Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58Cb/92/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v sporovej veci žalobcu: Noran s.r.o., so sídlom Nobelova 34 831 02 Bratislava, IČO: 46 826 653, zastúpeným AGM partners s. r. o., so sídlom Hlavné námestie 3, 811 01 Bratislava, IČO: 47 258 586, proti žalovanému: 3P DEVELOPMENT IS s.r.o., so sídlom Mliekárenská 3, 821 09 Bratislava, IČO: 50 329 090, zastúpeným Advokátska kancelária Branislav Ujvári, s. r. o., so sídlom Staré Grunty 216, Bratislava, IČO: 47 253 436, o zaplatenie 88.156,97 € s príslušenstvom a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na naradenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.11.2020, sa žalobca v prebiehajúcom konaní o zaplatenie 88.156,97 € s príslušenstvom domáhal, aby súd voči žalovanému zriadil na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, konkrétne parcelách registra "C", zastavané plochy a nádvoria, v kat. území E., obec E., okres F., zapísaných na LV. č. XXXX a ďalej na stavbe SO01.1-2, Miestna obslužná komunikácia I. etapa, vybudovanej na pozemkoch registra "C", parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XX k.ú. E., v zmysle stavebného povolenia obce E. č. SÚ-172-619/3198/2016/20/Šin., zo dňa 08.11.2016 danej do užívania kolaudačným rozhodnutím obce E. č. SÚ-41-306/1389/2018/7/ Šin., zo dňa 13.04.2018, právoplatným dňa 02.05.2018, stavbe Miestna obslužná komunikácia C3 - II. etapa vybudovanej na pozemkoch registra "C", parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XXX, XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX k. ú. E., v zmysle stavebného povolenia obce E. č. SÚ-192-699/1669/2014/2015/14/Šin. zo dňa 08.04.2015, danej do užívania kolaudačným rozhodnutím obce E. č. SÚ-221-778/714/2016-2018/45/Šin., zo dňa 28.02.2018, právoplatným dňa 04.04.2018, záložné právo v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia akýchkoľvek pohľadávok žalobcu voči žalovanému, ktoré budú právoplatne priznané súdom, in eventum nie za účelom zabezpečenia akýchkoľvek pohľadávok žalobcu voči žalovanému právoplatne priznaných súdom, ale len za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu voči žalovanému vzniknuvších na základe Zmluvy o dielo zo dňa 12.8.2016 v znení jej dodatkov č. 1 zo dňa 30.10.2016 a č. 2 zo dňa 30.3.2017, Zmluvy o dielo zo dňa 16.8.2016 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 29.3.2017 a Zmluvy o dielo zo dňa 21.12.2016 (ďalej spoločne len "Zmluvy") do výšky 155.602,53 EUR s prísl. (t.j. dlžné a neuhradené sumy z vystavených faktúr na základe zmlúv o dielo) a priznaných trov tohto súdneho konania a in eventum do výšky 88.156,97 EUR s prísl. (t.j. do výšky sumy priznanej platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.4.2020, po ktorého zrušení v dôsledku podaného odporu sa vedie tento súdny spor, t.j. sumy uplatňovanej v tomto spore) a priznaných trov tohto súdneho konania. In eventum (ak súd nezriadi zabezpečovacím opatrením záložné právo na všetkých požadovaných nehnuteľnostiach) žalobca žiada, aby došlo k zriadeniu záložného práva len na pozemkoch pod číslami 1 až 13 primárneho petitu, a to v rovnakom rozsahu, ako je uvedené v primárnom petite, a in eventum v rozsahu zabezpečenia pohľadávok zo Zmlúv do výšky 155.602,53 EUR s prísl. a priznaných trov tohto

súdneho konania a in eventum len do výšky 88.156,97 EUR s prísl. a priznaných trov tohto súdneho konania.

2. Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že je veriteľom žalovaného vo vzťahu k peňažnej pohľadávke vo výške 88.611,09 €, ktorá je splatná a ktorej úhrady sa žalobca domáha v tomto spore a 66.991,44 €, ktorej splatnosť má nastať 30.07.2022, nakoľko ide o garančnú zábezpeku vo výške 5% z každej faktúry, ktorú vystavil žalobca žalovanému. Ako vyplynulo z priebehu súdneho konania, žalovaný vytvára procesné obštrukcie v snahe oddialiť svoju povinnosť plniť. Dňa 31.03.2020 podal žalobca na tunajšom súde návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnostiam žalovaného z dôvodu, že žalovaný prestal plniť žalobcovi bez relevantného dôvodu svoje splatné záväzky a existuje dôvodný predpoklad toho, že žalovaný je platobne neschopný a nebude preto schopný svoje záväzky dobrovoľne uhradiť, následkom čoho bude nevyhnutne exekúcia, pričom predpokladom úspešnej exekúcie je existencia majetku žalovaného. Tunajší súd vo veci pod sp.zn.: návrh žalobcu zo dňa 20.04.2020 zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil obavu, že by prípadná exekúcia bola ohrozená, napr., že by sa žalovaný šiel zbavovať svojho majetku. Krajský súd ako súd odvolací potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Podľa Krajského súdu v Bratislave konanie žalovaného, ktoré odôvodňuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môže spočívať aj v tom, že žalovaný znižuje hodnotu svojho majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou. Od momentu vydania uznesenia súdu došlo k zmene skutkových okolností, ktoré preukazujú dôvodnosť návrhu. V mesiaci október 2020 sa žalobca dozvedel o intencii žalovaného scudziť obci E. predajom za 1 Eur alebo darovaním nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX a LV č. XX v kat. území E., obec E., okres F. (ďalej len "predmetné nehnuteľnosti"). Uznesenie obecného zastupiteľstva č. 70/2020 zo dňa 24.06.2020 uvádza, že Obecné zastupiteľstvo v E. schvaľuje kúpu dotknutých nehnuteľností ako aj ďalších stavieb bez akejkoľvek reálnej protihodnoty (rádovo pár eur), teda je preukázaný úmysel žalovaného zbaviť sa svojho majetku, čo samo o sebe ohrozuje budúcu exekúciu. Iný konkrétny majetok žalovaného žalobca z verejne dostupných zdrojov nezistil a zároveň je nesporné, že žalovaný sa účelovo vyhýba plneniu a toto sa snaží oddialiť. Je tak založená dôvodnosť tohto návrhu, a to aj v intenciách už vydaných súdnych rozhodnutí, ktoré podmieňovali nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zbavovaním sa majetku žalovaným. Nemožno čakať, kým dôjde k scudzovaciemu úkonu žalovaného a začatiu konania o povolenie vkladu. V takom prípade nestihne dôjsť k včasnému poskytnutiu právnej ochrany zabezpečovacím opatrením a dôjde k porušeniu garantovaných práv žalobcu. Samotné uznesenie obce je dostatočným dôkazom, že žalovaný mieni nehnuteľnosti za predmetnú cenu scudziť. Žalobca žiada o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že je ohrozená budúca exekúcia. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia nedôjde vzhľadom k výške pohľadávok a k povahe nehnuteľností k porušeniu princípu proporcionality. Dôjde k primeranej ochrane práv žalobcu bez neprimeraného obmedzenia alebo zásahu do práv žalovaného.

3. Súd sa oboznámil s podaným návrhom žalobcu a ním predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový stav.

4. Dňa 31.03.2020 podal žalobca na tunajší súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému, ktorým sa domáhal zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúcich sa v kat. území E., obec E., okres F., zapísané na LV č. XXXX.

