Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/77/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobcu: ZENYRA, s. r. o., so sídlom Trnava, Mikovíniho 10, IČO: 46 195 076, zastúpeného splnomocnencom: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Trnava, Hlavná 31, IČO: 36 865 281, proti žalovaným: 1. L. X., nar. XX.X.XXXX, adresa F., T. XX/XX, 2. U. X., nar. XX.X.XXXX, adresa F., T. XX/XX, obaja žalovaní zastúpení advokátom: Mgr. Martin Černák, so sídlom Bratislava, Zochova 5, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. -100 zo dňa 8.4.2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. m e n í tak, že vo vzťahu k žalovanej 2. a k spoluvlastníckemu podielu 1-ice patriacemu žalovanej 2. na nehnuteľnosti: stavba - rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na parcele 3569, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území: K., obec: K., okres: Dolný Kubín, návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a a vo zvyšnej časti napadnutý výrok I., ako aj závislý výrok II. vo vzťahu k žalovanému 1. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému 1. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Žalovanej 2. p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva spočívajúceho na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného 1., a to: a) nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území Y. F., obec: Y. F., okres: Galanta, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, a to: nasledujúce pozemky: • parc. reg. KN „C“ parc. č. 987/4 o výmere 882 m2, druh pozemku: ostatná plocha; • parc. reg. KN „C“ parc. č. 987/7 o výmere 223 m2, druh pozemku: ostatná plocha; • parc. reg. KN „C“ parc. č. 987/8 o výmere 47 m2, druh pozemku: ostatná plocha; • parc. reg. KN „C“ parc. č. 993/5 o výmere 104 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; • parc. reg. KN „C“ parc. č. 993/9 o výmere 588 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; • parc. reg. KN „C“ parc. č. 993/11 o výmere 671 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; • parc. reg. KN „C“ parc. č. 993/15 o výmere 109 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; • parc. reg. KN „C“ parc. č. 995/6 o výmere 1.038 m2, druh pozemku: ostatná plocha; • parc. reg. KN „C“ parc. č. 995/10 o výmere 99 m2, druh pozemku: ostatná plocha; • parc. reg. KN „C“ parc. č. 999/1 o výmere 724 m2, druh pozemku: ostatná plocha; • parc. reg. KN „C“ parc. č. 999/54 o výmere 676 m2, druh pozemku: ostatná plocha;

b) nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území Y. F., obec: Y. F., okres: Galanta, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, a to: nasledovné pozemky: • parc. reg. KN „C“ parc. č. 1020/4 o výmere 32 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; • parc. reg. KN „C“ parc. č. 1023/4 o výmere 139 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; • parc. reg. KN „C“ parc. č. 1035/1 o výmere 1224 m2, druh pozemku: ostatná plocha; • parc. reg. KN „C“ parc. č. 1035/2 o výmere 214 m2, druh pozemku: ostatná plocha; • parc. reg. KN „C“ parc. č. 1037/33 o výmere 21 m2, druh pozemku: ostatná plocha; c) nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., obec: F., okres: Galanta, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, a to: nasledovné pozemky: • parc. reg. KN „C“ parc. č. 3672/1 o výmere 6.186 m2, druh pozemku: ostatná plocha; • parc. reg. KN „C“ parc. č. 3672/11 o výmere 1.267 m2, druh pozemku: ostatná plocha; • parc. reg. KN „C“ parc. č. 3672/15 o výmere 411 m2, druh pozemku: ostatná plocha; • parc. reg. KN „C“ parc. č. 3674/1 o výmere 8.374 m2, druh pozemku: orná pôda; • parc. reg. KN „C“ parc. č. 3674/27 o výmere 130 m2, druh pozemku: orná pôda; • parc. reg. KN „C“ parc. č. 3674/33 o výmere 425 m2, druh pozemku: orná pôda; • parc. reg. KN „C“ parc. č. 3674/35 o výmere 151 m2, druh pozemku: orná pôda; d) spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade o veľkosti 4/8 na pozemku evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území K., obec: K., okres: Dolný Kubín, a to pozemok parc. reg. „E“ parc. č. 7536/2 o výmere 1.403 m2, druh pozemku: záhrada; e) spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade o veľkosti 2/10 na pozemku evidovaného na liste vlastníctva č. XXXXX, v katastrálnom území K., obec: K., okres: Dolný Kubín, a to pozemok parc. reg. „E“ parc. č. 7537 o výmere 58 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; f) spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade o veľkosti 2/10 na pozemku evidovaného na liste vlastníctva č. XXXXX, v katastrálnom území K., obec: K., okres: Dolný Kubín, a to pozemok parc. reg. „E“ parc. č. 7536/1 o výmere 2.037 m2, druh pozemku: záhrada; ako aj na nehnuteľnostiach v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, a to: g) stavba - rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na parcele 3569, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území K., obec: K., okres: Dolný Kubín. a to v prospech žalobcu ako záložného veriteľa, na zabezpečenie zaplatenia peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 330.000,- Eur s príslušenstvom, voči dlžníkovi L. X., dátum narodenia: XX.X.XXXX, bytom T. XX/XX, F., ktorú si žalobca uplatnil žalobou v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. . Výrokom II. rozhodol o trovách konania tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , , , , , - (ďalej len ).

3. Súd prvej inštancie sa pritom opieral o návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý bol odôvodnený tak, že žalobca sa dňa 6.4.2016 stal spoločníkom spoločnosti SAJVA, spol. s r.o., IČO: 36 232 831, na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu od prevodcu Z. X. (bratranec žalovaného L. X.) za sumu 500.000,- Eur. Tento prevod obchodného podielu žalobcovi ponúkol žalovaný L. X. s tým, že potrebuje, aby do spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. vstúpil investor za účelom realizácie investičného plánu spoločnosti SAJVA, spol. s r.o., ktorý bol žalobcovi aj predstavený. Žalovaný mal v úmysle prostredníctvom spoločnosti SAJVA, spol. s r.o., pričom nižšie popísané kroky boli medzi spoločníkmi spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. vzájomne dohodnuté a odsúhlasené pred ich samotnou realizáciou, uskutočniť nasledovný investičný plán: i) nadobudnúť pozemky a tiež stavby (nehnuteľnosti, s príslušenstvom a súčasťami) od spoločnosti STAVBYT Sereď, spol. s r.o. nachádzajúce sa v katastrálnom území Y. F., ii) následne mala spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. kúpiť priľahlé pozemky od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. a iné priľahlé pozemky od tretích fyzických osôb, iii) v ďalšom kroku, v momente, keď bude spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. vlastníkom všetkých pozemkov tieto scelí a požiada príslušnú obec o zmenu územného plánu tak, aby na týchto pozemkoch bolo možné v budúcnosti vybudovať bytové domy, iv) posledným krokom tohto investičného plánu bolo takto scelené pozemky určené na zastavenie následne predať zatiaľ bližšie neurčenému developerovi. Prvý krok investičného plánu sa realizoval podľa vzájomnej predchádzajúcej dohody a s jeho realizáciou neboli

