Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Sa-12-2020.pdf
PDF · 146.37 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sa/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Q. - E. XXX, XXX XX Q., právne zastúpeného: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 245 841, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo KRPZ- ZA-KDI-SK-7/2020 zo dňa 06.03.2020
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Krajského dopravného inšpektorátu, oddelenia bezpečnosti cestnej premávky číslo KRPZ-ZA-KDI-SK-7/2020 vydané dňa 06.03.2020 a rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne, Okresného dopravného inšpektorátu v Dolnom Kubíne, oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií číslo ORPZ-DK-ODI2-P-104/2018 vydané dňa 29.11.2019 a vec v r a c i a Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Dolnom Kubíne, Okresnému dopravnému inšpektorátu Dolný Kubín na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Dolnom Kubíne, Okresný dopravný inšpektorát Dolný Kubín, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) rozhodnutím o priestupku číslo ORPZ-DK-ODI2-P-104/2018 zo dňa 29.11.2019 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie) rozhodol, že obvinený z priestupku G. E., nar. XX. W. XXXX v R., okres Prievidza, trvale bytom Q. - E. popisného čísla XXX, okres Dolný Kubín, dňa 27. apríla 2018 v čase o 11.50 hod. viedol po štátnej ceste II. triedy číslo 583 v katastri Obce Teplička nad Váhom, smerom na Obec Terchová, Okres Žilina, osobné motorové vozidlo továrenskej značky Land Rover Defender 110, evidenčného čísla Slovenskej republiky: DK-995BN, ktorého vlastníkom je Ing. K. F., rod. E., narodená XX.. C. XXXX v F., trvale bytom N., pričom v predmetnom úseku cesty si nepočínal zvlášť opatrne a dostatočne sa nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, nesprával sa ako účastník cestnej premávky disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, následkom čoho neprispôsobil svoje správanie a rýchlosť jazdy vozidla situácii v cestnej premávke a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a za vozidlom idúcim pred ním nedodržal takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví, následkom čoho v blízkosti spoločnosti KIA Motors Slovakia došlo k stretu s pracovným strojom - traktorom továrenskej značky Zetor 7000, evidenčného čísla Slovenskej republiky: ZA Z 277, ktoré rovnakým smerom viedol vodič G. E., narodený XX.. C. XXXX v Q., trvale bytom R., Ulica L., popisné číslo XX, Okres Žilina, pričom tento vykonával práce na ceste, a to čistenie
pravej krajnice odtokového kanála, kde vodič E. na tento pracovný stroj neskoro zareagoval a strhol volant doľava, teda do ľavého jazdného pruhu, následne došlo ku stretu pravej časti vozidla Land Rover so zadnou ľavou časťou traktora - pracovného stroja (zadné ľavé koleso), kde hmotná škoda podľa odhadu službukonajúceho policajta predstavuje čiastku cca 10.500,00 €. Požitie alkoholických nápojov u vodičov pred alebo počas jazdy zistené nebolo. Pri dopravnej nehode utrpel podľa odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctvo zranenia s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života do 7 (sedem) dní (analgetická liečba, šetriaci režim, lokálna liečba). Ďalej bolo vo veci zistené (výpoveď pána E.), že obvinený odmietol preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody. G. E. týmto svojím konaním porušil §§ 3 ods. 2 písm. a), 16 ods. 1, 17 ods. 1, ods. 4 písm. c) a 66 ods. 2 písm. h) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c) Zákona NR SR číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v platnom znení (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), za čo sa uznáva vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g), písm. k) zákona o priestupkoch. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch sa obvinenému G. E. ukladá: a) sankcia - pokuta 500 €, slovom päťsto eur, b) sankcia - zákaz viesť motorové vozidlá na dobu 20 (dvadsať) mesiacov, pričom podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona sa do času zákazu činnosti započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať, t.j. od 27. apríla 2018. V zmysle § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch odkazuje správny orgán poškodenú Ing. K. F., ako majiteľku osobného motorového vozidla továrenskej značky Land Rover Defender 110, evidenčného čísla Slovenskej republiky: DK-995BN, s jej nárokom na náhradu škody na súd alebo iný príslušný orgán. Pri rozhodovaní o priestupku vychádzal Okresný dopravný inšpektorát v Dolnom Kubíne z listinných dôkazov, ktoré sú vymenované na strane 3 až 4 odôvodnenia písomného vyhotovenia prvostupňového rozhodnutia a tiež z kamerového záznamu zo služobného motorového vozidla, z ktorého je jednoznačne preukázané, že pracovný stroj - traktor mal počas vykonávania pracovnej činnosti v predmetnom úseku cesty zapnuté výstražné svetlo oranžovej farby (maják) a mal na ľavej zadnej časti umiestnený výstražný trojuholník červenej farby. Správny orgán prvého stupňa poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. h), § 137 ods. 2 písm. c) a § 3 ods. 1 všetko zákona o cestnej premávke. Z výpovedí svedka H. a K. vyplýva, že pracovný stroj - traktor so zapnutým výstražným svetlom oranžovej farby a výstražným trojuholníkom na ľavej časti si všimol pán H. aj pán K., pravdepodobne aj vodiči idúci predtým a je to zaznamenané aj na kamerovom zázname, ale pán E. v prehľadnom úseku za denného svetla a dobrého počasia ako aj výbornej viditeľnosti nebol schopný na tieto skutočnosti včas a adekvátne reagovať, čím spôsobil dopravnú nehodu. K jednotlivým námietkam žalobcu ako obvineného správny orgán prvého stupňa uviedol, že nikde nenašiel skutočnosti potvrdzujúce, že by G. E. ku výpovedi bol donútený policajtom, ktorý dokumentoval nehodu. Pokiaľ ide o znalecký posudok číslo 78/2018, ktorý si dal vypracovať obvinený, má správny orgán pochybnosti o objektívnosti a relevantnosti tohto znaleckého posudku. Pokiaľ ide o údaje v dátumoch podľa záznamu o podaní vysvetlenia „G. E.