Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoKR/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci žalobkyne M. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. W. XX, XXX XX D. W., zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO:44 250 029 proti žalovanému SCIORONTO, a. s., so sídlom Tatranská Javorina 27, 059 56 Tatranská Javorina IČO:46 446 672, zastúpenému Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO:47 241 543, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -119 zo dňa 28.januára 2020 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -119 zo dňa 28.januára 2020 potvrdzuje.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol a rozhodol, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení uviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19.5.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 100/2016 dňa 25.5.2016 súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka - žalovaného a do funkcie správcu ustanovil SKP k.s. so sídlom kancelárie Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen. Účinky povolenia a reštrukturalizácie nastali dňa 26.5.2016. Žalobkyňa si v zákonnej lehote dňa 24.6.2016 Prihláškou pohľadávky č. 1 prihlásila do reštrukturalizácie žalovaného pohľadávku v celkovej výške 69.063,61 eur titulom nevyplatenej mzdy na základe pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného (POĽANA, a. s.) s dňom nástupu do práce 1.10.2010, a to za obdobie od augusta 2012 do júla 2015 a príslušenstvo - úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne za každý deň omeškania z nevyplatenej mzdy v súlade s článkom 5 bod 7 Dodatku k pracovnej zmluve. Správca oznámil žalobkyni, že pohľadávku pod poradovým číslom 1 vo výške 43.582,01 eur poprel čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a poradia a zároveň ju poprel aj čo do poradia uspokojenia, nakoľko veriteľ prihlásenej pohľadávky bol v čase vzniku pohľadávky osobou spriaznenou so spoločnosťou POĽANA, a. s. Správca preto poprel prihlásené poradie uspokojenia pohľadávke „E“ ako iná pohľadávka a zistil poradie uspokojenia „D“ ako podriadená pohľadávka. Súd ďalej zistil, že na základe uznania záväzku zo dňa 22.8.2016 správca následne uznal sumu 24.529,18 eur, zvyšná časť vo výške 19.052,83 eur zostala popretá z dôvodu premlčania pohľadávky a medzi stranami sporu bolo ustálené, že celková zistená suma pohľadávky predstavuje spolu sumu 50.010,78 eur.

3. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že ani ona, ani jej bývalý manžel nie sú spriaznenými osobami samotného žalovaného, ani jeho právneho predchodcu, a preto by poradie uspokojenia jej pohľadávky malo byť poradím uspokojenia „E“, ako iná pohľadávka. Naopak, žalovaný v konaní tvrdil, že žalobkyňa je spriaznenou osobou právneho predchodcu žalovaného s poukazom na ust. , keď žalobkyňa je manželkou Adriana Vojtka, ktorý u právneho predchodcu žalovaného vystupoval ako člen predstavenstva a pohľadávky žalobkyne vznikli práve v období tejto spriaznenosti.

4. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa bola spriaznenou osobou s právnym predchodcom dlžníka - žalovaného. Do reštrukturalizácie žalovaného (ktorý sa v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou POĽANA, a. s. dňom 14.4.2016 stal jej právnym nástupcom) prihlásila pohľadávky v celkovej výške 69.063,61 eur z titulu nevyplatenej mzdy. Súd zistil a mal preukázané, že (bývalý) manžel žalobkyne Adrián Vojtko pôsobil ako člen predstavenstva spoločnosti POĽANA, a. s. v období od 23.5.2012 do 31.3.2015 a tiež jeho funkcia ako vedúceho zamestnanca v tejto spoločnosti skončila dňa 31.7.2015. Potom bol súd toho názoru, že žalobkyňa v čase vzniku pohľadávky spĺňala definíciu zákonného ustanovenia upravujúceho spriaznenú osobou, nakoľko bola blízkou osobou - manželkou Adriana Vojtka. Nič na tomto názore nemení ani skutočnosť, že sa jednalo o spriaznenosť s právnym predchodcom dlžníka - žalovaného, a že funkcia člena štatutárneho orgánu, ako aj vedúceho zamestnanca spoločnosti POĽANA, a. s. Adrianovi Vojtkovi skončila dňa 31.3.2015 a dňa 31.7.2015, teda pred zlúčením so spoločnosťou žalovaného a pred povolením reštrukturalizácie dlžníka

