Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Ek-211-2017.pdf
PDF · 120.91 KB
Case nature
Subarea
12Ek/211/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Coin Collectors s.r.o., IČO: 50710915, so sídlom: Novoť 157, 029 55 Novoť, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš s.r.o., IČO: 52 262 821, so sídlom: Martina Granca 3, 841 02 Bratislava, v mene ktorej koná konateľ: JUDr. Peter Bartoš, advokát, proti povinnému: M.. D. X., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: I. XXXX/X, XXX XX H. C., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ivana Remšíková, s.r.o., IČO: 50 750 810, so sídlom: Holubyho 35, Pezinok 902 01, v mene ktorej koná konateľka JUDr. Ivana Remšíková, advokátka, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Marcela Zummerová, so sídlom exekútorského úradu: ul. kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. 196EX 166/17, o vymoženie 2.394,51 eur s príslušenstvom, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/211/2017 zo dňa 30. apríla 2020, takto
rozhodol:
Sťažnosť povinného z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/211/2017 zo dňa 30. apríla 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd vo výroku I. vyhovel námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora a vo výroku II. zrušil upovedomenie o zastavení exekúcie.
2. Súd vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.11.2017 domáhal od povinného vymoženia istiny 2.394,51 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného ad hoc rozhodcom rozhodcovského súdu Ing. Milošom Valachom dňa 14.08.2017, sp. zn. RD/151/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.08.2017 (ďalej tiež ako „exekučný titul“). Súd dňa 23.11.2017 vykonaním exekúcie poveril súdnu exekútorku Mgr. Marcelu Zummerovú, so sídlom Kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce (ďalej len „súdny exekútor“). Dňa 24.10.2019 vydal súdny exekútor Upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) č. 196EX 166/17-54 z dôvodu, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 37OdK/411/2019 zo dňa 03.09.2019 vyhlásil konkurz na majetok povinného (ďalej len „upovedomenie o zastavení exekúcie“). V upovedomení o zastavení exekúcie zároveň vyzval oprávneného na úhradu výdavkov v zmysle § 61n ods. 3 Exekučného poriadku vo výške 72,00 eur.
3. Oprávnený podal v 15-dňovej zákonnej lehote námietky voči upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora, v ktorých žiadal, aby exekučný súd jeho námietkam vyhovel a zrušil upovedomenie súdneho exekútora o zastavení exekúcie. Podanie námietok odôvodnil tým, že pohľadávka oprávneného je v súlade s § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „ZoKR“) pohľadávkou nedotknutou, nakoľko v prípade pohľadávky oprávneného ide o náhradu škody spôsobenú úmyselným
konaním povinného, čo konštatoval aj rozhodcovský súd v predloženom exekučnom titule, ktorým je súd plne viazaný. Doplnil, že náhrada škody voči fyzickej osobe štatutára spoločnosti dlžníka je podľa § 135a a § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka vždy škoda, ktorá bola spôsobená úmyselným konaním štatutára spoločnosti dlžníka.
4. Súd po preskúmaní námietok oprávneného proti upovedomeniu dospel k záveru, že oprávnený si v exekučnom konaní uplatňuje oddlžením nedotknutú pohľadávku v zmysle § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR, podľa ktorého oddlžením povinného nie je dotknutá ani pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky. Svoj záver odôvodnil tým, že pohľadávka priznaná oprávnenému exekučným titulom voči povinnému bola uplatnená podľa § 135a ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) rozhodcovský súd uviedol, že povinný ako konateľ spoločnosti spôsobil škodu úmyselným konaním, preto exekučný súd je týmto právnym názorom viazaný a nemôže o tejto otázke už rozhodnúť inak, dokonca rozdielne, ako už bolo o nej rozhodnuté v exekučnom titule. Doplnil, že náhrada škody voči fyzickej osobe štatutára spoločnosti dlžníka podľa § 135a ods. 5 a § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka je vždy škoda, ktorá bola spôsobená úmyselným konaním štatutára spoločnosti dlžníka. Všetky rozhodnutia štatutára spoločnosti dlžníka tento vykonal úmyselne. Pokiaľ tieto rozhodnutia viedli k úpadku spoločnosti a z toho dôvodu k vzniku nedobytných pohľadávok veriteľov spoločnosti, vznikla veriteľovi úmyselná škoda. Vo vzťahu k nedotknutým pohľadávkam nemá oddlženie žiadne právne účinky, sú z konkurzu vylúčené a je voči nim možné viesť exekúciu. Na podporu svojich záverov poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 63/2019 zo dňa 19.11.2019.