“, objasňujúci orgán sa zrejme pomýlil v dátumoch, čo však nemá vplyv na zákonnosť postupu vo veci samotnej. Ide o administratívne pochybenie. Pokiaľ ide o záznam o podaní vysvetlenia „D. H.“, záznam o dopravnej nehode je oficiálne tlačivo zo systému NDN, ktorý je zavedený na všetkých okresných dopravných inšpektorátoch a nie je možné ovplyvniť ako výrobca uvedeného systému zvolil jednotlivé položky v predmetnom zázname. K záznamu o podaní vysvetlenia K. F., správny orgán prvého stupňa zdôraznil, že objasňujúci orgán - policajt nemá povinnosť zabezpečiť vlastnoručné podpísanie osobou, ktorá toto vysvetlenie podáva, čo má vyplývať z Nariadenia prezidenta Policajného zboru o objasňovaní a dokumentovaní priestupkov v Policajnom zbore číslo 7/2009. Časové nezrovnalosti v záznamoch nemajú vplyv na samotné zavinenie dopravnej nehody a správny orgán má za to, že podklady na začatie konania o priestupku a rozhodnutie o ňom boli objasňujúcim orgánom získané zákonne. K výpovedi policajta G. K. správny orgán prvého stupňa uviedol, že nemôže nikomu vstupovať do svedomia a kritizovať, či mal alebo nemal pán K. vedieť, že sa nemá dotýkať vecí na mieste dopravnej nehody a odnášať ich bez toho, by boli vopred zadokumentované. Správny orgán prvého stupňa zdôraznil, že na rozhodnutie o priestupku má príslušný orgán dva roky, pričom v objasňovaní policajtovi predlžuje lehotu každý mesiac jeho priamy nadriadený, v správnom konaní po prvom mesiaci riaditeľ ODI a následne druhostupňový správny orgán, predĺženie lehoty musí byť samozrejme vždy odôvodnené, čo v tomto prípade vždy bolo. Vzhľadom k tomu, že si na správnom orgáne nikto z poškodených náhradu škody neuplatnil, správny orgán presná výška škody spôsobená následkom dopravnej nehody nezaujíma.
S poukazom na úpravu podľa § 22 písm. g), písm. k) zákona o priestupkoch správny orgán prvého stupňa skonštatoval, že po celkovom zhodnotení významu každého prvku viedol konanie a voľbu sankcie tak, aby posilňoval dôveru občanov v správnosť rozhodnutia, aby prijaté rozhodnutia boli presvedčivé a viedli občanov k dobrovoľnému plneniu ich povinností a mali výchovný, no aj represívny charakter. Zdôraznil, že došlo ku porušeniu pravidiel cestnej premávky tým, že G. E. ako vodič porušil všeobecne záväzné právne predpisy o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré je možné hodnotiť ako závažné porušenie pravidiel cestnej premávky podľa ust. § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke s vysokou spoločenskou nebezpečnosťou, kde mohol spôsobiť dopravnú nehodu s fatálnymi následkami. Prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na osobu páchateľa, a preto nezvolil uloženie sankcie na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, nakoľko sa pán E. ku spáchaniu skutku nepriznal a ani ho dobrovoľne neoľutoval.
2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodlo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, so sídlom v Žiline (ďalej ako odvolací správny orgán alebo správny orgán druhého stupňa alebo žalovaný) rozhodnutím o odvolaní číslo KRPZ-ZA-KDI-SK-7/2020 zo dňa 06.03.2020 (ďalej rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa alebo odvolacie rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie) tak, že výrokom rozhodnutia rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne č. ORPZ-DK-ODI2-P104/2018 zo dňa 07.01.2019 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku mení tak, že a) vo výroku rozhodnutia na prvej strane vypúšťa štvrtý odsek „Ďalej bolo vo veci zistené (výpoveď pána E.), že obvinený odmietol preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody.“, na prvej strane posledný riadok vypúšťa „a 66 ods. 2 písm. h)“ a na druhej strane, piaty riadok vypúšťa „písm. k)“ b) ostatné časti výroku rozhodnutia o priestupku - sa potvrdzujú. Žalovaný skonštatoval, že ako odvolací orgán vychádzal zo skutkového stavu zachyteného v priestupkovom spise a v nadväznosti na to zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že správny orgán v rozhodnutí rozšíril obvinenie a účastníka konania uznal vinným aj z porušenia § 66 ods. 2 písm. h) zákona o cestnej premávke, a tým zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch, pričom však nebola daná možnosť účastníkovi konania sa k rozšíreniu obvinenia vyjadriť, nakoľko dňa 08.11.2019 správny orgán účastníka konania predvolal na ústne pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 29.11.2019 o 9.30 hod., ale v predvolaní chýba upovedomenie o rozšírení obvinenia. Uvedená zmena však nemá vplyv na rozhodnutie vo veci zavinenia dopravnej nehody. K námietke účastníka konania, podľa ktorej je rozhodnutie založené na nezákonne získaných a zistených dôkazoch a vychádza z nesprávneho skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia, poukázal žalovaný na úpravu podľa § 34 ods. 