Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_69Ek-1735-2019.pdf
PDF · 81.36 KB
Case nature
Subarea
69Ek/1735/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, konajúci prostredníctvom JUDr. Andrei Cvikovej, advokátky a konateľky, proti povinnému: B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX T., toho času bytom F. XX/X, C. L. XXX XX o vymoženie 582,64 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom, so sídlom exekútorského úradu M. M. Hodžu 28, 031 01 Liptovský Mikuláš, pod č. 373EX 540/19, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/1735/2019 zo dňa 23. marca 2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/1735/2019 zo dňa 23. marca 2020 z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/1735/2019 zo dňa 23. marca 2020, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 35,65 EUR.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 10.10.2019 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 292/10/18 zo dňa 04.04.2019, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava (ďalej len ako „Exekučný titul“), v konaní pred rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, PhD. (ďalej len ako „Stály rozhodcovský súd“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2019 a vykonateľnosť dňa 20.08.2019.
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 69Ek/1735/2019 dňa 15.10.2019 súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šutliaka, so sídlom exekútorského úradu M. M. Hodžu 28, 031 01 Liptovský Mikuláš, ktorý ju vedie pod sp. zn. 373EX 540/19 (ďalej len „súdny exekútor“). Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 15.10.2019 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 69Ek/1735/2019 zo dňa 23.03.2020, po preskúmaní veci, zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že Stály rozhodcovský súd postupoval správne pri doručovaní exekučného titulu povinnému v zmysle vyššie cit. § 33 ods. 2 ZoSRK, a teda správnou aplikáciou fikcie doručenia, na základe čoho je potrebné považovať exekučný titul za riadne doručený povinnému Stálym rozhodcovským súdom, čím exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v zmysle ustanovení ZoSRK a netrpí vadou formálnej vykonateľnosti, ktorú povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie namietal. Nakoľko vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o predmetnom návrhu
povinného na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, návrh povinného v celom rozsahu zamietol a priznal oprávnenému náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s vyjadrením oprávneného k návrhu podanému povinným.
4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný dňa 16.04.2020, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že dôvodom jej podania je pokus o podvod zo strany oprávneného, ktorý povinný vidí predovšetkým v tom, že oprávnený údajne úmyselne neposkytol rozhodcovskému súdu informácie o tom, že sa povinný nachádza vo výkone trestu, na základe čoho následne rozhodcovský súd povinnému nedoručoval písomnosti z rozhodcovského konania na adresu príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody, čo malo za následok, že sa povinný ani nemohol dozvedieť o to, že je voči nemu vydaný rozhodcovský rozsudok. Povinný teda namieta nezákonnosť použitia fikcie doručenia daného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Povinný ďalej aj predloženými listinnými dôkazmi poukázal na skutočnosť, že zmluvu o úvere zo dňa 20.07.2015 považuje za podvodnú, nakoľko si oprávnený na jej základe od povinného žiadal viac ako samotný povinný od oprávneného dostal, a hoci oprávnený v návrhu na exekúciu už od povinného žiadal skutočnú sumu, ktorú povinný aj očakával a bol ochotný zaplatiť, povinný má za to, že oprávnený takýmto konaním neoprávnene získal ďalšiu sumu úrokov z omeškania a jemu spôsobil ďalšie nedôvodné náklady. Z uvedených dôvodov preto povinný naďalej trvá na existencii dôvodu na zastavenie predmetnej exekúcie.
5. Podanú sťažnosť povinný doplnil podaním doručeným súdu dňa 13.05.2020 a dňa 26.06.2020, ktorých prílohou boli aj listinné dôkazy obsahujúce zmluvu o úvere zo dňa 20.07.2015, ktorú povinný uzavrel s oprávneným, doklad o vyšetrení očí, trvalý príkaz a platby na poskytnutý úver, list zo sociálnej poisťovne o vykonávaní zrážok z dôchodku povinného a písomnú korešpondenciu medzi povinným a oprávneným ohľadne výšky zostatku úveru.
