Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/67/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Anovčina a členiek senátu JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Evy Vékonyovej, v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A., D. E. F. XX/XX-XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou poruban advokáti s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Jilemnického 2/532, IČO: 50 818 473, proti žalovanej G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A., D. E. F. XX/XX-X, zastúpenej JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou, so sídlom v Považskej Bystrici, Železničná 90/12, IČO: 51 721 589, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. – 527 zo dňa 8. decembra 2022, takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že z vecí, ktoré strany sporu nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal byt č. XX H. H. I. XX v bytovom dome súp. č. XX, postavenom na parc. č. XXX v podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XX/XXXX, zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. C. A., parc. č. XXX o výmere 650 m2, zastavaná plocha a nádvorie, v podiele XX/XXXX, zapísaná na LV č. XXXX k. ú. C. A., v hodnote 91 700,- eur, kúpnu cenu 1 196,- eur zo zmluvy uzavretej 05.04.2016 medzi žalobcom a J. J. J. J., hnuteľné veci tvoriace zariadenie bytu č. XX (obývacia štvordielna stena Céline, sedacia súprava Nirvána, televízor Philips, hifi veža Roadstar, video - rekordér Tesla, DVD prehrávač Technical, televízor Orava, študentská nábytková zostava, šatníková skriňa, 2 trojzásuvkové komody, štvorzásuvková komoda, chladnička Calex, dvojposteľ Dolly) celkom v hodnote 1 500,- eur, časť úveru zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.10.2013 v hodnote 3 224,76 eur. Z titulu vyporiadania BSM súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej 43 262,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej priznal ich náhradu v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) so žalovanou po rozvode ich manželstva. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Strany sporu nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.06.2001 do BSM byt č. XX v bytovom dome súp. č. XX C. K. D. F. H. C. A., zapísaný t. č. na LV č. XXXX spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súp. č. XXXX/ XXXX. Osobitnou kúpnou zmluvou zo dňa 27.04.2001 strany sporu nadobudli podiel na parc. č. XXX o výmere 650m2, na ktorej je postavený bytový dom č. XX (t. č. LV č. XXXX). Nebolo sporné, že byt patrí do BSM, ani to, že v byte zostal aj po rozvode bývať žalobca. Sporný nebol ani žalobcom navrhnutý spôsob vyporiadania bytu tak, že bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu. Sporná zostala hodnota bytu a hodnota výplaty z bytu. Obe strany potvrdili, že kúpna cena bytu bola 650 000,-