- žalovaného. Podľa názoru súdu pohľadávku žalobkyne prihlásenú do reštrukturalizácie je potrebné preto považovať za podriadenú pohľadávku v zmysle ust. v znení účinnom od 1.1.2016 do 31.12.2017, nakoľko toto zákonné ustanovenie vymedzuje takúto pohľadávku za pohľadávku, ktorá „patrí“ alebo „patrila“ veriteľovi, ktorý „je“ alebo od vzniku pohľadávky „bol“ spriaznený s úpadcom (spriaznená pohľadávka). Zákonodarca spriaznenú pohľadávku časovo vymedzuje nielen na súčasnosť, ale aj na minulosť. Pokiaľ osoba spriaznená s dlžníkom spĺňala status spriaznenej osoby s právnickou osobou, ktorá sa neskôr zlúčila s inou právnickou osobou a stala sa jej právnym nástupcom, podľa názoru súdu tento status spriaznenej osoby jej z dôvodu právneho nástupníctva nezanikol. V opačnom prípade by sa to míňalo účelu a najmä bolo by to v rozpore so zákonnou definíciou spriaznenej pohľadávky definovanej v ust. .

5. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k záveru, že správca postupoval v súlade s ust. a v súlade s ust. a v spojení s , keď pohľadávku žalobkyne považoval za podriadenú pohľadávku a zistil poradie uspokojenia „D“ ako podriadená pohľadávka.

6. Súd zamietol návrh žalobkyne na výsluch svedka Adriána Vojtka, nakoľko nepovažoval jeho výsluch za potrebný, keďže mal dostatok relevantných dôkazov vykonaných v súdnom konaní na to, aby mohol vo veci rozhodnúť a skutkovo aj právne vyhodnotiť nárok uplatnený žalobou.

7. Pokiaľ žalovaný namietal nedostatok procesných podmienok pre toto súdne konanie z dôvodu, že žalobkyňa nebola už pri podávaní tejto žaloby povinne zastúpená v zmysle súd konštatoval, že v priebehu súdneho konania na základe poučenia súdu si žalobkyňa zvolila právneho zástupcu, čím došlo k odstráneniu nedostatku tejto procesnej podmienky, preto súd o podanej žalobe konal a vec prejednal.

8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. a a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov konania rozhodne súd postupom podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa s poukazom na ust. . Žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne, ak bude mať podmienky na rozhodnutie vo veci za splnené, aby vo veci sám rozhodol a žalobe vyhovel.

10. Žalobkyňa s výrokom ani s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie nesúhlasí. Ustanovenie nikde neuvádza definíciu podriadenej pohľadávky tak, ako to uvádza vo svojom

odôvodení súd prvého stupňa. Podľa uvedeného ustanovenia sa za podriadenú pohľadávku považuje taká pohľadávka, ktorá patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od jej vzniku bol spriaznený s úpadcom. Súd si vytvoril vlastnú definíciu, podľa ktorej sa za spriaznenú osobu považuje aj veriteľ, ktorý nikdy nebol osobou spriaznenou so samotným žalovaným. Podľa názoru súdu totiž zlúčenie spoločnosti nezakladá dôvod na zánik spriaznenosti. Takýto záver súdu sa podľa názoru žalobkyne absolútne míňa celému zmyslu spriaznených osôb a s tým spojenému poradiu uspokojovania pohľadávok. Extenzívny výklad daného ustanovenia podaný súdom prvého stupňa nemá akúkoľvek oporu v zákone. Uvedené je odôvodnené samotnou podstatou spriaznených osôb. Spriaznenými osobami sú totiž fyzické alebo právnické osoby, medzi ktorými existujú vzťahy, na základe ktorých jedna osoba môže aspoň v podstatnej miere ovplyvniť konanie druhej osoby. Vzhľadom na skutočnosť, že spriaznené osoby majú tendenciu konať koordinovane a môžu disponovať značnou ekonomickou silou, ich správanie môže za určitých okolností viesť k poškodzovaniu záujmov ostatných subjektov. Z tohto dôvodu je problematika spriaznených osôb v mnohých krajinách upravená niektorými predpismi pre potreby regulácie ich konania alebo aspoň informovania o ich konaní. Žalobkyňa poukázala na názor vyplývajúci z právnej teórie k ust. a má za to, že toto ustanovenie nie je koncipované tak, ako ho vyložil konajúci súd. Za žiadnych okolností nemožno jeho výkladom dospieť k záveru o tom, že zlúčenie spoločnosti nemôže samo o sebe byť právnym základom pre určenie posudzovania spriaznenosti alebo zánik spriaznenosti dotknutých subjektov. Súd si nesprávne vyložil citovanú normu, keď aplikoval značne extenzívny výklad a vo veci rozhodol tak, že osoba spriaznená s právnym predchodcom spĺňa status spriaznenej osoby aj po jej zániku zlúčením s jej právnym nástupcom. Žalobkyňa ani Adrian Vojtko (bývalý manžel žalobkyne) nikdy nebol osobou spriaznenou so samotným žalovaným. V čase, keď došlo k zlúčeniu spoločnosti, Adrian Vojtko nezastával funkciu člena predstavenstva. Na základe uvedeného žalobkyňa nemala ani nemohla mať reálne žiadny dosah na chod žalovaného. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozhodol v zmysle odvolacieho petitu.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za vecne správne a riadne odôvodnené. Plne sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia uvedeného najmä na strane 11 rozsudku a pre úplnosť uvádza, že podriadenosť pohľadávky súvisí priamo s pohľadávkou, nie s dlžníkom pohľadávky. Zákonodarca v jasne stanovil, že ak pohľadávka kedykoľvek počas svojej existencie patrila veriteľovi, ktorý bol spriaznený s dlžníkom, bude sa takáto pohľadávka uspokojovať ako podriadená pohľadávka. To znamená, že raz získaný status podriadenej pohľadávky pretrváva navždy a nie je možného ho žiadnym spôsobom zrušiť/konvalidovať.

