Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-247-2019.pdf
PDF · 153.41 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/247/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu: EURO-ANRIL AUTO PREDAJ s.r.o., so sídlom v Družstevnej pri Hornáde č. II/345, IČO: 31 732 411, proti žalovanému: KOMPRADOR spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, so sídlom v Košiciach, Hodonínska 20, IČO: 17 079 721, zast. JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 2.4.2019 sp. zn. 19C/713/2001
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 2. apríla 2019 č.k. 19C/713/2001-469 vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku, ktorým súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/339/2006-86 zo dňa 30.8.2006.
M e n í rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 2. apríla 2019 č.k. 19C/713/2001-469 vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 2. apríla 2019 č.k. 19C/713/2001-469 žalobu zamietol (I. výrok), zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/3389/2006-86 zo dňa 30.8.2006 (II. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výrok).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. N. - J. U. Č.. XXXX S. M. Y.. W. N., uzatvorenej medzi stranami sporu.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav. Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník dňa 15.6.1999 uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 300.000,- Sk, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť spolu s príslušenstvom do 31.12.1999. K predmetnej zmluve strany sporu uzavreli dňa 29.12.1999 dodatok, ktorým termín splatnosti pôžičky predĺžili do 31.8.2000 a dňa 7.9.2000 dodatok č. 2, ktorým termín splatnosti pôžičky predĺžili do 31.11.2000. Strany sporu ďalej dňa 15.6.1999 uzatvorili zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva, a to v súvislosti s predmetnou zmluvou o pôžičke, na základe ktorej žalobca ako dlžník previedol na žalovaného ako veriteľa vlastnícke právo k nehnuteľnosti bytového domu č. 2173 v Trebišove, zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. N. v celosti. Podľa čl. 7 ods. 1 zmluvy, ak nedôjde k splneniu záväzku podľa zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov zo dňa 15.6.1999 najneskôr v
dohodnutom termíne splatnosti, stáva sa veriteľ definitívne vlastníkom predmetu zabezpečenia. Podľa čl. 9 ods. 1 a 2 zmluvy, po úplnom splnení záväzku podľa zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov v dohodnutom termíne splatnosti sa veriteľ zaväzuje spätne previesť vlastnícke právo k predmetu zabezpečenia na dlžníka. Úkonom, ktorý značí úplný spätný prevod vlastníckeho práva, je potvrdenie veriteľa o riadnom splnení záväzku podľa zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov. Okresný úrad v Trebišove povolil vklad tento zmluvy pod č. V 1731/99 dňa 27.7.1992. Z výpisu z LV č. XXXX kat. úz. N. zo dňa 10.7.2000 vyplýva, že žalovaný je zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v celosti na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva V 1731/99. Žalobca a žalovaný vyčíslili predmetnú pôžičku ku dňu 7.9.2020 vo výške 1 1357.507,-Sk a žalovaný listom zo dňa 31.12.2003 adresovaným žalobcovi oznámil žalobcovi, že finančná pôžička bola splatená v plnej výške (č.l. 203). Podľa listu Správy katastra Trebišov zo dňa 7.2.2007 adresovaného žalobcovi, Správa katastra zmluvu o záložnej pôžičke č. 7/2002 zo dňa 19.7.2002 neeviduje. Z výpisu z LV č. XXXX kat. úz. N. zo dňa 25.2.2019 súd zistil, že žalovaný je zapísaný ako vlastník bytov č. 8, 12, 15, 25, 39 a nebytového priestoru č. 8 až 2 v celosti, ktoré sa nachádzajú v bytovom dome so súpisným číslom 2173 na parcele 2158/16, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Ostatné byty a nebytový priestor boli od podania žaloby priebežne predané, zrejme nájomníkom týchto bytov.