Sk. Znalkyňa G. B. B. v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 21.03.2018 určila hodnotu predmetného bytu s podielom na pozemku sumou 51 400,- eur. Znalec G. D. L. v znaleckom posudku č. XXX/XXXX určil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností sumou 57 800,- eur. Žalobkyňa si dala vypracovať znalecký posudok znalcom G. M. C., ktorý v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 01.08.2019 určil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností sumou 58 000,- eur. Žalobca predložil znalecký posudok G. J. N. č. XX/XXXX zo dňa 20.05.2022, podľa ktorého všeobecná hodnota bytu bola určená sumou 58 300,- eur. Žalovaná predložila doplnenie znaleckého posudku vypracovaného pod znaleckým úkonom č. XX/XXXX znalca G. M. C. zo dňa 27.07.2022. Týmto dodatkom k znaleckému posudku bola určená všeobecná hodnota sporného bytu sumou 91 700,- eur. Žalovaná na podporu svojich tvrdení ohľadne všeobecnej, teda trhovej ceny bytu predložila súdu ponuky realitných kancelárii, z ktorých bolo zistené, že dvojizbové, resp. trojizbové byty v Novej Dubnici rôznych výmer sa predávajú v hodnote za 1m2 od 1 267,44 eur do 1 776,32 eur. Ďalej predložila ďalšie ponuky realitných kancelárii na byty po čiastočnej alebo kompletnej rekonštrukcii, kde sa začínala cena za 1m2 na sume cca 2 000,- eur. Realitná kancelária O. vystavila potvrdenie dňa 20.10.2020, podľa ktorého sporný byt má vzhľadom k stavu nehnuteľnosti ku dňu vystavenia potvrdenia trhovú hodnotu 110 000,- eur. Podľa kúpnych zmlúv, ktoré na návrh žalovanej vyžiadal súd od príslušnej správy katastra, bol predaný 3-izbový byt o výmere 77 m2 za sumu 86 100,- eur zmluvou zo dňa 09.12.2019, 3- izbový byt o výmere 74 m2 za sumu 99 000,- eur zmluvou zo dňa 12.04.2021, 3-izbový byt o výmere 66,39 m2 za sumu 140 000,- eur zmluvou zo dňa 22.03.2022. Strany sporu preukázali listinnými dôkazmi, že obaja mali v začiatkoch manželského spolužitia svoje vlastné finančné prostriedky, žalobca 460 000,- Sk a žalovaná 320 000,- Sk. Žalobca zásadne tvrdil, že celá suma 460 000,- Sk išla na kúpu bytu, čo žalovaná poprela a uznala jeho vnos v sume 300 000,- Sk. Žalovaná tvrdila, že jej vnos na kúpu bytu bol 300 000,- Sk, čo žalobca poprel a napokon uznal jej vnos v hodnote 160 000,- Sk. Obe strany sporu na podporu svojich tvrdení v tejto súvislosti nepredložili dôkazy, obaja pripustili, že takýmito dôkazmi v súčasnej dobe nedisponujú. Nesporný bol teda vnos žalobcu 300 000,- Sk a vnos žalovanej 160 000,- Sk. Po prepočte konverzným kurzom 1 euro = 30,126 Sk bol vnos žalobcu 9958,17 eur a vnos žalovanej 5 311,02 eur. Zostávajúcu časť kúpnej ceny nehnuteľností považoval súd za splatenú zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.06.2010 žalobca kúpil osobný automobil F. P. 1.2 i-dsi, rok výroby 2003 za kúpnu cenu 5 000,- eur. Kúpnou zmluvou zo dňa 05.04.2016 žalobca toto vozidlo predal spoločnosti J. J. J. J. za 1 196,- eur. Žalobca žiadal prejednať hnuteľné veci, a to obývaciu sektorovú stenu, sedaciu súpravu, televízor, hi - fi vežu, videorekordér, DVD prehrávač, študentskú nábytkovú zostavu, šatníkovú skriňu, komody, chladničku, dvojposteľ a ďalšie vybavenie bytu. Žalovaná potvrdila, že hnuteľné veci tvoria zariadenie bytu, strany zhodne uviedli, že predmetom vyporiadania by mali byť hnuteľné veci, ako ich zoznam upresnil žalobca, všetky sa nachádzajú v byte, všetky patria do BSM a spolu majú hodnotu 1 500,- eur. Žalobca v priebehu konania súhlasil s tým, aby všetky hnuteľné veci boli prikázané do jeho vlastníctva. Z písomnej zmluvy o splátkovom úvere č. XXX XXX XXXX zo dňa 31.10.2013 bolo zistené, že žalobcovi ako dlžníkovi poskytla Q. Q. J. úver 8 100,00 eur. Konečná splatnosť úveru bola 16.05.2019. Konkrétny účel použitia úveru sa v zmluve neuvádza, uvádza sa možnosť splatenia iných úverov potom, ako príslušné doklady dlžník predloží banke. Vo výpise z úveru sa ako transakcie dňa 31.10.2013 uvádzajú čerpanie 718,39 eur (B. G.), 4 156,71 eur (B. A.), 442,56 eur (B. A.), 2 506,37 (B. G.), 275,97 eur (B. A.). Žalobca ďalej súdu predložil ďalšie zmluvy o úveroch, všetky so Q. Q. J.. Išlo o úverové zmluvy č. XXXXXXXXXX (XX XXX,- Sk, dlžníci G. B., A. B., zo dňa 18.06.2008), č. XXXXXXXXXX (XX XXX,- Sk, dlžníci G. B., A. B., zo dňa 03.08.2007), č. XXXXXXXXXX (X XXX,- eur, dlžník A. B., zo dňa 10.06.2010), č. XXXXXXXXXX (XXX XXX,- Sk, A. B., G. B. zo dňa 03.05.2004), č. XXXXXXXXXX (XXX,XX eur, dlžník A. B., zo dňa 22.05.2013), povolené prečerpanie do XXX,- eur k účtu dlžníka A. B. od 01.04.2011, podľa zmluvy č. XXXXXXXXXX/X/X. K tomu, na čo boli použité úvery, strany zhodne uviedli, že úver z 03.08.2007 bol použitý na plastové okná, úver z 18.06.2008 bol podľa žalobcu použitý na zariadenie bytu, úver z 10.06.2010 bol podľa žalobcu použitý na kúpu auta, úver zo dňa 22.05.2013 na opravu havarovaného vozidla. O úveroch žalobcu žalovaná nemala vedomosť, časť úveru žalobcu použitého na kúpu auta žalovaná nepoprela. Z listinných dôkazov vyplynulo, že z úveru č. XXXXXXXXXX na 8 100,- eur sa zaplatil zostatok 718,39 eur spoločného úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.06.2008 (zariadenie bytu), zostatok 2 506,37 eur spoločného úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.08.2004 (plastové okná), zostatok úveru žalobcu 4 156,71 eur č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.06.2010, zostatok úveru žalobcu 442,56 eur č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.05.2013, zostatok 275,97 eur ako debet na účte žalobcu podľa zmluvy č. XXXXXXXXXX/ X/X. Celková suma úhrady týchto zostatkov bola 8 100,- eur. Zostatky zo spoločných úverov boli celkom 3 224,76 eur, splatnosť spoločného úveru č. XXXXXXXXXX bola 20.01.2009, teda počas trvania

