Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cb-35-2019.pdf
PDF · 130.52 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: K. E., Y.. X.XX.XXXX, E. F.Y. XX/X, XXX XX C., práv.zast.: Mgr. Peter Lindeman, advokát so sídlom Poprad, Murgašova 86/1, proti žalovanému: Futbalový klub Poprad, občianske združenie, IČO: 37 941 976, Športová 1398/2, 058 01 Poprad, práv.zast.: Mgr. Miloš Čičmanec, advokátska kancelária, Štefánska 3793/22, 058 01 Poprad, v konaní o zaplatenie 3 600 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 600 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3 600 eur od 1.8.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Vzájomnú žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V. Žalobcovi p r i z n á v a v konaní o vzájomnej žalobe voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1.Dňa 22.10.2019 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 3 600 eur s príslušenstvom ako aj nahradil mu vzniknuté trovy konania. V žalobe uviedol, že dňa 13.7.2018 uzatvoril žalobca ako mandatár so žalovaným ako mandantom mandátnu zmluvu o výkone činností športového odborníka č. 2018/6 na základe ktorej sa zaviazal vykonávať pre žalovaného činnosť podľa tejto zmluvy v rozsahu a podľa pokynov mandanta a žalovaný sa zaviazal platiť mandatárovi dohodnutú odmenu. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to do 30.6.2020. Za výkon činností mandatára bola dohodnutá fixná odplata vo výške 1 200 eur mesačne so splatnosťou pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Dňa 24.6.2019 bola uzatvorená dohoda o zániku záväzkoprávneho vzťahu podľa ktorej sa medzi zmluvnými stranami dohodlo, že ich vzťah sa ukončuje k 30.6.2019. Žalobca poukázal na článok III dohody na základe ktorého mal žalovaný vyplatiť za mesiac jún 2019 a nedoplatky odmien ku dňu ukončenia mandátnej zmluvy v lehote do 31.7.2019. Ku dňu ukončenia mandátnej zmluvy nebola žalobcovi vyplatená odmena
za obdobie 01-05/2019 v celkovej výške 6 000 eur. Odmena za jún 2019 sa stala splatnou 31.7.2019. Dňa 30.8.2019 žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 2 400 eur a dňa 10.9.2019 vyplatil sumu 1 200 eur čo predstavuje odmenu za mesiace 01-03/2019. Odmenu za 04-06/2019 žalobca neuhradil. Na predžalobnú výzvu zo dňa 2.10.2019, ktorú žalovaný prevzal 8.10.2019 žalovaný nereagoval a svoje záväzky voči žalobcovi si nesplnil.
2.Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom 29.10.2019 voči ktorému bol podaný odpor v ktorom právny zástupca žalovaného uviedol, že sporové strany dňa 30.6.2016 vstúpili do pracovnoprávneho vzťahu na základe pracovnej zmluvy č. 2016/4 v zmysle ktorej žalobca vykonával pre žalovaného činnosť na pozícii trénera športu. Po vzájomnej dohode došlo k ukončeniu pracovnoprávneho vzťahu a následne k vzniku obchodnoprávneho vzťahu založeného mandátnou zmluvou 2018/6 zo dňa 13.7.2018, ktorá bola platná až do ukončenia zmluvného vzťahu k 30.6.2019 na základe dohody zo dňa 24.6.2019. Žalobcovi bol zo strany žalovaného zverený a protokolárne odovzdaný majetok, išlo o hnuteľné veci, špecifikované v preberacom protokole slúžiace na zabezpečenie činnosti pre žalovaného zo strany žalobcu. Dňa 11.11.2019 bola inventarizácia, kde bolo zistené, že žalobca nevrátil veci, ktoré mu zveril žalovaný na výkon činnosti trénera, ktoré v predmetnom odpore aj žalovaný presne špecifikuje čo do druhu, množstva a nákupnej ceny. Žalovaný vyzval žalobcu listom z 11.10.2019, aby jemu zverené veci vrátil, pričom sa tak nestalo a žalovanému vznikla škoda. Poukázal na ust. § 570 Obchodného zákonníka v spojení s článkom VIII ods. 1 mandátnej zmluvy. Žalovaný ma tak voči žalobcovi splatnú pohľadávku vo výške 3 815 eur, ide o vzájomné pohľadávky medzi sporovými stranami, ktoré sa kryjú, sú rovnakého druhu, nie sú premlčané. Z toho dôvodu si v konaní žalovaný uplatňuje proti žalobcovi vzájomnou žalobou zaplatenie sumy vo výške 3 815 eur, pričom žalovaný vzájomné započítanie pohľadávok uvedené v odpore robí ako vzájomnú žalobu, nakoľko navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac než čo uplatnil žalobca a teda po vzájomnom započítaní si uplatňuje vzájomnou žalobou voči žalobcovi sumu 215 eur ako rozdiel prevyšujúci pohľadávku žalobcu uplatnené žalobou v tomto konaní. S prihliadnutím na započítanie pohľadávok a s tým spojený zánik žalovanej sumy žalobcom žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania a žiadal vyhovieť vzájomnej žalobe, pričom si taktiež uplatnil nárok na náhradu trov konania.
