Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Sa/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: Obec Želovce, so sídlom Zdravotnícka 255, 991 06 Želovce, IČO: 00 319 716, právne zastúpený: JUDr. Peter Ďurica, advokát, so sídlom SNP 25, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 47 985 917, proti žalovanému: generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.02.2020, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. februára 2020, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa Sociálna poisťovňa, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. septembra 2019 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vo výške, ktorá bude vyčíslená v uznesení vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa - ústredie (orgán verejnej správy 1. stupňa) uložil žalobcovi podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „") povinnosť nahradiť neprávom vyplatenú sumu 9 415,19 Eur na dôchodku zamestnanca P. V., nar. XX.X.XXXX, bytom X. N. XX, XXX XX K.. Žalobca bol v zmysle tohto rozhodnutia povinný neprávom vyplatenú sumu vrátiť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia na špecifikovaný účet Sociálnej poisťovne, zriadený v Štátnej pokladnici.

2. Orgán verejnej správy 1. stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca nesprávne potvrdil skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku a tým zavinil, že sa dôchodok poskytol neprávom. Dôchodok sa tak vyplácal v dobe od 17.9.2014 do 31.12.2014 v sume 397,20 Eur mesačne, v dobe od 1.1.2015 do 31.12.2015 v sume 402,50 Eur mesačne, v dobe od 1.1.2016 do 28.8.2016 v sume 404,40 Eur mesačne, hoci nepatril. Takto bola neprávom vyplatená suma 9 415,19 Eur.

3. S poukazom na ustanovenie § 237 ods. 1 a § 67 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa uviedla, že na evidenčnom liste dôchodkového poistenia, vyhotovenom 16.9.2014, žalobca potvrdil zánik povinného dôchodkového poistenia zamestnanca dňom 16.9.2014 a vychádzajúc z takto potvrdenej skutočnosti bol Sociálnou poisťovňou na základe žiadosti zamestnanca od 17.9.2014 priznaný predčasný starobný dôchodok. Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca aj po 16.9.2014 trvalo, a táto skutočnosť bola zistená z údajov obsiahnutých v informačnom systéme Sociálnej poisťovne pre výber poisteného, pričom zdrojom informácie o ukončení povinného dôchodkového poistenia

zamestnanca sú hlásenia zamestnávateľovi, a zaniklo až 15.12.2014. Predčasný starobný dôchodok bol od 17.9.2014 priznaný neprávom a neprávom bola vyplatená suma 9 415,19 Eur.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podal žalobca odvolanie. V odvolaní žalobca namietal, že P. V. nebol v uvedenom čase zamestnancom D.W. a tým sa stal až na základe obnoveného pracovného pomeru od apríla 2019. P. V. bol poslancom D. K. K., za čo poberal nepravidelný príjem za výkon tejto funkcie a táto funkcia mu zanikla uplynutím volebného obdobia v roku 2014. V rámci zodpovednostných vzťahov podľa Zákona o sociálnom poistení má Sociálna poisťovňa právo vyvodzovať zodpovednostný vzťah voči fyzickej a právnickej osobe, ktorá má plniť svoje povinnosti podľa Zákona o sociálnom poistení, a to podľa § 237 ods. 1. Príčinný vzťah medzi právom na náhradu a porušením povinností je ale potrebné preukázať v rozhodnutí tak, aby bol dostatočne verifikovaný a preskúmateľný. Je potrebné posúdiť, či P. V. bol pre účely Zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k povinnej osobe D. K. jeho zamestnancom. Obec Želovce v uvedenom čase nemala žiadny vzťah majúci charakter povinnosti evidencie pre účely sociálneho poistenia.

5. Ďalej žalobca uviedol, že je pravdou, že pre účely sociálneho poistenia sa považuje za zamestnanca aj poslanec obecného zastupiteľstva, a to najneskôr pred začatím výkonu funkcie poslanca - t. j. dňom zloženia sľubu. Rozsah platenia poisteného závisí od periodicity vyplácania odmeny za výkon jeho funkcie, a to podľa toho, či ide o pravidelný alebo nepravidelný príjem. P. V. nemal s obcou uzavretý žiadny vzťah, ktorý by bolo možné charakterizovať ako zamestnanecký, hoci aj pre účely predpisov o sociálnom poistení. Žalobca predložil pozvánku na ustanovujúce zasadnutie Obecného zastupiteľstva v K., ktoré sa konalo 15.12.2014, ako aj zápis nových poslancov, z čoho vyplývalo, že P. V. nebol zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva a jeho mandát uplynul 15.12.2014. Obec evidovala s pánom V. pre účely sociálneho poistenia právny vzťah založený z titulu výkonu jeho poslaneckého mandátu k vymedzenému obdobiu, a po uplynutí uvedeného obdobia došlo k uzatvoreniu obdobného pracovného pomeru s uvedenou osobou, ale to až v čase, keď nadobudol právo na riadny starobný dôchodok, a to dňom XX.X.XXXX.

6. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne s tým, že nemá podklad o skutočnom stave veci. Podľa žalobcu bolo nesporné, že v čase priznania predčasného starobného dôchodku sa osoba zamestnanca nestala fyzickou osobou v právnom vzťahu, ktorá by jej zakladala právo na pravidelný mesačný príjem, a preto nemuselo dôjsť k zániku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku.

7. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.2.2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

8. V odôvodnení rozhodnutia poukázal žalovaný na ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, uviedol, že na evidenčnom liste dôchodkového poistenia vyhotovenom dňa 16.9.2014 žalobca potvrdil zánik povinného dôchodkového poistenia svojho zamestnanca dňom 16.9.2014. Na základe skutočností, že na evidenčnom liste dôchodkového poistenia žalobca potvrdil zánik povinného dôchodkového poistenia svojho zamestnanca dňom 16.9.2014, bol Sociálnou poisťovňou priznaný zamestnancovi predčasný starobný dôchodok. Pri zvýšení starobného dôchodku zamestnanca za obdobie dôchodkového poistenia získané počas jeho poberania od 1.1.2019 bolo dodatočne zistené, že povinné dôchodkové poistenie zamestnanca trvalo aj po 16.9.2014 a zaniklo až 15.12.2014. Žalobca bol listom zo dňa 15.5.2015 vyzvaný na oznámenie, z akého dôvodu bola na základe jeho žiadosti zo dňa 3.12.2014 zrušená odhláška z poistenia k 16.12.2014. Žalobca v podaní zo dňa 30.5.2019 uviedol, že k žiadosti o zrušenie odhlášky z poistenia k dátumu 16.9.2014 sa nevie vyjadriť, nakoľko pracovníčka, ktorá ju podávala, na obecnom úrade už nepracuje a tiež sa zmenil štatutár obce.