4. V ďalšom súd uviedol, že žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odôvodnil potrebou zabezpečenia opätovného zápisu žalobcu v katastri nehnuteľností ako vlastníka spornej nehnuteľnosti, ktorá bola zabezpečená prevodom práva. Potom, ako žalovaný vydal oznámenie o tom, že zabezpečená pôžička bola splatená v plnej výške, žalovaný sa obrátil na príslušný katastrálny odbor so žiadosťou o zápis žalobcu na LV, ktorý zápis však katastrálny odbor odmietol vykonať. Ďalej žalobca predložil súdu listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že požiadal o výmaz zabezpečovacieho prevodu práva Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra v Trebišove listom zo 17.4.2012 a z 24.5.2012 s tým, že Správa katastra v Trebišove listom zo 4.5.2012 žiadosť vrátila žalobcovi z dôvodu, že žiadosť o výmaz zabezpečovacieho prevodu práva podáva dlžník, a preto žiada o stanovisko veriteľa, či pohľadávka bola uspokojená, v opačnom prípade listina nie je spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností. Správa katastra Trebišov listom z 25.7.2012 požiadala žalovaného o stanovisko k výmazu zabezpečovacieho prevodu práva a následne listom z 22.8.2018 oznámila žalobcovi, že žalovaný ako veriteľ Správe katastra Trebišov neposkytol listinné dôkazy o splnení dlhu, ani žiadosť o výmaz zabezpečovacieho prevodu práva, preto žalobcovi vrátil ako listinu nespôsobilú na zápis do katastra nehnuteľností, a to aj s poukazom na prebiehajúce sporové konania. Katastrálny úrad v Košiciach listom zo dňa 13.12.2012 oznámil žalobcovi, že po vyhodnotení obsahu písomností je zrejmé, že listiny vyhotovené KOMPRADOR spol. s r.o. Košice dňa 31.12.2003 a 2.12.2008 nie sú spôsobilé zápisu do kat. nehnuteľností z dôvodu, že obsahujú údaje o pôžičkách, na základe ktorých nebol vykonaný zápis vlastníckeho práva v kat. nehnuteľností v prospech KOMPRADOR spol. s r.o. Košice v spojitosti so zabezpečovacím prevodom práva. Písomnosť vyhotovená KOMPRADOR spol. s. r.o. dňa 13.1.2004 je listinou spôsobilou na zápis vlastníckeho práva v prospech pôvodného vlastníka - dlžníka EURO-ANRIL AUTO PREDAJ s.r.o. z dôvodu, že v záhlaví písomnosti je označenie listiny V 1731/1999, na základe ktorej došlo k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech KOMPRADOR titulom zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva. Vyhlásenie veriteľa o zániku záväzku splatením pôžičky je titulom na vyznačenie zmeny vlastníka u nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. N. z veriteľa KOMPRADOR spol. s r.o. Košice na dlžníka EURO-ANRIL AUTO PREDAJ s.r.o. Vyhlásenie veriteľa o zániku záväzku splatením pôžičky je listinou, ktorá sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom. Na základe uvedeného Katastrálny úrad v Košiciach sťažnosť žalobcu považoval za opodstatnenú a Správe katastra Trebišov uložil povinnosti podľa ust. § 19 ods. 1 písm. i) zák. č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (č.l. 453).
5. Vec právne posúdil podľa ustanovení § 553 ods. 1 a 2 OZ, § 137, § 470 ods. 1 až 3, § 471 ods. 1 a § 335 ods. 1 CSP.
6. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva, na ktorej je uvedený dátum 1.6.1999, avšak z ktorej vyplýva, že ju žalobca podpísal až 15.6.1999, v ktorý deň bol notárom overený podpis splnomocneného zástupcu žalobcu, z čoho vyplýva, že zmluva bola uzatvorená 15.6.1999, keď bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Strany sporu predmetnou zmluvou zabezpečovali záväzok zo zmluvy o pôžičke č. 5/99 uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 15.6.1999. V procesnej pozícii žalobcu, žalobca podal na tunajší súd proti žalovanému žalobu o určenie, že zmluva o pôžičke
č. 5/99 zo dňa 15.6.1999 je neplatná. Konanie sa viedlo pod sp.zn. 17C/711/2001 a bolo právoplatne skončené 13.6.2018, keď súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu, lebo zmluva o pôžičke zanikla aj s plnením dňa 13.12.2003. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil odvolací súd.