3.Podaním doručeným súdu 20.1.2020 sa právny zástupca žalobcu vyjadril k odporu žalovaného. K preberaciemu protokolu uviedol, že sú tam podpisy neidentifikovaných osôb a posledný zápis na predloženom protokole, ktorý má preukazovať prevzatie vecí žalobcom je s dátumom 15.6.2018. Mandátnu zmluvu však žalobca a žalovaný uzatvorili až 13.7.2018. Predložený listinný dôkaz žiadnym spôsobom nepreukazuje prevzatie veci žalobcom počas trvania platnosti mandátnej zmluvy. Poukázal na znenie článku IV bod 2 dohody o zániku záväzkovoprávneho vzťahu zo dňa 24.6.2019. Žalobca nemal a ani nemá voči žalovanému žiadne finančné záväzky čo potvrdili zmluvné strany v dohode, ktorou došlo k ukončeniu mandátnej zmluvy. Jediný nesplnený záväzok je záväzok žalovaného voči žalobcovi.
4.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že medzi sporovými stranami nie je sporné, že bola uzatvorená mandátna zmluva. Podľa uvedenej mandátnej zmluvy mal žalobca za výkon činnosti pre žalovaného dohodnutú odmenu 1200 eur mesačne. Pôvodne táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.6.2020 avšak na základe vzájomnej dohody bola dňa 24.6.2019 uzatvorená dohoda podľa ktorej sa záväzkový vzťah vzniknutý na základe mandátnej zmluvy ukončil k 30.6.2019. Z ukončenej mandátnej zmluvy neboli vyplatené žalobcovi odplaty za mesiace 01-06/2019 s tým, že po ukončení tejto mandátnej zmluvy žalovaný do dňa podania žaloby zaplatil žalobcovi odplatu za mesiace január a február 2019 a dňa 10.9.2019 odplatu za mesiac marec v sume 1200 eur. Neuhradené ostali 3 odplaty za 03/-062019 spolu v sume 3 600 eur. V článku IV bod 2 dohody zmluvné strany prehlásili, že majú voči sebe vysporiadané všetky záväzky vyplývajúce z mandátnej zmluvy, teda žalobca nemal ani nemá voči žalovanému žiadne záväzky, jediný nevyporiadaný záväzok ostal v podobe nevyplatenia odmien žalobcovi. Žalobca nesúhlasí s obranou žalovaného a s jeho vzájomnou žalobou jednak z predložených listín nie je preukázané, žeby žalobca v čase platnosti mandátnej zmluvy prevzal akékoľvek interné veci od žalovaného a uvedenú obranu žalovaného považuje žalobca za účelovú. Dňa 10.9.2019 zaslal žalovaný žalobcovi 1200 eur za mesiac marec 2019 a o niekoľko dní na to mu zašle výzvu kde tvrdí, že chýbajú veci v klube v hodnote 3 815 eur. Ak by to bola naozaj pravda tak by žalovaný v septembri nezaslal túto odplatu alebo by si znížil vyplatenie o svoju pohľadávku. Predložená listina ktorá má preukazovať odovzdanie veci, posledný zápis je z 15.6.2018, kde sporové strany uzatvorili mandátnu zmluvu až dňa 13.7.2018. Je nemysliteľné, aby pri ukončení zmluvného vzťahu prakticky až po roku 2019 žalovaný si neuplatnil svoju údajnú pohľadávku voči žalobcovi. V dohode sa nič také nespomína
a teda žiadna pohľadávka žalovaného voči žalobcovi ani neexistuje. V záverečnej reči právny zástupca tvrdil, že žalovaný nepreukázal existenciu skutočností na základe ktorých kompenzuje pohľadávku žalobcu vzájomnou pohľadávkou. Nárok žalobcu je uplatnený z titulu dojednanej mandátnej zmluvy z 13.7.2018, ktorá vo svojom znení neobsahuje odkaz na žalobcom predloženú internú smernicu z ktorej má vyplývať právny základ vzájomnej pohľadávky žalovaného. Podľa mandátnej zmluvy napriek dojednanej činnosti žalobcu - tréner kategórie U19 bol žalobca povinný v zmysle článku 2 bod 3.4 zmluvy plniť činnosti v zmysle pokynov mandanta čo sa aj dialo, keď od októbra 2018 a následne od januára 2019 vykonával prevažne inú činnosť ako bola dohodnutá v tejto mandátnej zmluve. Vždy sa však riadil pokynmi žalovaného. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že žalobca bol riadne oboznámený s obsahom internej smernice, ďalej neuniesol dôkazné bremeno, že oboznámil žalobcu s vykonávanou inventúrou vecí prevzatých preberacím protokolom za čas trvania pracovnoprávneho vzťahu žalobcu a žalovaného. Vypočutý svedok R. I. v konaní presne popísal spôsob nakladania s vecami, ktoré boli prevzaté, za ktoré žiadnym spôsobom žalobca ako tréner neniesol zákonnú ani zmluvnú povinnosť.