manželstva. K refinancovaniu zostatkov uvedených úverov došlo za trvania manželstva a fakt, že úver 8 100,- eur následne splácal výlučne žalobca, žalovaná nepoprela. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa , , - 5, . Uviedol, že nebolo sporné, že veci patriace do BSM nadobudne žalobca. V prvom rade bol predmetom vyporiadania BSM byt, ktorý nepochybne strany sporu nadobudli počas trvania manželstva do BSM. Pri oceňovaní vecí, ktoré patria do vyporiadavaného BSM, sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, ale z jej ceny v dobe, kedy sa vykonáva vyporiadanie BSM. Pri určení hodnoty bytu súd vychádzal z toho, že všeobecnou cenou bytu je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť byt porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod. Táto hodnota bola určená dvoma znaleckými posudkami (po zrušení prvého rozsudku súdu prvej inštancie), ktoré sa zásadným spôsobom od seba líšili. Za tým účelom bol vypočutý znalec G. J. N., ktorý uviedol, že vypracoval znalecký posudok pre žalobcu tak, že hodnotu predmetného bytu určil podľa cenového predpisu a nebral do úvahy trhovú hodnotu bytu. Trhové ceny nehnuteľností nebral do úvahy z toho dôvodu, že podklady realitných kancelárií sú zjavne nadhodnotené. Byt osobne neohliadol, preto vychádzal z podkladov z iných znaleckých posudkov. Žiadnym spôsobom nezisťoval, za aké ceny sa predávajú obdobné nehnuteľnosti v Novej Dubnici. Pripustil, že trhová hodnota bytu a všeobecná hodnota bytu sú pojmy rovnakého obsahu. Na základe toho súd zobral ako cenu sporného bytu cenu určenú znalcom G. M. C., teda sumu 91 700,- eur. Fakt, že táto suma, a nie suma určená G. N., zodpovedá trhovej hodnote bytu, prakticky potvrdili ďalšie uvedené listinné dôkazy. Vychádzajúc z toho, že v konaní ide o byt o výmere cca 68 m2, pri najnižšej ponuke realitnej kancelárie 1267,44 eur by bola hodnota bytu 86 185,92 eur, pri najvyššej ponuke 1 776,32 eur by bola hodnota bytu 120 789,76 eur. Suma za 1 m2 podľa znalca G. C. by bola 1 348,53 eur. Súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveného v tejto veci odpočítal z hodnoty bytu 91 700,- eur vnos žalobcu v sume 9 958,17 eur a vnos žalovanej v sume 5 311,02 eur. Takto upravená hodnota 76 430,81 eur bola v jednej polovici 38 215,405 eur. Po pripočítaní vnosu žalovanej 5 311,02 eur k tejto sume bola určená výška výplaty pre žalovanú z jej podielu sumou 43 526,425 eur. K sume 43 526,425 eur súd pripočítal polovicu hodnoty hnuteľných vecí 750,- eur, polovicu kúpnej ceny zo zmluvy uzavretej 05.04.2016 v sume 598,- eur, čo spolu predstavovalo 44 874,425 eur, od ktorej bola odpočítaná 1 časti úveru v sume 1 612,38 eur a po tejto úprave bola určená povinnosť výplaty žalobcu žalovanej v sume zaokrúhlene 43 262,- eur. Hodnotu vnosov strán sporu súd v priebehu konania ustálil spôsobom vyššie uvedeným a k prípadnej nesprávnosti nemal žalobca žiadny konkrétny návrh. Na hodnote hnuteľných vecí sa strany zhodli na sume 1 500,- eur, podiel na výplatu žalovanej je 750,- eur. Vzhľadom k tomu, že motorové vozidlo F. P. bolo po zániku manželstva predané, pričom bolo nepochybne nadobudnuté počas manželstva do BSM, súd prejednal kúpnu cenu vozidla 1 196,- eur, z ktorej podiel 1/2 je 598,- eur. Aj keď podľa tvrdenia žalobcu bolo vozidlo nadobudnuté z úveru, ktorý si sám vzal, tento úver bol splácaný počas manželstva zo spoločných prostriedkov. Predmetný úver bol na vyššiu sumu ako kúpna cena vozidla 5 000,- eur a na čo bol použitý zostatok úveru, žalobca nevysvetlil. Pri refinancovaní zostatkov úverov bola refinancovaná aj časť tohto úveru, avšak na čo táto časť bola použitá, nemožno určiť, možno ale skonštatovať, že pôvodný úver bol vyplatený ešte počas manželstva. Vzhľadom na klesajúcu hodnotu vozidla súd pri vyporiadaní napokon vzal do úvahy len kúpnu cenu z predaja vozidla. Zo sporného úveru č. XXXXXXXXXX na 8 100,- eur súd vzal do úvahy len úhradu zostatkov zo spoločných úverov v sume celkom 3 224,76 eur, keďže podľa zhodných, aj keď nie určitých tvrdení, boli použité na kúpu plastových okien a zariadenia bytu počas manželstva. Hodnota 1/2 tejto sumy je 1 612,38 eur. O trovách konania súd rozhodol podľa . Vychádzal pritom zo stanoviska v rozhodnutí Ústavného súdu SR , z ktorého vyplýva nasledovné: „Pokiaľ ide o náhradu trov konania pri vyporiadaní BSM (predtým ) žiadne výslovné pravidlo, ktoré by konanie vynímalo z pôsobnosti (predtým ) neobsahuje. Všeobecne sa pritom uznáva, že výnimky z pravidla je nutné vykladať skôr reštriktívne než extenzívne. Pri vyporiadaní BSM je teda namieste vychádzať z … a uplatniť základné pravidlo a to je zásada úspechu vo veci. Pre úvahu súdu o náhrade trov konania má význam okolnosť, že súd v týchto sporoch nie je viazaný návrhom na vyporiadanie a že teda môže veci, ktoré procesné strany navrhli zahrnúť do masy BSM, ktoré je potrebné v spore vyporiadať i inak, má samozrejme pre úvahu súdu o náhrade trov konania význam. Ten sa však neprejavuje vo vylúčení možnosti aplikácie …, ale v spôsobe, akým sa stanoví úspech vo veci. Podľa stanoviska NS Rc 42/1972, ktoré je stále aplikovateľné a vyslovuje názor, že pokiaľ súdy vidia procesný úspech alebo neúspech oboch manželov v tom, ako veľkého podielu sa im zo spoločného majetku dostane, ide o postup, ktorý zodpovedá tomu, že súdy nie sú návrhom na vyporiadanie viazané pri zisťovaní rozsahu BSM a jeho vyporiadaní. Tento postup vyhovuje zrejme i potrebám praxe svojou jednoduchosťou, pričom nemožno prehliadnuť ani to, že zhodne postupujú súdy