9. Žalovaný uviedol, že vzniknutá neprávom vyplatená suma na predčasnom starobnom dôchodku bývalého zamestnanca má priamu príčinnú súvislosť s nesprávnym postupom. Ak by žalobca nepodal nesprávne odhlášku zamestnanca z poistenia k 16.9.2014, bolo by zistené, že nárok na predčasný starobný dôchodok nevznikol, žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku by bola zamietnutá, a tým by ani nebola neprávom vyplatená suma na predčasnom starobnom dôchodku. Všetky znaky zodpovednosti podľa § 237 Zákona o sociálnom poistení boli splnené a povinnosť nahradiť neprávom vyplatenú sumu bola žalobcovi uložená správne.

10. V odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobca na evidenčnom liste dôchodkového poistenia vyhotovenom dňa 16.9.2014 potvrdil zánik povinného dôchodkového poistenia zamestnanca, čím spôsobil, že na základe tejto skutočnosti bol Sociálnou poisťovňou priznaný predčasný starobný dôchodok, a v dôsledku toho je žalobca povinný nahradiť sumu, ktorá bola neprávom vyplatená zamestnancovi na predčasnom starobnom dôchodku, hoci mu nepatrila.

11. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si aj náhradu trov konania.

12. Podľa žalobcu preskúmavané rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a v konaní orgánu verejnej správy nastala taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

13. V rámci žalobného bodu podľa , (ďalej len „") žalobca poukázal na to, že Sociálna poisťovňa porušila , SR, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 36 ods.1, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 41 Charty základných práv Európskej únie, čl. 17 Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007) zo dňa 20.6.2007 o dobrej verejnej správe, v nadväznosti na ust. , , , , Zákona o sociálnom poistení. Podľa žalobcu bolo porušené jeho základné právo na riadny proces a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, najmä právo byť informovaný o začatí konania v predmetnej vec, ďalej právo byť informovaný o podkladoch na vydanie a právo vyjadriť sa k spôsobu ich získania a k ich obsahu, právo byť vypočutý v rámci ústneho pojednávania, čím zároveň bolo znemožnené vypočuť osoby, ktorých výpovede žalobca označil ako kľúčové pre konanie.

14. Žalobcovi bola doručená listina s označením „Vec V. P. - urgencia" z 15.5.2019, a takýto úkon nespĺňal splnenie povinností zabezpečiť žalobcovi právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Urgencia doručená žalobcovi päť mesiacov pred vydaním prvostupňového rozhodnutia nie je účinným naplnením základného práva účastníka konania na riadny proces, najmä práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tejto súvislosti poukázal žalobca na názory uvedené v odbornej literatúre a v uznesení sp. zn. zo dňa 30.4.2019 Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR.

15. Žalobca ďalej poukázal na to, že postup a rozhodnutie orgánu verejnej správy musí rešpektovať okrem iného aj článok 41Charty základných práv EÚ, ktorá zakotvuje právo na dobrú správu vecí verejných, ako aj Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec (2007) 7 členských štátov z 20.6.2007 o dobrej verejnej správe a zásady, ktoré sú v týchto predpisoch zakotvené. Jednou zo zásad je zásada participácie, ktorej naplnenie vyžadovalo dať žalobcovi možnosť, aby sa pred vydaním prvostupňového rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu (všetkým dôkazom), k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, keďže toto právo má na rozhodnutie zásadný vplyv. Žalobcovi nebolo umožnené využiť toto právo a nebola zabezpečená realizácia jeho práva byť vypočutý v predmetnom konaní, ktorá vychádza z práva na riadnu správu vecí verejných.

16. V konaní mali byť dodržané aspoň minimálne požiadavky kladené na konania a rozhodnutia orgánov verejnej správy, vyplývajúce z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77) 31 zo dňa 28.9.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, resp. z Odporúčania Výboru ministrova Rady Európy Rec (2007) 7 zo dňa 20.6.20007 o dobrej verejnej správe, konkrétne čl. 17.

17. V rámci druhého žalobného bodu žalobca namietal, že orgány Sociálnej poisťovne vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ) a súčasne ich rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (, ), keďže vo vzťahu k posúdeniu premlčania procesného práva Sociálnej poisťovne na vrátenie dávky v napadnutom rozhodnutí chýbali akékoľvek dôvody.

18. Žalobca poukázal na ust. § 237 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení s tým, že premlčaniu podlieha procesné právo Sociálnej poisťovne na nahradenie neprávom vyplatenej sumy, t. j. právo uložiť

povinnosť nahradiť neprávom vyplatenú sumu správnym rozhodnutím, ktorý je právnym titulom na jej vymáhanie. Na premlčanie prihliada správny orgán ex offo a Zákon o sociálnom poistení ako podmienku premlčania neuvádza vznesenie námietky premlčania. V oblasti verejného práva neexistuje všeobecný predpis, ktorý by subsidiárne definoval všeobecné podmienky pre premlčanie práva nahradiť neprávom vyplatené sumy, a teda by stanovili požiadavku vznesenia námietky premlčania.

19. Žalobca námietku premlčania v konaní o odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu nemusel uplatniť a mohol ju vzniesť až v podanej žalobe. Bolo povinnosťou žalovaného, ale aj povinnosťou orgánu verejnej správy 1. stupňa, konať v súlade so zákonom, t. j. v súlade so zásadou legality a v rámci toho mali skúmať aj podmienky stanovené v ust. § 231 Zákona o sociálnom poistení, ktoré zahŕňajú aj plynutie subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty.