5.Žalobca na pojednávaní uviedol, že je nesporné, že voči nemu majú záväzok, toto ani nepopierajú no následne sa dozvedel, že voči nemu je uplatňovaná na započítanie suma za neodovzdané veci a to z výzvy, ktorú mu doručili poštou. Telefonicky mu oznamované uplatnenie tohto nároku voči nemu nebolo, bol to on, ktorý v auguste osobne telefonoval s pánom Z., kedy bude mu doplatená odmena a vtedy ho informoval, že sa vyskytli nejaké problémy a nič viac mu k tomu nepovedal. Nikdy nebol telefonicky vyzvaný na vrátenie tohto športového materiálu ani nebol vyzvaný na zaplatenie nejakej sumy. Prvýkrát a jediný mu bola doručená výzva zo 17.9.2019. Nikdy on ani nikto z ďalších trénerov internú smernicu nevidel a ani nevedel o tom, žeby sa v minulosti vykonávala inventarizácia. V ŠK prichádzajú veci, ktoré prichádzajú do jednotlivých kategórii a nie sú to len tieto veci ale sú tam aj lopty, všetky pomôcky k tréningovému procesu. Keď dochádza k zmene trénera, alebo tímu tak sa tie veci tam „dedia“ ale nikdy nedošlo k tomu, aby sa vykonala inventarizácia, teda, aby sa tieto veci odovzdali, urobil sa súpis a potom nanovo sa to rozdelilo. Všetky veci, ktoré sú tú spomenuté v protokole preberal on, alebo asistent pán J., ale nikdy za tieto veci nebol zodpovedný. Pracovali v realizačných tímoch, kde každý má svoje úlohy a je za niečo zodpovedný a práve za túto časť bol zodpovedný pán R. I.. V ŠK PP bol ako masér a fyzioterapeut a bol zodpovedný aj za veci, ktoré prevzali pre hráčov. Bola to osoba, ktorá vydávala veci hráčom v čase, keď boli turnaje, zápasy, majstrovstvá, vždy keď bolo ich potrebné odovzdať hráčom a hráči následne tieto veci jemu vrátili a on ich uskladnil. Pán Z. spomínal, že po ňom nastúpil ako tréner pán Z. čo nie je pravda, pretože po ňom, keď ukončil pôsobenie ako tréner v októbri 2018, nastúpil nový tréner pán N. a po ňom v januári 2019 pán S.. Aj keď mal uzavretú mandátnu zmluvu 13.7.2018 pôsobil od októbra 2018 na pozícii koordinátora prípraviek do konca roku 2018 a od januára 2019 ako metodik tréningového procesu mládeže a člen širšieho kádra tímu žien. Po ňom prišli ešte ďalší 2 tréneri, ktoré prevzali tieto veci po ňom a nikdy neprebiehala žiadna inventarizácia a žiadne odovzdávanie týchto vecí. Čo sa týka skončenia spolupráce s ním, bolo to z toho dôvodu, že mu nebola vyplácaná odmena , tak to bolo od januára 2019 a bez finančnej odmeny na ktorej sú závislí sa žiť nedá, preto sa dohodli na ukončení spolupráce, kde v samotnej dohode bolo uvedené, že majú voči sebe vysporiadané všetky záväzky a teda, že nič nedlhuje klubu a klub jemu odplatu, ktorá bola upravená v samotnej dohode. O tom, žeby sa mala vykonávať nejaká inventarizácia, žeby mal nejaké veci, ktoré prevzal, alebo jeho asistent, žeby ich mal vrátiť vôbec nebola reč, ani to nebolo pravidlom a ani sa také veci v klube nediali. Nebol urobený žiaden dodatok, fungoval na základe mandátnej zmluvy, ktorú mali uzavretú. Výška odmeny sa nemenila, mal len ako tréner širší okruh záberu. Pokiaľ sa pán Z. vyjadril k dôvodu ukončenia spolupráce ako nespokojnosť s ním k tomu uviedol, že v klube bol 3 roky a o jeho práci svedčia dosiahnuté úspechy za toto obdobie, ktoré sa odrazili aj vo finančnej sfére pre klub FK Poprad.
6.Právny zástupca žalovaného trval na vzájomnom návrhu. Pán E. ako tréner bol zodpovedný za prevzaté veci, nesúhlasia ani s tvrdením, že neuniesli dôkazné bremeno. V pracovnej zmluve, ktorú mal podpísanú pán E. v minulosti v článku 9 bod 1 pracovnej zmluvy sa hovorí o sankciách, alebo iných opatreniach v súvislosti s disciplinárnymi konaniami klubu a teda osobná nevedomosť pána E. k povinnostiam, ktoré mu vyplývali z pracovného vzťahu ho nezbavuje zodpovednosti za škodu spôsobenú neodovzdaním zverených vecí. Tieto veci prezval podpísaním preberacieho protokolu, čo nespochybňoval. Z vyjadrení pána Z. vyplýva, že bol vyzvaný aj telefonicky na vrátenie tovaru a bola mu vyplatená aj časť odmeny v septembri 2019 čo náležite preukazuje záujem situáciu riešiť zo strany žalovaného. Pracovná aj mandátna zmluva hovorí o povinnosti starať sa o zverený materiál a oblečenie
tak aby nedochádzalo ku škodám. Žiadali žalobu zamietnuť a vyhovieť vzájomnej žalobe. Uplatnili si aj nárok na náhradu trov konania.