7. Zdôvodnil, že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva je vo vzťahu k zmluve o pôžičke akcesorickým právnym vzťahom v zmysle ust. § 553 Občianskeho zákonníka. Účelom zabezpečovacieho prevodu práva je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi (v tomto zabezpečení plnenia spočíva zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu), ale pri riadnom a včasnom neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou zabezpečenia a zabezpečovací prevod práva má plniť aj funkciu uhradzovaciu. Tieto základné skutočnosti pri výklade a aplikácii § 553 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 nemožno opomenúť a so zreteľom na stručné vymedzenie daného inštitútu v jeho pôvodnej podobe treba uzavrieť, že písomná zmluva podľa § 553 Občianskeho zákonníka musí obsahovať ustanovenia určujúce a) zmluvné strany, b) zabezpečovaný záväzok, c) majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza, d) to, že zmluvu uzatvárajú účastníci ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, t.j. že ide iba o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo, stráca účinnosť a v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka (prevod práva na veriteľa tak zo zákona zaniká), e) to, ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradil. V rozpore s ust. § 553 Občianskeho zákonníka je také dojednanie, podľa ktorého sa veriteľ, v prípade omeškania dlžníka s úhradou zabezpečenej pohľadávky, bez ďalšieho (alebo na základe svojho jednostranného právneho úkonu) stane trvalým vlastníkom prevedeného majetku pri súčasnom zániku zabezpečenej pohľadávky - v takom prípade by totiž išlo o obdobu dojednania tzv. prepadného zálohu. Realizácia subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z občianskych záväzkovo právnych vzťahov je zabezpečená celým systémom občianskoprávnych záruk, jednými z nich sú špeciálne občianskoprávne prostriedky posilňujúce hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne postavenie veriteľa voči dlžníkovi, ku vzniku ktorých je vždy potrebný právny úkon. Tieto špeciálne zabezpečovacie prostriedky sa vyznačujú tým, že k pôvodnému právnemu vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý sa nazýva hlavný alebo zabezpečovaný, pristupuje nový právny vzťah. Táto akcesorická povaha zabezpečovacieho právneho pomeru spočíva v tom, že pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného zabezpečovaného záväzku (teda nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku). Pri svojom zániku takisto zväčša závisí od zániku hlavného právneho pomeru. Akcesorická povaha zabezpečovacieho záväzku napokon spočíva v tom, že čo do svojho obsahu je zabezpečovací právny pomer podmienený zásadne obsahom hlavného právneho pomeru, i keď nemusí byť vždy rovnaký.
8. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že len čo dlžník splní svoj zabezpečený dlh, zaniká aj zabezpečenie prevodom práva, t.j. dlžník opäť nadobúda právo prevedené na veriteľa. V danom prípade zabezpečený dlh žalobca ako dlžník nesporne splnil najneskôr k 31.12.2003, čo vyplýva z oznámenia žalovaného ako veriteľa zo dňa 31.12.2003 a týmto dňom zaniklo aj zabezpečenie prevodom práva. Žalobca tvrdil, že naliehavý právny záujem na takomto určení neplatnosti zmluvy spočíva v tom, že úspechom v tomto spore žalobca dosiahne zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na tomto určení, lebo samotná otázka platnosti alebo neplatnosti predmetnej zmluvy je len predbežnou otázkou vo vzťahu k existencii práva - zabezpečenia prevodom práva a zabezpečenie prevodu práva zaniklo so zánikom pohľadávky k 31.13.2003. Preto žalobca už nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, na základe čoho, súd žalobu zamietol. Otázka vykonania, resp. nevykovania zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je otázkou, ktorú príslušný katastrálny odbor musí vyriešiť v správnom konaní o zápise vlastníckeho práva.
9. Súd v súlade s citovaným ust. § 335 ods. 1 v spojení s § 471 ods. 1 CSP rozhodol tiež o zrušení uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/339/2006 zo dňa 30.8.2006, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v spore v celom rozsahu úspešný, priznal plnú náhradu trov konania.
10. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, c/, d/, f/ a h/ CSP, a to v celom rozsahu. Vytkol súdu, že napriek zneniu
§ 255 ods. 1 CSP a úspechu žalovaného v spore, priznal vo výroku žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, hoci v spore nebol úspešný. Táto nedôslednosť súdu prvej inštancie má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ale aj jeho nevykonateľnosť. Nepreskúmateľnosť je inou vadou - konanie má vadu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP.
