Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/145/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému H. M., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.11.2020 v Námestove, takto

rozhodol:

Obžalovaný H. M., nar. XX.XX.XXXX v Č., trvale bytom F., P. L. XXX, prechodne bytom M. R. R. S., V., H. XXX, slobodný, na slobode,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 13.03.2019 v čase po 16.30 hod. v Centre sociálnych služieb ORAVA v Tvrdošíne, Medvedzie 136 v bloku C2 fyzicky napadol A. H., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že ho pravou rukou udrel do ľavej strany tváre, potom do pravého predlaktia pravej ruky a do ľavej nohy, následne fyzicky napadol H. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorá chcela v bitke zabrániť, pričom H. M. ju chytil jednou rukou za predlaktie pravej ruky, stisol a vykrútil jej ruku, druhou rukou ju päsťou udrel do ľavej časti hrudníka v oblasti prsníka a následne ju viackrát päsťami oboch rúk udrel do pravej strany brucha, čím týmto konaním R. H. R. pomliaždenie a podvrtnutie pravého zápästného kĺbu, podvrtnutie pravého ramenného kĺbu, pomliaždenie prednej steny hrudníka vľavo, pomliaždenie brušnej steny vpravo s adekvátnou dĺžkou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 38 dní a A. H. spôsobil pomliaždenie a krvný výron s odreninou kože ľavej lícnej oblasti, s adekvátnou dĺžkou doby liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 10 dní,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví,

č i m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

Podľa § 40 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona u p ú š ť a od potrestania obžalovaného.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona obžalovanému u k l a d á ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo pod sp. zn. podal tunajšiemu súdu obžalobu na obv. ml. H. M.F. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že dňa dňa 13.03.2019 v čase po 16.30 hod. v Centre sociálnych služieb ORAVA v Tvrdošíne, Medvedzie 136 v bloku C2 fyzicky napadol A. H., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že ho pravou rukou udrel do ľavej strany tváre, potom do pravého predlaktia pravej ruky a do ľavej nohy, následne fyzicky napadol H. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorá chcela v bitke zabrániť, pričom H. M. ju chytil jednou rukou za predlaktie pravej ruky, stisol a vykrútil jej ruku, druhou rukou ju päsťou udrel do ľavej časti hrudníka v oblasti prsníka a následne ju viackrát päsťami oboch rúk udrel do pravej strany brucha, čím týmto konaním spôsobil H. R. pomliaždenie a podvrtnutie pravého zápästného kĺbu, podvrtnutie pravého ramenného kĺbu, pomliaždenie prednej steny hrudníka vľavo, pomliaždenie brušnej steny vpravo s adekvátnou dĺžkou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 38 dní a A. H.S. spôsobil pomliaždenie a krvný výron s odreninou kože ľavej lícnej oblasti, s adekvátnou dĺžkou doby liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 10 dní.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 23.6.2020 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a znalkyne MUDr. Ľubice Faškovej, boli prečítané svedecké výpovede H. R., A. H., Š. K., J.. H. D., boli oboznámené listinné dôkazy a prečítané správy k osobe obžalovaného.

Obž. H. M. po zákonných poučeniach nechcel urobiť žiadne z vyhlásení a na návrh prokurátora tak bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Obžalovaný sa v prípravnom konaní priznal k spáchaniu skutku a vypovedal, že s poškodeným A. H. si nerozumie, robia si zle, uvedeného dňa mu poškodený opakovane ukazoval päsťou, on potom išiel k nemu a zbil ho. Najskôr ho udrel do ľavej strany hlavy, potom do pravého predlaktia a ľavej nohy. Potom tam prišla sestrička H., postavila sa pred A. H., vytočil jej pravú ruku a asi dvakrát ju päsťou udrel do brucha.