7.Štatutárny zástupca žalovaného Q.. Z. vypovedal, že mandátna zmluva bola podpísaná 13.7.2018, kedy on bol štatutárom, je tam aj ďalší podpis štatutára, s ktorým mohli konať a bola len pokračovaním pracovnoprávneho vzťahu s pánom E.. Po postupe FK do 1. ligy bolo jednou z podmienok účasti v 1.lige zmena pracovnoprávneho vzťahu trénera kategórie U19 na mandátnu zmluvu. V mesiacoch predtým trénoval pán E. kategóriu U19 a v tejto činnosti pokračoval aj na základe mandátnej zmluvy. Ako trénerovi kategórie U19 mu bol zverený majetok pre celú kategóriu U19. Ide o chlapcov do 19 rokov. Konkrétne ide o vychádzkové oblečenie, zimné súpravy, tréningové súpravy, reprezentačné oblečenie. Toto oblečenie sa používa len počas zápasov a spoločenských podujatí. Podľa smerníc FK Poprad za takéto veci zodpovedá tréner kategórie. Svojim podpisom na preberacom protokole potvrdzuje prevzatie takéhoto majetku a po ukončení pôsobenia v klube ho takým istým protokolom odovzdáva spätne. Keďže ide o finančne náročný majetok takéto oblečenie sa nekupuje každý rok, ale každých 5 rokov a 5 rokov sa užíva. Po ukončení mandátnej zmluvy došlo k inventúre majetku. Bolo zistené, že časť prevzatých vecí sa v klube nenachádza. Telefonicky a ústne pán tréner E. v mesiaci august 2019 bol vyzývaný na vrátenie tohto majetku na základe toho, že k tejto skutočnosti nedošlo mu FK Poprad zo zadržiavanej odmeny 4800 eur, uhradil v septembri 2019 1200 eur ako rozdiel medzi jeho pohľadávkou a hodnotou neodovzdaného majetku. O tejto skutočnosti bol pán E. ústne a telefonicky informovaný pracovníkmi FK Poprad na úseku mládeže. Písomne mu bola zaslaná výzva na vysporiadanie majetku a navrhli mu tieto záväzky vysporiadať vzájomným zápočtom čo on odmietol. FK Poprad má 450 detí v jednotlivých kategóriách a 20 trénerov. Každý tréner je povinný zodpovedať za svoju kategóriu a takto sú nastavené aj smernice klubu. Záleží od trénera, či odovzdá tieto súpravy hráčom v čase ich nákupu a potom sa priebežne v istom časovom období asi ročnom vrátia späť na inventarizáciu a potom im opätovne odovzdá, ale asi 25krát do roka vydá tréner hráčom na zápasy a spoločenské podujatia, je to na trénerovi.
8.Svedok R.Á. I. do apríla 2019 pracoval v FK Poprad na pozícií masér na základe pracovnej zmluvy a uviedol, že sa môže vyjadrovať len k oblečeniu, lebo iné športové pomôcky boli mimo neho. Oblečenie im vždy odovzdával pán Z., manažér mládeže a následne to fungovalo tak, že oblečenie bolo prerozdelené medzi hráčov a to tak vychádzkové ako aj tréningové. V kategórii U19 si ho hráči nechávali až do doby kým neopustili tím tak, že išli do inej kategórie, iného klubu, alebo skončili s futbalom. Mali sezónne oblečenie podľa ročných období, dresy v ktorých sa hrávalo po každom zápase vracali na pranie a pred každým zápasom im bolo vrátené. Zimné vetrovky chlapci nosievali počas zimy a tieto neodovzdávali. Čo sa týka vychádzkového oblečenia tiež to mali pri sebe a sporadicky to vrátili na opratie. O tieto veci sa nestaral tréner, ale hospodár klubu a tým bol pán L.. On prichádzal do styku s oblečením, keď sa menilo sezónne oblečenie. Letné mali stále pri sebe a odovzdávali sa im zimné veci a potom sa stiahli. Hráči to odovzdávali jemu a on potom späť hráčovi, ktorému chýbala súprava. Toto on riešil len v kategórii U19, nie v iných kategóriách, keďže takto mali rozdelené v realizačnom tíme úlohy. Nepamätal si ani nevedel o existencii smernice ani s nikým sa o tom nerozprával, ani pri podpise pracovnej zmluvy s ňou nebol oboznámený. S FK Poprad ukončil spoluprácu z dôvodu, že mu na účet prestala chodiť mzda a vedenie s ním prestalo komunikovať. Prácu vykonával avšak nikdy mu nebolo povedané prečo nedostal zaplatenú mzdu. Výpoveď žalovanému dal on.