11. Odvolateľ v ďalšom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí z 12.10.2007 sp. zn. 8Sžo/17/2007 a v rozhodnutí z 11.3.2008 sp. zn. 1Sžo/95/2007 konštatoval: „v zmluvách o úvere je použitá forma zabezpečenia úveru zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k dlžníkovej nehnuteľnosti s doložkou, že v prípade, ak úver nebude dlžníkom do určitého dňa vrátený, nadobudne veriteľ úplné vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Dojednanie prevodu práva ( § 533 OZ v znení účinnom do 31.12.2007 ) ako obligačného zabezpečovacieho inštitútu, má v zásade len funkciu zabezpečovaciu a nie funkciu uhradzovaciu. Zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným, svojim účelom a obsahom obchádza zákon, je teda neplatné v zmysle § 390 OZ“. Ďalej poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 9Cžr/11/2010 zo dňa 16.3.2011: „zdôraznil predovšetkým povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako“. V súvislosti s poukazom na tieto rozhodnutia najvyššieho súdu vytkol súdu prvej inštancie, že bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa v odôvodnení s doteraz existujúcou judikatúrou, pričom právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia je kľúčovou zložkou práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa s týmto vôbec nevysporiadal, nebral do úvahu judikáty, na ktoré žalobca poukazoval a z toho pramení nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Preto súd prvej inštancie rozhodol vecne nesprávne. Mal za to, že na základe uvedených judikátov - ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít s poukázaním na čl. 7 bod 1. zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 1.6.1999, je súdu jasne preukázané, že táto zmluva, na základe ktorej v rozpore so zákonom Okresný úrad Trebišov, katastrálny odbor, urobil zápis záznamom a previedol nehnuteľnosť na spoločnosť KOMPRADOR s.r.o. dňa 27.7.1999, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný právny úkon. Uvedené konanie s úmyslom škodiť spolu s absolútne neplatným zmluvným dojednaním, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným v akcesorickej zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 1.6.1999 článku 7 bod 1 uzatvorenej so žalovaným, svojím účelom a obsahom obchádza zákon (takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť celej zmluvy), je jednoznačne preukázaným konaním „in frauden legis“ obdobne ako vo veci uvedenej v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10 Sžr/11/2010 zo dňa 16.3.2011. Nerešpektovaním ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, princípov CSP (článok 2 a 17), došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces daného článku 4.6 ods. 1 a článku 48 Ústavy SR a tiež bol porušený článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s doteraz existujúcou judikatúrou, na ktorú žalobca poukázal na pojednávaniach, čo v zmysle nového CSP bolo jeho obligatórnou povinnosťou. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a konanie má inú vadu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP.
12. Odvolateľ dôvodil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v otázke neexistencie naliehavého právneho záujmu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom na podanie odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Záver súdu o tom, že otázka vykonania, resp. nevykonania zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je otázkou, ktorú príslušný katastrálny odbor musí vyriešiť v správnom konaní o zápise vlastníckeho práva, je chybným názorom súdu, pretože v danom prípade - v prípade zápisu práv k nehnuteľnostiam záznamom sa nejedná o konanie v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov - nejde o správne konanie. Pri vykonaní zápisu záznamom správa katastra postupuje výlučne podľa ustanovení katastrálneho zákona. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 162/1995 Zb. na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Vykonanie zápisu záznamom nie je rozhodnutím správneho orgánu, a preto takýto zápis nemôže byť predmetom skúmania súdom v konaní podľa 5. časti druhej hlavy O.s.p. (R 96 Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 7/1994).
13. Tiež mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 16/2000 z ktorého vyplýva, že medzi procesné podmienky, splnenie ktorých ústavný súd požaduje v konaní o porušenie základného práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, nepatrí vyčerpanie právnych prostriedkov nápravy proti nečinnosti katastrálneho orgánu, nakoľko § 22 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov a ani zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní žiadne právne prostriedky nápravy proti nečinnosti správneho orgánu dostupné účastníkovi katastrálneho konania neposkytujú. Súd prvej inštancie napriek tomu, že mal preukázané listinnými dôkazmi doloženými do spisu, že Okresný úrad Trebišov, katastrálny odbor, nerieši otázku zápisu vlastníckeho práva (napriek tomu, že mu to kompetentný orgán uložil - naša sťažnosť bola opodstatnená) a na LV č. XXXX kat. úz. N. je nezákonne zapísaný veriteľ - Komprador, spol. s r.o. Košice, a teda mal preukázaný naliehavý právny záujem, pričom žalobu zamietol. Podľa judikátu uverejneného v Zbierke súdnych rozhodnutí Najvyššieho súdu SR R 24/1995 naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. je daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p. Taktiež zo súdnej praxe č. 4/1996 vyplýva, ak určovacia žaloba vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná aj žaloba na plnenie. Aj podľa uvedeného judikátu a zo súdnej praxe je zrejmé, že existuje naliehavý právny záujem.