20. Žalobca ďalej tvrdil, že uplynula subjektívna lehota troch rokov na to, aby Sociálna poisťovňa mohla vydať rozhodnutie o povinnosti nahradiť sumu predčasného starobného dôchodku. Poukázal na to, že Sociálna poisťovňa už 4.12.2014, kedy žalobca doručil Sociálnej poisťovni žiadosť o zrušenie odhlášky z poistenia poslanca P. V. zo dňa 3.12.2014, zistila súbeh dávok, teda že nárok na predčasný starobný dôchodok nevznikol, a že predmetná suma na predčasnom starobnom dôchodku sa vyplatila neprávom. Pri podaní takejto žiadosti Sociálna poisťovňa nespochybniteľne zistila súbeh dávok, a teda že nárok na predčasný starobný dôchodok nevznikol, a že suma predčasného starobného dôchodku sa vyplatila neprávom. Z podanie žalobcu zo dňa 4.12.2014 žalovaný teda bezpochyby zistil, že povinné dôchodkové poistenie poslanca trvalo aj po 16.9.2014 a zaniklo až 15.12.2014. Preto podľa žalobcu odo dňa 4.12.2014 začala plynúť trojročná subjektívna lehota v zmysle § 237 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení na náhradu neprávom vyplatenej sumy. Žalovaný vydal rozhodnutie dňa 25.9.2019 po lehote, a keďže nebola zachovaná subjektívna lehota, nie je potrebné sa zaoberať plynutím objektívnej lehoty.

21. Podľa žalobcu existujú nezávisle od seba aj ďalšie tri udalosti, ktoré rovnako spôsobujú začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty a Sociálna poisťovňa už v roku 2014 zistila, že sumy predčasného starobného dôchodku sa vyplatili neprávom. Ide o skutočnosti známe Sociálnej poisťovni z jej vlastnej rozhodovacej činnosti: 1/ Výkaz poistného za poslanca žalobcu P. V. za nepravidelný príjem 11/2014 zo dňa 29.12. 2014 doručený Sociálnej poisťovni s tým, že zároveň bola suma poistného Sociálnej poisťovni odvedená dňa 29.12.2014 a Sociálna poisťovňa bezpochyby zistila súbeh dávok. 2/ Odhláška poslanca žalobcu P. V. z poistenia evidenčné číslo dokumentu AIS XXXXXXXXXXXXXX, číslo dávky AIS XXXXXXXXXXXX, číslo dokumentu R XXXXXXXXXXXX, dátum prijatia formulára 17.12. 2014 (po skončení funkčného obdobia poslanca), čo je tiež dôkaz o súbehu dávok, a teda že nárok na predčasný starobný dôchodok nevznikol. 3/ Dňa 28.8.2016 vznikol poslancovi žalobcu p. V. nárok na starobný dôchodok, čo je ďalší dôkaz, že žalovaný bezpochyby zistil súbeh dávok, a že predmetná suma na predčasnom starobnom dôchodku sa vyplatila neprávom.

22. Podľa žalobcu od vyššie uvedených udalostí plynula trojročná premlčacia doba a Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie, ktorým uložila povinnosť nahradiť neprávom vyplatené sumy predčasného starobného dôchodku až po trojročnej subjektívnej premlčacej lehote.

23. V ďalšom žalobnom bode žalobca namietal, že bol nedostatočne zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci. Sociálna poisťovňa vychádzal z toho, že žalobca na evidenčnom liste dôchodkového poistenia vyhotovenom 16.9.2014 potvrdil zánik povinného dôchodkového poistenia svojho poslanca dňom 16.9.2014 a na základe odhlášky poistenca z poistenia k 16.9.2014, ale nezaoberal sa dôkazmi a to, že žalobca už 4.12.2014 doručil žiadosť o zrušenie odhlášky z poistenia k dátumu 16.9.2014, výkaz poistného za poslanca žalobcu P. V. za nepravidelný príjem 11/2014 z 29.12.2014 a odhlášku poslanca žalobcu P. V. z poistenia, ktorá bola prijatá 17.12.2014 po skončení funkčného obdobia poslanca, a ďalej aj výpis z účtu žalobcu preukazujúci, že odvod do poisťovne vo výške 181,61Eur bol zo strany žalobcu odvedený dňa 29.12.2014 (čiže za obdobie poberania predčasného starobného dôchodku). Ak v rozhodnom čase v predmetnej veci predčasný starobný dôchodca, ktorý nesmel mať príjem a príjem mal, tak informačný systém Sociálne poisťovne po doručení uvedených dokumentov a platby zo strany žalobcu musel signalizovať („vyhodiť") tú skutočnosť, že ide o súbeh predčasného starobného dôchodku a príjmu, ktorý predčasný starobný dôchodca nemôže poberať.

24. Sociálna poisťovňa podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zákona o sociálnom poistení mala povinnosť zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia a prešetriť ako bolo naložené so žiadosťou o zrušenie odhlášky z poistenia, s výkazom a s odhláškou, ktorou bol poslanec P. V. odhlásený z účasti na dôchodkovom poistení k 15.12.2014. Vo veci nebolo vykonané žiadne dokazovanie na preukázanie, prečo Sociálna poisťovňa vyplácala sumu na predčasnom starobnom dôchodku aj po 4.12.2014, teda po doručení žiadosti o zrušenie odhlášky z poistenia k dátumu 16.9.2014, ako aj výkazu poistného za poslanca žalobcu za nepravidelný príjem za 11/2014 z 29.12.2014 ako aj odhlášky poslanca žalobcu zo dňa 17.12.2014, a to až do dňa 28.8.2016.

25. Podľa žalobcu mal byť vypočutý P. V. k okolnostiam vyplnenia Žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa nevysvetlila, prečo na vec nebolo aplikované ust. § 236 Zákona o sociálnom poistení.

26. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.8.2019 adresované P. V., v ktorom bolo uvedené, že v zmysle § 237 ods. 1 vrátenie neprávom vyplatenej sumy na predčasnom starobnom dôchodku bude Sociálna poisťovňa žiadať od jeho zamestnávateľa, teda podľa žalobcu žalovaný ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia rozhodol, že bude žiadať predmetnú sumu od žalobcu bez presného a úplného zistenia skutočného stavu veci.

27. Sociálna poisťovňa konala arbitrárne, keď vylúčila konanie podľa § 236 Zákona o sociálnom poistení bez predchádzajúceho riadneho správneho konania a vypočutia P. V.. Takýto postup je v rozpore so zásadou proporcionality, zásadou rovnosti, princípom právneho štátu a princípom legality.

