Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoE-47-2020.pdf
PDF · 98.8 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/47/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: X. U.-N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. K. XXXX/XX, D., F. K., X.: XX XXX XXX, právne zast. JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, so sídlom Štúrova 51, 977 01 Brezno, o vymoženie pohľadávky vo výške 3.088,18 Eur, vedenej pod sp. zn. EX 2665/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 4Er/707/2014-67 zo dňa 01. júla 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 4Er/707/2014-67 zo dňa 01. júla 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 4Er/707/2014-67 zo dňa 01. júla 2020 exekúciu zastavil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že poverením č. 5603 057327 zo dňa 24. marca 2014 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného voči povinnej vo výške 3 088,18 Eur s príslušenstvom. Dňa 29. marca 2018 povinná osobne doručila súdu podanie označené ako „Návrh na zrušenie exekučného konania a odvolanie voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava 1.“ Vo svojom podaní žiadala zastaviť exekúciu z dôvodu, že je to pre ňu a pre jej rodinu likvidačné. Vzhľadom na skutočnosti uvádzané povinnou v predmetnom podaní ako aj z dôvodu nemožnosti obnovy exekučného konania exekučný súd posúdil toto podanie ako návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a Exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok). Oprávnený k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol, že povinná vo svojom návrhu neuviedla žiaden dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 Exekučného poriadku, a preto oprávnený trvá na pokračovaní v exekúcii a žiadal, aby exekučný súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Súdny exekútor dňa 01. augusta 2019 podal správu o majetkových pomeroch povinnej, z ktorej vyplýva, že povinná nie je nemajetná, a preto nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 03338/13 zo dňa 08. júla 2013, ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 3 088,18 Eur s príslušenstvom. Predmetom konania bol nárok oprávneného zo zmenky vystavenej dňa 02. mája 2011 povinnou na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Nakoľko povinná si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnila, jej dlh sa stal v zmysle dohodnutých podmienok dňa 03. decembra 2012 splatným. Oprávnený tak pristúpil k vyplneniu zmenky v zmysle Dohody o vyplnení zmenky a zmenku predložil povinnej dňa 18. januára 2013 na zaplatenie. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd neposudzoval Zmluvu o úvere podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vzhľadom na to, že povinná vystupuje ako živnostník. Exekučný súd ďalej uviedol, že dňa 02. mája 2011 oprávnený a povinná
uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 1.700 Eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu navýšenú o príslušný poplatok vo výške 1.480 Eur, t.j. celkovo čiastku 3.180 Eur v 12 mesačných splátkach po 265,- Eur počnúc dňom 28. mája 2011 s tým, že dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon „podnikania.“ Povinná je v tejto zmluve identifikovaná menom, priezviskom, IČO-m, miestom podnikania (ulica, číslo, mesto), adresou trvalého pobytu, rodným číslom a číslom OP. Na zabezpečenie peňažného záväzku povinná ako vystaviteľ vystavila dňa 02. mája 2011 oprávnenému ako remitentovi zmenku v ktorej bol uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne, údaje o vystaviteľovi zmenky, miesto splatnosti a ďalšie skutočnosti, pričom v čase vystavenia absentoval údaj o zmenkovej sume a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Oprávnený doplnil v zmenke absentujúce údaje dňa 18. januára 2013 v zmysle Dohody o vyplnení zmeniek. V bode 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmeniek. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom liste dňa 02. mája 2011. Exekučný súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že vlastný (hlavný kauzálny) právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinnej vznikol na podklade vyššie špecifikovanej Zmluvy o úvere zo dňa 02. mája 2011, ktorú exekučný súd na základe vykonaného dokazovania posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a článkov smernice č. 93/13/EHS. Exekučný súd pri výklade Zmluvy prihliadol na okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie Zmluvy, to znamená, že Zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom predtlačenom formulári, ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane. Z hľadiska obsahu je Zmluva (vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) značne jednostranná s množstvom zmluvných pokút a sankcií v neprospech dlžníka. Z obsahu Zmluvy a jej formálnej úpravy je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, ktorej obsah dlžník nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré taktiež boli pripravené vopred bez možnosti ich modifikácie. Z obsahu Zmluvy je nepochybné, že oprávnený v predmetnom právnom vzťahu pri plnení a uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svoje podnikateľskej činnosti, čo mal exekučný súd za preukázané s ohľadom na predmet jeho činnosti podľa výpisu z OR a exekučnému súdu je tiež z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený vystupuje