Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-126-2018.pdf
PDF · 119.2 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/126/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: N.. Y. V., B.. XX.X.XXXX, O. X. U. XX, T., zast. Advokátska kancelária BAK & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Panská 14, proti žalovaným: 1/ N.. G. V., B.. XX.X.XXXX, O. X. U. XX, T., zast. JUDr. Anetta Klestincová, advokátka so sídlom v Bratislave, Mesačná 5, 2/ GEOTRONICS Praha, s.r.o., IČO: 480 27 014, so sídlom Pikovická 206/11, Praha - Braník, ČR, zast. ŠKODA LEGAL s.r.o., so sídlom v Bratislave, Jarabinková 17563/2C, o určenie neplatnosti právnych úkonov na odvolanie žalobkyne proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 20. apríla 2017 č.k. 4C 131/2016-90 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne v časti o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu vo výške 65% na spoločnosť Geotronics Slovakia s.r.o., IČO: 36 356 654, uzatvorenej dňa 4.10.2013 medzi žalovaným 1/ ako nadobúdateľom a žalovaným 2/ ako prevodcom.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že zmluva o prevode obchodného podielu, uzatvorená dňa 4.10.2013 medzi žalovaným 1/ ako nadobúdateľom a žalovaným 2/ ako prevodcom, predmetom ktorej bol odplatný prevod obchodného podielu vo výške 65% na spoločnosť Geotronics Slovakia s.r.o., IČO: 36 356 654, je neplatná, že zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel, uzatvorená dňa 4.10.2013 medzi žalovaným 1/ ako záložcom a žalovaným 2/ ako záložným veriteľom, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na 100% obchodný podiel, ktorý mal žalovaný 1/ nadobudnúť na spoločnosti Geotronics Slovakia s.r.o., IČO: 36 356 654, je neplatná a aby súd určil, že záložné právo žalovaného 2/ ako záložného veriteľa vo vzťahu k 100% obchodnému podielu žalovaného 1/ na spoločnosti Geotronics Slovakia s.r.o., IČO: 36 356 654, ako zálohu, neexistuje.
3. Uviedol, že žalobkyňa žalobu odôvodnila tvrdením, že za trvania jej manželstva so žalovaným 1/ a trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva došlo dňa 4.10.2013 medzi žalovaným 1/ ako nadobúdateľom a žalovaným 2/ ako prevodcom k uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu na spoločnosti Geotronics Slovakia s.r.o., IČO: 36 356 654 vo výške 65% za dohodnutú odplatu 230 000 EUR, splatnú v 2 splátkach: 1. splátka vo výške 80 000 EUR splatná ku dňu podpisu zmluvy a 2. splátka vo výške 150 000 EUR splatná do 30.11.2014. Tvrdila, že obchodný podiel žalovaného 1/ bol nadobúdaný z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a s ohľadom na výšku odplaty zmluva podľa jej názoru nespadá do kategórie bežných vecí. Dňa 4.10.2013 došlo medzi žalovaným 1/ ako záložcom a žalovaným 2/ ako záložným veriteľom, k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel vo výške 100% /t.j. budúci obchodný podiel žalovaného 1/ na
spoločnosti Geotronics Slovakia s.r.o., IČO: 36 356 654. Uviedla, že na uzavretie zmlúv nikdy neudelila súhlas, hoci sa tento vyžadoval a vyžaduje v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zák.. Dňa 3.5.2016 doručila žalovanému 1/ a dňa 5.5.2016 žalovanému 2/ dovolanie sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov. Podľa je názoru dňa 5.5.2016 tak došlo k neplatnosti zmlúv s účinkami ex tunc, teda od počiatku, v zmysle § 145 ods. 1 a § 40a Obč. zák., iba že bude v súdnom konaní ustálené, že zmluvy sú neplatné podľa § 39 Obč. zák.. Dňa 20.4.2016 bolo žalovanému 1/ doručené oznámenie žalovaného 2/ zo dňa 11.4.2016 o začatí výkonu záložného práva na celý obchodný podiel /t.j. 100%/ spoločnosti Geotronics Slovakia s.r.o., IČO: 36 356 654, tzv. predajom z voľnej ruky. Konštatovala, že jej naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný spornosťou vzájomných práv účastníkov konania a bez určovacieho výroku by bolo jej právne postavenie neisté a jej práva ohrozené. Uviedla, že aj keď zmluvy zaväzujú iba žalovaného 1/ v prípade zmluvy o prevode časti obchodného podielu ide o peňažný záväzok žalovaného 1/ na zaplatenie odplaty za prevod obchodného podielu, ich účinky sa môžu prejaviť vo sfére spoločných vecí žalobkyne a žalovaného 1/, ako manželov s ohľadom na potenciálnu exekúciu majetku oboch manželov.