1, 2 Správneho poriadku. K otázke dôveryhodnosti svedka D. H.alovaný uviedol, že aj keď bola táto osoba prvotne do systému na dokumentovanie dopravnej nehody nesprávne zaradená, bolo nesprávne uvedené postavenie tejto osoby, toto nespôsobuje nedôveryhodnosť svedka. Pokiaľ ide o záznam o podaní vysvetlenia pánom G. K., žalovaný uviedol, že tento záznam je vlastnoručne podpísaný G. K., a teda menovaný musel byť prítomný pri jeho vyhotovení. K záznamu o podaní vysvetlenia majiteľky vozidla pani K. F.alovaný uviedol, že na základe námietky účastníka konania, že zo záznamu nie je jasné, kde a ako pani F. vysvetlenie podala, bolo preto potrebné, aby správny orgán konal s ňou ako s účastníčkou konania, pretože je majiteľkou motorového vozidla poškodeného pri dopravnej nehode. K rôznym dátumom pri vyhotovení záznamu o podaní vysvetlenia G. E.alovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán sa vyjadril už v rozhodnutí o priestupku. K zavineniu dopravnej nehody žalovaný poukázal na konkrétne uvedené skutočnosti vyplývajúce zo záznamov o podaní vysvetlenia G. E., G. E., D. H., G. K., ako aj z kamerového záznamu, ktorý sa nachádza v spisovom materiáli. Pokiaľ ide o znalecký posudok číslo 78/2018, ktorý si dal vyhotoviť účastník konania, žalovaný ako odvolací orgán konštatuje, že znalec, ktorý tento znalecký posudok vypracoval, nebral do úvahy výpoveď druhého účastníka dopravnej nehody ani výpoveď svedka dopravnej nehody a zároveň tento znalecký posudok vyvracia výpoveď účastníka konania, uvedenú v zápisnici z ústneho pojednávania z 12.10.2018. Z technického hľadiska je nemožné, aby pracovný stroj na takom krátkom úseku od kontaktu s vozidlom účastníka konania dokázal zostať v konečnej polohe po tom, ako by urobil taký manéver, ako uvádza účastník konania alebo ako je uvedené v znaleckom posudku. Z výpovedí svedkov G. E., D. H. a G. K. ako aj z kamerového záznamu hliadky vykonávajúcej dohľad na ceste II 583A vyplýva, že pracovný stroj bol vybavený funkčným zvláštnym výstražným svetlom oranžovej farby. D. H. jednoznačne potvrdil, že bolo funkčné a svietilo aj v čase
dopravnej nehody. Žalovaný zastáva názor, že dopravnú nehodu jednoznačne zavinil účastník konania tým, že sa dostatočne nevenoval vedeniu motorového vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, nedodržal bezpečnú vzdialenosť od vozidla jazdiaceho pred ním, v dôsledku čoho došlo ku kontaktu účastníka s pracovným strojom, ktorý sa pohyboval ustálenou rýchlosťou vpred, pri pravej krajnici, teda k dopravnej nehode. Pokiaľ ide o námietku účastníka konania ohľadom miestnej príslušnosti, žalovaný poukázal na úpravu podľa § 55 ods. 1, 3 zákona o priestupkoch, ktorá právna úprava umožnila postup zrealizovaný vo veci, kedy písomnosťou z 18.07.2018 Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Žiline postúpil vec Okresnému dopravnému inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne, čo je správny orgán, v ktorého služobnom obvode má účastník konania trvalý pobyt. Námietku zaujatosti týkajúcu sa prvostupňového správneho orgánu riešil jeho priamy nadriadený. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, poukázal žalovaný na úpravu podľa § 22 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch. Zdôraznil, že výška uloženej sankcie je vecou voľnej úvahy správneho orgánu, ktorá v danom prípade nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom a je v súlade s pravidlami logického uvažovania. Žalovaný uloženú sankciu považuje za primeranú.
3. Podaním zo dňa 15.05.2020, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 20.05.2020 podal žalobca včas správnu žalobu. Navrhol rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne ORPZ-DK-ODI2-P-104/2018 zo dňa 29.11.2019 zrušiť a konanie zastaviť. Žalobca uviedol, že správna žaloba smeruje voči všetkým výrokom, ako aj proti postupu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, pretože tieto vychádzajú z nezákonne získaných dôkazov, z nezákonného hodnotenia dôkazov z čoho vyplývajú nesprávne vyhodnotené skutkové a právne závery, ako aj nesprávne právne posúdenie, ďalej že tieto rozhodnutia sú arbitrárne, nezákonné, nepreskúmateľné a nezákonným postupom správnych orgánov bolo žalobcovi odňaté právo na obhajobu a na spravodlivý administratívny proces. Následne žalobca sumarizuje v podanej správnej žalobe ako žalovaný reagoval na konkrétne vznesené námietky podľa odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. V správnej žalobe vymedzuje žalobca nasledovné žalobné body:
- Správne orgány zadržiavali žalobcovi vodičský preukaz 24 mesiacov. Nebol žiaden dôvod na to, aby správny orgán prvého stupňa prvýkrát rozhodol až po 8 mesiacoch 07.01.2018. Doposiaľ nebolo priamo žalobcovi doručené rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa zo dňa 06.03.2020. Po doručení rozhodnutia správneho orgánu druhého stupňa právnej zástupkyni sa žalobca domáhal vrátenia vodičského preukazu. Z opísaného časového sledu zadržiavania vodičského preukazu vyplýva pre žalobcu jeho presvedčenie o zaujatosti správnych orgánov.
- Žalobca poukázal na úpravu podľa § 55, § 59 ods. 4 zákona o priestupkoch a uviedol, že správny orgán prvého stupňa ani žalovaný nezdôvodnili vo svojich rozhodnutiach, prečo bola miestna príslušnosť prenesená zo Žiliny do Dolného Kubína. Tento ich postup je arbitrárny, úplne neodôvodnený a v dôsledku toho bolo porušené právo na zákonného sudcu (zákonný správny orgán) a právo na spravodlivý proces.