6. K sťažnosti povinného sa podaním zo dňa 16.06.2020 vyjadril oprávnený, ktorý s tvrdeniami povinného nesúhlasí a sťažnosťou napadnuté rozhodnutie súdu považuje za vecne správne. Oprávnený preto navrhol, aby súd konajúci o sťažnosti povinného, predmetnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov sťažnostného konania.
7. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. V zmysle § 33 ods. 2 ZoSRK, Stály rozhodcovský súd doručuje písomnosti spotrebiteľovi do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú stálym rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. Stály rozhodcovský súd je na účely doručovania oprávnený požiadať bezplatne o súčinnosť pri zisťovaní adresy spotrebiteľa register obyvateľov Slovenskej republiky. Ak sa nepodarilo doručiť písomnosť spotrebiteľovi na žiadnu z uvedených alebo zistených adries, považuje sa písomnosť za doručenú po siedmich dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky stálemu rozhodcovskému súdu aj vtedy, ak sa písomnosť vráti ako nedoručená.
13. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Súd naň v podrobnostiach preto odkazuje.
14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 11. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného k argumentácii povinného v podanej sťažnosti uvádza, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
15. Súd sa preto v tomto sťažnostnom konaní zaoberal správnosťou právnych záverov prijatých v napadnutom uznesení vyšším súdnym úradníkom pojednávajúcich o tom, či fikcia doručenia v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 ZoSRK, použitá pri doručovaní exekučného titulu povinnému, bola použitá zákonným spôsobom. Na tomto mieste súd po preskúmaní veci uvádza, že Stály rozhodcovský súd pri doručovaní písomností povinnému postupoval správne, keď v súlade s § 33 ods. 2 ZoSRK najskôr vykonal lustráciu povinného v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, a až po zistení, že povinný má hlásený pobyt bezdomovca, žalobu ako aj exekučný titul povinnému doručoval na adresu, ktorú zistil zo spotrebiteľskej zmluvy. Až po neúspešnom doručení žaloby ako aj exekučného titulu na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, písomnosti doručoval na základe uplatnenej fikcie doručenia podľa § 33 ods. 2 ZoSRK.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd považuje exekučný titul za riadne doručený povinnému Stálym rozhodcovským súdom, čím exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v zmysle ustanovení ZoSRK a netrpí vadou formálnej vykonateľnosti, na ktorú sa povinný snažil v sťažnosti poukázať práve prostredníctvom spochybňovania aplikácie dotknutej fikcie doručenia exekučného titulu povinnému.
17. K spochybňovaniu samotnej výšky vymáhaného nároku, na ktoré povinný poukazuje v podanej sťažnosti, konajúci súd považuje za potrebné zdôrazniť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavat' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008), a preto pokiaľ na tieto nedostatky spochybňovaním výšky vymáhaného nároku povinný poukazoval aj predložením listinných dôkazov, súd na tieto listinné dôkazy neprihliadal, keďže pre posúdenie dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie sú pre súd irelevantné. Vo vykonávacom konaní už súd vychádza z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti.
18. Vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
19. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
20. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení
na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
21. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
22. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, súd priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia. Súd konštatuje, že oprávnený má v konaní o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/17352019 zo dňa 23.03.2020, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 13a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci vo výške 582,64 EUR, za tri úkony právnej služby, ktorými sú prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie sa k sťažnosti povinného. Keďže o prvých dvoch úkonoch právnej služby bolo už rozhodnuté uznesením napadnutým sťažnosťou povinného, a to uznesením vyššieho súdneho úradníka zo dňa 23.03.2020 vydaným v konaní 69Ek/1735/2019, súd v tomto konaní rozhodoval už len o náhrade trov právneho zastúpenia oprávneného v rozsahu úkonu vyjadrenie oprávneného k sťažnosti povinného, pričom druhou výrokovou vetou tohto uznesenia oprávnenému súd priznáva náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon vo výške 35,65 EUR (t.j. 35,65 EUR vrátane DPH zo sumy 582,64 EUR vo výške úkonu 22,91 EUR vrátane DPH /19,09 EUR + 20 % DPH/ + 1x paušálna náhrada nákladov vo výške 12,74 EUR vrátane DPH /10,62 EUR + 20% DPH/).
23. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).