5. Na základe vtedy predložených príloh a faktúr, ktorých kópiu žalobca predložil aj k tomuto návrhu, súd vtedajší návrh žalobcu Uznesením zo dňa 20.04.2020, č.k.: -473, zamietol. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca svojim návrhom a predloženými dôkazmi len opísal priebeh vzniku svojej pohľadávky voči žalovanému, pričom potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nemožno odôvodňovať len tým, že žalovaný prestal žalobcovi plniť svoje záväzky bez relevantného dôvodu. Žalovaný musí vykonávať také úkony, na základe ktorých je zrejmý cieľ ukrátiť svojho veriteľa, čím by bola ohrozená budúcnosť budúcej exekúcie.

6. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie tunajšieho súdu Uznesením zo dňa 14.07.2020, č.k.: -496, potvrdil. Krajský súd konštatoval, že s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko tvrdenia žalobcu neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

7. Z bodu 7. Uznesení č. 64-74 VI. zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce E. zo dňa 24.06.2020 vyplýva, že Obecné zastupiteľstvo v E. schvaľuje kúpu predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XX vedeného Okresným úradom F., katastrálny odbor, za celkovú cenu 13 Eur bez DPH.

8. Z výpisu z LV č. XX, vedeného Okresným úradom F., kat. odbor, pre obec E., kat. územie E., zo dňa 18.11.2020 vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľností tam evidovaných (par. registra "C"), je v podiele 1/1 žalovaný. Na predmetných nehnuteľnostiach sú v časti C zapísané vecné bremená.

9. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

10. Podľa , a , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

12. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa , záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

16. Podľa d ods. 1 , záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

17. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, na zabezpečenie, ktorého má byť zriadené záložné právo. Zároveň musia byť splnené predpoklady na zriadenie záložného práva v zmysle a nasl. .

18. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky ako veriteľ, teda potenciálny oprávnený v exekučnom konaní, nakoľko má za to že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená. Súd dôkladne preštudoval návrh žalobcu ako aj ním predložené listinné dôkazy a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami vydaním zabezpečovacieho opatrenia.

19. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia je na mieste použiť s cieľom zabezpečenia výlučne peňažnej pohľadávky veriteľa, ak tento v návrhu preukáže, že je tu dôvodná hrozba zmarenia exekúcie. Žalobca však vo svojom návrhu nielenže neosvedčil existenciu takých okolností, prípadne správania žalovaného, ktoré by reálne odôvodňovali obavu zmarenia budúcej exekúcie, ale žiadnu takúto relevantnú okolnosť ani neuviedol. Žalobca vzhliadol obavu z úspešnosti svojej budúcej potenciálnej exekúcie voči žalovanému vo faktických úkonoch žalovaného, ktorými scudzuje nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve nachádzajúce sa v obci E. a to predajom za minimálnu protihodnotu obci E., pričom uvádza, že súd prvého stupňa ako aj súd odvolací, pôvodný návrh žalobcu zamietli z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný vykonával faktické úkony (napríklad predaj záložným právom nezaťaženého majetku) s cieľom ukrátiť svojho veriteľa.

20. Vo vzťahu k uvedeným tvrdeniam, obavám žalobcu a úkonom žalovaného súd uvádza, že nie každý dispozičný úkon s majetkom vo vlastníctve potenciálneho budúceho povinného v exekúcii (v tomto prípade žalovaného), je možné bez ďalšieho a okamžite kvalifikovať ako zbavovanie sa majetku s cieľom ukrátiť veriteľa alebo ako spôsobilé vzbudiť reálnu a odôvodnenú obavu o budúcnosť úspešnej exekúcie. Za také je možné považovať len také scudzovanie (zbavovanie sa) majetku, ktoré svojim rozsahom, bezprostrednosťou, ekonomickou situáciou povinného a protihodnotou má alebo môže mať zásadný vplyv na ekonomickú situáciu a ďalšiu existenciu povinného z budúcej exekúcie (žalovaného), pričom zámer povinného ukrátiť veriteľa musí byť s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolnosti zrejmý. Len takéto konanie dlžníka a teda povinného z budúcej exekúcie je reálne spôsobilé vyvolať potrebu poskytnutia okamžitej súdnej ochrany záujmov oprávneného, ktoré by bez takéhoto súdneho zásahu mohli celkom zjavne utrpieť a spôsobiť podstatné zhoršenie postavenia oprávneného v budúcej exekúcii.