9.Súd vykonal dokazovanie výsluchmi sporových strán, výsluchom svedka, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú -mandátna zmluva z 13.7.2018, dohoda o zániku záväzkovoprávneho vzťahu z 24.6.2019, predžalobná výzva z 2.10.2019, výpis z evidencie občianskych združení, výzva na vysporiadanie záväzku z 11.10.2019, faktúra č. 2017267, 2017228, 2017204, preberací protokol, pracovná zmluva č. 2016/4 z 30.6.2016, interná smernica č. 1/2015-organizačný poriadok FK Poprad, inventarizačný zápis z 31.7.2019, výzva na vyporiadanie záväzku zo 17.9.2019 na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaný je občianske združenie registrované v registri občianskych združení a tento dňa 30.6.2016 uzavrel so žalobcom pracovnú zmluvu č. 2016/4 na pozíciu hlavného trénera kategórie U19. Počas trvania pracovnoprávneho pomeru prevzal žalobca pracovné pomôcky a oblečenie pre kategóriu U19 o čom svedčí preberací protokol podpisovaný odovzdávajúcim pánom Z. a preberajúcim v osobe žalobcu, prípadne v osobe asistenta trénera. Dňa 13.7.2018 bola podpísaná medzi žalobcom a žalovaným mandátna zmluva o výkone činností športového odborníka č. 2018/6, kde žalobca vystupoval ako mandatár, športový odborník- futbalový tréner. V článku II bod 2 bol dohodnutý výkon funkcie tréner kategórie U19 športovej organizácie s vymedzením činností podľa tejto zmluvy. Zmluva bola uzatvorená
na obdobie od 16.7.2018 do 30.6.2020. V článku V bod 1 bola dohodnutá fixná odplata vo výške 1 200 eur mesačne. Dňa 24.6.2019 sa žalobca a žalovaný dohodli na zániku záväzkoprávneho vzťahu a bola podpísaná dohoda, kedy sa činnosť žalobcu ako mandatára - športového odborníka ukončila k 30.6.2019. Žalovaný mal v dňoch 2.7. do 5.7.2019 vykonávať inventarizáciu majetku oblečenia vo všetkých mládežníckych kategóriách a mali byť zistené nedostatky v jednotlivých kategóriách, tak ako to bolo uvedené v inventarizačnom zápise z 31.7.2019. V kategórii U19 malo chýbať oblečenie tak ako je v tomto inventarizačnom zápise zachytené. Dňa 17.9.2019 mal adresovať žalovaný žalobcovi výzvu na vysporiadanie záväzku, ktorej prevzatie žalobca potvrdil a v origináli súdu predložil, kde bolo konštatované, že hodnota chýbajúceho majetku FK Poprad, ktorý mu mal byť zverený predstavuje hodnotu 3 815 eur a bol požiadaný, aby bezprostredne vysporiadal finančné záväzky voči klubu. Žalovaný predložil aj výzvu z 11.10.2019 totožnú s výzvou zo septembra 2019, doručenie takejto výzvy žalobca nepotvrdil a žalovaný nepreukázal. Dňom 2.10.2019 je datovaná výzva žalobcu pre žalovaného a to výzva predžalobná na zaplatenie sumy 3 600 eur ako nevyplatenej odmeny za mesiac 04-06/2019. Žalovaný predložil súdu internú smernicu č. 1/2015- organizačný poriadok FK Poprad, ktorá bola účinná od 1.6.2015.
Podľa § 566 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
10.Mandátnu zmluvu možno kvalifikovať ako zmluvu, ktorou sa mandatár zaväzuje za odplatu zariadiť určitú obchodnú záležitosť pre mandanta, pričom také zariaďovanie spočíva buď v uskutočnení právnych úkonov (tzv. úkonov právnej pomoci) alebo v uskutočnení inej činnosti v mene mandanta. Zákon v § 566 ods. 2 formuluje právnu domnienku (vyvrátiteľnú) o tom, že odplata bola dohodnutá, a to v prípade keď zariaďovanie týchto záležitostí patrí do predmetu podnikateľskej činnosti. Na to, aby účastníci uzavreli mandátnu zmluvu, musí existovať dohoda o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú určenie subjektov zmluvy (mandatára a mandanta) a vymedzenie činnosti, ktorá sa má uskutočniť, či určenie obchodnej záležitosti a dojednanie o odplate za uskutočnenie obchodnej záležitosti. Odplatnosť je jednou z charakteristických znakov (vlastností) tejto zmluvy. Mandátnu zmluvu uzavierajú medzi sebou najmä podnikatelia. Záväzkový vzťah patrí do sféry tzv. relatívnych obchodov v zmysle § 261 ods. 1, 2 . Uvedené zmluvy nepatria do okruhu tzv. absolútnych obchodov v zmysle§ 261 ods.6. Voľba režimu obchodného práva stranami prichádza do úvahy za podmienok § 261 ods. 1,2.
