Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-7-2020.pdf
PDF · 175.43 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: "TOP PHARMEX spol. s r.o.", so sídlom Odbojárov 340/29, 955 01 Topoľčany, IČO: 31 441 131, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Milanom Kyseľom, advokátom, so sídlom X. XXXX/X, XXX XX X., proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Martin, so sídlom Kollárova 4248/2, 036 01 Martin, IČO: 00 365 327, v konaní o zaplatenie 1.297.662,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/65/2018-406 zo dňa 16. októbra 2019 vo výroku IV. a V., takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/65/2018-406 zo dňa 16. októbra 2019 v napadnutom výroku IV., ktorým bola žaloba v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania zamietnutá a v závislom výroku V., podľa ktorého žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, p o t v r d z u j e .
Žalovaný n e m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. návrh žalobcu zo dňa 24.1.2019 na prerušenie konania zamietol. Výrokom II. konanie o zaplatenie v časti istiny 176.581,33 Eur a úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 02.06.2015 zo sumy 19.375,61 Eur do zaplatenia, od 03.06.2015 zo sumy 1.980,00 Eur do zaplatenia, od 10.06.2015 zo sumy 11.880,- Eur do zaplatenia, od 17.06.2015 zo sumy 911,- Eur do zaplatenia, od 23.06.2015 zo sumy 1.822,01 Eur do zaplatenia, od 24.06.2015 zo sumy 3.960,- Eur do zaplatenia, od 24.06.2015 zo sumy 13.403,31 Eur do zaplatenia, od 08.07.2015 zo sumy 3.960,- Eur do zaplatenia, od 08.07.2015 zo sumy 3.960,- Eur do zaplatenia, od 28.07.2015 zo sumy 14.079,02 Eur do zaplatenia, od 10.08.2015 zo sumy 3.960,- Eur do zaplatenia, od 19.08.2015 zo sumy 3.960,- Eur do zaplatenia, od 26.08.2015 zo sumy 3.960,- Eur do zaplatenia, od 26.08.2015 zo sumy 1.694,- Eur do zaplatenia, od 27.08.2015 zo sumy 8.830,44 Eur do zaplatenia, od 02.09.2015 zo sumy 1.822,01 Eur do zaplatenia, od 02.09.2015 zo sumy 1.980,- Eur do zaplatenia, od 07.09.2015 zo sumy 5.940,- Eur do zaplatenia, od 14.09.2015 zo sumy 1.980,- Eur do zaplatenia, od 14.09.2015 zo sumy 3.960,- Eur do zaplatenia, od 23.09.2015 zo sumy 1.566,- Eur do zaplatenia, od 23.09.2015 zo sumy 13.860,- Eur do zaplatenia, od 24.09.2015 zo sumy 10.652,45 Eur do zaplatenia, od 21.10.2015 zo sumu 1.566,- Eur do zaplatenia, od 21.10.2015 zo sumy 15.840,- Eur do zaplatenia, od 22.10.2015 zo sumy 1.980,- Eur do zaplatenia, od 22.10.2015 zo sumy 17.699,48 Eur do zaplatenia zastavil. Výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.121.080,69 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania zamietol. Výrokom V. rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu po čiastočnom späťvzatí v podaní zo dňa 5.10.2018 (č.l. 293 - čiastočné späťvzatie nároku na úrok z omeškania o jeden deň doby
omeškania pri každej faktúre) pred vydaním platobného rozkazu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 1.297.662,02 Eur spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne z jednotlivých súm a s uvedením dátumov splatnosti špecifikovaných v odseku 1. odôvodnenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a trovy konania, na tom skutkovom tvrdení, že sa stal z titulu Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 21.5.2018 veriteľom žalovaného ako dlžníka v rozsahu postúpených pohľadávok v celkovej výške 1.297.662,02 Eur s príslušenstvom. Pohľadávky vznikli za dodanie zdravotníckeho tovaru v rámci odberateľsko- dodávateľských vzťahov. Postúpenie pohľadávok bolo postupcom (pôvodným veriteľom) dlžníkovi riadne oznámené dňa 23.5.2018. Zoznam postupovaných pohľadávok tvorí Prílohu č. 1 k zmluve. Žalobca uviedol zoznam faktúr, identifikovaný číslom faktúry, menou, dátumom vystavenia, splatnosťou a neuhradenou sumou, ktoré okresný súd podrobne uviedol v odseku 2. odôvodenia.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu č.k. 18Cb/65/2018-305 zo dňa 12.12.2018 namietol, že postúpiť nemožno pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom poukazom na ust. § 525 Občianskeho zákonníka s odkazom na dojednanie čl. 13 bod 13.5 Kúpnej zmluvy č. 836/2014, ktorú žalovaný ako kupujúci uzatvoril so spoločnosťou BIOTRONIK Slovensko s.r.o. ako predávajúcim, predmetom ktorej bola dodávka zdravotníckych pomôcok v zmysle čl. 2 tejto zmluvy. Uviedol, že postúpenie pohľadávky zo strany predávajúceho tretej strane bez súhlasu kupujúceho je neplatné. Na základe tejto zmluvy boli žalovanému vystavené faktúry č. 150282, 150287, 150310, 150337, 150379, 150386, 150387, 150455, 150456, 150582, 150656, 150719, 150770, 150771, 150789, 150818, 150821, 150835, 150869, 150871, 150927, 150931, 150937, 511049, 151050, 151054, 151055. Tieto faktúry sú v zozname postupovaných pohľadávok v prílohe č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou BIOTRONIK Slovensko s.r.o. K takémuto postúpeniu pohľadávok žalovaný nedal súhlas, a preto je v rozpore s čl. 13 bodom 13 zmluvy. V zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z postúpenia sú vylúčené pohľadávky, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom a takúto zmluvu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka považoval žalovaný za absolútne neplatný právny úkon. Preto žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby.
