Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-26-2020.pdf
PDF · 125.97 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/26/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza v konaní pred sudcom JUDr. Tomášom Rudášom v právnej veci žalobcu: W.. V. Q., nar. X.X.XXXX, bytom X. I. O. XXX, zast. JUDr. Ľubomír Ivan, Námestie SNP 41, Zvolen, proti žalovanému: 1/ Správcovský dom, k.s., IČO: 47236329, Nitrianska 42, Partizánske, SKP X. N., nar. XX.X.XXXX, zast. JUDr. Juraj Tibenský, Štefánikova 2907/15, Nitra, 2/ B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/XX, G., zast. Adriana Sojková - ADVOKAT DCA s.r.o., Námestie Matice slovenskej 4262/23,018 41 Dubnica nad Váhom, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy v časti, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že kúpna zmluva medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený v konaní vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Prievidza pod sp. zn. V XXXX/XXXX, a predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 26/4148 na pozemku - parcele registra “C“ parc. č. XXXX o výmere 1086 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 8729 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. 1039 o výmere 147217 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 4427 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX/X o výmere 92380 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX/X o výmere 33032 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 101292 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 31978 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 74051 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 7600 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 7492 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 7172 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 7172 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 7215 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 7265 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 7136 m2, lesný pozemok; všetky pozemky vedené katastrálnym odborom Okresného úradu Prievidza, nachádzajúce sa v katastrálnom území X. I. O., obec X. I. O., okres B., zapísané na LV č. XXXX, je neplatná.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa vyjadril, že žalovaný 1/ ako predávajúci a žalovaný 2/ ako kupujúci uzatvorili medzi sebou kúpnu zmluvu, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený v konaní vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Prievidza pod sp. zn. V XXXX/XXXX), ktorou žalovaný v 1. rade previedol na žalovaného v 2. rade okrem iného spoluvlastnícky podiel o veľkosti 26/4148 na pozemkoch vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Prievidza, nachádzajúcich sa v katastrálnom území X. I. O., obci X. I. O., okrese B., zapísaný na LV č. XXXX a to na pozemku - parcele registra “C“ parc. č. XXXX
o výmere 1086 m2, lesný pozemok, na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 8729 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 147217 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 4427 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX/X o výmere 92380 m2, lesný pozemok; na pozemku
- parcele registra “E“ parc. č. XXXX/X o výmere 33032 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 101292 m2 lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 31978 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 74051 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 7600 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 7492 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 7172 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 7172 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 7215 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 7265 m2, lesný pozemok; na pozemku - parcele registra “E“ parc. č. XXXX o výmere 7136 m2, lesný pozemok a všetky vyššie uvedené spoluvlastnícke podiely na pozemkoch. Na základe vykonaného prevodu nastala zmena zápisu v katastri nehnuteľností na pozícii Z. XXX. Podielovým spoluvlastníkom pozemkov je aj žalobca a to v spoluvlastníckom podiele uvedenom na priložených listoch vlastníctva. Pozemky sú zároveň v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách spoločnou nehnuteľnosťou, keďže boli zmluvou o založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou zaradené do súboru spoločnej nehnuteľnosti v rámci pozemkového spoločenstva s názvom Urbárske pozemkové spoločenstvo Diviacka Nová Ves. Podľa ust. § 9 ods. 7 Zákona o pozemkových spoločenstvách na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2. Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, musí ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru, ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe. Žalovaný v 1. rade si nesplnil svoju zákonnú povinnosť ponúknuť žalobcovi pred prevodom tretej osobe spoluvlastnícke podiely na predaj a to či už ústnou alebo písomnou formou, ale najmä ani prostredníctvom výboru pozemkového spoločenstva. Vzhľadom na uvedené mal za to, že zmluva je v rozsahu prevodu spoluvlastníckych podielov neplatná, nakoľko bola uzatvorená v rozpore so zákonom resp. neboli splnené zákonné náležitosti na jej uzatvorenie. Nie je pritom ani známe z akého dôvodu žalovaný v 1. rade uzatvoril kúpnu zmluvu práve so žalovaným v 2. rade.