problémy. V druhom kroku podľa vzájomnej predchádzajúcej dohody malo dôjsť ku kúpe pozemkov od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. (SVP, š.p.), nachádzajúcich sa v kat. území Y. F., a to pozemky registra CKN s parc. č. 987/4, 987/7, 987/8, 1037/11, 1037/33, 993/5, 995/6, 999/1, 1000, 1020/4, 1023/4, 1035, 1037/22, spolu vo výmere 19.986 m2. Žalobca sa však v procese nadobúdania pozemkov od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. dozvedel, že do ponukového konania na kúpu predmetných pozemkov sa namiesto spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. prihlásil priamo žalovaný 1., a to v rozpore s predchádzajúcou vzájomnou dohodou spoločníkov. Ani po tomto zistení, že žalovaný L. X. vstúpil do ponukového konania vo vlastnom mene ako fyzická osoba, však žalovaný 1. od pôvodnej investičnej dohody neodstúpil a po vzájomných rokovaniach spoločníkov spoločnosti SAJVA, spol. s r. o., t.j. spoločnosťou ZENYRA, s.r.o. zastúpenou konateľom Ing. Richardom Šarvaicom a žalovaným 1., obaja potvrdili vôľu realizovať investičný zámer s tým, že žalovaný 1. po nadobudnutí vlastníctva k pozemkom od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. tieto prevedie na spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. Nakoľko žalovaný 1. nedisponoval kúpnou cenou vo výške 321.589,78 Eur (pričom časť kúpnej ceny za kúpu pozemkov od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. tvorila zábezpeka v sume 30.000,- Eur) ďalej prebiehali rokovania o spôsobe úhrady zvyšku kúpnej ceny. Žalovaný 1. so Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p. uzatvoril kúpnu zmluvu na predmetné pozemky, pričom kúpna cena bez zloženej zábezpeky bola 291.589,78 Eur. Na základe toho boli vyššie uvedené pozemky prevedené na žalovaného 1., keď vklad bol povolený pod č. V 4917/19, s účinkami k 21.12.2018. Dňa 17.12.2018 sa uskutočnilo stretnutie žalovaného 1., Ing. Richarda Šarvaica ako konateľa spoločnosti ZENYRA, s.r.o. a Ing. U. F. ako účtovníčky spoločnosti. Na toto stretnutie žalovaný 1. priniesol kópiu nedaňového dokladu od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. na doplatenie kúpnej ceny v sume 291.589,78 Eur. Predmetom stretnutia bolo dohodnúť sa na tom, ako dôjde k zaplateniu zvyšku kúpnej ceny a aké bude zabezpečenie pre prípad, že žalovaný 1. nesplní spoločnú investičnú dohodu v tom, že pozemky, ktoré nadobudol od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. neprevedie na spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. Nakoľko mal žalovaný 1. vystupovať ako vlastník pozemkov, ktoré mali byť podstatnou súčasťou investičného plánu, potrebovali mať žalobca a spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. zabezpečené, že dôjde k splneniu investičnej dohody a prevodu pozemkov na spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. Žalovaný 1. požadoval, aby zvyšok kúpnej ceny poskytla spoločnosť SAJVA, spol. s r.o., ktorá sa neskôr mala stať vlastníkom týchto pozemkov na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy. Predmetom stretnutia bola aj dohoda na zmluve o pôžičke, ktorou spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. poskytne žalovanému 1. sumu 291.589,78 Eur na doplatenie kúpnej ceny za pozemky prevedené od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. So žalovaným 1. sa Ing. Richard Šarvaic, ako konateľ spoločnosti ZENYRA, s.r.o., ktorá je spoločníkom spoločnosti SAJVA, spol. s r.o., dohodli na poskytnutí pôžičky z finančných prostriedkov spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. a na zabezpečenie vrátenia týchto finančných prostriedkov malo dôjsť k zriadeniu záložného práva na predmetné pozemky, ktoré boli nadobudnuté od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. S takouto dohodou žalovaný 1. aj Ing. Richard Šarvaic súhlasili s tým, že príslušná zmluva o pôžičke a zmluva o zriadení záložného práva na predmetné pozemky budú pripravené na podpis nasledujúci deň. Dňa 18.12.2018, kedy malo dôjsť k podpisu predmetných zmlúv (zmluva o pôžičke a zmluva o zriadení záložného práva) a k prevodu finančných prostriedkov vo výške 291.589,78 Eur z účtu spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. na účet žalovaného 1., si žalovaný 1. L. X. bez dohody a bez podpisu akejkoľvek zmluvy a v rozpore s dohodou z predchádzajúceho dňa previedol z účtu spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. na svoj vlastný účet peňažné prostriedky spolu vo výške 330.000,- Eur. Následne žalovaný 1. žalobcovi oznámil, že on sa na ničom už dohadovať nebude a ostatné rokovania ako aj uzatvorenie zmlúv odmietol. Finančné prostriedky, ktoré žalovaný 1. previedol dňa 18.12.2018 z účtu spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. na svoj vlastný účet v sume 330.000,- Eur, podľa žalobcu neboli použité v záujme spoločnosti, jej všetkých spoločníkov, ale v súkromnom a osobnom záujme žalovaného 1., a to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že sa z nich financovalo nadobudnutie pozemkov od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1. a v rozpore s investičnou dohodou a dohodou spoločníkov zo dňa 17.12.2018. Do dnešného dňa žalovaný 1. predmetné pozemky od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. na spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. nepreviedol. Do dnešného dňa žalovaný 1. finančné prostriedky vo výške 330.000,- Eur, ktoré na seba z majetku spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. previedol, spoločnosti SAJVA, spol. s.r.o. nevrátil. Z konania žalovaného 1. jednoznačne vyplýva, že tu opísané pozemky predal, zamenil, rozdelil a previedol. Žalovaný 1. previedol pozemky v kat. území Y. F. registra CKN s parc č. 1037/22 na pána Z. X. a jeho manželku. Žalovaný 1. tiež previedol pozemky v kat. území Y. F. registra CKN s parc č. 987/10, 987/11, 993/10, 993/12, 993/14 a 1000 spolu vo výmere 11.829 m2 na spoločnosť Hunan Trade, a.s., Bratislava, IČO: 50 085 981. Pozemky v kat. území Y. F. registra CKN s parc. č.1037/11 žalovaný 1. previedol na pána U. T.,

fyzickú osobu (nar. X.XX.XXXX, bytom Z.), ktorú osobu žalobca nepozná. Po uvedených prevodoch vo vlastníctve žalovaného 1. ostali pozemky spoločne vo výmere 6.791 m2. Žalovaný 1. teda podľa žalobcu koná nepredvídavo, zámerne a účelovo, nie je možné predpokladať ďalšie kroky žalovaného 1. a žalobca má obavu, či bude jeho peňažná pohľadávka v budúcnosti uspokojená. Podľa žalobcu teda žalovaný 1. neoprávnene, bez akejkoľvek platne uzatvorenej zmluvy, bez akéhokoľvek zabezpečenia a bez súhlasu SAJVA, spol. s. r.o., druhého spoločníka a druhého konateľa, z bankového účtu SAJVA, spol. s r.o. previedol na svoj bankový vlastný účet prostriedky vo výške 330.000,- Eur. Tieto peňažné prostriedky SAJVA, spol. s r.o. nevrátil, hoci bol: (i) opakovane (ústne, telefonicky) vyzývaný na vrátenie prostriedkov (sumy 330.000,- Eur), (ii) písomnou výzvou (z 10.10.2019) vyzývaný na vrátenie, okrem iného, aj sumy (prostriedkov) vo výške 330.000,- Eur, ktorú výzvu prevzal odporca L. X. dňa 26.10.2019

- a teda mal povinnosť vrátiť sumu 330.000,- Eur do 3 dní (t.z. do 29.10.2019), pričom je tak od 30.10.2019 v omeškaní s vrátením (teda tu je daný aj nárok na úroky z omeškania, v zákonnej výške, od 30.10.2019 (do zaplatenia)). Žalovaný 1. bol povinný vrátiť (vydať) peňažné prostriedky v danej výške, t.z. sumu 330.000,- Eur, išlo a ide tak o peňažnú pohľadávku, ktorú spoločnosť SAJVA, spol. s. r.o. postúpila na žalobcu. Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená dňa 5.3.2020. SAJVA, spol. s. r.o., v súlade oznámila postúpenie tejto pohľadávky na žalobcu, podaním datovaným 6.3.2020. Nakoľko žalovaný 1. sumu 330.000,- Eur použil na vlastné, súkromné účely, porušil tým svoju povinnosť v zmysle konať s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a neuprednostňovať svoje záujmy pred záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Týmto svojim konaním žalovaný 1. spôsobil spoločnosti SAJVA, spol. s.r.o. škodu vo výške najmenej 330.000,- Eur. Príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného 1. v zmysle a vznikom nároku spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. (na zaplatenie / vrátenie 330.000,- Eur) je možné vzhliadnuť práve v tej skutočnosti, že prevodom peňažných prostriedkov, ktorý nebol vykonaný v záujme spoločnosti SAJVA a všetkých jej spoločníkov a spoločnosť SAJVA za tento prevod finančných prostriedkov nezískala žiadnu protihodnotu, žiadne plnenie, ktoré by zodpovedalo prevedeným finančným prostriedkom, vznikla spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. škoda vo výške prevedených finančných prostriedkov. Žalobca uviedol, že požaduje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj na nehnuteľnosť evidovanú Okresným úradom Dolný Kubín, katastrálnym odborom pre k.ú. K., zapísanej na LV č. XXXX, a to konkrétne stavba rodinného domu so súpisným číslom XX, ktorá je postavená na parcele č. 3569 v k.ú. K., z ktorého dôvodu musí byť účastníkom (tohto konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) aj druhý z bezpodielových spoluvlastníkov tejto nehnuteľnosti, ktorým je žalovaná 2., a to v zmysle ust. . Ohrozenie budúceho výkonu nároku veriteľa vyplýva podľa žalobcu najmä z okolnosti, že žalovaný 1. sa zbavuje svojho majetku, svoj majetok zatajuje, zmenšuje svoje aktíva, svoj majetok ničí alebo ho ukrýva, ako aj tým, že majetok síce odplatne prevádza (formou scudzenia kúpnymi zmluvami), avšak bez primeraného protiplnenia.

4. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca svojím návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia poukazoval predovšetkým na skutočnosť, že žalovaný 1. použil finančné prostriedky spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. na vlastné, súkromné účely, a to na nadobudnutie pozemkov v katastrálnom území Y. F., ktoré pôvodne mala nadobudnúť práve spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. Uvedená spoločnosť však predmetné pozemky do svojho vlastníctva nenadobudla, pričom žalovaný 1. poskytnutú sumu vo výške 330.000,- Eur spoločnosti nevrátil, ani po predchádzajúcich výzvach. Žalovaný 1. týmto svojim konaním, ktorým porušil aj , mal spôsobiť spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. škodu vo výške 330.000,- Eur. Následne spoločnosť SAJVA, spol. s r.o., svoju pohľadávku voči žalovanému 1. postúpila na žalobcu, čo bolo žalovanému 1. oznámené dňa 23.3.2020. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca týmto hodnoverne osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky, ktorá sa má predmetným rozhodnutím zabezpečiť, ako základnú náležitosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Síce táto pohľadávka doposiaľ nie je súdom judikovaná, avšak skutočnosť, že si ju žalobca uplatnil na súde, je postačujúca na osvedčenie jej existencie na účely tohto konania. Žalobca dostatočne preukázal aj znižovanie majetku žalovaného 1., nakoľko niektoré pozemky, ktoré žalovaný 1. nadobudol za peňažné prostriedky spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. boli prevedené na tretie osoby. Predmetné konanie žalovaného podľa súdu jednoznačne vedie k znižovaniu jeho majetku, čo taktiež osvedčuje obavu žalobcu, že v prípade ak súd zaviaže žalovaného 1. na zaplatenie pohľadávky žalobcu, bude exekúcia jeho pohľadávky ohrozená. Na základe uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za to, že žalobca riadne osvedčil potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na majetok žalovaného 1. a z toho dôvodu zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 1. špecifikovaných vo

výroku tohto uznesenia. Súd taktiež zriadil záložné právo aj na nehnuteľnosť, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalovaných 1. a 2., nakoľko v zmysle ust. , pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s , a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podali v celom jeho rozsahu odvolanie žalovaní 1. a 2., ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietne a žalovaným 1. a 2. prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Ako odvolacie dôvody uviedli tie, ktoré vyplývajú z ust. , , a , t. j. že neboli splnené procesné podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že v skutočnosti suma, o ktorej zabezpečenie v konaní ide, nie je pohľadávkou žalobcu, ale pohľadávkou spoločnosti SAJVA, spol. s r. o., ktorá vznikla na základe písomnej zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 18.12.2018 medzi uvedenou spoločnosťou a žalovaným 1., pričom k zmene účastníkov tohto právneho úkonu doposiaľ nedošlo. Podľa uvedenej zmluvy o pôžičke, sa spoločnosť SAJVA, spol. s r.o., zaviazala poskytnúť žalovanému 1. pôžičku vo výške 330.000,- Eur a žalovaný 1. sa zaviazal vrátiť tieto finančné prostriedky spoločnosti SAJVA, spol. s r. o., spolu s dohodnutým úrokom z požičanej sumy vo výške 1,2% ročne v lehote najneskôr do 18.12.2028. Zmluva pritom nezaväzuje žalovaného 1. k tomu, aby tieto finančné prostriedky použil na vopred stanovený účel a ani mu nezakazuje ich použiť na súkromné účely. V zmysle dohodnutých podmienok zmluvy spoločnosť SAJVA, spol. s r. o. dňa 18.12.2018 poukázala zo svojho účtu sumu vo výške 330.000,- Eur na účet žalovaného 1. a žalovaný 1. túto sumu od spoločnosti prijal. Dodatkom č. 1 k uvedenej zmluve o pôžičke uzatvoreným dňa 1.1.2020 zmluvné strany obmedzili možnosť postúpenia tejto pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu bez písomného súhlasu dlžníka. Dôvodom takéhoto postupu bolo opakované a preukázateľné konanie druhého konateľa spoločnosti SAJVA, spol. s r. o., ktorý v predchádzajúcom období scudzil časť majetku a majetkových práv tejto spoločnosti za nevýhodných podmienok v prospech žalobcu, t. j. spoločnosti, u ktorej tento rovnako vystupuje ako konateľ a spoločník. Žalovaný 1. nepopiera skutočnosť, že prijal od spoločnosti SAJVA, spol. s r. o., finančné prostriedky vo výške 330.000,- Eur, zásadne však nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že sa tak stalo bez právneho dôvodu a neoprávnene. Uzavretá zmluva o pôžičke je platným právnym úkonom, ktorý nebol uzavretý ani v rozpore so zákonom a ani v rozpore so spoločenskou zmluvou spoločnosti SAJVA, spol. s r. o. Žalovaný 1. si tieto finančné prostriedky neprivlastnil, ale si ich od spoločnosti odplatne požičal so záväzkom ich vrátenia, nemožno preto v žiadnom prípade hovoriť o konaní, ktoré by bolo v rozpore so záujmami spoločnosti. Finančné prostriedky tak budú spoločnosti vrátené najneskôr do 18.12.2028, a to spolu s dohodnutým úrokom, ktorý predstavuje sumu vo výške 3.960,- Eur ročne. Tvrdenie žalobcu o nadobudnutí finančných prostriedkov žalovaným 1. bez protiplnenia vo vzťahu k spoločnosti SAJVA, spol. s r. o. preto nezodpovedá skutočnosti. Dňa 5.3.2020 žalobca uzatvoril so spoločnosťou SAJVA, spol. s r. o. zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej spoločnosť SAJVA, spol. s r. o., postúpila svoju pohľadávku zo zmluvy o pôžičke na žalobcu, a to bez udelenia písomného súhlasu zo strany žalovaného 1., čo však zmluva o pôžičke nepripúšťa. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak podľa v spojení s absolútne neplatným právnym úkonom nevyvolávajúcim žiadne právne účinky. Žalobca nie je nositeľom uvedeného hmotnoprávneho nároku a nedostatok vecnej aktívnej legitimácie v spore na jeho strane je dôvodom na zamietnutie návrhu.

7. Ďalej žalovaní dôvodili tým, že napadnutým uznesením súd zriadil záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky aj k rodinnému domu s. č. XX, na parc. č. 3569, na LV č. XXXX, v k. ú. K., obec: K., okres: Dolný Kubín s tým, že ide o nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, na ktorých zriadil záložné právo s poukazom na ust. . . Súd pritom rozsudkom č. k. zo dňa 31.10.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.12.2005 manželstvo žalovaných 1. a 2. rozviedol, čím k uvedenému dňu zaniklo ich manželstvo a aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Po uplynutí troch rokov od uvedeného dňa, t. j. k 26.12.2008 došlo k zákonnému vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných k nehnuteľnostiam v

zmysle , a to tak, že každému z nich v súčasnosti prináleží spoluvlastnícky podiel k predmetnému nehnuteľnému majetku v rozsahu 1. Je pritom nepochybné, že účastníkom zmluvy o pôžičke zo dňa 18.12.2018 nebola žalovaná 2., ale zároveň finančné prostriedky, ktoré žalovaný 1. na základe tejto zmluvy nadobudol, netvorili predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nehnuteľný majetok v rozsahu podielového spoluvlastníctva žalovanej 2. netvorí podstatu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nie je možné v takom prípade uplatniť potup podľa . Žalovaná 2. nie je nositeľkou práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke a v predmetnom spore nemá pasívu vecnú legitimáciu, čo je vo vzťahu k nej dôvodom na zamietnutie návrhu. Ak teda súd zriadil záložné právo k rodinnému domu ako celku, postupoval v rozpore s ust. , nakoľko zriadil zabezpečovacie opatrenie aj k majetku, ktorého vlastníkom nie je dlžník.

