Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-9-2024.pdf
PDF · 105.03 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/9/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: F. F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. H. C. XXX/XX, XXX XX F., prechodne bytom: F. XXXX/XX, XXX XX D. – F. I. C., o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/49/2023 – 183 zo dňa 19. decembra 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/49/2023 – 183 zo dňa 19. decembra 2023 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nové Zámky ako súdu prvej inštancie dňa 10.05.2023 sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodol, že (i) žalovaný je povinný zdržať sa akýchkoľvek protiprávnych konaní, ktoré narušujú a poškodzujú osobnosť, život a zdravie, občiansku česť, ľudskú dôstojnosť a súkromie žalobkyne; (ii) žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 5.000 eur a (iii) žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania. Spolu so žalobou podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým mal súd nariadiť žalovanému zdržať sa akýchkoľvek protiprávnych aktivít, a to odo dňa podania žalobného návrhu. 2. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 4C/49/2023 – 121 zo dňa 28. septembra 2023 vyzval žalobkyňu, aby svoje podanie zo dňa 10.05.2023 (i) doplnila o pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh, z ktorého má byť zrejmé čoho sa žalobca svojou žalobou domáha; je potrebné uviesť presné znenie petitu žaloby, presne opísať akých protiprávnych konaní sa má žalovaný zdržať (o aké konania, ktoré narušujú a poškodzujú osobnosť, život a zdravie, občiansku česť, ľudskú dôstojnosť a súkromie žalobcu); akou formou mu má byť uložené toto zdržanie (osobne, písomne, telefonicky, či žalobca žiada nekontaktovať osobu alebo žiada o zákaz priblíženia) a na základe akých skutočností, aby súd určil a o akom petite žaloby má súd rozhodovať; (ii) doplnila o dôkazy, na ktoré sa žalobca odvoláva a ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny, ktoré je vhodné označiť; (iii) pripojila k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva. 3. Následne žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie podanie zo dňa 30.10.2023, v ktorom uviedla opis skutkového stavu, opätovne pripojila pôvodnú žalobu a v petite uviedla, že navrhuje, aby súd prvej inštancie rozhodol, že (i) žalovaný je povinný zdržať sa akýchkoľvek protiprávnych konaní, ktoré narušujú a poškodzujú osobnosť, život a zdravie, občiansku česť, ľudskú dôstojnosť a súkromie žalobkyne; (ii) žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 5.000 eur a (iii) žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania. 4. Súd prvej inštancie predvolal žalobkyňu na výsluch na deň 28.11.2023, z ktorého bola vyhotovená zápisnica, podľa ktorej žalobkyňa uviedla, že predvolanie na výsluch si prevzala len deň pred ním (27.11.2023), podľa jej názoru žalobu podala riadne a aj doplnila. 5. Žalobkyňa dňa 15.12.2023 doručila súdu prvej inštancie doplnenie žaloby, v ktorom uviedla ďalší opis skutkového stavu , uviedla listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva a návrhy na výsluch svedkov a petit žaloby doplnila tak, že sa domáha, aby súd prvej inštancie rozhodol, že (i) žalovaný je povinný zdržať
sa akýchkoľvek protiprávnych konaní, ktoré narušujú a poškodzujú osobnosť, život a zdravie, občiansku česť, ľudskú dôstojnosť a súkromie žalobkyne; (ii) žalovanému sa zakazuje šíriť nepravdivé informácie o súkromnom živote žalobkyne a zasahovať do profesionálneho pracovného života žalobkyne; (iii) žalovanému sa ukladá zničiť všetky ním a inými osobami vytvorené zvukové, obrazové a podobné záznamy, ktoré vytvoril pri stretnutiach sa mojej osoby a maloletých detí so žalovaným, a to na jeho náklady v lehote 5 dní od právoplatnosti rozsudku, ospravedlniť sa žalobkyni písomne do jej rúk v lehote 5 dní za poškodzovanie jej mena, občianskej cti, dôstojnosti a osobnej slobody; (iv) žalovanému sa ukladá povinnosť uviesť pravdivé údaje o tom, že ako policajt v činnej službe poškodzuje dobré meno a povesť žalobkyne; (v) žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 5.000 eur a (vi) žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania vo výške 100 %. 6. Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. 4C/49/2023 – 183 zo dňa 19. decembra 2023 (ďalej aj len „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že vo výroku I. odmietol podanie žalobkyne zo dňa 10.05.2023 a vo výroku II. žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 127 ods. 1, § 128 ods. 1, § 129 ods. 1 až 4 a § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „CSP“) a tým, že napriek poučeniu súdom prvej inštancie tak písomne, ako aj ústne, žaloba o ochranu osobnosti nemá požadované náležitosti, o ktorých by vedel súd prvej inštancie rozhodnúť. Podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa svoj nárok o ochranu osobnosti opiera o príliš široký okruh povinností, ktoré by súd žalovanému mal uložiť. Jedná sa podľa neho o tak široký okruh (zdržať sa akýchkoľvek protiprávnych konaní, zákaz šíriť nepravdivé informácie o súkromnom živote, povinnosť zničiť všetky vytvorené zvukové, obrazové a iné záznamy, uviesť pravdivé údaje, že žalovaný ako policajt poškodzuje dobré meno a povesť žalobkyne), že v prípade, ak by súd aj žalobe vyhovel, výrok rozsudku by nebol vykonateľný, resp. by obmedzil žalovaného vo všetkých jeho právach a povinnostiach, pričom žalobkyňa nešpecifikovala konkrétne, o aké nepravdivé informácie má ísť, aké záznamy majú byť zničené a o aké protiprávne konania zo strany žalovaného sa jedná. Už v uznesení, ktorým súd prvej inštancie odmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (uznesenie č. k. 4C/49/2023 – 101 zo dňa 14.06.2023), súd prvej inštancie poučil žalobkyňu, ako má svoj návrh doplniť a uviedol, že nemôže rozhodovať o nároku, ktorý nie je presne špecifikovaný, teda nie je ani vykonateľný. Pre uvedené nedostatky nemožno podľa súdu prvej inštancie v konaní pokračovať; z podania ani z jeho doplnení nie je podľa neho zrejmé, čo má byť presne tým nárokom, o ktorom má súd rozhodnúť, nie je špecifikované zo strany žalobkyne do akých práv konkrétne bolo zo strany žalovaného zasiahnuté a aká satisfakcia má byť žalobkyni poskytnutá, preto súd prvej inštancie podanie v zmysle citovaných ustanovení odmietol. 7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v celom rozsahu (výrok I. a II.) odvolanie a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie a o trovách konania rozhodol samostatným uznesením. V odvolaní žalobkyňa uviedla, že súčasťou žaloby, ktorú podala, boli aj prílohy, ktoré splnili materiálnu aj formálnu stránku žalobného návrhu. Odkázala na zaužívanú súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“) a na uznesenia Krajského súdu v Bratislave (ktoré však nešpecifikovala), ktoré podľa nej uvádzajú, že vymedzenie skutkového stavu žalobného návrhu je akceptované aj na základe príloh, ktoré účastník konania súdu predkladá vo svojom podaní. Žaloba na ochranu osobnosti bola podľa žalobkyne súdom prvej inštancie nesprávne vyhodnotená z hľadiska formálnej a inej skutočnosti preto, lebo smeruje proti aktívnemu policajtovi v činnej službe a na Okresnom súde Nové Zámky sa často stretáva s tým, že žalovaný vie efektívne vyvolať atmosféru strachu na všetkých inštitúciách, ktoré môžu rozhodnúť o jeho protiprávnych konaniach. Uviedla ďalej, že súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň, keď bola predvolaná v inej právnej veci na tento súd a zákonná sudkyňa ju mala bez dodržania základných lehôt, t. j. lehoty na prípravu na pojednávanie, bez riadneho doručenia a poučenia vyvolať prostredníctvom svojej zapisovateľky a mala na ňu neprimeraným spôsobom vyvíjať nátlak (neuviedla však aký a za akým účelom). Záverom uviedla, že napadnuté uznesenie považuje za arbitrárne, predčasné a namietla, že bolo porušené jej právo na spravodlivý proces. 8. Vo vzťahu k výroku II. o trovách konania žalobkyňa neuviedla žiadnu odvolaciu argumentáciu. 9. Podľa Čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 10. Podľa Čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
