Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/32/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692, zastúpený JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému N. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX Y., zdržujúci sa na adrese K V. XX, XXX XX Y. - Y., o zaplatenie 544,44 € s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -96 z 25.11.2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobu, ktorou sa žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa podľa zmluvy o postúpení pohľadávok zo 07.12.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia dlžnej sumy zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi U. bankou, a. s., odštepný závod M. banka, a. s. Bratislava a žalovaným dňa 23.11.2015 súd prvej inštancie zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky vyplývajúce z o bankách (ďalej aj „“). Pohľadávka banky voči spotrebiteľovi je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle , len ak je splatná a iba po predchádzajúcej písomnej výzve banky na plnenie „potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní“. Nesplnenie predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky má za následok neplatnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa (ďalej aj „“). Za nesporné skutočnosti zistené dokazovaním so žalobcom predložených listín súd prvej inštancie označil, že U. banka, a. s., odštepný závod M. banka poskytla podľa zmluvy z 23.11.2015 žalovanému pôžičku vo výške 600,- €, ktorú mal žalovaný splatiť v 18 mesačných splátkach po 40,90 € splatných vždy k 12. dňu v mesiaci počnúc dňom 12.12.2015 a že žalovaný si povinnosti dojednané v zmluve o pôžičke neplnil. Zmluvu o pôžičke označovanú aj ako Základná zmluva o poskytovaní produktov a služieb, ktorej obsahom bola žiadosť o poskytnutie M. pôžičky, považoval súd prvej inštancie za spotrebiteľskú zmluvu podliehajúcu aj o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“), ktorý v ustanovuje podmienky pre platné postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy z banky na iný subjekt. Žalobca svoje tvrdenie, že žalovaného vyzval 16. mája 2016 na úhradu dlžnej sumy nepreukázal. Pokiaľ nebola doručená žalovanému výzva zo 16. mája 2016 (ktorú považoval súd prvej inštancie za výzvu podľa ), k postúpeniu pohľadávky pristúpil pôvodný veriteľ v rozpore so zákonom a podľa nebolo možné pohľadávku voči žalovanému postúpiť

na žalobcu. Žalobca nebol v spore aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie viedol k zamietnutiu žaloby. 1.1 V odôvodnení druhého výroku rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému súd prvej inštancie uviedol, že ich priznanie vylučovalo zistenie, že žalovanému v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky, ako trovy konania nevznikli, hoci by podľa výsledku sporu žalovanému nárok na náhradu trov konania podľa (ďalej aj „“) vznikol.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol žalobca odvolaním v celom rozsahu. Súdu prvej inštancie vytýkal len nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov podľa v otázke, či žalobca preukázal opodstatnenosť uplatneného nároku a platnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu, z čoho vyplýva jeho aktívna vecná legitimácia v tomto konaní. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa Ak súd prvej inštancie mal pochybnosti o preukázaní splnenia povinnosti banky podľa , mal žalobcu písomne vyzvať na preukázanie týchto skutočností a doplnenie žaloby. Bez takejto výzvy na preukázanie sporných skutočností došlo zo strany súdu k porušeniu zásady rovnosti strán sporu vyjadrenej v článku 6 a k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca predložil súdu prvej inštancie spolu so žalobou dve oznámenia o vyhlásení mimoriadnej predčasnej splatnosti a výzvu na zaplatenie z 30. júna 2016, ktoré banka zaslala žalovanému na adresy Q. XX, Y. a I. XX, Y. spolu aj s podacím hárkom z 30. júna 2016 dokazujúcim, že tieto oznámenia o mimoriadnej predčasnej splatnosti a výzva na zaplatenie dlžnej sumy žalovanému odoslané boli. Vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti úveru spolu s výzvou na zaplatenie z 30.06.2019 (zrejme z 30.06.2016 - poznámka odvolacieho súdu) je potrebné považovať za výzvu podľa , keďže v nej bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy a uplynula lehota 90 dní (žalobca neuvádza, od kedy počíta plynutie lehoty 90 dní - poznámka odvolacieho súdu). Uvedené písomnosti bolo potrebné považovať v zmysle za doručené adresátovi, keďže mu bola vytvorená objektívna možnosť sa s nimi oboznámiť. V závere odvolania žalobca zopakoval, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nezákonné a výsledkom zjavnej svojvôle a navrhol zrušiť tento rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu ( ) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že pre rozhodnutie o tomto odvolaní nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem a to v celom rozsahu ( ), ale iba s prihliadnutím na odvolací dôvod uplatnený žalobcom, ktorým je podľa viazaný a dospel k názoru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa , ako vecne správny potvrdiť.

5. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že nezistil správne skutkový stav z dôvodu, že vo veci nenariadil pojednávanie a žalobcu nevyzval na doplnenie skutočností, ktorými by dôvodnosť nároku a svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal.

7. Žalobca v žalobe tvrdil, že pohľadávku od U. banky, a. s. Bratislava získal zmluvou o postúpení pohľadávky zo 07.12.2017. Zmluva o úvere (pôžičke) č. XXXXXXXXXX bola uzavretá dňa 23.11.2015, kedy aj pôvodný veriteľ poskytol žalovanému pôžičku vo výške 600,- €. V článku III. žaloby je uvedené: „vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z platne uzavretej zmluvy riadne a včas nesplnil, právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve v zmysle listom vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v zmysle Obchodných podmienok ku dňu 06.07.2016. Žalovaný si ani napriek výzve zo strany žalobcu svoj záväzok do dnešného dňa