4. Žalovaný ďalej uviedol, že je štátnou príspevkovou organizáciou, zriadenou MZ SR za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti, za ktorým účelom pripojil zriaďovaciu listinu. Vzhľadom na ust. § 102c ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou BIOTRONIK SLOVENSKO s.r.o. ako pôvodným veriteľom a postupcom - žalobcom v spojení s ust. § 525 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka je postúpenie pohľadávok uplatnených žalobou neprípustné a žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
5. Súčasne žalovaný poukázal na to, že žalobca nie je podľa dostupných údajov z Registra partnerov verejného sektora v súlade so zákonom č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora v platnom znení, zapísaný ako partner verejného sektora. Uviedol citáciu ust. § 2 ods. 1, § 11 ods. 2 uvedeného zákona s tým, že v zmysle ust. § 15 ods. 2 zákona, ak nie je splnená povinnosť podľa § 11 ods. 2 alebo ak je partner verejného sektora v omeškaní so splnením povinnosti podľa § 10 ods. 2 tretej vety, nie je účastník zmluvy podľa odseku 1 v omeškaní, ak z tohto dôvodu neplní, čo mu ukladá zmluva. Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona platí, že fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú účastníkom zmluvy podľa § 2 ods. 1 písm. d) uzavretej pred účinnosťou tohto zákona a ktoré spĺňajú podmienky na zápis do registra, sú povinné zabezpečiť svoj zápis do registra podľa tohto zákona do 31. júla 2017, pričom podľa ods. 2 písm. a) tohto zákona, ak nie je splnená povinnosť podľa odseku 1, účastník zmluvy, ktorý poskytuje finančné prostriedky podľa § 2 ods. 1 písm. a) prvého bodu alebo majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva podľa § 2 ods. 1 písm. a) druhého bodu, nie je v omeškaní, ak z tohto dôvodu neplní, čo mu ukladá zmluva. Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy súčasne určuje v § 19 odsek 16, že fyzickej osobe a právnickej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy podľa § 3 ods. 1, ktorá má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora, možno poskytnúť verejné prostriedky len vtedy, ak je zapísaná v registri partnerov verejného sektora. V súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona mal žalovaný za to, že môže poskytnúť plnenie (za podmienok ustanovených v § 2 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z.) len subjektu zapísanému v Registri partnerov verejného registra, ktorú podmienku však žalobca nespĺňa. Súčasne zastával názor, že s poukazom na ust. § 15 ods. 2, resp. § 23 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. by sa žalovaný ani nemohol dostať do omeškania s plnením svojho prípadného záväzku.
6. Okresný súd v ďalšej časti svojho odôvodnenia, a to v odsekoch 13. až 22. uviedol podstatné tvrdenia žalobcu uvedené vo vyjadrení k odporu žalovaného. V rámci tohto vyjadrenia bolo obsiahnuté o.i. čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti istiny 176.581,33 Eur a úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne s uvedením jednotlivých súm a dátumov splatnosti špecifikovaných v odseku 13. odôvodnenia, ktoré bolo odôvodnené tým, že žalobca berie na vedomie argumentáciu žalovaného vo vzťahu k časti istiny a príslušenstva, ku ktorej urobil čiastočné späťvzatie žaloby, s ohľadom na dojednanie čl. 13 bodu 13.15 Kúpnej zmluvy č. 836/2004 a uviedol faktúry, v ktorých boli vyúčtované nároky, ktorých sa čiastočné späťvzatie žaloby týka: 1510282, 1510287, 1510310, 1510337, 1510379, 1510386, 1510387, 1510455, 1510456, 1510582, 1510656, 1510719, 1510770, 1510771, 1510789, 1510818, 1510821, 1510835, 1510869, 1510871, 1510927, 1510931, 1510937, 1511049, 1511050, 1511054, 1511055 (správne tri čísla mali byť 150 a nie 151, ako to ozrejmil PZ žalobcu, zhodne so žalovaným, na pojednávaní dňa 19.9.2019). Zároveň v tomto podaní žalobca okresnému súdu navrhol postup podľa § 162 CSP, lebo mal za to, že ustanovenie § 102c zákona 578/2004 Z.z. nie je v súlade s Čl. 12 ods. 2 a Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
7. Okresný súd v odsekoch 23. až 28. odôvodenia rozsudku uviedol podstatné vyjadrenia žalovaného v podaní zo dňa 3.2.2019 (č.l. 376 a nasl.) vo vzťahu k argumentácii žalobcu.
8. Vykonaným dokazovaním okresný súd mal za zistené nasledovné. Dňa 21.5.2018 bola podpísaná Zmluva o postúpení pohľadávok medzi BIOTRONIK Slovensko s.r.o., IČO: 35 761 059 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. V čl. 1. bod 1.1 postupca vyhlásil, že má pravé, vymáhateľné a nepremlčané pohľadávky špecifikované v príl. č. 1 tejto zmluvy vo výške 1.297.662,02 Eur voči žalovanému, za dodanie zdravotníckeho tovaru. Podľa čl. 2. bod 2.1 postupca postupuje na postupníka všetky pohľadávky uvedené v odseku 1.1 tejto zmluvy za podmienok uvedených v odseku 2.2 a postupník prehlasuje, že tieto postupované pohľadávky prijíma a zaväzuje sa postupcovi za ne zaplatiť cenu uvedenú v čl. 4. tejto zmluvy. V čl. 2. bod 2.2 zmluvné strany sa dohodli, že postupník nadobudne postupované pohľadávky v okamihu zaplatenia celej ceny za postupované pohľadávky podľa podmienok uvedených v čl. 4. tejto zmluvy. Dňom zaplatenia celej ceny za postúpené pohľadávky nastávajú účinky postúpenia pohľadávok. S postúpenými pohľadávkami prechádza na postupníka aj ich príslušenstvo a všetky práva s nimi spojené. V čl. 3. bod 3.1 sa postupca zaviazal oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávok do 7 dní odo dňa splnenia podmienky uvedenej v odseku 2.2 tejto zmluvy. V čl. 4. zmluvy bola dohodnutá cena za postupované pohľadávky. V Prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 11) je uvedený dlžník - žalovaný a zoznam postupovaných pohľadávok, spolu pohľadávka 1.297.662,02 Eur. Podľa Prílohy č. 2 - Oznámenie o postúpení pohľadávok, postupca oznamuje dlžníkovi postúpenie pohľadávok špecifikovaných v Prílohe č. 1 zo dňa 21.5.2018 (č.l. 15), podací lístok č.l. 16, BIOTRONIK Slovensko s.r.o., IČO: 35 761 059 podal na pošte Topoľčany dňa 21.5.2018 pre žalovaného doporučený list, pod. č. RE 379384183SK dňa 21.5.2018. Podľa listiny - Slovenská pošta - Sledovanie zásielok (č.l. 17) zásielka vydaná adresátovi na pošte Martin 1 dňa 23.5.2018.
9. Zo Zriaďovacej listiny MZ SR zo dňa 20.12.1991 okresný súd zistil, že MZ SR podľa zákona č. 592/1990 Zb. o rozpočtových pravidlách SR, zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy a na základe reformy štruktúry, riadenia a financovania zdravotníctva SR schválenej uznesením vlády SR z 24.11.1990 č. 554, zriaďuje s účinnosťou od 1. januára 1992 Štátnu príspevkovú organizáciu s právnou subjektivitou s názvom „Martinská fakultná nemocnica“ so sídlom v Martine, ul. Kollára 2, IČ: 36532 7 na neurčitú dobu. Žalovaný pripojil rozhodnutia MZ SR o zmene tejto zriaďovacej listiny, ktorými došlo k zmene predmetu činnosti žalovaného (č.l. 315 a nasl.).
10. Ďalej mal okresný súd zistené, že dňa 28.8.2014 bola uzatvorená Kúpna zmluva č. 836/2014 medzi predávajúcim BIOTRONIK Slovensko s.r.o., IČO: 35 761 059 a kupujúcim - žalovaným (č.l. 348 spisu). Podľa Čl. 2 bod 2.1 zmluvy bola predmetom dodávka zdravotníckych pomôcok pre intervenčnú a invazívnu kardiológiu vrátane príslušenstva - časť 5 Špeciálny zdravotnícky materiál, kde je presne popísaný. Opis predmetu zákazky, ktorého špecifikácia tvorí Prílohu č. 2 zmluvy - špecifikácia a cenník je neoddeliteľnou súčasťou. V Čl. 7 bola dohodnutá kúpna cena, ceny boli uvedené v Príl. č. 2 tejto zmluvy
- špecifikácia a cenník ako neoddeliteľná súčasť tento zmluvy. V Čl. 13 bod 13.5 zmluvy sa predávajúci zaviazal, že bez súhlasu kupujúceho nepostúpi svoju peňažnú pohľadávku vzniknutú z tejto zmluvy tretej strane. Podľa Čl. 14 bod 14.1 právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Prílohou č.