i pri vyrubovaní súdneho poplatku. Nemožno však vylúčiť ani ten postup, kedy súdy pri posudzovaní pomeru procesného úspechu oboch manželov prihliadnu podľa okolností konkrétneho prípadu i k tomu, ako bola vyriešená otázka rozsahu a hodnoty BSM. Je preto potrebné vychádzať pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto spore z princípu procesného úspechu v konaní, a teda posúdenie skutočného procesného úspechu či neúspechu každého zo strán sporu... Rovnosť podielov pri vyporiadaní BSM je iba jedným z hľadísk pri posudzovaní úspechu strany v konaní. Tiež je potrebné prihliadať i k požadovanej a skutočne priznanej výške vyporiadacieho podielu a zohľadniť výsledok sporu medzi účastníkmi o to, ktoré veci patria do BSM a ktoré nie. Takto však nemožno prihliadať ku každej položke navrhnutej k vyporiadaniu, keďže nemožno pripustiť, aby rozhodovanie o náhrade trov konania sa svojou náročnosťou priblížilo sporu vo veci samej... Podľa Nálezu Ústavného súdu ČR 8 sp. zn. základné pravidlo rozhodovania o trovách konania v zmysle možno v konkrétnom prípade korigovať buď nepriznaním náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov, ak sú pre taký záver dané dôvody hodné osobitného zreteľa ( ), alebo priznaním náhrady trov konania neúspešnému žalovanému, ak svojím chovaním nezadal príčinu k podaniu žaloby o vyporiadanie BSM ( ). Použitie nemožno považovať za pravidlo odôvodnené typom veci, ale za výnimku zo zásady úspechu danú dôvodmi osobitného zreteľa v individuálnej veci. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. vyplýva, že posúdenie, nakoľko vzhľadom k jednotlivým návrhom na vyporiadanie konkrétnych položiek mal účastník úspech v spore o vyporiadaní BSM, záleží na úvahe súdu a nemožno pritom postupovať s matematickou presnosťou... Pri rozhodovaní o náhrade trov v tomto spore je potrebné prihliadať na postoje oboch strán v priebehu súdneho sporu.“ Zásadnou otázkou vyporiadania BSM strán sporu bolo určenie hodnoty bytu, ktorý strany sporu počas manželstva nadobudli. Žalovaná niekoľkokrát počas konania ponúkla žalobcovi zmierne riešenie vo veci výplaty z bytu, žalobca takúto možnosť opakovane odmietol. Jej tvrdenia ohľadne trhovej hodnoty bytu sa ukázali ako dôvodné a akceptovateľné a boli doložené viacerými, vyššie popísanými dôkazmi. V podstatnej otázke bola teda žalobkyňa v celom rozsahu úspešná. Na aplikáciu nebol dôvod, lebo prejednávaný spor svojim predmetom nie je ničím výnimočný a neexistujú dôvody, ktoré by boli hodné osobitného zreteľa.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (samostatne). Uviedol, že nesprávne vyhodnotenie znaleckých posudkov v prvom rozsudku malo za následok neúmerné predĺženie konania a aj zvýšenie trov. Medzičasom v rokoch 2019 – 2022 došlo až k 100 % navýšeniu cien bytov, k realitnej bubline. Súd prvej inštancie vychádzal z trhových cien bytov podľa realitných kancelárií, pritom mal vychádzať z reálnej hodnoty majetku stanovenej znaleckým posudkom, ktorého trhová cena bytu je iba jeho súčasťou. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym záverom ohľadne vnosov do BSM, následkom čoho boli nesprávne aj výpočty podielov. Predložené písomné dôkazy – zmluvy o predaji nehnuteľností ukazujú jasnú časovú súvislosť medzi predajom bytu vo výlučnom vlastníctve žalobcu v C. a kúpou bytu v C. A. v roku 2001. Podľa kúpnej zmluvy bytu v C. A. bola platba za byt v hotovosti 620 000,- Sk plus splátky dvoch úverov v celkovej sume 31 110,- Sk (1 029,- eur). Vnos žalobcu má byť 460 000,- Sk (15 269,20 eur). Žalobca preukázal splatenie sumy 31 110,- Sk, čo je suma spoločného vnosu do BSM. Výpočet vnosu žalovanej, ktorý nijakým spôsobom nepreukázala, mal byť 651 110,- Sk (21 612,89 eur) – 460 000,- Sk (15 269,20 eur) – 31 110,- Sk (1 029,- eur) = 5 314,69 eur. Súdu prvej inštancie z listinných dôkazov vyplynula suma spoločného vnosu do BSM 40 000,- Sk, s ktorou robil výpočet. Táto suma bola nesprávna. Žalobca na podporu svojho tvrdenia o výške jednotlivých vnosov do BSM navrhoval a stále navrhuje dokazovanie, že by mal súd preskúmať finančné transakcie na účte žalovanej vo H. B., kde by výber hotovosti z účtu žalovanej v čase kúpy bytu v C. A. v roku 2001 potvrdil jej vnos hotovosti do BSM a zároveň vnos žalobcu. Pomer vnosov by mal byť 71 % žalobca, spoločne 6 %, žalovaná 23 %. Tento výpočet vyporiadania BSM je úplne odlišný ako je uvedené v napadnutom rozsudku. Úver č. XXXXXXXXXX bol použitý na kúpu motorového vozidla s vedomím žalovanej. Vozidlo bolo využívané pre potreby rodiny, a preto by sa na jeho financovaní mala podieľať aj žalovaná. Žalobca nesúhlasil s tým, že súd vzal do úvahy klesajúcu cenu vozidla. Tak isto klesá cena napr. plastových okien alebo vybavenia bytu. Úver č. XXXXXXXXXX, ktorým boli refinancované úvery č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX/ X/X, bol zo dňa 31.10.2013 so splatnosťou v roku 2019. Rozvod nadobudol právoplatnosť dňa 04.06.2014, z čoho vyplýva, že väčšinu zostatkov úverov financoval žalobca z vlastných prostriedkov. Celková suma zostatkov úverov splatená z prostriedkov žalobcu po rozvode manželstva sa vypočíta nasledovne: 718,39 + 2 506,37 + 4 156,56 + 442,56 + 257,56 = 8 082,- eur. Od tejto sumy treba odrátať časť prostriedkov splatených počas manželstva, čo je 1 108,41 eur a nezdokladovanú sumu časti úveru za automobil 1 000,- eur. Výsledná suma výlučne žalobcových prostriedkov vynaložených

na splatenie úverov je 5 973,59 eur, ktorá by mala byť odrátaná z masy BSM. Prostriedky vynaložené na zhodnotenie bytu, ktoré boli zdokladované, a ktoré sú prostriedkami výlučne žalobcu, nemôžu byť započítané do hodnoty bytu pri vyporiadaní BSM. Žalobca namietal aj správnosť výroku o náhrade trov konania z dôvodu, že doposiaľ nebol vykonaný správny výpočet BSM na základe dôkazov. Výpočty, z ktorých strany sporu vychádzali, boli odlišné, a preto aj dosiahnuť dohodu na druhom pojednávaní bolo ťažké. Zo strany žalobcu nedošlo k žiadnemu porušeniu a jeho snahou bolo rýchle a efektívne vyporiadanie BSM. Žalovaná s dohodou nesúhlasila, nepreukázala žiadne písomné dôkazy a novými znaleckými posudkami a snahou vnášať novoty prispievala k predlžovaniu konania. Žalobca navrhol, aby trovy znášala v celom rozsahu žalovaná. Na predĺženie konania mala vplyv aj zmena sudcu a opatrenia v súvislosti s pandémiou COVID 19 a na tieto skutočnosti by sa mal brať ohľad pri posudzovaní trov.