28. Žalovaný sa v preskúmavanom konaní vôbec nezaoberal zodpovednosťou prijímateľa dávky - P. V. za údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie dávky v predmetnej veci predčasného starobného dôchodku ako podstatnou okolnosťou predmetnej veci. 29. V rámci štvrtého žalobného bodu žalobca namietal, že preskúmavané rozhodnutia Sociálnej poisťovne boli vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu neboli naplnené znaky skutkovej podstaty podľa § 237 Zákona o sociálnom poistení, pretože tu nie je daná priama príčinná súvislosť s nesprávnym postupom z dôvodu, že žalobca zaslal žiadosť o zrušenie odhlášky z poistenia k 16.9.2014, ktorá bola doručená 4.12.2014, čím anuloval potvrdenie skutočnosti rozhodujúcej na nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa na túto žiadosť reagovala až listom zo dňa 15.5.2019. Sociálna poisťovňa už 4.12.2014 zistila, že nárok na predčasný starobný dôchodok nevznikol, preto mala byť zastavená, resp. odňatá predmetného dôchodku, a tým by ani nebola neprávom vyplatená suma na predčasnom starobnom dôchodku.

30. Príčinná súvislosť nebola naplnená aj preto, že žalobca zaslal výkaz poistného za poslanca za nepravidelný príjem 11/2014 zo dňa 29.12.2014 a zároveň bola aj odvedená zodpovedajúca suma poisteného dňa 29.12.2014. Teda Sociálna poisťovňa na základe týchto skutočností opäť zistila, že nárok na predčasný starobný dôchodok nevznikol, pretože predčasný starobný dôchodca nesmel mať príjem súbežne s poberaním predčasného starobného dôchodku.

31. Žalobca zaslal odhlášku poslanca P. V. z poistenia, ktorá vo formulárovej podobe bola prijatá Sociálnou poisťovňou 17.12.2014, a to po skončení funkčného obdobia poslanca. Na základe tejto skutočnosti Sociálna poisťovňa opäť 17.12.2014 zistila, že nárok na predčasný starobný dôchodok nevznikol.

32. Žalobca poukazoval na uvedené skutočnosti a obsah jednotlivých úkonov, v zmysle ktorých Sociálna poisťovňa mala zistiť, že u predčasného starobného dôchodku nastal súbeh predčasného starobného dôchodku s iným nepravidelným príjmom, a že informačný systém Sociálnej poisťovne musel túto skutočnosť v Sociálnej poisťovni signalizovať.

33. Sociálna poisťovňa si vyžiadala od žalobcu (opravný) Evidenčný list dôchodkového poistenia až dňa 25.3.2019 a otázkou je, prečo nežiadala (opravný) evidenčný list po skutočnostiach oznámených v termínoch 4.12.2014, 17.12.2014 alebo 29.12.2014, a prečo teda Sociálnej poisťovni evidenčný list do 2019 nechýbal. Podľa žalobcu Sociálna poisťovňa nesprávne vykladá pojem „neprávom vyplatené sumy" v ust. § 237 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k určeniu rozsahu rozhodného obdobia poberania tzv. „neprávom vyplatenej sumy" a s tým súvisiaceho vyčíslenia danej sumy. Sám

žalovaný v rozhodnutí uvádza, že bolo zistené, že povinné dôchodkové poistenie zamestnanca trvalo aj po 16.9.2014 a zaniklo až 15.12.2014, pričom žalovaný uložil povinnosť nahradiť neprávom vyplatené sumy na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie od 17.9.2014 do 28.8.2016. Od 15.12.2014 až do 28.8.2016 bývalý poslanec spĺňal všetky podmienky na poberanie predčasného starobného dôchodku a tento aj poberal v súlade s účelom a zmyslom inštitútu predčasného starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa nesprávne vyložila pojem neprávom vyplatené sumy v zmysle § 237 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a žalobcovi uložila povinnosť nahradiť sumy na predčasnom starobnom dôchodku aj za obdobie od 15.12.2014 až do 28.8.2016, resp. sa ústavne komfortným spôsobom nevysporiadala s argumentáciou v odvolaní žalobcu, najmä vymedzením časového úseku od 16.9.2014 do 15.12.2014.

34. Podľa žalobcu tým, že doručil žiadosť o zrušenie odhlášky poslanca z 3.12.2014, doručenú 4.12.2014, nie je zodpovedný za poberanie predčasného starobného dôchodku poslanca aj za obdobie od 4.12.2014 do 28.8.2016. Zákon o sociálnom poistení explicitne neupravoval a ani neupravuje situáciu, ktorá je predmetom tohto konania a výklad ustanovenia § 237 Zákona o sociálnom poistení, ktorý zaujala Sociálna poisťovňa, je nesprávny.

35. Žalobca ešte poukázal na to, že Zákon o sociálnom poistení sa vo vzťahu k stanoveniu nárokov a podmienok na predčasný starobný dôchodok a povinnosti obce nahlasovať do Sociálnej poisťovne poslancov obecného zastupiteľstva (ako osoby s nepravidelným príjmom) pomerne často mení. Poukázal na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. k výkladu právnych predpisov a zdôraznil aplikáciu teleologického výkladu ustanovení 237 ods. 1 a § 4 od. 1 a 2, § 20 ods. 1, § 67 ods. 1, 3 a 4 Zákona o sociálnom poistení. Zmyslom a účelom inštitútu predčasného starobného dôchodku je zabezpečiť príjem v starobe osobám, ktoré sa už nedokážu uplatniť na pracovnom trhu a chýbajú im najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku. Bývalý poslanec žalobcu P. V. mal za výkon svojho mandátu len symbolický príjem, ktorý bol skôr vreckovým ako riadnym príjmom. Preto ak posledné 3 mesiace svojho funkčného obdobia bol zároveň poberateľom dôchodku s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, tak argumentácia Sociálnej poisťovne je v rozpore s ústavne konformným výkladom predmetnej právnej úpravy, pretože nie je v súlade s účelom a zmyslom § 237 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, konkrétne že celý vyplatený dôchodok bol označený za dávku poskytnutú neprávom a následne bola uložená povinnosť nahradiť celý takýto vyplatený dôchodok.