2 (č.l. 352/rub a nasl.) je špecifikácia ceny predmetu zákazky - časť 5/špeciálny zdravotnícky materiál pre invazívnu a intervenčnú kardiológiu...).
11. Súd prvej inštancie zistil, že do Registra partnerov verejného sektora MS SR bol žalobca zapísaný ku dňu 15.3.2019, číslo vložky 26208.
12. Zistený skutkový stav okresný súd posúdil za aplikácie § 102c zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 578/2004 Z.z.“), § 2 ods. 1, § 2 ods. 2, 3, 5, § 4, § 11 ods. 2, § 15 ods. 2, § 23 ods. 1, 2 zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 315/2016 Z.z.“) v spojení s § 39, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, § 19 ods. 16 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 523/2004 Z.z“) a dospel k záveru, že žaloba žalobcu, po čiastočnom späťvzatí, je v časti nároku na zaplatenie istiny dôvodná (výrok III.) a v časti uplatneného úroku z omeškania nedôvodná (výrok IV.).
13. Okresný súd poukázal na to, že žalobca pripojil k žalobe faktúry (č.l. 39-288, odsek 2. odôvodnenia). K čiastočnému späťvzatiu v podaní zo dňa 5.10.2018, t.j. pred doručením žaloby žalovanému uviedol, že podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť v časti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
14. Konanie v časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť (odsek 13. odôvodnenia) podľa § 145 ods. 2 CSP, okresný súd zastavil v rozhodnutí vo veci samej. K čiastočnému späťvzatiu došlo skôr ako sa začalo pojednávanie, potom súd na nesúhlas žalovaného postupom podľa § 146 ods. 1 druhá veta CSP neprihliadal, nakoľko nešlo o situáciu v zmysle ust. § 146 ods. 2 CSP.
15. Okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania v zmysle ust. § 162 ods. 1. písm. b) CSP zamietol. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí rozhodol spolu s rozhodnutím vo veci samej. Okresný súd dospel k záveru, že otázka, ktorú má ÚS SR v zmysle návrhu žalobcu riešiť, nesúvisí s týmto konaním. Okresný súd uzavrel, že v tomto konaní nie sú splnené podmienky na konanie v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP a konanie neprerušil. Žalobcom namietané ust. § 102c ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.z. nesúvisí s konaním, ktoré sa vedie pred týmto súdom pod sp. zn. 18Cb 65/2018, ale súvislosť by malo s exekučným konaním, čo nebol daný prípad. Ustanovenie § 102c ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.z. nebolo relevantné z hľadiska posúdenia žalobou uplatneného nároku. Okrem skutočnosti, že má dočasnú účinnosť do 31.12.2020, nesúviselo s predmetným konaním, nakoľko nešlo o exekučné konanie. Podľa názoru okresného súdu, len v súvislosti s exekučným konaním možno podať návrh na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle podnetu žalobcu (odsek 19.), lebo ust. § 102c ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.z. neovplyvňuje predmet tohto konania, vychádzajúc aj z právnej úpravy ust. § 93 Exekučného poriadku.
16. V súlade s vyššie uvedenou argumentáciou potom okresný súd vyhodnocoval aj postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu na žalobcu, a to, či v zmysle ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 102c zákona č. 578/2004 Z.z. nebola pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia a bola uplatnená žalobcom v spore proti žalovanému, vylúčená z postúpenia podľa druhej vety ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S odkazom na ust. § 93 ods. 1, § 115 ods. 4 Exekučného poriadku okresný súd konštatoval, že z postúpenia v zmysle ust. § 525 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka sú vylúčené pohľadávky, na ktoré sa vzťahuje zákaz exekúcie, teda pohľadávky, ktoré nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia. Výkonom rozhodnutia môže byť pohľadávka postihnutá postupom podľa § 93 Exekučného poriadku. Exekúcia prikázaním pohľadávky predstavuje spôsob vykonania exekúcie, ktorá postihuje právo povinného v pozícii veriteľa z iného záväzkovo-právneho vzťahu a to tak, že sa tretej osobe prikáže plniť túto pohľadávku povinného nie povinnému čoby veriteľovi záväzkovo-právneho vzťahu, ale priamo oprávnenému, s právnym následkom zániku tejto povinnosti splnením tretej osobe. V danom prípade nešlo o postúpenie takejto pohľadávky, a teda podľa názoru okresného súdu nešlo o situáciu v zmysle § 525 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, nebola relevantná jeho aplikácia na postúpenie, z ktorého postúpenia je pohľadávka predmetom tohto sporu.
17. Okresný súd zhodnotil, že predmetom postúpenia nebol majetok v správe štátnej organizácie, ako to vyplýva z § 102c ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z., lebo pohľadávka, ktorá bola predmetom
postúpenia, nebola v čase jej postúpenia a ani teraz v správe štátnej organizácie, teda žalovaného, preto nebola vylúčená z exekúcie, z ktorého dôvodu mohla byť postúpená. Pokiaľ išlo o právnu úpravu ust. § 102c ods. 3 písm. e) zákona č. 578/2004 Z.z., okresný súd uviedol, že finančné prostriedky na účte nemožno kvalifikovať ako pohľadávku, nakoľko pohľadávka je právo veriteľa na zaplatenie a finančné prostriedky na účte nemožno identifikovať s takýmto právom a nejde o majetok v zmysle § 102c ods. 3 písm. a) až d) uvedeného zákona. Len v prípade, ak by súd žalobcom uplatnenú pohľadávku právoplatne priznal, v prípade účinnosti uvedeného zákonného ustanovenia by nemohla byť uspokojená z majetku a finančných prostriedkov na účtoch žalovaného, ako vyplýva z právnej úpravy § 102c ods. 3 uvedeného zákona. Išlo však o otázku, ktorá sa priamo nedotýka tohto konania, z ktorého dôvodu aj okresný súd návrh na prerušenie konania postupom podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, pre námietku rozporu právnej úpravy ust. § 102c zákona č. 578/2004 Z.z s Ústavou SR zamietol, pretože uvedené bude dôvodné uplatniť až v exekučnom konaní.