Svedkyňa poškodená H. R. a svedkyňa Š. K., ktorých výpovede boli so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítane z prípravného konania zhodne popísali, že boli svedkom incidentu medzi obžalovaným a svedkom poškodeným A. H., najskôr A. H. hrozil päsťou obžalovanému, potom sa začali vzájomne biť, obžalovaný A. H. zvalil na zem, kde ho pakovane udieral striedavo pravou a ľavou rukou. Oni oboch najskôr verbálne vyzvali, aby prestali, ale potom ich začali od seba oddeľovať, na čo obžalovaný chytil poškodenú H. R. za pravú ruku, ktorú jej vykrútil a druhou rukou ju päsťou udrel do ľavej časti hrudníka a viackrát päsťami oboch rúk ju udrel do pravej strany brucha, a potom ako jej Š.X. K. pomohla, poškodená ušla. Poškodená H. R. sa nevyjadrila k nároku na náhradu škody.

Svedok poškodený A. H., ktorého výpoveď bola rovnako prečítaná z prípravného konania vypovedal, že obžalovaný ho napadol prvý, on chcel umyť stoly v jedálni a vtedy k nemu prišiel obžalovaný, kopol ho do hlavy a trikrát ho udrel päsťou do hlavy. Potom tam prišla H. R., ktorú obžalovaný tiež bil päsťou.

Svedok J.. H. D., opatrovník poškodeného A. H. nebol očitým svedkom incidentu, uviedol, že poškodený A. H. je pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Uviedol, že poškodený pri incidente utrpel zranenia, zranenia sú uvedené v lekárskej správe, išlo o povrchové zranenia, ktoré ho neobmedzovali v obvyklom spôsobe života. Nevyjadril sa k nároku na náhradu škody.

Znalkyňa MUDr. Ľubica Fašková na hlavnom pojednávaní dňa 23.6.2020 zotrvala na záveroch znaleckého posudku a uviedla, že v prípade obžalovaného sa jedná o nezrelú, infantilnú osobu, ide o osobnosť nezrelú, bola u neho zistená mentálna zaostalosť ľahkého stupňa. Obe zistené diagnózy môžu byť podkladom pre impulzívne a výbušné konanie. V prípade výbušného konania, obžalovaný nie je schopný zvažovať svoje konanie, keď je v kľude tak svoje konanie zvažovať dokáže, ale keď je v stave nepohody, tak potom svoje konanie ovládať nevie a ani nezvažuje dôsledky svojho konania. Schizoafektívna poruchu bola u obžalovaného zistená v minulosti, aktuálne je dostatočne zaliečená a v čase vypracovania znaleckého posudku zistená nebola. Ak sú obžalovanému vysvetľované veci jednoducho, pochopí ich, ale nie si je už istá, či chápal celému obsahu procesného poučenia. Pokiaľ v znaleckom posudku uvádzala, že ovládacia ako aj rozpoznávacia schopnosť boli v prípade obžalovaného podstatne znížené, treba tomu rozumieť, že sa „takmer nevedel“ ovládať, a dá sa aj povedať, že sa vôbec „nevedel“ ovládať. Rozdiel medzi „takmer nevedel“ a „nevedel“, je zanedbateľný. Pokiaľ ide o ovládaciu schopnosť obžalovaného v čase spáchania skutku, išiel ako stroj, pokiaľ sa neunavil, resp. pokiaľ neuvidel, že už vyhral, alebo že nemá koho udrieť. On nerozmýšľal nad tým, prečo tam prišla poškodená, čo ide robiť, on okolo seba jednoducho udieral. Preto jeho ovládacie aj

rozpoznávacie schopnosti som hodnotila ako podstatne znížené s tým, že on nerozmýšľal a nevedel sa ovládať. Obžalovanému navrhla uložiť psychiatrické liečenie ústavnou formou, mentálna zaostalosť a ani osobnosť obžalovaného sa vyliečiť nedá, ale čo sa týka jeho afektivity, liečbou sa môže stabilizovať. V prípade obžalovaného sa dá uvažovať, že v čase spáchania skutku rozpoznávacia aj ovládacia schopnosť boli vymiznuté.

Podľa boli prečítané odborné lekárske vyjadrenie č. 28/2019 na čl. 124-136, ohľadom zranení poškodených. Poškodená H. R. utrpela zranenia: pomliaždenie a podvrtnutie pravého zápästného kĺbu, podvrtnutie pravého ramenného kĺbu, pomliaždenie prednej steny hrudníka vľavo, pomliaždenie brušnej steny vpravo s adekvátnou dĺžkou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 38 dní a A. H. utrpel zranenia pomliaždenie a krvný výron s odreninou kože ľavej lícnej oblasti, s adekvátnou dĺžkou doby liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 10 dní. Mechanizmus vzniku zranení zodpovedá výpovedí svedkýň H. R. a Š. K..