11. Úprava mandátnej zmluvy v Obchodnom zákonníka má dispozitívnu povahu; iba tam, kde zmluva, v danej veci mandátna zmluva, neobsahuje vlastnú úpravu, v tom prípade sa uplatní dispozitívna úprava uvedená v zákone. Na to, aby účastníci uzavreli mandátnu zmluvu, musí existovať dohoda o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú - určenie zmluvných strán identifikáciu mandanta a mandatára, určenie obchodnej záležitosti, ktorá má byť pre mandanta v jeho mene uskutočnená a spôsob jej zariadenia a dojednanie o odplate za uskutočnenie obchodnej záležitosti. V danom prípade bola mandátna zmluva uzavretá písomne, hoci sa na jej platné uzavretie písomná forma nevyžaduje. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, mandatárovi vzniká nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie (§ 571 ods. 2 prvá veta Obch. zák.). V konkrétnom prípade žalovaný nerozporoval, aby nemal žalobca nárok na žalobou uplatnenú sumu, uplatnil si však voči žalobcovi svoju splatnú pohľadávku vo výške 3 815 eur z titulu nároku na náhradu škody a túto svoju vzájomnú pohľadávku si uplatnil vzájomnou žalobou, keďže navrhol, aby mu bolo prisúdené viac než čo uplatnil žalobca a teda navrhol, aby žalobca bol zaviazaný uhradiť žalovanému sumu 215 eur ako rozdiel, ktorý prevyšuje pohľadávku žalobcu uplatnenú v tomto konaní, pričom žalobcom uplatňovaný nárok vo výške 3 600 eur považoval žalovaný v celom rozsahu za vysporiadaný.
12.Nesporným v tomto konaní je uzavretie mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným dňa 13.7.2018, po ukončení predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami. Z dohody zo dňa 24.6.2019 jednoznačne vyplýva záväzok žalovaného vyplatiť žalobcovi odmenu za mesiac jún 2019 a nedoplatky z odmien za predchádzajúce obdobie a to do 31.7.2019. Žalovaný až dňa 30.8.2019 zaplatil žalobcovi sumu 2 400 eur a následne dňa 10.9.2019 sumu 1 200 eur. Uvedená okolnosť nebola nikým rozporovaná. Nevyplatené odmeny ostali za mesiace 04-06/2019 vo výške
žalovanej sumy. Žalovaný mal v júli 2019 uskutočniť inventarizáciu, ktorej žalobca účastný nebol ani nebol osobne prizvaný k riešeniu. Žalovaný až listom zo 17.9.2019 vyzval žalobcu k vysporiadaniu záväzku, ktorý žalovaný vyčíslil na sumu 3 815 eur. Telefonické ani emailové výzvy zo skoršieho obdobia, ktoré žalovaný spomínal preukázané neboli ako ani doručenie výzvy z 11.10.2019. V pracovnej zmluve uzatváranej v roku 2016 v článku II bod 2 sa okrem iného uvádza, že zamestnanec (rozumej žalobca) sa má starať o jemu zverenú športovú výstroj a tréningové pomôcky. V prípade ukončenia zmluvy jemu zverené veci, športovú výstroj a tréningové pomôcky odovzdá manažérovi mládeže. Pri nevrátení zverených vecí si MFK vyhradzuje právo znížiť odmenu o cenu chýbajúceho materiálu. Po ukončení pracovnoprávneho vzťahu na základe pracovnej zmluvy z 30.6.2016 nebolo v konaní preukázané, aby bola vykonaná inventarizácia zverených vecí, športovej výstroje a tréningových pomôcok, pričom z preberacieho protokolu pre kategóriu U19 jednoznačne vyplýva, že veci - športová výstroj a tréningové pomôcky boli zverené žalobcovi a jeho asistentovi, keďže ide o ich podpisy na preberacom protokole v období od 7.7.2016 do 15.6.2018 teda jednoznačne v dobe trvania pracovnoprávneho pomeru. Ani žalobca ani žalovaný netvrdili, aby bola vykonaná inventarizácia vecí a oblečenia, ktoré je uvedené v predloženom preberacom protokole. Podľa tvrdení žalobcu aj žalovaného mandátna zmluva nadväzovala na pracovnú zmluvu a možno konštatovať, že aj v samotnej mandátnej zmluve rovnako v článku II bod 2 je uvedená povinnosť trénera starať sa o jemu zverenú športovú výstroj a tréningové pomôcky, v prípade ukončenia zmluvy jemu zverené veci, športovú výstroj a tréningové pomôcky odovzdať manažérovi mládeže. Zároveň v článku VIII bod 1 mandátnej zmluvy je uvedené, že mandatár zodpovedá za škodu na veciach prevzatých od mandanta na vykonanie činností podľa tejto zmluvy a na veciach prevzatých pri jej výkone od tretích osôb, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Žalobca tvrdil a žalovaný to následne nerozporoval, že nie je pravdivé tvrdenie pána Z., že po žalobcovi nastúpil ako tréner pán Z., pretože žalobca ukončil pôsobenie ako tréner kategórie U19 v októbri 2018, keď tam nastúpil nový tréner pán N. a po ňom v januári 2019 pán S.. Žalobca uviedol, že aj keď mal uzatvorenú mandátnu zmluvu na pozíciu trénera kategórie U19 od októbra 2018 pôsobil na pozícii koordinátora prípraviek do konca roku 2018 a od januára 2019 ako metodik tréningového procesu mládeže a člen širšieho kádra tímu žien. Z uvedeného tak vyplýva, že po žalobcovi prišli ešte ďalší 2 tréneri, ktorí prezvali veci uvedené v preberacom protokole po ňom, avšak podľa tvrdení žalobcu nikdy neprebehla žiadna inventarizácia ani odovzdávanie týchto vecí a samotný žalovaný ani v tomto prípade nepreukázal, že došlo k inventarizácii zverených vecí a oblečenia. Podľa tvrdení žalobcu inventarizácia nebola pravidlom v klube, takéto veci sa nediali a samotnú inventarizáciu, ktorá sa uskutočnila po jeho odchode považoval len za spôsob ako mu nevyplatiť dohodnutú odmenu. Svedok R. I. vypovedal akým spôsobom prebiehala starostlivosť o športové oblečenie, ktoré bolo prerozdelené medzi hráčov a to tak vychádzkové ako aj tréningové a toto si nechávali hráči až do doby kým neopustili danú kategóriu, prípadne odišli do iného klubu, alebo skončili s futbalom. Veci boli len sporadicky vracané na opratie a tu sa o tieto veci nestaral tréner, ale hospodár klubu, ktorým bol pán L.. Svedok prichádzal do styku s oblečením hráčov kategórie U19, keď sa menilo sezónne oblečenie, keďže v realizačnom tíme U19 mali takto rozdelené úlohy. Dôvodom jeho odchodu a ukončenia pracovnej zmluvy so žalovaným bola taktiež skutočnosť, že mu nebola vyplácaná mzda.