14. V ďalšom poukázal na žalovaným klamlivé zavádzanie súdov. Žalovaný v reakcii na žalobu vo svojom vyjadrení z 15.3.2019 v právnej veci 13C/16/2018 Okresného súdu Trebišov identického žalobcu proti identickému žalovanému v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uviedol: Čo sa týka pôžičky č. 5/1999 zo dňa 15.6.1999, na základe ktorej bol prevedený bytový dom v Trebišove súp. č. 2173 postavený na parcele č. 2158/16 zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. N., J. N. na našu spoločnosť, tu uvádzame, že v žiadnom prípade nebola v celom rozsahu splatená k 31.12.2003 a nie je splatená dodnes. Na strane druhej sa žalovaný vyjadril dňa 19.10.2018 k odvolaniu žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach (1Co/148/2017) ku konaniu 17C/711/2001 nasledovne: Bolo v konaní preukázané, že predmetná pôžička č. 5/1999 uzavretá dňa 15.6.1999 bola v celom rozsahu splatená. Okrem iného žalovaný tiež vo svojom vyjadrení uviedol: Máme za to, že Krajský súd v Košiciach po preskúmaní predmetnej veci, sa opieral o všetky skutočnosti a dôkazy rozhodujúce v predmetnej veci a rozhodol vecne správne, pri posúdení všetkých skutkových a právnych náležitostí, prihliadnuc pritom na to, že sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie. Poukázal na znenie bodu 20 napadnutého rozsudku so záverom, že pokiaľ i napriek splneniu povinností zo zmluvy o pôžičke č. 5/1999 zo strany žalobcu, je na základe zmluvy o zabezpečovacom záväzky prevodom práva vedený ako vlastník nehnuteľností, zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. N. žalovaný, môže sa žalobca domáhať určenia vlastníckeho práva samostatnou žalobou o určenie vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, prípadne sa opätovne so žiadosťou obrátiť na katastrálny úrad o vykonanie zmeny zápisu vlastníka, keďže Správa katastra Trebišov podľa jej vyjadrenia zmluvu o záložnej pôžičke č. 7/2002 zo dňa 19.7.2002 neeviduje (č. l. 437) a titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného je zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva V1731/99- viď LV č. XXXX titul nadobudnutia zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva V1731/99.
15. Odvolateľ zdôraznil, že paradoxne Okresný súd v Trebišove v konaní 13C/16/2018 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti napriek tomu, že má rozsudkami súdov (Okresného súdu Košice II 17C/711/2001-583 v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 22.9.2016, Krajského súdu v Košiciach 1Co/148/2017 zo dňa 25.4.2018 a Okresného súdu Košice II 19C/713/2001 o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva) preukázaný zánik pohľadávky a tiež zánik zabezpečovacieho prevodu práva (bod 21 napadnutého rozsudku), spochybnil vyššie uvedené rozsudky, keď zvažuje prerušenie konania z dôvodu žalobcovho podaného dovolania vo veci vedenej pod sp. zn. 17C/711/2001.
16. Podľa odvolateľa rozhodnutie súdu prvej inštancie aj s poukazom na vyššie uvedené v otázke neexistencie naliehavého právneho záujmu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Zo všetkých podaných odvolacích dôvodov navrhol preto odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu, určiť, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 15.6.1999 je neplatná a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania, prípadne vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
17. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril tak, že navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. V celom rozsahu súhlasil a trval na záveroch rozsudku Okresného súdu Košice II, keď mal za to, že súd dostatočne preskúmal vec a opieral sa o všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Naďalej tvrdil, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem tak, ako to súd správne vyhodnotil s tým, že žalobca tvrdil, že naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy spočíva v tom, že úspechom v tomto spore žalobca dosiahne zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť však nie je preukázaním naliehavého právneho záujmu, keďže samotná otázka platnosti alebo neplatnosti predmetnej zmluvy je len predbežnou otázkou vo vzťahu k existencii práva - zabezpečenia prevodom práva, z čoho vyplýva, že žalobca už nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práv. Ani skutočnosti, ktoré uvádza žalobca vo svojom odvolaní, preukázanie naliehavého právneho záujmu nepreukazujú.