nesplnil. Dôkaz: posledná výzva na zaplatenie, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s podacím hárkom.“ 7.1 Prílohou žaloby mala byť zmluva o postúpení pohľadávok, plná moc, fotokópia osvedčenia o registrácii DPH právneho zástupcu žalobcu, oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky s podacím hárkom, základná zmluva o poskytovaní produktov a služieb a žiadosť o poskytnutie M. pôžičky zo dňa 23.11.2015, akceptovanie žiadosti o poskytnutie M. pôžičky č. XXXXXXXXXX dňa 23.11.2015, M. obchodné podmienky, výpis z bankovej knihy, posledná výzva na zaplatenie, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s podacím hárkom, výzva na zaplatenie, predžalobná výzva s podacím hárkom. Prílohou žaloby však nebola žiadna výzva zo strany pôvodného veriteľa adresovaná žalovanému podľa zo 06.07.2016 (ide zrejme o chybu v dátume - poznámka odvolacieho súdu). Pod označením Posledná výzva na zaplatenie bola doložená listina od U. banky, a. s., odštepný závod M. banka Bratislava zo 16. mája 2016 adresovaná žalovanému na adresu Q. XXXX/XX, Y., G. E.. K tejto Poslednej výzve na zaplatenie, ktorá by sa mohla podľa považovať za výzvu adresovanú žalovanému pred zosplatnením pohľadávky splatnej v splátkach podľa žalobca v žalobe nedokladoval podací hárok, podacie hárky predložil iba k zásielkám z 30. júna 2016, ktorými doručoval žalovanému už oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky, ktorá v sebe zahŕňala aj výzvu na zaplatenie celej dlžnej sumy. Práve k výzve zo 16. mája 2016 na č. l. 40 spisu súd prvej inštancie v bode 25 odôvodnenia uviedol, že žalobca síce predložil výzvu adresovanú žalovanému ako dlžníkovi, ale nepreukázal jej doručenie alebo aspoň listiny preukazujúce odoslanie predmetnej výzvy žalovanému.

8. Podľa nemusí súd nariaďovať na prejednanie sporu pojednávanie, ak vo veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- €. 8.1 Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie nepochybil, keď vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa z dôvodu, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, hodnota sporu bez príslušenstva neprevýšila 1 000,- € a vo veci išlo otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, či bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu splatná a či boli dodržané podmienky platného postúpenia pohľadávky podľa .

9. Ak žalobca v žalobe ani netvrdil, že existuje dôkaz o odoslaní upozornenia spotrebiteľovi podľa , že je v omeškaní so zaplatením splátky pôžičky, čo môže mať za následok zosplatnenie úveru a v žalobe sa na tento dokument ani neodvoláva a netvrdí, že vie preukázať doručenie tohto upozornenia žalovanému, nemal súd prvej inštancie na predloženie akých dôkazov žalobcu vyzývať.

10. Súd prvej inštancie správne pristúpil k skúmaniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý tvrdí, že má nárok na pohľadávku voči spotrebiteľovi získanú zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou s bankou ako veriteľom, ktorý pôžičku poskytol. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. z 29.06.2010). Dôvodnosť skúmania aktívnej vecnej legitimácie postupníka podľa vyplýva aj z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24.04.2018 (R 60/2018) a sp. zn. z 28. marca 2018, z ktorých vyplýva, že podľa zákonnými špeciálnymi podmienkami, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, sú preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) na splatenie dlžnej sumy a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Ak by postúpenie pohľadávky odporovalo týmto zákonným ustanoveniam, išlo by o neplatné postúpenie pre rozpor so zákonom v zmysle , keďže podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ktorej postúpenie by odporovalo zákonu.

11. Súd prvej inštancie nespochybňoval tvrdenie žalobcu, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie z 30.06.2016 boli žalovanému odoslané na dve veriteľovi známe adresy a jeho rozhodnutie nie je založené na závere, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie žalobného nároku z dôvodu nepreukázania doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky z 30.06.2016, ale na tom, že pohľadávka banky nebola spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle z dôvodu, že nebola splatná (bod 24 odôvodnenia). v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky z U. banky, a. s. na žalobcu nedovoľoval postúpiť práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu, ak sa nepostupovala pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka,

ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ( ). Ak pôvodný veriteľ nedoručil žalovanému výzvu na zaplatenie dlžnej sumy ( ) vyčíslenej k 30. marcu 2016 na 101,86 €, v ktorej i keď dosť nejasno mal byť spotrebiteľ upozornený na možnosť prípadného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pôžičky, nemohol pôvodný veriteľ dňa 30.06.2016 vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pôžičky, pretože podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 11.1 I keď súd prvej inštancie v bode 14 odôvodnenia rozsudku odcitoval len ustanovenie v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, z ďalšieho textu odôvodnenia je zrejmé, že skúmal, či v čase, keď banka chcela pristúpiť k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, bola táto pohľadávka splatná a vyhodnotil ju za neplatne zosplatnenú práve pre absenciu dôkazu o doručení upozornenia spotrebiteľovi na možnosť zosplatnenia úveru podľa zo 16. mája 2016.

12. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy podľa spotrebiteľovi, z tohto dôvodu nebola platne zosplatnená pohľadávka banky a pohľadávku banky nebolo možné platne postúpiť na žalobcu a tento správne zistený skutkový stav podriadil správnym zákonným ustanoveniam a .

13. Odvolací súd stotožňujúc sa so skutkovými závermi súdu prvej inštancie aj právnym posúdením veci, ktoré nespochybňoval ani žalobca v odvolaní, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie nielen vo veci samej, ale aj v závislom výroku o trovách konania, ktorý je v súlade s ustanovením a výsledkom sporu.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, vznikol mu proti plne neúspešnému žalobcovi (odvolateľovi) nárok na plnú náhradu trov konania; žalovaný bol však v odvolacom konaní úplne nečinný a žiadne trovy odvolacieho konania mu nevyplývajú ani zo spisu, preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal (R 72/2018).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).