Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoKR/8/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Vodárenská spoločnosť Ružomberok, a. s., so sídlom Pri Váhu 6, 034 06 Ružomberok, IČO: 36 672 271, zastúpeného právnou zástupkyňou Mgr. Ivetou Žerebákovou, advokátkou, so sídlom A. H. XX/XXXX, XXX XX M., proti žalovanému: JUDr. Erik Končok, so sídlom kancelárie D. U. XX, XXX XX F., správca konkurznej podstaty úpadcu: LESOSTAV, spol. s r.o., so sídlom Partizánska 93, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 31 601 618, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Ivetou Gálošovou Bušovou MBA, LL.M., advokátkou, so sídlom D. U. XXX/XX, XXX XX . F., v konaní o určenie pohľadávok proti podstate, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -387 zo dňa 22.10.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -387 zo dňa 22.10.2019 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Samostatným výrokom rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na samostatné žaloby žalobcu s tým, že uznesením č.k. -125 zo dňa 26.7.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.8.2017 rozhodol podľa ust. o spojení konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. na spoločné konanie, ktoré ďalej bolo vedené pod sp.zn. .

2. Okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu, ktorý vyjadril v odseku 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku a za aplikácie Článku 8, Článku 15 ods. 1, 2, , , , prvá veta, , , , ustanovení , , , o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“) dospel k záveru, že žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť.

3. Okresný súd z výpisu z Obchodného vestníka č. 19/2015 s dňom vydania 29.1.2015 mal za preukázanú skutočnosť účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka LESOSTAV, spol. s r.o., so sídlom Partizánska 93, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 31 601 618 a ustanovenia JUDr. Mareka Olekšáka, so sídlom I. za správcu označeného úpadcu, dňom 30.1.2015. Z výpisu z Obchodného vestníka č. OV 60/2019, s dňom uverejnenia 26.3.2019, vyplynula skutočnosť uverejnenia uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. o ustanovení JUDr. Erika Končoka, so sídlom kancelárie D. U. XXX/XX, XXX XX. F. za správcu konkurznej podstaty úpadcu LESOSTAV, spol. s r.o..

4. Medzi stranami bola nesporná skutková okolnosť uzatvorenia Zmluvy č. 200821032 medzi dodávateľom - žalobcom a odberateľom - úpadcom LESOSTAV, spol. s r.o. zo dňa 5.5.2008 v obsahu tak, ako vyplynula z písomného vyhotovenia, ktoré sa stalo súčasťou spisu podľa č.l. 13 až 17 spisu. Nebola sporná ani okolnosť samotného vystavenia písomného vyhotovenia faktúr a upomienok, ktoré boli súčasťou príloh žalôb vo všetkých troch spojených veciach.

5. Okresný súd poukázal na to, že žalobca sa v písomnom vyhotovení žaloby vo všetkých troch spojených veciach odvolával na zaslané oznámenia o neuznaní pohľadávky proti podstate zo strany správcu konkurznej podstaty predmetného úpadcu, ďalej v nadväznosti na zohľadnenie časových súvislostí vyplývajúcich podľa vyjadrení okresného súdu v odsekoch 25. až 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku a tiež v nadväznosti na zohľadnenie obsahu podania žalobcu uskutočneného na základe súdom uloženej povinnosti v zmysle ust. veta prvá (podanie žalobcu zo dňa 27.9.2019 - č.l. 331 a nasledujúce) a na základe aplikácie , podľa ktorého procesno- právneho ustanovenia je potrebné za zmenu žaloby považovať i podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, rozhodol okresný súd na pojednávaní dňa 22.10.2019, za prítomnosti právnych zástupcov strán o pripustení zmeny žaloby v súlade s návrhom žalobcu tak, že okresný súd určuje, že pohľadávky žalobcu z titulu odvádzania vôd z povrchového odtoku na základe Zmluvy č. 200821032 zo dňa 5.5.2008, uplatnené u žalovaného v konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. vo výške 2.529,58 Eur, vyúčtované faktúrou č. 815011901 zo dňa 23.3.2015 vo výške 340,33 Eur splatná 10.4.2015, faktúrou č. 815025092 zo dňa 30.9.2015 vo výške 792,71 Eur splatná 22.10.2015, faktúrou č. 815025522 zo dňa 31.12.2015 vo výške 381,83 Eur splatná 25.1.2016, upomienkou č. 316000066 zo dňa 17.2.2016 vo výške 1,66 Eur splatná 4.3.2016, faktúrou č. 816012768 zo dňa 31.3.2016 vo výške 334,80 Eur splatná 15.4.2016, upomienkou č. 316000938 zo dňa 25.4.2016 vo výške 1,66 Eur splatná 11.5.2016, faktúrou č. 816013189 zo dňa 30.6.2016 vo výške 334,80 Eur splatná 15.7.2016, upomienkou č. 316001064 zo dňa 26.7.2016 vo výške 1,66 Eur splatná 11.8.2016, faktúrou č. 816026047 zo dňa 30.9.2016 vo výške 338,47 Eur splatná 18.10.2016 a upomienkou č. 316002264 zo dňa 25.10.2016 vo výške 1,66 Eur splatná 10.11.2016 sú pohľadávkami proti podstate. V súvislosti so zmenou žaloby okresný súd uviedol, že boli splnené podmienky v zmysle ust. , , pretože výsledky vykonaného dokazovania mohli byť podkladom i pre konanie o zmenenej žalobe.