11. Podľa Čl. 7 ods. 1 CSP, súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom. 12. Podľa Čl. 11 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. 13. Podľa Čl. 16 ods. 1 CSP, súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 14. Podľa § 123 ods. 1 CSP, podanie je úkon určený súdu. 15. Podľa § 123 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. 16. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. 17. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. 18. Podľa § 129 ods. 2 CSP, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 19. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 20. Podľa § 131 CSP, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. 21. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 22. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 379 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý. 24. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 25. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 26. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. 27. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 28. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 29. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. 30. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 31. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu. 32. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 33. Predmetom odvolacej argumentácie odvolateľky (žalobkyne) je odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, v zmysle ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Porušenie práva na spravodlivý proces v prejednávanom prípade spočíva podľa žalobkyne v tom, že súd prvej inštancie neprejednal žalobu na ochranu jej osobnosti, o ktorej sa domnieva, že spĺňa zákonné náležitosti podania, ale túto odmietol podľa ust. § 129 ods. 1 CSP. Úlohou odvolacieho súdu bolo teda posúdiť, či podanie žalobkyne v znení jeho doplnení na základe výziev súdu prvej inštancie má charakter žaloby v zmysle ust. § 131 a nasl. CSP a či súd prvej inštancie postupoval správne, keď toto jej podanie (resp. podania) odmietol.
34. Z obsahu podania žalobkyne je zrejmé, že ide o žalobu na ochranu osobnosti v zmysle ust. § 13 Občianskeho zákonníka, ktorou sa domáha jednak ochrany svojich práv ako aj náhrady nemajetkovej ujmy voči jej bývalému manželovi. Keďže podanie žalobkyne obsahovalo označenie strán, opis rozhodujúcich skutočností ako aj označenie dôkazov na ich preukázanie, spornou ostala skutočnosť, či žalobný návrh (petit) formulovaný žalobkyňou spĺňa náležitosť žaloby, keďže súd prvej inštancie mal za to, že okruh povinností, ktorých uloženia žalovanému sa žalobkyňa domáhala je príliš široký, a teda nevykonateľný. 35. Obsahom právnej úpravy ochrany osobnosti podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré sú uvedené príkladom v § 11 Občianskeho zákonníka (nevyžaduje sa vyvolanie následkov; stačí zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv). Túto ochranu zabezpečuje zákon v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú napadnuté len jednotlivé zložky osobnosti fyzickej osoby (napr. fyzická integrita, občianska česť, meno, podoba človeka, prejavy osobnej povahy a pod.). V občianskom práve platí zásada, že ohrozenie, resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človeka je ohrozením, resp. porušením jeho osobnosti ako celku (Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex, online verzia). 36. Prostriedky ochrany osobnosti definuje Občiansky zákonník v ust. § 13, pričom je potrebné zdôrazniť, že tieto nie sú limitované, ale sú uvedené ako príklad; upustenie od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, odstránenie následkov týchto zásahov, primerané zadosťučinenie. Zároveň Občiansky zákonník dáva možnosť (§ 13 ods. 2) domáhať sa okrem uvedených nárokov aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v prípade, že by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Ako vyplýva z právnej teórie (Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex, online verzia), zásahom dotknutá fyzická osoba sa môže v prvom rade domáhať upustenia od neoprávnených zásahov do osobného práva na ochranu osobnosti. Na ten účel slúži zapieracia (negatórna) žaloba, ktorou sa dotknutý subjekt domáha zdržania sa, resp. zákazu určitého konania, ktoré neoprávnene zasahuje do niektorej zložky osobnosti uvedenej v § 11 Občianskeho zákonníka alebo v osobitných zákonoch. V žalobách domáhajúcich sa uloženia povinnosti zdržať sa zásahov dotýkajúcich sa osobnosti žalobcu sa má presne vyjadriť, akých činov sa má žalovaný zdržať. Iba vyjadrenie, že sa žalovaný má zdržať urážlivých výrokov alebo výrokov zasahujúcich do cti žalobcu, nestačí, pretože výrok rozsudku sa nemôže týkať iných zásahov, než ku ktorým už došlo. V rozsudku o týchto žalobách nemusí byť stanovená lehota na splnenie uloženej povinnosti (Z III, s. 210 ods. 6). 