4. Súd prvej inštancie v prvom rade posudzoval existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode časti obchodného podielu zo dňa 4.10.2013 vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 34Cb 27/2016 o zaplatenie 150 000 EUR s prísl. Uviedol, že žalobkyňa sa v konaní kumulatívnym žalobným petitom domáhala určenia neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a určenia neexistencie záložného práva na obchodný podiel žalovaného 1/ v spoločnosti Geotronics Slovakia s.r.o.. Konštatoval, že v konaní išlo o štandardnú určovaciu žalobu, ktorej základnou podmienkou úspechu žalobcu je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v tom zmysle, aby prípadné budúce súdne rozhodnutie nastolilo stav právnej istoty žalobcu a aby nesmerovalo k rozmnožovaniu sporov, teda aby slúžilo potrebám praktického života. Uviedol, že žalobkyňa v konaní tvrdila, že jej naliehavý právny záujem na požadovanom určení spočíva v tom, že jej právne postavenie, ako manželky žalovaného 1/ /dlžníka a záložcu/ je neisté a bez požadovaného určovacieho výroku by bolo ohrozené jej právo v zmysle v budúcnosti potenciálne hroziacej exekúcie na jej majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve so žalovaným 1/. Poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 34Cb 27/2016 o zaplatenie odplaty za prevod spoluvlastníckeho podielu podľa písomnej zmluvy o prevode obchodného podielu, uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/, v ktorom konaní súd musí ex offo ako predbežnú otázku posúdiť platnosť/neplatnosť právneho titulu, na základe ktorého sa tamojší žalobca / žalovaný 2/ domáha plnenia od žalovaného 1/, ktorú neplatnosť v rámci procesnej obrany namieta aj žalovaný (v tomto konaní žalovaný 1/). Konštatoval, že výsledok uvedeného konania v prípade úspechu žalovaného 2/ a prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia môže (bude) mať vplyv na bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného 1/ a preto žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne. Podľa názoru súdu prvej inštancie prípadné vyhovenie žaloby v tejto časti, by v posudzovanej veci pre žalobkyňu nenastolil stav právnej istoty pri súbežnom vedení iného konania o žalobe na plnenie z právneho dôvodu - právneho úkonu, napadnutého v tomto konaní. K námietke žalobkyne, že nie je účastníkom tamojšieho konania a nevie zvrátiť jeho stav uviedol, že žalobkyni nič nebráni v tom, aby sa tamojšieho konania zúčastnila popri žalovanom ako intervenient v zmysle § 81 CSP, keďže má právny záujem na výsledku konania a aby v rámci svojho procesného postavenia uplatňovala prostriedky procesnej obrany, ktoré Civilný sporový poriadok tomuto subjektu konania umožňuje. Vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom z dôvodu procesnej ekonómie a účelnosti s tým, že po právoplatnom skončení konania vedeného na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 34Cb 27/2016, bude pokračovať v konaní o zvyšku žaloby - o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a o určenie neexistencie záložného práva na obchodný podiel žalovaného 1/ v spoločnosti Geotronics Slovakia s.r.o. Uviedol, že ak súd v uvedenom konaní dospeje k záveru o neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu žalovaného 2/ z dôvodov, tvrdených žalobkyňou, zanikne hlavný záväzok, zanikne aj vedľajší záväzok (§ 151md ods. 1 písm. a/ Obč. zák.) a predmet sporu odpadne.