36. Bol porušený princíp proporcionality a nebol vzatý do úvahy rozsah časového obdobia, kedy bol P. V. dôchodkovo poistený a zároveň bol poberateľom predčasného starobného dôchodku (od 17. 9.2014 do 15. 12. 2014) k obdobiu, kedy poistený nebol a spĺňal podmienky priznania nároku na predčasný starobný dôchodok (od 15.12.2014 do 28.8.2016), ani nepomer povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému sumu 9 415,19 Eur k administratívnemu pochybeniu žalobcu v trvaní od 17.9.2014 do 4.12.2014, resp. 15.12.2014.

37. Žalobca ďalej namietal, že žiadal žalovaného o vyhotovenie kópie spisu v predmetnej veci, ale žalovaný pod číslom konania XXX XXX XXXX X z dňa 11.5.2020 a 24.4.2020 neposlal úplný, zažurnalizovaný a originálny spisový materiál, konkrétne rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.8.2019 adresované P. V., pričom na uplatnenie práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, t. j. na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby žalobca vychádzal z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu. Spisy žalovaného správneho orgánu sú úplný, zažurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu (R 66/1998), a preto aj z tohto dôvodu základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli porušené.

38. Žalobca zároveň uplatnil návrh na peňažnú moderáciu s tým, že ak správny súd zistí opodstatnenosť uloženého peňažného plnenia, avšak nestotožní sa s jeho výškou, má rozhodnúť o znížení peňažného plnenia. Zároveň navrhol, aby na tento účel vykonal dokazovanie v intenciách skutočností uvedených v žalobe, pričom sa na jeho podklade mal preukázať záver o neprimeranosti preskúmavaného peňažného plnenia, resp. jeho likvidačnej povahy voči žalobcovi.

39. Žalobca navrhol vykonať dôkaz, a to výsluch P. V., ktorý bol poberateľom predčasného starobného dôchodku, M.C. - bývalá pracovníčka žalobcu, L. U. - bývalý X. žalobcu, svedkyne U. - pracovníčka žalobcu v rozhodnom čase predmetnej veci, ďalej dôkaz žiadosť o zrušenie odhlášky z poistenia

P. V. k 16.9.2014, doručená 4.12.2014, výkaz nepravidelných príjmov poslanca P. V. za 11/2014 z 29.12.2014, odhláška poslanca P. V. z poistenia k 15.12.2014, doručená 17.12.2014, a výpis z účtu žalobcu preukazujúci, že suma 181,60 Eur (odvod do Sociálnej poisťovne) bola odvedená 29.12.2014.

40. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na skutkové okolnosti prejednávanej veci a na právne závery uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach.

41. Uviedol, že pri zvýšení starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané počas jeho poberania od 1.1.2019, bolo v marci 2019 dodatočne zistené, že povinné dôchodkové poistenie zamestnanca trvalo aj po 16.9.2014 a zaniklo až 15.12.2014. Sociálna poisťovňa teda zistila skutočnosť, že zamestnancovi žalobcu nezaniklo dôchodkové poistenie ku dňu priznania predčasného starobného dôchodku až v marci 2019 a následne vyzvala žalobcu listom z 15.5.2019 o oznámenie, z akého dôvodu bola na základe žiadosti z 3.12.2014 zrušená odhláška z poistenia zamestnanca k 16.9.2014. Z týchto dôvodov Sociálna poisťovňa označila námietky týkajúce sa premlčacej lehoty za irelevantné. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané 25.9.2019, teda v lehote troch rokov odo dňa, kedy Sociálna poisťovňa zistila, že predčasný starobný dôchodok sa zamestnancovi žalobcu vyplácal neprávom.

42. Sociálna poisťovňa nedisponuje takým technickým zariadením, ako to uviedol žalobca v žalobe, ktoré by zistilo „súbeh dávok", teda vyplácanie predčasného starobného a súčasne jeho nepravidelný príjem, prípadne podanie prihlášky alebo odhlášky na dôchodkové poistenie, a ktoré by signalizovalo, že nárok na predčasný starobný dôchodok nevznikol.

43. Na výzvy Sociálnej poisťovne žalobca odpovedal podaním z 30.5.2019, v ktorom uviedol, že k žiadosti o zrušenie odhlášky z poistenia k dátumu 16.9.2014 sa nevie vyjadriť, nakoľko pracovníčka, ktorá odhlášku realizovala, už na obecnom úrade nepracuje a tiež sa zmenil štatutár obce. Ak by žalobca žiadal ďalšie podklady, prípadne podal námietky alebo návrhy, Sociálna poisťovňa nemala dôvod mu nevyhovieť, a preto námietky žalobcu, že v konaní boli porušené jeho práva na riadny proces, a to vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, je nedôvodná.

44. Žalobca na evidenčnom liste dôchodkového poistenia vyhotovenom 16.9.2014 potvrdil zánik povinného dôchodkového poistenia zamestnanca, čím spôsobil, že na základe takto nepravdivej skutočnosti bol zamestnancovi žalobcu neprávom priznaný predčasný starobný dôchodok, pretože zamestnanec bol naďalej dôchodkovo poistený tým, že mal vyplácaný nepravidelný príjem, ktorý mu zanikol až v decembri 2014, a to skončením volebného obdobia.

45. Ak si žalobca podal nesprávne odhlášku z poistenia zamestnanca k 16.9.2014, pri skúmaní splnenia podmienok nároku zamestnanca na predčasný starobný dôchodok by Sociálna poisťovňa nepochybne zistila, že zamestnanec je naďalej dôchodkovo poistený, a teda nespĺňa jednu z podmienok na predčasný starobný dôchodok, a preto by mu tento nebol priznaný. Žalobca ale svojim konaním zavinil, že zamestnancovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý mu nepatril, preto boli naplnené znaky skutkovej podstaty v zmysle § 237 Zákona o sociálnom poistení, a preto je žalobca povinný nahradiť sumu predčasného starobného dôchodku, ktorá bola vyplatená zamestnancovi a táto mu nepatrila.

46. Konanie pred Sociálnou poisťovňou vo veciach sociálneho poistenia sa spravuje Zákonom o sociálnom poistení a nevzťahuje sa naň všeobecný predpis o správnom konaní. Pokiaľ poukazoval žalobca na názor v uznesení Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, tak tento sa týkal príslušnosti pobočky Sociálnej poisťovne rozhodovať v prvom stupni a netýkal sa rozhodovania v prípade žalobcu.

