Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Cob-11-2024.pdf
PDF · 119.62 KB
Case nature
Subarea
1Cob/11/2024
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: 1/ Motor Group Poprad, spol. s r.o., so sídlom Partizánska 102/4447, 058 01 Poprad, IČO: 36 482 242, právne zastúpeného: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029 a žalobcu: 2/ A. B. C., B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. F., právne zastúpeného: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: 1/ Mercedes-Benz Slovakia s. r. o., so sídlom Einsteinova 33, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 780 754, právne zastúpenému: Lansky, Ganzger, Jacko & Partner, s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 851 710, a proti žalovanému: 2/ Motor-Car Wiesenthal & Co., spol. s r.o., so sídlom Tuhovská 5, 831 07 Bratislava, IČO: 35 828 153, právne zastúpenému: Soňa Hekelová,advokát,s.r.o., so sídlom Panenská 8, 811 03 Bratislava, IČO: 42 267 749, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 75Cb/77/2023 - 314 zo dňa 08.01.2024, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 75Cb/77/2023 - 314 zo dňa 08.01.2024 v napadnutom zamietajúcom výroku (prvý výrok) p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c) a písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a druhým výrokom uložil žalobcom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 16,50 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia, a to s poukazom na § 5 ods. 1 písm. a) a § 6 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdny poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu dňa 13.12.2023 domáhali voči žalovaným 1/ a 2/, aby súd rozhodol, že: Výpoveď zo dňa 23.5.2022 Zmluvy o predaji - transportéry Mercedes - Benz zo dňa 29.10.2004 je neplatná. Výpoveď zo dňa 23.05.2022 Zmluvy o predaji - osobné vozidlá Mercedes - Benz zo dňa 29.10.2004 je neplatná. Eventuálne: Výpoveď zo dňa 23.05.2022 Zmluvy o predaji - transportéry Mercedes - Benz zo dňa 29.10.2004 je voči žalobcovi 1/ neúčinná. Výpoveď zo dňa 23.05.2022 Zmluvy o predaji - osobné vozidlá Mercedes - Benz zo dňa 29.10.2004 je voči žalobcovi 1/ neúčinná. Zároveň sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd do skončenia konania vo veci samej pozastavil účinnosť oboch výpovedí, eventuálne by uložil žalovaným povinnosť až do skončenia konania vo veci samej strpieť výkon práv a plnenie povinností žalobcu 1/ z oboch uzatvorených Zmlúv. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že do účinnosti výpovedí zostáva už len niečo vyše piatich mesiacov a nie je dôvodné predpokladať, že by súd do toho času právoplatne rozhodol
vo veci samej. Žalovaný 1/ už plánuje rozdelenie existujúcich zákazníkov žalobcu 1/ medzi dealerov v Žiline, v Banskej Bystrici a v Prešove. Možnosti žalobcu 1/ ovplyvniť to, že jeho prevádzka ku dňu 23.05.2023 bez zásahu súdu skončí, je prakticky nulová, neskoršie rozhodnutie súdu vydané v jeho prospech už môže založiť len nárok na náhradu škody, ktorej uplatnenie si vyžiada ďalší spor. Základnou zásadou pri posudzovaní dôvodnosti vydania neodkladného opatrenia je zásada proporcionality a teda, či vydaním neodkladného opatrenia nevznikne na strane povinného väčšia ujma, než aká hrozila navrhovateľovi. Obmedzenie žalovaných by nastalo iba v prípade, ak by chceli s predajom vozidiel na Slovensku úplne skončiť, čo však neprichádza do úvahy, pretože v danom prípade žalovaní v predaji vozidiel na Slovensku pokračujú aj po 23.05.2024 prostredníctvom dealerov v Žiline, Banskej Bystrici, Trnave, Trenčíne, Dunajskej