8. Žalovaný 1. v odvolaní zároveň poukazoval na to, že napriek tomu, že predmetom konania je pohľadávka vo výške 330.000,- Eur, súd napadnutým rozhodnutím zriadil záložné právo k celému radu nehnuteľností, ktorých súhrnná hodnota niekoľkonásobne túto sumu pohľadávky prevyšuje. Súd tak zriadil záložné právo vo vzťahu ku všetkým k nehnuteľnostiam žalovaného 1., ktoré žalobca vo svojom návrhu uviedol, a to bez toho, aby posúdil primeranosť tohto zásahu do majetkových práv žalovaného 1. vo vzťahu k výške pohľadávky, ktorá má byť týmto opatrením zabezpečená. Pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia pritom súd musí vždy skúmať, či zásah do práv dlžníka je primeraný právu, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí sa súd riadiť zásadou primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia, tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd musí rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Hodnota nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného 1., ku ktorým bolo zriadené záložné právo, je niekoľkonásobne vyššia, ako je hodnota hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia a takéto opatrenie vykazuje známky zjavne hrubého nepomeru. Vychádzajúc z nutnosti dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach dlžníka a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd neprimerane zasiahol do majetkových práv žalovaného 1. Podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak neboli splnené, a toto smeruje k zabezpečeniu pohľadávky, ktorej vlastníkom nie je žalobca, hodnota postihovaného majetku je v zjavnom nepomere k hodnote zabezpečenej pohľadávky a navyše zasahuje do majetkových práv osoby, ktorá nie je dlžníkom.

9. K odvolaniu žalovaní pripojili 1. Zmluvu o pôžičke medzi SAJVA, spol. s r. o.a žalovaným 1. zo dňa 18.12.2018, predmetom ktorej je pôžička vo výške 330.000,- Eur do 18.12.2028; 2. Dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 1.1.2020, predmetom ktorej je záväzok veriteľa nepostúpiť pohľadávku zo zmluvy o pôžičke bez súhlasu dlžníka; 3. rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. z 31.10.2005, ktorým bolo manželstvo žalovaných rozvedené.

10. K odvolaniu žalovaných podal žalobca písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 23.4.2020, ktorým návrhu žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného 1. zaplatiť sumu 330.000,- Eur. Existuje teda rozhodnutie súdu, ktorým bolo žalobe vyhovené, hoci ešte nie je právoplatné. Hoci žalovaný 1. podal odpor, žalobca riadne a včas podal návrh na pokračovanie v konaní, ktoré pokračuje na príslušnom Okresnom súde Galanta. Ak by nárok, nebol v súdnom konaní žalobcovi priznaný, účinky zabezpečovacieho opatrenia by zanikli, resp. by nebol daný dôvod pre jeho trvanie a naopak by bol daný dôvod pre jeho zrušenie. Napokon ochrana vlastníka zálohu, je daná v zmysle , nakoľko výkon záložného práva je možný až v prípade, že bude pohľadávka vo veci samej právoplatne priznaná. Je nesporné, že žalovaný 1. prevzal sumu 330.000,- Eur, čo uznáva aj v podanom odvolaní. Zostáva sporné, na základe akého titulu vykonal prevod a prijal sumu vo výške 330.000,- Eur s tým, že žalobca tvrdí, že konal bez titulu, neoprávnene a nedôvodne a zostáva tiež sporným, či spoločnosť SAJVA, spol. s r. o., platne pohľadávku na zaplatenie 330.000,- Eur postúpila žalobcovi, čo bude predmetom konania vo veci žaloby o zaplatenie, predmetom dokazovania a súdneho rozhodnutia. Žalovaný 1. vôbec nespochybňuje, že prevzal sumu 330.000,- Eur, a teda že tu je daný nárok na vrátenie tejto sumy, teda je plne splnená podmienka dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytovať ochrana. Žalobca trvá na tom, že na neho bola platne postúpená pohľadávka a jej zaplatenie si uplatnil v súdnom konaní, keď súd jeho návrhu vyhovel, vydal platobný rozkaz a v konaní riadne pokračuje. Ak by súd uplatnený nárok žalobcu nepovažoval za odôvodnene

predpokladaný, platobný rozkaz by nevydal. Pokiaľ súd zriadil záložné právo aj k rodinnému domu s. č. XX, v kat. úz. Y. M. , tak podľa stavu zápisu údajov na LV bol v čase podania návrhu, v čase nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ako aj dnes evidovaný ako predmet BSM žalovaných. Žalobca nevedel a nemohol vedieť, že žalovaný porušili svoju povinnosť a o zániku ich BSM neinformovali príslušný kataster a nezabezpečili tak, aby bol súladný stav v evidencii nehnuteľností s právnym stavom, keď povinnosť súčinnosti vyplýva žalovaným priamo v zmysle Ďalej platí , , keď údaje v rámci LV sú nielen hodnoverné, ale aj záväzné. V zmysle , záväzné údaje slúžia ako podklad pre úkony. Z porušenia povinnosti nemôže mať prospech subjekt, ktorý zákonnú povinnosť porušil (nedodržal), nakoľko je zjavné a samotnými žalovanými uznané, že nepostupovali podľa Z výpisu z LV vyplýva, že stavba je stále evidovaná v 1/1 na žalovaných. Ani súd nemohol vedieť, že daná nehnuteľnosť nie je predmetom BSM žalovaných, z dôvodu jeho zániku. Žalobca však rešpektuje, že nie je možné zaťažiť záložným právom (zabezpečovacím opatrením) celý majetok - stavbu rodinného domu s. č. XX, v kat. úz. K., okres Dolný Kubín, ale len spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 žalovaného L. X., preto odvolací súd by mohol zmeniť napadnuté uznesenie vo výroku pod písmenom g) tak, že zriadi záložné právo len na podiel žalovaného 1., dlžníka. Základným dôvodom, pre ktorý žalobca podal návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo, že žalovaný 1. nakladá s nehnuteľnosťami v kat. úz. F. na LV č. XXXX a tiež disponoval s inými nehnuteľnosťami v nedávnej minulosti. Podľa predloženého výpisu z LV, bolo v danom čase vedené konanie o vklade práv - vlastníckeho práva, na základe kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam žalovaného 1. Žalovaný 1. komunikoval opakovane medzičasom s Ing. Richardom Šarvaicom, konateľom žalobcu a tiež konateľom spol. SAJVA, spol. s r. o., kde nepoprel, že chce s nehnuteľnosťami nakladať a predať ich, s tým, že vie tak následne poriešiť celý obchodný plán, čomu však ťažko uveriť, vzhľadom na nekalé praktiky, ba až podvodné konanie žalovaného. Voči žalovanému 1. sú vedené viaceré súdne konania o zaplatenie, napr. na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. o zaplatenie 10.000,- Eur, na Okresnom súde Banská Bystrica o zaplatenie 3.000,- Eur a o zaplatenie 29.320,30 Eur pod sp. zn. a sp. zn. , o zaplatenie 119.400,- Eur o návrhu žalobcu ZENYRA s. r. o. a o zaplatenie 86.532,- Eur o návrhu U. F., čiže celkovo o sumy spolu viac ako 575.tis. Eur. Ak žalovaný 1. disponuje a nakladá s nehnuteľnosťami, zjavne tak nekoná v úmysle a s cieľom uspokojovať svojich veriteľov. Aktuálne žalovaný 1. opätovne nakladá s nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXXX v kat. úz. F., vyznačená plomba na základe V - 2491/2020. Žalovaný 1. zreteľne disponuje s nehnuteľnosťami a žalobca má obavu, že tak činí so zámerom zbaviť sa majetku. Ohrozenie budúceho uspokojenia nároku veriteľa (žalobcu) môže vyplývať z rôznych skutkových okolností, najmä z dôvodu, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku, svoj majetok zatajuje, zmenšuje svoje aktíva, svoj majetok ničí, alebo ho ukrýva, ako aj tým, že majetok síce odplatne prevádza, avšak bez primeraného protiplnenia. Žalobca osvedčil, že žalovaný prevádzal a prevádza svoj majetok a svoje dlhy neuspokojuje. Žalovaný dodnes žalobcovi, druhému spoločníkovi SAJVA, spol. s r. o. nevysvetlil, prečo a za akých podmienok nakladá s nehnuteľnosťami. Odporca zjavne popiera povinnosť vrátiť sumu 330.000,- Eur a cez vyfabulovanú a podvodne skoncipovanú zmluvu o pôžičke tvrdí, že síce má vrátiť, ale až o 10 rokov, nie je tu žiadna garancia, či záruka o tom, že ak by aj žalovaný 1. scudzil nehnuteľnosti a obdržal ekvivalentné plnenie, tak bude s prostriedkami disponovať tak, aby mohol o ním tvrdených 10 rokov celú sumu 330.000,- Eur vrátiť. Žalovaný 1. sa navyše správa tak, že koná absolútne nepredvídateľne. Je nevyhnutné poskytnúť ochranu, aby bol chránený tak veriteľ a napokon aj tretie osoby, pre riziko prípadných súdnych sporov, v rámci odporovania právnych úkonov dlžníka. Žalovaný v odvolaní namieta najmä dôvodnosť nároku na zaplatenie sumy 330.000,- Eur. Jeho tvrdenia sú pritom nepravdivé, vychádzajú z vyfabulovaných a podvodne vyhotovených listín, ktoré sú predmetom vyšetrovania polície/prokuratúry. Konateľ žalobcu Ing. Richard Šarvaic, podal trestné oznámenie na žalovaného 1., ktorý pre svoju obranu už uviedol a použil podvrh - vraj si poskytol pôžičku vo výške 330.000,- Eur, splatnú o 10 rokov. Žalobca však tieto jeho tvrdenia popiera. V účtovníctve spoločnosti SAJVA spol. s r. o., nie je účtované o žiadnej pôžičke 330.000,- Eur. Prvýkrát sa spol. SAJVA spol. s r. o., dozvedela, že by malo ísť o pôžičku až z listu, ktorý predložil za žalovaného 1. jeho právny zástupca (list je datovaný 30.3.2020), teda viac ako 15 mesiacov potom, ako malo prísť k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. To, že ide o podvrh, je zrejmé z toho, že účtovníctvo spoločnosti bolo za r. 2018 uzatvorené, teda boli zaúčtované všetky účtovné dokumenty, pričom v samotnom liste z 30.3.2020 sa uvádza, že žalovaný 1. nedisponuje žiadnymi dokladmi, ktoré by sa mali týkať účtovníctva spol. SAJVA spol. s r. o., za r. 2018 a r. 2019, dokonca ani za obdobie od 1.1.2020 do 30.3.2020. Uvedené tvrdenie podľa žalobcu nie je pravdivé, žiadna pôžička žalobcovi poskytnutá nebola, žiadny doklad o tom pre účely riadneho vedenia účtovníctva nebol spoločnosti predložený. V liste z 30.3.2020 sa nepravdivo uvádza, že si žalovaný 1. ako dlžník svoje záväzky zo zmluvy o pôžičke plní, dokonca riadne a včas,