- Rozhodnutie žalovaného je arbitrárne, nepreskúmateľné a nezákonné (ani po dvoch odvolaniach žalovaný nebol schopný ustáliť riadne okruh účastníkov konania, zrozumiteľne formulovať výrok v časti vymedzenia skutku a nevysporiadal sa s námietkami žalobcu). „Oprava“ skutkovej vety v napadnutom rozhodnutí nemá oporu v zákone a takto opravené rozhodnutie nemá kvalitu riadne preskúmateľného rozhodnutia vo výroku o vine a treste. Odvolací orgán sa snažil konvalidovať nezákonný postup správneho orgánu prvého stupňa spôsobom, ktorý mu zákon neumožňuje, čo spochybňuje závery napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o konštatovanie žalovaného o presne a úplne zistenom skutkovom stave. Výrok v konečnom znení je objektívne nezrozumiteľný (o oprave bola upovedomená právna zástupkyňa nie účastníci, v ktorej časti žalobca poukázal na úpravu podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku a závery podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 8Sžo 12/2009).
- Správny orgán prvého stupňa nekonal v súlade s úpravou podľa § 56 Správneho poriadku, v zmysle ktorej má upovedomiť ostatných účastníkov konania o obsahu odvolania a vyzvať ich na vyjadrenie sa. Správny orgán prvého stupňa konal ako s účastníčkou s pani K. F., avšak odvolanie jej nedoručil a s druhým priamym účastníkom dopravnej nehody nekonal vôbec. Uvedené skutočnosti zakladajú vady konania a tým nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
- V rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v napadnutom rozhodnutí je nesprávne určený okruh účastníkov konania, čo žalobca namietal už v odvolacom konaní. V tejto súvislosti žalobca poukázal na úpravu podľa § 14 Správneho poriadku a § 70, § 72 zákona o priestupkoch. Správny orgán prvého stupňa nekonal s priamymi účastníkmi dopravnej nehody a títo nie sú ani v skutkovej vete identifikovaní. V skutkovej vete nie je uvedené ku akému (ktorému) vozidlu sa
vzťahuje odhadom policajta ustálená škoda 10.500,- Eur, pričom táto škoda nebola odborne ustálená, z čoho vyplýva, že tieto skutočnosti v súhrne spôsobujú nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného. V oboch týchto rozhodnutiach chýba ustálenie skutočnosti, ktorému z účastníkov konania škoda vznikla a dá sa len predpokladať, že škoda sa týka vozidla, na ktorom jazdil žalobca a ktoré patrí družke žalobcu pani F.. Tá si náhradu škody neuplatnila, avšak podľa výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na súd, čo však nemá oporu v skutkovom stave, pretože bola na súd odkázaná ako osoba, ktorá nemala postavenie účastníka konania.
- Predchádzajúci žalobný bod súvisí s právnym posúdením veci, v ktorej časti žalobca poukázal na úpravu podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch; záver o náhrade škody v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa je nesprávny a skutkovo nepreukázaný, právna kvalifikácia podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch je nesprávna a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a napadnuté rozhodnutie sú vo všetkých výrokoch z hmotnoprávneho aj procesnoprávneho hľadiska nezákonné a arbitrárne.
- Rozhodnutie má byť riadne odôvodnené, čo vyplýva z úpravy § 47 Správneho poriadku. Pri právnom posúdení však správne orgány aplikovali len úpravu podľa zákona o priestupkoch a nesubsumovali vec spod ustanovenia Správneho poriadku. V tejto časti poukázal žalobca na úpravu podľa § 51 zákona o priestupkoch, z ktorého vyplýva subsidiarita Správneho poriadku, podľa ktorého možno použiť len dôkazné prostriedky získané v súlade s právnymi predpismi a obvinený má právo oboznámiť sa so všetkými podkladmi rozhodnutia a vyjadriť sa k dôkazom. V tejto časti zároveň žalobca poukázal na úpravu podľa § 46, § 47, § 33, § 34 všetko Správneho poriadku.
- K otázke namietanej nedôveryhodnosti svedka H.alobca uviedol, že tohto svedka považuje za nedôveryhodného napriek tomu, že žalovaný vychádza zo záveru o jeho dôveryhodnosti, čo je vymedzené aj v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ ide o svedka K., aj výpoveď tohto svedka žalobca považuje za pochybnú, nakoľko je otázne, či bol pri spísaní záznamu alebo je záznam len výtvorom policajta G.. Svedok K. zmaril riadne zadokumentovanie nehody tým, že odpratal veci z miesta dopravnej nehody predtým, ako došlo k zadokumentovaniu dopravnej nehody. Žalobca v tejto časti správnej žaloby vo všeobecnej rovine spochybňuje odbornosť policajtov, ktorí realizovali zadokumentovanie dopravnej nehody a vytvárali záznamy z podania vysvetlenia. Vo vzťahu k osobe policajta G. uvádza, že tento nezákonne produkoval vymyslené záznamy. Žalobca zdôraznil, že už v odvolaní v správnom konaní namietal, že záznam o podaní vysvetlenia, ktorý bol s ním spísaný, podľa údajov v tomto zázname 27.04.2018 od 12:55 do 14:00 s ním bol spísaný, keď bol žalobca v šoku a zranený, pričom do záznamu je rukou dopísané „s obsahom záznamu súhlasí“ a takéto vyjadrenie žalobca neučinil a do predmetného záznamu to po podpise záznamu žalobcom dopísal policajt a policajt ani nedal žalobcovi možnosť sa k záznamu vyjadriť. Pokiaľ ide o záznam o podaní vysvetlenia svedka G. E. (27.04.2018 od 13:07 až 02.05.2018 09:53 hod.) žalobca tvrdí, že policajt G. vypočúval žalobcu 27.04.2018 od 12:55 do 14:00 hod., a teda G. E. nemohol podať ani nepodal vysvetlenie dňa 27.04.2018 od 13:07, jeho vysvetlenie je z 02.05.2018 o 09:53 a uvedené skutočnosti potvrdzujú pochybnosť o autenticite záznamu. Pokiaľ ide o záznam o podaní vysvetlenia svedka G. K. zo dňa 10.05.2018 o 11:55 až 11:56 hod. žalobca zdôraznil rozsah tohto záznamu - jedna minúta. Pokiaľ ide o záznam o podaní vysvetlenia K. F. zo dňa 30.05.2018 od 16:27 do 27.04.2018 18:28 žalobca tvrdí, že sa jedná o záznam úplne vymyslený policajtom G., len ktorý sám policajt tento záznam podpísal. Z uvedených nezrovnalostí záznamov o podaní vysvetlení vyplývajú pochybnosti pri objasňovaní priestupku a nezákonný postup pri objasňovaní priestupku, len K. F. mala vyhlásiť, že poučeniu rozumela, ostatné subjekty podávajúce vysvetlenie takéto vyhlásenie neučinili, z čoho žalobca vyvodzuje, že ani neboli poučení. Z fotografie č. 4 vyhotovenej o 13:04 oproti fotografiám č. 12 a 14 vyhotoveným o 13:05 vyplýva, že sa s traktorom pred zadokumentovaním nehody hýbalo.