18. Okresný súd ustálil, že predmetná pohľadávka postúpená byť mohla, avšak v čase účinnosti § 102c zákona č. 578/2004 Z.z. by nemohla byť uspokojená z majetku a finančných prostriedkov na účtoch, ako vyplýva z uvedeného zákonného ustanovenia. Túto pohľadávku tým, že ju postúpil právny predchodca ako postupca na žalobcu ako postupníka, žalobca ako postupník z titulu postúpenia zmluvy o postúpení pohľadávok ako vlastník môže. Nebolo možné túto pohľadávku vyhodnotiť ako pohľadávku, ktorá by nepodliehala exekúcii, prípadne, že by nemohla byť vymáhaná na súde, nakoľko bolo dôvodné vyhodnotiť, že v tomto konaní mohol tak právny predchodca žalobcu ako aj žalobca zaobstarať exekučný titul v prípade preukázania oprávnenosti tejto pohľadávky. Okresný súd tak mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z titulu zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú vyhodnotil ako platne uzatvorenú.
19. Pokiaľ išlo o právny titul uplatnenej pohľadávky, okresný súd postupom podľa § 151 ods. 1 CSP mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (postupcom zo zmluvy o postúpení pohľadávok) a žalovaným, bola platne, v písomnej forme uzatvorená kúpna zmluva v zmysle ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Medzi stranami nebolo sporné splnenie záväzku právneho predchodcu žalobcu ako predávajúceho vo vzťahu k žalovanému ako kupujúcemu, nebola sporná ani dohoda o cene predmetu kúpnej zmluvy, výška žalovaného nároku.
20. Ďalšou spornou skutočnosťou, ktorú namietal žalovaný, bola skutočnosť, že žalobca ako postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávok nebol ku dňu vzniku tejto zmluvy zapísaný v registri partnerov verejného sektora.
21. Okresný súd mal výpisom z Registra partnerov verejného sektora preukázané, že žalobca bol zapísaný ku dňu 15.3.2019.
22. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, čo znamená, že skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje, musí existovať, resp. byť ustálený súdom v rámci procesného postupu upraveného CSP v čase vyhlásenia rozsudku. Súd teda nemôže rozhodovať na základe stavu, ktorý už neexistuje. V zmysle § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Okresný súd poukázal na to, že na pojednávaní dňa 19.9.2019, v súvislosti s povinnosťou žalobcu byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora, žalobca poukázal na právnu úpravu v § 2 ods. 1 zákona č. 315/2006 Z.z., v ktorom zákon uvádza pozitívny výpočet subjektov, ktoré, ak sú vo vzťahu s osobami tam uvedenými, musia sa registrovať v registri partnerov verejného sektora. Okrem iných je v tomto výpočte uvedená aj právnická osoba, ktorá je úplne alebo z väčšej časti financovaná štátom. Vzhľadom na to, že žalovaný je štátnou príspevkovou organizáciou, žalobca považoval žalovaného práve za takýto subjekt. Poukázal ale na § 2 ods. 1 písm. a), bod 6. uvedeného zákona, kde sa hovorí, že partner verejného sektora nie je osoba, na ktorú bola postúpená pohľadávka voči štátu, štátnemu fondu, verejnoprávnej inštitúcii, obci, VÚC alebo právnickej osoby zriadenej zákonom. Podľa žalobcu, iba v prípade, že na určitý subjekt, v tomto prípade na žalobcu, by bola postúpená pohľadávka voči štátu, štátnemu fondu alebo taxatívne uvedeným subjektom, žalobca by musel byť povinne registrovaný v registri partnerov verejného sektora, lebo v odrážke 6. sa hovorí o postupovanej pohľadávke, nie o
primárnom vzťahu, ktorý existuje medzi dvoma subjektmi. V tomto prípade primárny vzťah bol medzi právnym predchodcom žalobcu a medzi žalovaným, teda právny predchodca žalobcu by musel byť registrovaný v registri partnerov verejného sektora. Keďže postúpenie pohľadávky je tzv. „sekundárny“ právny úkon, podľa žalobcu sa pri postupovaní pohľadávky uplatňuje právna úprava v bode 6., kde sa hovorí iba o pohľadávke voči štátu, štátnym fondom a tam uvedeným subjektom, kde žalovaný nie je uvedený. Žalovaný je uvedený iba v „primárnych“ právnych vzťahoch, o ktorých sa pojednáva v § 2 ods. 1 písm. a) ods. 1, § 2 tohto zákona.
24. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný sa nestotožnil s touto argumentáciou. Uviedol, že je štátnou príspevkovou organizáciou, súčasťou verejného sektora s poukazom na zákon č. 523/2004 Z.z.. V § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 315/2006 Z.z. v jednotlivých bodoch je všetko iba pozitívne vymedzenie, kto sa považuje za partnera verejného sektora. Podľa žalovaného bolo možné subsumovať tento prípad jednak pod § 2 ods. 1 písm. a) bod 1., tzn., že žalobca by nadobudol a prijímal finančné prostriedky práve od právnickej osoby zriadenej zákonom. MZ SR vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov riadiaceho orgánu a žalovaný je tiež financovaný štátom, z ktorého dôvodu je možné aplikovať aj bod 7. i viac situácií, z ktorého dôvodu by mal byť žalobca registrovaný v predmetnom registri. Poukázal na bod 7. § 2 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona, teda, že žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu predmetnú pohľadávku a práve právny predchodca pre žalovaného robil určité veci. Zdôraznil aplikáciu ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. uvedeného zákona a nestotožnil sa s výkladom, podľa ktorého, keď sa jedná o bod 1., tak bod 6. sa vylučuje. Poukázal na to, že v uvedenom zákonnom ustanovení sú dve vymedzenia. Ust. § 2 tohto zákona vymenúva zoznam osôb, na ktoré sa povinnosť byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora vzťahuje, kde táto situácia jednoznačne spadá, s poukazom na zákon č. 523/2004 Z.z. a postavenie žalovaného, ktorý je štátna príspevková organizácia, ktorá je považovaná za súčasť verejného sektora a hospodári s verejnými prostriedkami a v tomto zákone sa hovorí, že žalovaný nemôže poskytovať žiadne plnenie z verejných prostriedkov osobám, ktoré nie sú zapísané v registri partnerov verejného sektora.
25. Okresný súd bol názoru, že žalobca je na účely zákona č. 315/2016 Z.z. partnerom verejného sektora v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. v prípade plnenia zo strany žalovaného. Žalovaný je podľa zriaďovacej listiny v znení jej zmien (č.l. 315 a nasl.) štátnou príspevkovou organizáciu podľa § 21 zákona č. 523/2004 Z.z. (podľa § 21 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z. príspevková organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojená príspevkom a ktorej spravidla menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami. Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z., príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu príjmov a výdavkov. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa a prostriedky prijaté od iných subjektov.) Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy a tiež ust. § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z., podľa ktorého je žalovaný subjektom verejnej správy, potom žalobca je na účely zákona č. 315/2016 Z.z. partnerom verejného sektora. Žalovaný prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu (§ 21 ods. 2 zákona č. 523/2004) ako príspevková organizácia, je na štátny rozpočet ako aj na rozpočet VÚC zapojená príspevkom a žalobca v prípade plnenia zo strany žalovaného príjme finančné prostriedky prostredníctvom žalovaného zo štátneho rozpočtu, rozpočtu VÚC, tiež v zmysle bodu 6. § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona, nakoľko na žalobcu bola postúpená pohľadávka, ktorá má byť plnená voči tam uvedeným subjektom, prostredníctvom žalovaného bude plnená žalobcovi pohľadávka z príspevku zo štátneho rozpočtu alebo VÚC v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z.. V zmysle ust. § 19 ods. 16 zákona č. 523/2004 Z.z. žalovaný môže poskytnúť verejné prostriedky žalobcovi len vtedy, ak je žalobca zapísaný v registri partnerov verejného sektora.
26. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca bol zapísaný v registri partnerov verejného sektora k dátumu 15.3.2019. Žalobca nebol zapísaný ku dňu 31. júla 2017 (§ 23 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z.) a ani v čase vzniku Zmluvy o postúpení pohľadávok 21.5.2018 v registri partnerov verejného sektora. Potom v zmysle § 23 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2016 Z.z., žalovaný ako účastník kúpnej zmluvy s právnym predchodcom žalobcu, nakoľko poskytuje finančné prostriedky podľa § 2 ods. 1 písm. a) bodu 1. zákona č. 315/2016 Z.z., nie je v omeškaní, ak z tohto dôvodu neplní, čo mu ukladá zmluva.
27. Okresný súd podľa § 23 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2016 Z.z. nepriznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania, lebo v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia žalovaný nie je v omeškaní. Nakoľko bolo preukázané, že nebola na strane žalobcu splnená povinnosť podľa § 23 ods. 1 zákona č. 315/2016
Z.z., boli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ust. § 23 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2016 Z.z., ktoré ustanovenie výslovne uvádza termín „...nie je v omeškaní“. Pretože žalovaný nie je v omeškaní, okresný súd nárok na úrok z omeškania zamietol.
28. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Pokiaľ išlo o čiastočné zastavenie konania, toto žalobca procesne zavinil podľa § 256 ods. 1 CSP. Okrem zodpovednosti žalobcu za trovy konania za čiastočné zastavenie konania, žalobca mal neúspech v celom rozsahu uplatneného nároku na úrok z omeškania. Potom v súlade s § 255 ods. 2 CSP okresný súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokom IV. a V., v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) CSP a tiež jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovení § 365 ods. 1 písm. g) CSP. Žalobca poukázal na argumentáciu okresného súdu v odsekoch 75.-77. rozsudku, s ktorým právnym posúdením nesúhlasil. Uviedol, že zákon č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o registri partnerov verejného sektora“) vo svojom § 2 obsahuje dva taxatívne výpočty osôb pre definovanie „partnera verejného sektora“ - pozitívny v odseku 1 písmeno a), v ktorom sa uvádza, kto je partnerom verejného sektora a ďalej negatívny v odsekoch 2, 3 a 5, v ktorých sa uvádza, kto nie je partnerom verejného sektora, aj keby spĺňal podmienky uvedené v odseku 1. V oboch prípadoch ide o taxatívny - teda úplný - výpočet. Verejným podnikom je v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) zákona o registri partnerov verejného sektora právnická osoba, v ktorej má štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba zriadená zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom samostatne alebo spoločne výlučnú priamu alebo nepriamu účasť. Mal za zrejmé, že žalovaný je v zmysle platnej právnej úpravy verejným podnikom, resp. bol v čase podania žaloby. Žalobca nadobudol voči žalovanému pohľadávku, ktorá je predmetom súdneho konania, postúpením. Právnu úpravu, v ktorých prípadoch je postupník (žalobca) definovaný ako partner verejného sektora, obsahuje zákon o registri partnerov verejného sektora vo svojom § 2 ods. 1 písm. a), bod 6., teda ak ide o „pohľadávku voči štátu, štátnemu fondu, verejnoprávnej inštitúcii, obci, vyššiemu územnému celku alebo právnickej osobe zriadenej zákonom...“. Žalovaný nie je štátom, štátnym fondom, verejnoprávnou inštitúciou, obcou, vyšším územným celkom, ani právnickou osobou zriadenou zákonom. Žalovaný je štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom zdravotníctva SR zriaďovacou listinou č. 3724/1991-A/V-7 zo dňa 20.12.1991 v znení jej neskorších zmien, v zmysle vyššie uvedených definícií dotknutých subjektov je „verejným podnikom“, nepatrí však medzi subjekty výslovne uvedené ako subjekty, postúpením pohľadávky voči ktorým postupník je zo zákona považovaný za partnera verejného sektora. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu regulovať absolútne všetky toky finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového fondu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku, z európskych fondov s výnimkou Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, od právnickej osoby zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom, od verejného podniku, od zdravotnej poisťovne alebo štátnej pomoci, ako je to uvedené v taxatívnom výpočte § 2 ods. 1 písmeno a), bod 1. zákona o registri partnerov verejného sektora, nemalo by ustanovenie o definovaní postupníkov ako partnerov verejného sektora (v taxatívnom výpočte § 2 ods. 1 písmeno a), bod 6. zákona o registri partnerov verejného sektora) vôbec žiaden význam, keďže potom by absolútne všetky toky finančných prostriedkov smerom od uvedených subjektov zakladali postavenie príjemcu týchto prostriedkov ako partnera verejného sektora, a teda zakladali by jeho povinnosť registrovať sa v registri partnerov verejného sektora. Takýto výklad považoval za nesprávny, z dôvodu jeho nelogickosti a ako taký je neprípustný. Samotný zákonodarca veľmi presne definoval svoj úmysel v dôvodovej správe k uvedenému zákonu o registri partnerov verejného sektora. Podľa šiesteho bodu ...,,je partnerom verejného sektora ten, na koho bola postúpená pohľadávka voči subjektu verejného sektora, t.j. v tomto prípade voči štátu, štátnemu fondu, obci, vyššiemu územnému celku, právnickej osobe zriadenej zákonom, resp. subjektom, ktoré toto ustanovenie označuje. Nie je zámerom zákona obmedzovať hmotnoprávne možnosť postúpiť pohľadávku voči (zjednodušene) štátu na iné subjekty. Účelom tohto zákona v tomto prípade je zvýšiť transparentnosť právnych vzťahov so štátom aj tam, kde sa narába s pohľadávkami voči štátu. Nedodržanie tohto štandardu otvorenosti právnych vzťahov má za následok odloženie plnenia zo strany štátu do momentu, kedy sa tento štandard dosiahne zápisom partnera verejného sektora (veriteľa) do registra, a to bez vzniku omeškania na strane štátu.“ Z uvedeného vyplýva, že úmyslom zákonodarcu nebolo regulovať postúpenia pohľadávok voči všetkým subjektom verejného sektora (ktoré by boli uvedené v § 2 ods. 1 písmeno a), bod 1. zákona
o registri partnerov verejného sektora), ale jeho úmyslom regulovať len osobitnú skupinu (zrejme pre štát najdôležitejších) pohľadávok voči presne definovaným subjektom - uvedeným v § 2 ods. 1 písmeno a), bod 6. zákona o registri partnerov verejného sektora, do ktorej však žalovaný nie je zaradený. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nie je partnerom verejného sektora, a preto sa naň právna úprava zákona o registri partnerov verejného sektora nemôže uplatniť. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že žalovaný bol v omeškaní z úhradou istiny, a preto žalobcovi prináleží aj úrok z omeškania. Žalobca preto žiadal, aby mu bol priznaný nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle žalobného návrhu upraveného počas konania.