5. Voči obom výrokom vyššie konštatovaného uznesenia vyššieho súdneho úradníka podal povinný dňa 15. 06. 2020 v zákonom stanovenej lehote sťažnosť (napadnuté uznesenie bolo povinnému doručené dňa 29. 05. 2020). V podanej sťažnosti povinný namietal, že zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti pri výkone jeho funkcie je koncipovaná na princípe objektívnej zodpovednosti a konateľ tak zodpovedá za vzniknutú škodu bez ohľadu na to, či ju spôsobil úmyselným konaním alebo nie. Úmyselná forma zavinenia pri porušení povinnosti konateľa sa nevyžaduje. Porušenia povinnosti sa môžu členovia štatutárnych orgánov dopustiť tak úmyselným ako i nedbanlivostným konaním (nekonaním). Vzhľadom na existenciu objektívnej zodpovednosti konateľa za škodu preto v konaní o náhradu škody podľa § 135a Obchodného zákonníka (na rozdiel napr. od trestného konania) je právne irelevantné (a preto sa bez ďalšieho ani neskúma), či z pohľadu škodového konania štatutárneho orgánu išlo o zavinenie nedbanlivostné alebo úmyselné. Skúmať formu zavinenia konateľa by bolo v tomto type konania nadbytočné a nehospodárne. V rozhodcovskom konaní, z ktorého vzišiel v tomto prípade exekučný titul, sa podľa povinného úmysel povinného spôsobiť oprávnenému škodu neskúmal a ani nepreukázal. Povinný v tejto súvislosti zdôraznil, že nebol v tomto konaní napokon ani len vypočutý a rozhodlo sa v jeho neprítomnosti.
6. Povinný nesúhlasil ani s tým záverom súdu, že každá škoda spôsobená štatutárom spoločnosti je vždy škodou spôsobenou úmyselne. Ak podľa súdu všetky rozhodnutia štatutára spoločnosti dlžníka tento vykonal úmyselne a preto pokiaľ tieto rozhodnutia viedli k úpadku a vzniku nedobytných pohľadávok veriteľov spoločnosti, vzniká veriteľovi úmyselná škoda, túto argumentáciu považuje povinný za nesprávnu, nelogickú a nesúladnú s definíciou úmyselného zavinenia. Otázku formy zavinenia upravuje len Trestný zákon (§ 15 Trestného zákona), no analogicky ju možno uplatniť pre iné prípady skúmania formy zavinenia. Trestný zákon za úmyselné zavinenie považuje situáciu, kedy páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť chránený záujem, alebo vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre tento prípad bol s tým uzrozumený. Konateľ konajúci v mene spoločnosti robí všetky svoje rozhodnutia úmyselne, no jeho úmysel smeruje len k samotnému konaniu. Právne relevantný však v tomto kontexte nie je úmysel urobiť nejaký úkon (napr. uzavrieť zmluvu) ale úmysel spôsobiť svojim konaním škodu. Len tento úmysel a jeho preukázanie v konkrétnej veci môže viesť k úsudku, že zavinenie vzniknutej škody bolo úmyselné. Je nepochybné, že škoda spôsobená úmyselne (napr. trestným činom, kde úmysel je zväčša súčasťou jeho skutkovej podstaty) alebo škoda spôsobená na zdraví (ochrana života a zdravia) je z hľadiska chránených záujmov postavená na roveň pohľadávke na výživnom (ochrana záujmov dieťaťa). Nemožno však na ich úroveň postaviť (a teda z režimu oddlženia vylúčiť) každú škodu spôsobenú rizikovým podnikateľským rozhodnutím konateľa (ak sa samozrejme nepreukáže úmysel poškodiť veriteľa), kedy podnikateľ v obchodnom styku mnohokrát čelí situáciám, kedy nie je možné vopred jednoznačne vyhodnotiť úspešnosť napr. určitej investície alebo projektu.