pričom jednou z jeho povinností je platiť úroky vo výške 1,2% p. a., vždy k 18.12. kalendárneho roka. Žiadny úrok žalovaný 1. nezaplatil - pričom tak mal vykonať už 18.12.2019. Tiež nie je o tom účtované. Žalovaný tvrdí, že dňa 1.1.2020 bol uzatvorený dodatok k zmluve o pôžičke - Dodatok č. 1. Opätovne ide o nepravdivé tvrdenie, zavádzanie, ktorá skutočnosť je rozporná s inými tvrdeniami žalovaného, pretože 30.3.2020 síce predložil spoločnosti SAJVA spol. s r. o., v kópii v prílohe listu zmluvu o pôžičke, ale bez dodatku č. 1 a v závere tohto listu uvádza, že žiadne listiny už nemá a nedisponuje s nimi. Skutočnosť bola taká, že žalovaný potom, čo sa dozvedel, že prišlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu zo strany SAJVA, dodatočne, podvodne a účelovo vyrobil dodatok č. 1 k tvrdenej pôžičke, s jediným obsahom - dohodou o zákaze postúpenia pohľadávky. Až v liste datovanom dňa 20.4.2020 oznamuje žalovaný, že postúpenie nie je možné, pretože existuje dodatok č. 1 a zákaz postúpenia pohľadávky. Opätovne tak dodatočne a účelovo vyrobil dodatok č. 1 k tvrdenej pôžičke. Žalobca zostáva na svojom základnom tvrdení, že žalovaný neoprávnene získal sumu 330.000,- Eur a je ju povinný vrátiť. Žalovaný si vymyslel okolnosti a vyrobil doklady, veď napokon aj zmluva o pôžičke je síce datovaná 18.12.2018, ale až dodatočne prišlo k uznaniu podpisu dňa 10.10.2019, čo svedčí len a len o tom, že žalovaný dodatočne dotvára svoju verziu. Aj z toho dôvodu SAJVA postúpila pohľadávku na žalobcu, aby žalovaný nemal možnosť konať v mene SAJVA ako žalobcu, pri uplatňovaní nároku na vrátenie 330.000,- Eur. Spoločnosť SAJVA spol. s r. o., postúpila nárok na vrátenie sumy 330.000,- Eur na žalobcu. Toto postúpenie bolo vykonané hlavne za účelom ochrany spol. SAJVA, spol. s r. o., kedy žalovaný ako jej konateľ by mohol robiť úkony v jej mene - teda aj úkony za žalobcu, keď v súdnom konaní má postavenie žalovaného. Žalobca vie preukázať, že na neho bola platne postúpená pohľadávka, k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky došlo až v okamihu, kedy bolo už druhému spoločníkovi SAJVA spol. s r. o. a tiež druhému konateľovi SAJVA Ing. Richardovi Šarvaicovi zrejmé, že žalovaný koná bezhlavo, zákerne, na ujmu zúčastnených, len a len v jeho prospech ako fyzickej osoby. Zmluva o postúpení pohľadávky je koncipovaná tak, že sa spoločnosti SAJVA spol. s r. o. dostane každé plnenie, ktoré poskytne alebo vymôže ZENYRA od žalovaného, a teda postúpenie je odplatné, de facto za 100% istiny pohľadávky. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaného, že Ing. Richard Šarvaic, koná na neprospech SAJVA. Postúpenie pohľadávky je len o ochrane SAJVY. Ako možno inak nazerať na to, že by malo ísť o pôžičku s 10 ročnou splatnosťou, poskytnutú bez akéhokoľvek zabezpečenia a úrokom na úrovni 1,2% ročne, v stave, kedy spoločnosť v dôsledku konania žalovaného L. X. má napríklad povinnosť plniť v prospech banky z dôvodu, že bol vykonaný aval na cudziu zmenku, bez vedomia druhého spoločníka spoločnosti, bez súhlasu druhého konateľa spoločnosti a iné excesy žalovaného 1. Aj tieto a tiež iné úkony sú predmetom vyšetrovania, na základe trestného oznámenia podaného konateľom Ing. Richardom Šarvaicom. O postúpení pohľadávky bol žalovaný informovaný, teda postúpenie pohľadávky oznámil postupca dlžníkovi. Zo žiadneho hmotného či procesného ustanovenia nevyplýva, že by postupník bol povinný v konaní preukazovať svoju aktívnu legitimáciu samotnou zmluvou o postúpení pohľadávky, alebo by bol povinný preukazovať dlžníkovi zmluvu o postúpení pohľadávky, ako napokon vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe. Žalobca teda dostatočne preukázal, že je aktívne legitimovaný v súdnom konaní o zaplatenie sumy 330.000,- Eur s príslušenstvom, bolo vydané aj súdne rozhodnutie, ktoré síce ešte nie je právoplatné, ale sú osvedčené okolnosti dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalovaní v podanom odvolaní spochybňujú rešpektovanie zásady primeranosti a proporcionality zabezpečovacieho opatrenia. S týmto žalobca nesúhlasí, nakoľko v návrhu preukázal, nielen osvedčil, aká je trhová hodnota pozemkov (časti predmetu záložného práva), keď aj v prípade hodnoty na úrovni 16,09 Eur/1m2 výmery pozemkov (LV č. XXXX, XXXX, XXXX) je na úrovni 381.896,- Eur. Nakoľko je rodinný dom v k. ú. K. predmetom podielového spoluvlastníctva, hodnota nehnuteľností ako takých je výrazne nižšia ako bolo uvádzané (80.000,- Eur), možno predpokladať, že je na úrovni max. 40.000,- Eur. Žalovaný len tvrdí, že je primeranosť a proporcionalita porušená, len tvrdí, že nehnuteľnosti majú niekoľkonásobne vyššiu hodnotu, ako je hodnota nároku a tieto svoje tvrdenia ani nepreukazuje, ani neosvedčuje, preto zostávajú len v rovine neosvedčených a nepreukázaných tvrdení, ktoré žalobca popiera, tvrdí a preukazuje už svoje tvrdenia predloženými dôkazmi. Na preukázanie dôvodnosti a trvania nároku - pohľadávky na zaplatenie 330.000,- Eur s prísl., uvádza, že dňa 9.7.2020 sa konalo valné zhromaždenie spol. SAJVA spol. s r. o., ktorého sa zúčastnili spoločníci, pričom jedným z bodov programu bolo schválenie účtovnej závierky za r. 2019, v rámci ktorej nie je účtovaná pôžička vo výške 330.000,- Eur, tak ako tvrdí žalovaný 1. Valné zhromaždenie návrh účtovnej závierky za r. 2019 schválilo. Z toho je zrejmé, že pohľadávka na vrátenie sumy 330.000,- Eur nie je účtovaná ako pôžička so splatnosťou 10 rokov, t. j. ako dlhodobý záväzok, od spoločníka L. X. ako veriteľa spoločnosti SAJVA spol. s r. o. ako dlžníkovi, a nie je tak uvedená ani v účtovnej závierke. Naopak je o nej účtované a je evidovaná ako krátkodobá pohľadávka voči spoločníkovi L. X. so splatnosťou 29.10.2019, zaúčtovaná na základe pohybu na účte firmy SAJVA spol. s r. o. vedeného v Z. V., a.s. zo dňa 18.12.2018, kedy

