Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/444/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu 1/ G., 2/ Z., 3/ G., právny zástupca žalobcov: JUDr. Pavel Kvak, IČO: 33 701 652, so sídlom Teplická 42, 921 01 Piešťany, proti žalovaným: 1/ A., 2/ X., 3/ T., právny zástupca ŽV 3: Mgr. Zuzana Jedličková, so sídlom Royová 9, 921 01 Piešťany, o určenie neplatnosti zápisu trvalého pobytu, vypratania, vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o určenie, že zápis trvalého bydliska je neplatný, z a s t a v u j e.

II. Súd konanie v časti o vypratanie nehnuteľnosti, z a s t a v u j e.

III. Súd u r č u j e, že podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súpisné číslo 26, nachádzajúceho sa v k. ú. Sokolovce a obci Sokolovce na novovytvorenej parcela č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX m2, vytvorenej geometrickým plánom na zameranie rodinného domu parcela č. XXX/X, tak ako je tento rodinný dom zameraný geometrickým plánom na zameranie rodinného domu parcela č. XXX/X., vyhotoveným geodetickou kanceláriou Peter Hornák, Krajinská cesta č.3, Piešťany, pod číslom plánu: 122-11/2020 dňa 24.02.2020 a úradne overeným Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom dňa 27.02.2020 pod číslom: G1-124/2020, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, sú: žalobca v 1. rade v spoluvlastníckom podiele 1/6-ina, žalobkyňa v 2. rade v spoluvlastníckom podiele 1/6-ina a žalobkyňa v 3. rade v spoluvlastníckom podiele 4/6-iny v pomere k celku nehnuteľnosti.

IV. Vo vzťahu k výroku I. súd p r i z n á v a žalovanej v 3. rade náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 3. rade v rozsahu 100 %.

V. Vo vzťahu k výroku I. súd žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

VI. Vo vzťahu k výroku II. súd p r i z n á v a žalovanej v 3. rade náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 3. rade v rozsahu 100 %.

VII. Vo vzťahu k výroku II. súd žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

VIII. Vo vzťahu k výroku III. žalobcovia v 1. až 3. rade m a j ú p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 3. rade v rozsahu 100 %.

IX. Vo vzťahu k výroku III. žalobcom v 1. až 3. rade súd náhradu trov konania voči žalovanej v 2. rade n e p r i z n á v a.

X. Štát m á p r á v o na náhradu trov konania vo výške 121,08 eur voči žalobcom v 1. až 3. rade v rozsahu 2/3 a voči žalovaným v 1. až 3. rade v rozsahu 1/3.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na súd dňa 25.09.2002 sa pôvodný žalobca - R. a žalobkyňa v 3. rade (pôvodne žalobkyňa v 2. rade) domáhali voči žalovanému v 1. rade a pôvodne žalovanej v 2. rade - JB.H. určenia, že zápis trvalého bydliska žalovaného v 1. rade na adrese SX., je neplatný. Ďalej sa domáhali vypratania žalovaného v 1. rade z časti nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. XX,. opustenia rodinného domu súp. č. XX. zo strany žalovaného v 1. rade a pôvodne žalovanej v 2. rade a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností: rodinného domu súp. č. XX, nachádzajúceho sa parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X. a XXX/XX, ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. Piešťany. Nehnuteľnosti nadobudli kúpou na základe kúpnej zmluvy formou notárskej zápisnice zo dňa 11.11.1986. Na základe úradného prečíslovania stavieb sa rodinný dom prečísloval z pôvodného č. XX na č. XX. Na základe súhlasu žalobcov časť rodinného domu užívala matka žalobkyne

- B. V tejto časti domu sa bez súhlasu žalobcov a proti ich vôli zdržuje aj syn B. - žalovaný v 1. rade, ktorý si tam priniesol osobné veci, navštevujú ho tam osoby pochybnej povesti, ktoré tam aj prespávajú a proti vôli žalobcov si tam priviedol aj svoju družku - pôvodnú žalovanú v 2. rade (A.). Žalovaný v 1. rade ignoruje vlastnícke právo žalobcov a správa sa arogantne a agresívne, na výzvy na vysťahovanie nereaguje. Žalobcovia s prekvapením zistili, že si žalovaný v 1. rade v ich rodinnom dome zapísal aj trvalý pobyt, a to bez ich súhlasu. Listom zo dňa 23.08.2002 žalobcovia vyzvali žalovaného v 1. rade a pôvodne žalovanú v 2. rade na vypratanie časti nehnuteľnosti, čo sa nestalo, naopak žalovaný v 1. rade fyzicky napadol žalobcu v 1. rade. Predložili nasledovné listiny, ktoré žiadali vykonať ako dôkaz: list vlastníctva č. XXX, Potvrdenie zo dňa 19.08.2002, Výzva zo dňa 23.08.2002 adresovaná žalovanému v 1. rade, Výzva zo dňa 23.08.2002 adresovaná pôvodne žalovanej v 2. rade, kópia katastrálnej mapy. 3. K žalobe sa písomným podaním doručeným súdu dňa 18.11.2003 vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že je tiež majiteľom časti rodinného domu na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Trnave z roku 1982, keď zomrel jeho otec A. st., jeho otec a stal sa majiteľom 1/5-iny. Nevie z akého dôvodu je jeho sestra majiteľkou celého domu, vypratať z domu ho nemôže, lebo majiteľom v 1/5-ine je aj on. 4. Písomným podaním zo dňa 23.11.2005 žalobcovia žiadali pripustiť zmenu žaloby tak, že zužujú okruh žalovaných tak, že vypúšťajú JB., lebo táto sa v ich nehnuteľnosti už nezdržiava a na strane žalovaných ostáva len žalovaný v 1. rade. Naďalej sa domáhajú určenia trvalého pobytu žalovaného v 1. rade za neplatný, vypratania rodinného domu žalovaným a v 1. rade a žalobu rozširujú a určenie, že pôvodný žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 3. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. 26 vrátane vstavby a prístavby tohto rodinného domu. 5. Uznesením zo dňa 13.12.2005 súd pripustil vystúpenie pôvodne žalovanej v 2. rade z konania a pripustil zmenu žaloby tak, že žalobcovia domáhajú určenia trvalého pobytu žalovaného v 1. rade za neplatný, vypratania rodinného domu žalovaným a v 1. rade a určenia, že pôvodný žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 3. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. 26 vrátane vstavby a prístavby tohto rodinného domu. 6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 27.12.2007 žalobcovia požiadali o pripustenie zmeny žaloby tak, že na strane žalovaných dopĺňajú: X. (žalovaná v 2. rade), T. (žalovaná v 3. rade) a B. (pôvodne žalovaná v 4. rade). Obecný úrad pri zápise trvalého pobytu žalovaného v 1. rade postupoval tak, že zapísal trvalý pobyt na adrese K.. Žalobcovia tvrdia, že samostatná nehnuteľnosť pod súp. č. XX neexistuje a nikdy neexistovala. Pod súp. č. XX. a XX je len jeden a ten istý rodinný dom, ktorý v celosti odkúpili od C.. Takto žalobcovia zistili, že rodinnému domu, ktorého sú vlastníkmi existuje zapísané duplicitné vlastníctvo, a to na liste vlastníctva č. XXX., kde sú zapísaní ako vlastníci žalobcovia a na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXX,. kde sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci žalovaní, a to k rod. domu súp. č. XX. Zdôraznili, že ide len o jeden rodinný dom a nie dva, ako je to evidované k katastri nehnuteľností. C. zdedila rodinný dom po svojom manželovi Q. na základe dedičského rozhodnutia D 422/83. Q. D. ešte pred tým zdedil rodinný dom po svojej matke - S. na základe dedičského rozhodnutia D 444/73. Okresný súd v Trnave rozsudkom sp. zn.: zo dňa 18.06.1992 zaviazal T.a úhradu nájomného za časť rodinného súp. č. XX, ktorú užíva. Naliehavý právny záujem na určení žalobcovia odôvodňujú tým, že následkom duplicitného vlastníctva je ich postavenie ako vlastníkov neisté. Zápis vlastníckeho práva k rodinnému domu súp. č. 27 v dedičskom konaní po neb. A. D 667/82 sa stal nedopatrením. Žiadali pripustiť zmenu žaloby tak, že sa domáhajú určenia trvalého pobytu žalovaného v 1. rade za neplatný a určenia pôvodný žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 3. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XX zapísaného na LV č. XXX ako aj rodinného domu súp. č. XX na LV č. XXX. Predložili listiny: návrh na zrušenie trvalého pobytu A. zo dňa 19.03.2007 adresovaný