12. V konaní bolo riadne preukázané, že žalobkyňa bola osobou spriaznenou s dlžníkom pohľadávky (spoločnosťou POĽANA, a. s.), nakoľko ide o manžela, bývalého štatutára dlžníka, pričom pohľadávka žalobkyne vznikla v období spriaznenosti. Skutočnosť, že neskôr došlo k zlúčeniu spoločnosti POĽANA, a. s. zlúčením s právnym nástupcom SCIORONTO, a. s. nič nemení na získanom statuse pohľadávky. V prípade zlúčenia ide totiž o univerzálnu sukcesiu do práv a povinností právneho predchodcu. V dôsledku zlúčenia nevzniká nová pohľadávka voči novému dlžníkovi (právnemu nástupcovi), ale na právneho nástupcu len prechádzajú všetky záväzky právneho predchodcu v stave, v akom existovali voči právnemu predchodcovi. Má za to, že univerzálnu sukcesiu si nemožno vyložiť iba selektívne tak, ako to urobila žalobkyňa, pretože ak by sa prijal právny názor žalobkyne, tak žalovaný by mohol tvrdiť, že nie je dlžníkom žalobkyne, nakoľko pohľadávka pôvodne vznikla voči inému subjektu, rovnako ako žalobkyňa tvrdí, že pohľadávka už nie je podriadená, lebo pôvodne vznikla voči inému subjektu. Obe tvrdenia by boli v dôsledku existencie zlúčenia nezmyselné.

13. Záväzok voči pôvodnému dlžníkovi totiž pri zlúčení prechádza na právneho nástupcu a zachováva si všetky svoje atribúty. V opačnom prípade by došlo k absolútnemu popretiu inštitútu univerzálnej sukcesie, ktorá je nedeliteľným dôsledkom zlúčenia. Uviedol, že pohľadávka žalobkyne by nemala status spriaznenosti v prípade, ak by vznikla priamo proti SCIORONTO, a.s., nakoľko by nebol daný vzťah spriaznenosti medzi veriteľom a dlžníkom. Toto však nie je ten prípad, keďže SCIORONTO, a. s. sa stalo dlžníkom len v dôsledku sukcesie, a to dlžníkom pohľadávky, ktorá patrí osobe, ktorá bola v čase vzniku pohľadávky spriaznená s dlžníkom pohľadávky. Poukázal tiež v záujme princípu právnej istoty na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica v konaní , kedy súd na základe žaloby veriteľa G.I.C. Group, s. r. o. o určenie poradia popretej pohľadávky (tiež v reštrukturalizácii SCIORONTO, a.s.) založenej takmer na identickom skutkovom základe rozhodol rovnako ako prvostupňový súd v tomto konaní, teda žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie je toho času právoplatné.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené je toho názoru, že prvostupňový súd rozhodol vo veci vecne správne a rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a zviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po prejednaní odvolania v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených (ust. a ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario, ) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

16. Podľa ak odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v zmysle v celom rozsahu stotožnil a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

18. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu, ktorý žalobu zamietol.

19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáha určenia, že celková zistená výška pohľadávky žalobkyne pod poradovým číslom 1 prihlásená do reštrukturalizácie spoločnosti SCIORONTO, a. s. je 50.010,78 eur, právny dôvod vzniku uvedenej pohľadávky žalobkyne je pracovná zmluva podpísaná medzi ňou a spoločnosťou POĽANA, a. s. ako právnym predchodcom a poradie uspokojenia uvedenej pohľadávky je poradie uspokojenia „E“ ako iná pohľadávka.

20. Súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že žalobkyňa bola spriaznenou osobou s právnym predchodcom dlžníka - žalovaného a pohľadávka, ktorú si do reštrukturalizácie žalovaného prihlásila z titulu nevyplatenej mzdy na základe pracovnej zmluvy uzavretej medzi ňou a spoločnosťou POĽANA, a. s. ako právnym predchodcom žalovaného je pohľadávkou spriaznenou.

21. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v znení účinnom od 1.1.2016 do 31.12.2017 tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom (ďalej len "spriaznené pohľadávky"); na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada.

22. Podľa spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.

23. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa si uplatňovala pohľadávku titulom nevyplatenej mzdy za obdobie od augusta 2012 do júla 2015. Manžel žalobkyne Adrian Vojtko (prípadne bývalý manžel ako tvrdí žalobkyňa) pôsobil ako člen predstavenstva spoločnosti POĽANA, a. s. (právneho predchodcu žalovaného) v období od 23.5.2012 do 31.3.2015 a tiež vo funkcii vedúceho zamestnanca tejto spoločnosti do 31.7.2015. Dňa 4.3.2016 došlo k zlúčeniu obchodných spoločností POĽANA, a. s. so spoločnosťou SCIORONTO, a. s., ktorá sa stala univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti POĽANA, a. s.

24. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľky, ktorá tvrdila, že ani ona, ani jej bývalý manžel neboli spriaznenými osobami ani právneho predchodcu žalovaného a ani žalovaného. Vychádzajúc z ust. dospel odvolací súd k záveru, že ak v reštrukturalizácii dlžníka boli prihlásené a zistené podriadené pohľadávky alebo pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali ako podriadené, vytvorenie samostatnej skupiny v reštrukturalizačnom pláne pre uspokojovanie týchto pohľadávok bolo na mieste, pričom pohľadávky tejto samostatnej skupiny nemôžu uspokojované rovnakým ani lepším spôsobom ako iné pohľadávky. Za pohľadávky patriace do tejto skupiny sa s poukazom na ust. považujú všetky pohľadávky patriace veriteľovi, ktorý kedykoľvek od jej vzniku bol spriaznený s dlžníkom. Z časového hľadiska ide teda o pohľadávky, ktorá patria alebo v minulosti patrili osobe s dlžníkom spriaznenej bez ohľadu na to, či vzťah spriaznenosti existuje aj v súčasnosti. Podstatným a rozhodujúcim kritériom pre zaradenie prihlásenej pohľadávky do tejto samostatnej skupiny pohľadávok je existencia vzťahu podriadenosti v čase jej vzniku. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením odvolateľky, že ust. nikde neuvádza definíciu podriadenej pohľadávky a že ust. nie je koncipované tak, ako ho vyložil konajúci súd. Nestotožnil sa ani s tvrdením odvolateľky, že z za žiadnych okolností nemožno žiadnym jeho výkladom dospieť k záveru, že zlúčenie spoločnosti nemôže samo o sebe byť právnym základom pre určenie posudzovania spriaznenosti alebo zánik spriaznenosti dotknutých subjektov. Ako už bolo vyššie uvedené spoločnosť žalovaného vznikla zlúčením so spoločnosťou POĽANA, a. s. a spoločnosť žalovaného ako nástupnícka spoločnosť sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti POĽANA, a. s. ako zanikajúcej spoločnosti a momentom účinnosti zlúčenia na ňu prešiel súbor obchodného majetku a záväzkov zanikajúcej spoločnosti, pričom nástupnícka spoločnosť s účinnosťou zlúčenia preberá všetky známe aj neznáme záväzky aj pohľadávky zanikajúcej spoločnosti.

25. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za preukázané, že v rozhodujúcom období pre vznik pohľadávky bola žalobkyňa ako veriteľka pohľadávky prihlásenej do reštrukturalizácie žalovaného spriaznenou osobou so samotným žalovaným ako dlžníkom, prípadne jeho právnym predchodcom, a to spoločnosťou POĽANA, a. s., a to osobou jej bývalého manžela.

26. Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojim záverom o tom, že žalobkyňa v čase vzniku pohľadávky spĺňala definíciu zákonného ustanovenia dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu. Podrobne opísal, akými úvahami sa pri posudzovaní uvedených záverov riadil, zistil súvislosť medzi vzniknutou pohľadávkou žalobkyne a existenciou jej spriaznenosti so samotným žalovaným, ako aj právnym predchodcom žalovaného. Nič nemení na tom ani skutočnosť, že k zlúčeniu spoločnosti došlo v čase, keď Adrian Vojtko (bývalý manžel žalobkyne) už nezastával funkciu člena predstavenstva.

27. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalobkyne uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené aj rozhodnuté.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. , ako vecne správny potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

30. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ust. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

:0.19 zo dňa 28.januára 2020 tv neprospech onkrétnym ych pojednávaní sa spráca údajne nezúčastnil a v tku konflikt záujmov od Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).