6. Okresný súd uviedol, že rozhodnutím o pripustení zmeny žaloby nedošlo k procesnému postupu, v dôsledku ktorého by zasiahol do účinkov a dôsledkov plynutia hmotnoprávnej lehoty na včasné uplatnenie navrhovaného určenia predmetných pohľadávok, ako pohľadávok proti podstate podľa ust. . Toto skonštatoval okresný súd ťažiskovo na základe zohľadnenia skutočností vyplývajúcich z časových súvislostí vyjadrených v odsekoch 25. až 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu a tiež skutočností vyplývajúcich z písomného vyhotovenia žalôb vo všetkých troch spojených veciach, v obsahu ktorých žalobca poukazoval na list správcu konkurznej podstaty o neuznaní pohľadávky proti podstate, v spojení s následnými podaniami žalobcu, ktorými v pôvodne samostatne vedených konaniach tento reagoval na vznesenú procesnú obranu žalovaného podaním vyjadrenia v spore o určenie pohľadávky proti podstate, teda v súhrne po zohľadnení skutočností bolo zrejmé, že žalobca vymedzoval predmetné pohľadávky, určenia ktorých sa pôvodne samostatne podanými žalobami domáhal ako pohľadávky proti podstate. Okresný súd zdôraznil, že žalobca vymedzoval v konaní predmetné pohľadávky ako pohľadávky proti podstate od samotného začiatku pôvodne samostatne vedených konaní. I napriek takémuto vymedzeniu pohľadávok, určenia ktorých sa domáhal, v pôvodne samostatne podaných žalobách a ani vo vyjadreniach, ktorými reagoval na vznesenú procesnú obranu žalovaného, žalobca si náležite nesplnil povinnosť tvrdenia. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu nebol schopný na pojednávaní dňa 24.9.2019 predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia v nadväznosti na tvrdenia len všeobecne vymedzujúce predmetné pohľadávky ako pohľadávky proti podstate, preto okresný súd postupoval podľa ust. veta prvá a uložil žalobcovi, aby v lehote 7 dní riadne splnil svoju povinnosť tvrdenia vo vzťahu k vymedzeniu pohľadávok, určenia ktorých sa žalobou domáha, ako pohľadávok proti podstate. Na takto uloženú procesnú povinnosť žalobca reagoval podaním zo dňa 27.9.2019, v ktorom uviedol, že pohľadávka vo výške 2.529,58 Eur je pohľadávkou proti podstate vyúčtovanou faktúrami, kedy vzniká nárok priamo zo a vyhlášky č. . V obsahu uvedeného podania žalobca ďalej citoval úpravu vyplývajúcu z ust. v platnom znení a uviedol, že žalobca sa s dôvodmi neuznania uplatnených pohľadávok proti podstate nestotožňuje. Žalobca tvrdil, že sa jedná o pohľadávky po vyhlásení konkurzu a žalobca si svoj nárok uplatňuje podľa ust. ods.

8 . Týmto podaním žalobca podľa názoru okresného súdu síce doplnil tvrdenia uvádzané v pôvodne samostatne podaných žalobách o určenie predmetných pohľadávok, avšak tieto pohľadávky proti podstate vymedzil výlučne všeobecným poukazom na úpravu a znením navrhovaného žalobného petitu. V nadväznosti na takéto, a to len čiastočné doplnenie podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu a na základe aplikácie ust. , okresný súd rozhodol uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 22.10.2019, vychádzajúc z vyjadrených vyhodnotení o pripustení zmeny žaloby.

7. Okresný súd dospel k záveru, že žaloba o určenie pohľadávok proti podstate bola podaná včas vo všetkých pôvodne samostatne vedených konaniach, a tým skonštatoval splnenie formálnej podmienky úspešnosti tohto typu žaloby podľa ust. veta prvá . Pri konštatovaní včasnosti podania žalôb okresný súd opätovne zvýraznil, že žalobca sa domáhal pohľadávok proti podstate už priamo v samostatných žalobách vo väzbe na zaslané oznámenia o neuznaní pohľadávky proti podstate. Úprava pohľadávok proti podstate v zmysle vymedzuje pohľadávky proti podstate časovo a druhovo (vecne). Jednotlivé pohľadávky vymedzené v úprave sa uspokojujú v poradí určenom v tomto ustanovení, a teda pohľadávky proti podstate neskoršieho poradia sa môžu uspokojiť až vtedy, keď sú uspokojené pohľadávky skoršieho poradia. Pokiaľ v tom istom poradí je viac druhov pohľadávok a získaný výťažok nestačí na ich uspokojenie v plnom rozsahu, uspokoja sa pomerne. Pokiaľ žalobca uplatnil žalobou určenie pohľadávok ako pohľadávok proti podstate, bolo v rozsahu jeho povinnosti tvrdenia uviesť v rámci vymedzenia pohľadávok proti podstate, určenia ktorých sa domáhal, skutkové tvrdenia presne identifikujúce, o ktorú konkrétnu pohľadávku proti podstate sa vo vzťahu k predmetným pohľadávkam jedná. Podľa súdu prvej inštancie túto procesnú povinnosť tvrdenia žalobca náležite nesplnil. Samotné jediné vymedzenie týchto pohľadávok, vyplývajúce z podania žalobcu zo dňa 27.9.2019, ktorým reagoval na výzvu okresného súdu podľa ust. veta prvá prostredníctvom všeobecného poukazu na úpravu v zmysle ust. jeho kompletnou citáciou v obsahu tohto podania a prostredníctvom vymedzenia pohľadávok z hľadiska ich vzniku vo väzbe na úpravu podľa a vyhlášky č. , podľa názoru okresného súdu nebolo možné vyhodnotiť ako riadne a náležité splnenie povinnosti tvrdenia žalobcu vo vzťahu k vymedzeniu pohľadávok, určenia ktorých sa v tomto konaní domáhal ako pohľadávok proti podstate. Súčasne okresný súd konštatoval, že následne si žalobca nesplnil ani dôkaznú povinnosť, ktorá mu vyplývala z Článku 15 ods. 1 a ust. .

8. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej uviedol, že kvalifikačné znaky pohľadávok proti podstate vymedzené v úprave jednotlivých typov pohľadávok proti podstate vyplývajú priamo z úpravy ust. . Tieto kvalifikačné znaky pohľadávok proti podstate zahŕňajú ich vymedzenie nielen prostredníctvom ich časového určenia, teda ich vymedzenie ako pohľadávok, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ale aj prostredníctvom ďalších kvalifikačných znakov, vyplývajúcich z úpravy jednotlivých typov pohľadávok proti podstate v zmysle ust. . Nedostatočným splnením povinnosti tvrdenia vo vzťahu k vymedzeniu pohľadávok proti podstate zo strany žalobcu v danom konaní, žalobca súčasne znemožnil žalovanému vzniesť v tomto konaní v uvedenom smere kvalifikovanú procesnú obranu. Pokiaľ žalobca poukazoval na listinné dôkazy, ktoré pripojil ako prílohy podania žalôb vo všetkých troch spojených veciach, ďalej navrhoval vypočuť svedka v danej veci, tieto dôkazné návrhy smerovali k preukazovaniu samotnej existencie a výšky pohľadávky, určenia ktorých sa domáhal. Dokazovanie samotnej existencie a výšky pohľadávok by bolo podľa názoru okresného súdu opodstatneným predmetom dokazovania v tejto veci, len za predpokladu riadneho splnenia povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu pri vymedzení predmetných pohľadávok ako pohľadávok proti podstate, uvedením tvrdení žalobcu o všetkých potrebných kvalifikačných znakoch týchto pohľadávok v nadväznosti na úpravu v zmysle ust. a označením dôkazov týchto tvrdení, čo zo strany žalobcu nebolo v danej veci naplnené. Z týchto záverov preto okresný súd nevyhodnotil ako dôvodné dôkazné návrhy žalobcu na výsluch svedka (p. H.) a oboznámením nosiča CD a tieto dôkazné návrhy zamietol. Osobitne okresný súd uviedol, že pri zohľadnení skutkového vymedzenia pohľadávok, určenia ktorých sa žalobca ako pohľadávok proti podstate domáhal tak, že sa má jednať o poplatky za odvádzanie vôd z povrchového odtoku (voda z atmosférických zrážok) verejnou kanalizáciou, by primárne prichádzalo do úvahy ich posudzovanie podľa ust. . Zo strany žalobcu však v tomto smere v konaní absentovalo uvedenie tvrdenia a zároveň označenia k tomu vymedzených dôkazov, podľa ktorého tieto pohľadávky, určenia ktorých sa žalobca ako pohľadávok proti podstate v spojenom konaní domáhal, predstavujú náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty alebo pohľadávky, ktoré vznikli

v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. I k prípadnému posudzovaniu predmetných pohľadávok v zmysle ust. alebo písm. k) podľa okresného súdu absentovali zo strany žalobcu uvádzané tvrdenia a k tomu označený dôkaz, o verejno-právnej povahe predmetných pohľadávok, nakoľko pohľadávky podľa označenej právnej úpravy sú v zmysle ust. alebo písm. k) práve pohľadávkami takéhoto druhu. Okresný súd zdôraznil, že žalobca v právnom vzťahu založenom Zmluvou uzatvorenou s úpadcom pod č. 200821032 zo dňa 5.5.2008 vystupoval ako subjekt súkromno-právneho vzťahu a vzťah založený takouto zmluvou bolo potrebné považovať za súkromno-právny, v ktorom absentovali akékoľvek vrchnostenské prvky.

9. Súd prvej inštancie považoval za významné zdôrazniť, že úlohou súdu v incidenčnom konaní nie je pátrať, o ktorú z pohľadávok proti podstate v zmysle úpravy ust. sa má v prípade pohľadávok jednať, určenia ktorých sa žalobca v konaní domáha. Takýmto postupom by súd neprípustne nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu a odstraňoval nedostatky v plnení jeho procesnej povinnosti - povinnosti tvrdenia a zároveň by tým konal v rozpore so zásadou rovnosti strán tohto sporu. Okresný súd zdôraznil, že v konaní o určenie pohľadávky proti podstate v zmysle ust. robí súd právne posúdenie žalobcom vymedzených skutkových tvrdení obsahujúcich konkrétne kvalifikačné znaky takýchto pohľadávok na základe výsledkov vykonaného dokazovania. Ako pohľadávky proti podstate nebolo možné uvedené žalobcom vymedzené pohľadávky určiť len vychádzajúc z naplnenia časového kritéria spojeného s ich vznikom po vyhlásení konkurzu. Pri absencii vymedzenia tvrdenia a zároveň aj preukázania naplnenia aj ostatných, a to vecných kvalifikačných znakov konkrétneho typu pohľadávky proti podstate, nebolo podľa záverov okresného súdu možné žalobe vyhovieť.

10. Okresný súd za danej situácie, za absencie vymedzenia a preukázania vecnej kvality predmetných pohľadávok, určenia ktorých sa žalobca v spojenom konaní domáhal ako pohľadávok proti podstate a pri zohľadnení obsahu pripojeného spisového materiálu sp.zn. v rozsahu prihlášok konkurzných veriteľov, v ktorom absentovali prihlášky predmetných pohľadávok, mal za to, že žalobca nepreukázal, že predmetné pohľadávky, určenia ktorých sa v konaní domáhal, sú pohľadávkami proti podstate, v nadväznosti na čo rozhodol o zamietnutí žaloby. Nad rámec uvedeného okresný súd vyjadril, že predmetné pohľadávky žalobcu mali byť v konkurze označeného úpadcu riadne prihlásené podľa ust. a nasledujúce ustanovenia . Pokiaľ tak žalobca neurobil, prípadne práve v nadväznosti na postup pôvodného správcu konkurznej podstaty predmetného úpadcu, ktorý tieto pohľadávky neuznal ako pohľadávky proti podstate, nie sú vo väzbe na uvedené vylúčené, po preukázaní ich dôvodnosti, zodpovednostné nároky žalobcu.

11. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. , , . V tomto konaní pred súdom prvej inštancie bol úspešný žalovaný, ktorému bola priznaná voči žalobcovi náhrada trov konania, resp. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením.

12. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť mu na ďalšie konanie. Žalobca sa nestotožnil s názorom okresného súdu, že by nedostatočne vymedzil predmet svojich pohľadávok. Žalobca podľa svojho názoru v jednotlivých žalobách dostatočne špecifikoval pohľadávky, keď v odvolaní poukázal na jednotlivé faktúry a tieto boli v konaní špecifikované čo do dôvodu a výšky, t.j. spôsob výpočtu s poskytnutím vstupných údajov. V špecifikácii bolo určené, z akej plochy bol realizovaný odpočet vôd z povrchového odtoku. Rovnako z faktúr bolo zrejmé vyjadrenie plochy pre výpočet zrážkových vôd. Žalobca v odvolaní uviedol výpočet výšky jednotlivých faktúr podľa v spojení s vyhláškou č. . Žalobca zdôraznil, že má právo fakturovať zrážky podľa platne uzavretej zmluvy, a to podľa článku 10.3. a rovnako je oprávnený tieto zrážky fakturovať aj podľa článku 10.6., keď terajší konateľ spoločnosti Ing. Graňák uznal obsah a rozsah zadefinovania veľkosti odkanalizovaných vôd z povrchového odtoku v znení príloh k Zmluve č. 200821032 a tieto údaje boli záväzné. Spôsob výpočtu zrážok vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie sa vykonáva v zmysle prílohy č. 2 k vyhláške č. , to znamená, že žalobca má zákonný nárok na fakturáciu. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na právnu úpravu, podľa ktorej voda z povrchového odtoku je voda z atmosférických zrážok, ktorá je odvádzaná verejnou kanalizáciou. Žalobca preto má zákonný nárok na fakturáciu zrážkových vôd a spôsob výpočtu bol dohodnutý so žalovaným zmluvou v znení jej príloh, a to výpočet množstva vôd z povrchového odtoku z nehnuteľnosti odvádzaných

do verejnej kanalizácie a špecifikácia odberných miest. Žalobca má právo fakturovať za odvod vôd z povrchového odtoku v zmysle , pretože zrážkovými vodami sa rozumejú vody z povrchového odtoku - vody z atmosférických zrážok, t.j., že podľa úhrnu zrážok pre danú lokalitu poskytuje slovenský hydrometeorologický ústav podklady pre výpočet zrážkových vôd. Žalobca zdôraznil, že pre fakturáciu zrážkových vôd, ktorá sa považuje za odpadovú vodu, je daný a spôsob výpočtu množstva odvádzaných zrážkových vôd do verejnej kanalizácie stanovuje a v zmysle týchto právnych úprav došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu dvojstranného právneho úkonu, na základe ktorého žalobca bol oprávnený fakturovať zrážkové vody, kde boli dohodnuté vstupné údaje pre výpočet fakturácie. Podľa žalobcu ide o nárok, ktorý je daný priamo zo zákona a množstvo plochy bolo obidvoma zmluvnými stranami odsúhlasené. Podľa prílohy zmluvy výpočet množstva vôd z povrchového odtoku z nehnuteľností odvádzaných do verejnej kanalizácie úpadca - spoločnosť Lesostav, spol. s r.o. uznala plochu, z ktorej sú odkanalizované vody z povrchového odtoku, celkom o výmere 3085 m2. Rovnako v prílohe k zmluve bola uvedená špecifikácia odberných miest. Na základe týchto údajov žalobca správne fakturoval za zrážky podľa jednotlivých faktúr. Správca verejnej kanalizácie nezodpovedá za trasy napojených prípojok, ktoré sú majetkom pripojených nehnuteľností a za ich stav zodpovedá majiteľ. Pretože medzi žalobcom a úpadcom bola platne uzavretá zmluva, tak podľa nej bol povinný akékoľvek zmeny vstupných údajov predkladať žalobcovi.

13. Žalobca ďalej poukázal aj na predchádzajúce časové obdobie, keď posledná faktúra bola uhradená, a to 811020770 na sumu 346,72 Eur. Za pravdu žalobcovi dali aj súdne rozhodnutia, v ktorých bol vydaný platobný rozkaz v prospech žalobcu. Podľa výzvy okresného súdu žalobca uviedol, že pohľadávky smerujú proti podstate za účelom určenia právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate z titulu odvádzania vôd z povrchového odtoku na základe Zmluvy č. 200821032 zo dňa 5.5.2008, uplatnených u žalovaného v konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. s tým, že ide o pohľadávky proti podstate, vyúčtované faktúrami, keď vzniká nárok priamo zo a vyhlášky č. . Žalobca v odvolaní zdôraznil, že sa domáha určenia, že pohľadávky vzniknuté z titulu odvádzania vôd z povrchového odtoku podľa Zmluvy č. 200821032 zo dňa 5.5.2008, uplatnené u žalovaného v konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. , v jednotlivo určených výškach, podľa jednotlivých faktúr, sú pohľadávkami proti podstate.