obci Sokolovce, Odhlasovací lístok zo dňa 14.05.2007, LV č. XXX., dedičské rozhodnutie D 422/83, D 444/73, katastrálna mapa, rozsudok sp. zn.: . 7. Uznesením zo dňa 18.11.2009 súd pripustil, aby do konania pristúpili na strane žalovaných - žalovaní v 2. až 4. rade. Súčasne pripustil zmenu žaloby: o určenie trvalého pobytu žalovaného v 1. rade za neplatný a o určenie, že pôvodný žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 3. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XX zapísaného na LV č. XXX ako aj rodinného domu súp. č. XX na LV č. XXX.. 8. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 15.04.2010 súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný v 1. rade je povinný vypratať rodinný dom súp. č. XX, ďalej o určenie, že žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu súp. č. XX vrátane prístavby a vostavby opísanej znaleckým posudkom IH. zo dňa 17.08.1986 a o určenie, že rodinný dom súp. č. XX . neexistuje a neexistoval. 9. Písomným podaním doručeným súdu dňa 01.12.2009 sa vyjadrila žalovaná v 3. rade s tým, že nesúhlasí so žalobou, lebo na parc. č. XXX/X sa nachádzajú dva rodinné domy, jeden vo vlastníctve žalobcov súp. č. XX a druhý súp. č. XX po jej rodičoch: A.. Poukázala na dedičské rozhodnutie D 667/82. 10. Uznesením zo dňa 03.04.2017 súd v konaní pokračoval so žalobcami v 1. a 2. rade, ktorí sú právnymi nástupcami po poručiteľovi - pôvodnom žalobcovi v 1. rade, ktorý zomrel dňa 02.01.2015. Ďalej súd nepokračoval v konaní s dedičkou po žalovanej v 4. rade - G., lebo v konaní tak došlo splynutiu strán konania, keď táto vystupuje v konaní na strane žalobcov (žalobkyňa v 3. rade) a zároveň je dedičkou po pôvodne žalovanej v 4. rade. 11. Na pojednávaní dňa 20.01.2020 predstúpil právny zástupca žalobcov s tým, že v časti, ktorou sa domáhali vypratania nehnuteľnosti žalovaným v 1. rade, berú žalobu späť. Písomným podaním doručeným súdu dňa 19.03.2020 právny zástupca žalobcov predložil Geometrický plán č. XXX-XX/ XXXX vypracovaný geodetickom kanceláriou PetrB., ktorým bol zameraný rodinný dom na parc. č. XXX/ X. Na základe uvedeného žiadali pripustiť zmenu žaloby a uviedol, že nároku o určenie, že rodinný dom súp. č. XX neexistoval a neexistuje sa už nedomáhajú. 12. Podľa (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť. 13. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 14. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. 15. Zmenou žaloby pripustenou uznesením zo dňa 15.04.2010, ktorú navrhli žalobcovia je zrejmé, že sa už nedomáhajú určenia trvalého pobytu žalovaného v 1. rade za neplatný. Voči čiastočnému späťvzatiu žalovaní nevzniesli žiadne námietky. Súd v tejto časti konanie zastavil (výrok I). 16. S čiastočným späťvzatím vyjadrila právna zástupkyňa žalovanej v 3. rade nesúhlas na pojednávaní dňa 10.06.2020 s tým, že k nemu došlo po 11 rokoch sporu podľa výsledku dokazovania tento dôvod považujú za závažný. Pokiaľ ide o nárok, ktorým sa žalobcovia domáhali vypratania nehnuteľnosti žalovaným v 1. rade, v tejto časti sa konanie žalovanej v 3. rade nijako nedotýka a prípadné rozhodnutie vo veci by nemalo na jej právne postavenie žiaden vplyv, preto nesúhlas žalovanej v 3. rade s čiastočným späťvzatím súd vyhodnotil ako nedôvodný a konanie v časti o vypratanie nehnuteľnosti zastavil (výrok II). Pokiaľ ide o výrok, ktorým sa žalobcovia domáhali určenia, že rodinný dom súp. č. 27 neexistoval a neexistuje, súd ho považoval za súčasť nároku, ktorým sa žalobcovia domáhali určenia, že sú jedinými vlastníkmi rodinného domu súp. č. 26 vrátane jeho vostavby a prístavby. Preto zmena žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia vlastníctva k rodinnému domu vymedzenému Geometrickým plánom č. 122-11/2020 vypracovaným geodetickom kanceláriou Petra Hornáka, ktorým bol zameraný rodinný dom na parc. č. XXX/X s uvedením, že určenia, že rodinný dom súp. č. 27 neexistuje sa už nedomáhajú, podľa názoru súdu konzumuje vo svojej podstate aj pôvodné určenie o neexistencii rodinného domu súp. č. 27, nejde teda o späťvzatie časti žaloby ako takej, ale jej zmena v tom rozsahu, že geometrický plán svojím zameraním obsahuje aj tú časť stavby, o ktorej žalovaní tvrdia, že je rodinným domom súp. č. 27. 17. Na pojednávaní dňa 10.06.2020 súd pripustil zmenu žaloby nasledovne: Súd určuje, že podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. číslo 26, nachádzajúceho sa v k. ú. Sokolovce a obci Sokolovce na novovytvorenej parc. č. XXX/X . - zastavaná plocha o výmere 207 m2, vytvorenej geometrickým plánom na zameranie rodinného domu parc. č. XXX/X, vyhotoveným geodetickou kanceláriou Peter Hornák, Krajinská cesta č.3, Piešťany dňa 24.2.2020 pod číslom plánu: 122-11/2020 a úradne overeným Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom dňa 27.2.2020 pod číslom: G1-124/2020, tak ako je tento rodinný dom zameraný geometrickým plánom na zameranie rodinného domu parc. č. XXX/X, vyhotoveným geodetickou kanceláriou Peter Hornák, Krajinská cesta č.3, Piešťany pod číslom plánu: 122-11/2020 dňa 24.2.2020 a úradne overeným Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom

dňa 27.2.2020 pod číslom: G1-124/2020, ktorý geometrický plán na zameranie rodinného domu parc. č. XXX/X je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, a ako je pôdorys tohto rodinného domu vymedzený spojnicami lomových bodov: 1, 2, 3, 4, 18, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 21, 11, 15, 19, 1 na tomto geometrickom pláne, sú : žalobca v 1. rade: G. v spoluvlastníckom podiele 1/6-ina v pomere k celku nehnuteľnosti, žalobkyňa v 2. rade: MB. v spoluvlastníckom podiele 1/6-ina v pomere k celku nehnuteľnosti, žalobkyňa v 3. rade: EN. v spoluvlastníckom podiele 4/6-iny v pomere k celku nehnuteľnosti.

18. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci: 19. Z listu vlastníctva č. XXX (stav ku dňu 19.08.2002) súd zistil, že bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: rod. domu súp. č. 26 postaveného na parc. č. XXX/X, pozemku parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 2XX m2 a parc. č. XXX/XX záhrady o výmere XXX m2 , kat. úz.: Sokolovce, sú pôvodný žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 3. rade (manželia). Z listu vlastníctva č. XXX (aktuálny stav) je zrejmé, že podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností (bezo zmeny) sú žalobca v 1. rade v podiele 1/6, žalobkyňa v 2. rade v podiele 1/6 a žalobkyňa v 3. rade v podiele 4/6. 20. Z Notárskej zápisnice NZ 1062/86, N 1102/86 zo dňa 11.11.1986 spísanej na Štátnom notárstve v Trnave súd zistil, že jej obsahom je kúpna zmluva uzvaretá medzi predávajúcou C. a kupujúcimi

- pôvodným žalobcom v 1. rade a žalovanou v 3. rade. Predmetom kúpy boli nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXX., kat. úz.: Sokolovce, vrátane rodinného domu súp. č. 28, cit. „včetne prístavby“ v celosti. Kúpna cena bola dohodnutá podľa znaleckého posudku Ing. VB. zo dňa 17.08.1986. 21. Zo znaleckého posudku Ing. N. zo dňa 17.08.1986, ktorý bol vypracovaný pre účely predaja domu do vlastníctva žalobcov vyplynulo, že objekt bol stavaný na dve časti, pôvodná časť v r. 1915 a prístavba s vostavbou v roku 1948. Tým, že bola prístavba prevedená v dome sú dve bytové jednotky. 22. Z Potvrdenia Obecného úradu Sokolovce zo dňa 19.08.2002, č.j. 81/2002 je zrejmé, že v roku 1991 v obci Sokolovce došlo k prečíslovaniu rodinných domov, a tým vzniklo že rodinný dom súp. č. 28 má v súčasnosti súp. č. 26. Z Potvdenia Obecného úradu Sokolovce zo dňa 18.06.2007 vyplynulo, že rodinný dom postavený na parc. č. XXX/X mal pôvodne pridelené súp. č. 19, pri prvom prečíslovaní mu boli pridelené dve súpisné čísla 28 a 29 (nie je známy dôvod) a pri druhom prečíslovaní sa automaticky zmenili na 26 a 27. 23. Z LV č. XXX vyplynulo, že rodinný dom pôvodné súp. č. 29, nové súp. č. 27, postavený na parc. č. XXX/X je zapísaný na základe D 667/82 vo vlastníctve žalobkyne v 3. rade v podiele 1/10, žalovanej v 2. rade v podiele 1/10, žalovaného v 1. rade v podiele 1/10, žalovanej v 3. rade v podiele 1/10 a pôvodne žalovanej v 4. rade v podiele 6/10. 24. Z dedičského rozhodnutia D 444/73 po por. S., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.1973 je zrejmé, že rodinný dom s dvorom a záhradou na LV č. XXX zdedil v celosti Q. (syn). Z dedičského rozhodnutia D 422/83 po por. Q., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.1983 je zrejmé, že rodinný dom súp. č. XX na LV č. XXX zdedila v celosti C.. 25. Z dedičského rozhodnutia D 667/82 zo dňa 16.09.1982 po por. A.e zrejmé, že dedičia: žalobkyňa v 3. rade, žalovaná v 2. rade, žalovaný v 1. rade (t.č. maloletý), žalovaná v 3. rade (t.č. maloletá) a pôvodne žalovaná v 4. rade zdedili rovným dielom po 1/10, stavbu neknihovaného rodinného domu č. 29, postaveného podľa potvrdenia MNV Sokolovce zo dňa 19.04.1982 na parc. č. XXX/X v 1-ici. Vlastníckou druhej 1 je titulom vyporiadania BSM pôvodne žalovaná v 4. rade. 26. Z rozsudku Okresného súdu v Trnave sp. zn.: , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.07.1992, súd zistil, že súd vyhovel R. a G. (pozn. pôvodný žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 3. rade) voči T. (pozn. žalovaná v 3. rade) a zaviazal ju na zaplatenie nájomného za obdobie od januára 1992 do júna 1992 vo výške 1.800,- Kčs. Z odôvodnenia je zrejmé, že súd považoval rodinný dom súp. č. 26 vrátane časti, ktorú užívala žalovaná v 3. rade za vlastníctvo žalobcov a mal za preukázané, že výška nájmu zodpovedá výmere, akú užíva žalovaná v 3. rade. 27. Na pojednávaní dňa 18.02.2010 právny zástupca žalobcov uviedol, že účastníci dedičského konania po A. zrejme omylom uviedli v dedičskom konaní rodinný dom s.č. XX, lebo si mysleli, že prístavbou vznikol nový rodinný dom, avšak tento neexistuje. Aj v znaleckom posudku pri predaji rod. domu súp. č. 26, sa uvádza táto prístavba súčasť rodinného domu súp. č. 26. Ide o vostavbu, ktorá bola realizovaná v roku 1964 a prístavba v roku 1977 - 1978. Vypočutá žalovaná v 2. rade potvrdila, že nie je pravda, že by mali ešte jeden dom, bolo to len pristavené, BQ. to povolila otcovi pristaviť. C., keď predala ten dom, prišla za ňou , že jej dá 1.000,- Sk, lebo nemá nárok na to dedičstvo. Uviedla, že súhlasí s tým, že dom patrí sestre (pozn. žalobkyňa v 3. rade). Žalovaná v 4. rade uviedla, že to čo majú postavené, bola kedysi len šopa. Tá sa rozobrala a postavili sa tam múry. Strecha bola stále stará, aj po rekonštrukcii domu. V tom čase im to daroval svokor a mali na to pôžičku 10.000,- Sk. Postavili chodbu, kuchyňu a špajzu. Neskôr postavili detskú izbu, bývala tam ona s manželom a deťmi. Dnes tam býva s dcérou X. a