2. Žalovaný 1/ k veci uviedol, že rozhodujúcou v tomto prípade je skutočnosť, že predaj spoluvlastníckeho podielu ktorý vlastnil úpadca X. N., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX v okrese Prievidza, katastrálne území X. I. O. sa spravuje ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Na majetok úpadcu X. N., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX bol uznesením Okresného súdu Trenčín č. k.: 40OdK/462/2018-23 zo dňa 09.11.2018 vyhlásený konkurz. Predmetné uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 221/2018 zo dňa 16.11.2018 K087938. Majetkom úpadcu, ktorý tvoril konkurznú podstatu bol aj predmetný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX v okrese Prievidza, katastrálne území X. I. O.. Ustanovenia Občianskeho zákonníka, na ktoré sa žalobca W.. V. Q. vo svojej žalobe odvoláva sú v prípade speňažovania majetku úpadcu v konkurze irelevantné a to z toho dôvodu, že v tomto prípade má zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii postavenie lex specialis voči Občianskemu zákonníku. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii presne vymedzuje povinnosti správcu v súvislosti so speňažovaním konkurznej podstaty, do ktorej patril aj predmetný spoluvlastnícky podiel úpadcu na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX v okrese B., katastrálne území X. I. O.. Predmetný spoluvlastnícky podiel bol menšej hodnoty, jeho hodnota nepresahovala 5000,-eur. V zmysle ustanovenia § 167p zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii hnuteľné veci podliehajúce konkurzu správca speňaží ako jeden alebo viac súborov majetku v ponukovom konaní. Na tento účel správca zverejní v Obchodnom vestníku súbor majetku, ktorý ponúka na predaj a lehotu na predkladanie ponúk, ktorá nesmie byť kratšia ako desať kalendárnych dní od zverejnenia ponuky v Obchodnom vestníku. Prihliada sa iba na tie ponuky, kde bola záloha na celú ponúknutú kúpnu cenu v plnom rozsahu zložená záujemcom na účet správcu. Rozhoduje vždy najvyššia ponúknutá kúpna cena. Ak viacerí záujemcovia ponúknu rovnaké plnenie, rozhodne žreb správcu. Vypratanie vecí je povinný zabezpečiť nadobúdateľ na svoje náklady. Správca zverejnil v Obchodnom vestníku predmetný spoluvlastnícky podiel, ktorý ponúkal na predaj a lehota na predkladanie ponúk nebola kratšia ako desať kalendárnych dní od zverejnenia ponuky v Obchodnom vestníku. Najdôležitejším vo vzťahu k žalobe je ustanovenie § 167s zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii, ktoré uvádza, že pri speňažení majetku správca nie je viazaný predkupným právom; osobe oprávnenej z predkupného práva zriadeného ako vecné právo. Žalovaný 1/ postup správcu pri speňažení spoluvlastníckeho podielu na spoločnej veci považoval za zákonný a správny. Základom pre posudzovanie oprávnenosti nároku žalobcu a interpretáciu relevantných právnych predpisov, je uvedomenie si postavenia správcu a spôsobu speňaženia konkurznej podstaty v konkurznom konaní, čo z hľadiska legislatívneho zodpovedá pochopeniu vzťahu medzi zákonom o konkurze a reštrukturalizácii ako lex specialis a predpismi, ktoré upravujú prevod majetku všeobecne, teda za situácie, že v právnom vzťahu nie je prítomný element konkurzu (legi generali). Týmito predpismi sú Občiansky zákonník a Zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Z gramatického výkladu ustanovenia § 167s je zrejmé, že toto ustanovenie sa z hľadiska oslobodenia správcu od povinnosti ponúknuť predkupné právo spoluvlastníkom veci vzťahuje tak na predkupné právo zmluvné ako aj na predkupné právo zákonné. Prvá veta pred bodkočiarkou jednoznačne ustanovuje, že správca nie je viazaný predkupným právom. Druhá veta za bodkočiarkou v znení osobe oprávnenej z predkupného práva zriadeného ako vecné právo však predkupné právo zostáva zachované; znamená, že zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov veci vo vzťahu k neskorším prípadným prevodom speňažovaného podielu zostáva zachované a teda speňažením v konkurze ako také nezaniká. Ak by nadobúdateľ podielu na veci, ktorý nadobudol podiel speňažením v konkurze, v budúcnosti tento podiel chcel previesť, je povinný prevádzaný spoluvlastnícky podiel ponúknuť prednostne ostatným spoluvlastníkom. Čo