47. Nebol vypočutý zamestnanec ani bývalí zamestnanci žalobcu, keďže títo nemali právny vzťah so žalobcom a boli jeho zamestnancami, a svoje úlohy plnili v mene žalobcu, ich výpoveď by nemala právny vplyv na tento prípad a následné rozhodnutie Sociálnej poisťovne.

48. Z vyššie uvedených dôvodov Sociálna poisťovňa žiadala, aby správny súd správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa zamietol.

49. V replike žalobca uviedol, že Sociálna poisťovňa pri hodnotení žalobných dôvodov cituje ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, ktoré nesprávne formalisticky aplikuje na tendenčne rekapitulovaný skutkový stav a nereaguje na rozhodujúce argumenty prípadu uvedené v správnej žalobe.

50. Žalobca zopakoval skutkové okolnosti uvedené v správnej žalobe s tým, že z nich vyplýva, že Sociálna poisťovňa nemôže tvrdiť vo vzťahu k premlčaniu, že až v roku 2019 zistila, že predčasný starobný dôchodok poslancovi žalobcu P. V. sa vyplácal neprávom, keď žalobca zaslal Sociálnej poisťovni v roku 2014: 1/ Žiadosť o zrušenie odhlášky z poistenia P. V. k 16.9.2014 doručenú 4.12.2014, 2/ Výkaz nepravidelných príjmov č. XXXXXXXX poslanca žalobcu p. V. za 11/2014 z 29.12.2014, 3/ Odhlášku poslanca žalobcu p. V. z poistenia k 15.12.2014, doručenú 17.12.2014 Sociálnej poisťovni (po skončení funkčného obdobia poslanca), 4/ Odvod do Sociálnej poisťovne v sume 181,61 Eur, odvedený dňa 29.12.2014 (za obdobie poberania predčasného starobného dôchodku), čo preukazuje výpis z účtu žalobcu.

51. Žalovaný nemohol tak prijať od žalobcu odhlášku P. V. z dôchodkového poistenia k 15.12.2014, ak už mal byť podľa tvrdenia Sociálnej poisťovne odhlásený z poistenia k 16.9.2014. Taktiež nemohla Sociálna poisťovňa prijať výkaz nepravidelných príjmov č. XXXXXXXX za 11/2014 dňa 29.12.2014, ak už podľa tvrdenia Sociálnej poisťovne zamestnanec mal byť odhlásený z poistenia k 16.9.2014. Taktiež Sociálna poisťovňa nemohla prijať odvod v sume 181,61 Eur, ktorý bol odvedený dňa 29.12.2014 od žalobcu, ak podľa tvrdenia Sociálnej poisťovne už zamestnanec mal byť odhlásený z poistenia k 16.9.2014.

52. Pokiaľ Sociálna poisťovňa uvádzala, že Zákon o správnom konaní sa na konanie pred Sociálnou poisťovňou nevzťahuje, tak podľa žalobcu ale nebola rešpektovaná úprava ustanovená v Ústave SR a Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Túto právnu úpravu nie je možné opomenúť ani v konaní v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 172 a nasl. Zákona o sociálnom poistení. Žalobcovi malo byť zaručené právo na to, aby sa mohol vyjadriť k vykonaným dôkazom, prípadne navrhovať nové dôkazy a mal mať právo na to, aby sa o začatí správneho konania vôbec dozvedel, t. j. včas a vhodným spôsobom mal byť vyrozumený o začatí správneho konania a informovaný o tom, že je v postavení účastníka konania. Navyše žalobcovi nebola daná možnosť riadne navrhnúť dôkazy, konkrétne aj výsluchom svedkov, a preto sa prvostupňový orgán ani nezaoberal posúdením takéhoto dôkazu. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení uviedol, že výsluchy svedkov nebolo potrebné realizovať, pretože by nemali právny vplyv na tento prípad a následné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, tak podľa žalobcu takáto argumentácia usvedčuje Sociálnu poisťovňu z porušenia jeho práva na spravodlivý proces. Žalovaný nemôže až vo vyjadrení k žalobe doplniť odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia o dôvody, prečo neboli vypočutí svedkovia, ktorých žalobca pre porušenie jeho procesných práv ani nemohol navrhnúť a v konaní vyslúchnuť.

53. Sociálna poisťovňa má postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, na tento účel si obstarala potrebné podklady na rozhodnutie. Nie je viazaná návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov a zistenie skutkového stavu musí zodpovedať reálnej skutočnosti, čo je predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu.

54. V duplike žalovaný uviedol rovnaké skutočnosti ako vo vyjadrení k správnej žalobe.

55. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa , na deň 5.11.2020. Pojednávanie bolo zrušené a odročené na 26.11.2020 z dôvodu potreby dodržania opatrení a obmedzení súvisiacich so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19. Na pojednávaní konanom dňa 26.11.2020 sa žalovaný nezúčastnil, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci na pojednávaní v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní vyjadril v zhode s obsahom správnej žaloby a s obsahom vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného (replika).

56. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a medziach správnej žaloby ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutia Sociálnej poisťovne podľa a , a zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie.

57. Podľa , (ďalej len „"); (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

58. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

59. Podľa , ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

60. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá má priznaný 1. starobný dôchodok, 2. predčasný starobný dôchodok, 3. invalidný dôchodok, 4. výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek, 5. invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, c) žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie podľa osobitného predpisu7aa) a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu, d) fyzickej osoby v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak 1. bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru 1a. dlhodobo nezamestnaný občan7a) a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; ak k tomu istému dňu vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, za pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý bol dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na základe ktorého bola podaná prihláška do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá, alebo 1b. vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese7b) a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; časť vety za bodkočiarkou v bode 1a. platí rovnako, 2. suma jej mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67% priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad") za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,

3. jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 4 písm. a) alebo písm. b), 4. voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vnikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, 5. jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby a 6. odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov a e) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu.

61. Podľa § 20 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. U zamestnanca, ktorým je neozbrojený príslušník finančnej správy a ktorého právny vzťah podľa prvej vety trvá odo dňa jeho ustanovenia do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane, je vznikom povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti preloženie alebo prevedenie takého príslušníka finančnej správy na funkciu, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu, alebo ustanovenie takého príslušníka finančnej správy nanovo do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu. Okrem zániku právneho vzťahu podľa prvej vety, sa za zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti príslušníka finančnej správy považuje aj ustanovenie neozbrojeného príslušníka finančnej správy do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojeného príslušníka finančnej správy na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu.