G.. Pokiaľ ide o vlastníctvo domu, k tomu sa vyjadriť nevie. Celá prestavba sa začala v r. 1963 a trvala 2-3 roky. Vie o tom, že pôvodný žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 3. rade kúpili od svorky ten dom, nevie či im to predala alebo dala. Myslí si, že žalobkyňa v 3. rade to pokúpila potiaľ, pokiaľ majú oni postavené, na dedičské konanie po mnaželovi si nespomína. Právna zástupkyňa žalovanej v 3. rade uviedla, že nesúhlasí so žalobou, lebo ide o dve samostatné stavby, ktoré nie sú medzi sebou priechodné. Druhá stavba vznikla výstavbou a bola vo vlastníctve žalovanej v 4. rade a jej manžela - Jozefa Hodúla. 28. Na pojednávaní dňa 15.04.2010 bol vypočutý žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že so žalobou nesúhlasí, lebo má nárok na svoju čiastku po otcovi A. na základe dedičského rozhodnutia vo výške 1/5 z celku rodinného domu Sokolovce č. 27. Býval tam asi rok, nepamätá si už kedy to bolo. Teraz býva na adrese Krížovany 496. Dom č. 26 má okno do ulice, nevie asi sa jedná o izbu, bol tam len raz v živote. Z dvora je vchod do ich domu. Vchod vedie do kuchyne, napravo je malá chodbička, napravo od kuchyne je izba a tá chodbička, ktorú spomínal. Jedno okno je na chodbičke, kuchyňa má tiež okno aj izba má okno. Pod domom súp. č. 27 má na mysli prístavbu, čo otec pristavil. Kúpeľňa tam bola, ale sa zrušila a urobila sa z toho kuchyňa. V tom dome nie je WC. Umývanie prebieha v lavóry, keď sa donesie voda. Krov bol v celku nad obomi domami. 29. Na pojednávaní dňa 15.04.2010 bol vypočutý svedok - JX. ktorý bol starostom v obci 3 volebné obdobia a uviedol, že za jeho starostovania nevydali dve čísla rodinným domom, možno predtým. Pokiaľ by tomu došlo predtým, musel by im daňový úrad zaslať oznámenie, že sú tam dve nehnuteľnosti a že dve domácnosti budú platiť daň, v takom prípade, by aj on bol vyruboval poplatky z oboch nehnuteľnosti. To sa však nestalo. Vždy platil len Kmilčík. 30. Na pojednávaní dňa 04.11.2010 bol vypočutý pôvodný žalobca v 1. rade, ktorý uviedol, že nie je pravda, čo uvádzajú žalovaní. Strecha domu totiž pokračovala a oni pod to postavili dve izby - kuchyňu a izbu v roku 1964. V roku 1976 alebo 1977 sa pristavovala prístavba - izbu a kúpeľňu. Na prístavbu chodil pracovať aj on. Keď to kupovali, babka povedala, že jej patrí celý dom. Tak je to napísané aj v kúpnej zmluve. Je tam napísané, že ide o prístavbu a dom č. 28. Brigita Hodulova zavolala znalca, tak bola oboznámená s tým, čo vyhotovil a ten znalecký posudok potom predložila nám, že za túto sumu to predáva. Bol presvedčený, že kúpil všetko. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť, babka mu tvrdila, že je to len jeden dom a musí to kúpiť celé. Na otázku, či sa C. správala sa aj k priestorom, ktoré užívali žalovaní ako vlastníčka, uviedol, že áno. Koľkokrát aj manžel C. povedal žalovaným, že keď sa im nepáči môžu ísť, že tam nič nemajú. 31. Na pojednávaní dňa 04.11.2010 bola vypočutá žalobkyňa v 3. rade, ktorá uviedla, že keď dom kupovali, nebolo to vždy tak, že tam boli dve súpisné čísla. Vtedy už, keď se kupovali boli tam dve čísla, ale bola tam už aj vostavba a prístavba a v tom čase, keď sa začala výstavba, a to nevie prečo, vzniklo druhé súpisné číslo. Možno jej rodičia potrebovali toto druhé súpisné číslo na to, aby tam mohli dať namontovať elektrometer, lebo nástrešák je iba jeden. Pokiaľ ide o to, či C. chodila alebo nechodila do inej časti domu, uvádza, že oni sa z Banky do Sokoloviec prisťahovali, keď mala 4 roky. Tam bývali určitú dobu, kým jej rodičia pod pôvodnú strechu pristavili iné miestnosti. Keď kúpili dom, chodila za nimi, bola stará a chorá a nosili jej obed. O druhom liste vlastníctva sa dozvedela asi pred 4 rokmi. Bežne sa navštevovali vo vostavbe. Keď sa začala prístavba trvalo to cca. 3-4 roky kým sa to dostavalo, na to už aj ona finančne prispievala. Na rozhodnutie štátneho notárstva č. D 667/82-15 zo dňa 16.09.1982 a zápisnicu z predbežného vyšetrenia v časti majetku, uviedla, že vedela, že to bolo zdedené, rodičia išli pristavovať a nie stavať nový dom, nikdy im nepodpísal nikto pod ten dom pozemok, postavili to pod cudzou strechou a vždy každá prístavba a vostavba bola načierno bez povolenia a vždy za to bolo pokuta obecného úradu. Dodnes nevie ako vzniklo druhé LV. V dedičskom konaní po otcovi sa nikto neprišiel pozrieť, ako ten dom vyzerá. Keď napokon Q. vostavbu dovolil, podielala sa na nej celá rodina nielen prácou ale aj finančne, a to Brigita, čo jej stále aj pripomínala. Cez víkendy chodil švagor, kamaráti a iní. Začalo sa to realizovať v roku 1964. Aj prístavba bola realizovaná spoločnými silami. Prístavbu financovala ona. Všetko čo mala, išlo do prístavby, prispel aj otec. Tá sa stavala niekedy v roku 1977-1978. V tom čase sm už chodila s terajším manželom, on mal 17 a ja 16 a on sa vtedy na tom podielal. Zamestnala sa v Tesle od 15 rokov. 32. Na pojednávaní dňa 04.11.2010 bola vypočutá svedkyňa - Z., ktorá je krstná matka bratových detí, žalobkyne, žalovanej II a III. Pokiaľ ide o Jozefa Hodula, pozná ho, ale veľmi dávno ho nevidela. Pozná aj žalobcu, je to manžel krstnej dcéry. V roku 1943 sa tam narodila, v tom baráku, čo je predmetom sporu. Žili tam až do roku 1969, kedy sme sa ja s manželom odsťahovali do Veľkých Bielic. Aj keď sa odsťahovali, chodili na návštevu každý týždeň, deti boli malé a pýtali sa k babke. Vie presne o aké prestavby išlo. Ich rodičia BQ. a Q. bývali v tom „starom dome“. Mali od ulice spálňu. Za spálňou kuchynku. Ešte tam bývala otcova mama, moja babka, ktorá mala za kuchynkou špajzku, a za ňou kuchynku, kde ona bývala. Na otázku či bol voľný priechod medzi miestnosťami, kde bývala babka a