14. Žalobca v odvolaní namietal postup okresného súdu, keď boli zamietnuté návrhy na dokazovanie. Podľa žalobcu takýmto postupom okresný súd odňal právo žalobcovi na spravodlivý súdny proces. Žalobca požadoval vykonanie dôkazov najmä výsluchom Ing. G. ohľadom plochy, z ktorej sa vyúčtovalo stočné v zmysle vystavených faktúr. Podľa žalobcu rozhodnutie okresného súdu je v rozpore aj so súdnymi rozhodnutiami Okresného súdu Liptovský Mikuláš, ktorými bol nárok žalobcu priznaný v celom rozsahu, a preto je rozhodnutie Okresného súdu Žilina zmätočné a nepreskúmateľné. Súčasne žalobca v odvolaní poukázal aj na znenie ust. , v spojení aj s odsekmi 3 - 10 ust. predmetného zákona. Žalobca sa v odvolaní nestotožnil s dôvodmi neuznania uplatnených pohľadávok proti podstate. Opätovne poukázal na platobné rozkazy, ako aj rozsudky vo veci samej, ktorými bol nárok žalobcu akceptovaný čo do dôvodu, ako aj výšky. Samotný úpadca uznal platnosť zmluvy i spôsob fakturácie, pretože faktúry boli úpadcovi zasielané, ním platené. Podľa žalobcu postoj úpadcu je v priamom rozpore s postojom správcu konkurznej podstaty úpadcu, pretože úpadca nikdy nespochybňoval faktúry, ani nereklamoval podľa reklamačného poriadku žalobcu, a teda nárok žalobcu je dôvodný. Žalobca poukázal na súdne rozhodnutie pod sp.zn. , z ktorého bolo zrejmé, že súd nárok žalobcu uznal ako oprávnený a zaviazal žalovaného na zaplatenie faktúry č. 813011479 zo dňa 21.6.2013 splatnej 8.7.2013 na sumu 362,84 Eur. Nároky žalobcu boli priznané právoplatnými rozhodnutiami Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Žalobca sa nestotožnil so závermi okresného súdu, žeby nedostatočne kvalifikoval svoj nárok, pretože platí zásada iura novit curia, t.j., že právne predpisy nie sú predmetom dokazovania, pretože ich súd musí poznať.

15. V tejto súvislosti žalobca poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z 20. decembra 2001. Žalobca dostatočne preukázal nárok na fakturáciu, ktorý mu vznikol priamo zo zákona. Pokiaľ okresný súd bol názoru, že žalovaný užíval menšiu plochu než fakturoval plochu žalobca, tak okresný súd mal priznať minimálne redukovanú, avšak ani túto redukovanú plochu žalobcovi nepriznal. Podľa žalobcu okresný súd nesprávne vec právne posúdil, ako aj nesprávne skutkovo vyhodnotil. Žalobca ďalej v odvolaní apeloval na princíp právnej istoty. I napriek tomuto princípu okresný súd nezdôvodnil svoje odlišné stanovisko prijaté v obdobnej otázke, t.j. žiadnym

spôsobom nevysvetlil odklon od právneho názoru, ktorý bol vyslovený v rozhodnutiach. V závere odvolania žalobca uviedol, že pohľadávky smerujú proti podstate za účelom určenia právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate z titulu odvádzania vôd z povrchového odtoku na základe Zmluvy č. 200821032 zo dňa 5.5.2008 uplatnených u žalovaného v konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. vo výške žalobcom vyjadrenej, pričom ide o pohľadávku proti podstate, vyúčtovanú faktúrami, ktorá vzniká priamo zo a vyhlášky . Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť, t.j. určiť, že žalobcom jednotlivo vymedzené pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate spolu s priznaním trov súdneho konania žalobcovi.

16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 24.02.2020. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by faktúry boli v konkurznom konaní žalobcom vyšpecifikované do ich dôvodu a výšky. Pri poukazovaní na určenie plochy, z ktorej bol realizovaný odpočet vôd z povrchu, naďalej platí, že pozemky, na ktorých mohol vznikať odtok odpadovej vody, nepatrili a ani nepatria úpadcovi - spoločnosti LESOSTAV, spol. s r.o.. Tento stav potvrdzuje aj dokazovanie či vyjadrenia konateľa úpadcu, z ktorého okrem iného vyplýva, že kanalizácia bola nefunkčná. Žalovaný zotrval na tom, že prívod a odvod vody v areáli spoločnosti LESOSTAV, spol. s.r.o. bol odstavený pred vyhlásením konkurzu. Pokiaľ žalobca uvádza, že žalovaný bol povinný vykonať zmenu vo vstupných údajoch, tak žalovaný namietal, že nemá a nemal žiadnu zákonnú povinnosť vykonať takúto zmenu. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, ktorý odôvodňuje oprávnenie fakturovať si pohľadávky z titulu odvádzania vôd z povrchového odtoku s poukázaním na uznanie obsahu a rozsahu zadefinovania veľkosti odkanalizovaných vôd z povrchového odtoku, a tým, že konateľ úpadcu nikdy nespochybňoval žalobcom vystavované faktúry ani ich nereklamoval. Tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukazujú to, že tieto nároky žalobcu boli a sú oprávnenými nárokmi a už vôbec nie, že táto pohľadávka by mala byť automaticky uznaná ako pohľadávka proti podstate. Žalovaný poukázal na ust. . Správca preskúmava každú prihlásenú pohľadávku pre prípadné popretie alebo potvrdenie pohľadávky, a preto nemožno akékoľvek vyjadrenie vykonané konateľom spoločnosti považovať za právny titul zápisu zistenej pohľadávky. Ak aj žalobca opakovane uvádzal, že na jeho strane je a vyhlášky č. , tak existencia akéhokoľvek zákonného ustanovenia a akejkoľvek zmluvy nemá bez ďalšieho za následok vznik nároku, pretože bolo preukázané to, že prívod a odvod vody v areáli spoločnosti úpadcu bol odstavený ešte pred vyhlásením konkurzu, čo v konečnom dôsledku bolo nepriamo uznané zo strany žalobcu. Aj v prípade preukázania skutočnosti, že žalobca nezodpovedá za trasy napojených prípojok naďalej platí, že žalobca nepreukázal odôvodnenosť vzniknutých pohľadávok najmä z dôvodu, že pozemky, na ktorých by mohol vznikať odtok odpadovej vody, nepatria úpadcovi. To, že úpadca uhradil predošlú faktúru, automaticky neznamená, že napriek nefunkčnosti kanalizácie a skutočnosti, že dané pozemky nie sú a neboli v danom čase vo vlastníctve úpadcu, že úpadca je povinný uhrádzať aj ďalšie faktúry. Žalovaný nesúhlasil s tým, že by okresný súd dospel k nesprávnym právnym záverom, pretože zo strany okresného súdu bolo správne právne posúdenie veci, ako aj dostatočné správne skutkové zistenie, čo viedlo k vydaniu vecne správneho rozhodnutia. Ak aj žalobca namietal, že ním navrhnuté dôkazy neboli vykonané, tak v prvom rade je to súd, ktorý rozhodne, ktorý z označených dôkazov vykoná alebo nevykoná. Dôkazy, ktoré označoval žalobca, bolo nadbytočné vykonať, pretože boli vykonané všetky dôkazy pre rozhodnutie vo veci. Ak žalobca spochybňuje preskúmateľnosť rozsudku, ktorý má byť v rozpore s inými rozhodnutiami vydanými Okresným súdom Liptovský Mikuláš, tak platí, že v týchto konaniach okresný súd rozhodol na inom skutkom základe ako je daný predmet konania. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

17. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. V podstate zotrval na svojich odvolacích dôvodoch. Nesúhlasil s obranou žalovaného, že pozemky mu nepatrili a ani nemohli patriť úpadcovi. Poukázal na jednotlivé faktúry, upomienky, ktoré boli vyšpecifikované čo do dôvodu aj výšky, t.j. s vymedzením spôsobu výpočtu, s poskytnutím vstupných údajov. Žalobca poukázal na zmluvu, jej prílohu, v ktorej bola obsiahnutá špecifikácia odberných miest, na základe ktorých údajov žalobca potom správne fakturoval za zrážky podľa jednotlivých faktúr. Žiadna zmena zo strany spoločnosti LESOSTAV, spol. s r.o. nebola voči žalobcovi vykonaná. K oprávnenosti fakturácie žalobca poukázal nielen na zmluvu, ale aj na , vyhlášku č. . V podstate žalovaný uznal platnosť zmluvy, ako aj spôsob fakturácie, pretože faktúry boli žalovanému zasielané, žalovaným platené až do obdobia, ktoré je uvedené v salde žalovaného. Rovnako žalobca poukázal na rozpor napadnutého rozsudku okresného súdu s právoplatnými rozhodnutiami Okresného súdu Liptovský Mikuláš, kedy boli akceptované nároky žalobcu. Žalobca zotrval na zmene napadnutého rozsudku okresného súdu a na vyhovení žaloby s

priznaním trov súdneho konania, alternatívne žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

18. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 17.04.2020 (č.l. 456 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný využil v podaní zo dňa 01.06.2020. V podstate žalovaný zotrval na svojom už uskutočnenom vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ aj konateľ spoločnosti - úpadcu nenamietal v čase, kedy na majetok spoločnosti ešte nebol vyhlásený konkurz, výšku a spôsob stanovovania odplaty za odvádzanie vody, uvedené nezaložilo automaticky nepopierateľnosť takéhoto nároku. Ak aj správca, ktorý bol ustanovený, zapísal iné pohľadávky prihlásené žalobcom do zoznamu pohľadávok a nepoprel ich, tak išlo o judikované pohľadávky, t.j. pohľadávky priznané právoplatnými rozhodnutiami súdov, kde správca ani nemohol takéto pohľadávky poprieť. Žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, a to, že zo strany žalobcu nedošlo v rámci uplatnenia si príslušných pohľadávok v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu ako pohľadávok proti podstate k ich špecifikácii tak, ako to vyžaduje , t.j. uvedením nielen výšky, dôvodu, ale aj poradia týchto pohľadávok, preto ak takúto vadu svojho podania v časti uplatnenia pohľadávok ako pohľadávok proti podstate žalobca neodstránil, tak nemôže byť v spore úspešný.

19. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 22.06.2020 (č.l. 470 spisu) bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi prostredníctvom právnej zástupkyne na vedomie.

20. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. za rešpektovania ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

21. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -473 zo dňa 29.09.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.11.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

22. Primárne krajský súd zdôrazňuje k rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu charakter sporového konania, keď išlo o konanie o určenie, že pohľadávky žalobcu vzniknuté z titulu odvádzania vôd z povrchového odtoku na základe Zmluvy č. 200821032 zo dňa 05.05.2008, uplatnené u žalovaného v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , presne vymedzené sumou a údajmi o čísle faktúry, splatnosti, upomienok (v konkrétnosti údajov pohľadávok tak, ako okresný súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 22.10.2019, za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu o pripustení zmeny žaloby v súlade s návrhom žalobcu), sú pohľadávkami proti podstate. Práve pre takýto charakter podanej žaloby žalobca bol povinný splniť primárne povinnosť tvrdenia, na ktorú následne nadväzuje dôkazná povinnosť. Žalobca ako jeden z odvolacích dôvodov uviedol, že sa nestotožňuje s názorom okresného súdu v tom, že nedostatočne vymedzil predmet svojich pohľadávok, keďže tieto boli vyšpecifikované do dôvodu a výšky, s výpočtom podľa poskytnutých vstupných údajov, naviac, keď ide v rovine pohľadávok žalobcu o nárok daný priamo podľa v spojení s vyhláškou č. . Nie je možné s týmto odvolacím dôvodom žalobcu súhlasiť. Je pravdou, že žalobca v konaní pred okresným súdom sa vyjadroval a dokladal listiny, podľa ktorých jednotlivými faktúrami účtoval pohľadávky podľa žalobcu, vzniknuté z titulu odvádzania vôd z povrchového odtoku, avšak nimi preukazoval len poskytnuté tvrdenia, že jednotlivými faktúrami vyúčtované pohľadávky sú vo výške podľa výpočtov poskytnutých žalobcom. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam však opätovne krajský súd apeluje na predmet súdneho sporu, pre ktorý je nevyhnutné poskytnúť zákonne vyžadovaný sumár tvrdení žalobcu na vykvalifikovanie, o akú konkrétnu pohľadávku proti podstate sa jedná, ak sa žalobca domáhal určenia, že jednotlivé pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate, ak tieto definuje podrobne ich vymedzením ust. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“).

23. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že dôkazná povinnosť nastupuje až po tom, ako si sporová strana, v danom prípade žalobca, splní potrebný sumár tvrdení k tomu, aby tieto

sa stali následne základom dokazovania, resp. plnenia si dôkaznej povinnosti žalobcu. Pokiaľ nie je poskytnutý v takomto rozsahu zákonne nevyhnutný sumár tvrdení, tak následne nie je možné vymedziť, čo sa stáva predmetom konania, dokazovania a v konečnom dôsledku aj základom pre obranu, ktorú chce uplatniť druhá sporová strana, v danom prípade žalovaný. Okresný súd správne skonštatoval v odseku 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že pohľadávky proti podstate zákonná úprava vymedzuje nielen časovo, ale aj druhovo, t.j. vecne v zmysle ust. , preto do rozsahu povinnosti tvrdenia žalobcu patrí aj presne identifikovať, o aké pohľadávky proti podstate sa v zmysle zákonnej úpravy vyplývajúcej z ust. jedná. Ak pri takomto zákonom vymedzení pohľadávok proti podstate žalobca nepostupoval, tak správne skonštatoval okresný súd, že žalobca nesplnil v zákonnom rozsahu povinnosť tvrdenia v rovine vymedzenia pohľadávok v zmysle zákonnej úpravy vyplývajúcej z ust. , určenia ktorých sa domáhal ako pohľadávok proti podstate. V kvalifikačnej rovine vymedzenia pohľadávok zákonne požadovaným spôsobom žalobca svoju povinnosť tvrdenia nenaplnil, preto nebolo možné konštatovať, že by riadnym a dostatočným spôsobom zákonom uloženej povinnosti tvrdenia žalobca riadnym a kvalifikovaným spôsobom vymedzil pohľadávky proti podstate.

24. K uvedeným zhodnoteniam vyjadreným krajským súdom, ktoré sú v zhode so závermi okresného súdu, vyjadrenými v odseku 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku, pristupujú aj ďalšie významné okolnosti danej súdenej veci, ak žalobca postupom okresného súdu v zmysle obsahu Zápisnice o pojednávaní konanom dňa 24.9.2019 (č.l. 301, 302 spisu) mal vytvorený priestor na riadne splnenie si povinností tvrdenia vo vzťahu k vymedzeniu pohľadávok, ktorých určenia sa žalobca domáha ako pohľadávok proti podstate, na čo bola okresným súdom stanovená lehota 7 dní, ktorá začala plynúť od dátumu konaného pojednávania, t.j. odo dňa 24.9.2019. Ďalšou skutočnosťou, potvrdzujúcou správnosť záveru okresného súdu, vyjadreného v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď sa konštatuje nedostatočné vykvalifikovanie, identifikovanie, vymedzenie žalobcom uplatnených pohľadávok ako pohľadávok proti podstate je, tak ako bolo uvedené vyššie v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, charakter sporu, pre ktorý zákon v ust. vyžaduje, že strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom, okrem prípadov vymedzených pod písm. a), b) ust. . Práve pre zákonne vyžadované profesijné zastúpenie sporovej strany pri takomto type žaloby, ktorou je aj žaloba o určenie pohľadávok proti podstate, sa namieste podľa názoru krajského súdu apeluje na Čl. 11 ods. 3 , podľa ktorého kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.

25. Pri požadovanom profesijnom zastúpení strany pri tomto druhu žaloby je vylúčené, aby aktivitu preberal za sporovú stranu súd. Ťažisko bolo preto na žalobcovi, aby kvalifikovane vymedzil, o ktorú z pohľadávok proti podstate v zmysle ust. sa jedná, u ktorých žiadal, aby súdnym rozhodnutím bolo rozhodnuté, že ide o pohľadávky proti podstate. K takémuto vymedzeniu zo strany žalobcu v rovine povinnosti tvrdenia nedošlo, a tým aj za aplikácie Čl. 8 potom nebolo možné pristúpiť k vykonávaniu dôkazov, ak tomuto vykonávaniu predchádza splnenie si povinnosti tvrdenia v zákone potrebnom a požadovanom rozsahu tak, aby bolo zrejmé nielen súdu, ale i sporovým stranám, čo je predmetom konania, dokazovania v danej veci, o aký druh pohľadávky proti podstate v zmysle ust. sa má pri podanej žalobe žalobcu jednať. Nebolo postačujúce, pokiaľ pri povinnosti tvrdenia žalobca vymedzoval pohľadávky len všeobecne, ak je tu ust. , v ktorom sú presne zadefinované pohľadávky proti podstate, t.j. presne je vymedzené, čo sú pohľadávky proti podstate. Krajský súd zvýrazňuje, že žalobca mal v rámci povinnosti tvrdenia kvalifikačne vymedziť cez ust. , o akú pohľadávku proti podstate sa jedná, až potom mohlo byť pristúpené k vykonávaniu dôkazov o existencii a výške pohľadávok. Ak nebola zo strany žalobcu splnená v zákone požadovanom rozsahu povinnosť tvrdenia (hoci z titulu zastúpenia žalobcu advokátom, v spojení s Čl. 11 ods. 3 , boli splnené predpoklady k tomu, aby bola splnená aj povinnosť tvrdenia), tak nevykonaním dôkazov nemohlo byť odňaté právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Ak žalobca pri povinnosti tvrdenia nekvalifikoval, o aký druh pohľadávky proti podstate ide, pričom ich zažaloval ako pohľadávky proti podstate, tak potom pri absencii takéhoto tvrdenia nemohlo nastúpiť ani dokazovanie. V podstate dôkazmi sa má preukázať tvrdenie, ktoré sporová strana v potrebnom a požadovanom rozsahu súdu poskytne tak, aby bolo možné konštatovať splnenie povinnosti tvrdenia, čo nemohlo nastať v danej veci vzhľadom k vyjadreným záverom krajským súdom, ktoré sú v zhode so závermi okresného súdu. Samotná skutočnosť, že žalobcom vymedzené pohľadávky z časového hľadiska vznikli až po vyhlásení konkurzu, nebola postačujúca pre splnenie

povinnosti tvrdenia, konkrétne, o aký typ pohľadávky proti podstate sa má jednať, u ktorých žalobca tvrdí, že sú pohľadávkami proti podstate, určenia ktorých sa žalobou domáhal.