3. Žalobca následne prostredníctvom právneho zástupcu doplnil svoje odvolanie tak, že uviedol, že namieta výšku hodnoty bytu 91 700,- eur. Považoval ju za určenú neobjektívne vzhľadom na znalcami dve tak rozdielne hodnoty bytu (posudok G. N. 58 300,- eur, posudok G. C. 91 700,- eur). Pôvodná hodnota bytu určená G. C. bola 58 000,- eur a navýšenie o 33 700,- eur považuje žalobca za nespravodlivé aj napriek všeobecnému zvyšovaniu cien. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, považuje žalobca za absurdné odôvodnenie, že žalovaná bola v podstatnej otázke úspešná. V spore o vyporiadanie BSM je tvrdenie o úspešnosti, resp. neúspešnosti zjavne v rozpore s princípmi spravodlivosti pri interpretácii a aplikácii príslušných zákonných ustanovení ( ). To, že žalovaná ponúkala zmierne riešenie sporu, pričom zjavne vo svoj prospech, a ktoré žalobca neprijal, nemôže byť interpretované v jej prospech pri určovaní náhrady trov konania.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobca vo svojom odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie sa dopustil procesných chýb vo veci nesprávneho vyhodnotenia znaleckých posudkov, zároveň súdu vytýka, že vychádzal z trhových cien realitných kancelárií. S takouto argumentáciou nemožno súhlasiť, nakoľko súd po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí a právnom názore súdu druhej inštancie zo dňa 28.10.2021 bol viazaný názorom tohto súdu, kde tento uviedol, že je potrebné vychádzať z tržnej hodnoty bytu a súd prvej inštancie po doplnení dokazovania a výsluchu znalca, ktorého posudok predložil žalobca, zabezpečením si kúpnych zmlúv ku dňu vyhlásenia rozsudku, pojal do rozhodnutia znalecký posudok, ktorým bola ustálená hodnota predmetného bytu na 91 700,- eur s tým, že súd sa správne vysporiadal s vnosom oboch manželov a v konečnom dôsledku vyrátal správne hodnotu na vyrovnanie žalovanej. Súd prvej inštancie sa pridržiaval rozhodnutia krajského súdu a všetky pokyny splnil a s týmito sa riadne vysporiadal. Pokiaľ sa týka namietaných trov konania, žalobca bol v konaní neúspešný. Na začiatku pojednávania žalovaná požadovala na výplatu sumu 20 000,- eur, ktorú žalobca nebol ochotný akceptovať a neustále namietal žalovanou predkladané dôkazy. Pojednávanie sa vedie od roku 2015 a je len prirodzené, keďže bol žalobca neúspešný, je povinný uhradiť žalovanej trovy. Súd aj zdôvodnil z akého dôvodu rozhodol o trovách konania, kde poukázal na stanovisko Ústavného súdu. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými námietkami, vo svojom rozhodnutí logicky hodnotil všetky dôkazy ako samostatne, tak aj súhrnne. Správne ustanovil výšku BSM, hlavne hodnotu bytu, ktorá bola sporná, a s ktorou sa zapodieval aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí, a preto nie je možné súdu prvej inštancie nič vyčítať. Žalobca doposiaľ spoločný byt využíva výlučne sám, odmieta žalovanú doň vpustiť, no nárokuje si, aby prispievala na platby v súvislosti s touto nehnuteľnosťou, no neuvedomuje si, že žalovaná má nárok aj na nájom, musela si zabezpečiť náhradné bývanie, s čím sa jej zvýšili náklady a pokiaľ ju aj vyplatí, uvedená suma nebude postačovať ani na jednoizbový byt a čím dlhšie spor trvá, tým sa hodnota výplaty znehodnocuje. Tak, ako žalovaná v predchádzajúcom svojom odvolaní vyčítala súdu výpočet výplaty, ako aj hodnotu nehnuteľnosti, súd druhej inštancie sa s jej odvolaním stotožnil, po zrušení sa Okresný súd Trenčín vysporiadal so všetkými jej námietkami a je presvedčená, že rozhodol zákonne, správne a spravodlivo. S poukazom na vyššie uvedené je žalovaná toho názoru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a zákonný, a preto navrhla, aby ho odvolací súd podľa ako vecne správny vo všetkých výrokoch potvrdil. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že s ním nemôže súhlasiť. Opätovne uviedol svoj výpočet, podľa ktorého vnos žalovanej môže byť suma 160 000,- Sk. Ak súd neakceptuje tento matematický záver, žalobca trvá na zistení stavu finančných prostriedkov na účte žalovanej v čase kupovania bytu v roku 2001. Tento dôkaz má zásadný vplyv na celé konanie a žalobca na ňom trvá. Súd

nedostatočne odôvodnil, prečo vzal do úvahy práve znalecký posudok na sumu 91 700,- eur. Súd sa nedôsledne zaoberal zistením, kto koľko finančných prostriedkov vynaložil na spoločný majetok. So žalovanou sa dohodli, že žalobca jej vyplatí za vybavenie bytu 1 500,- eur, ale žalovaná vychádzala pri svojom výpočte BSM zo sumy 320 000,- Sk, teda žalobca by jej mal zaplatiť za vybavenie bytu dvakrát, s čím nesúhlasí a poukazuje na nesprávnosť výpočtov súdu a protistrany. Žalobca nebýva v byte sám, ale so synom strán sporu a nie je pravdou, že žalovanú odmieta vpustiť do bytu. Táto tam chodievala, byt užíva, má tam uložené veci.