7. Ďalej povinný poukázal na skutočnosť, že aj keď rozhodcovský súd z nejakého dôvodu vyjadril v odôvodnení rozsudku svoj úsudok o úmyselnom konaní povinného, exekučný súd nie je týmto posúdením nijako viazaný. Záväzný charakter má vždy len výrok právoplatného rozhodnutia (§ 228 CSP), nie jeho odôvodnenie, súd je viazaný len rozhodnutiami (ich právoplatnými výrokmi) uvedenými v § 193 CSP, čo nie je tento prípad. Ak aj rozhodcovský súd v konaní o náhrade škody oprávneného skúmal úmysel povinného spôsobiť veriteľovi spoločnosti škodu a táto otázka je prejudiciálnou v tomto (exekučnom) konaní, táto otázka na to, aby bola pre exekučný súd záväzná, by musela byť v predchádzajúcom súdnom (rozhodcovskom) konaní, právoplatne skončenom, priamym predmetom sporu a musela by byť posúdená vo výroku rozsudku (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.6.2017, sp. zn. 3Cdo 115/2016). Súd je viazaný len výrokom rozsudku, nie jeho odôvodnením, riešenie ostatných otázok, s ktorými sa súd musel v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať, preto nie je pre súd v inej veci záväzné.
8. Nález Ústavného súdu SR č. 63/2019, ktorým súd argumentuje v napadnutom uznesení, podľa povinného nijako neprisvedčuje tvrdeniam oprávneného o tom, že každá škoda spôsobená konateľom, za ktorú tento interne zodpovedá, je škodou úmyselnou. V predmetnom náleze ústavný súd vytýka okresnému súdu len to, že nereagoval na námietku sťažovateľa a nevysporiadal sa s tým, či z hľadiska posúdenia pohľadávky ako „nedotknutej“ oddlžením je relevantné, ak rozhodcovský súd v odôvodnení rozsudku konštatuje určitú formu zavinenia.
9. Povinný ďalej doplnil, že ako konateľ obchodnej spoločnosti CR LOGISTICS s.r.o., konal po celý čas pôsobenia v spoločnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v jej záujme. Obchodná spoločnosť sa v dôsledku množstva svojich neuspokojených pohľadávok (pre informáciu súdu predložil zoznam pohľadávok ku dňu 25.9.2014, kedy bol robený zoznam majetku z dôvodu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu), dostala do situácie, kedy nie vlastnou vinou nebola schopná riadne a včas uhrádzať svoje záväzky. Povinný ako konateľ spoločnosti podal návrh na vyhlásenie konkurzu (bol vedený Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 31K/2/2015), no spoločnosť v tom čase už nedisponovala ani majetkom na náhradu trov konkurzu, dokonca ani len financiami na úhradu preddavku. K neuhradeniu pohľadávky oprávneného rozhodne nedošlo takým konaním povinného, ktorým chcel úmyselne spôsobiť veriteľovi škodu. Ak oprávnený tvrdí opak, je povinný uvedené preukázať, resp. v tomto exekučnom konaní doložiť - napr. rozsudkom vydaným v trestnom konaní, ktorým by došlo k odsúdeniu povinného za úmyselný trestný čin.
10. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti zo dňa 13. 07. 2020 poukázal na skutočnosť, že konajúci súd napadnutým uznesením rozhodol v súlade s Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 63/2019-59 zo dňa 19.11.2019, ktorý vyslovil, že pri posúdení otázky zavinenia pri vzniku škody je potrebné vždy brať do úvahy skutkové zistenia uvedené v odôvodnení rozhodcovského rozsudku. Podľa oprávneného pokiaľ rozhodcovský súd v odôvodnení rozhodcovského rozsudku uvedie, že povinný ako štatutár spoločnosti dlžníka spôsobil úmyselnú škodu v súlade s § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, tak sa jedná o nedotknutú pohľadávku v zmysle § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze. Pri hľadaní odpovede na to, či exekvovaná pohľadávka je, alebo nie je pohľadávkou nedotknutou, by mal dať odpoveď samotný exekučný titul. Iba v prípade, že by v exekučnom titule táto otázka nebola vôbec posudzovaná, tak by vznikla právomoc súdneho exekútora, resp. exekučného súdu o takejto otázke osobitne rozhodnúť. Pokiaľ rozhodcovský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia potvrdil, že žalovaný spôsobil žalobcovi ako štatutár spoločnosti dlžníka škodu úmyselným konaním, sú týmto právnym názorom rozhodcovského súdu viazaní exekútor aj exekučný súd a nemôžu o tejto otázke už rozhodnúť inak, hypoteticky dokonca rozdielne, ako už bolo o nej rozhodnuté v exekučnom titule. Pohľadávka oprávneného vznikla titulom náhrady škody podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka úmyselným a nepoctivým konaním povinného ako štatutára spoločnosti CR LOGISTICS s.r.o. Podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. je vymáhaná pohľadávka tzv. nedotknutou pohľadávkou, ktorá aj po vyhlásení (ukončení) oddlžovacieho konkurzu povinného je naďalej exekučne vymáhateľná.
11. Podľa § 61n ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie.
12. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania
13. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
14. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
15. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
16. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
17. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
18. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
19. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že nedostatok predpísaných náležitostí sťažnosti nebráni jej vecnému prejednaniu (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.
20. Z rozhodcovského rozsudku vydaného ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom sp. zn. RD/151/2017 zo dňa 14. 08. 2017, ktorý podľa potvrdenia rozhodcovského súdu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21. 08. 2017 (ďalej len „exekučný titul“), súd považoval za zistené, že ním v spore oprávneného vystupujúceho v procesnej pozícii žalobcu proti povinnému vystupujúcemu v procesnej pozícii žalovaného, súd uložil povinnému zaplatiť oprávnenému na účet jeho právneho zástupcu dlžnú sumu vyplývajúcu z náhrady škody v sume 2 395,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25% ročne zo sumy 600,- eur odo dňa 02. 04. 2014 do zaplatenia istiny, vo výške 18,25% ročne zo sumy 384,- eur odo dňa 02. 04. 2014 do zaplatenia istiny, vo výške 18,25 eur ročne zo sumy 366,- eur odo dňa 24. 04. 2014 do zaplatenia a vo výške 18,25 % ročne zo sumy 258,- eur odo dňa 24. 04. 2014 do zaplatenia istiny, trovy právneho zastúpenia v sume 330,27 eur a náhradu trov rozhodcovského konania RD/151/2017 v sume 276,- eur.
21. Z obsahu exekučného titulu súd zistil, že v ňom rozhodcovský súd dospel k záveru, že cit.: „Pokiaľ si obchodná spoločnosť objedná tovar, alebo služby, na ktorých úhradu nemá vlastné finančné zdroje a tiež nemá iné garancie riešenia úhrady svojho záväzku, tak štatutár spoločnosti nekonal s odbornou starostlivosťou. Takýmto konaním, že spoločnosť, za ktorú koná, uviedol do stavu bezradného
dlžníka, tak spôsobil svojej spoločnosti škodu a dopustil sa úmyselného konania v rozpore s odbornou starostlivosťou.“
22. V Obchodnom vestníku č. 193/2019 vydanom dňa 07.10.2019 bolo zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 37OdK/411/2019, ktorým tento súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: Ing. Miroslav Tirpák, nar. 05.04.1966, Dúhová 1625/4, 900 26 Slovenský Grob, konkurz uznal za hlavné insolvenčné konanie, ustanovil správcu: K.R.E. konkurzy a reštrukturalizácie, v.o.s., so sídlom kancelárie Zelená 2, 811 01 Bratislava, zn. správcu: S1716, dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), a to v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.
23. Podľa Upovedomenia o zastavení exekúcie a Výzvy na zaplatenie náhrady výdavkov č.k. 196EX 166/17-54 zo dňa 24.10.2019 vydanými súdnym exekútorom, súdny exekútor v súlade s ust. § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vydal upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu, že Okresný súd Bratislava I Uznesením č.j. 37 OdK/411/2019 zo dňa 03.09.2019 vyhlásil konkurz na majetok povinného. Zároveň v súlade s ust. § 61n ods. 3 Exekučného poriadku vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2 v spojení s ust. § 199c ods. 1 Exekučného poriadku) vo výške 60,00 eur + DPH = 72,00 eur v lehote 5 dní odo dňa doručenia tohto upovedomenia na účet súdneho exekútora.
24. Podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 167f ods. 1, ods. 2 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
26. Podľa § 166c ods. 1 ZoKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka.
27. Zákonodarca v ust. § 166c ZoKR vymedzil kategóriu nárokov, ktoré by napriek oddlženiu dlžníka mali byť ich veriteľovi zachované. Je tak možné konštatovať, že oddlženiu (účinku nevymáhateľnosti) podliehajú v zásade všetky pohľadávky veriteľov, ktoré si prihlásili do konania, alebo ktoré si do konania prihlásiť mohli s výnimkami, ktoré sú vyvážené pomerovaním s inými záujmami, ktoré majú podľa zákonodarcu prednosť alebo väčšiu dôležitosť pred účelom oddlžovacieho konkurzu, ktorým je riešenie úpadku dlžníka. Ide o pohľadávky, ktorých sa oddlženie netýka a sú zachované v celom rozsahu, pričom je právne irelevantné, či si veriteľ v konkurze takúto pohľadávku prihlási, zákon zachováva ich vymáhateľnosť v celom rozsahu počas oddlžovacieho konania a aj po jeho skončení. Úlohou sťažnostného súdu bolo s poukazom na uplatnené dôvody sťažnosti povinného ako aj dôvody zrušenia upovedomenia o zastavení exekúcie napadnutým uznesením v súlade s § § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zodpovedať otázku, či pohľadávka oprávneného vymáhaná voči povinnému v tomto exekučnom konaní je pohľadávkou oddlžením povinného nedotknutou v zmysle ust. § 166c ods. 1 ZoKR, pri ktorej nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu
na majetok povinného podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 1, ods. 2 ZoKR. Do katalógu oddlžením nedotknutých pohľadávok zákonodarca v ust. § 166c ods. 1 písm. d) ZoRK zahrnul aj pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky. Preto sa sťažnostný súd vo väzbe k dôvodom sťažnosti povinného zaoberal tým, či je správny záver súdu prijatý v preskúmavanom rozhodnutí, že vymáhaná pohľadávka má charakter pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním a preto je možný jej nútený výkon aj potom, čo bol povinný oslobodený od platenia pohľadávok zahrnutých do oddlženia.
28. Súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že v odôvodnení exekučného titulu rozhodcovský súd uviedol, že povinný ako konateľ spoločnosti spôsobil škodu úmyselným konaním, preto exekučný súd je týmto právnym názorom viazaný a nemôže o tejto otázke už rozhodnúť inak, dokonca rozdielne, ako už bolo o nej rozhodnuté v exekučnom titule. Z týchto dôvodov považoval za preukázané, že v danom prípade sa jedná o pohľadávku vymedzenú v § 166c ods. 1 písm. d) ZoRK, ktorá je oddlžením povinného nedotknutá.
29. Naproti tomu povinný v podanej sťažnosti zaujal právny názor, že posúdenie formy zavinenia vo vzťahu ku škodovému konaniu nebolo pre posúdenie prípadu rozhodcovským súdom nijako významné, keďže zodpovednosť konateľa za spôsobenú škodu podľa § 135a Obchodného zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Úmysel povinného spôsobiť spoločnosti škodu s odkazom na cit. ustanovenie nemal byť a nebol zo strany rozhodcovského súdu skúmaný a ani preukázaný. Aj keď rozhodcovský súd z nejakého dôvodu vyjadril v odôvodnení rozsudku svoj úsudok o úmyselnom škodovom konaní povinného, exekučný súd nie je týmto posúdením nijako viazaný. Záväzný charakter má vždy len výrok právoplatného rozhodnutia (§ 228 CSP), nie jeho odôvodnenie, súd je viazaný len rozhodnutiami (ich právoplatnými výrokmi) uvedenými v § 193 CSP, čo nie je tento prípad.