37. Na základe vyššie uvedeného možno teda konštatovať, že pokiaľ ide o časti žalobného návrhu, ktorými sa žalobkyňa domáhala, aby sa žalovaný zdržal akýchkoľvek protiprávnych konaní, ktoré narúšajú a poškodzujú jej osobnosť, život a zdravie, občiansku česť, ľudskú dôstojnosť a súkromie žalobkyne alebo aby sa žalovanému zakázalo šíriť (akékoľvek) nepravdivé informácie o súkromnom živote žalobkyne a zasahovať do profesionálneho pracovného života žalobkyne ako aj pokiaľ ide o ďalšie časti žalobného návrhu (petitu), v ktorých žalobkyňa len všeobecne poukazuje na konanie žalovaného avšak bez špecifikácie konkrétnych zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, ku ktorým malo dôjsť, súd prvej inštancie správne konštatoval, že takéto žalobné návrhy nie sú vykonateľné. Napriek tomu má odvolací súd za to, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie posudzovať podanie žalobkyne v celom jeho kontexte a vychádzať z jeho obsahu tak, ako mu to ukladá jednak ust. Čl. 11 CSP a ust. § 124 ods. 1 CSP a nie prísne formalisticky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napr. na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. II. ÚS 41/2015 zo dňa 26.03.2015, v ktorom síce nešlo o ochranu osobnostných práv fyzickej osoby, ale podľa názoru odvolacieho súdu je priliehavé aj na toto konanie. V ňom ÚS SR konštatoval o. i. nasledovné: „Ústavný súd nespochybňuje, že v sťažovateľkou navrhnutom ospravedlnení, ktoré tvorilo obsah jej (zmeneného) žalobného petitu, neboli bližšie špecifikované nepravdivé výroky, ktoré mali byť žalovanou rozširované, za ktoré sa mala žalovaná sťažovateľke ospravedlniť. Zároveň ale ústavný súd zastáva názor, že bolo v možnostiach všeobecného súdu – s prihliadnutím na žalobný petit ako celok – identifikovať výroky, ktorými malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv sťažovateľky a za ktoré sa jej žalovaná má ospravedlniť. V konaní vo veciach ochrany mena a dobrej povesti žalobný petit tvorí v nároku na určenie, že určitým konaním došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu, a v nároku na poskytnutie morálneho zadosťučinenia za takýto neoprávnený zásah jeden celok. Preto aj keď tá časť žalobného petitu, ktorá sa týkala nároku na priznanie morálneho zadosťučinenia, bola formulovaná všeobecne, bola vecne previazaná s tou časťou žalobného petitu, ktorý sa týkal vyslovenia neoprávneného zásahu do práv žalobkyne na ochranu mena a dobrej povesti za presne špecifikované konania žalovanej (nepravdivé výroky obsiahnuté v predmetnom liste). Ďalej v tomto rozhodnutí ÚS SR uviedol, že „zásada viazanosti
súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je porušením ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná (m. m. I. ÚS 122/2012). Povinnosť úpravy petitu návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia je v medziach svojej právomoci pre všeobecný súd daná predovšetkým v konaniach o ochranu mena a dobrej povesti právnickej osoby, keďže od určenia všeobecného súdu o tom, že viacerými (ne)pravdivými výrokmi (ne)došlo k zásahu do práva na ochranu mena a/alebo dobrej povesti právnickej osoby, závisí aj rozhodnutie týkajúce sa právnych prostriedkov ochrany (reštitučná žaloba, zdržovacia žaloba a satisfakčná žaloba.