30. Žalobca ďalej uviedol, že ak by odvolací súd vyhodnotil ním uvedenú právnu argumentáciu ako nesprávnu a ak by aj bol správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca, ak hodlal v právnom postavení veriteľa prijať finančné prostriedky od žalovaného (v právnom postavení dlžníka) ako od verejného podniku (resp. podľa pôvodnej právnej úpravy - od právnickej osoby, ktorá je úplne alebo z väčšej časti financovaná štátom), mal sa registrovať v registri partnerov verejného sektora, tak nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný sa voči žalovanému vôbec nedostal do omeškania, na základe ktorého súd prvej inštancie zamietol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v celom rozsahu. Mal za to, že postupovaná pohľadávka vrátane príslušenstva bola v čase postúpenia pohľadávkou zákonnou a platnou. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný v omeškaní s úhradou záväzku voči svojmu veriteľovi - právnemu predchodcovi žalobcu (postupcovi - spoločnosti BIOTRONIK Slovensko s.r.o.) odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr až do dňa postúpenia pohľadávky, t.j. do 21.05.2018. Záväzok žalovaného uhradiť príslušenstvo pohľadávky by v takom prípade nemohol nezaniknúť, žiaden právny predpis nič také nestanovuje, iba by nastala situácia, že žalovaný by v zmysle § 15 odsek 2 zákona o registri partnerov verejného sektora nebol voči veriteľovi, nezapísanému v registri partnerov verejného sektora, v omeškaní („Ak nie je splnená povinnosť podľa § 11 ods. 2 alebo ak je partner verejného sektora v omeškaní so splnením povinnosti podľa § 10 ods. 2 tretej vety, nie je účastník zmluvy podľa odseku 1 v omeškaní, ak z tohto dôvodu neplní, čo mu ukladá zmluva.“). Dňom zápisu žalobcu do registra partnerov verejného sektora dňa 15.03.2019 sa však žalovaný opäť dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku voči veriteľovi, ktorým sa, nadobudnutím postúpenej pohľadávky (istiny a príslušenstva), stal žalobca. Najneskôr od uvedeného dátumu bol teda žalovaný povinný plniť svoj záväzok žalobcovi. Z uvedeného alternatívne žiadal, aby mu bol priznaný úrok z omeškania zo všetkých jednotlivých dlžných súm od prvého dňa omeškania žalovaného (odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr) do 21.05.2018 a súčasne priznaný úrok z omeškania zo všetkých jednotlivých dlžných súm od 16.03.2019 až do zaplatenia.
31. Pokiaľ išlo o výrok V. rozsudku napadnutého odvolaním vo vzťahu k náhrade trov konania, žalobca mal za to, že mu mala byť priznaná náhrada trov konania - vo výške určenej súdom, podľa pomeru jeho úspechu vo veci - keďže z pôvodne žalovanej istiny vo výške 1.297.662,02 Eur mu bola priznaná istina vo výške 1.121.080,69 Eur, a teda mal úspech v 86,39 % pôvodne žalovanej istiny. Navrhol napadnutý rozsudok súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
32. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 21.11.2019 (č.l. 448
- 449 spisu). Rozhodnutie okresného súdu považoval za správne a odvolanie žalobcu za nedôvodné. Pokiaľ žalobca o. i. uvádzal, že nie je partnerom verejného sektora, a preto sa naň právna úprava zákona o registri partnerov verejného sektora nemôže uplatniť, tak žalovaný s uvedeným tvrdením nesúhlasil. Mal za to, že v predmetnej právnej veci žalovaný mohol poskytnúť plnenie len subjektu zapísanému v registri partnerov verejného registra, túto podmienku však žalobca v čase podania žaloby, ako ani v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu nespĺňal. Partner verejného sektora je definovaný v zákone č. 315/2016 Z.z. v znení neskorších predpisoch pozitívnymi ako aj negatívnymi definíciami. Žalobca mal byť prijímateľom finančných prostriedkov štátnej príspevkovej organizácie nad zákonom stanovený limit. Žalobca spĺňa pojmové znaky definície partnera verejného sektora, a zároveň je splnená aj podmienka finančného limitu, a to tam, kde sa nakladá s peňažnými prostriedkami alebo majetkom, právami k majetku alebo inými majetkovými hodnotami. Súčasne nebolo možné na daný prípad aplikovať žiadnu z negatívnych definícií, ktorá by vylučovala žalobcu ako partnera verejného sektora. Žalobca je subjektom, ktorému bola postúpená pohľadávka voči štátnej príspevkovej organizácii, ktorá je v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy považovaná za súčasť verejného sektora. Zároveň išlo o pohľadávku nad limity ustanovené zákonom. Subjekt, na ktorý takto prejde takáto pohľadávka, je povinný sa zapísať do registra najneskôr pred momentom podpisu zmluvy o prevode pohľadávky.
V tejto súvislosti rovnako ako žalobca poukázal na všeobecnú časť A dôvodovej správy k zákonu č. 315/2016 Z.z. v znení neskorších predpisov, v ktorej sa uvádza, že účelom zákona bolo zavedenie registra partnerov verejného sektora, ako aj úprava s tým súvisiacich otázok s cieľom legislatívne vymedziť požiadavky na subjekty, s ktorými vstupuje štát, resp. subjekty verejného práva do právnych vzťahov, resp. v rámci ktorých tretia osoba prijíma akékoľvek plnenie vrátane predaja majetku štátu. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 315/2016 Z.z. v znení neskorších predpisov sa o. i. tiež uvádza, že partnerom verejného sektora bude fyzická osoba a právnická osoba, ktorá spĺňa návrhom zákona vymedzené znaky a ktorá prijíma verejné zdroje vrátane majetku nad určený zákonný limit. Filozofia zákona predpokladá, že prístup k verejným zdrojom bude podmienený zápisom v registri, z ktorého musia byť zrejmí koneční užívatelia výhod a súčasne aj tzv. oprávnená osoba spoluzodpovedná za zapísané údaje. V osobitnej časti B dôvodovej správy k zákonu č. 315/2016 Z.z. v znení neskorších predpisov je v rámci pozitívnej definície primárne partnerom verejného sektora fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá zjednodušene povedané prijíma verejné zdroje vrátane zdrojov z verejného zdravotného poistenia, a to buď priamo alebo sprostredkovane ako subdododávateľ v ktoromkoľvek rade. V osobitnej časti B dôvodovej správy citovaného zákona sa pri ust. § 2k písm. d) uvádza, že pod pojem zmluva treba zahrnúť akúkoľvek zmluvu alebo iný právny úkon, ktorý je právnym základom pre poskytnutie verejných zdrojov partnerov verejného sektora.