30. Sťažnostný súd preto konštatuje, že posúdenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia v danom prípade závisí aj na posúdení otázky procesného práva, či exekučný súd je viazaný právnym posúdením charakteru judikovanej pohľadávky zo strany rozhodcovského súdu ako pôvodcu exekučného titulu.
31. Vo všeobecnosti súd k nastoleným právnym otázkam uvádza, že civilné sporové konanie sa rozpadá na dva samostatné úseky, a to na konanie nachádzacie (vykonávané pred všeobecným súdom alebo súdom rozhodcovským) a konanie vykonávacie (exekučné). V rámci nachádzacieho konania súd rozhoduje o spore, ktorý vznikol medzi jeho účastníkmi a výsledkom jeho rozhodovacej činnosti je exekučný titul. Pokiaľ sa účastník takéhoto nachádzacieho konania domnieva, že rozhodnutie nie je správne, eventuálne spravodlivé, prípadne že v konaní došlo k závažným procesným pochybeniam konajúceho súdu, môže sa domáhať svojej ochrany opäť len v konaní nachádzacom. Pokiaľ rozhodnutie súdu v základnom konaní nadobudne právoplatnosť a stane sa vykonateľným, môže sa oprávnený účastník domáhať vynútenia splnenia judikovanej povinnosti v exekučnom konaní, ktoré je však samostatným úsekom konania. To v praxi znamená, že exekučný titul je predpokladom pre nariadenie exekúcie, nie je však predmetom prieskumu (posudzovania jeho správnosti lebo nesprávnosti) zo strany exekučného súdu. Vo vykonávacom konaní už preto nie je priestor k revízii skutkových zistení, na ktorých súd v základnom konaní postavil svoje rozhodnutie. Vykonávacie konanie totiž neslúži na nachádzanie práva, ale jeho činnosť ako aj rozhodovacia právomoc smeruje výhradne k presadeniu už zisteného práva. Exekučné konanie predstavuje druhú, vykonávaciu fázu civilného procesu, čím sú determinované aj rozdielne procesné princípy uplatňované v rámci týchto dvoch konaní. Tento úmysel zákonodarcu bol zakotvený aj v § 200 CSP, podľa ktorého sa na exekučné konanie použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. V exekučnom konaní zákonodarca prostredníctvom tohto ustanovenia vylúčil tieto typické prostriedky sporového kontradiktórneho procesu, ktorých aplikácia podľa vyššie prezentovaného účelu tohto konania nie je pre tento druh konania vhodná. Preto exekučný súd zásadne nemá možnosť, aby posúdil právny charakter priznaného plnenia inak, než v súlade s odôvodnením exekučného titulu. Skutkové zistenia a ich hmotnoprávne posúdenie zo strany rozhodcovského súdu totiž vytvárajú funkčnú jednotu, a preto nie je reálne možné, aby exekučný súd bez toho, aby mohol doplniť alebo upresniť skutkové zistenia súdu konajúceho v základnom konaní, uzavrel, že nárok uplatnený oprávneným pred rozhodcovským súdom rozhodcovský súd posúdil nesprávne, prípadne mal byť posúdený inak.
32. Keďže konanie exekučné nadväzuje na základné konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, exekučný titul je z tohto dôvodu nutné pre účely jeho nútenej realizácie vnímať komplexe aj pri posudzovaní, aký je právny dôvod vzniku exekvovanej pohľadávky, resp. aký charakter jej z pohľadu ust. § 166a, § 166b či § 166c ods. 1 ZoKR rozhodcovský súd priznal. Toto posúdenie nevyplýva z výroku exekučného titulu, ale z jeho odôvodnenia, ktoré ale spolu tvoria jeden celok. Ak by exekučný súd nerešpektoval skutkový stav a jeho právne posúdenie zo strany rozhodcovského súdu, došlo by k zotretiu rozdielu medzi nachádzacím a exekučným konaním, ktorý je ale nevyhnutné zachovať najmä vzhľadom na rozdielnu úlohu týchto dvoch na seba nadväzujúcich konaní. Záver, že exekučný súd má rešpektovať i nachádzacím súdom zistený právny charakter pohľadávky, preto vyplýva najmä z účelu vykonávacieho konania, ktoré nie je určené na autoritatívne nachádzanie práva.