v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu opätovne. Oprávnený svojim konaním a postavením v predmetnom zmluvnom vzťahu bez akýchkoľvek pochybností naplnil legálnu definíciu dodávateľa tak, ako je uvedená v § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom zmluvu uzatvoril s povinným ako dlžníkom. Ďalej exekučný súd z predloženej Zmluvy o úvere zistil že povinná bola v Zmluve označená nielen údajmi charakterizujúcimi ju ako živnostníka vykonávajúceho podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra), ale aj údajmi ako meno, priezvisko, číslo občianskeho preukazu a rodné číslo, ktoré sú uvedené v predtlači zmluvy pod údajmi charakterizujúcimi ju ako podnikateľa a ktoré ju identifikujú ako fyzickú osobu. Tieto údaje je možné zistiť len z občianskeho preukazu, prípadne iných verejných listín, ktoré však svojho držiteľa neidentifikujú ako podnikateľa, ale ako fyzickú osobu - občana SR. Exekučný súd tak dospel k záveru, že povinná mala v zmluvnom vzťahu s oprávneným postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Exekučný súd poukázal na to, že v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (v tomto prípade oprávnený). Zmluva bola pripravená na formulári, a to vopred zo strany oprávneného s tým, že povinná nemala možnosť meniť obsah tejto Zmluvy, a teda ani zasiahnuť do predtlačeného vyhlásenia o poskytnutí úveru na výkon podnikania. Účel poskytnutia úveru tak nebol s povinnou individuálne dojednaný. Exekučný súd preto s poukazom na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že povinná mala postavenie spotrebiteľa, že Zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinnou má charakter spotrebiteľskej zmluvy a že zo strany oprávneného bol povinnej súčasne poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Ďalej exekučný súd uviedol, že pohľadávka z predmetnej (spotrebiteľskej) Zmluvy o úvere bola zabezpečená zmenkou, nárok z ktorej si oprávnený uplatnil v rozhodcovskom konaní, pričom tu bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom. Exekučný súd skonštatoval, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu zo Zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinnou, a teda na vydanie exekučného titulu, bola založená na platnej rozhodcovskej zmluve, ktorá bola vyhotovená na samostatnom liste, zmluvným stranám dávala na výber domáhať sa ochrany na rozhodcovskom súde a súčasne aj na všeobecnom súde. Rozhodcovský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď neposudzoval právny vzťah medzi povinnou a oprávneným ako spotrebiteľský, a to napriek skutočnosti, že povinná uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba a úver jej nebol poskytnutý na účely podnikania. V nadväznosti na uvedené rozhodcovský súd následne na prejednávanú vec neaplikoval právne predpisy vzťahujúce sa na spotrebiteľské vzťahy,
najmä ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a teda neprihliadol ani na zákaz použitia zmenky podľa § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzatvorenia Zmluvy a v čase vystavenia zmenky. Ďalej súd poukazuje i na skutočnosť, že samotná dohoda o vyplnení zmeniek, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (bod 13) je v rozpore s poctivým obchodným stykom a s dobrými mravmi. Jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, jednoznačne v prospech veriteľa. Podľa exekučného súdu v danej veci boli zistené dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, keďže v predmetnom konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, resp. v ktorom bol exekučný titul vydaný, nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, a preto exekučný súd rozhodol tak, že exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Posúdenie postavenia povinnej zo strany exekučného súdu ako spotrebiteľa odmietol. Zmluvu uzatvoril oprávnený s povinnou ako s fyzickou osobou - podnikateľom, IČO: XX XXX XXX, pričom pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX konala povinná v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky jej boli poskytnuté na účel podnikania. Daný vzťah je preto možné posudzovať ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Oprávnený tiež poukázal na skutočnosť, že povinná v Zmluve uviedla a aj osobitne podpísala vyhlásenie, že peňažné prostriedky sú jej poskytnuté na účel podnikania. Poukázal tiež na skutočnosť, že povinná má k dnešnému dňu stále aktívnu podnikateľskú činnosť. Podľa oprávneného je dôležité, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinná poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použila. Oprávnený pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinnej, že ide o úver poskytnutý na účel povolania. Skutočnosť, na čo konkrétne bol poskytnutý úver povinnou využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho nepodstatná informácia. Povinná ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazovala skutočné použitie finančných prostriedkov. V prípade postavenia oprávneného je treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy a pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnej, na posúdenie Zmluvy nie je možné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania a podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery nevzťahuje. V zmysle uvedeného oprávnený zastáva názor, že exekučný súd postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.