18. Žalobca po predložení veci odvolaciemu súdu oznámil, že zasiela dôkaz o existencii naliehavého právneho záujmu, ktorý nemal k dispozícii v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Predložil Zmluvu o postúpení pohľadávky č. 2/2020 zo dňa 31.3.2020, na základe ktorej OÚ Trebišov, katastrálny odbor dňa 12.8.2020 vykonal zápis záznamom na LV XXXX k.ú. N. a previedol nehnuteľnosti tam uvedené zo žalovaného na ďalšiu osobu, a to G. U.. Predmetnou zmluvou žalovaný postúpil pohľadávku vo výške 5702,35 EUR zo Zmluvy o pôžičke č. 7/2002, ktorej neplatnosti sa žalobca dovoláva na OS Košice II pod sp. zn. 15C/59/2018.Poukázal tiež v tejto súvislosti na to, že príslušný úrad urobil predmetný zápis napriek právoplatnému a vykonateľnému predbežnému opatreniu (uznesenie KS v Košiciach 1Co/339/2006, ktorú okolnosť bude žalobca nútený riešiť aj z trestnoprávneho hľadiska. Mal teda za to, že tu existuje naliehavý právny záujem a existoval takmer u 20 ročných súdnych sporoch súvisiacich s predmetnou pôžičkou.
19. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní dané neboli.
20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu, s výnimkou odvolania podaného proti výroku o trovách konania, nie je možné vyhovieť. 21. Rozsudok je v zamietavom výroku a vo výroku, ktorým súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/339/2006 - 86 zo dňa 30.8.2006, vecne správny, preto ho odvolací súd v tomto rozsahu v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.11.2020 o 10.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 10.11.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP. 23. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, c/, d/, f/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (c), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). 24. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
25. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c/ CSP je naplnený vtedy, ak rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd. Požiadavka správne obsadeného súdu znamená jeho obsadenie zákonným sudcom.
26. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo myť vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/ ,c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. 27. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
28. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
29. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
30. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv a ani iná vada, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku, ktorým súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/339/2006 - 86 zo dňa 30.8.2006 ako vecne správny potvrdil.
31. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.
32. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť jeho dôvodov a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu dopĺňa nasledovné.
33. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia neplatnosti Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, ktorú strany sporu uzatvorili dňa 1.6.1999. 34. V konaní nebolo sporným, že žalobca predmetnú žalobu podal na súd dňa 18.9.2001, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších zmien a predpisov.
35. Ide teda o typ žaloby, ktorá predstavuje určovaciu žalobu, ktorá ešte za účinnosti OSP spadala pod typ žaloby podľa ust. § 80 písm. c/, kedy úspešnosť takejto žaloby v prvom rade závisela od existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
36. Súd prvej inštancie sa preto správne prioritne zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na podaní predmetnej žaloby.
37. Z teórie práva vyplýva, že ide o právny záujem žalobcu, ktorý musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti,
z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku v žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenie tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovaciu návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem existoval nielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu.
38. Možno konštatovať bohatú judikatúru slovenských súdov, ktorá sa zaoberá otázkou naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe podanej ešte za účinnosti OSP, pričom vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým.
39. Z ustálenej judikatúry súdov tiež vyplýva, že pri skúmaní naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe je potrebné skúmať cieľ, ktorý žalobca sleduje podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Naliehavý právny záujem súvisí s vyriešením otázky, či sa konkrétnou žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom postavení (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 39/08, 3Obdo 17/07).
40. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 98/2004 (na ktorý poukázal aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 91/2006) uviedol, že určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Ak napríklad právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k spornej otázke existencie práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky.
41. Zásadne síce platí, že možnosť žaloby na plnenie spravidla vylučuje právny záujem na žalobe určovacej, tento predpoklad však nemožno chápať všeobecne. Ak žalobca môže preukázať, že má právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité právo alebo právny pomer napriek tomu, že by mohol žalovať priamo na plnenie, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú - pri možnosti žaloby na plnenie - možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie (40/1996 ZSP).
42. Žalobca určovací negatívny výrok odôvodňoval existenciou naliehavého právneho záujmu na predmetnom určení, keď dôvodil potrebou zabezpečenia opätovného zápisu žalobcu v katastri nehnuteľnosti ako vlastníka spornej nehnuteľnosti, ktorá bola zabezpečovaná prevodom práva.
43. V konaní nebolo sporným, že strany sporu uzavreli dňa 15.6.1999 Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. N. - obytného domu č. XXXX S. M. Y.. W. N..
44. Podľa aktuálneho zápisu na LV č. XXXX, kat. úz. N., v Časti B: vlastníci, ako údaju, ktorý vyplýva z verejného registra (§ 185 ods. 2 CSP), vyplýva, že ako vlastníci vo vzťahu k jednotlivým bytom sú zapísané osoby odlišné od strán sporu.