je z hľadiska trvania predkupného práva aj po prevode obdobná úprava ako ustanovenie § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. K rovnakému výsledku ako pri gramatickom výklade možno dospieť aj logickým výkladom ustanovenia § 167 s ZKR, keďže ak by zákonodarca mal záujem na zachovaní povinnosti správcu ponúkať predkupné právo, možno predpokladať, že by znenie ustanovenia formuloval tak, že správca pri speňažení majetku nie je viazaný zmluvným predkupným právom. Ďalej nie je žiadny logický dôvod, pre ktorý by zákonodarca správcu oslobodzoval od povinnosti rešpektovať jednu formu predkupného práva a nerešpektovať jeho druhú formu. Predovšetkým však, pokiaľ by zákonodarca mal záujem, aby bol správca v konkurznom konaní viazaný predkupným právom, možno predpokladať, že bol zohľadnil túto situáciu aj v záväzných pravidlách speňažovania. Inými slovami bol by ustanovil osobitný postup správcu, akým má pri existencii predkupného práva vykonať speňaženie. Žiadne takéto ustanovenia však ZKR neobsahuje. Naopak, ponúknutie predkupného práva by bolo v priamom rozpore so záväznými pravidlami speňažovania v zmysle ustanovení § 167 n ods. 1 a podľa ustanovenia § 167 p ZKR. Takýto postup správcu by presahoval ústavný princíp z ktorého správcovi ako orgánu verejnej moci vyplýva povinnosť postupovať na základe zákona a len v jeho medziach. Právo spoluvlastníkov spoločnej veci definované v ustanovení § 9 ods. 8 ZPS, zodpovedajúce povinnosti spoluvlastníka, ktorý prevádza spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, ponúknuť svoj podiel prednostne ostatným spoluvlastníkom, nie je na žiadnom mieste v ZPS výslovne označené ako právo predkupné. To však neznamená, že toto právo by právom predkupným nebolo. Ustanovenie § 7 ZPS iba uvádza, že na prevod medzi jednotlivými spoluvlastníkmi sa nevzťahujú všeobecné ustanovenia (Občianskeho zákonníka) o predkupnom práve. Teda ZPS neustanovuje, že by sa v prípade práva spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti vychádzajúceho z ustanovenia § 9 ods. 8 ZPS nejednalo o predkupné právo, ustanovuje iba, že na určitý prípad prevodu podľa ZPS sa všeobecné ustanovenia o predkupnom práve podľa Občianskeho zákonníka nepoužijú. Vzniká teda otázka, či právo spoluvlastníkov na prednostnú kúpu podielu na spoločnej veci v zmysle ZPS, je právom predkupným alebo sa jedná o akési sui generis právo, ktoré predkupným právom nie je. Z obsahového hľadiska sa aj v prípade práva spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti vychádzajúceho z ustanovenia § 9 ods. 8 ZPS, nejedná o nič iné než o predkupné právo. Správca má pri výkone svojej činnosti postavenie orgánu verejnej moci a ako taký je v zmysle Ústavy SR oprávnený konať len to čo mu právne predpisy ukladajú a takým spôsobom a formou, ako mu to ukladajú. Na rozdiel od civilnej osoby, ktorá nemá postavenie orgánu verejnej moci, a ktorá môže konať všetko, čo jej právne predpisy nezakazujú, správca pri výkone verejnej moci nie je oprávnený improvizovať z hľadiska zvoleného spôsobu a formy speňaženia, tak ako to navrhuje žalobca. Spôsob speňaženia je v prípade nehnuteľnosti explicitne určený ustanoveniami § 167n a § 167p ZKR. Keďže pri tomto konkrétnom speňažení išlo o nehnuteľnosť, ktorej súpisová hodnota nepresahovala sumu 5000,-eur, postupoval správca, viazaný záväznými pravidlami speňažovania, v súlade s ustanovením § 167 n ods. 1 a podľa ustanovenia § 167 p ZKR, tak ako pri predaji hnuteľných vecí. Hnuteľné veci podliehajúce konkurzu správca speňaží ako jeden alebo viac súborov majetku v ponukovom konaní. Na tento účel správca zverejní v Obchodnom vestníku súbor majetku, ktorý ponúka na predaj a lehotu na predkladanie ponúk, ktorá nesmie byť kratšia ako desať kalendárnych dní od zverejnenia ponuky v Obchodnom vestníku. Prihliada sa iba na tie ponuky, kde bola záloha na celú