21. Žalobca poukazuje na predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci E.. Z priebehu tohto súdneho konania má súd za preukázané, že žalovaný realizuje svoje podnikateľské činnosti (výstavba rodinných domov) aj v obci E., kde nakoniec aj žalobca ako zhotoviteľ vykonával pre žalovaného ako objednávateľa diela, a to priamo na pozemkoch, ktoré sú predmetom predaja obci E.. Pokiaľ teda žalovaný realizuje výstavbu rodinných domov v obci E. a následne pozemky, na ktorých túto výstavbu realizuje odpredáva za nízku hodnotu samotnej obci, možno takéto úkony žalovaného skôr podriadiť k existencii záväzkového vzťahu medzi žalovaným a obcou E., ktoré priamo súvisia so záväzkom žalovaného postaviť v obci E. rodinné domy.

22. Z predložených uznesení Obecného zastupiteľstva obce E. navyše vyplýva, že k takýmto úkonom predaja nehnuteľností obci za nízku protihodnotu nepristúpil len žalovaný ale aj ďalšie subjekty (CLIPPER SK, s.r.o. za kúpnu cenu 11 Eur bez DPH či RAVECO s.r.o. za kúpnu cenu 1,00 Eur bez DPH). Z uvedeného je zrejmé, že v konaní žalovaného, ktorým odpredal nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve obci E. za nízku protihodnotu nemožno badať zámer ukrátiť svojich veriteľov a znižovať tak hodnotu svojho majetku. Takýto zámer žalovaného súd nevzhliadol ani z ostatných listinných dôkazov, ktoré žalobca k svojmu návrhu predložil. Súd poznamenáva, že konanie žalovaného, ktoré by malo vzbudzovať obavu žalobcu o budúcnosť jeho budúcej exekúcie musí podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvniť majetkové pomery žalovaného. Za takéto rozhodne nemožno považovať jednorazový predaj pozemkov, ktorý navyše priamo súvisí s podnikateľskými aktivitami žalovaného.

23. Vzhľadom na uvedené, najmä s ohľadom na to, že žalobca neosvedčil existenciu takých majetkových pomerov žalovaného či jeho správania, ktoré by objektívne odôvodňovali obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

24. Záverom si súd dovoľuje upozorniť žalobcu, že petit, ktorým sa domáha zabezpečenia akýchkoľvek pohľadávok, ktoré mu budú voči žalovanému priznané súdom je neurčitý a v takomto poňatí nevykonateľný. Pre úspešné zriadenie záložného práva musí byť absolútne jasné čo sa zabezpečuje (teda aký majetok) a do akej hodnoty (teda výška pohľadávky). Zároveň poukazujúc na právnu teóriu súd považuje za potrebné poukázať na definíciu eventuálneho petitu. Za eventuálny petit potrebné považovať taký náhradný nárok, ktorý aktívne legitimovaná strana navrhuje v prípade, ak pôvodne uplatňovanému nároku nemôže byť v konaní vyhovené a to z dôvodu, že priznanie tohto nároku nie je objektívne možné ((napr. žalobca v prípade nemožnosti vydania veci z dôvodu jej zničenia (teda "in eventum"), žiada od žalovaného peňažnú náhradu)). Obdobnú definíciu eventuálneho petitu podal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. . Je teda zrejmé, že Vami navrhovaný petit nemožno považovať za eventuálny. Pre porovnanie si súd tiež dovoľuje upozorniť, že

od eventuálneho petitu je potrebné odlišovať petit alternatívny, ktorý je charakteristický uplatňovaním viacerých nárokov v konaní s tým, že sa ponecháva na úvahe žalovaného, ktorý z daných nárokov splní.

25. Nakoľko návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný v rámci prebiehajúceho súdneho konania, o trovách konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.