6. Žalovaná v písomnej duplike k replike žalobcu uviedla, že súd vychádzal z hodnoty, ktorá bola znalecky preukázaná, riadil sa stanoviskom súdu druhej inštancie, právne vec ustálil a rozhodol. Je to žalobca, ktorý neustále nemal záujem vec ukončiť. Žalovaná hneď na prvom pojednávaní pred 8 rokmi požadovala na výplatu sumu 15 000,- eur, s čím žalobca nesúhlasil a je len samozrejmé, že cena nehnuteľností postupne stúpala a súd musel vychádzať z hodnoty, ktorú ustálil znalec ako hodnotu tržnú, a hoci žalovaná predložila hodnoty z realitných kancelárií, ako aj katastrálny odbor predložil dôkazy o hodnote bytov, bolo jednoznačne preukázané, že hodnotu, ktorú bol žalobca ochotný rešpektovať, nemá s tržnou hodnotou nič spoločné. Vnos oboch do manželstva súd správne ustálil, a preto žalovaná považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za zákonné, spravodlivé a vzhľadom na neustály postoj žalobcu je spravodlivé aj vo vzťahu k trovám. 7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( a ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

8. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadal zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu.

9. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie. Podstata odvolacích námietok žalobcu bola koncentrovaná najmä na tvrdenia o nesprávnych skutkových zisteniach pokiaľ ide o hodnotu bytu, z ktorej súd vychádzal, tvrdenia o nesprávnych skutkových zisteniach ohľadne vnosov strán sporu do BSM a tým aj o nesprávnom výpočte sumy, ktorú by mal žalobca žalovanej z titulu vyporiadania BSM vyplatiť. Žalobca tak namietaním skutkových zistení zo strany súdu prvej inštancie vo svojom odvolaní podľa jeho obsahu uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f), hoci jeho zákonné označenie nepoužil. Žalobca tak uplatnil odvolací dôvod spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

10. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

11. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, skutkové závery súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní, súd prvej inštancie neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správne právne predpisy, správne ich vyložil a na daný skutkový stav aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné.

12. Žalobca v podanom odvolaní v prvom rade namietal nesprávne skutkové zistenia ohľadne hodnoty bytu patriaceho do BSM manželov, keď hodnotu bytu 91 700,- eur nepovažoval za objektívnu, keď súd vychádzal z trhových cien bytov, pričom mal vychádzať z reálnej hodnoty podľa znaleckého posudku, pričom poukázal na vysoké rozdiely hodnoty bytu podľa posudku G. N. a podľa posudku G. C. a tiež na neúmernú dĺžku konania a v tej súvislosti zvýšenú hodnotu bytu.

13. Súd prvej inštancie vychádzal z trhovej ceny bytu v čase, ku ktorému bolo BSM strán sporu vyporiadané, konkrétne za trhovú cenu bytu považoval hodnotu 91 700,- určenú znaleckým posudkom G. C.. Súd prvej inštancie na zistenie okrem toho vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov, a to zmlúv, za ktoré boli v obdobnom čase predávané obdobné byty v C. A., ako aj oboznámením potvrdenia realitnej kancelárie o trhovej hodnote bytu. Vyhodnotením týchto dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach dospel súd prvej inštancie k záveru, s ktorým sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje, a podľa ktorého je trhová cena bytu 91 700,- eur, ktorá vyplýva nielen z uvedeného znaleckého posudku, ale zároveň je jeho zodpovedajúcou hodnotou aj v porovnaní s potvrdením realitnej kancelárie a najmä v porovnaní s reálnymi cenami porovnateľných bytov v danej lokalite, za ktoré boli v skutočnosti predané, čo bolo zistené z iných kúpnych zmlúv, predmetom ktorých boli odplatné prevody bytov. Je pravdou, že v dôsledku dĺžky konania sa cena bytu zvýšila, avšak táto okolnosť nemôže mať za následok to, že by súd mal akceptovať nižšiu hodnotu bytu na základe posudkov spred niekoľkých rokov (viac ako 4 roky starých posudkov). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp., že pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, treba vychádzať z jej všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Súd prvej inštancie pri určení ceny bytu postupoval v súlade s uvedenou judikatúrou a pokiaľ neakceptoval cenu bytu podľa znaleckého posudku G. N., postupoval správne, keď už podľa jeho vlastného vyjadrenia tento určil cenu bytu podľa cenového predpisu a nebral do úvahy jeho trhovú hodnotu, z ktorého dôvodu nie je možné tento posudok akceptovať.

14. Podľa žalobcu ďalej súd prvej inštancie dospel k nesprávnym záverom ohľadne vnosov do BSM, keď vnos žalobcu mal byť 460 000,- Sk (15 269,20 eur) a tento bol podľa neho použitý na kúpu bytu. Žalobca na podporu svojho tvrdenia o výške jednotlivých vnosov do BSM navrhoval, a to aj v odvolacom konaní, dokazovanie, že by mal súd preskúmať finančné transakcie na účte žalovanej vo H. B., kde by výber hotovosti z účtu žalovanej v čase kúpy bytu v C. A. v roku 2001 potvrdil jej vnos hotovosti do BSM a zároveň vnos žalobcu.