ponúknutú kúpnu cenu v plnom rozsahu zložená záujemcom na účet správcu. Rozhoduje vždy najvyššia ponúknutá kúpna cena. Ak viacerí záujemcovia ponúknu rovnaké plnenie, rozhodne žreb správcu. Vypratanie vecí je povinný zabezpečiť nadobúdateľ na svoje náklady. Z citovaného ustanovenia § 167p ZKR je zrejmé, že ZKR neobsahuje žiadnu špecifickú právnu úpravu, ktorá by správcu oprávňovala postupovať pri speňažení podielu na spoločnej nehnuteľnosti tak, ako to vyžaduje ZPS, v prípade ak sa nejedná o speňaženie podielu v konkurznom konaní. Keďže správca nie je oprávnený postupovať pri speňažení iným spôsobom ako mu ukladajú záväzné pravidlá speňaženia obsiahnuté v ZKR a súčasne ZPS obsahuje určité špecifické podmienky prevodu spoluvlastníckych podielov na spoločnej veci, ktorých splnenie je nezlučiteľné so záväznými pravidlami speňažovania, možno konštatovať, že medzi ZKR a ZPS existuje zdanlivý rozpor v právnej úprave. Tento rozpor je potrebné vyriešiť interpretačným pravidlom Lex specialis derogat legi generali. Je nesporné, že špeciálnym právnym predpisom a súčasne aj neskorším právnym predpisom v tomto prípade je ZKR. Keďže ZPS upravuje okrem iného postup pri prevode spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti, avšak neskorší špeciálny predpis ZKR deroguje pre prípad konkurzného konania ustanovenia ZPS v tom rozsahu, v akom sú tieto nezlučiteľné s konkurzným konaním, keďže ich aplikácia by bola v rozpore so záväznými pravidlami speňažovania v konkurznom konaní a povinnosťou správcu postupovať len na základe zákona a v jeho medziach. S tým súvisia aj ďalšie špecifiká konkurzného konania, ktoré vychádzajú zo samotnej koncepcie konkurzného konania a z postavenia správcu, tak ako je formulované v našej legislatíve. Jedno z týchto špecifík spočíva v hodnotení, či pri speňažení majetku patriaceho do konkurznej podstaty pri speňažení správcom, ide o prevod alebo o prechod vlastníctva. Speňaženie nehnuteľného majetku v tomto prípade pri nehnuteľnosti menšej hodnoty pod 5000,-eur je riešené v ZKR tak, že správca postupuje pri speňažení takejto nehnuteľnosti ako pri speňažení hnuteľnej veci t.j. vyhlási verejnú súťaž a s výhercom uzatvorí kúpnu zmluvu. Tento postup síce z hľadiska „koncovky“ t.j. formálneho aktu prechodu vlastníctva predstavuje kúpnu zmluvu a teda formálno-právne ide o prevod, avšak z hľadiska širšieho pohľadu a po zohľadnení vzájomných súvislostí právnych predpisov sa nepochybne jedná o nútené speňaženie majetku patriaceho do konkurznej podstaty a teda vo svojej podstate o prechod vlastníctva, keďže ide o od vôle vlastníka nezávislú právnu skutočnosť. Ak by hodnota toho istého speňažovaného podielu presahovala sumu 5000,-eur, správca by v zmysle záväzných pravidiel speňažovania postupoval pri speňažení podielu dražbou a nejednalo by sa ani formálno-právne o prevod ale o prechod vlastníctva, čo by malo ten následok, že ustanovenie § 9 ods. 8 ZPS by nebolo aplikovateľné už len z toho dôvodu, že sa netýka prechodu vlastníctva, ale len jeho prípadného prevodu. Správca pri speňažení majetku podľa ZKR, nie je viazaný ustanovením § 9 ods. 8 ZPS aj už len z toho dôvodu, že toto ustanovenie zaväzuje výlučne vlastníka prevádzaného podielu. Správca nie je vlastníkom prevádzaného podielu. Zo špecifického postavenia správcu vyplývajú rôzne špecifiká vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej všeobecnými predpismi, ktoré zakladajú zdanlivé rozpory v právnej úprave rôznych právnych predpisov, ktoré sa však javia byť rozpormi len pri nepochopení vzťahu ZKR ako lex specialis a všeobecnej právnej úpravy. Tieto zdanlivé rozpory je potrebné vnímať v medziach derogačných postupov a výkladových pravidiel. Takéto zdanlivé rozpory sa snaží žalobca účelovo využívať a na ich základe v žalobe podsúvať domnelé porušenia povinností správcom. Tieto tvrdenia žalobcu však neobstoja, keďže jednotlivé právne normy a inštitúty nemožno vykladať selektívne, ale je potrebné vykladať ich v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na účel a význam právnej úpravy. Vzhľadom na vyššie uvedené však predkupné právo zostáva zachované. Na predmetnom spoluvlastníckom podiele úpadcu nemal žalobca zriadené žiadne vecné právo. Žalobcovi nič nebránilo zúčastniť sa ponukového konania. Víťazom ponukového konania sa stal ten účastník, ktorý splnil ponukové podmienky a súčasne ponúkol najvyššiu kúpnu cenu. V tomto prípade to bol pán B., nar. XX.XX.XXXX.. V zmysle uvedeného bol následne správca povinný uzavrieť s víťazom ponukového konania zmluvu o predaji spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach.