33. Nie je preto správna argumentácia povinného, že pre exekučný súd má záväzný charakter vždy len výrok právoplatného rozhodnutia (§ 228 CSP), nie jeho odôvodnenie, súd je viazaný len rozhodnutiami (ich právoplatnými výrokmi) uvedenými v § 193 CSP. Takúto interpretáciu citovaných procesných ustanovení vo vzťahu k exekučnému súdu pri výkone exekučného titulu napokon ani nie je možné použiť, keďže vzťah medzi súdom konajúcim v základnom konaní a exekučným súdom je iný, pretože sa jedná v zásade o jedno konanie, jeden proces, vnútorne stratifikovaný na konanie základné (nachádzacie) a konanie exekučné (vykonávacie). Z uvedených dôvodov exekučný súd musí vychádzať z exekučného titulu, je ním viazaný a musí preto rešpektovať aj odôvodnenie exekučného titulu, ak je v ňom obsiahnutá odpoveď na otázku, či sa prisúdená pohľadávka stala alebo nestala následkom oddlženia povinného nevymáhateľnou. Sťažnostný súd preto uzatvára, že je správny záver súdu v preskúmavanom rozhodnutí, že exekučný súd je (zásadne) viazaný právnym posúdením uplatneného nároku v exekučnom titule.
34. Z uvedených dôvodov aj sťažnostný súd dospel k záveru, že právny spor medzi oprávneným a povinným o tom, či škoda bola povinným spôsobená úmyselne, nastolený pred exekučným súdom v konaní o námietkach oprávneného proti uzneseniu o zastavení exekúcie, bol s konečnou platnosťou vyriešený pred rozhodcovským súdom, ktorý v zmysle obsahu exekučného titulu dospel k záveru, že povinný svojím úmyselným konaním v rozpore s odbornou starostlivosťou spôsobil spoločnosti škodu. Pokiaľ povinný s týmto záverom rozhodcovského súdu polemizuje v podanej sťažnosti, je zrejmé, že sa tak vo svojej podstate domáha vecného prieskumu exekučného titulu per se, ktorý však v exekučnom konaní nie je prípustný. Tvrdenia povinného pred exekučným súdom, že škodu nespôsobil úmyselne, preto neobstoja, pretože zásadne platí, že relevancia všetkých skutočností, ktoré povinný mohol uplatniť pred súdom v základnom konaní, skončila nadobudnutím právoplatnosti exekučného titulu. Bez právneho významu sú aj jeho tvrdenia, že vzhľadom na existenciu objektívnej zodpovednosti konateľa za škodu (bez ohľadu na formu zavinenia) preto v konaní o náhradu škody podľa § 135a Obchodného zákonníka (na rozdiel napr. od trestného konania) je právne irelevantné (a preto sa bez ďalšieho ani neskúma), či z pohľadu škodového konania štatutárneho orgánu išlo o zavinenie nedbanlivostné alebo úmyselné, keďže z obsahu exekučného titulu je zrejmé, že sa súd formou zavinenia povinného na vzniku škody zaoberal a formu zavinenia následne aj posúdil. Exekučný súd je viazaný predloženým exekučným titulom a jeho skutkovými a právnymi závermi bez možnosti jeho meritórneho prieskumu, pričom ani prípadné vady (aj v podobe prípadných nesprávnych skutkových zistení a z nich vyvodených právnych záverov) základného konania sa do exekučného konania neprenášajú.
