tvrdil, že navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dohodnutý úrok v sadzbe 27 % ročne, pričom hodnota priemernej RPMN pre úvery so splatnosťou od 1 do 5 rokov za druhý štvrťrok 2015 zverejnená v Súhrnných informáciách a údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk predstavovala 13,50 %, v dôsledku čoho je v súlade s právnymi predpismi najvyššia prípustná výška odplaty 27 %. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi 121,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 121,26 eur od 4. marca 2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a prizná mu proti žalovanej nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.
8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v súdom určenej lehote nevyjadrila.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolania žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred rozhodnutím.
10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
12. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:
13. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1MCdo/1/2009 z 31. júla 2009, v ktorom súd vyslovil právny názor, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.
14. Odvolací súd z údajov uverejnených na webovom sídle Národnej banky Slovenska zistil, že výška úrokovej sadzby z obdobných úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny v rozhodnom období bola 12,11 % ročne. S ohľadom na túto skutočnosť výška úrokov dohodnutá v zmluve o pôžičke predstavuje viac ako dvojnásobok výšky úrokovej sadzby, za ktorú banky poskytovali úvery v rozhodnom čase, v dôsledku čoho je dohoda o výške úroku z úveru v rozpore s dobrými mravmi, a teda je absolútne neplatná.
15. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania.
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaná ako sporová strana mala v odvolacom konaní plný úspech, teda má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).