Strede, Bratislave, Košiciach a v Nitre a existujúcich zákazníkov popradskej prevádzky plánujú rozdeliť medzi predajne v iných mestách, v dôsledku čoho vydaním neodkladného opatrenia nevznikne ani jednému zo žalovaných žiadna ujma. Pokračovanie v spolupráci až do konečného rozhodnutia súdu má aj sociálny rozmer, nakoľko nebude musieť dôjsť k prepusteniu zamestnancov. K otázke pasívnej legitimácie žalobcovia uviedli, že vzhľadom na existujúci právny zmätok, ktorý zo žalovaných je zmluvnou stranou predmetných zmlúv, smeruje návrh na vydanie neodkladného opatrenia voči obom žalovaným. Žalobcovia síce majú za to, že zmluvnou stranou je žalovaný 2/, nakoľko nenastala žiadna právna skutočnosť, na základe ktorej by sa mohol zmluvnou stranou stať žalovaný 1/, ktorý ale de facto v súčasnosti ako zmluvná strana vystupuje, keďže dodáva vozidlá a vedie celú komunikáciu v rámci slovenského trhu. Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu formou neodkladného opatrenia založili žalobcovia do spisu nasledovné doklady: Zmluva o predaji - transportéry Mercedes - Benz zo dňa 29.10.2004, Zmluva o predaji - osobné vozidlá Mercedes - Benz zo dňa 29.10.2004, výška obratov za roky 2020-2023, manuál MAR-202X, akceptačný list zo dňa 09.12.2019, vybrané zmluvy o dielo a faktúry, fotografie pred realizáciou projektu a po nej, oznámenie ukončenia projektu MAR 202X, list žalovaného 1/ zo dňa 10.05.2023, email zo dňa 05.12.2023, potvrdenie o stave zamestnancov, Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 20.02.2020 a výpisy z obchodného registra žalovaných 1/ a 2/ a žalobcu 1/. Zo skutkových okolností opísaných v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobcovia sa žalobou domáhajú vyslovenia neplatnosti/neúčinnosti výpovedí zo Zmlúv, teda vyslovenia neplatnosti/neúčinnosti právnej skutočnosti, kedy súd neskúma existenciu naliehavého právneho záujmu, ale výlučne to, či to hmotné právo pripúšťa (napr. žaloba na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti - § 183 Obchodného zákonníka, určenie neplatnosti dražby - § 21 ods. 2 ZoDD, žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru - § 77 Zákonníka práce a pod.).
3. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva/nároku, a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Jedným zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda osvedčenie danosti nároku žalobcu. Vo vzťahu k splneniu tohoto predpokladu je preto potrebné, aby hodnoverné osvedčenie nároku viedlo k záveru súdu, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe je vyššia než miera pravdepodobnosti jej zamietnutia (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/146/2018). V danom prípade je potrebné posudzovať dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj v kontexte prípustnosti žaloby na určenie právnej skutočnosti. Podľa pôvodnej právnej úpravy zakotvenej v Občianskom súdnom poriadku bola žaloba na určenie právnej skutočnosti prípustná v prípade, ak žalobca preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku nie je možné neodkladné opatrenie nariadiť. Súd prvej inštancie mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je z objektívneho hľadiska presvedčivý a reálne nedošlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené. Vychádzajúc z obsahu žaloby, z listinných dôkazných prostriedkov založených v spise a z právnej argumentácie žalobcov mal súd prvej inštancie za to, že predbežná ochrana nároku žalobcov by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia, keďže neosvedčili danosť svojho nároku uplatneného žalobou vo veci samej.
4. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote elektronicky s autorizáciou, ktorým navrhli, aby odvolací súd posúdil prípustnosť žaloby v znení jej zmeny, či žalobcovia osvedčili dôvodnosť nároku vo veci samej a či osvedčili potrebu
dočasnej úpravy práv medzi stranami sporu a či osvedčili hrozbu rozsiahlej, trvalej a nezvratnej ujmy, ktorá žalobcovi 1/ a nepriamo aj žalobcovi 2/ hrozí a následne aby rozhodol tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Žalobcovia majú za to, že v danej veci osvedčili dôvodnosť žaloby vo veci samej vysoko nad požadovanú mieru. V stručnosti je možné dôvodnosť žaloby vo veci samej zhrnúť do dvoch žalobných dôvodov. Podanie výpovedí Zmlúv neoprávnenou osobou a podanie výpovedí v hrubom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Obe námietky voči platnosti/účinnosti výpovedí žalobcovia podrobne odôvodnili v časti 3.1. a 3.2. žaloby a na tieto dôvody opätovne poukazujú. Súd prvej inštancie sa však v skutočnosti nezoberal hmotnoprávnou dôvodnosťou žaloby, ale výlučne jej procesnou prípustnosťou, pričom dospel k záveru, že žaloba s takto formulovaným žalobným návrhom (petitom) nie je procesne prípustná. Podľa názoru súdu prvej inštancie ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, ktorú je možné úspešne podať len vtedy, ak takéto určenie vyplýva z osobitného predpisu. A nakoľko má súd za to, že daná žaloba z týchto dôvodov nemá šancu na úspech, zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia pre neosvedčenie dôvodnosti nároku vo veci samej. Z formálnoprávneho hľadiska je možné dať súdu za pravdu v tom, že po prijatí nového CSP sa zákonodarca (z nejasných príčin) rozhodol, že určovacie žaloby rozdelí do dvoch skupín. Žaloby o určenie práva a žaloby o určenie právnej skutočnosti, pričom v druhom prípade sú stricto iure prípustné len také žaloby, ktorých podanie upravuje osobitný právny predpis. Príkladom je žaloba o neplatnosť výpovede pracovného pomeru, výpovede nájmu bytu, bezúročnosť spotrebiteľského úveru, o odporovateľnosť a mnohé ďalšie. Pokiaľ určovacia žaloba nevyplýva z osobitného predpisu, možno žalovať len o určenie práva a len vtedy, ak je na jej podaní naliehavý právny záujem. Príkladom sú žaloby o určenie vlastníckeho práva. Žalobca, ktorý neplatne stratil vlastnícke právo sa síce nemôže domáhať vyslovenia neplatnosti scudzovacej zmluvy (podľa písmena d/), ale môže sa domáhať určenia, že je vlastníkom veci (podľa písmena c/). Ihneď po prijatí nového CSP sa v odbornej verejnosti zdvihla vlna polemiky o tom, aký zmysel má vlastne toto nové delenie žalôb, keď v bežnom praktickom živote nenastala po roku 2016 žiadna taká zmena, ktorá by si takúto procesnú novotu vyžadovala. Odborná verejnosť sa dnes zhoduje v tom, že do procesného práva priniesla viac zmätku ako právnej istoty. V každom prípade ale znenie zákona je potrebné rešpektovať. Otázkou však ostáva – a to je základná otázka, ktorú kladú žalobcovia odvolaciemu súdu – či je doslovné znenie zákona potrebné rešpektovať aj vtedy, ak jeho formalistický výklad fakticky odníma žalobcovi ústavné právo na súdnu ochranu. Pokiaľ má žalobca možnosť vybrať si medzi žalobou o určenie právnej skutočnosti a žalobou o určenie práva, je všetko v poriadku a je na žalobcovi, aby si zvolil ten typ žaloby, ktorý zákon pripúšťa. Odlišná situácia však nastáva, ak žalobca prakticky nemá na výber a ak je podanie žaloby o určenie práva spojené s nesmiernou náročnosťou až nemožnosťou formulácie žalobného petitu. A presne o to ide v tomto prípade. Medzi stranami sú sporné výpovede Zmlúv o predaji vozidiel. Pokiaľ sú výpovede platné/ účinné, sú v práve žalovaní a prevádzka žalobcu 1/ patriaceho žalobcovi 2/ ku koncu výpovednej doby skončí. Opačne, pokiaľ sú neplatné/neúčinné, žalobca 1/ patriaci žalobcovi 2/ môže ďalej vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Celý spor je o tomto. Rozhodnutie súdu o platnosti/ účinnosti výpovedí rieši na 100% celý stav