oni, uviedla, že nie, museli prejsť po nálepku k nej. Za babkinou kuchynkou bola veľká šopa nad ktorou bol krov, bolo to zastrešené. Potom nastal problém, že brat A. s dvomi staršími deťmi G. a X. nemali kde bývať, tak prišli k naším a tí ich prichýlili. Lenže bola tam len spálňa a kuchynka a 6 ľudí bolo príliš veľa. Bolo to treba riešiť, ale náš otec bol tvrdohlavý a bolo to s ním zložité. Tak sme sa ho snažili aj s babkou uprosiť, aby sa niečo riešilo. Keďže šopa bola celá zastrešená a bol postavený krov, tak teda otca presvedčili, aby im tam dovolil pod to zastrešené pristaviť aspoň kuchynku a izbu. Uviedla, že to stavali všetci, celá rodina. Pomáhali ako vedeli, aj mama aj babka aj s peniazmi. Tak si postavili kuchynku a izbu, keď už boli kuchynka a izba postavené, tam sa už narodili dve dvojičky A. a T.. Potom sa už ona v roku 1969 s mužom odsťahovala. Tá prvá stavba bola v roku 1964 a potom sa ešte stavalo, keď sme tam už neboli, ale vedeli to, lebo tam často chodili. Opäť všetci pomáhali stavať detskú izbu a takú malú práčovňu, ale sociálne zariadenie tam nebolo a nie je doteraz. To už mohlo byť v roku 1977. Nepamätá si už presne. Po smrti otca ostala mama, a všetci súrodenci nechceli dedičstvo a nechali ho matke. Matka nám mala vyplatiť po 4.000 Sk a matka dedičom vyplatila po 1.000 Sk. Mama sa potom, keď už žila u svojej dcéry v Bratislave, rozhodla, že to predá vnučke - žalobkyni. Nerozumie ako sa mohlo stať, že to majú byť dva domy, lebo to odjakživa bol jeden dom. Určite ich rodičia nepodpísali A. nič, dovolili mu postaviť tú kuchynku a izbu, aj tú kuchynku a práčovňu ale určite mu nič nepodpísali. Na otázku, ako sa jej rodičia správali aj k tým pristavanými miestnostiam, uviedla, že samozrejme, ako vlastníci. Môže odprisahať, že naši im nič nepodpísali, dovolili im postaviť, bolo to načierno, platil aj pokutu. Pri stavbe pomáhali všetci ako mohli, brat A.i bral pôžičku 10.000 Kčs. Aj mama keď mohla, aj babka pomáhali. Rovnako aj s prácou všetci pomáhali, aby mali kde bývať. Na otázku ako sa prejavovalo vlastnícke správanie rodičov ku všetkým miestnostiam vypovedala, že s ich otcom to bolo ťažké a to všetci vedia, že keď prišlo k nejakej potyčke, hneď vykrikoval, že ty tu nič nemáš. Oni všetci vedeli, že je to ich (pozn. rodičov - C.). 33. Písomným podaním doručeným súdu dňa 05.05.2011 sa vyjadrila právna zástupkyňa žalovanej v 3. rade s tým, že MNV Sokolovce rozhodnutím č.j. 138/65 povolilo A. prístavbu rodinného domu na parc. č. XXX/X. V tom čase nehnuteľnosti vlastnila S. (stará matka A. a matka Q.). Žalobkyňa v 3. rade bola účastníčkou dedičského konania po jej otcovi A. a sama uviedla, že do majetku poručiteľa patrí aj rodinný dom Sokolovce súp. č. 29. 34. Uznesením zo dňa 23.11.2012 súd ustanovil znalca Ing. Róberta Gergiča, ktorému uložil spracovať znalecký posudok s úlohou: určiť, či sa na pozemku parc. č. XXX/X nachádza zo stavebnotechnického hľadiska nachádza jedna alebo viacero budov a aký je ich charakter a druh, určiť či výstavbou miestností v roku 1964 vznikla nová samostatná stavba (v súčasnosti označená ako súp. č. 27), ktorú je možné považovať za samostatný predmet vlastníckeho práva, alebo došlo k zhodnoteniu pôvodného rodinného domu, v prípade ka vznikla nová stavby, určiť či má charakter rodinného domu alebo bytovej jednotky, v prípade, ak nedošlo k vzniku novej stavby, určiť či sa rodinný dom súp. č. 26 delí na bytové jednotky, vypracovať nákres pôdorysu rodinného domu a farebne odlíši pôvodný rodinný dom a jednotlivé stavebné úpravy. 35. Dňa 22.10.2013 bol súdu predložený znalecký posudok, v ktorom znalec skonštatoval, že na pozemku parc. č. XXX/X sa zo stavebnotechnického hľadiska nachádza jedna budova, jedná sa o rodinný dom súp. č. 26 s vstavbou bytu IV. kategórie, bez príslušenstva a prístavbou jednej izby a kuchyne, ktoré nespĺňajú kritériá na trvalé bývanie. Stavebnými prácami v roku 1964 a v roku 1977

- 1978 nevznikla nová samostatná stavba, ale došlo k zhodnoteniu pôvodného rodinného domu. Rodinný dom súp. č. 26 sa ako budova dá deliť na samostatné bytové jednotky, a to trojizový byt s príslušenstvom a vlastným vstupom, ktorý podľa § 43b ods. 3 stavebného zákona spĺňa kritériá rodinného domu so vstavbou jednoizbového bytu IV. kategórie bez príslušenstva, s prístavbou. V odôvodnení posudku znalec uviedol, že skutkový stav nie je v súlade so stavou zakresleným v kópii z katastrálnej mapy. Budova šopy mala len stĺpy (možno sčasti obité doskami) a drevený hambálkový krov pokrytá cementovou škridľou. V roku 1964 boli po pôvodným krovom šopy vymurované obvodové steny, priečka a stropná konštrukcia. Po realizácii podláh, osadenia okien a dverí vznikol obytný priestor, ktorý obsahoval kuchyňu a jednu izbu, bez príslušenstva. Tento priestor vznikol vostavbou po budovu pôvodnej šopy. Podľa predpisov platných v čase výstavby - vyhl. č. 60/1964 o úhradách za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu, ide o byt IV. kategórie, bez ústredného vykurovania a bez základného príslušenstva. Na prízemí - I. NP je medzi domom súp. č. 26 a bytom stena, ktorú môžeme považovať za oddeľujúcu požiarnu stenu. Táto stena však nepokračuje do podstrešných priestorov RD a bytu, teda sú prepojené. Stena tam ani nikdy nebola, krov bol spoločný na pôvodnou šopou a rod. domom súp. č. 26. Byt IV. kategórie v zmysle nie je samostatnou stavbou, ale súčasťou rodinného domu súp. č. 26. V rokoch 1977 - 1978 boli k miestnostiam 5 a 6 dobudované priestory č. 7 a 8, pôvodne slúžili ako práčovňa a detská izba. V súčasnosti ako kuchyňa a detská izba.

Podľa vyhlášky č. 83/1976 neobsahujú príslušenstvo, s ktorým by tvorili funkčný celok a priestor č. 7 ´neslňa minimálnu podlahovú plochu 8 m2. Preto je potrebné ich považovať za prístavbu k vstavbe bytu IV. 36. K znaleckému posudku sa vyjadrila právna zástupkyňa žalovanej v 3. rade písomným podaním doručeným súdu dňa 14.11.2014 s tým, že nesúhlasí so závermi znalca týkajúce sa toho, že byt IV. kategórie je potrebné považovať za súčasť rodinného domu súp. č. 26. Podľa za súčasť veci nemožno považovať byt, nakoľko tento je spôsobilý sám o sebe byť predmetom právneho vzťahu. Žiadala doplniť znalecký posudok o určenie a popis jednotlivých bytov v rodinno dome a vymedzenie spoločných častí a zariadení bytov tak, aby bolo možné upraviť vlastnícke práva osobitne ku každej bytovej jednotke. Má za to, že bytová jednotka postavená neb. A. sa stala predmetom dedenia po ňom, lebo k vlastníckemu právu k nej došlo originárnym spôsobom - výstavbou. Pokiaľ by tomu tak aj nebolo, právni nástupcovia po A. vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti vydržali. 37. Na vyjadrenie právnej zástupkyne žalovanej v 3. rade reagoval písomným podaním doručeným súdu dňa 01.12.2014 právny zástupca žalobcov s tým, že namieta, že by rozhodnutím MNV bola povolená A. len prístavba, nie stavba rodinného domu. Byt v rodinnom dome nemôže byť paralelne samostatným objektom vlastníckeho práva popri rodinnom dome, v ktorom sa nachádza. 38. Z Rozhodnutia MNV Sokolovce č.j. 138/65 je zrejmé, že žiadateľovi A. sa povoľuje v obci Sokolovce prístavba rodinného domku na parc. č. XXX/X pozostávajúca z 1 izby, 1 kuchyne s príslušenstvom. Parc. je osobným vlastníctvom jeho starej matky S., ktorá pri vydaní tohto rozhodnutia bola prítomná a dáva osobný súhlas k tomu, aby bola prístavba vykonaná. Listom zo dňa 30.01.2020 sa vyjadril Štátny archív v Trnave na základe žiadosti súdu, že žiaden záznam o prístavbe rodinného domu, ktorej sa týka uvedené Rozhodnutie MNV Sokolovce sa nezachoval, o čom svedčí aj skartovacia značka „S“. 39. Z pripojedného dedičského spisu D 667/82 po poručiteľovi A. súd zistil, že dňa 26.03.1982 sa konalo predbežné vyšetrenie, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa v 3. rade t.č. s priezviskom D. (dcéra poručiteľa), ktorá uviedla že do dedičstva patrí „polovica domu Sokolovce č. 29“. Z listu štátneho notárstva zo dňa 31.03.1982 adresovaného stredisku geodézie je zrejmé, že žiada o zaslanie listu vlastníctva k rodinnému domu súp. č. 29 na parc. č. 1XX/X. Z geodézie bol zaslaný výpis z listu vlastníctva č. 1XX, kde je evidovaný rodinný dom súp. č. 19 na parc.č . XXX/X a záhrada parc. č. XXX/XX vo vlastníctve Q.. Z potvrdenia MNV Sokolovce zo dňa 19.04.1982 č. 1/1982 vyplýva, že prístavba manželov D. na parc. č. XXX/X má pop. Č. 29, dom Q., ktorý stojí tiež na tomto pozemku má pop. Č. 28. Potvrdenie bolo vydané na žiadosť vlastníkov pre účely Štátneho notárstva v Trnave. Zo zápisnice vo veci prejednania dedičstva vyplýva, že štátne notárstvo vydalo rozhodnutie, že z veci, ktoré mal poručiteľ aj manželkou vo vlastníctve do dedičstva patrí 1-ina stavby rod, domu č.p. 29, postaveného ako prístavba rodinného domu č.p. 28, na zýklade povolenia MNV Sokolovce. Následne bolo vydané rozhodnutie zo dňa 16.09.1982, ktorým bol prejednaný majetok po poručiteľovi - stavba neknihovaného rodinného domu č. 29, postaveného podľa potvrdenia MNV Sokolovce zo dňa 19.04.1982 na parc. č. 134/7 v 1-ici. 40. Podľa , v znení účinnom ku dňu realizácie vostavby, ďalej len „OZ“, právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 41. Podľa , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. 42. Podľa , predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci a práva, pokiaľ to povaha práva pripúšťa. 43. Podľa a , veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. 44. Podľa , súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. 45. Podľa a , príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali. 46. Podľa , vlastník má právo užívať vec pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti; má právo na úžitky a prírastky veci, ako aj právo previesť ju na iného. Ak to nie je v rozpore so záujmami spoločnosti, môže vlastník vec prenechať na užívanie inému alebo s ňou nakladať aj inak. 47. Podľa , osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 48. Podľa o stavebnom poriadku, v znení v znení účinnom ku dňu realizácie vostavby, ďalej len „ZoSP“, tento zákon upravuje povoľovanie a prevádzanie stavieb každého druhu a prác na nich, užívanie a údržbu stavieb a obstarávanie potrebných nehnuteľností a práv tak, aby