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané rozhodol tak, že obžalovaného podľa spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že obžalovaný nebol pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Zároveň na návrh znalkyne súd uložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor a na podklade podaného odvolania Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd uznesením č. k. -239 zo dňa 8. 9. 2020 zrušil rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 23. 6. 2020 a vrátil mu vec, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Dôvodom zrušenia rozhodnutia súdu bolo, že odvolací súd poukázal na vnútornú nejednotu záverov znalkyne ohľadom nepríčetnosti obžalovaného, pričom pre vyvodenie záveru, že obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, je potrebné, aby úplne absentovala aspoň jedna z uvedených schopností, a to buď ovládacia alebo rozpoznávacia schopnosť. Od nepríčetnosti treba odlíšiť stav zmenšenej príčetnosti, kedy v dôsledku duševnej poruchy je znížená ovládacia alebo rozpoznávacia schopnosť forenzne významným spôsobom.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 26.11.2020 v zmysle intencii rozhodnutia odvolacieho súdu opätovne vypočul znalkyňu MUDr. Ľubicu Faškovú, ktorá vypovedala, že ovládacia aj rozpoznávacia zložka boli v prípade obžalovaného podstatne znížené, ale neboli úplne vymiznuté. Zotrvala na uložení ochranného psychiatrického liečenia, nakoľko liečením sa dá zmierniť impulzivita obžalovaného.

Podľa súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Podľa ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a treste podľa alebo 5 , súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Prečinu ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí kto inému úmyselne ublíži na zdraví.

Pod pojmovými znakmi trestného činu treba rozumieť: a/ znaky uvedené v trestnom zákona, ktoré napĺňajú skutkové podstaty trestných činov (tzv. formálne znaky trestného činu) t.j. objekt, objektívna stránky, subjekt, subjektívna stránka, stanovený vek a príčetnosť, b/ materiálny korektív.

Podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom súd prihliadal iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku popísanom v obžalobe, ktorý vykazuje znaky súdeného prečinu, obžalovaný sa ku skutku aj priznal, jeho vina na spáchaní skutku bola preukázaná aj výpoveďami očitých svedkov H. R., Š. K. C. A. H., a to aj v kontexte s odborným lekárskym vyjadrením (charakter zranení, mechanizmus ich vzniku, doba liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života) a tiež prvotnými lekárskymi správami a listinnými dôkazmi. Svedkyne H. R. a Š. K. zhodne popísali, že incident začal vzájomným fyzickým konfliktom medzi obžalovaným a svedkom poškodeným A. H., obžalovaný A. H. zvalil na zem a opakovane ho udieral striedavo pravou a ľavou rukou a keď ich svedkyne začali od seba oddeľovať, obžalovaný chytil poškodenú H. R. za pravú ruku, ktorú jej vykrútil a druhou rukou ju päsťou udrel do ľavej časti hrudníka a viackrát päsťami oboch rúk ju udrel do pravej strany brucha. Rovnako aj svedok A. H. uviedol, že obžalovaný ho kopol do hlavy a trikrát ho udrel päsťou do hlavy, na čo prišla H. R.Á., ktorú obžalovaný tiež bil päsťou. Výpovede týchto svedkov boli konzistentné s obsahom a závermi lekárskych vyjadrení, podľa ktorých poškodená H. R. utrpela zranenia: pomliaždenie a podvrtnutie pravého zápästného kĺbu, podvrtnutie pravého ramenného kĺbu, pomliaždenie prednej steny hrudníka vľavo, pomliaždenie brušnej steny vpravo s adekvátnou dĺžkou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 38 dní a A. H. utrpel zranenia pomliaždenie a krvný výron s odreninou kože ľavej lícnej oblasti, s adekvátnou dĺžkou doby liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 10 dní. Rovnako z lekárskeho odborného vyjadrenia vyplynulo, že mechanizmus vzniku zranení zodpovedá výpovedí svedkov. Súd na základe takto vykonaného dokazovania nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného. Fyzický útok obžalovaného bol takého charakteru, že pri ňom reálne došlo k ublíženiu na zdraví svedkov poškodených tak, ako to definuje ustanovenie § 123 ods. 2 Tr. zákona. Poškodenie zdravia si v prípade poškodenej H. R. objektívne vyžiadalo liečenie v trvaní 38 dní, zranenie ju obmedzovali v obvyklom spôsobe života nutnosťou vyšetrenia, ošetrenia a tiež bolestivosťou, ktorá bola intenzívnejšia v súvislosti s podvrtnutím pravého ramenného kĺbu, zvýrazňovala sa pri vstávaní, pri chôdzi, pri pohybe hornou pravou končatinou, pri dýchaní, pri akejkoľvek fyzickej námahe. Počas celej doby liečenia 38 dní nemohla vykonávať činnosti spojené s väčšou fyzickou námahou. Zranenia H. R. mali charakter ľahkých zranení s výnimkou podvrtnutia pravého ramenného kĺbu, ktoré má charakter stredne ťažkého zranenia. V prípade A. H. mali zranenia charakter ľahkých zranení, bol obmedzený v obvyklom spôsobe života nutnosťou vyšetrenia a ošetrenia, počas 10 dní pociťoval bolesti, ktoré sa zvýrazňovali pri vstávaní, pri chôdzi, pri pohybe hlavou, pri akejkoľvek fyzickej námahe s postupne klesajúcou intenzitou.