si žalovaný 1. previedol na svoj osobný účet sumu 330.000,- Eur. Žalobca teda považuje napadnuté rozhodnutie za správne, zákonné a dôvodné, konanie netrpí vadami vytýkanými žalovanými, s tým, že sú zachované všetky atribúty zákonnosti nariadeného zabezpečovacieho opatrenia a preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd odvolanie zamietol, v časti výroku g) zmenil tak, že zriaďuje záložné právo na spoluvlastnícky podiel žalovaného o veľkosti 1. Zároveň žiada, aby odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalovaným v rozsahu 100%.

11. K vyjadreniu žalobca pripojil: 1. návrh na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica o zaplatenie sumy 86.532,- Eur s príslušenstvom proti žalovanému 1; 2. doklad o podaní žaloby na Okresnom súde Trnava voči žalovanému 1. o zaplatenie sumy 10.000,- Eur pod sp. zn. ; 3. návrh na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica voči žalovanému 1. o zaplatenie sumy 29.320,30 Eur s príslušenstvom; 4. návrh na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica voči žalovanému 1. o zaplatenie sumy 3.000,- Eur s príslušenstvom; 5. návrh na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica voči žalovanému 1. o zaplatenie sumy 119.400,- Eur s príslušenstvom; 6. platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23.4.2020; 7. výzva na vydanie peňažných prostriedkov zo dňa 9.10.2019; 8. doklad o podaní zásielky; 9. vyjadrenie žalovaného 1. k oznámeniu o postúpení pohľadávky zo dňa 20.4.2020; 10. výpisy z LV č. XXXX, č. XXXX; 11. vyhlásenie MAXIM consult, s. r. o. z 1.7.2020; 12. pozvánka na zasadnutie mimoriadneho valného zhromaždenia z 23.6.2020; 13. plnomocenstvo žalovaného 1. pre AK Piliar, s. r. o.; 14. pozvánka na zasadnutie mimoriadneho valného zhromaždenia z 15.6.2020; 15. prezenčná listina z valného zhromaždenia dňa 9.7.2020; 16. účtovná závierka za rok 2019; 17. upovedomenie o postúpení veci z upomínacieho súdu na Okresný súd Galanta; 18. vyjadrenie žalovaného 1 z 30.3.2020 k výzve na vrátenie peňažných prostriedkov,

12. K vyjadreniu žalobcu podali žalovaní 1. a 2 písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že platobný rozkaz vydaný upomínacím súdom pod sp. zn. bol v plnom rozsahu zrušený zo zákona a nikdy nenadobudol účinky právoplatného súdneho rozhodnutia. Súd pred vydaním platobného rozkazu pritom rozhodoval výlučne len na základe skutočností uvedených žalobcom, ktoré však boli z jeho strany súdu podávané zavádzajúco a nepravdivo. Argumentácia žalobcu, podľa ktorej existuje rozhodnutie súdu potvrdzujúce oprávnenosť jeho pohľadávky, je tak nepravdivá a účelová. V súvislosti s legitimáciou žalovanej 2., žalovaní už vo svojom odvolaní namietali, že zabezpečovacie opatrenie vo svojom rozsahu neoprávnene obmedzuje nakladanie s nehnuteľnosťou v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovanej 2., voči ktorej si žalobca žiadne pohľadávky neuplatňuje. Tento majetok od 26.12.2008 nie je majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, ale v ich podielovom spoluvlastníctve. Neobstojí pritom námietka žalobcu, podľa ktorej súd o tejto skutočnosti nemal žiadnu vedomosť. Išlo totiž o rovnaký súd, ktorý rozsudkom sp. zn. zo dňa 31.10.2005 rozhodol o zániku manželstva, ktorým priamo zo zákona súčasne zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Súd tak mal nie len zo svojej vlastnej činnosti vedomosť o zániku manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných, ale rovnako nepochybne mu je aj známa skutočnosť o zákonnej fikcii, podľa ktorej uplynutím troch rokov od zániku manželstva sú spoluvlastnícke podiely bývalých manželov k nehnuteľnostiam rovnaké. Zmena nastala priamo zo zákona bez ohľadu na to, či si žalovaní následne splnili svoju informačnú povinnosť, ktorá nevyvolávala žiadne právotvorné účinky. Žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom a zabezpečovacie opatrenie vzťahujúce sa aj k rodinnému domu s. č. XX na parc. č. 3569 v k. ú. K. v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu bolo nariadené neoprávnene. Z dokumentov predložených žalovaným 1. je zrejmé, že právny titul, na základe ktorého žalovaný 1. nadobudol od spol. SAJVA spol. s r. o. sumu vo výške 330.000,- Eur, je zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalovaným 1. a uvedenou spoločnosťou. Žalobca ohľadne tejto sumy ako aj dodatku k nej argumentuje podvodným konaním zo strany žalovaného 1., pričom doposiaľ súdu nepredložil jediné rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktoré by preukazovalo, že uzavretím týchto dokumentov došlo zo strany žalovaného 1. k podvodnému konaniu. Žalovaní sa plne ohradzujú voči nepodloženým obvineniam žalobcu, podľa ktorých má žalovaný 1. predkladať súdu vykonštruované dokumenty. Účastníkmi zmluvy o pôžičke, ako aj jeho dodatku sú žalovaný 1. a spol. SAJVA spol. s r. o., v ktorej mene konal priamo žalovaný 1. Je vylúčené, aby za týchto okolností došlo k uvedeniu inej osoby do omylu a naplneniu tak jednej z obligatórnych znakov objektívnej strany predmetného trestného činu. Rovnako je vylúčené, aby uzavretím uvedenej zmluvy, ktorej záväzky žalovaný 1. v nijakom rozsahu nespochybňuje, došlo k spôsobeniu škody na úkor spoločnosti, či inej osoby. Žalobca zároveň poukazuje na viaceré civilné súdne konania, ktoré sú voči žalovanému 1. vedené, avšak je zrejmé, že žalobcami v týchto len nedávno začatých konaní sú v prvom rade Ing. Šarvaic, spoločnosti s jeho majetkovou účasťou a blízke osoby. Ani