zodpovedali ekonomickým, prevádzkovým, technickým a bezpečnostným požiadavkám a vyhovovali kultúrnym, sociálnym a iným záujmom spoločnosti. 49. Podľa § 2 ZoSP, stavby a stavebné práce možno prevádzať len podľa predpísanej projektovej a rozpočtovej dokumentácie (ďalej len "dokumentácia") a podľa rozhodnutia o prípustnosti stavby. 50. Podľa § 5 ods. 1 a 2 ZoSP, dokončené stavby alebo ich dokončené prevádzkove ucelené časti možno užívať len na povolené účely. Zmeny v spôsobe užívania stavieb, v prevádzkovom zariadení, v spôsobe výroby alebo podstatné rozšírenie výroby sú prípustné, len ak vydá kompetentný orgán nové povolenie na uvedenie do trvalej prevádzky (užívania). Povolenie nemožno vydať, ak by bolo v rozpore s dôležitými miestnymi záujmami. 51. Podľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 144/1959 Ú.v. ministra predsedu Štátneho výboru pre výstavbu, ktorou sa vykonáva zákon o stavebnom poriadku, vyhláška sa vzťahuje na stavby a stavebné práce všetkého druhu bez ohľadu na ich technológiu, účel a dobu trvania, najmä na a) pozemné stavby (budovy, múry, ploty, stožiare, studne nepodliehajúce konaniu podľa predpisov o vodnom hospodárstve, trvalé tribúny, pomníky a pod,); b) rozvodné energetické vedenia a zariadenia (elektrické vedenia, plynovody domové, miestne, priemyselné a diaľkové, potrubia parné, teplovodné, potrubia pre dopravu horľavých kvapalín a iných látok a pod.), a to tak na povrchu, ako aj v zemi; c) podzemné zariadenia (pivnice, úkryty, šachty, sklady, nádrže a pod.); d) terénne úpravy, ktoré menia podstatne vzhľad prostredia alebo odtokové pomery (väčšie úpravy parkové, ihriská, zavážky, priekopy, násypy a pod., ako aj výsypky, odvaly, lomy, pieskoviská, pokiaľ sa na ne nevzťahujú banské predpisy). 52. Podľa § 4 vyhl. č. 144/1959 Ú.v., rozhodnutie o prípustnosti stavby vyžadujú: a) novostavby, t.j. samostatné stavby prevádzané na nezastavanom pozemku alebo na jeho nezastavanej časti; b) prístavby, t.j. stavby, ktoré majú vnútornú stavebnú súvislosť s doterajšou stavbou a zväčšujú jej objem na dosiaľ nezastavanej časti pozemku; c) nástavby, ktoré zvyšujú doterajšiu stavbu aspoň o jedno podlažie v celom plošnom rozsahu alebo v jeho časti; d) zmeny stavby (rekonštrukcie a adaptácie) alebo práce odstraňujúce účinky opotrebenia stavby, ak sa pri nich vymieňajú celé konštrukčné časti stavby, ak sa mení ich pôdorysné alebo výškové usporiadanie alebo ich vzhľad, ak sa upravuje stavba alebo jej časť pre iný spôsob užívania alebo ak sa zriaďuje alebo podstatne mení jej vnútorné zariadenie (vodovodné, kanalizačné, elektrické a plynové vedenie, ústredné alebo etážové vykurovanie, výťahy a iné zariadenia netechnologickej povahy a pod.); e) prípojky na verejné zariadenia (komunikačné, elektrické, vodovodné, kanalizačné, plynovodné a pod.) vyjmúc drobné prípojky (§ 5 ods. 1); prípojky zriaďované súčasne so stavbou sa však považujú v rozsahu vymedzenom zastavovacím plánom za súčasť tejto stavby. 53. Podľa § 7 ods. 1 vyhl. č. 144/1959 Ú.v., dokončené stavby alebo ich dokončené prevádzkove ucelené časti možno užívať len na povolené účely a v súlade s podmienkami, ktoré pre túto stavbu boli určené územným rozhodnutím, rozhodnutím o prípustnosti stavby, obsahom schválenej dokumentácie, rozhodnutím podľa štvrtej časti vládneho nariadenia č. o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich častí a o povolení na ich uvedenie do trvalej prevádzky (užívania), inými rozhodnutiami a opatreniami stavebného úradu a opatreniami iných orgánov, vydanými podľa osobitných predpisov (požiarnych, zdravotníckych, bezpečnostných, civilnej obrany, o kultúrnych pamiatkach a o štátnej ochrane prírody a pod.). 54. Podľa vládneho nariadenia č. o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich častí a o povolení na ich uvedenie do trvalej prevádzky (užívania), (štvrtá časť), dokončené stavby alebo ich prevádzkovo ucelené časti možno uviesť do trvalej prevádzky (užívania) až po ich odovzdaní a prevzatí podľa ustanovení druhej časti tohto nariadenia, prípadne po vykonaní skúšobnej prevádzky podľa ustanovení tretej časti, ak sa zistilo, že sú splnené tiež všetky ostatné podmienky nutné na ich uvedenie do trvalej prevádzky (užívania) a ak kompetentné orgány (odsek 2) dali na to povolenie. 55. Podľa vládneho nariadenia č. , ustanovenia tohto nariadenia sa vzťahujú na stavby zaradené do štátneho plánu investičnej výstavby a prevádzané dodávateľským spôsobom; ustanovenia štvrtej časti o uvedení dokončených stavieb alebo ich prevádzkovo ucelených častí do trvalej prevádzky (užívania) sa vzťahujú na všetky stavby, teda i na stavby prevádzané investorom vo vlastnej réžii a na stavby nezaradené do štátneho plánu investičnej výstavby. 56. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v aktuálnom znení, údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. 57. Podľa a , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. 58. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

59. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 60. Podľa , a , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. 61. Predmetom konania po poslednej pripustenej zmene žaloby ostalo určenie, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. 26 zameranej geometrickým plánom, t.j. vrátane vostavby a prístavby. Spornou otázkou bola tá skutočnosť, či v roku 1964 - 1965, keď prebehla realizácia vostavby (miestnosti 5 a 6 podľa ) došlo k vytvoreniu novostavby - rodinného domu, ktorý je v súčastnosti vedený ako rod. som súp. č. 27 na LV č. XXX (prípadne samostatného bytu), ktorý by bol vo vlastníctve žalovaných, ktoré nadobudli dedením po A.. 62. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na listoch vlastníctva č. XXX a XXX sú vedené dva rodinné domy - súp. č. 26 a 27 na totožnej parcele č. XXX/X, o ktorých žalobcovia tvrdia, že o samostatné rodinné domy nejde, ide o jeden rodinný dom súp. č. 26, ktorého súčasťou je vostavba realizovaná v r. 1964 (miestnosti 5 a 6 - viď znalecký posudok) a takisto aj prístavba realizovaná v r. 1977 - 78 (miestnosti č. 7 a 8) (pozn. skutočnosť, že prístavba realizovaná v r. 1977 - 1978 je súčasťou rodinného domu súp. č. 26 nebola medzi stranami konania sporná). Žalovaní tvrdili, že výstavbou miestností 5 a 6 v roku 1964, na ktoré mal povolenie A. st. vznikol samostatný rodinný dom, alebo prinajmenšom byt IV. kategórie, ktorý je samostatnou stavbou, netvorí súčasť pôvodnej stavby rod. domu súp. č. 26. Vlastnícke právo k nemu nadobudol A. st. originárnym spôsobom - výstavbou. 63. Vo svojej podstate nejde o duplicitu vlastníckeho práva ako takej, lebo duplicita vlastníckeho práva je stav, keď k vlastníckemu právu k jednej nehnuteľnosti svedčí zápis v prospech dvoch alebo viacerých osôb a nejde o formu podielového spoluvlastníctva. V danej veci však boli na listoch vlastníctva č. XXX a XXX . evidované dva rodinné domy a odstránenie sporného stavu spočíva v tom, či ide o samostatné rodinné domy, alebo o jeden rodinný dom, teda o vyvrátenie hodnovernosti údajov v katastri nehnuteľností. Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení súd vidí v tom, že pokiaľ na oboch listoch vlasníctva - č. XXX a XXX sú zapísané dva samostatné rodinné domy, pričom žalobcovia tvrdia a preukazujú, že rodinný dom súp. č. 27 nikdy neexistoval, lebo išlo len o prístavbu