3. Žalobca v reakcii uviedol, že žalovaný 1/ postavil svoju obranu v tomto konaní na ustanoveniach štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, pričom jednotlivé ustanovenia vo svojom vyjadrení cituje s poukazom na tom, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý upravuje inštitút predkupného práva „lex specialis“. Osobitne žalovaný poukazuje na ust. § 167s zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom podľa žalobcu toto ustanovenie sa vzťahuje len na zmluvne zriadené predkupné právo a nie na zákonné predkupné právo, keďže aj správca je povinný postupovať len v medziach platných právnych predpisov. Ďalším dôležitejším faktom je to, že ak by aj zákon o konkurze a reštrukturalizácii bol vo vzťahu k zákonnému predkupnému právu upravenému v Občianskom zákonníku „lex specialis“, nie je „lex specialis“ vo vzťahu k zákonu č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Inštitút ust. § 9 ods. 7 Zákona o pozemkových spoločenstvách nie je predkupným právom v pravom slova zmysle. Nie je takto v zákone ani definovaný. Ani doslovným
výkladom ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na ktoré sa žalovaný odvoláva nemožno dospieť k záveru, že by sa dotýkali aj obmedzenia prevodu spoluvlastníckeho podielu v pozemkovom spoločenstve. Uvedená argumentácia má aj svoj logický základ v tom, že pozemkové spoločenstvo je uzavretým okruhom spoluvlastníkov a samotný zákon veľmi precízne dbá na to, aby do takéhoto spoločenstva bez dodržania príslušného postupu nevstupovali tretie osoby, a to okrem iného vylúčením pôsobenia samotného zákonného predkupného práva v zmysle Občianskeho zákonníka. Subsidiárne je potom samozrejme vylúčená aj pôsobnosť zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Pozemkové spoločenstvo je dokonca tak veľmi uzatvorené, že aj pri prevode podielu blízkej osobe je potrebné tento najskôr ponúknuť ostatným členom pozemkového spoločenstva, ktorí majú prednostné právo na jeho nadobudnutie aj v prípade ak by podielnik chcel svoj podiel previesť na blízku osobu. Z uvedených dôvodov považoval žalobca argumentáciu žalovaného vo vyjadrení za nesprávnu.
4. Žalovaný 2/ k veci uviedol, že vo vzťahu medzi všeobecným právnym predpisom a špeciálnym právnym predpisom, ktoré majú rovnakú právnu silu, nie sú teda vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, platí zásada lex specialis derogat legi generali, a teda, pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom. Lex specialis neruší platnosť lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu. V aplikačnej praxi a ani právnej vede niet žiadnych pochybností, že konanie o oddlžení (konkurzom), rovnako ako konkurzné konanie a reštrukturalizačné konania podľa zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii predstavuje relatívne samostatný druh civilného procesu. ZoKR je lex specialis k CSP (§ 196 ZoKR). ZoKR inter alia predstavuje osobitnú právnu úpravu riešenie oddlženia fyzickej osoby. V rámci oddlženia fyzickej osoby ZoKR osobitným a špecifickým spôsobom upravuje aj spôsob speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu. ZoKR v žiadnom ustanovení pri speňažovaní spoluvlastníckych podieloch na spoločných nehnuteľnostiach neodkazuje na použitie všeobecných ustanovení ZoSP. Rovnako, ZoPS celkom logicky a prirodzene neobsahuje akúkoľvek a žiadnu osobitnú úpravu speňaženia spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti v prípade, ak tento spoluvlastnícky podiel tvorí konkurznú podstatu dlžníka. Niet potom žiadnych pochybností, že pokiaľ ide o speňaženie spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti v oddlžení konkurzom, ZoKR predstavuje lex specialis k ZoPS. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že ZoKR bez akýchkoľvek výkladových komplikácii expressis verbis rozlišuje medzi zmluvným predkupným právom, zákonným predkupným právom, predkupným právom zriadeným ako vecné právo. Podľa § 93 ods. 1 ZoKR pri speňažovaní majetku správca nie je viazaný právom pridať sa k prevodu akcií, právom požadovať prevod akcií, právom požadovať nadobudnutie akcií a zmluvnými predkupnými právami. V prípade speňažovania majetku, ku ktorému sa viaže zákonné predkupné právo alebo predkupné právo zriadené ako vecné právo, správca písomne ponúkne predmet predkupného práva za podmienok ustanovených osobitnými predpismi tomu, kto je z predkupného práva oprávnený; ak osobitný predpis neustanovuje kratšiu lehotu, správca nie je týmto predkupným právom viazaný, ak oprávnený predkupné právo nevyužije do 60 dní od doručenia písomnej ponuky. Správca pri speňažovaní majetku v oddlžení konkurzom nie je s poukazom na § 167s ZoKR viazaný žiadnym predkupným právom, ani zmluvným, ani zákonným a ani predkupným právom zriadeným ako vecné právo. Ak by zákonodarca chcel, aby správca v konaní o oddlžení konkurzom podľa štvrtej časti zákona bol viazaný zákonným predkupným právom alebo predkupným právom zriadeným ako vecné právo, urobil by to rovnako ako pri speňažovaní v konkurze podľa druhej časti zákona (§ 93 ods. 1 ZoKR) a uložil by správcovi zákonnú povinnosť ponúknuť majetok oprávnenej osobe z predkupného práva. Zákonodarca však obdobnú právnu úpravu nechcel, a to z logických a systematických dôvodov. V oddlžení konkurzom zaviedol nový procesný inštitút - právo vykúpiť majetok z konkurznej podstaty (§ 167r ZoKR). Aj pri tomto procesnom inštitúte sa vedome (zámerne) nerešpektuje akékoľvek predkupné právo. Oprávnená osoba so súhlasom dlžníka má právo kedykoľvek a ktorúkoľvek časť majetku vykúpiť z konkurznej podstaty za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Ustanovenia o pravidlách speňažovania sa v tom prípade nepoužijú (§ 167r ods. 1 ZoKR). Naopak, ak by napr. správca predal spoluvlastnícky podiel druhému spoluvlastníkovi, porušil by tým právo oprávnenej osoby vykúpiť majetok z konkurznej podstaty a táto oprávnená osoba by mala právo domáhať sa od nadobúdateľa, aby jej vec ponúkol na predaj (§ 167r ods. 5 ZoKR). Správca pri speňažovaní majetku nie je viazaný predkupným právom s obligačnými ani s vecnoprávnymi účinkami. Nikomu, kto by bol inak oprávnený z predkupného práva (akéhokoľvek druhu) nie je správca povinný vec ponúknuť na predaj.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami strán, pripojeným rozsudkom OS Lučenec č. k. 12C/4/2018-120, výpisom z Obchodného vestníka č. 11/2019, rozhodnutím Okresného úradu Prievidza katastrálny odbor číslo vkladu O LV č. XXXX, výpisom z Obchodného vestníka z 23.5.2019,
vyjadrením konkurzného súdu OS Trenčín, spisom OS TN sp. zn. 28C/57/2020 spolu s ďalšími pripojenými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Súd zistil, že na majetok úpadcu X. N., rod. Q. nar. XX.XX.XXXX bol uznesením Okresného súdu Trenčín č. k.: 40OdK/462/2018-23 vyhlásený konkurz. Predmetné uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 221/2018 zo dňa 16.11.2018 K087938. Majetkom úpadcu, ktorý tvoril konkurznú podstatu bol aj predmetný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX v okrese B., katastrálne území X. I. Ves. Žalovaný 1/ zabezpečil predaj spoluvlastníckeho podielu, ktorý vlastnil úpadca X. N., rod. Géczyová, nar. XX.XX.XXXX na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX v okrese Prievidza, katastrálne území X. I. O. na osobu odlišnú ako člen spoločenstva.
7. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
8. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
9. Podľa § 9 ods. 7 a 8 Zákona o pozemkových spoločenstvách na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2. Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, musí ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru, ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe.
10. Podľa § 167n ZKR nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu väčšej hodnoty správca speňaží dražbou za primeraného použitia osobitného predpisu. Nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu menšej hodnoty správca speňaží ako hnuteľnú vec.
11. Podľa § 167s ZKR pri speňažení majetku správca nie je viazaný predkupným právom; osobe oprávnenej z predkupného práva zriadeného ako vecné právo však predkupné právo zostáva zachované.
