Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoCsp-32-2020.pdf
PDF · 99.48 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoCsp/32/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Y. F. U., K. : XXXXXXXX, so sídlom C. námestie č. 1, XXX XX F. U., proti žalovanej: R.. K. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W.. Sv. M. XX/X, XXX XX F. U., o žalobe na úhradu sumy 1.605,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7Csp/193/2018-104, zo dňa 17. mája 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi istinu vo výške 1.605 €, spolu s
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 7.5.2016 až do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 7.6.2016 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 € od 7.7.2016 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.8.2016 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.9.2016 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.10.2016 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.11.2016 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.12.2016 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.1.2017 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.2.2017 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.3.2017 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.4.2017 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.5.2017 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.6.2017 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.7.2017 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.8.2017 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.9.2017 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.10.2017 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.11.2017 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.12.2017 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.1.2018 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.2.2018 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.3.2018 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.4.2018 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.5.2018 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.6.2018 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.7.2018 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.8.2018 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53,50 od 7.9.2018 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, pod následkom výkonu rozhodnutia. II. Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré trovy je žalovaná p o v i n n á uhradiť v lehote 3 dní od doručenia rozhodnutia o vyčíslení trov konania.
2. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovanej úhrady sumy 1.605,- Eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaná je nájomníčkou bytu 2D, nachádzajúceho sa na II. poschodí domu súpisné číslo 7, na W. L. M. v F. U.. Žalovaná od roku 2008 prestala uhrádzať platby nájomného a taktiež prestala uhrádzať platby spojené s užívaním bytu v prospech správcu F. správy, s.r.o., F. U.. Žalobca predmetnou žalobou uplatnil plnenie vo výške 1.605,- Eur, pričom táto suma predstavuje neuhradené nájomné zo strany žalovanej za obdobie mesiacov apríl 2016 až september 2018 pri zohľadnení dojednaného predpisu nájomného vo výške 53,50 Eur za mesiac. Okresný súd ako súd prvej inštancie nárok žalobcu posúdil v zmysle ustanovenia § 697 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov). O úroku z omeškania okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom výšku úroku z omeškania priznal v zmysle Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol vzhľadom na úspech žalobcu v zmysle § 255 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“.
3. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalovaná. Namietala najmä vady spočívajúce v procesnom postupe súdu a poukázala aj na arbitrárnosť rozhodnutia, najmä vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Rozsudok považovala za nepreskúmateľný, preto navrhla, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že aj v prípade vrátenia veci na prejednanie prvostupňovému súdu nemožno očakávať iný výsledok rozhodnutia ako uloženie povinnosti nájomné uhrádzať.
5. V stanovisku žalovanej k vyjadreniu žalobcu zo dňa 14.10.2019 žalovaná reagovala na vyjadrenie žalobcu v rozsahu informácií k sporom vedeným medzi žalobcom a žalovanou, vyjadrila sa k svojej požiadavke o odstránenie vád bytu, k žiadosti o vypracovanie znaleckého posudku, ktorý by jednoznačne potvrdil, že byt má vady, ako aj poukázala na to, že bola uznaná invalidnou na 80 %.
6. Žalobca vo svojom vyjadrení k stanovisku žalovanej namietol, že nič nebránilo žalovanej počas konania, aby si svoj nárok uplatnila ohľadne vád bytu a podložila dôveryhodnými dokladmi náležitej právnej sily. Podľa jeho názoru žalovanej sa nejedná o zľavu z nájomného, ale o jeho odpustenie.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 C.s.p.), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 C.s.p.), prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 C.s.p.) a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
8. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu vzhľadom na jeho vecnú správnosť. Nezistil vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok, a na ktoré by musel odvolací súd prihliadnuť, aj keď by neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené v zmysle § 380 ods. 2 C.s.p.