13.Žalobca a ani svedok, ktorý bol v konaní vypočutý si nespomínali na skutočnosť, aby boli oboznámení s internou smernicou žalovaného a dokonca o nej ani nepočuli. Tu súd však uvádza vo vzťahu k žalobcovi v samotnej mandátnej zmluve v článku IX bod 2 sa uvádza, že mandatár podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že sa oboznámil s internými disciplinárnymi pravidlami klubu, ktoré stanovujú pokuty, sankcie a iné opatrenia za porušenie povinností mandatára. V bode 1 tohto článku sa hovorí o tom, že organizácia môže uložiť mandatárovi pokutu, sankciu, alebo iné opatrenie v súlade s internými disciplinárnymi pravidlami klubu. Interná smernica č. 1/2015, ktorá predstavuje organizačný poriadok FK Poprad obdobne ako mandátna zmluva či zmluva pracovná vo svojom bode 5 okrem iného uvádza, že povinnosťou hráčov a trénerov a iných zamestnancov je chrániť majetok športovej organizácie, ktorý mu bol zverený pred jeho stratou, alebo poškodením a vrátiť po skončení trvania zmluvy zverený majetok športovej organizácie. Obdobne v bode 6 je uvádzané, že tréner, hráč, alebo iný zamestnanec v prípade odchodu je povinný odovzdať a prekontrolovať zverené pomôcky z jemu nadriadeným zamestnancom (manažér klubu, športový riaditeľ klubu, člen správnej rady, alebo iný poverený zamestnanec). V bode 6.1 s názvom Zodpovednosť za majetok na úseku mládeže sa okrem iného uvádza, že každú kategóriu vedie hlavný tréner spolu s asistentom, ktorý má zverený majetok kvôli riadnemu výkonu činností. Tréner, hráč, alebo iný zamestnanec je povinný dbať o riadnu starostlivosť majetku, ktorý mu bol zverený a poskytnutý klubom a po ukončení zmluvy ho odovzdať klubu. Prax podľa tvrdenia žalobcu a svedka vo futbalovom klube však bola iná. Tvrdenia uvádzané žalovaným nepotvrdil ani svedok I. R. a žalovaný
neprodukoval v tomto smere žiadne dôkazy a teda aby pri ukončení zmluvy trénera, hráča, alebo iného zamestnanca bolo bežnou praxou u žalovaného vyhotoviť preberací a odovzdávajúci protokol o prebratí zvereného majetku týmto osobám na zabezpečenie riadneho výkonu činností. Z uvedeného tak súd vyvodzuje pravdivosť tvrdení žalobcu a svedka, že takýmto spôsobom sa to u žalovaného nedialo. Zároveň však sa žalobca nemôže brániť tým, že mu smernica nie je známa, nikdy ju nevidel ani mu nebola predložená, keď v samotnej mandátnej zmluve tak ako je vyššie uvedené je ustanovenie o tom, že sa oboznámil s internými disciplinárnymi pravidlami klubu (viď čl. IX bod 2 mandátnej zmluvy). Aj pokiaľ by mu interná smernica známa nebola mandatár zodpovedá za škodu na veciach prevzatých od mandanta a táto povinnosť je uvedená aj v článku II bod 2 mandátnej zmluvy a teda, že v prípade ukončenia zmluvy jemu zverené veci, športovú výstroj a tréningové pomôcky odovzdá manažérovi mládeže. Podstatné však v tomto spore je, že v čase keď chcel žalobca a žalovaný ukončiť zmluvný vzťah malo dôjsť k inventarizácii pred 24.6.2019 resp. mal žalovaný požadovať od žalobcu a tento odovzdať jemu zverené veci pokiaľ to bolo bežnou praxou u žalovaného. Dňa 24.6.2019 však bola podpísaná dohoda, kde v článku IV bod 2 zmluvné strany prehlásili, že majú voči sebe vysporiadané všetky záväzky vyplývajúce z mandátnej zmluvy o výkone činností športového odborníka č. 2018/6. Z uvedeného možno tak dôvodiť, že v čase podpisu tejto dohody žalobca nemal voči žalovanému žiadne záväzky čím sa rozumie, že všetky povinnosti a teda aj odovzdať po ukončení zmluvy veci jemu zverené si splnil. Jediným záväzkom tak ako to uvádza vyhlásenie v článku 3 bod 1 tejto dohody je záväzok žalovaného vyplatiť odmenu za mesiac jún 2019 a nedoplatky z odmien za prechádzajúce obdobia a to do 31.7.2019. Žalobu o zaplatenie sumy 3 600 eur súd tak vyhodnotil ako dôvodnú.