15. Aj tieto odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Žalobca aj žalovaná mali pred uzavretím manželstva vlastné finančné prostriedky. Žalobca mal 460 000,- Sk a žalovaná mala 320 000,- Sk. Žalobca tvrdil, že celá suma jeho vlastných prostriedkov bola použitá na kúpu bytu a žalovaná tvrdila, že každý z nich dal na kúpu bytu z vlastných prostriedkov sumu 300 000,- Sk. Každá zo strán sporu mala dôkaznú povinnosť preukázať svoje tvrdenie ohľadne jej vnosu do BSM na kúpu bytu. Ani jedna strana sporu toto tvrdenie nepreukázala a dôkaz pre ne nenavrhla. Žalovaná uznala, že žalobcov vnos do BSM na kúpu bytu bol 300 000,- Sk (9 958,17 eur). Žalobca uznal, že vnos žalovanej do BSM na kúpu bytu bol 160 000,- Sk (5 311,02 eur). Súd prvej inštancie potom správne vychádzal z tých súm vnosov strán sporu na kúpu spoločného bytu, ktoré si navzájom uznali, keď nad tento rámec žiadnym dôkazom preukázané neboli. Pokiaľ žalobca navrhoval a navrhuje vykonanie dokazovania spočívajúceho v preskúmaní účtu žalovanej za účelom zistenia, akú sumu pred kúpou bytu vybrala zo svojho účtu, nie je dôvod takéto dokazovanie vykonať z dôvodu neúčelnosti a nehospodárnosti takéhoto dokazovania. Žalobca uznal vnos žalovanej na kúpu bytu vo výške 160 000,- Sk, a preto nebolo potrebné túto sumu ďalej dokazovať. Zároveň súd prvej inštancie neuznal vnos žalovanej na kúpu bytu vo vyššej sume, než 160 000,- Sk. Ak by chcela žalovaná preukázať vyššiu sumu vnosu, bolo na nej, aby túto preukázala. Dokazovanie skutočnosti (vnosu 160 000,- Sk žalovanou), ktorú žalobca uznal, je nadbytočné. Pokiaľ tým chcel žalobca preukázať výšku svojho vnosu 460 000,- Sk, tak takýto dôkaz by jeho vnos nepreukázal. Samotný matematický výpočet nie je dôkazom o tvrdeniach žalobcu. Okrem toho obe strany v priebehu konania pred súdom prvej inštancie uviedli, že na preukázanie vnosov vo výškach, ktoré uvádzali, dôkazy nemajú,

pričom tieto nevedia preukázať ani predávajúci, ktorí im byt predali, pretože týmto už bola vyplatená celá kúpna cena a nemohli vedieť, ktorý z manželov sa v akej výške na nej podieľal vlastnými prostriedkami. Suma vnosov tak bola súdom prvej inštancie ustálená správne, keď strany sporu v dôsledku dôkaznej núdze vyššie vklady z vlastných prostriedkov preukázať nevedeli.

16. Pokiaľ žalobca tvrdil, že preukázal splatenie sumy 31 110,- Sk, čo bola úhrada zvyšku úveru predávajúcich, ktorý strany sporu prevzali pri kúpe bytu, a ktorá bola podľa žalobcu sumou prostriedkov z BSM (žalobcom uvádzaná ako spoločný vnos do BSM), tak táto odvolacia námietka je irelevantná. Pokiaľ strany sporu preukázali (uznali si) vlastné vnosy na kúpu bytu v sume 460 000,- Sk (žalobca 300 000,- Sk a žalovaná 160 000,- Sk), tak zvyšok za nepreukázania vyšších vlastných vnosov nemohol byť posúdený inak, ako prostriedky patriace do BSM manželov, ktoré sú pri kúpnej cene bytu 650 000,- Sk vyššie, než žalobcom tvrdená výška úhrady úveru za predávajúcich, a ktoré nemohli byť za dôkaznej núdze ohľadne tvrdení o vnosoch posúdené inak, než prostriedky z BSM. Okrem toho samotný žalobca už v žalobe, ale aj neskôr v konaní tvrdil, že suma úhrad úveru, ktorý sa strany sporu zaviazali uhradiť za predávajúcich ako súčasť kúpnej ceny bytu, bol 40 000,- Sk.

17. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s tým, že súd vzal do úvahy klesajúcu cenu vozidla, tak súd prvej inštancie postupoval správne, keď kúpnu cenu 1 196,- eur za osobné motorové vozidlo, ktoré bolo kúpené z prostriedkov BSM za trvania manželstva, a ktoré žalobca predal po zániku manželstva a preukázanú kúpnu cenu v uvedenej výške si ponechal, vyporiadal tak, že ju ponechal žalobcovi a zohľadnil pri výpočte výplaty vyrovnania z BSM žalovanej. To, že súd prvej inštancie skonštatoval, že vzal do úvahy klesajúcu cenu vozidla, je tiež správne, hoc nadbytočné konštatovanie, ktoré nemá vplyv na to, ako súd kúpnu cenu za vozidlo vyporiadal. Okrem toho odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo toto konštatovanie žalobca namietal, pretože samotný žalobca už v žalobe tvrdil, že hodnota vozidla je 1 200,- eur, teda uvádzal cenu iba o 4,- eurá vyššiu, než za ktorú bolo predané. Zároveň, ak by mala byť cena vozidla vyššia, bolo by to v neprospech žalobcu, pretože v jeho prospech by musela byť započítaná vyššia cena vozidla, v dôsledku čoho by bola jej polovica, ktorá by bola započítateľná v prospech žalovanej, tiež vyššia.

18. Žalobca ďalej namietal, že z masy BSM mala byť odrátaná suma výlučne žalobcových prostriedkov vynaložených na splatenie úverov 5 973,59 eur. Z vykonaného dokazovania však bolo preukázané, že úverom č. XXXXXXXXXX vo výške 8 100,- eur boli refinancované staršie úvery a všetky boli refinancované uvedeným úverom počas manželstva, z toho spoločné úvery boli refinancované iba v rozsahu 3 224,76 eur, keď iba prostriedky v tomto rozsahu boli použité na kúpu plastových okien a zariadenia bytu počas manželstva. Žalobca nepreukázal použitie vyššej sumy nad rámec 3 224,76 eur na spoločný majetok, žalovaná v tomto tvrdenia žalobcu poprela a žalobca dôkazy pre svoje tvrdenia nenavrhol, dokonca ani nevedel uviesť, na čo mala byť časť úverov, ktoré čerpal počas manželstva sám, použitá, a preto súdom prvej inštancie nemohla byť zohľadnená vyššia suma spoločných úverov, než 3 224,76 eur.

19. Žalobca ďalej namietal, že prostriedky vynaložené na zhodnotenie bytu, ktoré boli zdokladované, a ktoré sú prostriedkami výlučne žalobcu, nemôžu byť započítané do hodnoty bytu pri vyporiadaní BSM. Tieto svoje tvrdenia však žalobca nijakým spôsobom nešpecifikoval a v odvolaní neuviedol, čo konkrétne zdokladoval, kedy a v akej výške mali byť tieto prostriedky vynaložené, ani to, na aký účel, ktorý on považuje za zhodnotenie bytu, mali byť použité. Z dôvodov neurčitosti tejto odvolacej námietky sa ňou odvolací súd nemohol vecne zaoberať.