45. Podľa ust. § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva).
46. Podľa ust. § 553 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri.
47. Podľa ust. § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.
48. Podľa ust. § 5 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších zmien a predpisov (ďalej len katastrálny zákon), poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
49. Podľa ust. § 38 katastrálneho zákona, poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.
50. Podľa ust. 39 ods. 3 katastrálneho zákona, okresný úrad zruší poznámku bez návrhu alebo na návrh toho, kto podal návrh na jej zápis, ak sa preukáže, že pominuli dôvody jej zápisu.
51. Zabezpečovací prevod práva ako prostriedok zabezpečenia záväzku spočíva v tom, že dlžník prevedie na veriteľa svoje právo (napr. vlastnícke právo) z rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený. Zabezpečovacím prevodom práva tak dochádza - hoci podmienečne - k zmene v osobe nositeľa práva. Ak je splnený záväzok zabezpečený prevodom práva, obnovuje sa bez ďalšieho pôvodný stav.
52. Samotný zabezpečovaný prevod práva je veľmi kontroverzný inštitút a jeho kontroverznosť sa najviac prejavuje vo vzťahu k prevodu vlastníckeho práva. Zabezpečovacím prevodom práva ako inštitútom záväzkového práva, ktoré má relatívny charakter, sa hoci len dočasne zasahuje do vlastníckeho (vecného) práva. Záväzkové právo tu má dominanciu nad vecným právom, čo je v rozpore so základnými princípmi súkromného práva. Pri zabezpečovacom prevode zásah do vlastníckeho práva trvá dokonca aj po zániku záväzkového vzťahu (po splnení dlhu dlžníkom) napriek tomu, že podľa súčasného znenia zákona uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza prevedené právo späť na toho, kto ho previedol, ten je na pôvodného vlastníka. Spätný prechod práva je však často otázny, keď veriteľ a dlžník (pôvodný vlastník) majú rozdielny názor na to, či záväzok bol v celom rozsahu splnený. Okrem toho sa po zániku zabezpečovacieho prevodu prevedené právo nedostáva priamo do moci pôvodného vlastníka. K tomu, aby pôvodný vlastník mohol s prevedenou vecou i reálne disponovať ako vlastník, je potrebné, aby hnuteľnú vec mal vo svojej moci a v prípade nehnuteľnosti je potrebné vykonať výmaz zabezpečovacieho prevodu z katastra nehnuteľností a zapísať dlžníka do katastra ako vlastníka nehnuteľnosti. Tieto úkony závisia od ochoty a poctivosti veriteľa, ktorému zákon ukladá povinnosť bez zbytočného odkladu vydať vec pôvodnému vlastníkovi a na základe primeraného použitia ust. § 151 md ods. 3 OZ o záložnom práve je povinný podať žiadosť o výmaz zabezpečovacieho prevodu práva v katastri nehnuteľnosti (Občiansky zákonník, Veľký komentár, autor: Imrich Fekete, 2. diel, Eurokódex 2011, str. 1581 a nasl.).
53. Ak veriteľ popiera, že pohľadávka bola uspokojená v plnom rozsahu (vrátane príslušenstva) alebo odmietne dlžníkovi vydať potvrdenie o splnení dlhu. Dlžník sa v takom prípade bude musieť domáhať svojho vlastníckeho práva určovacou žalobou, súčasne žalobou na vydanie veci podľa § 126 OZ. Dôkazné bremeno bude spočívať na dlžníkovi. Zánik zabezpečovaného záväzku bude súd skúmať ako predbežnú otázku (Občiansky zákonník, Veľký komentár, autor: Imrich Fekete, 2. diel, Eurokódex 2011, str. 1585).
54. Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedené napovedá, že prípadné rozhodnutie, ktorým by súd vyhovel predmetnej žalobe, by bolo podkladom pre výmaz poznámky o zabezpečovacom prevode práva v príslušnom katastri, nie však súčasne pre vyznačenie vlastníckeho práva v prospech žalobcu ako pôvodného vlastníka nehnuteľnosti, osobitne za situácie, ak podľa aktuálneho zápisu v príslušnom katastri, predmet zabezpečenia je zapísaný na osobu (osoby) odlišnú od žalovaného. Ide teda o prípad, kedy právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou.
55. Uvedené korešponduje s nasledujúcou právnou úpravou katastrálneho zákona, ktorou sa rieši postup okresného úradu ako katastrálneho úradu v prípade, že súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby.
56. Podľa ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a
ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Katastrálny zákon podľa poznámky pod čiarou k odkazu označeného uvádza § 228 Civilného sporového poriadku.