“ Žalobkyňa predsa nielen vo svojom prvotnom podaní zo dňa 05.05.2023, ktoré označila ako žaloba na ochranu osobnosti, ale aj v ďalších naň nadväzujúcich podaniach dostatočne jasne konkretizovala konanie žalovaného, ktoré považuje za zásah do jej práva na ochranu osobnosti v zmysle ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto minimálne vo vzťahu k žalobnému petitu, ktorým sa domáha nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno považovať jej podanie za žalobu so všetkými náležitosťami podľa ust. § 132 ods. 1 CSP. Skutočnosť, že sa možno domáhať materiálnej satisfakcie vo forme nemajetkovej ujmy v peniazoch bez uplatnenia morálnej satisfakcie (a teda samostatnosti týchto nárokov) totiž vyplýva aj z rozhodovacej praxe, a to napr. z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“) sp. zn. 4Cdo/232/2010 zo dňa 29.06.2011, podľa ktorého: „Treba poukázať predovšetkým na to, že do rámca vymedzeného ustanoveniami §§ 11 až 13 Občianskeho zákonníka patrí právo na súkromie zahŕňajúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby (najmä jej súkromného života intímnej a rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového a citového života). V najširšom zmysle sa toto právo týka aj života v rodine a manželských a partnerských alebo priateľských či obdobných vzťahoch. Takto chápané právo na súkromie spočíva v práve fyzickej osoby samostatne sa rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti z jej súkromného života sprístupnené iným alebo zverejnené. O porušenie práva na ochranu súkromia ide nielen v prípade neoprávneného získavania vedomostí a poznatkov o súkromí fyzickej osoby, ale tiež v prípade neoprávneného rozširovania týchto poznatkov a vedomostí. Širokej škále prejavov a súčastí súkromného života fyzickej osoby zodpovedá aj možnosť rozmanitých prejavov zásahov do súkromia a ich dôsledkov na chránené osobnostné práva. Tieto zásahy v určitých prípadoch môžu (avšak nemusia) mať aj difamačné dôsledky – neoprávnený zásah do tohto čiastkového práva (práva na súkromie) nemusí vždy vyvolať zníženie vážnosti alebo dôstojnosti dotknutej fyzickej osoby. Porušenie práva na súkromie je potrebné dôsledne odlišovať od prípadov neoprávnených zásahov do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. 2. Ustanovenia §§ 11 až 13 Občianskeho zákonníka chránia aj ďalšie čiastkové práva fyzickej osoby – právo na jej česť a dôstojnosť v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v odborných kruhoch. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu (to v prípade zásahov do týchto čiastkových práv znamená mať difamačné dôsledky), dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky ochrany. Pokiaľ došlo k neoprávnenému zásahu do uvedených osobnostných práv, má fyzická osoba dotknutá zásahom právo domáhať sa na súde, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, odstránili následky neoprávnených zásahov, poskytlo primerané zadosťučinenie. Podaním žaloby (návrhu) na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sleduje fyzická osoba priznanie materiálnej satisfakcie. Pred podaním takejto žaloby nie je nevyhnutné uplatniť právo na poskytnutie morálnej satisfakcie.“ 38. Odvolací súd mal ďalej v nadväznosti na vyššie uvedené za to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu žalobkyne (napriek tomu, že ju za týmto účelom predvolal aj na výsluch) postupoval príliš formalisticky, keď nebolo namieste posudzovať podanie označené ako žaloba za použitia rovnakých kritérií ako pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti poukazuje napr. na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 154/08 zo dňa 24.09.2008, podľa ktorého „prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam na ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.“ 39. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo žalobkyne na spravodlivý proces, čo založilo odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie z dôvodu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu, a teda aj vo výroku II. o trovách konania napriek tomu, že žalobkyňa vo vzťahu k nemu neuviedla žiadnu odvolaciu argumentáciu, a to v zmysle ust. § 379 písm. a) CSP. V ďalšom konaní súd
prvej inštancie opätovne posúdi podanie žalobkyne v znení jeho doplnení v celom jeho kontexte, podľa obsahu podania, a aplikuje také kritéria na posúdenie náležitostí žaloby o ochranu osobnosti, ktoré sú definované v súlade s rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 40. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.