26. Krajský súd považuje za potrebné dodať, že k žalobcom tvrdenej existencii a výške pohľadávok sa viazali tvrdenia a dôkazy o zmluvnom vzťahu s úpadcom, odkaz na v spojení s vyhláškou č. , výpočet pohľadávok. Tomuto všetkému, tzn. existencii a výške uplatnených pohľadávok proti podstate však predchádza ako primárna a základná povinnosť tvrdenia žalobcu, o aký typ, druh pohľadávok proti podstate sa jedná pri ich zákonnom vymedzení v zmysle ust. . Práve toto kvalifikované vymedzenie v rovine povinnosti tvrdenia žalobca nesplnil, a tým nemohlo byť pristúpené ani k vykonávaniu dôkazov, ktoré sa vzťahovali k tvrdeniam o existencii a výške pohľadávok. Inými slovami, podrobným výpočtom v podstate žalobca prezentoval okolnosti výšky pohľadávok, avšak primárnym, základným v danej sporovej veci bolo v rovine povinnosti tvrdenia vykvalifikovať, o akú pohľadávku proti podstate sa jedná, ak tieto sú konkrétnym spôsobom a výslovne zadefinované v ust. .

27. Nebol namieste ani odvolací dôvod žalobcu, keď namietal postup okresného súdu cez zásadu iura novit curia. Je nepochybné, že právne posúdenie robí súd, avšak na základe stranou poskytnutých tvrdení, následne doložených dôkazov. Táto zásada nemôže byť chápaná tak, že sa bude „suplovať“ procesná aktivita tej - ktorej sporovej strany súdom.

28. Nepochybne, dokazovanie navrhujú sporové strany, čo je ich právom, avšak v konečnom dôsledku za aplikácie ust. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Právo sporovej strany navrhnúť vykonanie dôkazu však nie je možné zamieňať s rozhodnutím súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv žalobcu nie je ani postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovým stranám. Ak neboli vykonané dôkazy v zmysle návrhu žalobcu, tak týmto postupom okresný súd nevylúčil žalobcu ako odvolateľa z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu priznáva , keďže toto právo žalobca naplnil navrhnutím dôkazov. Naviac, v okolnostiach danej sporovej veci neboli splnené podmienky k tomu, aby mohlo byť pristúpené k vykonávaniu dôkazov označených žalobcom, ak tomuto dokazovaniu predchádza povinnosť tvrdenia, ktorá žalobcom zákonne požadovaným spôsobom splnená nebola.

29. Rozhodnutím okresného súdu, ktorým došlo k zamietnutiu žaloby, nedošlo ani k porušeniu princípu právnej istoty, keď žalobca odkazoval na rozhodnutia Okresného súdu Liptovský Mikuláš, ktorými rozhodnutiami bol priznaný nárok žalobcu voči úpadcovi. Tento záver vyplýva z toho, že tieto iné konania, na ktoré poukazoval žalobca, boli konaniami o plnenie, ktoré obsahujú iný sumár tvrdení (dôkazov), než konanie súvisiace (vyvolané) konkurzom tak, ako to bolo v danej sporovej právnej veci. Nemožno preto argumentovať tak, ako to zjednodušene uviedol žalobca v odvolaní, že aj v danej sporovej veci je potrebné na rovnakú otázku, týkajúcu sa nároku žalobcu, dať rovnakú odpoveď, ako v iných súvisiacich konaniach, ktoré sa uskutočnili pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš, pokiaľ tieto iné konania neriešili otázku, o aký druh pohľadávky proti podstate sa má v prípade žalobou uplatnených pohľadávok jednať. V týchto iných konaniach sa hodnotili okolnosti existencie a výšky, čo však v danej sporovej veci nastupuje až sekundárne a potom, akonáhle by si žalobca splnil povinnosť tvrdenia, o aký druh pohľadávky proti podstate ide, k čomu však zo strany žalobcu nedošlo.

30. V konečnom dôsledku okresný súd v odseku 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku aj zdôvodnil, prečo nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom. Nevykonaním dôkazov nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Zo strany okresného súdu nebola žalobcovi zmarená možnosť jeho aktívnej účasti na konaní v súvislosti s podanou žalobou, t.j. nebolo žalobcovi upreté právo predkladať tvrdenia, označovať dôkazy na ním uplatnenú žalobu, naopak, žalobca postupom okresného súdu mal vytvorené podmienky k tomu, aby uplatňoval a napĺňal výkon svojich oprávnení, keď okresný súd

poskytol žalobcovi priestor na splnenie povinnosti tvrdenia vo vzťahu k vymedzeniu (kvalifikovaniu) pohľadávok (č.l. 302 spisu pojednávanie konané dňa 24.9.2019).

31. V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že z úpravy v ust. a vyplýva kvalifikačné vymedzenie, čo sa považuje za pohľadávky proti podstate, pričom žalobca vo vzťahu k uplatneným pohľadávkam nesplnil tvrdenie k vymedzeniu kvalifikačných, resp. definičných znakov jednotlivých pohľadávok, ktoré uplatnil žalobou v zmysle ust. , preto nemohol ani okresný súd dospieť k záveru, že by malo isť o pohľadávky proti podstate. Ak okresný súd žalobu žalobcu zamietol, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a v odvolacom konaní potvrdené.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.