12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná. V prvom rade súd skúmal, či žalobca má vo veci naliehavý právny záujem na podanie určovacej žaloby. Žalobca preukázal, že vyhovujúci rozsudok bude pre neho po právnej stránke významný, keďže žalovaný 1/ neponúkol ostatným spoluvlastníkom prostredníctvom výboru na predaj predmetný podiel, čím porušil povinnosť, ktorá mu ako to súd nižšie uvádza vyplývala zo zákona. Porušenie predmetného práva nemá za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale žalobca má možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti tejto zmluvy alebo domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu ponúkol vec na predaj za rovnakých podmienok ako podiel nadobudol a v prípade ak by nadobúdateľ nesplnil danú povinnosť, mohol sa žalobca domáhať nahradenia prejavu vôle súdom. Žalobca uplatnenou žalobou sa rozhodol žalovať predmetný právny úkon za relatívne neplatný, čím požadoval vykonanie nápravy stavu ako obídený podielový spoluvlastník. V prípade, ak by žalovaný 1/ bol dodržal zákon a ponúkol svoj podiel všetkým členom pozemkového spoločenstva, jeho podiel v pozemkovom spoločenstve by odkúpil žalobca. Skutočnosť, že žalobca má v danej veci reálny záujem o kúpu predmetného podielu žalobca uviedol v samotnej žalobe tým spôsobom, že žalovaný 1/ mu neponúkol spoluvlastnícky podiel na predaj, o ktorý mal záujem. Samotnou podanou žalobou potvrdil, že sa nebráni tomu, aby danú záležitosť so žalovaným 2/ vyriešil spôsobom, že vlastníctvo k žalovaným podielom žalovaný 2/ prevedie na žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca má záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, nakoľko mu nebol ponúknutý na predaj podiel, o ktorého kúpu žalobca prejavuje záujem. V zmysle rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo 2474/2000 v spojitosti s rozhodnutím NS SR sp. zn. 7Cdo/46/2013 v otázke naliehavosti právneho záujmu je v danom prípade podstatnou už tá skutočnosť, že žalobca namieta voči prevodcovi
i nadobúdateľovi neplatnosť prevodu spoluvlastníckeho podielu s uvedením dôvodu, že nebolo rešpektované jeho predkupné právo. Súd má potom za to, že žalobca má vo veci naliehavý právny záujem, čo navyše v konaní ani nebolo sporným.
13. Súd má za to, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii vo vzťahu k zákonu č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ZPS) nie je v postavení lex specialis. Súd má za to, že právo spoluvlastníkov spoločnej veci definované v ustanovení § 9 ods. 8 ZPS zodpovedá povinnosti spoluvlastníka, ktorý prevádza spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, ponúknuť svoj podiel prednostne ostatným spoluvlastníkom, čo je podľa názoru súdu špeciálnym ustanovením oproti ustanoveniam upravujúcim spôsob speňažovania majetku správcu v zmysle zákona o konkurze.
14. I keď predmetné právo nie je na žiadnom mieste v ZPS výslovne označené ako právo predkupné a ustanovenie § 9 ods. 7 ZPS iba uvádza, že na prevod medzi jednotlivými spoluvlastníkmi sa nevzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o predkupnom práve(§140 OZ), súd má za to, že predmetné právo je najbližšie svojou podstatou a obsahom právom ako to upravuje § 140 OZ. ZPS neustanovuje, že by sa v prípade práva spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti vychádzajúceho z ustanovenia § 9 ods. 8 ZPS nejednalo o predkupné právo, ustanovuje iba, že na určitý prípad prevodu podľa ZPS sa všeobecné ustanovenia o predkupnom práve podľa Občianskeho zákonníka nepoužijú, čo však nemožno vykladať v tom smere, že z obsahového hľadiska sa aj v prípade práva spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti vychádzajúceho z ustanovenia § 9 ods. 8 ZPS nejedná o predkupné právo. V danom prípade súd poukazuje na skutočnosť, že pozemkové spoločenstvo je uzavretým okruhom spoluvlastníkov a samotný zákon dbá na to, aby do takéhoto spoločenstva bez dodržania príslušného postupu nevstupovali tretie osoby. Súd má potom za to, že správca mal podiel v pozemkovom spoločenstve ponúknuť prostredníctvom výboru ako to ustanovuje lex specialis ZPS ďalším členom pozemkového spoločenstva, čo však neurobil.