33. Žalovaný mal za to, že vymedzenie posúdenia otázky, či subjekt je partnerom verejného sektora, a teda má povinnosť zápisu do registra, je vždy závislé od všetkých aspektov definície partnera verejného sektora uvedených v jednotlivých bodoch v ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 315/2016 Z.z.. Tiež zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy určuje v § 19 ods. 16, že fyzickej osobe a právnickej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy podľa § 3 ods. 1, ktorá má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora, možno poskytnúť verejné prostriedky len vtedy, ak je zapísaná v registri partnerov verejného sektora. Bolo nesporné, že v predmetnej právnej veci žalobca nebol zapísaný v registri partnerov verejného sektora v súlade so zákonom č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora v platnom znení ani v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, ako ani v čase podania žaloby. S poukazom na ust. § 23 zákona č. 315/2016 Z.z. v znení neskorších predpisov sa preto žalovaný ani nemohol dostať do omeškania s plnením svojho záväzku. Zároveň žalovaný uviedol, že považuje za správne rozhodnutie súdu o trovách konania poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP. Z uvedeného považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a navrhol ho potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
34. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 26.11.2019 bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi (doručenka na č.l. 453 spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalobca v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.
35. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku IV., ktorým bola žaloba v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania zamietnutá a v závislom výroku V. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 36. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/7/2020-458 zo dňa 16.11.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.11.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP. 37. Podľa § 379 v spojení s § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. 38. Za aplikácie vyššie uvedených zákonných ustanovení, posudzoval krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 30.10.2019 a z nich len tých, ktoré ako relevantné odzneli v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že v zmysle § 383 CSP bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie, pričom zdôrazňuje, že okresným súdom bolo vykonané poučenie o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania podľa § 153 a § 154 CSP, ktoré vyplývalo z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.9.2019, po ktorom poučení strany sporu uviedli, že nemajú žiadne návrhy na ďalšie dokazovanie. 39. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahŕňa v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmavané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. 40. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, ak výrokom IV. žalobcovi nepriznal nárok na uplatnený úrok z omeškania. Žalobca namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Podstata jeho argumentácie spočívala v tvrdení, že žalobca nie je partnerom verejného sektora, a preto sa na neho právna úprava zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora nemôže uplatniť. 41. Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v dôvodoch tohto svojho rozhodnutia krajský súd obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu ako súdu prvej inštancie. Len na doplnenie správnosti záverov zdôrazňuje, že okresný súd správne vyhodnocoval povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ktorá zaťažovala žalobcu v súvislosti s podanou žalobou o zaplatenie peňažnej pohľadávky (po vykonaných dispozitívnych úkonoch žalobcu) vo výške 1.121.080,69 Eur spolu s príslušenstvom, t.j. žalobou, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal uloženia povinnosti plnenia. Krajský súd uvádza, že pokiaľ základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, tak nebolo potrebné a ani žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli opätovne zopakované tie rozhodné skutkové a právne závery, ktoré už uviedol okresný súd ako súd prvej inštancie v dôvodoch svojho napadnutého rozhodnutia a je postačujúce na ne len odkázať. To, že pri aplikácii ust. § 387 ods. 2 CSP postačuje len odkaz na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. US 350/09, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/170/2005 ...„ak v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu, v zásade sa odvolací súd môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu, t.j. súdu prvej inštancie“. 42. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu uvádza nasledovné. 43. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a jeho zhodnotenia odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie ust. § 383 CSP. Odvolací súd dopĺňa, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu, procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (sp. zn. IV. ÚS 329/04). K správnemu postupu súdu prvej inštancie krajský súd poukazuje i na ďalší záver vyslovený v uznesení Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. US 329/2004 z 27. októbra 2004, podľa ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces“. Zároveň poukazuje krajský súd i na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. US 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov.“ 44. V odvolacom konaní zo strany žalobcu odznela tiež námietka nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom, a to k záverom vyjadreným v odsekoch 75. až 77. rozsudku. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala. 45. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou domáha proti žalovanému (pôvodne) zaplatenia sumy 1.297.662,02 Eur spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne z jednotlivých súm, s uvedením dátumov splatnosti špecifikovaných v žalobe a v odseku 1. odôvodenia rozsudku titulom Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.05.2018 uzatvorenej s veriteľom žalovaného ako dlžníkom za dodanie zdravotníckeho tovaru v rámci odberateľsko-dodávateľských vzťahov, ktoré postúpenie pohľadávok bolo postupcom (pôvodným veriteľom) dlžníkovi oznámené dňa 23.5.2018 46. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že podľa Zriaďovacej listiny MZ SR zo dňa 20.12.1991 (v znení jej zmien č.l. 315 a nasl.), je žalovaný štátnou príspevkovou organizáciu, napojenou na štátny rozpočet prostredníctvom MZ SR. Uvádza odvolací súd, že tento subjekt podlieha úprave zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a v rámci nakladania s finančnými prostriedkami podlieha právnej úprave zákona č. 315/2016 Z.z.. Zároveň vykonaným dokazovaním bolo preukázané, čo žalobca ani v odvolaní nespochybnil, že žalobca do registra partnerov verejného sektora bol zapísaný ku dňu 15.3.2019. 47. Vzhľadom na žalovaným uplatnené prostriedky procesnej obrany sa okresný súd správne zaoberal existenciou vzniku práva žalobcu na plnenie, t.j. podrobil uplatnený žalobcov nárok skúmaniu splnenia, resp. nesplnenia zákonných podmienok vyplývajúcich o.i. z právnej úpravy zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora v spojení s právnou úpravou zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení účinnom k dátumu uzatvorenia zmluvy o postúpení a k momentu podania žaloby, z ktorých rozhodné ustanovenia považoval aj odvolací súd za potrebné zacitovať. 48. Podľa § 3 ods. 1 veta prvá zákona č. 523/2004 Z.z. subjektmi verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu 3) a zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu, a to a) v ústrednej správe, b) v územnej samospráve, c) vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia 49. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z.z. fyzickej osobe a právnickej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy podľa § 3 ods. 1, ktorá má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora, možno poskytnúť verejné prostriedky len vtedy, ak je zapísaná v registri partnerov verejného sektora. 50. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z. príspevková organizácia je právnická osoba štátu, obce a vyššieho územného celku, ktorej menej ako 50% výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojená príspevkom. Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu. 51. Podľa § 21 ods. 15 zákona č. 523/2004 Z.z. na príspevkové organizácie sa vzťahujú práva a povinnosti subjektov verejnej správy uvedené v tomto zákone, aj keď sa nevykazujú v rámci ústrednej správy alebo územnej samosprávy podľa § 3 ods. 1. Ustanovenie odseku 2 vo vzťahu k pokrytiu výrobných nákladov tržbami sa nevzťahuje na príspevkovú organizáciu, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. 52. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod 6 zákona č. 315/2016 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie partnerom verejného sektora, ak v odsekoch 2 až 4 nie je ustanovené inak, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy a na ktorú bola postúpená alebo inak nadobudla pohľadávku voči štátu, štátnemu fondu, verejnoprávnej inštitúcii, obci, vyššiemu územnému celku alebo právnickej osobe zriadenej zákonom. 53. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z.z., ak nie je splnená povinnosť podľa § 11 ods. 2 alebo ak je partner verejného sektora v omeškaní so splnením povinnosti podľa § 10 ods. 2 tretej vety, nie je účastník zmluvy podľa odseku 1 v omeškaní, ak z tohto dôvodu neplní, čo mu ukladá zmluva.
54. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú účastníkom zmluvy podľa § 2 ods. 1 písm. d) uzavretej pred účinnosťou tohto zákona a ktoré spĺňajú podmienky na zápis do registra, sú povinné zabezpečiť svoj zápis do registra podľa tohto zákona do 31. júla 2017. 55. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z.z., ak nie je splnená povinnosť podľa odseku 1, a) účastník zmluvy, ktorý poskytuje finančné prostriedky podľa § 2 ods. 1 písm. a) prvého bodu alebo majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva podľa § 2 ods. 1 písm. a) druhého bodu, nie je v omeškaní, ak z tohto dôvodu neplní, čo mu ukladá zmluva, b) účastník zmluvy podľa písmena a) má právo odstúpiť od zmluvy. 56. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie pre posúdenie argumentácie žalobcu, podľa ktorej nie je partnerom verejného sektora, a preto sa na neho právna úprava zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora nemôže uplatniť, poukazuje primárne odvolací súd na účel zákona č. 315/2016 Z.z., ktorým bolo zavedenie registra partnerov verejného sektora ako aj úprava s tým súvisiacich otázok s cieľom legislatívne vymedziť požiadavky na subjekty, s ktorými vstupuje štát, resp. subjekty verejného práva do právnych vzťahov, resp. v rámci ktorých tretia osoba prijíma akékoľvek plnenie. Filozofiou zákonnej úpravy je to, že prístup k verejným zdrojom je podmienený zápisom v registri. Právnu úpravu zákona č. 315/2016 Z.z. je však potrebné vnímať a posudzovať v súvislosti aj s hmotnoprávnou úpravou zákonov, ktoré regulujú prístup k verejným zdrojom - všeobecná úprava rozpočtových pravidiel, poskytovanie dotácií, verejné obstarávanie. Partner verejného sektora je v zákone identifikovaný pozitívne a negatívne. Spoločným znakom oboch typov vymedzení pojmu partner verejného sektora je nakladanie s verejnými zdrojmi/ verejnými financiami, verejnými prostriedkami, a to buď s ohľadom na finančné limity, alebo bez ohľadu na finančné limity uvedené v zákone o registri partnerov verejného sektora. Pri posudzovaní otázky, či subjekt je partnerom verejného sektora a či je povinný zo zákona sa zapísať do registra alebo nie, sa prednostne skúma naplnenie pozitívnej definície v § 2 ods. 1 tohto zákona a až druhotne sa overuje naplnenie negatívneho vymedzenia v § 2 ods. 2, 3 a 4 tohto zákona. 57. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu, že žalobca vo vzťahu k požadovanému plneniu od žalovaného je na účely zákona č. 315/2016 Z.z. partnerom verejného sektora v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 315/2016 Z.z.. Tento zhodný záver krajského súdu vyplýva z toho, že v danom prípade žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému ako subjektu verejného sektora. Žalovaný je naviazaný na prostriedky zo štátneho rozpočtu (§ 21 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z.) a žalobca, ktorý požaduje plnenie na základe zmluvy o postúpení pohľadávky v prípade plnenia zo strany žalovaného, tak príjme finančné prostriedky (aj splnená podmienka finančného limitu) zo štátneho rozpočtu. Teda na žalobcu bola postúpená pohľadávka, ktorá má byť plnená subjektom verejného sektora a bude plnená z príspevku zo štátneho rozpočtu. V zmysle ust. § 19 ods. 16 zákona č. 523/2004 Z.z. tak žalovaný mohol/môže poskytnúť verejné prostriedky žalobcovi, teda plniť zmluvný záväzok len vtedy, ak je žalobca zapísaný v registri partnerov verejného sektora (ust. § 23 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z.). Za situácie, že žalobca nebol zapísaný v registri partnerov verejného sektora k 31. júla 2017 (ust. § 23 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z.), ale až k dátumu 15.3.2019, potom nastal zákonný dôsledok vyplývajúci z ust. § 23 ods. 2 tohto zákona, spočívajúci v tom, že žalovaný nie je v omeškaní, ak neplnil to, čo mu ukladala zmluva. Pokiaľ okresný súd nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania zamietol, jeho postup bol vecne správny.
58. Len pre úplnosť dodáva krajský súd, že pre zákonom určený dôsledok zmeškania lehoty nesplnenia si povinnosti zabezpečiť zápis do registra (ust. § 23 zákona č. 315/2016 Z.z.), sa potom ani nemohol zaoberať alternatívnym petitom uvedeným žalobcom až v podanom odvolaní, naviac išlo o nové tvrdenie nepoužité v rámci konania pred súdom prvej inštancie, ku ktorému nebol uvedený žiaden z dôvodov podľa ust. § 366 CSP. Pokiaľ okresný súd nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania zamietol, jeho postup bol vecne správny.
59. Odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadnu relevantnú námietku zo strany odvolateľa, pre ktorú by musel napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť, prípadne zrušiť. V podanom odvolaní odvolateľ namietal také skutočnosti, s ktorými sa v dostatočnom rozsahu vyporiadal i okresný súd. Z uvedených dôvodov bol preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku IV. potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP s tým, že v podrobnostiach sa odkazuje na jeho podrobné zdôvodnenie, postupom podľa § 387 ods. 2 CSP.
60. Žalobca osobitným odvolacím dôvodom napadol výrok V. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, keď mal za to, že mu mala byť priznaná náhrada trov konania podľa pomeru jeho úspechu
vo veci, keďže z pôvodne žalovanej istiny vo výške 1.297.662,02 Eur mu bola priznaná istina vo výške 1.121.080,69 Eur, a teda mal úspech v 86,39 % pôvodne žalovanej istiny. K tejto námietke odvolací súd zvýrazňuje, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania je potrebné vziať do úvahy úspešnosť strán v konaní s ohľadom na celý vymedzený predmet konania, ktorý určil žalobca podanou žalobou z 25.05.2018 (č.l. 1-6 spisu), ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia 1.297.662,02 Eur s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania. Úspešnosť v konaní okresný súd preto správne posudzoval nielen vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku III., ale vo väzbe na dispozitívny úkon žalobcu - čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 25.01.2019 (č.l. 363 a nasl. spisu), o ktorom bolo výrokom II. rozhodnuté tak, že konanie o zaplatenie istiny 176.581,33 Eur a úrokov z omeškania s uvedením jednotlivých súm a dátumov splatnosti bolo zastavené a vo väzbe na výrok IV., ktorým bola žaloba v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania zamietnutá. Za situácie správneho zhodnotenia, že žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania (§ 256 ods.1 CSP), že v časti uplatneného nároku bol neúspešný (§ 255 ods. 1 CSP), potom ak okresný súd podľa ust. § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, tak tomuto postupu nebolo možné nič vytknúť.
61. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou sporu bol žalovaný. Z obsahu spisu však vznik trov odvolacieho konania žalovanému nevyplýval, a preto o nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.