Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Sa-29-2020.pdf
PDF · 74.82 KB
Case nature
Subarea
10Sa/29/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu T. U., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho A. XXX/X, XXX XX X., proti žalovanému Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Rampová 7, 040 81 Košice o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. E0291958 zo dňa 29.09.2017, takto
rozhodol:
I. O d m i e t a žalobu.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 27.09.2020, doručenou správnemu súdu elektronicky 27.09.2020 sa žalobca domáhal zrušenia pokutového bloku č. E0291958 zo dňa 29.09.2017, ktorý bol vydaný v blokovom konaní.
2. Skôr ako správny súd pristúpil k vecnému prejednaniu správnej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v blokovom konaní, skúmal, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť.
3. Podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
4. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Nedostatok niektorej podmienky konania vždy spôsobuje, že súd nesmie vydať meritórne rozhodnutie, pokiaľ nebude odstránená. Podmienkami konania sú teda také podmienky, bez existencie ktorých nemôže dôjsť k rozhodnutiu vo veci samej. Nedostatok niektorej podmienky konania alebo jej zánik v priebehu konania má procesné následky závislé od toho, či ide o nedostatok podmienky odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ak nie sú teda tieto podmienky splnené, súd nemôže pokračovať v konaní.
5. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť (ods. 4).
6. Pri skúmaní, či v predmetnej veci boli splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť, správny súd zistil, že správna žaloba bola žalobcom podaná oneskorene. Uvedené vyplýva zo samotného bloku na pokutu série č. E0291958 Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, na ktorom je vyznačený dátum 29.09.2017, ktorý je prílohou správnej žaloby a tiež z administratívneho
spisu žalovaného, ktorý na základe výzvy predložil súdu overenú fotokópiu škodovej udalosti zo dňa 29.09.2017, v dôsledku ktorej bola v ten istý deň žalobcovi uložená bloková pokuta vo výške 50,- Eur.
7. Základná lehota na podanie správnej žaloby fyzickou alebo právnickou osobu s výnimkou tzv. opomenutého účastníka (§ 179 ods. 1 SSP) je zákonom ustanovená ako dvojmesačná, pričom udalosťou, od ktorej táto lehota plynie, je oznámenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému správna žaloba smeruje. Lehota na podanie žaloby je lehotou procesnoprávnou, čo znamená, že lehota sa bude považovať za zachovanú, ak sa posledný deň podá správna žaloba na správnom súde alebo sa podanie odovzdá na prepravu.
8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca doručil správnu žalobu správnemu súdu elektronicky až dňa 27.09.2020, teda zjavne po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.
9. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.
10. Aj keď v zásade platí, že rozhodnutie vydané v blokovom konaní je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (napr. názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 8Asan/16/2017, ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. januára 2013, sp. zn. III. ÚS 366/2012), skutočnosť, že správna žaloba bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, má za následok odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP.
11. Uvedený záver správneho súdu nie je spôsobilé zmeniť ani tvrdenie žalobcu uvedené v správnej žalobe, že: „Dňa 29.09.2017 som viedol motorové vozidlo, pričom mi bola neoprávnene udelená pokuta, ktorú som z dôvodu nedostatočného poučenia na mieste zaplatil. Nebol som riadne poučený o svojich právach, o možnosti prejednať skutok v správnom konaní, bol som zneužitý tým, že vzhľadom na rozrušenosť po dopravnej nehode som nemohol sa slobodne rozhodnúť prejednať priestupok v správnom konaní, iba som bol stroho označený za vinníka. Využívajúc preto svoje práva podľa ústavy žiadam o preskúmanie rozhodnutia o priestupku riadne vydaného v blokovom konaní. Dovolím si poukázať na rozhodnutie ESĽP vo veci Deweer proti Belgicku (rozsudok z 27. februára 1980), z ktorého plynie jednoznačný záver, že dohovor v zásade nevylučuje, aby sa dotknutá osoba vzdala svojho práva na súd. V demokratickej spoločnosti je však právo na súd mimoriadne dôležité, a preto skutočnosť, že taká osoba sa ešte pred súdnym konaním dohodla na akomsi urovnaní veci, nemôže znamenať, že sa tohto práva aj vzdala.“
12. Správny súd k tomu uvádza, že Tretia časť zákona o priestupkoch (zákon č. 372/1990 Z. z. v znení neskorších predpisov) upravuje procesnú stránku prejednávania priestupkov. Všeobecným procesným predpisom je správny poriadok (zákon č. 71/1967 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorý má voči zákonu o priestupkoch subsidiárnu (podpornú) povahu. Z § 51 zákona o priestupkoch vyplýva, že ak zákon o priestupkoch neupravuje niektoré pravidlá konania o priestupkoch, použijú sa ustanovenia správneho poriadku. Platí teda, že podľa pravidla o vzťahu všeobecnej a osobitnej (špeciálnej) úpravy je potrebné použiť prednostne ustanovenia zákona o priestupkoch. Zákon o priestupkoch pritom rozoznáva tri formy prejednania priestupkov a to : 1/ správne konanie, na ktoré sa v plnom rozsahu vzťahuje správny poriadok (za situácie, ak zákon o priestupkoch nestanovuje inak), 2/ rozkazné konanie, ako skrátená forma prejednania priestupkov, na ktorú sa tiež vzťahuje správny poriadok, pokiaľ zákon o priestupkoch nestanovuje inak a 3/ blokové konanie, ktoré je najskrátenejšou formou prejednania priestupku, na ktorú sa vzťahujú najmä základné pravidlá (zásady) uvedené v § 3 správneho poriadku a ktoré je podrobne upravené v § 84 až 86 zákona o priestupkoch. V prípade využitia tohto inštitútu pri prejednaní priestupku musia byť kumulatívne splnené zákonné podmienky, ktorými sú: a/ priestupok musí byť spoľahlivo zistený - o skutku, ktorý mal byť priestupkom, ako aj o jeho páchateľovi neexistujú žiadne pochybnosti; b/ obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť, čím vlastne priznáva svoju vinu; c/ na vybavenie veci nepostačuje samotné dohováranie, resp. napomenutie (napomenutie pritom nie je sankciou), a napokon d/ nejde o návrhový priestupok. Iba pri splnení týchto podmienok správny orgán môže vec vybaviť v blokovom konaní a uložiť páchateľovi priestupku blokovú pokutu. Ak páchateľ priestupku v blokovom konaní uhradil pokutu pri prejednaní skutku, je mu vydaný pokutový blok. Vydaním tohto pokutového bloku páchateľovi priestupku podľa názoru správneho súdu začala plynúť zákonom stanovená lehota na podanie správnej žaloby o preskúmanie blokového konania v rámci správneho súdnictva. Z obsahu Záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti č.p. ORPZ- KE-ODI-7-1593/2017 zo dňa 29. 09.2017, ktorý bol zaslaný správnemu súdu vyplýva, že účastníkovi
škodovej udalosti, t.j. žalobcovi za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. k) a l) zákona o priestupkoch, spáchaný porušením § 3/2a zákona č. 8/2009 Z. z. bola uložená bloková pokuta vo výške 50,- EUR, a bol mu vydaný pokutový blok č. E0291958. Z uvedeného vyplýva, že žalobca zaplatil pokutu pri prejednaní priestupku a dňom nasledujúcim po vydaní pokutového bloku začala plynúť dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby, ktorá márne uplynula dňom 30.11.2017.
13. Vzhľadom na uvedené správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, teda žalobu žalobcu odmietol podľa ust. § 98 ods. 1 písm. d) SSP ako oneskorene podanú.
14. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.