- Z hľadiska zavinenia neobstojí konštatovanie žalovaného, že nepredloženie dokladov o spôsobilosti vodiča traktora pána E. nemá vplyv na zavinenie dopravnej nehody.
- Vo vzťahu k uloženej sankcii nie je konkretizovaná závažnosť priestupku, spôsob spáchania priestupku a jeho následky, nie je ustálená výška materiálnej škody, je tu uvedený len odhad policajta a samotné zdôvodnenie uloženej sankcie je všeobecné a vo vzťahu k uloženej sankcii sú nedostatočne zdôvodnené úvahy správneho orgánu.
4. Podaním zo dňa 10.07.2020 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o arbitrárnom presunutí miestnej príslušnosti a o bezdôvodných prieťahoch, poukázal žalovaný na úpravu podľa § 55 ods. 1, 3 zákona o priestupkoch. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nedoručení konečného rozhodnutia priamo žalobcovi poukázal žalovaný na úpravu podľa § 17 ods. 1, § 51 ods. 1 Správneho
poriadku a zdôraznil doručenie tohto rozhodnutia právnemu zástupcovi žalobcu. Pokiaľ ide o zaujatosť správnych orgánov žalovaný poukázal na to, že bolo rozhodnuté o nevylúčení npor. D. L., pracovníka prvostupňového správneho orgánu a zároveň zaujatosť druhostupňového správneho orgánu žalobca v správnej žalobe nenamietal. Okruh účastníkov konania bol určený riadne, v ktorej časti žalovaný poukázal na úpravu podľa § 72 zákona o priestupkoch a skutočnosť, že vlastník traktora a ani K. F. si náhradu škody neuplatnili, pričom vo vzťahu k K. F. uvedené vyplýva z oznámenia zo dňa 25.11.2019, kedy uviedla, že v konaní, ktoré sa vedie proti obvinenému proti G. E., sa nikdy ako poškodená nevyjadrovala a ani si náhradu škody neuplatňovala a že škodu, ktorá jej bola pri dopravnej nehode na jej vozidle spôsobená, si bude uplatňovať proti skutočnému vinníkovi nehody, a to proti prevádzkovateľovi pracovného stroja, z čoho žalovaný usúdil, že z oznámenia K. F. vyplýva, že táto nechce byť účastníkom konania v konaní proti žalobcovi. Pokiaľ ide o záver, že nebolo zistené, že žalobca spôsobil škodu na majetku alebo zdraví a že v rozhodnutí bola nesprávna právna kvalifikácia, žalovaný poukázal na úpravu podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch a § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch, pričom zdôraznil, že ku škode na stroji došlo a keďže došlo ku škode aj na motorovom vozidle vedenom žalobcom a majiteľka tohto vozidla pani K. F. nechcela byť účastníkom konania, vyplýva z uvedeného správna právna kvalifikácia podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch.
5. Podaním zo dňa 15.08.2020 podal žalobca repliku. Uviedol, že K. F. nebola zahrnutá do okruhu účastníkov konania a vo svojom vyjadrení - oznámení zo dňa 25.11.2019 uviedla, že „v konaní, ktoré sa vedie proti pánovi E., sa nikdy ako poškodená nevyjadrovala a ani si náhradu škody neuplatňovala“, z čoho žalovaný údajne usúdil, že pani F. taktiež nechce byť účastníčkou konania v konaní proti žalobcovi. Vo svojom v poradí treťom rozhodnutí správny orgán prvého stupňa doplnil odkázanie pani K. F. na súd s jej nárokom na náhradu škody a aj tento výrok napadnuté rozhodnutie potvrdilo. Nakoľko jediný, komu bola škoda spôsobená, bola pani K. F. (na pracovnom stroji - traktore Zetor nebola zistená žiadna škoda), je jediným poškodeným pani K. F. a tá je blízkou osobou žalobcu, v nadväznosti na čo sa uplatní úprava podľa § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch a je potrebný súhlas pani F. na prejednanie priestupku žalobcu. Zároveň žalobca uviedol, že pani K. F.kodu neuplatnila, z čoho vyplýva, že sa nestala účastníkom konania
6. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 26.11.2020 žalobca a žalovaný zotrvali na svojich vyjadreniach, žalobca so zdôraznením, že pracovný stroj vykonával stavebné práce, nebol dostatočne označený a jeho vodič nemohol náležite vykonávať súčasne uvedené práce a zároveň ostražito viesť vozidlo.
7. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu a rovnako zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a zákonnosť postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu zohľadniac skutočnosť, že v tejto veci išlo o konanie o žalobe vo veci správneho trestania podľa § 194 a nasledujúce SSP (Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) a okrem žalobcom vymedzených žalobných bodov vychádzal i z úpravy podľa § 195 písm. a) až e) SSP. Na základe takéhoto postupu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a podľa § 191 ods. 1 písm. d, ods. 3 písm. a) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku a vec vrátil na ďalšie konanie správnemu orgánu prvého stupňa podľa § 191 ods. 4 SSP. Správny súd podotýka, že na rozhodnutie o zastavení konania v súlade s návrhom žalobcu dôvody nevzhliadol (takýto návrh učinil žalobca v žalobnom návrhu správnej žaloby, bez uvedenia jeho bližšieho zdôvodnenia v odôvodnení správnej žaloby), pričom vzhľadom na predmet tohto konania, ktorým je výlučne posudzovanie zákonnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov ani samostatne o takomto návrhu žalobcu nerozhodoval.
8. Podľa § 194 ods. 1, 2 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako SSP): Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 195 písm. a) až e SSP: Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
Podľa § 32 ods. 1 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) - ďalej len Správny poriadok: Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku: Ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.
Podľa § 12 ods. 1 písm. b), c) Zákona č. 372/1999 Zb. o priestupkoch - ďalej zákon o priestupkoch: Za priestupok možno uložiť tieto sankcie: po b) pokutu, po c) zákaz činnosti.
Podľa § 51 zákona o priestupkoch: Ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 72 písm. b) zákona o priestupkoch: V konaní o priestupku sú účastníkmi konania po b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom.
Podľa § 77 zákona o priestupkoch: Výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie ( § 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti ( § 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia ( § 16), o nároku na náhradu škody ( § 70 ods. 2) a o trovách konania ( § 79 ods. 1).
Podľa § 55 ods. 3 zákona o priestupkoch: Miestne príslušný správny orgán môže na uľahčenie prejednania priestupku alebo z iného dôležitého dôvodu aj bez súhlasu účastníkov postúpiť vec na prejednanie inému vecne príslušnému správnemu orgánu, v ktorého územnom obvode sa páchateľ zdržiava alebo má pracovisko.
Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch: Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto po g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.
Podľa § 137 ods. 2 písm. c) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke: Porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je po c) také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.
9. Konanie v tejto veci je konaním o žalobe vo veci správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP. V takomto type konania správny súd musí pri prieskume zákonnosti žalobcom vymedzeného predmetu prieskumu vychádzať okrem zohľadnenia obsahu a rozsahu žalobcom vymedzených žalobných bodov vo včas podanej správnej žalobe i z úpravy podľa § 195 písm. a) až e) SSP, ktorá vymedzuje prípady správny súd kedy nie je rozsahom a dôvodmi správnej žaloby viazaný. Správny súd primárne hodnotil (vzhľadom jednak na obsah žalobných bodov, v rámci ktorých žalobca okrem iného namietal i objektívnu
nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia o spáchaní priestupku v rozhodnutí žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa), či výrok napadnutého rozhodnutia v spojení s výrokom rozhodnutia o priestupku správneho orgánu prvého stupňa, ktorý bol napadnutým rozhodnutím zmenený, je dostatočne určitý a zrozumiteľný. V tejto časti bolo potrebné vychádzať z úpravy podľa § 77 zákona o priestupkoch, čo je špeciálna právna úprava oproti subsidiárne aplikovateľnej úprave podľa Správneho poriadku (§ 51 zákona o priestupkoch). Úprava podľa § 77 zákona o priestupkoch kladie na výrok rozhodnutia o priestupku požiadavku popisu skutku, ktorá zahŕňa vymedzenie skutku tak, aby bola zaručená jeho presná špecifikácia a aby bolo vylúčené jeho prípadné zamenenie s iným skutkom (len na základe výroku rozhodnutia o priestupku a v ňom opísaného skutku je možné vyhodnocovať napríklad existenciu alebo neexistenciu prekážky veci rozhodnutej - res iudicata). Opis skutku má zahŕňať okrem vymedzenia spôsobu spáchania skutku aj opis iných skutočností, ktoré zaručia, že nebude skutok zameniteľný s iným skutkom. V prípade, ak v dôsledku spáchania priestupku bola spôsobená škoda, je nevyhnutné, aby bol poškodený subjekt, ktorý je jedným z podstatných prvkov determinujúcich škodu, vo výroku presne označený. Táto požiadavka vo vzťahu k výroku rozhodnutia o spáchaní priestupku v predmetnej veci priamo vyplýva z úpravy podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, podľa ktorej: Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku, ako aj z úpravy podľa § 137 ods. 2 písm. c) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorej: Porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda a pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. Úprava podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch a podľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. bola správnym orgánom prvého stupňa pri rozhodovaní o priestupku priamo aplikovaná pri právnom posúdení, čo správny súd zdôrazňuje. V nadväznosti na to v prípade, ak v dôsledku spáchania priestupku bola spôsobená škoda (čo v prejednávanej veci bolo nepochybne naplnené), je potrebné aby bol poškodený subjekt vo výroku presne označený - nezameniteľne identifikovaný. Túto náležitosť výrok rozhodnutia o priestupku
- rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a ani napadnutého rozhodnutia nespĺňa. Z formulácie vymedzenia skutku, ktorá je uvedená vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (...„vodič E. na tento pracovný stroj neskoro zareagoval a strhol volant doľava, teda do ľavého jazdného pruhu, následne došlo k stretu pravej časti vozidla Land Rover so zadnou ľavou časťou traktora - pracovného stroja (zadné ľavé koleso), kde hmotná škoda podľa odhadu službukonajúceho policajta presahuje čiastku cca 10.500 €.“ ...) nie je jasne a jednoznačne, a teda priamo z textu výroku rozhodnutia o priestupku zrejmé, či škoda 10.500 € bola škodou spôsobenou na vozidle vedenom žalobcom alebo na stroji - traktore Zetor 7000, evidenčné číslo ZAZ277. V tejto časti preto výrok rozhodnutia o priestupku (výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a rovnako i výrok napadnutého rozhodnutia) trpí vadou neurčitosti. Obsah odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, rovnako i typ poškodených vozidiel alebo skutočnosť, či si poškodený škodu uplatnil alebo nie, je v tejto súvislosti irelevantná. Výlučne výroková časť rozhodnutia správneho orgánu (akéhokoľvek rozhodnutia správneho orgánu) môže zasiahnuť do práv a povinností účastníka konania. Pri zadefinovaní porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom tak, ako vyplýva zo zákonnej úpravy podľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. je potrebné vo výroku rozhodnutia o priestupku pri vymedzení skutku - v skutkovej vete priestupku túto požiadavku naplniť jednoznačným uvedením konkrétneho subjektu, ktorému bola škoda spôsobená, a to priamo vo výroku rozhodnutia o priestupku. Možnosť dovodenia konkrétneho poškodeného z obsahu odôvodnenia rozhodnutia je nepostačujúca. Uvedená vada výroku rozhodnutia o priestupku zakladá neurčitosť rozhodnutia v tejto časti, a tým i dôvod pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako i napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda pre ich nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť. Uvedené závery správneho súdu sú primárnym argumentom vedúcim k rozhodnutiu o zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. a) SSP a o vrátení veci na ďalšie konanie správnemu orgánu prvého stupňa podľa § 191 ods. 4 SSP. Vo všeobecnej rovine správny súd podotýka, že sa nepreskúmateľnosťou rozumie podľa judikatúry správnych súdov vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť rozhodnutia alebo nedostatok dôvodov. V prípade rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, vo vzťahu k výrokom týchto rozhodnutí je správnym súdom konštatovaná nezrozumiteľnosť pre neurčitosť výroku - skutkovej vety vymedzujúcej konanie žalobcu kvalifikované ako priestupok. Takto konštatovaná nezrozumiteľnosť v zásade bráni vecnému prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
Zároveň správny súd podotýka, že vo výroku napadnutého rozhodnutia je uvedený nesprávny údaj pri vymedzení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, o odvolaní proti ktorému žalovaný rozhodoval, a to pokiaľ ide o dátum vydania tohto rozhodnutia dňom 07.01.2019, ktorý nekorešponduje dátumu vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, o odvolaní proti ktorému žalovaný rozhodoval - rozhodnutie č. ORPZ-DK-ODI2-P-104/2018, ktoré bolo vydané dňa 29.11.2019. Postup podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku do úvahy v konaní pred správnym súdom neprichádza pre absenciu právomoci správneho súdu na takýto postup. Správny súd podotýka, že pri rozhodnutí o zmene rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa odvolacím orgánom v odvolacom konaní sa aj pri prejednaní priestupkov uplatní všeobecná právna úprava vyplývajúca z § 59 Správneho poriadku. Ani úprava podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku nevylučuje vykonanie zmeny rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa odvolacím správnym orgánom tak, ako to bolo realizované žalovaným, teda vypustením konkrétne vymedzených pasáží výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Je však potrebné, aby sa zmena mohla premietnuť do výroku správneho orgánu prvého stupňa presne a aby výsledný výrok bol ako celok zrozumiteľný. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že práve z dôvodov vyššie opísaného významu výroku rozhodnutia o spáchaní priestupku je určite minimálne vhodné pri zmene rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v takom rozsahu a obsahu ako to bolo vykonané žalovaným, citovať v plnom znení konečný výrok po jeho zmene, a to v záujme prehľadnosti, zrozumiteľnosti a v konečnom dôsledku i v záujme naplnenia právnej istoty samotného obvineného z priestupku. Napriek uvedenému primárnemu záveru o existencii vyššie vymedzených dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa podľa § 191 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. a) SSP správny súd konštatuje, že pokiaľ žalobca namietal nesprávne ustálenie okruhu účastníkov konania pred správnymi orgánmi, je potrebné v tejto časti vychádzať z úpravy podľa § 72 zákona o priestupkoch, ktorá taxatívne vymedzuje subjekty, ktoré je možné považovať za účastníkov konania o priestupku. Do okruhu týchto účastníkov konania o priestupku ďalší účastníci dopravnej nehody nespadajú a poškodený je účastníkom konania o priestupku, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom (§ 72 písm. b) zákona o priestupkoch), pričom obligatórnou podmienkou účastníctva poškodeného je úkon uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej priestupkom na správnom orgáne, ktorý o priestupku koná, zrealizovaný subjektom poškodeného. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu (č. l. 250 administratívneho spisu) vyplýva, že dňa 02.12.2019 bolo ORPZ Dolný Kubín, ODI Dolný Kubín doručené oznámenie K. F. zo dňa 25.11.2019, ktorým menovaná oznamuje, že sa pojednávania, na ktoré je predvolaná, nezúčastní. Škodu, ktorá bola spôsobená pri dopravnej nehode dňa 27.04.2018 na jej motorovom vozidle Land Rover Defender 110, evidenčné číslo DK-995BN, si bude uplatňovať proti skutočnému vinníkovi nehody, a to proti prevádzkovateľovi pracovného stroja - traktor Zetor 7000, EČV ZA Z 277, ktorý viedol, resp. ním vykonával práce na ceste - vodič G. E.. V tomto konaní, ktoré sa vedie proti obvinenému G. E., sa nikdy ako poškodená nevyjadrovala a ani si náhradu škody neuplatňovala. Na základe uvedeného oznámenia K. F. a ostatného obsahu pripojeného administratívneho spisu, z ktorého nevyplýva realizácia úkonu uplatnenia náhrady škody osobou K. F. v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, nie je možné skonštatovať status K. F. ako účastníčky konania o priestupku v zmysle úpravy § 72 písm. b) zákona o priestupkoch. V nadväznosti na to nebol dôvod podľa § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch odkázať poškodenú Ing. K. F. ako majiteľku osobného motorového vozidla továrenskej značky Land Rover Defender 110, evidenčné číslo Slovenskej republiky: DK995BN s jej nárokom na náhradu škody na súd alebo iný príslušný orgán, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia o priestupku vydaného správnym orgánom prvého stupňa, v ktorej časti nebolo uvedené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa rozhodnutím žalovaného zmenené, ale ako vyplýva z výroku rozhodnutia žalovaného pod písm. b), bolo rozhodnutie správneho orgánu v tejto časti potvrdené. Argumentáciu žalobcu viažucu sa k dĺžke zadržania vodičského preukazu v rozsahu 24 mesiacov hodnotí správny súd ako argumentáciu, ktorá nie je v tomto konaní relevantná, pretože v tomto konaní správny súd vyhodnocoval výlučne zákonnosť postupu a rozhodnutia ako správneho orgánu prvého stupňa, tak žalovaného. Pokiaľ žalobca namietal, že správny orgán prvého stupňa neupovedomil ostatných účastníkov o obsahu odvolania a nedal im priestor na vyjadrenie sa, v tejto časti je potrebné vychádzať z vyššie uvedeného vymedzenia okruhu účastníkov konania o priestupku, do ktorého v tejto veci pani K. F. a ani druhý účastník dopravnej nehody nespadali. Pokiaľ žalobca namietal, že priamo jemu nebolo doručené druhostupňové rozhodnutie, poukazuje správny súd v tejto časti na úpravu podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorej ak mal účastník konania zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa
doručuje iba tomuto zástupcovi. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol v konaní o priestupku zastúpený právnou zástupkyňou, ktorej bolo napadnuté rozhodnutie riadne dňa 20.03.2020 oznámené - doručené.
10. V rámci ďalšieho konania správny orgán prvého stupňa pri rešpektovaní zásady materiálnej (objektívnej) pravdy, z ktorej pre orgán konajúci o priestupku vyplýva požiadavka úplne a presne zistiť skutočný stav a zaobstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie zakotvená v § 32 ods. 1 Správneho poriadku, po náležitom vyhodnotení vykonaných dôkazov a po dôslednom vysporiadaní sa s námietkami žalobcu vznesenými jednak v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v konaní pred správnym súdom (na tomto miestne správny súd zdôrazňuje, že ku zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a napadnutého rozhodnutia došlo z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, ktorá bráni vecnému prieskumu zákonnosti týchto rozhodnutí), vydá nové rozhodnutie o priestupku, ktorého výrok, za predpokladu splnenia podmienok priestupkovej zodpovednosti žalobcu, bude skutok vymedzovať presne a zrozumiteľne, rešpektujúc záväzné závery vyplývajúce z tohto rozsudku a ktorého odôvodnenie bude obsahovať vysporiadanie sa s námietkami žalobcu vznesenými i v konaní pred správnym súdom vrátane argumentácie viažucej sa k úprave podľa § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch a náležité zdôvodnenie uloženej sankcie prostredníctvom kritérií vyplývajúcich z úpravy § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch. Správny súd podotýka, že nespochybňuje ako pri hodnotení vykonaných dôkazov (svedeckých výpovedí, fotodokumentácie), tak pri uložení sankcie, oprávnenie správneho orgánu uplatňovať správnu úvahu. I táto správna úvaha by pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov mala byť v rozhodnutí správneho orgánu zachytená spôsobom, ktorý umožní správnemu súdu jej hodnotenie z hľadiska zákonnosti v rozsahu, ako vyplýva z úpravy § 27 ods. 2 veta po bodkočiarku SSP. Uvedené dopadá i na zvolený procesný postup súvisiaci s prenosom miestnej príslušnosti správneho orgánu prvého stupňa, a to nezávisle na skutočnosti, že z úpravy podľa § 55 ods. 3 zákona o priestupkoch vyplýva oprávnenie správneho orgánu prejednávajúceho priestupok postúpiť vec na prejednanie inému vecne príslušnému správnemu orgánu aj bez súhlasu účastníkov. Vo vzťahu k žalobcom vzneseným námietkam ohľadom hodnotenia svedeckých výpovedí, fotodokumentácie, ako aj procesného postupu v súvislosti s postúpením veci podľa § 55 ods. 3 zákona o priestupkoch, uvedená požiadavka náležitého odôvodnenia správnej úvahy uplatnenej správnym orgánom v odôvodnení rozhodnutia platí o to viac, že tieto námietky vzniesol žalobca i v podanom odvolaní zo dňa 23.12.2019, ktoré je súčasťou pripojeného administratívneho spisu.
11. Podľa § 167 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
12. Žalobe bolo vyhovené, nakoľko súd zrušil ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, tak napadnuté rozhodnutie, v nadväznosti na čo žalobcu považuje za účastníka v tomto konaní úspešného v celom rozsahu, ktorému na základe obsahu meritórneho rozhodnutia svedčí voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.