jedno z uvedených konaní pritom nie je právoplatne skončené a všetky tieto pohľadávky sú v súčasnosti sporné a ich oprávnenosť otázna. Zavádzajúcim je aj tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalovaný 1. opätovne nakladá s nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXXX. Plomba V 2491/2020 na ktorú sa pritom žalobca odvoláva, sa viaže ku katastrálnemu konaniu, ktoré bolo začaté na základe návrhu podaného dňa 29.5.2020, t. j. v čase pred okamihom doručenia napadnutého uznesenia žalovanému 1. a v súčasnosti je toto konanie prerušené. Jedná sa pritom o nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1., ku ktorým spoločnosť ZENYRA s. r. o. nemá žiadne dispozičné práva a žiadny právny dôvod na získavanie akýchkoľvek informácií týkajúcich sa nakladania s týmito nehnuteľnosťami. To, že má v tomto prípade ísť o zámer žalovaného 1. scudzovať nehnuteľnosti bez primeraného protiplnenia za účelom zmarenia budúceho uspokojenia pohľadávok veriteľov, sú len ničím nepodložené domnienky žalobcu. Pokiaľ žalobca uvádza, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke nemohlo dôjsť, nakoľko takáto zmluva sa nenachádza v účtovníctve spol. SAJVA spol. s r. o., tak žalovaný uvádza, že existencia zmluvného vzťahu nie je závislá od skutočnosti, či zmluva, na základe ktorej bol takýto zmluvný vzťah založený, je alebo nie je uvádzaná v účtovníctve účastníka takejto zmluvy. Zmluva o pôžičke z 18.12.2018 ako aj dodatok k tejto zmluve boli pritom v mene spoločnosti SAJVA spol. s r. o. uzatvorené oprávnenou osobou a majú všetky náležitosti právneho úkonu. Na platnosť zmluvy nemá pritom žiaden vplyv ani to, že žalovaný dodatočne pred notárom uznal svoj podpis na zmluve za svoj vlastný podpis, pričom dôvodom, ktorý ho k tomu viedol, boli tomu predchádzajúce viaceré konania Ing. Šarvaica spočívajúce v uzatváraní nevýhodných zmlúv poškodzujúcich tak záujmy spoločnosti , ako aj záujmy samotného žalovaného 1. Navyše originál zmluvy o pôžičke bol bezprostredne po jej uzavretí založený do účtovníctva spol. SAJVA spol. s r. o. Skutočnosť, že táto zmluva sa dnes v účtovníctve uvedenej spoločnosti nenachádza, nie je zapríčinená konaním žalovaného 1. a ani nemá žiadny vplyv na platnosť zmluvy. Do januára 2020 bol spôsob odovzdávania účtovných dokladov do účtovníctva spol. SAJVA spol. s r. o. realizovaný takým spôsobom, že doklady sa nechávali v schránke spoločnosti alebo na vrátnici jej sídla, a to na základe dohody medzi žalovaným 1. a Ing. U. F., ktorá je konateľkou spol. MAXIM consult, s. r. o. spracúvajúcej účtovníctvo spoločnosti. V súvislosti s údajným postúpením pohľadávky spoločnosti SAJVA spol. s r. o. na žalobcu, žalovaní zdôrazňujú, že na takéto postúpenie bol potrebný písomný súhlas s jej postúpením udelený dlžníkom, ktorý absentuje. Keďže k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu nedošlo, tento v žiadnom rozsahu nevstúpil do práv a povinností pôvodného veriteľa a ani sa nestal legitímnym subjektom oprávneným uplatňovať pohľadávku zo zmluvy o pôžičke voči žalovanému 1. v konaní pred sudom. Nakoľko žalobca nemá voči žalovanému 1. pohľadávku, ktorej zaplatenia sa domáha, nie je ani aktívne legitimovaným subjektom v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorého účelom má byť zabezpečenie takejto pohľadávky.

13. K vyjadreniu žalovaných podal ešte vyjadrenie žalobca a uviedol, že to, že sa platobný rozkaz nestal právoplatným, nemení nič na skutočnosti, že súd rozhodol v merite veci a vydal rozhodnutie. Pokiaľ žalovaní uvádzajú, že súd mal vedomosť o rozvode ich manželstva, tak žalobca uvádza, že žiaden súd nemá možnosť poznať všetky svoje rozhodnutia a napokon mohlo dôjsť k novému uzavretiu manželstva medzi žalovanými. Žalovaní dlhé obdobie nekonali a nedali do súladu evidenčný stav s aktuálnym právnym stavom. Žalobca trvá na svojom vyjadrení, že nikdy nedošlo k uzatvoreniu pôžičky medzi právnym predchodcom žalobcu SAJVA spol. s r. o., a žalovaným 1. konanie žalovaného 1. je predmetom vyšetrovania. Žalovaný 1. ako konateľ ukradol 330.000,- Eur z účtu spoločnosti SAJVA spol. s r. o., ním predkladané tvrdenia a opis príbehu sa nezakladá ani na zrnku pravdy. Až do 31.3.2020 nikdy nebola predložená za účelom riadneho vedenia účtovníctva spoločnosti, nikdy o nej nebola zmienka, ide o fiktívny, predstieraný úkon, keď písomné vyhotovenie bolo dotvorené dodatočne, pričom dodatočne až potom, čo došlo k postúpeniu pohľadávky, bol vyhotovený aj tvrdený dodatok č. 1 k pôžičke, ktorým sa malo zabetónovať, aby ju nebolo možné postúpiť. Na poskytnutie sumy 330.000,- Eur nebol žiaden dôvod a už vôbec nie poskytnutie na dobu 10 rokov. Napriek tomu, že žalobca poukázal na konanie žalovaného 1., ktorý nakladá s nehnuteľnosťami opakovane, tento uvedené nijak nevysvetlil, ani neobhájil primeranosť, legálnosť a dôvodnosť nakladania, ak ide o akýkoľvek úkon s nehnuteľnosťami. Namiesto toho žalovaný 1. len opisuje, aké je podľa neho absurdné tvrdenie jeho podvodného konania a tiež účelového vedenia súdnych sporov voči jeho osobe. Keď žalovaný 1. potreboval požičať, vylákal peniaze od Ing. Richarda Šarvaica, aj pomocnú ruku v rámci projektu scelenia pozemkov. Ten, kto poskytol prostriedky, kto dôveroval a pomohol sa teraz ocitá v roli žalobcu a oznamovateľa trestnej činnosti ako poškodený, pretože inak sa nie je možné domôcť ochrany práv a nárokov. Základným dôvodom, pre ktorý žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bola skutočnosť, že žalovaný 1. nakladá s nehnuteľnosťami - konkrétne s nehnuteľnosťami v kat. úz. F., na LV č. XXXX a tiež vykonal úkony disponovania s inými nehnuteľnosťami v nedávnej minulosti. Žalovaný 1. sám potvrdil,

že s nehnuteľnosťami nakladá. Žalobca má obavu, že tak činí so zámerom zbaviť sa majetku. Účtovná závierka za rok 2019 bola pritom schválená aj žalovaným 1. Je tak preukázané, že pohľadávka na vrátenie sumy 330.000,- Eur nie je účtovaná ako pôžička, so splatnosťou 10 rokov voči spoločníkovi L. X. a nie je uvedená ani v účtovnej závierke. Naopak je o nej účtované a je tak evidovaná ako krátkodobá pohľadávka voči spoločníkovi L. X. so splatnosťou 29.10.2019, zaúčtovaná na základe pohybu na účte spol. SAJVA zo dňa 18.12.2018, kedy si žalovaný 1. previedol na svoj osobný účet sumu 330.000,- Eur. Aj z poznámok k účtovnej závierke za r. 2019 je zrejmé, že pohľadávka na zaplatenie sumy 330.000,- Eur voči žalovanému 1. je účtovaná ako pohľadávka voči spoločníkovi, krátkodobá splatnosť.

14. K vyjadreniu žalobca pripojil Zápisnicu zo zasadnutia Valného zhromaždenia spoločnosti z 9.7.2020.

15. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (

- ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil - osvedčil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre čiastočnú zmenu napadnutého uznesenia ( ) aj jeho čiastočné potvrdenie ( ).

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predmetného zabezpečovacieho opatrenia.

18. Podľa až 3 , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (2). Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (3).

19. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

20. Podľa pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

21. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

23. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

24. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka veriteľa právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra.

25. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia, je dosiahnutie reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potencionálneho oprávneného v exekučnom konaní. Základným predpokladom vydania zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená.

26. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu potom zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

27. Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobca sa v inom sporovom konaní sa domáha voči žalovanému zaplatenia pohľadávky v sume 330.000,- Eur s príslušenstvom. Návrh na nariadenie predmetného zabezpečovacieho opatrenia podal žalobca dôvodiac, že má obavu, že exekúcia jeho peňažnej pohľadávky môže byť ohrozená, nakoľko žalovaný pozemky vo svojom vlastníctve prevádza na iné fyzické a právnické osoby, v dôsledku čoho je možné, že pohľadávku žalobcu nebude možné neskôr uspokojiť. Žalovaní v odvolaní argumentujú najmä tým, že rozporujú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie predmetnej pohľadávky, nakoľko má ísť o pohľadávku spoločnosti SAJVA spol. s r. o., ktorá vznikla na základe písomnej zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi spol. SAJVA spol. s r. o. a žalovaným 1., podľa ktorej sa žalovaný 1. zaviazal predmetnú pôžičku vrátiť do 18.12.2028 a ku ktorej zmluve o pôžičke bol uzatvorený dodatok č. 1., ktorý obmedzil možnosť postúpenia pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu bez písomného súhlasu dlžníka, ktorý súhlas žalovaný 1. nedal, preto je postúpenie pohľadávky zo spoločnosti SAJVA spol. s r. o. na žalobcu podľa žalovaných absolútne neplatné. Ďalej žalovaní dôvodili tým, že bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných 1. a 2. bolo vyporiadané zo zákona v zmysle ust. , preto bolo nesprávne zriadené záložné právo na rodinný dom v celosti, nakoľko tento patrí už do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1. a 2., ktorých manželstvo a BSM zaniklo rozvodom, preto na podiel žalovanej 2. ani nemožno zriadiť záložné právo, nakoľko táto nie je dlžníčkou žalobcu. Napokon žalovaní dôvodili, že bola porušená zásada proporcionality, nakoľko hodnota nehnuteľností, na ktorých bolo zriadené záložné právo, niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu zabezpečovanej pohľadávky.