5. Vec právne posúdil podľa ust. čl. 2 ods. 1,2 a § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť petitu jeho žaloby, resp. zrušiť a
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a v odôvodnení konštatovať existenciu jej naliehavého právneho záujmu na určení v zmysle podanej žaloby.
7. Rozsudok súdu prvej inštancie považovala za nesprávny z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e) a h) CSP: -vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, keď napriek existujúcemu naliehavému právnemu záujmu žalobkyne na žalobou požadovanom určení, súd prvej inštancie dospel k opačnému právnemu záveru;
- súd prvej inštancie síce vykonal dokazovanie, avšak iba vo vzťahu k zisťovaniu existencie naliehavého právneho záujmu, teda v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci vôbec nevykonal dokazovanie čo do skúmania veci samej;
- súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to tým, že (i) nedostatočne odôvodnil rozsudok, (ii) dopustil sa arbitrárnosti, ako aj (iii) znemožnil právo žalobcu na prístup k súdu, a to zamietnutím žaloby bez meritórneho skúmania veci;
- konanie malo iné vady, ktoré mohli mať (a mali) za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo platí v prípade, ak odvolací súd posúdi, že ktorékoľvek z v tomto odvolaní vytýkaných nesprávností, resp. použitých odvolacích dôvodov je nutné subsumovať pod odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP.
8. Za najzjavnejšiu vadu rozsudku považovala žalobkyňa nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, čo do konštatovania neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne v zamietnutej časti žaloby na požadovanom určení. Uviedla, že súd prvej inštancie síce zvolil správne právne normy, avšak tieto interpretoval a aplikoval nesprávnym spôsobom. Poukázala na body 29,30 a 31 rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že ak by aj vstúpila do konania sp. zn. 34Cb 27/2016 ako intervenient nebude mať tento rozsudok pre ňu účinky rei iudicatae a trvalo neusporiada právne vzťahy so žalovanými a neodstráni právne neistý stav, čo do otázky platnosti napadnutých zmlúv. Naopak v konaní o určenie neplatnosti napadnutých Zmlúv sú stranami sporu všetky zaangažované subjekty. Výrok po jeho právoplatnosti bude predstavovať res iudicata pre všetky strany sporu, teda odstráni všetky pochybnosti a neistoty v existujúcich právnych vzťahoch a trvalo usporiada právne vzťahy do budúcna. Zároveň podľa názoru žalobkyne prípadný právoplatný rozsudok v druhom konaní ani nezaloží účinky rei iudicatae k predbežne posudzovaným otázkam platnosti zmlúv, nakoľko záväzný je vždy len výrok rozsudku, a nie jeho odôvodnenie. Konštatovala, že práve rozsudok na základe určovacej žaloby založí res iudicata vo vzťahu k určovacím právnym otázkam, súd v konaní 34Cb 27/2016 bude vychádzať z určovacieho výroku a nebude musieť osobitne skúmať otázku platnosti napadnutých zmlúv. Žalobkyňa mala za daný naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení a napadnutý rozsudok trpí vadou spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci, čo zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietala, že súd prvej inštancie síce vykonal dokazovanie, avšak iba v rozsahu potrebnom pre posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci vôbec nevykonal dokazovanie vo vzťahu k meritómemu skúmaniu veci, čím podľa žalobkyne dochádza aj k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Podľa názoru žalobkyne súdom prvej inštancie nesprávne posúdenie otázky existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ako aj na to nadväzujúce nevykonanie dokazovania vo vzťahu k meritómemu skúmaniu veci, predstavuje iné vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a má za to, že odvolané je dôvodné podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Žalobkyňa tiež namietala aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý považuje za arbitrárny z dôvodu bližšie neodôvodnených konštatovaní. Uviedla, že súd prvej inštancie nijakým spôsobom nepoukázal na relevantnú rozhodovaciu prax, ktorá by osvedčila jeho závery, avšak konštatoval, že rozhodol v súlade s doterajšou rozhodovacou praxou. Podľa jej názoru je naplnený aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods.1 písm. b) CSP. Pre prípad, že by sa odvolací sú nestotožnil s uvedenými závermi, má za to, že nedostatočné odôvodnenie rozsudku, ktoré je v rozpore s Dohovorom a Ústavou a nesie znaky arbitrárnosti, resp. upretie práva na prístup k súdu, predstavuje iné vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, teda odvolané je dôvodné podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP.
9. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne sa s odvolaním žalobkyne v celom rozsahu stotožnil. Podľa jeho názoru panuje spornosť v právnych vzťahoch strán sporu a potreba odstránenia tejto
spornosti určovacím výrokom záväzným pre všetky strany sporu, a to z dôvodov, ktoré žalobkyňa detailne opisuje v odvolaní. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie vzhľadom na existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení.
10. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že s odvolaním žalobkyne nesúhlasí a v celom rozsahu sa stotožňuje s čiastočným rozsudkom súdu prvej inštancie. Stotožnil sa s právnym názorom a záverom prvoinštančného súdu, že v predmetnom konaní nie je preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne, ktorý je podmienkou k rozhodovaniu o určení neplatnosti právneho úkonu. Súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že v prebiehajúcom konaní na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 34Cb 27/2016 sa ako predbežná otázka rieši platnosť, či neplatnosť predmetného právneho úkonu a je nehospodárne, aby súčasne prebiehali dve súdne konania, v ktorých by sa rozhodovalo o rovnakej právnej veci - neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu. Nesúhlasil s názorom žalobkyne, že nie je účastníčkou uvedeného druhého konania a nemôže tak brániť svoje záujmy a poukázal na fakt, že žalobkyňa v tomto konaní a žalovaný v druhom konaní, teda jej manžel N.. V., sú zastúpení tým istým právnym zástupcom, a to advokátskou kanceláriou BAK & PARTNERS s.r.o. Konštatoval, že skutkové tvrdenia a prostriedky procesného útoku N.. V. v tomto konaní a skutkové tvrdenia a prostriedky procesnej obrany N.. V. v druhom konaní sú totožné, čo uviedol v rozsudku aj prvoinštančný súd. Podľa jeho názoru je logickým krokom, aby žalobkyňa v druhom konaní požiadala o vstup do konania ako intervenient na strane žalovaného, čo by dopomohlo k efektívnemu a hospodárnemu vyriešeniu aj tohto sporu. Nesúhlasil ani s tým, že rozhodnutie v druhom konaní neodstráni právne neistý stav čo do otázky platnosti napadnutých úkonov. Podľa názoru žalovaného 2/ ak by súd v druhom konaní žalobu žalobcu druhého konania, ktorou sa ktorou sa domáha uhradenia kúpnej ceny za obchodný podiel na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorej platnosť žalobkyňa namieta zamietol, nebude existovať žiadne ohrozenie práv žalobkyne, nakoľko spoločnosť GEOTRONICS Praha, s.r.o. nebude môcť od manžela žalobkyne vymáhať žiadne plnenie. Tým by podľa jeho názoru nebol žiadnym spôsobom ohrozený ani jej majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Odvolanie žalobkyne preto považoval za nedôvodné, nakoľko žalobkyňa dostatočne nepreukázala základnú podmienku pre úspech v tomto konaní, a to naliehavý právny záujem. Navrhol čiastočný rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 4C 131/2016 - 90 zo dňa 20.04.2017 ako vecne správny potvrdiť.
11. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 2/ k jej odvolaniu uviedla, že žalovaný 2/ žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil závery ňou podaného odvolania. Nesúhlasila s názorom, že nemá naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení a zotrváva na záveroch uvedených v odvolaní. Uviedla, že jej prípadná intervencia v konaní sp. zn. 34Cb 27/2016 nemôže odstrániť spornosť platnosti napadnutých zmlúv medzi žalobcom na jednej strane a žalovanými na strane druhej, nakoľko výrok rozsudku uvedeného konania by pre ňu nebol záväzný ani ak by do konania vstúpila ako intervenient. Podľa názoru žalobkyne len určovací výrok súdu v tomto konaní napevno ustáli sporné právne vzťahy medzi stranami sporu a nastolí stav právnej istoty ohľadom (ne)platnosti napadnutých zmlúv, teda odstráni právnu neistotu nielen žalobkyne, ale aj ostatných strán sporu.
12. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že považuje čiastočný rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 4C 131/2016 - 90 zo dňa 20.04.2017 za vecne správny. Argumentáciu žalobkyne považoval za účelovú, aj z dôvodu, že žalobkyňa podala žalobu o určenie neplatnosti zmlúv pár dní pred uplynutím premlčacej lehoty, pričom dovtedy spolu s manželom brali úžitky zo spoločnosti Geotronics Slovakia, s.r.o., ktorej vlastníkom sa na základe napadnutých zmlúv stal žalovaný 1/. Nesúhlasí s argumentáciou žalobkyne, že jej intervencia v konaní vedenom na OS Pezinok sp. zn. 34Cb/27/2016 by nemohla prispieť k odstráneniu spornosti napadnutých zmlúv, nakoľko otázka platnosti napadnutých zmlúv sa rieši v druhom konaní ako prejudiciálna otázka a žalobkyňa by zároveň ako intervenient mala možnosť účinne uplatniť prostriedky procesnej obrany. Konštatoval, že z celej argumentácie žalobkyne vyplýva, že podala túto žalobu najmä z dôvodu obavy, že z BSM žalobkyne a žalovaného 1/ bude v prípade úspechu žalovaného 2/ v druhom konaní povinná platiť žalovanému 2/ zvyšok kúpnej ceny za obchodný podiel v spoločnosti Geotronics Slovakia, s.r.o. Podľa názoru žalovaného 2/ bude pre žalobkyňu dôležitý práve rozsudok v konaní sp. zn. 34Cb/27/2016. Odvolanie žalobkyne považoval za nedôvodné.
13. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
14. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta CSP).
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).
17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ide o také vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadnu právne relevantnú vadu, ktorá mohla ovplyvniť správnosť výroku rozsudku súdu prvej inštancie, preto túto odvolaciu námietku považoval za nedôvodnú.
18. K argumentácii žalobkyne, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h CSP), odvolací súd udáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, alebo vtedy, keď aplikoval právnu normu pri absencii (relevantnej časti) skutkového stavu, čo v preskúmavanej veci odvolacím súdom zistené nebolo.
19. K odvolacej námietke žalobkyne, podľa § 365 ods. 1 písm. b CSP, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že odňatím možnosti konať pred súdom a porušením práva na spravodlivý súdny proces je taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia jej procesných práv, ktoré jej zákon (Civilný sporový poriadok) priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR vyplýva, že právo na súdnu ochranu ako základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v sebe zahŕňa aj právo na rovnosť zbraní a kontradiktórnosť konania. Obsah práva na spravodlivý súdny proces tak spočíva v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom princípu kontradiktórnosti civilného sporového konania (čl. 9 CSP) je existencia práve dvoch proti sebe stojacich sporových strán s kontradiktórnym záujmom na výsledku civilného procesu. Kontradiktórnosť v užšom zmysle znamená možnosť podrobiť procesnej „debate“ všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Každá sporová strana má teda právo vyjadriť sa k výsledkom procesnej aktivity svojho procesného náprotivku. Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ teda je, aby sporové strany mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (nález Ústavného súdu SR zo dňa 07.06.2016, sp. zn. III. ÚS 32/2015). Odňatie možnosti konať pred súdom nezakladá samo tvrdenie účastníka o existencii tejto procesnej vady; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo. Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že v konaní došlo k procesnej vade, ktorú možno charakterizovať ako odňatie možnosti účastníkom konať pred súdom ani porušením práva na spravodlivý proces. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a procesný postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, nie je takouto vadou postihnutý a preto ani túto odvolaciu námietku nepovažoval za dôvodnú.