15. Čo sa týka obrany žalovaných 1/ a 2/ s poukazom na ustanovenie § 167s ZKR má súd za to, že zákonodarca mal záujem na zachovaní povinnosti správcu ponúkať predkupné právo (teda zachovať aj právo po obsahovej stránke totožné s právom predkupným upravené v § 9 ZPS ), nakoľko v predmetnom ustanovení sa uvádza, že osobe oprávnenej z predkupného práva zriadeného ako vecné právo predkupné právo ostáva zachované. Súd má za to, že pri speňažovaní majetku v konkurze nie je správca viazaný zmluvnými predkupnými právami. V prípade speňažovania majetku, ku ktorému sa viaže zákonné predkupné právo alebo právo zriadené ako vecné právo, je správca povinný ponúknuť daný predmet predkupného práva osobám oprávneným. Nakoľko súd zaujal názor, že právo v § 9 ZPS je obsahovo právom predkupným, má súd za to, že ako predkupné právo má povahu vecného práva, ktoré vzniká zo zákona súčasne so vznikom podielového spoluvlastníctva, čo je daný prípad. Takéto zákonné predkupné právo je teda spojené so spoluvlastníctvom k veci a patriace podielovým spoluvlastníkom, pričom vzniká vždy ako vecné právo. Súd má potom za to, že žalobcovi ako osobe oprávnenej z predkupného práva zriadeného v zmysle vyššie opísaného ako vecné právo ostáva zachované a nie je tomu tak iba v prípade ak by malo dôjsť k prípadnému prevodu vlastníctva k predmetnému podielu zo žalovaného 2/ na tretiu osobu, ale bolo tomu tak už aj pri speňažovaní majetku úpadcu - X. N., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX.
16. Súd má za to, že v danom prípade pri speňažovaní majetku je rozhodujúcou výška hodnoty ponúkaného podielu a teda správca mal postupovať tak, že zistí najvyššiu možnú cenu, ktorú môže pri predaji dosiahnuť. Následne je jeho povinnosťou podiel v pozemkovom spoločenstve ponúknuť prostredníctvom výboru ostatným členom pozemkového spoločenstva, nakoľko platí, že správcovi konkurznej podstaty nemôže záležať na osobe, ktorá majetok nadobudne, ale rozhodujúcou je suma za aký bude podiel prevedený. Obrana žalovaných, že pokiaľ je rozhodujúcou výška hodnoty prevádzaného podielu a teda nie osoba nadobúdajúceho, čím nemusel žalovaný 1/ uplatniť predkupné právo voči ostatným spoluvlastníkom, má súd za to, že táto skutočnosť nezbavuje správcu povinnosti postupovať v súlade so zákonom a dodržať tak postup stanovený zákonom o pozemkových spoločenstvách a takisto v zmysle ustanovenia § 167s ZKR za bodkočiarkou uvedený postup, že osobe oprávnenej z predkupného práva zriadeného ako vecné právo predkupné právo ostáva zachované. Súd poukazuje, že žalovanému 1/ ako správcovi nič nebránilo v tom, aby postupoval ako to súd vyššie opísal, nakoľko uvádzaná hodnota ponúkaného podielu na predaj by bola rovnaká ako v prípade ponuky prevodu podielu žalovanému 2/.
17. Súd má potom za to, že ak vlastník nerešpektuje zákonné predkupné právo a prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na inú ako spoluvlastníka v spoločenstve, platí, že právny úkon, zmluva o prevode predmetného spolu vlastníctva je relatívne neplatná a žalobca sa môže domáhať na súde určenia neplatnosti takejto zmluvy v trojročnej premlčacej lehote. Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že predmetná kúpna zmluva medzi X. N., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX a žalovaným 2/ bola uzavretá v roku 2019, nakoľko k ponuke predmetného podielu úpadcu N. došlo dňa 20.05.2019 a ku zavkladovaniu predmetného prevodu vlastníctva k spornému podielu došlo dňa 30.07.2019. Premlčacia lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, ktorou sa porušilo predkupné právo. Nakoľko žaloba bola súdu doručená dňa 08.01.2020, súd má za to, že zákonná premlčacia lehota bola v danom prípade zachovaná. Na základe vyššie opísaných skutočností má súd za to, že žaloba je dôvodnou v celom rozsahu a súd jej vyhovel tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP. Súd úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania, ktoré predstavujú v rozsahu jeho čistého úspechu v konaní 100%.
19. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.