28. Preskúmaním návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a predložených listinných dôkazov dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol v danom prípade dôvodný, avšak len na nehnuteľných veciach dlžníka, t. j. žalovaného 1. a nie aj na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej 2.

29. Podľa , záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

30. Podľa , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

31. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje dočasnú úpravu pomerov medzi stranami tak, aby v prípade, že pohľadávka žalobcu mu bude priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím, bola táto uspokojená v exekučnom konaní z majetku povinného - žalovaného 1. Pokiaľ ide o splnenie prvého zo základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie existencie zabezpečovanej peňažnej pohľadávky žalobcu, odvolací súd má za to, že vzhľadom na argumenty

predostreté žalobcom v podanom návrhu a ním podanú žalobu možno mať dostatočne osvedčené, i keď nie s konečnou platnosťou, že pohľadávka žalobcu je v tomto štádiu konania existujúca. Vzhľadom na argumenty žalobcu opísané v podanom návrhu, ako aj v priebehu konania, nie je možné v tomto štádiu konania uzavrieť, že obrana žalobcu by bola očividne vylúčená a bezzákladná. Žalobca tvrdí, že mu bola postúpená pohľadávka spoločnosti SAJVA spol. s . r o., ktorá mala vzniknúť tým, že jej konateľ - žalovaný 1. si bez právneho titulu nechal z účtu spoločnosti SAJVA spol. s r. o. previesť na svoj účet prostriedky vo výške 330.000,- Eur. Žalovaný sa naopak bráni tým, že uzavrel so spol. SAJVA spol. s r. o. zmluvu o pôžičke, čiže na prevod peňažných prostriedkov mal titul, ďalej že pôžička mu bola poskytnutá až do 18.12.2028, teda ešte nie je splatná a tiež, že dodatkom č. 1. k tejto zmluve o pôžičke sa vyžaduje na postúpenie takejto pohľadávky súhlas dlžníka, ktorý daný nebol, preto je postúpenie pohľadávky zo spol. SAJVA spol. s r. o. na žalobcu podľa žalovaného absolútne neplatné. Žalobca naopak poukazuje na to, že tak zmluva o pôžičke ako aj dodatok. č. 1 k nej, boli dosiahnuté podvodným konaním žalovaného 1., ktorý predmetné zmluvy uzavrel jednak vo svojom vlastnom mene ako dlžníka a zároveň aj ako konateľ spoločnosti SAJVA spol. s r. o. za veriteľa, pričom tieto dokumenty vytvoril dodatočne, až po postúpení pohľadávky na žalobcu. Vyriešenie otázky, či je žalobca skutočne veriteľom pohľadávky vo výške 330.000,- Eur s príslušenstvom, teda či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ako aj otázok, či došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke a dodatku č. 1 k nej, bude predmetom dokazovania vo veci samej. V štádiu konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd nie je oprávnený bez náležitého vykonania dokazovania tieto otázky predbežne právne posudzovať. Žalobca svoj nárok riadne skutkovo odôvodnil a podložil listinnými dôkazmi. Pohľadávku si uplatnil samostatnou žalobou, o ktorej koná súd prvej inštancie. Žalobca tiež osvedčil, že žalovaný vykonáva právne úkony, ktorými prevádza niektoré zo sporných nehnuteľností, preto môže aj so zreteľom na výšku zabezpečovanej pohľadávky existovať obava, či bude pohľadávka žalobcu následne v exekučnom konaní uspokojená.

32. Posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu aj vzhľadom na uplatnenú obranu žalovaného 1., však nie je možné vykonávať ako predbežnú otázku v štádiu rozhodovania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Nateraz pohľadávka žalobcu je dostatočne osvedčená a preto je prvá podmienka pre nariadenie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia splnená. Odvolací súd je tiež toho názoru, že v danom prípade je splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie, že je existuje obava, že prípadná exekúcia pre uspokojenie pohľadávky žalobcu bude ohrozená, keď žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia popísal prevody žalovaného - opísané súdom prvej inštancie v závere ods. 2 napadnutého rozhodnutia.

33. Obrana žalovaného spočívala tiež v tom, že nebola dodržaná proporcionalita medzi nariadeným zabezpečovacím opatrením a hodnotou zabezpečovanej pohľadávky. Žalobca pritom primeranosť nariadeného zabezpečovacieho opatrenia odôvodňuje v bode 40 svojho návrhu, pričom tu podrobne špecifikuje, z akých hodnôt pozemkov vychádzal v jednotlivých katastrálnych územiach, následkom čoho dospel k záveru, že hodnota všetkých nehnuteľností, na ktorých žiadal zriadiť záložné právo je vo výške 317.350,- Eur, keď výška pohľadávky je len bez príslušenstva 330.000,- Eur. V tomto štádiu tak podľa odvolacieho súdu žalobca svojimi skutkovými tvrdeniami osvedčil dôvodnosť nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaní v podanom odvolaní síce túto primeranosť rozporujú, ale ohľadom hodnoty nehnuteľností neposkytujú žiadne vlastné skutkové tvrdenia, teda ich obrana je neúčinná ( ).

34. Avšak pokiaľ ide o obranu žalovaných 1. a 2. v podanom odvolaní spočívajúcu v tom, že zabezpečovacie opatrenie nie je možné nariadiť na spoluvlastníctvom podiele 1/2-ice žalovanej 2. na rodinnom dome s. č. XX, na parc. č. 3569, na LV č. XXXX, v kat. úz. K., obec K., okres Dolný Kubín, nakoľko táto nie je dlžníčkou žalovaného, táto obrana žalovaných bola dôvodná. Žalovaní predložili doklady, podľa ktorých bolo ich manželstvo rozvedené, pričom zo zákona ( ) došlo uplynutím troch rokov od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva k vyporiadaniu ich BSM tak, že predmetná nehnuteľnosť je v ich podielovom spoluvlastníctve, pričom podiely oboch manželov sú rovnaké, t. j. každý vlastní 1/2-icu. Preto zriadenie záložného práva na spoluvlastníckom podiele 1/2-ice žalovanej 2. na danom rodinnom dome, ktorá nie je dlžníčkou žalobcu, nebolo vôbec dôvodné.

35. Odvolací súd poukazuje na to, že nárok žalobcu vo veci samej pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný, avšak musí byť aspoň osvedčený, čo je v danom prípade bolo splnené. Vzhľadom na to, aby nedošlo k zmareniu uspokojenia pohľadávky

žalobcu v budúcnosti, ak mu bude právoplatne priznaná, javí sa tiež vzhľadom na jej výšku a správanie sa žalovaného 1. pri nakladaní so svojimi nehnuteľnosťami, odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov sporových strán nariadením zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného 2.

36. Pre odvolací súd bol tiež podstatný skutkový stav platný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ust. ), preto na tvrdenie žalovaného 2. o zložení zábezpeky v jeho návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia (o ktorom patrí rozhodovať súdu prvej inštancie) prihliadať nemohol.

37. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. zmenil v zmysle ust. tak, že vo vzťahu k žalovanej 2. a k spoluvlastníckemu podielu 1-ice patriacemu žalovanej 2. na nehnuteľnosti: stavba - rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na parcele 3569, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území: K., obec: K., okres: Dolný Kubín, návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a vo zvyšnej časti napadnutý výrok I., ako aj závislý výrok II. vo vzťahu k žalovanému 1. ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

38. Keďže vo vzťahu k žalovanej 2. došlo k zmene napadnutého rozhodnutia v zmysle , bolo potrebným, aby odvolací súd rozhodol o celkovej náhrade trov konania (i na súde prvej inštancie) vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 2. S použitím a potom v konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej 2. priznal voči žalobcovi plnú náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (prvoinštančného i odvolacieho). O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).