10. Odvolací súd považuje rozsudok okresného súdu za vecne správny. Žalovaná neplatila riadne nájomné a za služby spojené s užívaním bytu 2D, nachádzajúceho sa na II. poschodí súpisné číslo X na W. L. M. v F. U. v predpísanej výške XX,XX Eur mesačne, a to za obdobie apríl 2016 až september 2018, preto správne okresný súd zaviazal žalovanú k úhrade žalovanej istiny vo výške 1.605,- Eur spolu s príslušenstvom, a to aj s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne z mesačnej platby odo dňa splatnosti každej mesačnej platby až do zaplatenia.
11. Podľa § 380 ods. 1 C.s.p. odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
12. Nakoľko odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi uvádzanými žalovanou v odvolaní, preto pri preskúmavaní odvolania sa zaoberal najmä existenciou odvolacích dôvodov vo vzťahu k odvolacím námietkam uplatneným žalovanou v odvolaní.
13. Odvolanie žalovaná neodôvodnila konkrétnymi odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 C.s.p., preto odvolací súd skúmal existenciu týchto dôvodov vo vzťahu k odvolacím námietkam uplatneným žalovanou v odvolaní.
14. Žalovaná v odvolaní poukázala na to, že nedodržanie lehoty v zmysle § 178 ods. 2 C.s.p. je vážnym procesným nedostatkom spôsobený prejednávacím súdom, pretože predvolanie na termín pojednávania dňa 17.05.2019 žalovaná prevzala až 13.05.2019, teda menej ako 5 dní pred konaním pojednávania.
15. Podľa § 178 ods. 2 C.s.p. predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.
16. Dátum podania zásielky súdu bol deň 17.04.2019 s tým, že dátum prvého pokusu o doručenie bol 23.04.2019, dátum opakovaného pokusu o doručenie 24.04.2019, pričom k prevzatiu zásielky žalovanou došlo až 13.05.2019. Zo strany súdu tak došlo k predvolaniu žalovanej s dostatočným časovým predstihom. Ak sa strany alebo ich zástupcovia na pojednávanie dostavia, a to napriek tomu, že súd nebude mať vykázané doručenie predvolania na pojednávanie, prípadne predvolanie na pojednávanie im bolo doručené v dobe kratšej ako 5 dní pred pojednávaním ako v prípade žalovanej, nie je to dôvod na to, aby súd osobitne skúmal, či a kedy im predvolanie na pojednávanie bolo doručené alebo ich osobitne poučoval o tom, že majú byť predvolaní tak, aby mali dostatok času spravidla najmenej 5 dní na prípravu pojednávania. Dostavením sa strán na pojednávanie v prípade, ak na pojednávaní o jeho odročenie nežiadajú, treba mať za to, že strany s vykonaním tohto procesného úkonu súhlasia. Dokonca, ak sa strana napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie jej nebolo doručené v lehote najmenej 5 dní pred pojednávaním na pojednávanie dostaví a bude žiadať o odročenie pojednávania, nemusí to vždy viesť k tomu, že súd pojednávanie na žiadosť strany odročí. V takomto prípade súd totiž musí zvážiť, či nedodržanie 5-dňovej lehoty mohlo negatívne ovplyvniť prípravu strany na pojednávanie. Dôvod na odročenie pojednávania v takomto prípade nebude daný najmä v tých prípadoch, v ktorých súd dospeje k záveru, že príprava na pojednávanie pre stranu nemohla byť spojená s vykonaním žiadnych osobitne náročných činností ako napr. ďalšia porada zástupcu strany so stranou a pod. Pokiaľ teda žalovaná sa pojednávania dňa 17.05.2019 zúčastnila, pričom nežiadala z dôležitých dôvodov o jeho odročenie, neboli porušené jej procesné práva. Pokiaľ sa konania nezúčastnil žalobca, ktorý svoju účasť ospravedlnil, pričom žiadal o odročenie pojednávania, čo súd neakceptoval, aj keď voči žalobcovi okresný súd nepostupoval v zmysle § 183 ods. 3, 4 C.s.p., takýto jeho procesný postup nemá vplyv na porušenie práva na spravodlivý proces u žalovanej. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že ak by mala vedomosť o žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania, zhodne by navrhla jeho odročenie za účelom pokusu vyriešenia sporu s mierou, odvolací súd k tomu uvádza, že príležitosť na takýto postup v priebehu celého konania žalovaná mala, pričom ho dostatočne nevyužila. Z tohto hľadiska preto táto odvolacia námietka žalovanej nemohla byť akceptovaná.