20. Žalobca napokon namietal aj výrok o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie priznal plnú náhradu trov konania žalovanej. Súd prvej inštancie považoval žalovanú v spore za plne úspešnú, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústavný súd“) . Aj v tejto časti sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje a pokiaľ žalobca namietal, že v spore o vyporiadanie BSM je tvrdenie o úspešnosti, resp. neúspešnosti zjavne v rozpore s princípmi spravodlivosti pri interpretácii a aplikácii príslušných zákonných ustanovení ( ), tak ako vyplýva z uvedeného rozhodnutia, zjavne tomu tak nie je. Ani konanie o vyporiadanie BSM sa nevyníma z pôsobnosti , t. j. z aplikácie zásady úspechu pri rozhodovaní o náhrade trov konania. 21. Procesný úspech žalovanej možno v súlade s uvedeným rozhodnutím ústavného súdu vzhliadnuť v súhrne viacerých aspektov, a to v tom, ako bola vyriešená hodnota BSM najmä s ohľadom na hodnotu

bytu a ako veľkého podielu sa jej zo spoločného majetku dostalo, a to aj prihliadnutím na postoj žalobcu k vyporiadaniu počas celého konania. Za rozhodujúci však odvolací súd považuje aspekt veľkosti podielu, ktorej sa žalovanej v podobe výplaty na vyrovnanie vyporiadaného BSM dostalo. Žalobca už v samotnej žalobe navrhoval vyporiadať BSM prikázaním všetkých hodnotnejších majetkových hodnôt do jeho výlučného vlastníctva s tým, že žalovanej na vyrovnanie BSM vyplatí 7 400,- eur, jej bude prikázané bližšie neurčité vybavenie bytu a spoločný úver sa rozdelí na polovicu. Neskôr v priebehu konania sumu ponúkanú žalovanej znížil na 7 000,- eur a túto jej navrhoval vyplatiť aj po tom, čo boli v konaní vyhotovené znalecké posudky, podľa ktorých bola hodnota bytu viac ako 50 000,- eur. Žalovaná v tom štádiu konania navrhla, aby jej žalobca vyplatil 20 000,- eur. Po tom, čo bol vyhotovený znalecký posudok, podľa ktorého je hodnota bytu 91 700,- eur, a bolo vykonané aj ďalšie dokazovanie na zistenie hodnoty bytu, žalobca odmietal ponuku žalovanej na uzatvorenie zmieru, podľa ktorej by jej vyplatil 40 000,- eur, pričom žalovaná znovu požadovala menej, než bola polovica hodnoty bytu, naopak žalobca uznával jej nárok na výplatu iba vo výške 22 000,- eur.

22. Vzhľadom na neprimerane nízku sumu, ktorú žalobca od začiatku navrhoval vyplatiť žalovanej z titulu vyporiadania BSM v porovnaní so sumami, ktoré žalovaná postupne žiadala, a ktoré neboli nereálne, naopak, vždy boli nižšie než polovica určenej hodnoty bytu, a to aj s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. , z ktorého vyplýva, že posúdenie, nakoľko vzhľadom k jednotlivým návrhom na vyporiadanie konkrétnych položiek mala strana úspech v spore o vyporiadanie BSM, záleží na úvahe súdu a nemožno pritom postupovať s matematickou presnosťou, dospel aj odvolací súd aj vzhľadom na postoje oboch strán v priebehu súdneho sporu k záveru, že žalovaná je tá, ktorá bola v spore úspešná, v dôsledku čoho jej správne bola priznaná plná náhrada trov konania. V tejto súvislosti je potrebné dať tiež do pozornosti, že žalovaná bola úspešná aj v prípade prvého odvolacieho konania v tejto veci. Ako skonštatoval aj súd prvej inštancie, na aplikáciu nebol dôvod, keďže tento spor svojim predmetom nie je ničím výnimočný a neexistujú dôvody, ktoré by boli hodné osobitného zreteľa. Zo strany žalobcu síce nedošlo k žiadnemu porušeniu , avšak nemožno akceptovať jeho tvrdenie, že jeho snahou bolo rýchle a efektívne vyporiadanie BSM, a že žalovaná s dohodou nesúhlasila, nepreukázala žiadne písomné dôkazy a novými znaleckými posudkami a snahou vnášať novoty prispievala k predlžovaniu konania. Pokiaľ žalovaná navrhovala dôkazy, ktorými napokon preukázala vyššiu hodnotu bytu, postupovala v súlade s a v záujme ochrany svojich práv, čo nemôže byť na jej ťarchu. Pokiaľ však žalobca ponúkal na vyplatenie žalovanej zjavne neprimerane nízke sumy, je pochopiteľné, že žalovaná takéto návrhy akceptovať nemohla a takéto návrhy žalobcu nemožno považovať za snahu o spravodlivé vyriešenie sporu. Pokiaľ na predĺženie konania mala vplyv aj zmena sudcu a opatrenia v súvislosti s pandémiou COVID 19, tak ide o okolnosti, na ktoré nemožno brať zreteľ pri rozhodovaní o trovách konania, pretože čas, počas ktorého sa vo veci v dôsledku uvedených okolností nekonalo, neznamená zvýšenie trov konania. Pokiaľ sa neuskutočňovali pojednávania, resp. sa nevykonávali iné úkony v dôsledku uvedených okolností, nemohli ani stranám vznikať trovy.

23. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel z vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a správne aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia o vyporiadaní BSM a vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania ustanovenie , a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

24. V odvolacom konaní mala žalovaná plný úspech, a preto odvolací súd v zmysle v spojení s a rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O samotnej výške náhrady trov konania v prvoinštančom, ako aj v odvolacom konaní rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa .

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).