62. Podľa § 67 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení; Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je a) povinne dôchodkovo poistený ako 1. zamestnanec okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a, 2. samostatne zárobkovo činná osoba, b) fyzická osoba uvedená v § 4 ods. 1 písm. d).

63. Podľa § 172 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o sociálnom poistení; (1) Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. (2) V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. V konaní vo veciach osobitného sociálneho poistenia rozhoduje Sociálna poisťovňa v rozsahu podľa osobitného predpisu. (4) Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach. (5) Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie1) v sporných prípadoch, o pokute, o penále, o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť podľa § 236 alebo o povinnosti nahradiť neprávom vyplatenú sumu na dávke podľa § 237, o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) pokuty, penále a ostatných dlžných súm podľa § 237a a o výsledku ročného zúčtovania.

64. Podľa § 173 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; Účastník konania vo veciach sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom je právnická osoba alebo fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať alebo

ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, alebo ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa preukáže opak (ďalej len "účastník konania").

65. Podľa § 185 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení; Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.

66. Podľa § 188 ods. 1, 2, 3 Zákona o sociálnom poistení; (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. (2) Na ústne pojednávanie organizačná zložka Sociálnej poisťovne prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky. (3) Ústne pojednávanie je neverejné.

67. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 Zákona o sociálnom poistení; (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

68. Podľa § 196 ods. 1, 6, 7 Zákona o sociálnom poistení; (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

69. Podľa § 237 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení; (1) Ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá plní povinnosti podľa tohto zákona, nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy, ak sú vyššie ako 5 eur. (2) Právo na náhradu neprávom vyplatených súm sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o odvolaní a počas výkonu rozhodnutia.

70. K námietkam žalobcu o porušení ustanovení o konaní správny súd uvádza, že tieto sú z časti dôvodné.

71. V prvom rade považuje správny súd za potrebné uviesť, že v tomto konaní sa žalobcovi ukladala povinnosť nahradiť vyplatené sumy predčasného starobného dôchodku ako dávky dôchodkového zabezpečenia. Povinnosť náhrady teda súvisí s osobou konkrétneho zamestnanca a s jeho predčasným starobným dôchodkom. Účastníkom konania vo veci náhrady dávky bol ale v zmysle § 237 a § 173 Zákona o sociálnom poistení len žalobca ako právnická osoba, ktorá potvrdila skutočnosti rozhodujúce pre nárok na dávku a jej výplatu. Poberateľ predčasného starobného dôchodku nebol účastníkom tohto administratívneho konania.

72. Správnemu súdu bol predložený administratívny spis v obale označenom ako „P. V." s príslušným identifikačným číslom. Aj keď je nepochybné, že povinnosť náhrady ukladaná žalobcovi súvisí s predčasným starobným dôchodkom konkrétneho zamestnanca (P. V.) a musí vychádzať aj z údajov

obsiahnutých v administratívnych spisoch týkajúcich sa dávok dôchodkového zabezpečenia tohto zamestnanca, ide o samostatné administratívne konanie, čomu má zodpovedať samostatne vedený administratívny spis, do ktorého mali byť obstarané potrebné písomnosti (dôkazy) z administratívneho spisu týkajúceho sa dávky dôchodkového zabezpečenia konkrétneho zamestnanca. V prejednávanej veci bol administratívny spis, dokumentujúci administratívne konanie vedené voči žalobcovi, vytvorený v rámci administratívneho spisu P. V. a jeho dávok dôchodkového zabezpečenia. Vo veci teda nebol vedený samostatný administratívny spis, dokumentujúci priebeh administratívneho konania vedeného proti žalobcovi.

73. Žalobca bol účastníkom administratívneho konania v zmysle § 173 a § 237 Zákona o sociálnom poistení, predmetom administratívneho konania bola povinnosť žalobcu nahradiť dávku dôchodkového zabezpečenia, konanie bolo začaté bez návrhu Sociálnou poisťovňou z jej vlastného podnetu, teda bolo vedené samostatné administratívne konanie, oddelené od dávkového konania P. V., ktorého priebeh mal byť dokumentovaný v samostatne vedenom administratívnom spise.

74. Preto správny súd považoval za dôvodné tie žalobné námietky žalobcu, ktorými poukazoval na nedostatky v procese administratívneho konania a vedenia administratívneho spisu, ktoré mali za následok aj to, že žalobca sa nemohol riadne oboznámiť s úplne vedeným administratívnym spisom.

75. Vo vzťahu k žalobným námietkam, ktorými žalobca namietal nedostatky procesu vedeného orgánmi Sociálnej poisťovne a porušenie jeho procesných práv, je potrebné ale uviesť, že konanie v dávkových a nedávkových veciach, vedené pred orgánmi Sociálnej poisťovne, je komplexne a samostatne upravené v Zákone o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení v ustanovení výslovne vylučuje aplikáciu o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších.

76. Sociálna poisťovňa vykonala voči žalobcovi prvý úkon podaním č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.4.2019, ktorý urgovala podaním zo dňa 15.5.2019. Z obsahu podania je zrejmé, že Sociálna poisťovňa vyzvala žalobcu na vyjadrenie, z akého dôvodu bola na základe žiadosti zo dňa 3.12.2014 zrušená odhláška z poistenia ku dňu 16.9.2014. Ďalej uviedla, že P. V. bol od 17.9.2014 priznaný predčasný starobný dôchodok, nakoľko k tomuto dátumu bol ukončený pracovný pomer. Ďalej poukázala na ustanovenie § 67 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení s tým, že tieto skutočnosti Sociálna poisťovňa zisťuje na účely potvrdenia nesprávnosti údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dôchodkovú dávku poberateľa, v dôsledku čoho by sa dávka poskytovala neprávom. V podaní zároveň uviedla, že ak pracovný pomer pána V. skutočne trval do 15.12.2014, bude žalobca v súlade s § 237 Zákona o sociálnom poistení povinný nahradiť neprávom vyplatenú sumu predčasného starobného dôchodku od jeho priznania. Vyjadrenie žiadala Sociálna poisťovňa oznámiť v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Obidve podania boli adresované a doručené Obecnému úradu Želovce.