3. Povinná k odvolaniu oprávneného uviedla, že sa plne stotožňuje so závermi, výrokom ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Uviedla, že exekučný súd správne vyhodnotil procesnú možnosť/povinnosť konať aj bez návrhu. Jedná sa jednoznačne o spotrebiteľskú vec a konanie na rozhodcovskom súde bolo posudzované jednostranne, nezákonne, výlučne v neprospech spotrebiteľa. Exekučný titul označený ako rozsudok rozhodcovského súdu nemôže byť v tomto prípade relevantným exekučným titulom a exekúcia vedená na základe uvedeného rozhodnutia je vždy považovaná za nezákonnú a neprípustnú aj podľa ustálenej judikatúry a súdnej praxe v obdobných veciach a takáto exekúcia musí byť zastavená. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s neplatnosťou zmenky, rozporom s dobrými mravmi aj neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Povinná ďalej uviedla, že nie je pravdou že uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu len pod obchodným menom, ale spolu s údajmi obchodnoprávneho charakteru, obsahovala Zmluva aj údaje osobného charakteru ako sú rodné číslo, číslo OP, atď. Podľa povinnej preukázanie účelu a použitia finančných prostriedkov ako dôkaz zaťažuje oprávneného, pričom v konaní pred súdom prvej inštancie žiadny relevantný dôkaz ponúknutý, predložený či navrhnutý zo strany oprávneného nebol a podľa procesných zásad v odvolacom konaní v zmysle CSP povinná navrhla, aby odvolací súd na dôkazy predkladané po vyhlásení rozhodnutia prvostupňového súdu neprihliadal. Či má povinná k dnešnému dňu aktívnu podnikateľskú činnosť, je pre posúdenie prejednávanej veci právne irelevantné. Vzhľadom na spôsob uzatvárania spotrebiteľských zmlúv a podmienok za akých k nim dochádzalo zo strany oprávneného vyznieva obrana zo strany oprávneného o jeho „dobrej viere“ značne nepresvedčivo. Povinná ďalej uviedla, že odvolávanie sa
na rozhodnutie KS v Bratislave je zavádzajúce a nepresné, ide o právnu vec neaplikovateľnú na tento prípad, naopak ustálená súdna prax sa jednoznačne prikláňa k právnemu posúdeniu a výkladu tak, ako to správne urobil aj súd prevej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené má povinná za to, že odvolacie dôvody neobstoja, rozhodnutie je vecne správne a navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal povinnej trovy odvolacieho konania vo výške 100 %.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.
5. Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh spísaný do zápisnice u súdneho exekútora dňa 01. februára 2014 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 3.088,18 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 03338/13 zo dňa 08. júla 2013, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 29. júla 2013 a vykonateľnosti dňa 01. augusta 2013. Pohľadávka oprávneného vznikla zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 02. mája 2011. V ten istý deň bola uzavretá Rozhodcovská zmluva na samostatnej listine, ktorá v čl. I bod 1 a v čl. II. bod 1 obsahovala text, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Podľa čl. II bod 2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Exekučný súd následne dňa 24. marca 2014 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5603 057327.
6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „OZ“) (1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 5 OZ (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
9. Občiansky zákonník v § 52 a nasl. upravuje osobitnú ochranu v spotrebiteľských zmluvách, teda v zmluvách, pre ktoré platné právo ustanovuje osobitné podmienky a určuje, aké náležitosti musí zmluva obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany, ktorou je spotrebiteľ, pričom spotrebiteľ môže byť len fyzická osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Z obsahu predložených listín vyplýva, že v Zmluve o úvere je povinná (dlžník) označená aj ako živnostník s obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m, zapísaný v živnostenskom registri pod č. XXX-XXXX, ktoré nie sú potrebné na identifikáciu fyzickej osoby, ktorá zmluvu neuzatvára v rámci jej podnikania. Je pravdou, že označenie zmluvnej strany jednak identifikačnými údajmi pre fyzickú osobu, a teda menom, priezviskom, rodným číslom, číslom OP a adresou trvalého pobytu, a jednak údajmi identifikujúcimi dlžníka ako podnikateľa - obchodné meno, miesto podnikania, IČO, môže vzbudiť pochybnosti o tom, v akom postavení táto zmluvná strana pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupovala, a či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah. Predmetná Zmluva o úvere však túto pochybnosť odstraňuje tým, že v jej písomnom vyhotovení, po označení zmluvnej strany (dlžníka) identifikačnými údajmi pre podnikateľa je dlžníkom podpísané osobitné písomné vyhlásenie, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania. Z obsahu takéhoto vyhlásenia nemožno bez ďalších dôkazov, ktoré by túto skutočnosť vyvrátili, dospieť k inému skutkovému záveru ako takému, že v danom prípade povinná pri uzavretí Zmluvy o úvere s oprávneným konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie Zmluvu o úvere nesprávne vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a následne nesprávne rozhodol, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, aplikujúc ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.
12. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie.
13. Nakoľko súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie vec nesprávne právne posúdil, keď nevenoval dostatočnú pozornosť obsahu predložených listinných dôkazov, v ďalšom konaní bude jeho úlohou opätovne posúdiť prípustnosť vedenia exekúcie s tým, že prihliadne na právny názor odvolacieho súdu, ktorým je viazaný.
14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov X:X (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).