35. Je potrebné ďalej doplniť, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011).
36. Z výkladu súvisiacich právnych noriem a zistení sťažnostného súdu vyplýva, že preskúmavané rozhodnutie je z hľadiska uplatnených sťažnostných dôvodov vecne správne. Pokiaľ súd v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že v odôvodnení exekučného titulu rozhodcovský súd uviedol, že povinný ako konateľ spoločnosti spôsobil škodu úmyselným konaním, preto exekučný súd je týmto právnym
názorom viazaný a nemôže o tejto otázke už rozhodnúť inak, dokonca rozdielne, ako už bolo o nej rozhodnuté v exekučnom titule a preto považoval za preukázané, že sa v danom prípade jedná o oddlžením nedotknutú pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky v zmysle § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR, ktorú je možné aj naďalej vymáhať v prebiehajúcom exekučnom konaní, takéto rozhodnutie je vecne správne. Správne preto postupoval súd, keď v napadnutom uznesení upovedomenie súdneho exekútora o zastavení exekúcie zrušil podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, keďže v posudzovanom prípade nevznikol dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 1, ods. 2 ZoKR a s poukazom na § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR. Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ súd vyhovie námietkam oprávneného a zruší upovedomenie o zastavení exekúcie vydané súdnym exekútorom pre neexistenciu dôvodu na zastavenie exekúcie, svoj zákonný podklad stráca aj výzva súdneho exekútora na zaplatenie náhrady výdavkov adresovaná oprávnenému (§ 61n ods. 4 Exekučného poriadku).
37. Sťažnostný súd sa na strane druhej priklonil k názoru povinného, podľa ktorého je nesprávny ten záver súdu, že náhrada škody voči fyzickej osobe štatutára spoločnosti podľa § 135a ods. 5 a § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka je vždy škoda, ktorá bola spôsobená úmyselným konaním štatutára spoločnosti. Zavinenie vo všeobecnosti možno charakterizovať ako psychický vzťah škodcu vo vzťahu k svojmu konaniu a ku škode ako následku takéhoto konania. Je založené na zložke intelektuálnej (zložka vedenia), ktorá zahŕňa vnímanie konajúcej osoby vo vzťahu k predmetom, javom, či procesom na podklade jej znalostí a skúseností a na zložke vôľovej, ktorá zahŕňa chcenie vlastným protiprávnym úkonom spôsobiť škodu alebo uzrozumenie, že svojím protiprávnym konaním škodu spôsobí. Tieto zložky sú prejavené v rozhodnutí konať určitým spôsobom. Zavinenie môže mať buď formu úmyslu alebo nedbanlivosti (vymedzenie zakotvené v §15, § 16 Trestného zákona je použiteľné na celý právny poriadok). Je zrejmé, že nie každé škodové konanie štatutárneho orgánu spoločnosti možno hodnotiť ako úmyselné. Ako správne uviedol povinný, vo všeobecnosti vecnú správnosť konania podnikateľa, jeho súladnosť s odbornou starostlivosťou a dobrou vierou v jeho správnosť je potrebné hodnotiť vždy na podklade konkrétnych okolností prípadu aj s prihliadnutím na podnikateľské riziko, ktoré podnikateľ pri uzatváraní obchodov podstupuje. Nie je možné preto uzavrieť, že s každým škodovým konaním konateľa obchodnej spoločnosti je vždy spojený aj úmysel konateľa spôsobiť spoločnosti škodu, resp. uzrozumenie, že takýmto konaním bude spoločnosti spôsobená škoda. Inak by ani zakotvenie objektívnej zodpovednosti (t.j. zodpovednosti bez ohľadu na formu zavinenia) v § 135a Obchodného zákonníka nemalo právny význam. Keďže ale nosná právna argumentácia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka je správna, nesprávnosť týchto záverov nemala vplyv na správnosť ním prijatého rozhodnutia ako celku.
38. Súd preto sťažnosť povinného postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
39. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať osobitné dokazovanie k skutkovým okolnostiam, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre zákonné rozhodnutie. Povinný v konaní netvrdil a ani nepreukázal žiadne také skutočnosti, ktoré by si vyžadovali doplnenie skutkových zistení, resp. doplnenie dokazovania a ani žiadne iné dôkazné prostriedky neoznačil a doplnenie dokazovania v žiadnom smere nežiadal. Súd v tejto súvislosti opätovne akcentuje, že viazanosť súdu exekučným titulom vylučuje vykonanie dokazovania ohľadom správnosti záverov súdu prezentovaných v exekučnom titule a preto v tomto smere ani dokazovanie exekučným súdom nemohlo byť vedené. Je potom zrejmé, že rozhodovacia činnosť v danom prípade spočívala výlučne v právnom posúdení veci, bez potreby vykonania dokazovania na pojednávaní.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).