Ani odvolaciu námietku žalobkyne, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností - § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. V súvislosti s touto námietkou uvádza, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán. Okrem toho je potrebné uviesť, že žalobkyňa ani nekonkretizovala, ktoré navrhnuté dôkazy súd prvej inštancie nevykonal, len konštatovala, že síce vykonal dokazovanie vo vzťahu k zisťovaniu existencie naliehavého právneho záujmu, ale nevykonal dokazovanie čo do skúmania veci samej. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodol len čiastočným rozsudkom o prvom určovacom petite, pričom podmienkou úspech určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
20. Do 30. júna 2016 bolo podľa § 80 O.s.p. možné žalobou uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Za určovací návrh (žalobu) v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. považovala súdna prax žaloby, ktoré mali spravidla preventívny charakter a ich účelom bolo poskytnúť ochranu práva navrhovateľa skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Právny záujem, ktorý bol podmienkou prípustnosti takejto určovacej žaloby, musel byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu išlo o posúdenie, či podaná žaloba predstavuje vhodne (účinne a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva, ktorým sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti alebo neistoty práva. Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 91/2006 konštatoval, že nedostatok naliehavého právneho záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“ (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14.9.2017 sp. zn. 3 Cdo 24/2017). Právny záujem, ktorý bol podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby (§ 80 písm. c/ O.s.p.), musel byť naliehavý v tom zmysle, že vyhovením žalobe bolo možné odstrániť spornosť určitého právneho vzťahu a ochranu práv žalobcu alebo jeho oprávnených záujmov. Súdna prax vychádzala z toho, že: (1) naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáhal) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty, (2) tento záujem je daný vtedy, pokiaľ by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stalo neisté, (3) záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodný (správne zvolený a prípustný) procesný nástroj ochrany jeho práva, (4) naliehavý právny záujem je daný tiež vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný právny základ pre vzťahy účastníkov a predíde prípadným ďalším sporom, (5) naliehavý právny záujem je spravidla daný všade tam, kde rozhodnutie súdu bude podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, (6) naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, môže mať aj tretia osoba (na samom úkone alebo právnom vzťahu bezprostredne nezúčastnená), pokiaľ preukáže, že požadovaným určením sa priaznivo ovplyvní (zlepší) jej právne postavenie (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2017 sp. zn. 1 VCdo 1/2017).
21. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v spore nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení v takom zmysle, ako je to uvedené v predchádzajúcich odsekoch jednak podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p., ako ani podľa ustanovenia § 137 písm. c/ a písm. d/ CSP. Žalobkyňou požadované určenie nepredstavuje také určenie, ktoré by napriek meritórnemu rozhodnutiu s definitívnou platnosťou aj pre budúcnosť vyriešilo spory medzi stranami sporu, jednak odstránilo spornosť medzi nimi, zamedzilo ďalším sporom a odstránilo právnu neistotu žalobkyne voči žalovaným. Uvedené určenie, ktorého sa žalobkyňa domáha v tomto konaní, nemôže v žiadnom prípade vytvoriť pevný základ právneho vzťahu medzi stranami sporu a nemá ani spôsobilosť zamedziť ďalším sporom o plnenie. Podaná žaloba o plnenie v konaní sp. zn. 34Cb 27/2016, podľa odvolacieho súdu bude riešiť celý obsah a dopad právneho vzťahu alebo práva a teda predstavuje komplexný právny prostriedok ochrany práv žalobkyne. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že určovacia žaloba má mať preventívny charakter, avšak žaloba na plnenie bola podaná pred podaním určovacej žaloby v posudzovanej veci. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že prípadné vyhovenie v tejto časti žaloby v tomto konaní by pre žalobkyňu nenastolil
stav právnej istoty pri súbežnom vedení iného konania o žalobe na plnenie z právneho dôvodu prevodu obchodného podielu napadnutého žalobkyňou v tomto konaní. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že aj keď žalobkyňa nie je stranou sporu v konaní sp. zn. 34Cb 27/2016 v prípade, že bude žaloba v tomto konaní po predbežnom posúdení platnosti zmlúv zamietnutá, nebude postihnutý majetok patriaci do BSM žalobkyne a žalovaného 1/, teda nebude existovať ohrozenie práv žalobkyne z potenciálne hroziacej exekúcie čo žalobkyňa považovala a čím preukazovala existenciu naliehavého právneho záujmu v posudzovanej veci.
22. Na základe uvedeného odvolací súd čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne a správny potvrdil, nakoľko dospel k záveru, že obsah odvolania žalobkyne nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí (§ 396 ods. 1 CSP).
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.SP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).