právnej neistoty pre všetky strany. Je ale pravdou, že podanie takejto žaloby neustanovuje žiadny osobitný predpis, nakoľko ide o neplatnosť/neúčinnosť právnych úkonov podľa všeobecných zásad obchodného práva. Ak však majú žalobcovia naformulovať žalobný petit tak, aby súd určil, či tu právo je, alebo nie je, ich situácia sa stáva obtiažnou až nemožnou. Zákonodarca pri zmene procesného poriadku totiž zjavne nepredpokladal situácie, kedy právo žalobcu v čase podania žaloby ešte trvá, ale v dôsledku konkrétnej právnej skutočnosti (výpoveď, odstúpenie), ktorá už nastala, má v budúcnosti zaniknúť. Zákonodarca ako keby počítal len s prípadmi, kedy právo žalobcu, ochrany ktorého sa žalobou domáha, zaniklo už pred podaním žaloby. So situáciou, kedy tomuto právu v čase podania žaloby ešte len porušenie hrozí, zákonodarca evidentne nepočítal. Žalobcovia však nemôžu pasívne čakať, kým ich práva zo Zmlúv zaniknú a až následne podať žalobu o určenie, že im tieto práva patria. Výsledok takého súdneho konania (hoci by bol aj pre nich priaznivý), by im nepriniesol žiadny reálny ekonomický výsledok. V zmysle zásady vigilantibus iura sa žalobcovia domáhajú ochrany svojich práv ešte pred tým, ako uplynutím výpovednej doby zaniknú a to preto, lebo právna skutočnosť, ktorá ich zánik má spôsobiť, už preukázateľne nastala. Výpovede boli podané dňa 23.05.2022. Výpovedná lehota uplynie dňa 23.05.2024. Žaloba bola podaná dňa 13.12.2024 (správne malo byť 13.12.2023 – pozn. odvolacieho súdu). V čase podania žaloby sa žalobcovia nemohli (a stále nemôžu) domáhať určenia, že žalobca 1/ je zmluvnou stranou oboch Zmlúv, alebo že mu patria práva z nich plynúce, nakoľko ku dňu podania žaloby (ako ešte aj v čase podania odvolania), je žalobca 1/ stále zmluvnou stranou a patria mu všetky práva zo Zmlúv. Jeho právo a zmluvné postavenie začne byť sporné až po 23.05.2024, avšak v dôsledku výpovedí, ktoré boli podané pred takmer dvoma rokmi. V prípade žaloby o neplatnosť výpovedí je vec procesne úplne jednoduchá – súdu nič nebráni rozhodnúť o ich neplatnosti bez ohľadu
na to, že ešte plynie výpovedná lehota. Práve naopak, rozhodnutie súdu o ich neplatnosti ešte pred uplynutím výpovednej lehoty sa javí z hľadiska ochrany práv žalobcov ako oveľa účinnejšie. Kým však neuplynie výpovedná lehota, súd len ťažko môže určiť, že žalobca 1/ je zmluvnou stranou, nakoľko do 23.05.2024 toto jeho postavenie nespochybňujú ani žalovaní. Preto je koncepcia žalobného petitu podľa § 137 písm. c) CSP nesmierne náročná, komplikovaná a hraničí so zásadami zrozumiteľnosti podania a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Preto a len preto sa za daných okolností javí realizácia súdnej ochrany podľa písmena d) podstatne vhodnejšia ako podľa písmena c). Nehovoriac už o tom, že aj keď sa žalobný petit naformuluje ako žaloba o určenie práva, prejudiciálnou otázkou, ktorú súd bude musieť tak, či onak musieť riešiť, je práve otázka právnej skutočnosti, ktorou je platnosť/ účinnosť oboch právnych úkonov. Žiadny zákon totiž nemôže predpokladať všetky situácie, ktoré súdna prax prinesie. Preto je obmedzené a formalistické aplikovanie práva v súdnom konaní vylúčené ako protiústavné. Civilný súdny poriadok o tom hovorí úplne jasne v čl. 3 a 4 základných princípov. Súd prvej inštancie mal za účelom ustálenia predmetu konania v zmysle § 129 CSP žalobcov poučiť o vadách podanej žaloby a vyzvať ich, aby ich v ním určenej lehote odstránili. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie takto nepostupoval, keď dospel k záveru, že predmetná žaloba je procesne neprípustná, nakoľko sa nejedná o určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu. Záver súdu prvej inštancie, že predmetná žaloba je procesne neprípustná, nakoľko sa nejedná o určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu (§ 137 písm. d/ CSP), bol predčasný. Konajúci súd, ak teda dospel k názoru o neprípustnosti žaloby, mal toto posúdiť ako vadu podania a vyzvať žalobcov na jej odstránenie a 30 - dňovou lehotou na rozhodnutie o neodkladnom opatrení by v tom prípade pre neúplnosť návrhu nebol viazaný. Inými slovami, pri tomto právnom názore súd vôbec nemal rozhodovať o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ale mal vyzvať žalobcov na odstránenie vád podania a ak by odstránené neboli, mal podanie odmietnuť a nie na jednej strane tvrdiť, že žaloba je procesne neprípustná a súčasne vo veci ďalej konať. Súd má nielen právo, ale dokonca povinnosť rozhodnúť proti textu právneho predpisu za predpokladu, že je také rozhodnutie v súlade s jeho zmyslom, alebo v súlade s vyššími právnymi zásadami. Žalobcovia trvajú na tom, že za daných skutkových a právnych okolností je žaloba o určenie neplatnosti/ neúčinnosti výpovedí prípustná aj napriek tomu, že jej podanie neupravuje osobitný zákon. V každom prípade však po obdržaní rozhodnutia súdu, žalobcovia zmenili, resp. presnejšie rozšírili žalobný petit tak, že do neho eventuálnym spôsobom zahrnuli aj určenie práva, teda podali/ rozšírili žalobu aj podľa § 137 písm. c) CSP. Uvedené riešenie je síce oveľa menej praktické a komplikované, avšak z dôvodu opatrnosti a z dôvodu snahy o naplnenie formálnych požiadaviek, ktoré nastolil súd prvej inštancie, žalobcovia tento procesný úkon urobili osobitným podaním zo dňa 23.01.2024, s ktorým žiadajú, aby sa odvolací súd oboznámil. Súčasne však žalobcovia ponechali aj svoj pôvodný žalobný petit, nakoľko sú presvedčení o jeho procesnej prípustnosti a nakoľko je predpoklad, že k tejto otázke sa ešte vyjadrí aj odvolací súd. Pretože ide o zmenu žaloby pred jej doručením žalovaným, ustanovenie CSP o rozhodovaní o pripustení zmeny žaloby sa nepoužije a súd, vrátane súdu odvolacieho súdu, bude konať o zmenenej žalobe bez rozhodovania o jej prípustnosti. Nakoľko ide o odvolacie konanie vo veci neodkladného opatrenia, nie je odvolací súd viazaný procesným stavom ku dňu rozhodnutia prvoinštančného súdu a môže tak posúdiť návrh na jeho vydanie aj s ohľadom na rozšírený žalobný návrh, nakoľko tým odpadol hlavný a jediný dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie návrh zamietol. Čo sa týka samotného odôvodnenia návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, žalobcovia trvajú na jeho písomnom odôvodnení zo dňa 13.12.2024 (správne malo byť 13.12.2023 – pozn. odvolacieho súdu). Žalobcovia v podanom odvolaní zároveň poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2019, sp. zn. 1VCdo/2/2017 a rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/2007, sp. zn. III. ÚS 274/2007 a I. ÚS 351/2010. Vzhľadom na uvedené žalobcovia navrhujú, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie v plnom rozsahu.
5. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ nevyjadril, a to napriek tomu, že mu dňa 22.02.2024 bola doručená výzva na vyjadrenie spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami, uznesenie súdu prvej inštancie a odvolanie žalobcov 1/ a 2/.
6. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ nevyjadril, a to napriek tomu, že mu dňa 26.02.2024 bola doručená výzva na vyjadrenie spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami, uznesenie súdu prvej inštancie a odvolanie žalobcov 1/ a 2/.
7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom zamietajúcom výroku vecne správne.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a s odvolaním žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami významnými vo vzťahu k návrhu žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia a vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa zaoberal správnosťou zamietajúceho výroku (prvý výrok), keď z obsahu odvolania žalobcov 1/ a 2/ je zrejmé, že nimi podané odvolanie smeruje iba voči prvému výroku, ktorým bol návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Druhý výrok, ktorým bola žalobcom 1/ a 2/ uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolaním napadnutý nebol.
21. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov: ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava z ohrozenia exekúcie a aspoň základné skutočnosti, ktoré umožňujú prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, alebo ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov. Požadované obmedzenie musí byť tiež primerané (princíp proporcionality) a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu.
22. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania (nie s konečnou platnosťou). Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia povinný zvážiť, pričom však pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. A hoci nariadenie neodkladného opatrenia nevyžaduje dokazovanie jednotlivých skutočností, ale postačuje ich osvedčenie, nie je možné rezignovať na požiadavku atribútu vysokej pravdepodobnosti a dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností. Odvolací súd poukazuje tiež na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 458/2022 zo dňa 24.11.2022, podľa ktorého z § 326 ods. 1 CSP vyplýva, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje ochrana. Osvedčenie nároku neznamená len osvedčenie toho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná ochrana. Osamotený odkaz na budúce riešenie tejto otázky v konaní vo veci samej bez akejkoľvek ďalšej argumentácie nie je naplnením zákonom predpokladaného osvedčenia práva, a preto zákonom predpokladaným dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia.
23. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neosvedčení dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana pre účely nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v pozastavení účinnosť oboch výpovedí zo dňa 23.05.2022 zo Zmluvy o predaji – transportéry Mercedes – Benz zo dňa 29.10.2004 a zo Zmluvy o predaji – osobné vozidlá Mercedes – Benz zo dňa 29.10.2004, eventuálne aby uložil žalovaným povinnosť až do skončenia konania vo veci samej strpieť výkon práv a plnenie povinností žalobcu 1/ z oboch uzatvorených Zmlúv. Z obsahu odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil potrebou ochrany právneho vzťahu, ktorý naďalej trvá, keďže je zrejmé, že žiada, aby neodkladným opatrením bolo žalovaným 1/ a 2/ nariadené strpieť výkon práv a povinností žalobcom 1/ z jednotlivých Zmlúv o predaji, hoci výkon týchto práv je v súčasnosti realizovaný v dôsledku samotnej účinnosti Zmlúv o predaji. Napriek tomu, že obe Zmluvy boli vypovedané, je nepochybné, že naďalej plynie výpovedná doba a žalobca 1/ ako zmluvná strana má stále zabezpečený výkon práv a povinností z oboch Zmlúv o predaji. Odvolací súd považuje za dôležité tiež uviesť, že z dôvodu, že žalobca 2/ nie je zmluvnou stranou Zmlúv o predaji a vo vzťahu k žalobcovi 2/ ani nie je určené, akú povinnosť by mali žalovaní 1/ a 2/ strpieť, preto ani nie je zrejmé, z akého dôvodu by malo byť nariadené neodkladné opatrenie spočívajúce vo výkone práv z daných Zmlúv aj v prospech žalobcu 2/. Žalobca 2/ je síce štatutárnym orgánom žalobcu 1/, avšak zmluvné práva a povinnosti je oprávnený realizovať žalobca 1/ a žalovaní 1/ a 2/ nie sú povinní umožniť nadobúdanie práv zo Zmlúv žalobcovi 2/. Napriek tomu, že došlo k podaniu výpovedí zo Zmlúv o predaji, zmluvný vzťah aj naďalej trvá a aj samotní žalobcovia v podanom odvolaní uvádzajú, že postavenie žalobcu 1/ ako zmluvnej strany v súčasnosti nie je sporné, ale toto bude sporné až v budúcnosti, konkrétne po dátume 23.05.2024. Ako už bolo uvedené, žalobca 2/ nie je zmluvnou stranou. Napokon odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie žalobcov v podanom odvolaní, ktorí sami uvádzajú, že je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že ak sa nárok žalobcov nejaví dôvodným vo veci samej, potom aj dôvodnosť neodkladného opatrenia vydaného na
dočasnú ochranu práv je tým zásadne znížená a rovnako, že nie je spravodlivé zasahovať neodkladným opatrením do práv žalovaného, ak sa javí, že samotný meritórny nárok žalobcu nie je daný.
