Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/110/2020

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota vo veci starostlivosti o maloleté dieťa U. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov otec - U. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, štátne občianstvo SR zastúpený JUDr. Danou Ďalakovou, advokátkou, Daxnerova 2, Rimavská Sobota a matka - A. B., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J., v súčasnosti bytom O. XXX, XXXX D. W., Z. S., štátne občianstvo SR o návrhu otca U. D. o zmenu styku s maloletým dieťaťom takto

rozhodol:

Vyhlasuje, že Okresný súd Rimavská Sobota n e m á p r á v o m o c konať o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom.

Súd konanie o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n ár o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ ako otec maloletého dieťaťa sa svojim návrhom domáhal úpravy styku s maloletým. Vo svojom návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. bol maloletý U. D. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného. Súčasne bol súdom upravený styk s dieťaťom. Napriek tomu, že navrhovateľ sa o maloleté dieťa staral desať rokov sám, matka maloletého dieťaťa sa rozhodla v roku 2017 maloleté dieťa zobrať natrvalo P. Z.. Od roku 2017 maloletého syna nevidel, vidí ho len prostredníctvom skype, ale matka dieťaťa nerealizuje svoju povinnosť, bráni navrhovateľovi v styku s maloletým synom, čím maloletý podľa názoru navrhovateľa trpí. Svojim návrhom sa preto domáha zmeny posledného rozhodnutia v časti úpravy styku so synom, a to tak, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom tak, že matka dieťaťa odovzdá maloleté dieťa do rúk navrhovateľa v mieste bydliska navrhovateľa každý kalendárny rok dňa 01. 07. a po uplynutí dvoch mesiacov dňa 31. 08. o 09.00 hod toho ktorého kalendárneho roka si matka maloleté dieťa vyzdvihne z rúk otca v mieste bydliska otca.

2. Jednou z podmienok konania, ktorú súd musí vždy skúmať, je i právomoc súdov Slovenskej republiky. Súdna právomoc je procesná podmienky a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. Pomer právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov zásadne riešia medzinárodné zmluvy. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je povinnosťou slovenských súdov aplikovať predpisy európskeho spoločenstva týkajúce sa právomoci súdov na prejednávanie sporov.

3. Právomoc súdu sa posudzuje podľa okolností v každom okamihu konania.

4. Podľa (ďalej iba ako „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia (ďalej iba ako „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

6. V danom súdnom konaní ide o konanie týkajúce sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Ide o rodinnoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý sa týka členských štátov Európskej únie, kde má prednosť aplikácia únijného práva.

7. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej iba ako „Nariadenie“), toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva; nadobudnutie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

8. Podľa čl. 1 ods. 2 písm. a) Nariadenia, záležitosti uvedené v ods. 1 písm. b) sa môžu týkať najmä opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom.

9. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré ma obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

10. Podľa čl. 9 ods. 1 a 2 Nariadenia: 1. Keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoje obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. 2. Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva styku, ktorý je uvedený v odseku 1 podrobil právomoci súdov členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na konaní pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc.

11. Podľa čl. 17 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

12. Zo znenia Nariadenia vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností sa považuje obvyklý pobyt dieťaťa. V danom prípade samotný navrhovateľ uviedol, že matka maloletého dieťaťa zobrala dieťa natrvalo do Holandska, pričom matka má v Holandsku pobyt na adrese Beetzlaan 108, 3762 CJ Soet.

13. Pojem „obvyklý pobyt“ je v súčasnosti už štandardným pojmom používaným v medzinárodných právnych nástrojoch. Nakoľko definícia tohto pojmu nie je obsiahnutá v žiadnom z týchto nariadení, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Treba však v tejto súvislosti zdôrazniť, že nariadenia sa neopierajú o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo jednotlivých členských štátov, ale používa ho ako autonómny koncept európskeho práva, pričom obsah tohto pojmu sa musí vykladať v súlade s cieľmi a účelom nariadenia. V kontexte slovenského právneho poriadku a jeho terminológie preto pojem obvyklý pobyt nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt a ani s pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter, preto úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste nie je pre jeho posudzovanie rozhodujúci. Podstatným je, kde sa osoba fakticky v prevažnej miere zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba po väčšinu roka zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie, lekára a pod.

14. Súd má za to, že v danej veci právomoc slovenského súdu na konanie absentuje, s poukazom na stabilizovaný obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v Holandsku. Z obsahu spisu nie je žiadnym spôsobom možné vyvodiť záver o objektívnom faktickom zdržiavaní sa maloletého dieťaťa na území Slovenskej republiky.

15. S poukazom na čl. 8 Nariadenia, majú právomoc súdy členského štátu obvyklého pobytu dieťaťa, a teda právomoc konať vo veci určenia rodičovských práv a povinnosti v danej veci má miestne príslušný súd v Holandsku.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia a príslušné ustanovenia nariadenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a teda vyhlásil, že nemá právomoc konať o úprave styku s maloletým dieťaťom a pre nedostatok právomoci konanie zastavil, s prihliadnutím na aktuálny stav v čase začatia konania.

17. Pre úplnosť súd poznamenáva, že Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 upravuje jedinú výnimku, kedy na konanie o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom môže mať právomoc súd členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, t. j. Slovenskej republiky, a to je len v prípade trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoje obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. Keďže k trvalému presťahovaniu dieťaťa do Holandska došlo v roku 2017, nariadením predpokladané trojmesačné obdobie už uplynulo, a teda nie sú naplnené predpoklady pre zachovanie právomoci súdu podľa pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa.

18. O trovách konania rozhodol súd v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť ( ) len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ) . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V Rimavskej Sobote, dňa 26. novembra 2020

JUDr. Peter C s a n k

sudca

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť ( ) len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ) . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).