Pokiaľ ide o trestnú zodpovednosť obžalovaného, súd s poukazom na závery znaleckého dokazovania a tiež výpoveď znalkyne MUDr. Ľubice Faškovej, ktorá vypovedala, že ovládacia aj rozpoznávacia zložka boli v prípade obžalovaného podstatne znížené, ale neboli úplne vymiznuté, súd dospel k záveru, že obžalovaný v dôsledku duševnej poruchy konal v stave zmenšenej príčetnosti, ovládacia a rozpoznávacia schopnosť boli iba forenzne významným spôsobom znížené, čo súd následne zohľadnil pri ukladaní trestu.

Súd v kontexte uvedených dôkazov, v súhrne priamych ako aj nepriamych dôkazov tak mal za preukázané, že obžalovaný ako trestnoprávne zodpovedná osoba, sa dopustil fyzického útoku a svojim konaním sa dopustil prečinu ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie materiálneho korektívu predovšetkým následkom konania obžalovaného, spôsobom jeho spáchania a tiež objektom súdeného trestného činu, ktorým je ochrana ľudského života a zdravia, ako najvyššej možnej hodnoty.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných, ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného

činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Z odpisu z registra trestov, ako aj správ k osobe obžalovaného súd zistil, že nebol trestne stíhaný a ani postihnutý za protiprávne konanie.

S poukazom práve na skutočnosť, že v tomto prípade išlo o prečin, ktorým nebola spôsobená smrť a ani ťažká ujma na zdraví, pričom obžalovaný konal v stave zmenšenej príčetnosti, jedná sa o nezrelú osobu, bola u neho zistená mentálna zaostalosť ľahkého stupňa, obžalovaný doposiaľ žil bezúhonným spôsobom života, súd v jeho prípade podľa § 40 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona upustil od jeho potrestania. Súd obžalovanému uložil ochranné psychiatrické liečenie, ktoré podľa názoru súdu zabezpečí ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa účinnejšie ako trest.

Ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou súd uložil obžalovanému na podklade znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, zo záverov vypracovaného znaleckého posudku vyplynulo, že o vzhľadom k poruche správania obžalovaného, pri inferiórnom intelekte môže byť pobyt obžalovaného nebezpečný pre spoločnosť. Aj keď liečba a jej výsledok sú problematické, nedá sa vylúčiť priaznivý efekt medikamentóznej liečby v kombinácii s redukáciou a rehabilitáciou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( /2 )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (/1a ) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (/1,2 ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (/2 )

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (/1b ) a to len vo svoj prospech (/2 )

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (/2 )

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (/2 )

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (/1 )

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (/1c ), a to v neprospech obžalovaného (/1 ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu ( )

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (/1d ), (/1 )

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.