24. Neodkladné opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t.j. takej naliehavosti, príp. hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv a pomerov. Nestačí domnienka, že bol porušený zákon. Súd prvej inštancie na základe žaloby podanej spoločne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listín správne ustálil, že žalobcovia neosvedčili pravdepodobnosť existencie chráneného nároku, keď nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu s ohľadom na mieru úspešnosti v konaní o samotnej žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhajú vyslovenia neplatnosti/neúčinnosti výpovedí zo Zmlúv, teda vyslovenia neplatnosti/ neúčinnosti právnej skutočnosti, hoci právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že to vyplýva z právneho predpisu (z hmotného práva). Takéto určenie právnej skutočnosti však žalobcovia neosvedčili. V tejto súvislosti ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd tiež námietku žalobcov, že odvolací súd nie je viazaný procesným stavom v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie a že má vziať do úvahy návrh na zmenu žaloby (podaný po rozhodnutí súdu prvej inštancie), t.j. posudzovať dôvodnosť zmeneného žalobného nároku. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu je bez právneho významu, že až po rozhodnutí súdu prvej inštancie žalobcovia upravili petit samotnej žaloby a teda nárok, ktorému žiadajú poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, keďže odvolací súd musí vychádzať zo stavu v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie a posudzovať dôvodnosť nároku k tomuto okamihu. Odvolací súd sa tak stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, že v danom prípade nedošlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené. Súd prvej inštancie správne posudzoval osvedčenie nároku z pohľadu pravdepodobnosti úspešnosti žaloby. Na účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však žalobcovia neosvedčili dôvodnosť svojho nároku nad požadovanú mieru, t.j. aby miera pravdepodobnosti úspešnosti žaloby bola vyššia než miera pravdepodobnosti jej zamietnutia a na zmenu žaloby odvolací súd nemohol prihliadnuť pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Bez riadneho osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana potom nie je možné dospieť ani k záveru, že je daná reálna hrozba, ktorá by vyžadovala neodkladnú úpravu pomerov medzi stranami a nie je tak daná ani naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami žalobcami navrhovaným neodkladným opatrením. Za takéhoto stavu by nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobcov neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutnú mieru limitovalo dotknutú osobu (žalovaných), resp. by poskytovalo neadekvátnu výhodu žalobcom.
25. Odvolací súd má za to, že žalobcovia nielen v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale ani v podanom odvolaní, neuviedli žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre nich priaznivé rozhodnutie a neboli naplnené nimi uvádzané odvolacie dôvody. Podstatou odvolania žalobcov sú práve skutočnosti ohľadne uplatneného nároku, ktorým rozsiahlo vysvetľujú náročnosť formulácie žalobného petitu, ako aj svoje dôvody, pre ktoré sa rozhodli žalobou domáhať určenia právnej skutočnosti, pričom poukázali na postup súdu prvej inštancie, keď súd mal podľa žalobcov zvoliť taký postup, kedy by ich najskôr vyzval na odstránenie vád žaloby a až následne mal rozhodnúť o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd uvádza, že v konaní sa súd prvej inštancie nedopustil žiadnej vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie, a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať a súd prvej inštancie na základe predložených listín dospel k správnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie nebol povinný vyzývať žalobcov na odstránenie vád, keďže absolútnu a podstatnú zmenu žalobného petitu (nároku) nemožno považovať za procesný nedostatok, ktorý je potrebné postupom súladným s § 129 CSP odstraňovať. Obsah odvolania žalobcov preto nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, pokiaľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko v konaní neboli zo strany žalobcov osvedčené základné predpoklady pre jeho nariadenie. V prípade, že nebola splnená podmienka odsvedčenia dôvodnosti nároku žalobcov, potom súd prvej inštancie správne konštatoval splnenie podmienok pre
zamietnutie návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože ak nie je splnená čo i len jedna z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, nie je možné takému návrhu vyhovieť.
26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom zamietajúcom výroku vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku v zmysle § 387 ods. 1 ako vo výroku vecne správne potvrdil.
27. O nároku na náhradu trov konania, ktoré vznikli stranám sporu v súvislosti s predmetným návrhom na vydanie uznesenia o neodkladnom opatrení, vrátane odvolacieho konania, rozhodne s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.
28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).