Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-205-2019.pdf
PDF · 81.18 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/205/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: F. A., trvale bytom Q. XXX/XX, F., zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, o zaplatenie 1.218,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16. augusta 2019, č.k. 9Csp/1/2018-201, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 850,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 9.7.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti výroku II. p o t v r d z u j e .
III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 97,6 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 352,57 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 9.7.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42 %. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.218,66 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, nakoľko so žalovaným uzatvoril úverovú zmluvu, pričom úver považoval za bezúročný a bezpoplatkový v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a preplatil ho o žalovanú sumu, ktorú preto žiadal od žalovaného vydať. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe úverovej zmluvy zo dňa 5.12.2011 je bezúročný a bezpoplatkový v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch pre absenciu viacerých obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods. 2 tohto zákona. Zmluva neobsahovala údaj, kedy je splatná prvá splátka, od ktorého termínu sa odvíja splatnosť ďalších splátok, a konečnú splatnosť úveru, a tiež zmluva neobsahovala platné dojednanie ročnej úrokovej sadzby. V zmluve absentoval i údaj o RPMN. Neuvedenie náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. j), k) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobilo podľa súdu bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru podľa § 11 ods. 1 písm. a) tohto zákona. Žalobca žiadal priznať sumu 1.218,66 eur, nakoľko čerpal finančné prostriedky vo výške 7.562,53 eur a uhradil žalovanému celkovo sumu 8.781,19 eur, teda úver preplatil o žalovanú sumu. Z prehľadu čerpania mal súd za preukázané, že žalobca čerpal úver vo výške 7.577,78 eur a podľa dokladov predložených žalobcom žalovanému zaplatil sumu 7.930,35 eur. Súd uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že uhradil vyššiu sumu s tým, že z dokladov ním predložených súd
identifikoval iba platby vo výške 7.930,35 eur, a to napriek výzve súdu, aby predložil riadne doklady (keďže časť bola nečitateľná). Súd preto zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 352,57 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Predtým však posúdil i premlčanie nároku žalobcu vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným. Dospel pri tomto posúdení k záveru o jej nedôvodnosti. Žalobcovi priznal i uplatnený úrok z omeškania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.
2. Proti zamietajúcej časti (výrok II.) a náhrade trov konania (výrok III.) tohto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Konštatoval, že súdu predložil všetky doklady o úhradách, ktoré na zmluvu realizoval, pričom ich čitateľnosť je dostatočná. Súd prvej inštancie teda nepriznal žalobcovi splátku, ktorú realizoval dňa 25.5.2017 vo výške 851,84 eur, pričom žalovaný nikdy nepoprel, že by túto splátku nemal prijať. V tejto súvislosti poukázal § 150 a nasl. CSP. Žalovaný (i) nepoprel, že by žalobca zaplatil celkom sumu 8.781,19 eur a (ii) neuviedol vlastné tvrdenia ohľadom zaplatenia splátok na zmluvu, teda skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom zaplatenej sumy sú nesporné. Hoci žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26.6.2019 argumentuje unesením dôkazného bremena, nejde o skutkové tvrdenia v zmysle § 150 a nasl. CSP. Ak by sa aj jednalo, popretie skutkových tvrdení je neúčinné, nakoľko žalovaný neuviedol vlastné tvrdenia ohľadom splatených splátok. Súd prvej inštancie pochybil aj v tom, že po podaní odporu neoprávnenou osobou vo veci pokračoval, napriek tomu, že mal odpor odmietnuť. Žalobca už vo vyjadrení k odporu žalovaného poukázal na to, že advokátska koncipientka Mgr. Mária Tomašíková mala neplatné poverenie pre rozpor so zákonom o advokácii. Podľa ustanovenia § 267 ods. 2 CSP je súd povinný odmietnuť odpor, ak bol podaný neoprávnenou osobu. Vzhľadom na neplatnosť poverenia bol odpor podaný Mgr. Tomašíkovou, ktorá ale nebola právnym zástupcom žalovaného ani jeho zamestnanec, podaný neoprávnenou osobou. Pokiaľ by súd mal za preukázané, že odpor bol podaný neoprávnenou osobou, neskúmal by ani vecnú stránku, iba by ho z procesných dôvodov odmietol. Z týchto dôvodov žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
3. K podanému odvolaniu sa písomne žalovaný nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba v napadnutom výroku II. podľa § 388 CSP zmeniť a priznať žalobcovi sumu vo výške 850,84 eur a v zostávajúcej časti výroku II. rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP potvrdiť a rozhodnúť vzhľadom na túto zmenu o nároku na náhradu trov konania.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolaním napadnutý nebol, preto je v tejto časti právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
6. Žalobca v tejto veci žiadal vydať od žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 1.218,66 eur. Tvrdil, že úver čerpal vo výške 7.562,53 eur a uhradil žalovanému sumu 8.781,19 eur. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca čerpal úver v inej výške než sám tvrdil, a to vo výške 7.577,78 eur a uhradil žalovanému 7.930,35 eur, preto priznal žalobcovi iba sumu 352,77 eur. Žalobca podaným odvolaním nespochybnil výšku čerpaného úveru tak, ako ju mal za preukázanú súd prvej inštancie, namietal iba sume, ktorú žalovanému uhradil na úver. Mal za to, že žalovaný v priebehu konania účinným spôsobom nepoprel, že by mu uhradil sumu vo výške 8.781,19 eur.
7. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
8. V civilnom sporovom konaní platí, že vykonávaniu dôkazov predchádza identifikácia skutkových tvrdení strán sporu na sporné a nesporné. Dokazovanie vykonáva súd prvej inštancie iba v prípade sporných skutkových tvrdení strán sporu a, naopak, nevykonáva dokazovanie na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán sporu. Citované ustanovenie § 151 CSP kladie na účinné popretie skutkových tvrdení protistrany kvalitatívne nároky pod podmienkou ich neúčinnosti. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť podporené uvedením vlastných tvrdení o predmetných skutkových okolnostiach. Stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Ak
strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné.
9. V prejednávanom prípade žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že mu vrátil titulom úveru sumu vo výške 8.781,19 eur. Tvrdenie prednesené v priebehu konania žalovaným, že „je výlučne v záujme žalobcu, aby výšku úhrad, ktoré požaduje vrátiť ako bezdôvodné obohatenie, vedel aj relevantnými dôkazmi zdokladovať“ (č.l. 126) nemožno považovať za účinné popretie skutkového tvrdenia žalobcu ohľadom ním uhradenej sumy žalovanému. Súd prvej inštancie preto nesprávne vykonával dokazovanie ohľadom tohto skutkového tvrdenia, nakoľko nebolo sporné. Toto nesporné skutkové tvrdenie malo tvoriť základ zisteného skutkového stavu veci, z ktorého mal vychádzať súd prvej inštancie aj pri meritórnom rozhodnutí.
10. Žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie sumy 1.218,66 eur. Platí, že preukázaná čerpaná výška úveru bola vo výške 7.577,78 eur, keďže tento záver nebol odvolateľom považovaný za sporný. Nebolo sporné podľa vyššie uvedených záverov, že žalobca uhradil žalovanému sumu vo výške 8.781,19 eur. Bezdôvodné obohatenie preto predstavuje rozdiel uhradenej časti žalobcom a čerpaného úveru, t.j. sumu vo výške 1.203,41 eur (8.781,19 - 7.577,78 = 1.203,41). Z tejto sumy priznal súd prvej inštancie žalobcovi sumu 352,77 eur, a preto odvolací súd zmenil čiastočne výrok II. napadnutého rozhodnutia tak, že priznal žalobcovi sumu vo výške 850,84 eur (ako rozdiel celkového bezdôvodného obohatenia v tejto veci a už priznanej sumy bezdôvodného obohatenia súdom prvej inštancie; 1.203,41 - 352,57 = 850,84) a v zostávajúcej časti výroku II. (t.j. o zaplatenie 15,25 eur; 1.203,41 + 15,25 = 1.218,66 eur, t.j. celý žalobou uplatnený nárok) tento potvrdil. Z priznanej sumy 850,84 eur patrí žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. z tejto sumy od 9.7.2017, nakoľko žalobca vyzval žalovaného na vrátenie bezdôvodného obohatenia dňa 9.6.2017.
11. Záverom ostáva dodať, že žalobcova námietka ohľadom postupu súdu prvej inštancie v prípade zrušenia platobného rozkazu v tejto veci, nie je pre vyhovenie odvolaniu z iných - vyššie uvedených dôvodov relevantná. Možno však uviesť, že z obsahu podaného odporu plynie, že žalovaný bol zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., pričom plná moc bola žalovaným k tejto skutočnosti priložená.
12. Odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP o trovách konania rozhodol nasledovne. Nakoľko žalobca žiadal priznať mu sumu 1.218,66 eur a suma priznaná súdom predstavuje 1.203,41 eur, úspech žalobcu predstavuje 98,8 % a jeho neúspech predstavuje 1,2 % (bol teda čiastočne úspešný žalobca). Keďže niet racionálneho dôvodu, aby si strany v prípade čiastočného úspechu nahradili trovy konania navzájom, časť, ktorá sa prekrýva, sa musí odpočítať, a preto žalovaný nahradí čiastočne úspešnému žalobcovi 97,6 % trov konania (98,8 % - 1,2 % = 97,6 %). V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).