77. Z uvedených výziev je zrejmé, že Sociálna poisťovňa sa dotazovala na okolnosti odhlásenia zamestnanca z poistenia a súčasne uviedla, že ak pracovný pomer zamestnanca trval do 15.12.2014, bude žalobca povinný nahradiť neprávom vyplatené dávky sociálneho zabezpečenia. Zákon o sociálnom poistení neobsahuje právnu úpravu, ktorá by ukladala doručiť účastníkovi konania oznámenie o začatí konania tak, ako to upravuje Správny poriadok. Podľa § 185 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Z tohto zákonného ustanovenia Zákona o sociálnom poistení je potrebné vyvodiť požiadavku, aby išlo o taký úkon voči účastníkovi konania, z ktorého bude nepochybne zrejmé, že sa voči nemu vedie administratívne konanie a čo je predmetom tohto administratívneho konania. Výzvy zo dňa 8.4.2019 a 15.5.2019 takúto požiadavku nespĺňajú, pretože išlo o dopyt Sociálnej poisťovne s tým, že boli len uvedené skutočnosti, za splnenia ktorých bude žalobca povinný dávky nahradiť.

78. Za podstatné a dôvodné uznal správny súd aj námietky žalobcu obsiahnuté v správnej žalobe o tom, že uplynula subjektívna premlčacia lehota 3 rokov odo dňa, kedy Sociálna poisťovňa zistila, že sa sumy predčasného starobného dôchodku vyplatili neprávom.

79. Sociálna poisťovňa nespochybňuje, že zo strany žalobcu bolo doručené podanie „Žiadosť o zrušenie odhlášky pre zamestnanca P. V.", ktorý bol nesprávne odhlásený z účasti na poistení k 16.9.2014. V administratívnom spise sa nachádza fotokópia tohto podania, opatrená pečiatkou Sociálnej poisťovne,

pobočka Veľký Krtíš zo dňa 3.12.2014. Zároveň sa v administratívnom spise nachádza e-mailová komunikácia žalobcu zo dňa 3.12.2014. Súčasťou administratívneho spisu je aj registrový list - fyzická osoba - odhláška zo dňa 16.9.2014, v ktorom je uvedené, že P. V. vznikla účasť na poistení dňa 1.1.2011 a zanikla dňa 16.9.2014. Rovnako je v administratívnom spise aj registračný list - fyzická osoba - odhláška zo dňa 17.12.2014, z ktorého je zrejmé, že P. V. zanikla účasť na sociálnom poistení dňa 15.12.2014. Rovnako Sociálna poisťovňa nespochybňuje, že aj po 16.9.2014 boli zo strany žalobcu plnené za zamestnanca P. V. odvodové povinnosti. Z uvedeného je zrejmé, že už od zaslania podania - Žiadosti o zrušenie odhlášky zo dňa 03.12.2014 plynula orgánom Sociálnej poisťovne trojročná premlčacia subjektívna lehota na postup podľa § 237 Zákona o sociálnom poistení a uplynula dňa 03.12.2017. Aj v prípade neakceptovania tohto podania by trojročná subjektívna lehota uplynula na základe nasledujúcich realizovaných úkonov (realizovaných v roku 2014) - registračný list - fyzická osoba - odhláška zo dňa 17.12.2014 (z ktorého je zrejmé, že P. V. zanikla účasť na sociálnom poistení dňa 15.12.2014) a zaplatenie odvodovej povinnosti zo strany žalobcu za zamestnanca P. V. v decembri 2014. Sociálna poisťovňa je právnickou osobou, a preto je moment, od kedy začala plynúť premlčacia lehota, potrebné vyhodnocovať od okamihu, kedy konkrétne bolo objektívne možné zistiť, že je tu súbeh nároku na predčasný starobný dôchodok a na iný príjem, ktorý je v zmysle stanovených podmienok pre poberanie predčasného starobného dôchodku vylúčený. Rozhodujúce je, že sa do sféry možného poznania/zistenia Sociálnej poisťovne dostali skutočnosti preukazujúce, že predčasný starobný dôchodok P. V. nepatrí (že je tu súbeh predčasného starobného dôchodku a iného príjmu), v decembri roku 2014 a Sociálna poisťovňa mohla len v rámci trojročnej subjektívnej lehoty postupovať podľa § 237 Zákona o sociálnom poistení.

80. Objektívne sa už v decembri roku 2014 Sociálna poisťovňa „dozvedela" o skutočnostiach preukazujúcich súbeh predčasného starobného dôchodku a iného príjmu, čo Zákon o sociálnom poistení vylučuje. Je nepodstatné, že reálne prostredníctvom konkrétneho zamestnanca boli zistené tieto rozhodujúce skutočnosti až v marci 2019 pri zvýšení starobného dôchodku P. V., pretože skutočnosti odôvodňujúce odňatie predčasného starobného dôchodku boli v sfére poznania/zistenia Sociálnej poisťovne skôr. Sociálna poisťovňa nie je povinná preverovať, či poistenec spĺňa podmienky nároku na dávku sústavne počas celého obdobia poberania určitej dávky, ale ak nastanú skutočnosti svedčiace o tom, že nárok na dávku zanikol, musí v zmysle Zákona o sociálnom poistení na tieto zistené skutočnosti reagovať.

81. Ďalej je potrebné ešte uviesť, že sa javí nespravodlivým uložiť povinnosť nahradiť celú sumu vyplateného predčasného starobného dôchodku, ak by od 16.12.2014 poistencovi nárok na predčasný starobný dôchodok prislúchal a všetky podmienky pre tento nárok by splnil. Je pravdou, že Sociálna poisťovňa vychádzala zo skutkového stavu, ktorý bol v čase priznania predčasného starobného dôchodku (rozhodovala v októbri 2014), ale prieči sa to požiadavke spravodlivého a rozumného usporiadania právnych vzťahov. Keďže správny súd pristúpil k zrušeniu správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, nezaoberal sa žalobcom v tomto smere alternatívne predneseným návrhom na peňažnú moderáciu.

82. V rámci ďalšieho postupu v konaní bude úlohou Sociálnej poisťovne procesne ukončiť administratívne konanie, rešpektujúc vyššie uvedené závery správneho súdu.

83. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa . O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od

doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).