17. Žalovaná v odvolaní tiež namietla procesné pochybenie súdu, ktoré videla v tom, že súd v priebehu pojednávania neurčil, ktoré skutkové tvrdenia medzi stranami sú sporné a ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné a najmä neuviedol predbežné právne posúdenie veci, aby bolo možné reagovať na právne hodnotenie zistenej skutkovej situácie súdom, čím podľa žalovanej taktiež došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
18. V zmysle § 181 ods. 1 C.s.p. žalovaná sa vyjadrila na pojednávaní dňa 17.05.2019 k žalobe. Pokiaľ poukazovala na to, že súd nedodržal postup podľa § 181 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého po úkonoch podľa ods. 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci, to neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že ani nedodržaním tohto procesného postupu zo strany súdu nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Žalovaná mala k dispozícii všetky dôkazy, o ktoré
žalobca opieral žalobu, mala právo navrhnúť vykonanie dôkazov, čo aj uskutočnila, a to nariadenie svetelnoznaleckého posudku a dôvod, pre ktorý súd tento dôkaz nevykonal, bol súdom vysvetlený a odôvodnený, čo vyplýva priamo aj zo zápisnice o pojednávaní.
19. Žalovaná v odvolaní tiež poukazovala na všeobecné povinnosti pri nájme podľa Občianskeho zákonníka s tým, že v prípade, ak vady bytu trvajú, má podľa zákona nájomca právo na zľavu z bytu, čím sa súd v konaní vôbec nezaoberal. V tejto súvislosti vzhľadom na to, že uplatnené právo na zľavu podľa jej názoru nezaniklo, poukázala na ustanovenie § 699 Občianskeho zákonníka, druhá veta.
20. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia § 698 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca má právo na primeranú zľavu iba v prípade, pokiaľ sa tento nárok uplatňuje voči vadám bytu alebo domu, teda ide o závadu, ktorá sa priamo týka bytu. V žiadnom prípade nemôže ísť o prípad, na ktorý poukazuje žalovaná, keď právo na zľavu odvodzuje od vedľajšej stavby a svetelných podmienok, čo nezodpovedá zneniu zákona a ani nie je vo faktickej moci prenajímateľa takúto namietanú vadu odstrániť. Taktiež z citovaného ustanovenia vyplýva, že nemôže dôjsť k odpusteniu celého nájomného, keď z právnej úpravy vyplýva, že existuje iba nárok na primeranú zľavu z vzájomného, čo neznamená, že ide o odpustenie povinnosti platiť nájomné v celom rozsahu. Právo na zľavu je dôsledkom porušenia povinnosti prenajímateľa odovzdať nájomcovi predmet nájmu v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon jeho práv v zmysle ustanovenie § 687 OZ. Základným predpokladom vzniku práva na zľavu je prechodné zhoršenie podmienok užívania, čo v danom prípade nie je. Priznať nájomcovi právo na zľavu môže prenajímateľ na základe dohody s nájomcom, avšak v prípade, ak k dohode nedôjde, resp. prenajímateľ zľavu neuzná, môže sa nájomca obrátiť na súd. Spôsob uplatnenia tohto práva je upravený v ust. § 699 OZ. Zo strany žalovanej k podaniu takejto žaloby (vzájomnej žaloby) nedošlo.
21. Platenie nájomného a úrad za plnenia poskytované s užívaním bytu patrí medzi základné povinnosti nájomcu bytu (§ 685 a nasledujúce OZ). Splnenie tejto povinnosti nemožno podmieňovať tým, či prenajímateľ plní svoju povinnosť zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu (rozsudok NS SR z 24. 4. 2003, sp. zn. 26 Cdo 2083/2002, zo dňa 7. 4. 2004, sp. zn. 26 Cdo 2325/2003). Tejto povinnosti nie je nájomca zbavený ani v prípade, že prenajímateľ neplní svoju povinnosť odstrániť kvalifikované vady brániace riadnemu užívaniu bytu. Z toho vyplýva, že ani v prípade nesplnenia povinnosti prenajímateľa odstrániť závady v byte nie je nájomca oprávnený prestať platiť nájomné, inak povedané povinnosť prenajímateľa zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv a povinnosti nájomcu platiť nájomné nemajú povahu vzájomných záväzkov v zmysle ustanovenie paragrafu 560 OZ.
22. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že pokiaľ žalovaná požadovala od žalobcu o sprístupnenie stavebného a kolaudačného rozhodnutia k stavbe, ktorou tienenie má zhoršovať kvalitu bývania žalovanej, a ktoré je údajne nezákonnou stavbou, pričom žalobca uvedené listiny žalovanej nesprístupnil, nie je dôvodom pre neplnenie si svojich povinností vyplývajúcich z nájmu a užívania bytu. Na konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie tiež nemôže mať vplyv, že žalovaná podala dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/218/2017, ktorým bolo rozhodnuté o rovnakom nároku žalobcu voči žalovanej, avšak za iné žalované obdobie.
23. Odvolací súd sa však stotožňuje s názorom žalovanej, že do odôvodnenia rozsudku sa zrejme omylom dostal odsek označený arabským číslom 5, ohľadom poistnej zmluvy a zániku poistenia, keďže predmet konania sa netýkal ani okrajovo poistenia. Uvedená skutočnosť však nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia a ohľadne tejto časti mohla žalovaná žiadať opravu chyby v rozsudku.
24. V odvolaní tiež žalovaná rozporovala skutočnosť, že žalobca dňa 07.07.1999 uzatvoril so žalovanou zmluvu o kúpe prenajatej veci k bytu č. 2D nachádzajúceho sa na Námestí L. M. v F. U. na II. poschodí s mierne zvýšenou dojednanou výškou odplaty nájomného za predmetný byt, a to 53,50 Eur mesačne s tým, že žalobca vydal súhlas k výmene bytu s bytom označeným ako č. 0/A nachádzajúcom sa v tom istom obytnom dome z dôvodu nadmernej vlhkosti tohto bytu. V konaní nebol spochybnený názor žalobkyne, že dôvodom pre udelenie tohto súhlasu bola okolnosť, že žalovaná dokázala žalobcovi, že byt označený 0/A nachádzajúci sa v tom istom obytnom dome nevyhovuje zákonným zdravotným požiadavkám. Aj zo súhlasu k výmene bytu zo dňa 07.07.1999 jasne vyplýva, že dôvodom bytu je nadmerná vlhkosť doposiaľ užívaného bytu č. 0/A. Zo žiadnych listinných dôkazov však nevyplýva, že
by kvôli tejto výmene nájomné v byte č. 2/D malo byť vyššie a toto vyššie nájomné predstavuje sumu 53,50 Eur.
25. Na záver žalovaná všeobecne poukázala na arbitrárnosť rozhodnutia s tým, že súd prvej inštancie neuviedol, ako sa vysporiadal s jej uplatnením § 673 Občianskeho zákonníka, a prečo nevykonal navrhované dôkazy. Odvolací súd sa s týmito odvolacími námietkami žalovanej nestotožnil. Rozsudok okresného súdu spĺňa náležitosti v zmysle § 220 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v konaní nebolo preukázané, že by vec mala vady v takom rozsahu, že by vec (byt) nebolo možné užívať dohodnutým spôsobom, a pre ktoré nájomca by nebol povinný platiť nájomné podľa § 673 Občianskeho zákonníka, čo aj keď uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka nie je explicitne zahrnuté do odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, odôvodnenie tejto skutočnosti je uvedené v odseku 9. okresného súdu.
26. Rozsudkom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, jeho rozhodnutie je jasné a zrozumiteľné, odvolací súd ho nepovažuje za nepreskúmateľné, preto rozsudok okresného súdu bol potvrdený ako vecne správny, a to aj v závislom výroku o trovách konania vzhľadom na úspech žalobcu v konaní.
27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní, žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
29. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).