- zhodnotenie rod. domu súp. č. 26, súčasný stav právnej neistoty žalobcov, ako aj žalovaných, čo do ich vlastníckych práv nemožno odstrániť inak, než určením akého sa domáhajú žalobcovia. Hoci žalobcovia sú vedenými vlastníkmi rod. domu súp. č. 26 (a k určeniu, že sú jeho vlastníkmi tak ako je zapísaný na LV č. XXX logicky naliehavý právny záujem nemajú), nesúlad údajov v katastri nehnuteľností a zakreslenia rodinnému domu súp. č. 26 (čo konštatovali obaja znalci) nie je možné odstrániť inak, než zameraním rodinnému domu súp. č. 26 geometrickým plánom, ktorý žalobcovia v konaní aj predložili, čo odôvodňuje naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k rod. domu súp. č. 26 zameranému geometrickým plánom S. pod číslom plánu: 122-11/2020. 64. Dokazovaním sa súd zameral aj na skutočnosť, kedy a ako došlo k zápisu rodinného domu súp. č. 27 na LV č. XXX. Z pripojedného dedičského spisu D 667/82 po poručiteľovi A. súd zistil, že dňa 26.03.1982 sa konalo predbežné vyšetrenie, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa v 3. rade t.č. s priezviskom D. (dcéra poručiteľa), ktorá uviedla že do dedičstva patrí „polovica domu Sokolovce č. 29“. Bližšia špeicifikácia nebola uvedená, je však nepochybné, že malo ísť o polovicu rodinného domu t.č. súp. č. 26. Z listu štátneho notárstva zo dňa 31.03.1982 adresovaného stredisku geodézie je zrejmé, že žiada o zaslanie listu vlastníctva k rodinnému domu súp. č. 29 na parc. č. XXX/X. Z geodézie bol zaslaný výpis z listu vlastníctva č. XXX, kde je evidovaný rodinný dom súp. č. 19 na parc.č. XXX/X a záhrada parc. č. XXX/XX vo vlastníctve Q.. U zvedených listín mal súd za preukázané, že žiaden zápis ohľadom rodinného súp. č. 27 na parc. č. XXX/X v tom čase nebol v katastri nehnuteľností vedený. Vedený bol len rod. dom t.č. súp. č. 26 (pôvodne 19 a následne 28). Z potvrdenia MNV Sokolovce zo dňa 19.04.1982 č. 1/1982 vyplýva, že prístavba manželov D. na parc. č. XXX/X má pop. č. 29, dom Q., ktorý stojí tiež na tomto pozemku má pop. č. 28. Potvrdenie bolo vydané na žiadosť vlastníkov pre účely Štátneho notárstva v Trnave. Z uvedenej listiny je zrejmé, že v priebehu dedičského konania bolo potvrdenie o vydaní popisného čísla 29 vydané na žiadosť „vlastníkov“ pre účely Štátneho notárstva, z čoho má súd za to, že dedičia po A. požiadali o vydanie popisného čísla v snahe preukázať štátnemu notárstvu existenciu samostatného rodinného domu a toto bolo bez akéhokoľvek samostatného konania vydané. Z listiny nevyplýva, že by MNV vykonalo obhliadku, či šetrenie, či naozaj predmetná nehnuteľnosť jestvuje a popisné číslo bolo „bez ďalšieho“ pridelené. Uvedenú listinu súd hodnotí ako pôvodnú listinu o pridelení súpisného čísla, z ktorej štátne notárstvo prevzalo súp. č. 29 do súpisu majetku po poručiteľovi a následne bolo zapísané do katastra nehnuteľností na LV č. XXX v prospech dedičov po A. st. - žalovaných. Zo zápisnice vo veci

prejednania dedičstva vyplýva, že štátne notárstvo vydalo rozhodnutie, že z vecí, ktoré mal poručiteľ aj manželkou vo vlastníctve do dedičstva patrí 1-ina stavby rod. domu č.p. 29, postaveného ako prístavba rodinného domu č.p. 28, na základe povolenia MNV Sokolovce. Už z predmetnej samotnej zápisnice je evidentná zmätočnosť súpisu majetku po poručiteľovi, keď na jednej strane sa konštatuje existencia rod. domu č.p. 29, ale súčasne je klasifikovaná ako prístavba rodinného domu č.p. 28, čo je podľa názoru súdu vo vzájomnom rozpore. Následne bolo vydané rozhodnutie zo dňa 16.09.1982, ktorým bol prejednaný majetok po poručiteľovi - stavba neknihovaného rodinného domu č. 29, postaveného podľa potvrdenia MNV Sokolovce zo dňa 19.04.1982 na parc. č. XXX/X v 1-ici. Týmto potvrdením však bolo len potvrdenie o pridelení popisného čísla, nie kolaudačné rozhodnutie (resp. t.č. povolenie na trvalé užívanie). 65. Reálne rozdelenie budov je možné len vtedy, ak na základe stavebných úprav vykonaných podľa predpisov o stavebnom konaní vzniknú samostatné budovy; neprípustné je ich rozdelenie podľa jednotlivých poschodí a ich častí. (R 108/1967) 66. Súd sa preto následne zameral na dokazovanie v tom smere, ako a kedy bola predmetná vostavba (vedená ako rod. dom súp. č. 27) realizovaná. Medzi originárne spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti patrí nepochybne aj vytvorenie novej veci (výstavba). Tu je však potrebné ozrejmiť tú skutočnosť, či výstavbou v r. 1964 došlo vytvoreniu samostatnej veci ako objektu, ktorý je spôsobilý byť predmetom vlastníckych vzťahov. Na záver o tom, či ide, alebo nejde o súčasť veci, sa vyžaduje predovšetkým zistenie, že súčasť patrí k veci, t.j. k veci v právnom zmysle. Ak súčasť patrí k veci, potom možno vziať do úvahy, čo podľa povahy tejto veci k nej patrí alebo môže patriť ako jej súčasť. Všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí, treba totiž považovať za terminologické vyjadrenie úzko spojené s hospodárskym určením a funkčnosťou veci. 67. Z Rozhodnutia MNV Sokolovce č.j. 138/65 je zrejmé, že žiadateľovi A. sa povoľuje v obci Sokolovce prístavba rodinného domku na parc. č. 1XX/X pozostávajúca z 1 izby, 1 kuchyne s príslušenstvom. Parc. je osobným vlastníctvom jeho starej matky S., ktorá pri vydaní tohto rozhodnutia bola prítomná a dáva osobný súhlas k tomu, aby bola prístavba vykonaná. Z uvedenej listiony je zrejmé, že vtedajšia vlastníčka pôvodného rodinného domu, ako aj parcely - S. udelila súhlas svojmu vnukovi A. (st.) na realizáciu prístavby. Z povolenia, ani zo žiadnej inej listiny, nevyplynulo, že by S. mala v úmysle umožniť prístavbu svojmu vnukovi tak, že by malo ísť o samostatný dom, alebo byt a ku ktorému by mal následne nadobudnúť vlastnícke právo. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by S. učinila právny úkon, alebo prejavila svoju vôľu v tom smere, že by prístavbou mal vzniknúť samostatný rodinný dom, alebo byt a k tomuto mal A. st. nadobudnúť vlastnícke právo výstavbou. Aj pokiaľ ide o samotnú výstavbu, z výpovedí svedkov vyplynulo, že na stavbe sa podieľala celá rodina (prácou a finančne), hoci povolenie na prístavbu bolo na meno A. st. Za dôležitú v tomto smere súd považoval výpoveď Z., ktorá sa tam v roku 1943 narodila. Žili tam až do roku 1969, kedy sme sa s manželom odsťahovali do Veľkých Bielic. Vie presne o aké prestavby išlo. Ich rodičia C. a Q. bývali v tom „starom dome“. Mali od ulice spálňu. Za spálňou kuchynku. Ešte tam bývala otcova mama, moja babka, ktorá mala za kuchynkou špajzku, a za ňou kuchynku, kde ona bývala. Za babkinou kuchynkou bola veľká šopa nad ktorou bol krov, bolo to zastrešené. Potom nastal problém, že brat JX. s dvomi staršími deťmi G. nemali kde bývať, tak prišli k naším a tí ich prichýlili. Lenže bola tam len spálňa a kuchynka a 6 ľudí bolo príliš veľa. Keďže šopa bola celá zastrešená a bol postavený krov, tak teda otca presvedčili, aby im tam dovolil pod to zastrešené pristaviť aspoň kuchynku a izbu. Uviedla, že to stavali všetci, celá rodina. Pomáhali ako vedeli, aj mama aj babka aj s peniazmi. Tak si postavili kuchynku a izbu, keď už boli kuchynka a izba postavené, tam sa už narodili dve dvojičky A. a T.. Potom sa už ona v roku 1969 s mužom odsťahovala. Tá prvá stavba bola v roku 1964 a potom sa ešte stavalo, keď sme tam už neboli, ale vedeli to, lebo tam často chodili. Opäť všetci pomáhali stavať detskú izbu a takú malú práčovňu, ale sociálne zariadenie tam nebolo a nie je doteraz. To už mohlo byť v roku 1977. Nepamätá si už presne. Po smrti otca ostala mama, a všetci súrodenci nechceli dedičstvo a nechali ho matke. Matka nám mala vyplatiť po 4.000 Sk a matka dedičom vyplatila po 1.000 Sk. Mama sa potom, keď už žila u svojej dcéry v Bratislave, rozhodla, že to predá vnučke - žalobkyni. Nerozumie ako sa mohlo stať, že to majú byť dva domy, lebo to odjakživa bol jeden dom. 68. Právna úprava v čase realizácie prístavby (1964) v ust. zakotvuje, že predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci a práva, pokiaľ to povaha práva pripúšťa. Podľa a , veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Pokiaľ ide o byty, upravuje problematiku najmä v časti o osobnom užívaní bytov. Prvýkrát klasifikáciu stavieb tak, že predpis používa rozlíšenie stavieb aj na byty, zakotvuje opatrenie štatistického úradu č. , ktorým sa vyhlasuje klasifikácia stavieb, avšak predmetné opatrenie nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2000. Predchádzajúca právna úprava