Podľa § 147 ods. 1 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
Podľa § 147 ods. 2 CSP vzájomnou žalobou je i prejav žalovanému, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie ale len ak navrhuje aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
Podľa § 147 ods. 3 CSP na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.
14.V záujme hospodárnosti konania CSP umožňuje, aby si žalovaný svoj prípadný nárok voči žalobcovi efektívne uplatnil vzájomnou žalobou čím žalovaný dosiahne, že v pôvodnom konaní bude súčasne prejednaný aj jeho nárok a súd o obidvoch nárokoch rozhodne spoločne v jednom rozsudku. Žalovaný v tomto konaní uplatnil v prebiehajúcom spore svoj vlastný kompenzabilný nárok voči žalobcovi. Ide o pohľadávku, ktorú jednostranne započítal proti žalobou uplatnenej pohľadávke podľa predpisov hmotného práva, teda v zmysle § 358 -363 Obchodného zákonníka. Započítanie pohľadávok je jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku a z povahy veci vyplýva, že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku proti ktorej započítanie smeruje. Uvedená okolnosť má zásadný význam pre posúdenie prípadného podania žalovaného v sporovom konaní, pretože pokiaľ by žalovaný žalobou uplatnený nárok popieral nemohol by súd úkon, ktorým sa v prebehajúcom konaní domáha plnenia od žalobcu považovať za kompenzačnú námietku. Pokiaľ žalovaný, ktorý inak nárok žalobcu nepopiera vznesie v sporovom konaní kompenzačnú námietku súd ju posúdi podľa predpisov hmotného práva. Takýto hmotnoprávny úkon voči súdu je účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom dozvedeli. Účinky započítania nastávajú v súlade s hmotným právom spätne ku dňu, kedy sa vzájomne započítané pohľadávky stretli. V tomto konkrétnom prípade podal žalovaný vzájomnú žalobu a o vzájomnej žalobe na základe kompenzačnej námietky musí súd vždy rozhodnúť samostatným výrokom. Teda súd v tomto prípade osobitne rozhodoval o pôvodnej žalobe ako aj o vzájomnej žalobe žalovaného čo je v súlade s procesnou ekonómiou, keď na pojednávaní súd prejedná tak žalobu ako aj vzájomnú žalobu.
15.Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej sporovej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že žalobcov nárok voči nemu na ním uplatnenú odmenu zanikol započítaním bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Túto svoju povinnosť žalovaný nesplnil, keď predložil len zápisnicu o inventarizácii, faktúry a výzvu, ktoré však nemožno považovať za dôkazy, ktorými preukázal oprávnenosť návrhu na náhradu škody voči žalobcovi a to v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi, tvrdeniami žalobcu a svedka. Na margo uplatneného nároku žalovaného a jeho výšku tu súd uvádza, že tento si uplatnil
náhradu škody vo výške nákupnej ceny z roku 2017, ide však už o obnosené oblečenie a tak aj samotná výška uplatneného nároku by bola sporná. Keďže žalovaný svoju povinnosť predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie jeho nároku nesplnil súd vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu, keďže žalobca svoj nárok a jeho výšku riadne preukázal a vzájomnú žalobu žalovaného zamietol.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 prvá veta Obchodného zákonníka úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
16.Dňa 1.2.2013 nadobudli účinnosť dva právne predpisy upravujúce výšku úrokov z omeškania v obchodných vzťahoch, a to Zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a Nariadenie vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (úplne nové vykonávacie nariadenie k Obchodnému zákonníku).
Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania. 17.Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z..Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec a preto súd priznal žalobcovi 8 % ročný úrok z omeškania zo žalovanej sumy a to od 1.8.2019 do zaplatenia, nie tak ako požadoval žalobca v petite žaloby, keď v súlade s článkom III bod 1 dohody o zániku záväzkovoprávneho vzťahu bola odmena za mesiac jún 2019 ako aj nedoplatky z odmien ku dňu ukončenia mandátnej zmluvy splatná do 31.7.2019. V prevyšujúcej časti preto súd žalobu zamietol, keď nepriznal úrok z omeškania od 1.6.2019 zo sumy 1 200 eur a od 1.7.2019 zo sumy 1 200 eur. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18.V konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, jeho neúspech je nepatrný, keď nebol priznaný úrok z omeškania tak ako je uvedené v bode 20 tohto rozsudku, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
19.Vo vzťahu ku trovám súvisiacimi so vzájomnou žalobou aj tu súd priznal žalobcovi ako úspešnej sporovej strane, keďže vzájomná žaloba bola zamietnutá nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.