58. Podľa ust. § 228 ods. 1 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
59. Podľa ust. § 228 ods. 2 CSP, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.
60. Vyznačenie vlastníckeho stavu, aký tu bol pred právnym úkonom, ktorého neplatnosti sa žalobca domáha, súvisí so záväznosťou právoplatného rozsudku.
61. Z ustanovenia § 228 ods. 1 a ods. 2 CSP pritom vyplýva, že v prejednávanom prípade by výrok právoplatného rozsudku, t.j. určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ako rozsudok odlišný od rozsudkov vymenovaných v ust. § 228 ods. 2 CSP, bol záväzný iba medzi stranami sporu, t.j. nebol by záväzný aj pre osoby už zapísané na príslušnom LV v Časti B: vlastníci (pretože ide o osoby odlišné od strán sporu), na základe čoho by okresný úrad ako katastrálny úrad nemal podklad pre zápis vlastníckeho práva žalobcu.
62. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov nesprávny je preto názor žalobcu o tom, že vyhovením predmetnej žalobe dôjde k opätovnému zápisu žalobcu v katastri nehnuteľnosti ako vlastníka spornej nehnuteľnosti, ktorá bola zabezpečovaná prevodom práva.
63. Žalobca nemôže mať potom naliehavý právny záujem na predmetnom určení, pretože ani prípadné rozhodnutie súdu o tom, že Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti je neplatná, nebude podkladom pre príslušný okresný úrad (katastrálny úrad) na zápis žalobcu ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti.
64. Pri takomto závere nie je potom oprávnená odvolacia námietka odvolateľa, podľa ktorej namietal, že súd sa neriadil judikátom uverejneným v Zbierke súdnych rozhodnutí Najvyššieho súdu SR R 24/1995, podľa ktorého naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ OSP je daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie podľa § 80 písm. b/ OSP a tiež, že zo súdnej praxe č. 4/1996 vyplýva, ak určovacia žaloba vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná aj žaloba na plnenie.
65. Ani odvolateľom predložená Zmluva o postúpení pohľadávky č. 2/2020 a v tejto súvislosti následný zápis konkrétnej fyzickej osoby do príslušného listu vlastníctva nepreukazuje naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení neplatnosti Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. Odvolací súd v bode 44. odôvodnenia tohto rozsudku už konštatoval stav, pokiaľ ide o aktuálny zápis vlastníkov na LV č. XXXX, kat. úz. N. a správnosť napadnutého rozsudku posudzoval aj s jeho zohľadnením.
66. Z ustálenej judikatúry súdov SR tiež vyplýva, že nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení predstavuje dôvod na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaberal vecným posúdením žaloby (napr. 4Cdo 111/2008).
67. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd sa nezaoberal všetkými tými odvolacími námietkami, ktorými žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že pri posúdení neplatnosti predmetnej zmluvy, nevychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít; odvolateľom vymenované a citované príslušné súdne rozhodnutia riešili práve vecnú otázku (ne)platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva.
68. Podobne, pokiaľ odvolateľ nesúhlasil so záverom súdu o tom, že otázka vykonania, resp. nevykonania zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je otázkou, ktorú príslušný katastrálny odbor musí vyriešiť v správnom konaní o zápise vlastníckeho práva, tento odvolací dôvod bez ďalšieho nie je spôsobilý spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o jeho zamietavý výrok, pretože súd žalobu zamietol prioritne z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu.
69. Irelevantným je tiež poukaz odvolateľa na to, že Okresný súd v Trebišove v konaní sp. zn. 13C/16/2018 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, zvažuje prerušenie konania z dôvodu žalobcovho podaného dovolania vo veci vedenej pod sp. zn. 17C/711/2001, pričom odvolateľ v tejto súvislosti má za to, že Okresný súd v Trebišove spochybnil rozsudky: Okresného súdu Košice II 17C/711/2001-583 v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 22.9.2016, Krajského súdu v Košiciach 1Co/148/2017 zo dňa 25.4.2018 a Okresného súdu Košice II 19C/713/2001 o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva
70. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd preto napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a výroku, ktorým súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/339/2006 - 86 zo dňa 30.8.2006 ako súvisiaceho výroku, ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
71. Vecne nesprávne však súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ak napriek tomu, že žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu, priznal náhradu trov konania žalobcovi.
72. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
73. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
74. Vo vzťahu k výroku o trovách konania nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, na základe čoho odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
75. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
76. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému preto odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
77. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).