(vyhláška Federálneho štatistického úradu č. o jednotnej klasifikácii stavebných objektov a stavebných prác výrobnej povahy, a predtým vyhláška Štátneho štatistického úradu č. 89/1967 zb. o zavedení a využívaní Jednotnej klasifikácie stavebných objektov) s pojmom „byt“ nepracujú vôbec. Je však nepochybné, že v zmysle ZoSP, v znení účinnom v čase realizácie vostavby, stavby a stavebné práce možno prevádzať len podľa predpísanej projektovej a rozpočtovej dokumentácie a podľa rozhodnutia o prípustnosti stavby. Vykonávací predpis stavebného poriadku, platný v čase realizácie vostavby, t.j. vyhl. č. 144/1959 Ú.v., rozhodnutie o prípustnosti stavby vyžadujú: a) novostavby, t.j. samostatné stavby prevádzané na nezastavanom pozemku alebo na jeho nezastavanej časti; b) prístavby, t.j. stavby, ktoré majú vnútornú stavebnú súvislosť s doterajšou stavbou a zväčšujú jej objem na dosiaľ nezastavanej časti pozemku; c) nástavby, d) zmeny stavby (rekonštrukcie a adaptácie), e) prípojky na verejné zariadenia. Stavebný poriadok teda rozlišoval: novostavby, prístavby, nástavby, zmeny stavby a prípojky. Súd má za to, že ak v Rozhodnutí MNV Sokolovce č.j. 138/65 bola povolená prístavba rodinného domu, v zmysle vykonávacieho predpisu muselo ísť jednoznačne o stavbu, ktorá mala vnútornú stavebnú súvislosť s doterajšou stavbou a zväčšila jej objem na dosiaľ nezastavanej časti pozemku, teda jednoznačne išlo o súčasť pôvodného rodinného domu, nie o stavbu novú. 69. S vyššie uvedeným záverom záverom súdu korešpondujú aj závery znaleckého posudku Ing. Gergiča, z ktorého mal súd za preukázané, že na pozemku parc. č. XXX/X. sa zo stavebnotechnického hľadiska nachádza jedna budova, jedná sa o rodinný dom súp. č. 26 s vstavbou bytu IV. kategórie, bez príslušenstva a prístavbou jednej izby a kuchyne, ktoré nespĺňajú kritériá na trvalé bývanie. V odôvodnení posudku znalec uviedol, že skutkový stav nie je v súlade so stavou zakresleným v kópii z katastrálnej mapy. Budova šopy mala len stĺpy (možno sčasti obité doskami) a drevený hambálkový krov pokrytá cementovou škridľou. V roku 1964 boli po pôvodným krovom šopy vymurované obdvodové steny, priečka a stropná konštrukcia. Po realizácii podláh, osadenia okien a dverí vznikol obytný priestor, ktorý obsahoval kuchyňu a jednu izbu, bez príslušenstva. Tento priestor vznikol vostavbou po budovu pôvodnej šopy. Podľa predpisov platných v čase výstavby - vyhl. č. 60/1964 o úhradách za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu, ide o byt IV. kategórie, bez ústredného vykurovania a bez základného príslušenstva. Na prízemí - I. NP je medzi domom súp. č. 26 a bytom stena, ktorú môžeme považovať za oddeľujúcu požiarnu stenu. Táto stena však nepokračuje do podstrešných priestorov RD a bytu, teda sú prepojené. Stena tam ani nikdy nebola, krov bol spoločný na pôvodnou šopou a rod. domom súp. č. 26. Byt IV. kategórie v zmysle nie je samostatnou stavbou, ale súčasťou rodinného domu súp. č. 26. 70. Z vyjadrenia zo dňa 30.01.2020 Štátneho archívu v Trnave na základe žiadosti súdu je zrejmé, že žiaden záznam o prístavbe rodinného domu, ktorej sa týka uvedené Rozhodnutie MNV Sokolovce sa nezachoval, o čom svedčí aj skartovacia značka „S“. Strany v konaní nepredložili listinu, ktorá by nasvedčovala tomu, že vostavba z roku 1964 aj skolaudovaná (resp. nebolo udelené povolenie na uvedenie do trvalého užívania), ako ukladalo t.č. účinné ust. vládneho nariadenia č. o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich častí a o povolení na ich uvedenie do trvalej prevádzky (užívania). Uvedené korešponduje aj s výpoveďou svedkyne Márie Snohovej, ktorá uviedla, „bolo to načierno, platil aj pokutu.“ Tu súd konštatuje, že aj samotná absencia povolenia na uvedenie do trvalého užívania predmetnej prístavby je podporným dôkazom záveru, že k vzniku samostatnej stavby, alebo bytu vostavbou v r. 1964 nedošlo. 71. Právny inštitút súčasti veci je zákonným vyjadrením skutočnosti, že existujú veci ako hmotné predmety, ktoré možno z hľadiska právnej teórie charakterizovať ako veci zložené, teda veci, ktoré sú vnútorne štruktúrované a tvorené relatívne samostatnými časťami viac alebo menej vzájomne spojenými. Zákon stavia samostatnosť veci vo vzťahu k veci inej na dvoch kritériách: na vzájomnej súnáležitosti vecí a na miere ich oddeliteľnosti. Prvé kritérium predstavuje skôr subjektívnu rovinu, pretože "to, čo k veci podľa jej povahy patrí", sa určuje do značnej miery podľa ľudských zvyklostí, skúseností a noriem vzťahujúcich sa ku konkrétnej veci. Miera súnáležitosti sa potom posudzuje prostredníctvom povahy tej veci, ktorá je považovaná za vec podstatnejšiu, určujúcu, a teda vyložene vo vzťahu viacerých vecí za vec tzv. hlavnú. Zákonný text touto všeobecnou úpravou dáva priestor k individuálnemu posúdeniu, aké vlastnosti vec hlavná vykazuje, aby odtiaľ bolo možné odvíjať úvahy, či iná relatívne samostatná vec k nej "patrí" natoľko neodmysliteľne, že nemôže už byť považovaná za vec odlišnú. Druhé kritérium je viac objektívne a sleduje spojenie vecí predovšetkým v zmysle fyzickom. Formulácia „nemôže byť oddelená bez toho, aby sa tým vec znehodnotila“ však nevylučuje možnosť faktickej separácie vecí, naopak vlastne v dôsledkoch ich oddelenia vidí mieru samostatnosti vecí. Charakter "oddelenia" zákon neustanovuje, a teda nutne tento pojem musí zahŕňať celú škálu spôsobov od priamych zásahov do hmotnej podstaty veci, cez manipuláciu neničiacu podstatu veci, po jednoduché voľne uskutočniteľné odňatie veci. Definícii súčasti veci potom z tohto pohľadu vyhovujú tie prípady,

kedy oddelenie ktorýmkoľvek z uvedených spôsobov znamená pre vec hlavnú ujmu na jej hodnote. Znehodnotením nemusí byť však len strata hodnoty peňažnej, ale môže ísť aj o znehodnotenie funkčné, estetické či iné. Inými slovami povedané, sa znehodnotením rozumie stav, kedy hlavná vec v porovnaní so stavom pred oddelením jej súčasti slúži svojmu pôvodnému účelu menej kvalitne alebo mu nemôže slúžiť vôbec. Až faktické oddelenie súčasti sprevádzané znehodnotením veci hlavnej prináša právny dôsledok, že pôvodná súčasť sa stáva vecou samostatnou a od doterajšej hlavnej veci nezávislou. Súčasťou veci sa môže stať aj pôvodne samostatná vec, ak je spojená s inou vecou. Spravidla pôjde o fyzické spojenie, nemožno však celkom vylúčiť, že jedinou vecou v právnom zmysle môžu byť veci, ktoré takto spojené nebudú. Nutnou podmienkou pre to, aby pôvodná samostatná vec mohla byť v prípade voľnejšieho spojenia s inou vecou považovaná za súčasť veci je, aby naďalej bola v samostatných funkčných väzbách iba s touto jedinou vecou. Ak vstupuje objekt do samostatných funkčných väzieb s inými objektmi bez toho, aby pre tieto väzby bola nutná existencia celku vyššieho rádu, ide o samostatný objekt. Ak má teda určitá vec, ktorá je spojená s inou vecou, väzby k ďalším veciam bez toho, aby k týmto väzbám bola potrebná existencia tejto inej veci, nemôže byť súčasťou veci. (Rozsudok NS ČR, sp. zn. ) 72. Podľa znaleckého posudku Ing. GG. stavebnými prácami v roku 1964 a v roku 1977 - 1978 nevznikla nová samostatná stavba, ale došlo k zhodnoteniu pôvodného rodinného domu. Rodinný dom súp. č. 26 sa ako budova dá deliť na samostatné bytové jednotky, a to trojizový byt s príslušenstvom a vlastným vstupom, ktorý podľa stavebného zákona spĺňa kritériá rodinného domu so vstavbou jednoizbového bytu IV. kategórie bez príslušenstva, s prístavbou. Byt IV. kategórie v zmysle nie je samostatnou stavbou, ale súčasťou rodinného domu súp. č. 26. 73. Pojmovým znakom bytu ako predmetu občianskoprávnych vzťahov v zmysle je účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria, na trvalé bývanie, dané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu. Existencia takéhoto rozhodnutia je predpokladom toho, aby určité miestnosti mohli byť predmetom občianskoprávnych vzťahov ako byty. (R 87/2003) 74. Súd sa nemohol stotožniť ani s námietkou právnej zástupkyňe žalovanej v 3. rade spočívajúcej v tom, že prístavbou vznikol samostatný byt IV. kategórie, ktorý je podľa za súčasť veci nemožno považovať, nakoľko tento je spôsobilý sám o sebe byť predmetom právneho vzťahu. S dôrazom na vyššie uvedené, nie každá stavba je samostatnou nehnuteľnosťou spôsobilou byť predmetom vlastníckych vzťahov. Tu súd upriamuje pozornosť na závery znalca Ing. Gergiče, ktorý konštatoval, že vostavba miestností 5 a 6 nie je od zvyšku rodinného domu oddelená, hoci má samostatný vchod, z dôvodu že oddeľujúca poritpožiarna stena nepokračuje do podstrešných priestorov rodinného domu a bytu (vostavby), teda sú prepojené. Súčasne konštatoval, že uvedený byt IV. kategórie je bez príslušenstva a ústredného vykurovania, pričom nespĺňa kritériá na trvalé bývanie. Je nepochybné, že pri pomyselnom oddelení bytu IV. kategórie od hlavnej stavby rodinného domu, by nebola zachovaná funkčná celistvosť uvedeného bytu. Je zrejmé, že v danej veci 1 izba s kuchyňou (miestnosti 5 a 6) nespĺňa aribúty bytu určeného na trvalé bývanie (sociálne zariadenie, vykurovanie, presvetlenie atď.) a teda ani zo stavebnotechnického hľadiska súd nemohol dať za pravdu žalovaným, že by išlo o samostatný byt, ktorý by z hľadiska právneho mohol byť objektom samostatných vlastníckych vzťahov. Pokiaľ určitá miestnosť alebo súbor miestností nenapĺňa pojmové znaky bytu, nebytového priestoru, rozostavaného bytu ani rozostavaného nebytového priestoru, nie je spôsobilým samostatným hmotným predmetom vecných práv, ale výlučne súčasťou stavby ako hlavnej veci, ktorej právny osud zdieľa. Z uvedeného dôvodu súd ani nevykonal dôkaz navrhnutý právnou zástupkyňou žalovanej v 3. rade a nenariadil znalecké dokazovanie za účelom rozdelenia bytových jednotiek, keď je zrejmé, že samostatná bytová jednotkav z právneho hľadiska v uvedenom dome nevznikla. 75. Len na okraj súd uvádza, že hoci ohľadom miestností 7 a 8, ktoré boli postavené ako prístavba v rokoch 1977 - 1978 nebolo sporné, že by neboli súčasťou rodinného domu súp. č. 26, tieto boli postavené ako prístavba k vostavbe realizovanej v roku 1964 a tvoria súčasť rodinného domu, pričom súd sa stotožňuje v plnom rozsahu so záverom súdneho znalca Ing. Gergiča: priestory č. 7 a 8, pôvodne slúžili ako práčovňa a detská izba. V súčasnosti ako kuchyňa a detská izba. Podľa vyhlášky č. 83/1976 neobsahujú príslušenstvo, s ktorým by tvorili funkčný celok a priestor č. 7´ nespĺňa minimálnu podlahovú plochu 8 m2. Preto je potrebné ich považovať za prístavbu k vstavbe bytu IV. Stavebnými prácami v roku 1964 a v roku 1977 - 1978 nevznikla nová samostatná stavba, ale došlo k zhodnoteniu pôvodného rodinného domu. 76. Pokiaľ ide o námietku vydržania vlastníckeho práva žalovaných k rodinnému domu súp. č. 27, ktorý bol zapísaný na LV č. 461 na základe dedičského rozhodnutia po JX.i D. st. - D 667/82, súd ju posúdil ako nedôvodnú. Na to, aby bolo možné uvažovať o vydržaní v zmysle ust. , je potrebné, aby išlo o samostatnú nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej by boli splnené podmienky vydržania (doba vydržania,

dobromyseľná držba). Ako súd uviedol vyššie, o samostatnú nehnuteľnosť v prípade vostavby z roku 1964 nejde, preto nemoholo dôjsť ani k vydržaniu. 77. Pokiaľ ide o uznesenie ÚS SR sp. zn.: , na ktoré odkazovala právna zástupkyňa žalovanej v 3. rade, závery obsiahnuté v odôvodnení uvedeného rozhodnutia podľa názoru súdu možno považovať za oporu záverov súdu v prejednávanej veci. Z odôvodnenia k otázke či prístavba je samostatnou vecou, alebo súčasťou rodinného domu vyplynulo, že prístavbu možno považovať sa samostatnú vec, ak by „oddelením prístavby nedošlo k znehodnoteniu pôvodného rodinného domu. Definícii súčasti veci potom z tohto pohľadu vyhovujú tie prípady, kedy oddelenie ktorýmkoľvek z uvedených spôsobov znamená pre vec hlavnú ujmu na jej hodnote.“ V prejednávanej veci však z dokazovania vyplynulo, že oddelením vostavby - bytu IV. kategórie by pre neexistenciu pokračovania protipožiarneho múru do podstrešných priestorov došlo k znehodnoteniu hlavnej stavby, navyše došlo by aj k finančnému znehodnoteniu pôvodného rodinného domu, keď prístavba v roku 1964 bola zjavne realizovaná za účelom zhodnotenia rodinného domu. Samotná skutočnosť, že prístavbu užíval A. s rodinou, ktorého rodina „prichýlila“ (pozn. ako uviedol svedok) nič nemení na tom, že S. dala súhlas na povolenie prístavby, nie novostavby, samostatného bytu, či rodinného domu. Na záver súd len opakuje, že vostavba podľa znalca nie je určená na trvalé bývanie, preto pri jej pomyselnom oddelení od hlavnej veci by nemohla sama o sebe slúžiť účelu bývania. 78. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe v časti určenia, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. 26 vrátane všetkých jeho súčastí tak, ako bol zameraný geometrickým plánom Ing. Hornáka, ktorý je neoddeliteľnou časťou tohto rozsudku, vyhovel (výrok III). 79. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 80. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 81. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 82. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 83. Podľa , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 84. Výrokom I. súd konanie v časti o určenie trvalého pobytu žalovaného v 1. rade za neplatný, zastavil. K čiastočnému späťvzatiu došlo bez udania dôvodu na strane žalobcov, zavinenie za zastavenie konania preto znášajú žalobcovia. Hoci v tejto časti žaloba smerovala len voči žalovanému v 1. rade, trovy konania sa vzťahujú na konanie ako celok. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali viacerých nárokov jednou žalobou, sú povinní znášať náhradu trov konania, pokiaľ čiastočne zavinili zastavenie konania. Náhradu trov konania si uplatnila len žalovaná v 3. rade, preto jej súd priznal náhradu trov konania voči žalobcom vo vzťahu k výroku I. v rozsahu 100% (výrok IV). Žalovaný v 1. rade si náhradu trov konania neuplatnil a počas konania bol pasívny, žalovaná v 2. rade si takisto náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu neplynulo, že by im akékoľvek trovy vznikli, preto im súd náhradu trov konania vo vzťahu k výroku I. ani nepriznal s poukazom na (výrok V.). 85. Výrokom II. súd konanie v časti o vyparatanie, zastavil. K čiastočnému späťvzatiu došlo bez udania dôvodu na strane žalobcov, zavinenie za zastavenie konania preto znášajú žalobcovia. Náhradu trov konania si uplatnila len žalovaná v 3. rade, preto jej súd priznal náhradu trov konania voči žalobcom vo vzťahu k výroku II. v rozsahu 100% (výrok VI). Žalovaný v 1. rade si náhradu trov konania neuplatnil a počas konania bol pasívny, žalovaná v 2. rade si takisto náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu neplynulo, že by im akékoľvek trovy vznikli, preto im súd náhradu trov konania vo vzťahu k výroku II. ani nepriznal (výrok VII.). 86. Vo vzťahu k výroku III. - určenia, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, boli žalobcovia úspešní. Voči žalovanej v 2. rade náhradu trov konania nežiadali. Preto súd rozhodol, že žalobcovia majú právo na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. a žalovanej v 3. rade v rozsahu 100% vo vzťahu k výroku III. (výrok VIII.) a voči žalovanej v 2. rade im náhradu trov konania napriznal (výrok IX.) 87. Uznesením zo dňa 08.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2014, súd priznal znalcovi Ing. Gergičovi znalečné vo výške 271,08 eur, pričom suma 121,08 eur bola vyplatená zo štátnych rozpočtových prostriedkov. V danom prípade má štát právo na náhradu trov konania vo výške 121,08 eur voči žalobcom v 1. až 3. rade v rozsahu 2/3 a voči žalovaným v 1. až 3. rade v rozsahu 1/3. Podiel 2/3 a 1/3 predstavuje mieru úspešnosti strán konania na výsledku, keď žalobcovia sa domáhali pôvodne troch

nárokov, v dvoch zavinili zastavenie konania (podiel 2/3 na náhrade trovách štátu) a v treťom výroku boli úspešní, preto v 1/3 znášajú náhradu trov konania neúspešní žalovaní. (výrok X.) 88. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). Podľa až 3 , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ( Exekučného poriadku).